Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoKR-33-2019.pdf
PDF · 138.55 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoKR/33/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Martiny Brniakovej, v sporovej právnej veci žalobcu: HMG Recovery, k.s., so sídlom Červeňova 14, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 03, IČO: 46 333 908, správca úpadcu: I. TRAN., s.r.o., so sídlom Predmierska 229, Turzovka 023 54, IČO: 31 396 402, zastúpeného zástupcom Advokátska kancelária Betáková Krkošková, s. r. o., so sídlom Červeňova 14, Bratislava - mestská časť Staré Mesto 811 03, IČO: 51 309 017, proti žalovanému: Ing. W. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/X, I. - S. A. XXX XX, zastúpeného zástupcom FUTEJ & Partners, s.r.o., so sídlom Radlinského 2, Bratislava 811 07, IČO: 35 955 341, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu a zaplatenie peňažnej náhrady do konkurznej podstaty úpadcu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/8/2018-101 zo dňa 6. septembra 2019, takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 10Cbi/8/2018-101 zo dňa 6. septembra 2019 p o t v r d z u j e .
Žalovaný m á n á r o k voči žalobcovi na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) v poradí prvým výrokom žalobu zamietol v celom rozsahu. V poradí druhým výrokom okresný súd rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
2. S prihliadnutím na účinky začatia konkurzného konania okresný súd posúdil podanú žalobu podľa ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 01.03.2017 a vzhľadom na výsledky vykonaného dokazovania okresný súd žalobu zamietol. Okresný súd citoval v napadnutom rozsudku § 57 ods. 1, 2, 4 ZKR, § 58 ods. 1, 2, 3 ZKR, § 60 ods. 1, 2 a 3 ZKR, § 9 ods. 1, 2 a 3 ZKR, § 62 ods. 1, ods. 5 ZKR, § 3 ods. 1, 2 ZKR. V konaní medzi stranami boli nesporné skutkové okolnosti, a to obsah kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným dňa 27.12.2016. Základnou medzi stranami spornou skutočnosťou bolo naplnenie všeobecných a osobitných podmienok odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu, keď žalovaný svoju procesnú obranu založil primárne na tvrdení, že žalobca nepreukázal tak základné, ako ani osobitné podmienky odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu, a to, že medzi žalovaným a dlžníkom by bola uzatvorená kúpna zmluva ako právny úkon bez primeraného protiplnenia, ktorým by došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka a ukráteniu veriteľov úpadcu v konkurznom konaní.
3. Okresný súd ustálil, že z obsahu žaloby bolo nepochybné, že žalobca sa domáha vyslovenia právnej neúčinnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy, ku ktorej došlo medzi dlžníkom a žalovaným dňa
27.12.2016 ako právneho úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ods. 1 ZKR a podľa § 60 ods. 1, 2 ZKR ako ukracujúceho právneho úkonu a súčasne zaplatenia peňažnej náhrady žalovaným do konkurznej podstaty úpadcu v celkovej sume 7.000,- Eur. Vo vzťahu k uplatneniu práva odporovať dotknutému právnemu úkonu podľa § 58 ods. 1 ZKR okresný súd primárne posudzoval zachovanie prekluzívnej lehoty 1 roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu. Uznesenie, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku 17.07.2017, pričom za deň zverejnenia sa podľa § 199 ods. 9 ZKR považuje deň 18.07.2017. Lehota jedného roka podľa § 57 ods. 2 ZKR začala plynúť dňom 19.07.2017 a posledným dňom tejto lehoty bol deň 18.07.2018. Žaloba bola podaná na okresnom súde dňa 16.07.2018, t.j. v rámci lehoty podľa § 57 ods. 2 ZKR. Okresný súd ďalej konštatoval zachovanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu a uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu kúpnej zmluvy proti žalovanému ako osobe, s ktorou bol právny úkon úpadcu uskutočnený. Tým bola naplnená podmienka pasívnej vecnej legitimácie žalovaného podľa § 62 ods. 1 ZKR.
