Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Co/83/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Viery Kandrikovej a JUDr. Martina Barana v spore žalobkyne Prima banka Slovensko a.s., so sídlom v Žiline, ul. Hodžova 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanej O. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. XX, XXX XX G., právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29, 040 01 Košice, IČO: 47234466, o zaplatenie 5 770,62 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10. 02. 2017, č. k. 20Csp/6/2016-167 takto jednohlasne

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa je povinná nahradiť žalovanej trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a zaviazal žalobkyňu nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § § 708, § 709 ods. 1, § 716 Obchodného zákonníka, § § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1 - 3, 5, § 54 ods. 1 - 2, § 48 ods. 1 - 2, § 451 ods. 1 - 2 , § 456, § 457, § 100 ods. 1 - 3, § 107 ods. 1 - 2 Občianskeho zákonníka, § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa . Súd prvej inštancie mal v prejednávanej veci za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa XX. XX.. XXXX uzatvorená zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, predmetom ktorej bol záväzok banky zriadiť pre žalovanú osobný účet č. XXXXXXXXXX/ XXXX. V čl. I bod 4 sa nachádza návrh majiteľa účtu na uzatvorenie zmluvy o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte. Dňa XX. XX. XXXX bola medzi stranami uzatvorená zmluva o poskytovaní služby Povolené prečerpanie na osobnom účte, na základe ktorej bola žalovanej zriadená služba Povolené prečerpanie do výšky debetného limitu na osobnom účte. Listom zo dňa 03. 08. 2015 oznámila žalobkyňa žalovanej, že z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok od zmluvy odstupuje. Z predložených výpisov z účtov mal za preukázané, že žalovaná od 11. 07. 2013 celkovo nečerpala na účte úver. Dlžná suma bola navyšovaná iba o poplatky a úroky. Žalovaná sa v konaní bránila tým, že v zmluve o bežnom účte sa nijako nekonkretizuje, aké podmienky pre povolené prečerpanie majú byť splnené, v akej výške bude povolené prečerpanie. Podľa názoru žalovanej nebola uzatvorená písomná forma o povolenom prečerpaní podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Ďalej poukázala, že zmluva neobsahuje ani náležitosti podľa § 4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, a to údaj o hodnote RPMN, a preto sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Žalovaná opakovane poukázala na rozpor úroku vo výške 28 % s dobrými mravmi s tým, že úrok nevyplýva ani zo zmluvy, ani zo sadzobníkov poplatkov, ktorý je neprehľadný a navyše spotrebiteľ z neho nemôže vyčítať pre neho

dôležité údaje. Zároveň uviedla, že žalobkyňa nemá nárok na úroky, zmluva bola od začiatku zrušená, a preto splátky, ktorých splatnosť nastala pred 11. 07. 2013 sú premlčané.

3. Na základe vykonaného dokazovania súd prvej inštancie skonštatoval, že zmluva o bežnom účte, ako aj zmluva o povolenom prečerpaní uzavretá medzi stranami sporu má charakter spotrebiteľskej zmluvy, pretože žalovaná v danom prípade vystupovala ako fyzická osoba, ktorá zabezpečovala svoje potreby, teda ako spotrebiteľ a žalobkyňa pri uzatváraní zmluvy vystupovala v rámci svoje podnikateľskej činnosti, teda ako dodávateľ. Žalobkyňa svoje právo na žalovanú sumu voči žalovanej odôvodňovala tým, že žalovaná si nesplnila svoju povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy. Keďže žalobkyňa využila svoje právo na odstúpenie od zmluvy (listom dňa 03. 08. 2015 od uvedenej zmluvy odstúpila), v zmysle ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka došlo k zrušeniu zmluvy. Dôsledkom odstúpenia od zmluvy bolo zrušenie zmluvy s účinkami ex tunc a tým sa zrušili i ustanovenia zmluvy upravujúce úrok za poskytnutie úveru a poplatky. Zo zrušenej zmluvy žalobkyni vzniklo právo domáhať sa iba vydania bezdôvodného obohatenia podľa zásad vyplývajúcich z ust. § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Pri zrušenej zmluve je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 Občianskeho zákonníka).

