Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 15 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (40)Rozsudok_41CoKR-60-2011.pdf
PDF · 87.78 KB
Case nature
Area
Subarea
41CoKR/60/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Miroslavy Púchovskej, členiek senátu JUDr. Aleny Križanovej a JUDr. Daniely Maštalířovej, v právnej veci žalobkyne JUDr. Mariany Matulovej so sídlom Železničiarska 9, 974 01 Banská Bystrica, správkyne úpadcu Europa Fitness Club s.r.o. „ v konkurze" proti žalovanému O. O., narodený XX.M. XXXX, trvale bytom Z. XXXX/XX, N. N., zastúpeného Advokátskou kanceláriou AK Kašuba spol.s.r.o., Horná 41, P.O.BOX 60, Banská Bystrica, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26 Cbi/38/2011-36, IČS: 6111206643 zo dňa 16. júna 2011 takto
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 26 Cbi/38/2011-36, IČS: 6111206643 zo dňa 16. júna 2011 potvrdzuje.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobkyňu zaviazal zaplatiť žalovanému trovy konania vo výške 746,76 Eur na účet právneho zástupcu žalovaného do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa sa žalobou domáhala určenia neúčinnosti pracovnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a žalovaným dňa 1.1.2007, na základe ktorej bola žalovanému vyplatená mzda a odmena za vykonanú prácu za obdobie od marca 2007 do decembra 2008. Zároveň sa domáhala zaplatenia sumy 14.441,54 Eur , o ktorú boli konkurzní veritelia v dôsledku odporovateľného právneho úkonu ukrátení. Svoju žalobu odôvodnila tým, že napadnutá zmluva bola uzavretá medzi spriaznenými osobami a jej predmetom boli činnosti, ktoré vykonávala pre úpadcu spoločnosť GYMSERVICES s.r.o. so sídlom Laurínska 101, Badín. Okresný súd ďalej uviedol, že zákon o konkurze a reštrukturalizácii umožňuje odporovať len takému právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie pohľadávky niektorého z konkurzných veriteľov. Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ aj právny úkon vykazuje znaky skutkovej podstaty odporovateľného právneho úkonu, či už ako úkon bez primeraného plnenia, zvýhodňujúceho právneho úkonu, alebo ukracujúceho právneho úkonu ( § 58 - 61 ZoKR), nie je možné mu odporovať pokiaľ takýto úkon zároveň neukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov. K ukráteniu konkurzných veriteľov právnym úkonom dochádza v zásade vtedy, pokiaľ po vykonaní právneho úkonu nezostane úpadcovi majetok v takom rozsahu, že je z neho možné uspokojiť v tom čase existujúce a splatné pohľadávky veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky zároveň prihlásili v konkurznom konaní. K ukráteniu veriteľov právnym úkonom dlžníka dochádza aj vtedy, pokiaľ síce po jeho vykonaní zostane dlžníkovi majetok, t.j. nedošlo k jeho zmenšeniu , ale sa ho právny úkon týka tak, že v jeho dôsledku došlo k ukráteniu niektorých prihlásených pohľadávok ( napr. v dôsledku zaťaženia záložným právom na zabezpečenie záväzku inej osoby ako úpadcu ), t.j. výrazne sa sťaží alebo zhorší ich uspokojenie. Ukrátenie konkurzných veriteľov musí vyplývať z konkrétnych skutkových okolností tvrdených správcom, samozrejme za predpokladu že sú zároveň aj preukázané a v žiadnom prípade nepostačuje len tvrdenie skutočností, ktoré svedčia o splnení skutkovej podstaty
niektorého z odporovateľných právnych úkonov a následne skutočnosť ukrátenia veriteľov nahradí len dohadmi a predpokladmi. Žalobkyňa v konaní žiadne rozhodujúce skutočnosti svedčiace o ukrátení konkurzných veriteľov napadnutým právnym úkonom neuviedla. Existencia pohľadávok veriteľov v čase vykonania právneho úkonu a následné prihlásenie v konkurznom konaní sami o sebe nesvedčia o tom, že úkon ktorému správca odporuje ukrátil uspokojenie týchto pohľadávok, toto tvrdenie svedčí len o skutočnosti, že tieto pohľadávky existovali v čase vykonaného právneho úkonu a do dnešného dňa neboli uspokojené. Súd zdôraznil, že právny úkon môže v zásade napĺňať znaky skutkovej podstaty akéhokoľvek odporovateľného právneho úkonu, pokiaľ však tento úkon neukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov resp. čo i len jedného z nich, nie je možné s úspechom mu odporovať. Dôkazné bremeno je v tomto smere na žalobcovi, ktorý je povinný preukázať okrem splnenia všetkých predpokladov toho ktorého odporovateľného právneho úkonu ktorý napáda, aj rozhodujúci a základný predpoklad odporovateľnosti akéhokoľvek právneho úkonu a to skutočnosť , že takýto úkon ukracuje uspokojenie pohľadávok čo i len jedného konkurzného veriteľa. Keďže táto základná podmienka odporovateľnosti nebola v konaní zo strany žalobkyne preukázaná, súd jej žalobu v plnom rozsahu zamietol. Z týchto dôvodov súd následne ani nevykonával ďalšie dôkazy navrhnuté účastníkmi, nakoľko vzhľadom na koncentračnú zásadu vyplývajúcu z ustanovenia § 118 a) O.s.p. bola žalobkyňa povinná uviesť tieto rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazy na ich preukázanie na prvom pojednávaní. Žalovaný bol v konaní úspešný, súd mu preto priznal právo na náhradu trov konania v plnej výške t.j. vo výške 746,76 Eur.