4. Pri skonštatovaní dodržania zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty na podanie odporovacej žaloby, pozitívnym vyhodnotením aktívnej legitimácie žalobcu ako správcu konkurznej podstaty úpadcu a žalovaného ako osoby, v prospech ktorej bolo odporovaným právnym úkonom plnené, okresný súd posudzoval splnenie základnej hmotnoprávnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu. Vo vzťahu k posúdeniu jednotlivých podmienok odporovateľnosti právnych úkonov okresný súd konštatoval, že v konaní o uplatnení odporovacieho práva bolo bez ohľadu na to, ktorá osobitná skutková podstata odporovateľnosti je žalobcom uplatnená, potrebné primárne skúmať naplnenie všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov podľa § 57 ZKR, vo vzťahu ku ktorým povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť zaťažuje žalobcu. K základným podmienkam odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 1 ZKR patrí preukázanie existencie platného právneho úkonu dlžníka, ktorý sa týka majetku dlžníka a preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa § 57 ods. 4 ZKR.
5. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca ako aktívne legitimovaný subjekt je povinný v konaní o uplatnenie odporovacieho práva preukázať, že právny úkon dlžníka k okamihu jeho účinnosti ukrátil ktorúkoľvek, teda čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, keď právny úkon dlžníka bol uskutočnený, resp. nadobudol účinnosť. Odporovateľnosť súčasne predpokladá existenciu právneho úkonu dlžníka, ktorým dôjde k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, čo znamená, že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude môcť byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená buď vôbec alebo čiastočne. Aj v prípade, ak by právnym úkonom dlžníka došlo k zmenšeniu jeho majetku, nemožno sa domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, nakoľko takýmto úkonom nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Stav majetku dlžníka je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia odporovaného právneho úkonu, nakoľko len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa „(obdobne uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 25CoKR/5/2013 zo dňa 15.05.2013, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/60/2011 zo dňa 31.07.2012, rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp. zn. 13CoKR/11/2016, sp. zn. 14CoKR/3/2017, 13CoKR/34/2016, 13CoKR/5/2019).“
6. Ku skutkovým tvrdeniam žalobcu okresný súd konštatoval, že uskutočnenie právneho úkonu dlžníkom v čase úpadku dlžníka nezakladá prezumpciu ukracujúceho právneho úkonu, a preto žalobca v každom konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu je povinný tvrdiť a preukazovať podmienku ukrátenia v zmysle § 57 ods. 4 ZKR. Tvrdenia žalobcu v kontexte žalobcom označených dôkazov nesmerovali k preukázaniu skutočnosti, že v dôsledku uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi úpadcom a žalovaným došlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku dlžníka, t.j. že pohľadávky veriteľov, ktoré existovali v čase uskutočnenia tohto právneho úkonu, a ktoré boli v konkurze prihlásené, nemohli byť z majetku úpadcu uspokojené. Otázku ukrátenia podľa § 57 ods. 4 ZKR nemožno posudzovať len vo väzbe na rozsah uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľov, ale vždy na konkrétne majetkové pomery úpadcu v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu. Žalobca v podanej žalobe neuviedol žiadne konkrétne skutkové tvrdenia k majetkovým pomerom dlžníka a k otázke kvalifikovaného zmenšenia majetku dlžníka, v dôsledku ktorého nemohlo dôjsť k uspokojeniu pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Zo skutkových tvrdení žalobcu ani z predložených dôkazných prostriedkov nevyplývajú skutočnosti týkajúce sa hodnoty majetku úpadcu v čase uskutočnenia odporovaného právneho úkonu - kúpnej zmluvy a
následne po jej uzatvorení z hľadiska konkrétneho ekonomického dopadu tohto právneho úkonu na majetkové pomery úpadcu a možnosť uspokojenia pohľadávok ostatných veriteľov úpadcu. Je zásadne povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou žalobcu tvrdiť a preukázať, že v dôsledku odporovaného právneho úkonu sa majetok úpadcu zmenšil takým spôsobom, že zostávajúci majetok nestačil na úplné uspokojenie v danom čase existujúcich pohľadávok veriteľov, ktorí si súčasne prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní.
7. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že žalobca tvrdil a preukázal existenciu jediného veriteľa v čase uzavretia spornej kúpnej zmluvy, a to Alexandra Ježíka - SUNNY, IČO: 32 240 414, s výškou jeho pohľadávky 916,30 Eur, a to na podklade faktúry č. 2016/032 splatnej 25.12.2016. V čase uskutočnenia napadnutej kúpnej zmluvy, t.j. dňa 27.12.2016, existencia iných veriteľov dlžníka z vykonaných dôkazov nevyplynula. Napriek tomu, že žalobca ako správca konkurznej podstaty úpadcu, ktorý disponuje účtovnou evidenciou úpadcu mal možnosť účinne poprieť tvrdenia žalovaného v tejto časti, k tomu nedošlo, z čoho možno dovodiť záver, že žalovaný úspešne vyvrátil právnu domnienku existencie úpadku dlžníka.
8. Nad rámec uvedeného okresný súd konštatoval, že v zmysle § 3 ZKR, ktoré ustanovenie rozlišuje dve formy úpadku, a to vo forme platobnej neschopnosti, tzv. insolvencie a v podobe predĺženia, predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je tvrdené a preukázané naplnenie všetkých kumulatívne stanovených podmienok odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle všeobecnej podstaty odporovateľnosti podľa § 57 ZKR, a teda kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka, v dôsledku ktorého sa zníži miera uspokojenia v tom čase existujúcich veriteľov, ktorí svoje pohľadávky prihlásili v konkurznom konaní úpadcu. Ani v prípade žalovaného, ktorý má postavenie spriaznenej osoby s úpadcom, sa existencia ukracujúceho právneho úkonu zákonom nepredpokladá a musí byť vždy žalobcom preukázaná. Žalobca tvrdením o existencii pohľadávok iných veriteľov dlžníka a aktuálne zistený majetkový stav dlžníka nepreukázal ukrátenie uspokojenia niektorej z prihlásených pohľadávok veriteľov v konkurznom konaní. Bez naplnenia tejto podmienky právo odporovať právnemu úkonu nevzniká. Ide o podmienku, ktorá pristupuje k ostatným podmienkam skutkových podstát odporovateľných právnych úkonov, a ktorá musí byť splnená v každom jednotlivom prípade. Žalobca vo vzťahu k majetkovým pomerom dlžníka v čase uzatvorenia napadnutej kúpnej zmluvy neuviedol žiadne tvrdenia.
9. Okresný súd zdôraznil, že pre vyslovenie záveru, že došlo k ukráteniu uspokojenia prihlásených pohľadávok iných veriteľov v zmysle § 57 ods. 4 ZKR, neboli tvrdené a preukazované skutočnosti, ktoré by umožňovali prijať záver, že v dôsledku spornej kúpnej zmluvy pre nedostatok majetku úpadcu na uspokojenie iných veriteľov, došlo k ukráteniu ktoréhokoľvek z veriteľov úpadcu v konkurznom konaní. Žalobca je pritom nositeľom povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti k otázke, či sa majetok úpadcu, ktorý zostal po vykonaní odporovaného právneho úkonu, zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok úpadcovi zostal na uspokojenie prihlásených pohľadávok ostatných veriteľov. Kvalifikovaný ekonomický dopad odporovaného právneho úkonu v majetkovej sfére dlžníka je možné vyhodnotiť len za preukázania stavu majetku úpadcu k okamihu účinkov napadnutého právneho úkonu. Tvrdenie o uskutočnení odporovaného právneho úkonu v čase úpadku dlžníka sa viaže k forme úpadku podľa § 3 ods. 1, 2 ZKR, teda vypovedá výlučne o záväzkoch dlžníka vo vzťahu k finančným plneniam, nie však o majetkových pomeroch úpadcu, pričom hodnota celého majetku úpadcu je relevantná pri posúdení ekonomického dopadu odporovaného právneho úkonu na majetkovú sféru úpadcu. Pokiaľ si žalobca v konaní povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplnil, nebolo možné žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia neúčinnosti právneho úkonu kúpnej zmluvy, vyhovieť. Vzhľadom na uvedený záver okresného súdu nebolo dôvodné posudzovať ďalšie námietky žalovaného uplatnené v rámci jeho procesnej obrany.