4. Navyše súd poukázal na skutočnosť, že ak by aj žalobkyňa od zmluvy neodstúpila, nastupoval by režim bezdôvodného obohatenia, pretože podľa ust. § 3 ods. 6 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona č. 71/1986 Zb., ktorý bol účinný v čase uzatvorenia zmluvy o povolenom prečerpaní, povolené prečerpanie na osobnom účte pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o úverovom limite, ak je stanovený, o ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, kedy bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a o postupe a o spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Nakoľko v tomto prípade žalobkyňa nepreukázala naplnenie zákonných predpokladov, za ktorých môže dôjsť k povoleniu prečerpania, žalovaná nebola písomne informovaná o vyššie uvedených údajoch, súd skonštatoval neplatnosť dohody o povolenom prečerpaní v zmysle § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dôsledkom čoho ohľadom poskytnutých plnení nastal režim bezdôvodného obohatenia. Vzhľadom na premlčanie, keďže žaloba bola podaná na súde 11. 07. 2016, sú premlčané všetky pohľadávky splatné pred 11. 07. 2013. Pokiaľ ide o zvyšný nárok po 11. 07. 2013 žalobkyňa neposkytla žalovanej žiadne peňažné prostriedky. Podľa predložených výpisov sa dlh nezvyšoval iba o poplatky a úroky, na ktoré žalobkyňa z dôvodu odstúpenia od zmluvy, nemá nárok.

5. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z., podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaná bola v konaní plne úspešná, a preto jej súd priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Namietala nesprávne právne posúdenie veci. Uviedla, že na poplatky a úroky účtované na ťarchu účtu žalovanej má nárok, nakoľko boli so žalovanou individuálne dojednané. V čase uzatvorenia zmluvy (XX. XX. XXXX) nebol ešte v platnosti zákon o platobných službách, pričom zákon o platobnom styku poskytovanie platobných služieb na základe rámcovej zmluvy neupravoval. Zmluva o bežnom účte sa preto spravovala ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Z ust. § 48 Občianskeho zákonníka a všeobecných obchodných podmienok vyplýva, že ani odstúpenie od zmluvy o bežnom účte v prípade, že sa tento dostane do nepovoleného prečerpania nie je dôvodom na to, aby banke súdy odmietali priznať akékoľvek ďalšie plnenie nad rámec istiny. Tvrdenie, že v prípade odstúpenia od zmluvy nemá veriteľ nárok na žiadne plnenia od spotrebiteľa okrem peňažných prostriedkov, ktoré boli spotrebiteľovi poskytnuté, nemá oporu v zákone. Aj v prípade zániku zmluvy na základe odstúpenia od zmluvy jednou zo zmluvných strán, banka má nárok na odplatu za poskytnuté služby. V podmienkach odstúpenia od zmluvy o bežnom účte je finančnou službou, ktorú banka klientovi poskytovala, vedenie platobného účtu a služba umožnenia prekročenia. Za poskytnuté služby má veriteľ nárok na odplatu, ktorá je tvorená poplatkom za vedenie účtu a poplatkom za prostriedky poskytované formou prekročenia. Odplatou za úver formou prekročenia sú práve dohodnuté zmluvné úroky. V zmysle § 18 ods. 3 zákona o spotrebiteľských úveroch sa na prekročenie vzťahujú ustanovenia o najvyššej prípustnej výške odplaty podľa Občianskeho zákonníka. V zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od

spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. V zmysle § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve. Žalobkyňa má za to, že zmluva o povolenom prečerpaní obsahuje všetky potrebné náležitosti v zmysle zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch. V zmysle bodu 25.5 všeobecných obchodných podmienok sú tieto súčasťou zmlúv o bankových obchodoch uzatvorených medzi bankou a klientom, ktoré sa odvolávajú na všeobecné obchodné podmienky prostredníctvom odkazu. Zároveň v zmysle čl. 1 je neoddeliteľnou súčasťou všeobecných obchodných podmienok aj sadzobník a úrokové sadzby produktov, ktoré obsahujú jednak všetky poplatky, ktoré súd banke nepriznal a jednak aj uplatňovanú úrokovú sadzbu. Z uvedeného vyplýva, že nebol dôvod na nepriznanie úrokov a poplatkov účtovaných na ťarchu účtu žalovanej. Odvolateľka navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobe vyhovel a zaviazal žalovanú na náhradu trov konania.

7. Žalovaná k podanému odvolaniu navrhla rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť.

8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470 ods. 1 a 2 vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. §379 a nasl. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Odvolateľka tvrdí, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý právny predpis), alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

10. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a na potvrdenie správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa.

11. Odvolací súd mal z obsahu spisu za preukázané, že medzi stranami sporu bola dňa XX. XX. XXXX uzavretá zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb. V zmysle záverečných ustanovení zmluvy sú súčasťou predmetnej zmluvy všeobecné obchodné podmienky žalobkyne. Predmetná zmluva bola uzavretá v súlade s ust. § 708 a nasl. Obchodného zákonníka. Aj keď zmluva o bežnom účte je zmluvou, ktorá bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, na druhej strane sa nepochybne jedná o spotrebiteľský vzťah, ktorý žalobkyňa ani nerozporuje. Z predložených listín jednoznačne vyplýva, že pri uzatváraní zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb žalobkyňa vystupovala ako právnická osoba, ktorá koná v rámci svojho podnikania a žalovaná ako fyzická osoba, ktorej boli poskytnuté na základe formulárovej zmluvy bankové služby a produkty na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Tým nepochybne išlo o vzťah strán sporu na základe spotrebiteľskej zmluvy.