Proti rozsudku podala zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa. Uviedla, že je toho názoru, že už samotná existencia pohľadávok konkurzných veriteľov prihlásených v konkurznom konaní č. 1 K 24/2010 už v rokoch 2006-2008 t.j. v čase, keď došlo k odporovateľným právnym úkonom svedčí o skutočnosti, že neboli uhrádzané pohľadávky konkurzných veriteľov a naopak boli uhrádzané pohľadávky žalovaného. To, že časť pohľadávok existujúcich už v tomto období a následne prihlásených v konkurznom konaní sú dokonca pôžičky, svedčí naviac o skutočnosti, že v čase keď žalovaný uhrádzal svoje pohľadávky (ako blízkej osoby) si na bežnú prevádzku úpadcu, ktorého bol v tom čase konateľom bral pôžičky od iných subjektov. Uviedla, že ide o ukracujúci právny úkon urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom ( žalovaný bol spoločníkom aj konateľom úpadcu ) podľa § 60 zákona č. 7/2005 Zz. Zo zákona sa teda predpokladá vedomosť žalovaného o úmysle ukrátiť veriteľov spoločnosti Europa Fitness Club s.r.o. Z uvedeného vyplýva, že naopak žalovaný ako blízka osoba mal v konaní povinnosť v zmysle § 60 ods. 2 ZKR preukázať že žalobou napadnuté právne úkony neurobil v úmysle ukrátiť konkurzných veriteľov. Žalobkyňa uviedla, že sa tiež odvoláva voči rozhodnutiu o trovách konania z dôvodu, že v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. a) ZKR sa jedná o pohľadávku vylúčenú z uspokojenia v konkurznom konaní. Navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok okresného súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal odvolanie v rozsahu danom § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 O.s.p. a napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 29.3.2011 domáhala proti žalovanému určenia neúčinnosti pracovnej zmluvy uzavretej medzi úpadcom a žalovaným dňa 1.7.2007, na základe ktorej bola žalovanému vyplatená mzda a odmena za vykonanú prácu za obdobie od marca 2007 do decembra 2008 a zároveň sa domáhala zaplatenia sumy 14.441,54 Eur , o ktorú boli konkurzní veritelia v dôsledku odporovateľného právneho úkonu ukrátení.
Dňa 1.1.2007 uzatvorila spoločnosť Europa Fitness Club s.r.o., Banská Bystrica v zastúpení O. O. ako zamestnávateľ s O. O. ako zamestnancom pracovnú zmluvu s funkciou: vedúci prevádzky vo fitness centre, s tým, že základná mesačná mzda pri nástupe do zamestnania je 11.000,--Sk brutto.
Dňa 1.3.2007 uzatvorila spoločnosť Europa Fitness Club s.r.o., Banská Bystrica v zastúpení O. O. konateľom spoločnosti ako mandant so spoločnosťou GYMSERVICES s.r.o., Banská Bystrica v zastúpení konateľkou U. U. ako mandatárom mandátnu zmluvu, ktorou sa mandatár zaviazal že bude
pre mandanta vykonávať v priestoroch spoločnosti Europa Fitness Club s.r.o., konzultačnú a odbornú činnosť v nasledovnom rozsahu:
- organizačno-technické zabezpečenie prevádzky fitness centra, hodín aerobicu, hodín aikida a kavierne;
- zabezpečenie prijímania zamestnancov do pracovného pomeru, ich zaškolenia a plynulé zabezpečenie ich pracovnej činnosti;
- kontrola funkčnosti strojového vybavenia fitness centra;
- zostavovanie harmonogramov cvičení vo fitness centre, výber a zaškoľovanie cvičiteľov aerobicu;
- koordinácia činností trénerov a cvičiteľov vo fitness centre.
Podľa bodu 2 sa mandant zaväzuje, že v týchto veciach bude poskytovať potrebnú súčinnosť a za tieto služby bude platiť dohodnutú odmenu. V článku II. bod 1 zmluvy si účastníci dohodli za poskytovanie konzultačnej a odbornej činnosti podľa článku I. ods.1 mesačnú odmenu vo výške 40.000,-Sk bez DPH. Dňa 29.4.2009 uzavrel mandant s mandatárom dohodu o ukončení mandátnej zmluvy .
Podľa § 57 ods l zákona č. 7/2005 Zz. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoKR“ ) , právne úkony týkajúce sa majetku dlžníka sú v konkurze voči veriteľom dlžníka neúčinné, ak im správca alebo veriteľ prihlásenej pohľadávky podľa tohto zákona odporuje.
Podľa § 57 ods. 4 ZoKR, odporovať podľa tohto zákona možno len tomu právnemu úkonu dlžníka, ktorý ukracuje uspokojenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.