10. Zdôraznil okresný súd, že právny význam žalobcom navrhovaného dôkazu, ktorým je odborné vyjadrenie na otázku primeranosti dojednanej kúpnej ceny, má relevanciu až po tom, čo žalobca preukáže v konaní splnenie základných podmienok odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ZKR. Preto okresný súd navrhovaný dôkaz vzťahujúci sa k osobitným podmienkam odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 58 ZKR, nevykonal. Nad rámec uvedeného okresný súd konštatoval, že vzhľadom na povahu predmetu kúpy - motorového vozidla a rozhodujúci moment pre určenie primeranosti ceny, ktorým je okamih uzavretia kúpnej zmluvy, je sporná otázka možnosti reálne a objektívne takéto odborné vyjadrenie okresnému súdu poskytnúť. Žalobca napriek opakovanému poučeniu o sudcovskej dôkaznej koncentrácii a skutočnosti, že tvrdenie o neprimeranosti dojednanej kúpnej ceny tvorilo nosnú časť
skutkových tvrdení žalobcu, o ktoré žalobca opieral uplatnený nárok, takýto dôkaz okresnému súdu nepredložil a neuviedol, ktoré skutočnosti mu v splnení jeho procesnej povinnosti bránia. A to aj v situácii, že ťažisko procesnej obrany žalovaného spočívalo v popretí tohto tvrdenia žalobcu opierajúc sa o vypracovaný znalecký posudok pred uzatvorením spornej kúpnej zmluvy.
11. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že pri primárnom konštatovaní nepreukázania existencie ukracujúceho právneho úkonu nebol daný dôvod zaoberať sa podrobne skúmaním a hodnotením podmienok odporovateľnosti kúpnej zmluvy ako právneho úkonu bez primeraného protiplnenia podľa § 58 ZKR, prípadne ukracujúceho právneho úkonu podľa § 60 ZKR, ku ktorým sa viazala procesná obrana žalovaného. Vo väzbe na vyhodnotenie (ne)dôvodnosti žaloby v časti uplatneného odporovacieho práva okresný súd konštatoval aj nedôvodnosť súvisiaceho uplatneného nároku žalobcom na zaplatenie peňažnej náhrady z odporovateľného právneho úkonu, a preto okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1, 2 CSP.
12. Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalobca z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP. Žalobca sa nestotožnil s napadnutým rozsudkom okresného súdu, pretože podľa neho v konaní riadne preukázal tak všeobecné ako aj osobitné náležitosti odporovateľného právneho úkonu, vrátane ukrátenia veriteľov. Ku dňu podania žaloby mal úpadca I. TRAN., s.r.o. evidovaných celkovo 25 veriteľov so zistenou sumou prihlásených pohľadávok vo výške 390.502,90 Eur. V rámci procesu speňažovania, ktorý sa uskutočnil koncom roka 2018, prejavila o majetok úpadcu záujem jediná spoločnosť, ktorá v 1. kole verejného ponukového konania ponúkla za odkúpenie všetkého hnuteľného a nehnuteľného majetku sumu 165.000,- Eur a v 2. kole 225.000,- Eur. Aj keby sa zobrala navýšená ponuka za odkúpenie majetku úpadcu, stále sa jedná o sumu, ktorá je výrazne nižšia ako účtovná hodnota majetku (podľa účtovnej závierky zostavenej k 31.07.2017 v sume 815.487 Eur). Ponúknutá cena zodpovedá reálnej hodnote majetku úpadcu, nakoľko zohľadňuje jej stav, polohu ako aj dopyt na trhu.
13. V odvolaní žalobca uviedol, že vzhľadom na uvedené reálna hodnota majetku úpadcu predstavuje len 57,61% podiel na sume prihlásených a zistených pohľadávok. Z uvedeného vyplýva, že aj keby úpadca predal všetok svoj majetok, nepostačovalo by to na úhradu všetkých pohľadávok. Je síce pravdou, že odporovaný úkon bol urobený ešte v čase pred vyhlásením konkurzu, čo môže mať vplyv na hodnotu majetku, avšak jedná sa len o 6 mesiacov, počas ktorých hodnota majetku úpadcu nemohla byť o toľko vyššia, aby pokryla úhradu všetkých záväzkov úpadcu. S ohľadom na tieto skutočnosti je zrejmé, že majetok úpadcu ani ku dňu odporovaného právneho úkonu, ani ku dňu podania žaloby, ako ani ku dňu vyhlásenia konkurzu nepostačoval na celkové uspokojenie dávok veriteľov prihlásených a zistených v rámci konkurzného konania. Poukázal aj na ďalšie úkony úpadcu, ktoré vykazujú znaky odporovateľnosti právnych úkonov, ktorým v iných súdnych sporoch správca odporuje. Všetky úkony boli urobené v krátkej časovej následnosti, sú robené v prospech určitých osôb a sú vždy na úkor ostatných, nespriaznených veriteľov. Celková suma majetku, ktorá mala byť odporovanými úkonmi ukrátená je vo výške 83.414,99 Eur. Zmyslom odporovateľnosti právnych úkonov je ochrana práv veriteľov, nie úpadcu, čo však okresný súd, v dôsledku svojho striktného prístupu uplatneného v tomto súdnom spore, podľa žalobcu nezohľadnil. Súd prvého stupňa, podľa žalobcu, dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím bol naplnený odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) a písm. h) CSP.