12. Žalobkyňa v podanom odvolaní napadá právne názory súdu prvej inštancie ohľadom odstúpenia od zmluvy a následného zrušenia zmluvy od počiatku tak ako to upravuje ust. § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka. K uvedenému odvolací súd zdôrazňuje, že v zmysle citovaného ustanovenia odstúpením od zmluvy sa zmluva ruší od začiatku, pričom zákonodarca moment zrušenia zmluvy v zmysle zásady zmluvnej voľnosti ponecháva aj na dohodu zmluvných strán. Podľa názoru odvolateľa v dohode o tomto neskoršom momente zrušenia zmluvy v dôsledku odstúpenia od zmluvy došlo inkorporovaním takéhoto ustanovenia do všeobecných obchodných podmienok. Odvolací súd v tejto súvislosti uvádza, že ust. § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka stanovuje, že zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Podľa názoru odvolacieho súdu takýmto dojednaním obsiahnutým vo všeobecných obchodných podmienkach došlo k odchýleniu v neprospech spotrebiteľa a takéto dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pokaľ ide o samotné všeobecné obchodné podmienky a jej jednotlivé dojednania, odvolací súd je toho názoru, že zakotvenie tak podstatnej zmluvnej podmienky, akým je odstúpenie od zmluvy a jej zrušenie do textu všeobecných obchodných podmienok, o aký prípad ide v prejednávanej veci, je nekalou obchodnou praktikou už len z dôvodu, že tieto podmienky sú uvádzané husto písaným textom na 39.stranách, pričom spotrebiteľ pri uzatváraní zmluvy reálne nemá ani najmenšiu možnosť sa s takýmito podmienkami oboznámiť a uvedomiť si ich dôsledky. Preto takémuto konaniu dodávateľa nemožno priznať právnu ochranu, nakoľko takýmto konaním si môže dodávateľ vymôcť aj podmienky, ktoré výrazne zhoršujú postavenie spotrebiteľa oproti dodávateľovi. Preto vychádzajúc z vyššie uvedeného na základe odstúpenia od zmluvy, ku ktorému došlo zo strany žalobkyne ako dodávateľa dňa 03. 08. 2015 sa predmetná zmluva v zmysle § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka zrušila od začiatku.

13. Odhliadnuc od vyššie uvedeného odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že ak by aj žalobkyňa neodstúpila od predmetnej zmluvy o povolenom prečerpaní, nemala by žiaden právny nárok na akékoľvek úroky a poplatky. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 15. 10. 2015, č. k. 9C/113/2015-51 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 24. 11. 2016, č. k. 21Co/10/2016-72, v ktorom súd určil, že zmluvná podmienka uvedená v bode 3.12 všeobecných obchodných podmienok žalobkyne je pre svoju neprijateľnosť (pri zúčtovaní poplatkov môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu) neplatná. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky, alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi.

14. Ako vyplýva z obsahu spisového materiálu po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby, úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu, čo je zrejmé z bodu 3.12 všeobecných obchodných podmienok (č. l. 5 spisu). Preto uplatnený nárok žalobkyne vo výške 28 % ročne pri nepovolenom prečerpaní má povahu neprijateľnej zmluvnej podmienky podľa ust. § 53 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka, keďže v danom prípade išlo medzi stranami sporu jednoznačne o uzavretie spotrebiteľskej zmluvy, majúcej podobu formulárovej zmluvy s vopred určenými podrobnými podmienkami a nemožnosťou ich zmeny, bez možnosti žalovanej ovplyvniť znenie zmluvy, ak chce do zmluvného vzťahu vstúpiť. Odvolací súd zároveň poukazuje aj na tú skutočnosť, že ročný úrok za poskytnutie úveru dosahujúci úroveň 28 % podstatne prevyšuje úroky obvykle požadované na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom, ako i dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je preto potrebné považovať dohodu o výške ročného úroku za poskytnutie úveru v miere 28 % za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Uvedené potvrdili súdy pri svojej rozhodovacej činnosti (napr. rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 28. 09. 2011, sp. zn. 3Co/3/2011, rozhodnutie Krajského súdu v Trnave zo dňa 13. 08. 2014, sp. zn. 10Co/325/2014, rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 09. 11. 2010, sp. zn. 17Co/313/2010).

15. Vychádzajúc z vyššie uvedeného odvolací súd aj s osvojením si dôvodov napadnutého rozhodnutia rozsudok súdu prvej inštancie postupom vyplývajúcim z ust. § 379 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

16. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust § 255 ods. 1 CSP. Žalovanej, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal odvolací súd plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalobkyni, ktorá úspech v odvolacom konaní nemala.

17. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 .

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 .

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 .