Podľa § 60 ods. 1 ZoKR, odporovať možno tiež každému právnemu úkonu, ktorým dlžník ukrátil svojich veriteľov, ak bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel bol alebo musel byť druhej strane známy.
Právnym úkonom dlžníka musí dôjsť k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Ukrátenie uspokojenia pohľadávky veriteľa bude vecou dôkazného bremena navrhovateľa a dokazovania, ktoré súd v každom jednotlivom prípade vykoná. Žalobca musí v konaní preukázať, že právnym úkonom dlžníka bola ukrátená pohľadávka veriteľa, ktorý si v konkurznom konaní prihlásil svoju pohľadávku, musí preukázať pohľadávka ktorého a koľkých veriteľov bola ukrátená. Veriteľ musí mať pohľadávku proti dlžníkovi v dobe vykonania právneho úkonu dlžníka, resp. v momente, keď právny úkon nadobudne účinnosť. Odporovateľnosti právneho úkonu dlžníka je možné domáhať sa len vtedy, ak určitá osoba bola v čase vykonania právneho úkonu veriteľom dlžníka.
Po preskúmaní veci dospel odvolací súd k záveru, že žalobkyňa v konaní nepreukázala ukrátenie konkurzných veriteľov napadnutým právnym úkonom. Žalobkyňa v odvolaní uvádzala, že je toho názoru, že už samotná existencia pohľadávok konkurzných veriteľov prihlásených v konkurznom konaní svedčí o skutočnosti, že neboli uhrádzané pohľadávky konkurzných veriteľov a naopak boli uhrádzané pohľadávky žalovaného. V danom prípade existencia pohľadávok veriteľov v čase vykonania úkonu a následné prihlásenie si pohľadávok v konkurznom konaní nesvedčí o tom, že úkon, ktorému správca odporuje, ukrátil uspokojenie týchto pohľadávok. Na žalobcovi je dôkazné bremeno v tom, že spornou pracovnou zmluvou došlo k takému zmenšeniu majetku, že zostávajúci majetok nestačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov. Žalovaný uzavrel s úpadcom pracovnú zmluvu, podľa ktorej mal žalovaný vykonávať vedúceho prevádzky vo fitnescentre. Za uvedenú prácu mal dohodnutú základnú mesačnú mzdu pri nástupe do zamestnania vo výške 11.000,--Sk brutto. Podľa pracovnej zmluvy bol zamestnávateľ povinný prideľovať zamestnancovi prácu podľa pracovnej zmluvy, platiť mu za vykonanú prácu odmenu podľa mzdových predpisov, vytvárať podmienky pre plnenie jeho pracovných úloh a dodržiavať ostatné pracovné podmienky ustanovené právnymi predpismi alebo pracovnou zmluvou. Žalobkyňa nepreukázala, že obsahom mandátnej zmluvy bol výkon tých istých činností, ktoré mal
vykonávať žalovaný v rámci pracovnej zmluvy, keď v pracovnej zmluve bola uvedená funkcia vedúci prevádzky vo fitnescentre, pričom v mandátnej zmluve išlo o iné činnosti, ktoré sú v nej podrobne uvedené. Žalovaný v priebehu konania pred prvostupňovým súdom tvrdil, že v čase vyplatenia odmien jemu ako zamestnancovi spoločnosti Europa Fitness Club, s. r. o. na základe pracovnej zmluvy bola pozastavená fakturácia spoločnosťou GYMSERVICES, s. r. o., čím nevznikli spoločnosti Europa Fitness Club, s. r. o. žiadne navyše náklady. Tieto tvrdenia žalobkyňa nijakým spôsobom nevyvrátila. Úpadca uzavrel so žalovaným 1. 1. 2007 riadnu pracovnú zmluvu v súlade so Zákonníkom práce, za ktorú žalovaný poberal dohodnutú mzdu a vykonával pre úpadcu prácu uvedenú v pracovnej zmluve. Obdobne ako okresný súd, dospel aj odvolací súd k záveru, že základná podmienka, a to, že právny úkon, konkrétne pracovná zmluva ukracuje uspokojenie pohľadávok konkurzných veriteľov nebola žalobkyňou preukázaná.
Žalobkyňa namietala v odvolaní, že ju súd zaviazal nahradiť žalovanému trovy konania z dôvodu, že v zmysle § 100 ods. 2 písm. a/ ZoKR sa jedná o pohľadávku vylúčenú z uspokojenia v konkurznom konaní. V tejto súvislosti poukazuje odvolací súd na ust.§ 142 ods. 1 O. s. p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plnú úspech súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. V danom prípade súd žalobu žalobkyne zamietol. Úspešný bol žalovaný, a preto mu správne okresný súd priznal náhradu trov konania a zaviazal na náhradu týchto trov konania neúspešnú žalobkyňu (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1M Obdo V 1/2005-ZSP3/2007).
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, nakoľko žalovaný, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný návrh na rozhodnutie o trovách konania nepodal (§ 151 ods. 1 O. s. p.).
Rozhodnutie bolo jednohlasne schválené členmi senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.