14. K doručenému odvolaniu žalobcu sa žalovaný už písomne nevyjadril (doručenka č.l. 125 spisu).
15. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach § 379, § 380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu potvrdený podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správne rozhodnutie. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
16. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 14CoKR/33/2019-130 zo dňa 18.05.2020, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, a na webovej stránke Krajského
súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa § 378 ods. 1 CSP v spojení s § 219 ods. 1, 3 CSP.
17. Vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu, obsiahnutým v podaní zo dňa 17.10.2019 (č.l. 116 a nasl. spisu), vo väzbe k záverom vyjadreným v napadnutom rozsudku okresného súdu sa uvádza, že ani jeden z odvolacích dôvodov nebol relevantný. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu a v podrobnostiach na jeho skutkové a právne závery odkazuje. Nebolo preukázané, že by okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ani že by okresný súd vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
18. Podľa § 383 CSP, odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní.
19. Pri posudzovaní napadnutého rozsudku okresného súdu v rozsahu a v medziach odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd vychádzal zo skutkového stavu zisteného okresným súdom, ktorým bol viazaný, keď nebolo preukázané ani zistené, že by malo byť dokazovanie zopakované alebo doplnené. K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci krajský súd uvádza, že k tejto situácii v predmetnej sporovej právnej veci nedošlo, keďže na zistený skutkový stav súdom prvej inštancie boli aplikované rozhodné zákonné ustanovenia ZKR, uvedené v odôvodnení napadnutého rozsudku okresného súdu, ktoré boli aj správnym spôsobom interpretované.
20. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu bolo zrejmé, že súd prvej inštancie zamietol žalobu za konštatovania, že žalobca v konaní nepreukázal hlavnú hmotno-právnu podmienku odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to existenciu ukracujúceho právneho úkonu. V zmysle úpravy ZKR sú jednotlivé skutkovo-právne podstaty odporovateľnosti právnych úkonov, uvedené v § 58, § 59, § 60 a § 61 ZKR, zároveň viazané na naplnenie podmienky zakotvenej v § 57 ods. 4 ZKR. Podľa tohto zákonného ustanovenia je základnou hmotnoprávnou podmienkou odporovateľnosti preukázanie, že daným právnym úkonom došlo k ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov úpadcu. Stav majetku dlžníka - úpadcu pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, pretože len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
21. Odvolací súd vo všeobecnosti k predmetu prejednávanej veci ako i vo vzťahu k odvolaniu zdôrazňuje, že hmotno-právnym predpokladom každej odporovateľnosti je, že ide o negatívny ekonomický dopad právneho úkonu dlžníka na uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp. ide o ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa. Žalobca v konaní musí preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil pohľadávku. Pretože v konkurznom konaní ide vždy o pluralitu veriteľov, je právne irelevantné, pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v čase vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Všeobecne je možné odporovať iba tomu právnemu úkonu, ktorý ukrátil niektorého z veriteľov. Ide o základný predpoklad odporovateľnosti. Právny úkon, ktorý nespĺňa uvedený predpoklad, nie je možné napadnúť odporovateľnosťou, resp. nie je možné byť úspešný v súvislosti s takto podanou žalobou vo vyvolanom súdnom spore. Predpokladom úspešného odporovania právnemu úkonu dlžníka je to, že žalobca musí tak tvrdiť, ako aj dokázať všetky hmotno- právne predpoklady pre odporovateľnosť takéhoto právneho úkonu. V sporovom konaní sa uplatňuje prejednacia zásada. Sporová strana má povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť. Následky spojené s ich nesplnením sa premietnu do nepriaznivého rozhodnutia, ktoré nepriaznivé rozhodnutie nesie tá sporová strana, ktorá si tieto povinnosti, a to povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť nesplnila. Medzi povinnosťou tvrdenia a povinnosťou označiť dôkazy na preukázanie tvrdení je vzájomná väzba. Pokiaľ sporová strana nesplní povinnosť tvrdenia, nemôže splniť ani povinnosť označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté vo veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, či už z dôvodu nečinnosti sporovej strany, ktorá si nesplnila povinnosť označiť dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení alebo preto, že takáto skutočnosť nemohla byť preukázaná vôbec (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3M Cdo 6/2010 zo dňa 22. septembra 2010). Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer medzi stranami konania. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré musia byť preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Otázku splnenia povinnosti tvrdenia a povinnosti označiť na preukázanie tvrdení dôkazy musí súd vždy riešiť so zreteľom na individuálne okolnosti prejednávanej veci.
22. Je nepochybné, že účelom inštitútu odporovateľnosti je zabezpečiť ochranu veriteľov pred právnymi úkonmi ich dlžníka, ktoré vedú k zmenšeniu jeho majetku, a tým k zmareniu alebo obmedzeniu možností, aby sa veriteľ z tohto majetku dlžníka uspokojil. Podmienky, za ktorých môže správca právnemu úkonu dlžníka odporovať, sú vyjadrené vo všeobecnosti v § 57 a nasl. ZKR. Dôkazné bremeno má v tomto smere výlučne správca. Konkrétny právny úkon dlžníka - úpadcu spôsobí ukrátenie uspokojenia prihlásených pohľadávok veriteľa v zásade vtedy, keď sa právnym úkonom dlžníka - úpadcu zmenší jeho majetok v takej miere, že prihlásené pohľadávky veriteľov v rámci konkurzného konania nebudú môcť byť uspokojené buď vôbec alebo len čiastočne. Predpokladom odporovateľnosti je objektívny ekonomický dôsledok vykonaných právnych úkonov. To, či právnymi úkonmi došlo k ukráteniu veriteľa, resp. veriteľov, je vždy vecou zisťovania, dokazovania v každom konaní. Aj keď právnym úkonom dôjde len k zmenšeniu majetku dlžníka - úpadcu, nie je možné domáhať sa úspešne odporovateľnosti, ak majetok dlžníka, ktorý mu zostal, postačuje na uspokojenie prihlásenej pohľadávky veriteľa. Vo vzťahu k uvedenému odvolací súd uvádza, že po dôkladnom oboznámení s argumentáciou žalobcu v žalobe ako i v odvolaní vo vzťahu k odôvodneniu napadnutého rozsudku, nemohol konštatovať priestor na odklon od namietaných záverov súdu prvého stupňa.
23. Za tohto stavu odvolacia námietka žalobcu, že boli preukázané predpoklady odporovateľnosti napadnutých právnych úkonov odporovacou žalobou, potom nemohla byť vyhodnotená ako relevantná. Požiadavka, aby právny úkon ukracoval uspokojenie niektorej z prihlásených pohľadávok, je základnou a všeobecnou podmienkou každej skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, bez ktorej právo odporovať právnemu úkonu nevznikne. Ide o podmienku, ktorá vždy pristupuje k jednotlivým skutkovým podstatám odporovateľných právnych úkonov, ktorá musí byť v každom jednotlivom prípade splnená. Krajský súd konštatuje, že žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali stav majetku úpadcu, jeho aktíva, pasíva v čase uzavretia, účinkov napádaného právneho úkonu. Nebolo tak možné vyhodnotiť, resp. skonštatovať preukázanie hmotnoprávneho predpokladu odporovateľnosti podľa § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Okresný súd preto podľa odvolacieho súdu správne postupoval, ak konštatoval nepreukázanie základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to, že ide o ukracujúci právny úkon, keďže v danej veci nepreukázal kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka - úpadcu, a preto nepreukázal základnú hmotno-právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu. Bolo na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu, či došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov v čase uskutočneného právneho úkonu, ktorí veritelia si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Správca mal uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou sporného právneho úkonu a pohľadávky veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť. Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaných právnych úkonov, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Predpokladom každej odporovateľnosti, a teda aj v zmysle § 57 ods. 4 ZKR je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná.
24. Zdôrazňuje odvolací súd, že žalobca bol povinný preukázať, že majetok dlžníka - úpadcu po účinnosti odporovaných právnych úkonov už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, resp., že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, k čomu zo strany žalobcu v rámci jeho dôkaznej povinnosti nedošlo. Okresný súd preto podľa odvolacieho súdu správne postupoval, ak konštatoval nepreukázanie základnej podmienky odporovateľnosti právneho úkonu podľa § 57 ods. 4 ZKR, a to, že ide o ukracujúce právne úkony, keďže v danej veci nepreukázal žalobca kvalifikované zmenšenie majetku dlžníka úpadcu, a preto nepreukázal základnú hmotno-právnu podmienku ukracujúceho právneho úkonu. Bolo na žalobcovi, aby preukázal stav majetku úpadcu k momentu uskutočnenia napadnutého právneho úkonu a tiež či k tomuto momentu došlo k zmenšeniu možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov v čase uskutočneného právneho úkonu, ktorí veritelia si prihlásili svoje pohľadávky v konkurznom konaní. Správca mal uviesť a preukázať hodnotu majetku úpadcu - dlžníka pred účinnosťou sporných právnych úkonov a pohľadávky veriteľov, ktorí by sa mohli z tohto majetku dlžníka uspokojiť. Žalobca musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu, resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka. Predpokladom každej odporovateľnosti, a teda aj v zmysle § 54 ZKR je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo predpokladá také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži, ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. Opakovane odvolací súd uvádza, že k tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti odvolacím súdom vyššie, potom ani odvolacia argumentácia žalobcu bez ďalšieho, v okolnostiach konkrétne prejednávanej veci, nemohla byť odvolacím súdom vyhodnotená ako taká, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť záverov súdu prvého stupňa.
25. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie, a ani v kontexte žalobcom v odvolaní namietaných skutočností ohľadom speňažovania majetku podstaty, nie je možné konštatovať, či napadnutým úkonom kúpnej zmluvy došlo k reálnemu ukráteniu veriteľa alebo veriteľov, v akom rozsahu a či vôbec takéto ukrátenie nastalo. Táto základná, primárna, hmotnoprávna podmienka pre odporovanie právneho úkonu tak nebola zo strany žalobcu preukázaná. Na tento záver nemôže mať vplyv ani odvolacie tvrdenie žalobcu, v zmysle ktorého správca odporuje aj ďalším právnym úkonom úpadcu, ktorými mala byť ukrátená celková suma majetku úpadcu o 83.414,99 Eur. Skutočnosť, že správca uplatnil právo na odporovanie právnych úkonov úpadcu aj vo vzťahu k ďalším právnym úkonom, odlišným od v tomto konaní napadnutého právneho úkonu kúpnej zmluvy, nemá žiadny dopad na splnenie povinnosti žalobcu preukázať, že práve v dôsledku napadnutého právneho úkonu kúpnej zmluvy došlo k ukráteniu veriteľov úpadcu.
26. Záver o ukrátení veriteľov dlžníka úpadcu nebolo možné bez ďalšieho prijať len z obsahu žalobcom predložených označených listinných dôkazov, keďže tieto neposkytovali porovnanie stavu majetku pred uskutočnením napadnutého právneho úkonu a po jeho účinnosti a neumožňovali tak vyhodnotiť kvalifikovaný právny dopad právneho úkonu dlžníka v jeho majetkovej sfére. Okresný súd vo vzťahu k týmto skutočnostiam uviedol argumentáciu v bode 25. napadnutého rozsudku, s ktorého závermi sa odvolací súd stotožnil.
27. Po vykonaní odvolacieho prieskumu krajský súd konštatuje, že napadnutý rozsudok okresného súdu v rovine odôvodnenia je koherentný so zákonnou úpravou a je z neho zrejmé, že okresný súd poskytol odpoveď na všetky kľúčové otázky sporu, a preto nebol priestor pre krajský súd na iný záver, ktorý bol samozrejme limitovaný rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu, než aby napadnutý rozsudok okresného súdu v odvolacom konaní ako vecne správne rozhodnutie, napriek odvolacím námietkam žalobcu potvrdil podľa § 387 ods. 1, 2 CSP. „Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (pozri napr. III. ÚS 209/04). Aj Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“)
vo svojej judikatúre zdôrazňuje, že čl. 6 ods. 1 dohovoru zaväzuje súdy odôvodniť svoje rozhodnutia, ale nemožno ho chápať tak, že vyžaduje, aby na každý argument strany bola daná podrobná odpoveď. Rozsah tejto povinnosti sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia. Otázku, či súd splnil svoju povinnosť odôvodniť rozhodnutie vyplývajúcu z čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno posúdiť len so zreteľom na okolnosti daného prípadu. Judikatúra ESĽP teda nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998) (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. IV. ÚS 345/2012-30 zo dňa 26.11.2012).
28. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.9.2011 sp.zn. 3Cdo 204/2009, v zmysle ktorého ...„Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov“. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04) a aby bolo rozhodnuté v súlade s požiadavkami a právnymi názormi účastníka (I. ÚS 50/04). Do obsahu tohto základného práva nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, alebo dožadovať sa ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97). Rozhodnutie okresného súdu v rovine dokazovania a zisteného skutkového stavu bolo vecne správne aj s poukazom na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, podľa ktorého ...„dokazovanie v občianskom súdnom konaní prebieha vo viacerých fázach; od navrhnutia dôkazu cez jeho zabezpečenie, vykonanie a následné vyhodnotenie. Kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou účastníkov konania, len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy účastníkov na vykonanie dokazovania sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.“. Odvolací súd nezistil taký postup okresného súdu, ktorý by znamenal vybočenie z kritérií vyššie uvedeného hodnotenia dôkazov. Rozhodnutie okresného súdu sa opieralo o tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní a vychádzalo zo správne aplikovaných a interpretovaných právnych noriem na dostatočne a správne zistený skutkový stav veci.
29. Odvolací súd, v súvislosti s výsledkami odvolacieho prieskumu v tejto veci a so závermi následne prijatými, poukazuje, len pre úplnosť, na rozhodovaciu činnosť odvolacieho súdu, od ktorej nemal dôvod sa odkloniť, napr. v rozhodnutiach sp.zn. 13CoKR/40/2016, 14CoKR/20/2016, 14CoKR/9/2018. Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci, a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom verejnej moci (IV. ÚS 92/09). Diametrálne odlišná rozhodovacia činnosť všeobecného súdu o tej istej právnej otázke za rovnakej alebo analogickej skutkovej situácie, pokiaľ ju nemožno objektívne a rozumne odôvodniť, je ústavne neudržateľná (IV. ÚS 209/2010, m. m. PL. ÚS 21/00, PL. ÚS 6/04, III. ÚS 328/05). Aj keď právne závery všeobecných súdov obsiahnuté v ich rozhodnutiach nemajú v právnom poriadku Slovenskej republiky charakter precedensu, ktorý by ostatných sudcov rozhodujúcich v obdobných veciach zaväzoval rozhodnúť identicky, napriek tomu protichodné právne závery vyslovené v analogických prípadoch neprispievajú k naplneniu hlavného účelu princípu právnej istoty ani k dôvere v spravodlivé súdne konanie (obdobne napr. IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06) (viď uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22.11.2011, č.k. IV. ÚS 499/2011-25).
30. Krajský súd vzhľadom k aplikácii § 387 ods. 2 CSP, keď sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku a naň odkazuje, zvýrazňuje, že vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu nie je potrebné ani žiaduce opätovne zopakovať skutkové zistenia a právne závery, ktoré vyplývajú z napadnutého rozsudku okresného súdu, ale je postačujúce na ne len odkázať (uznesenie ÚS SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 170/2005).
31. V rovine prijatých záverov odvolacím súdom je nevyhnutné poukázať i na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, v zmysle ktorého, odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia konštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu.
32. Za dôkaznej situácie v prvoinštančnom konaní, vo väzbe na vyvodené závery, tak okresného súdu ako i krajského súdu, bolo vo vyvolanom odvolacom konaní rozhodnuté o potvrdení napadnutého rozsudku vo výroku vo veci samej, ako i v závislom výroku vo vzťahu k trovám konania (§ 387 ods. 1, 2 CSP).
33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi, o výške ktorej náhrady trov konania rozhodne okresný súd podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.