Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoKR/11/2016

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Dubcovej a členov senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a JUDr. Martiny Nemravovej, v právnej veci žalobcu: JUDr. Jaroslav Plichta, so sídlom kancelárie Radlinského 1718, 026 01 Dolný Kubín, správca konkurznej podstaty úpadcu: IBG SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Bytčianska 371/121, 010 03 Žilina - Považský Chlmec, IČO: 36 401 650, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Tomášom Balážom, advokátom, so sídlom S. X, XXX XX R., proti žalovanému: H. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/X, XXX XX R., toho času N. XXX/ XXX, XXX XX R., štátny občan SR, zastúpenému zástupcom Advokátska kancelária CORPIS, s.r.o., so sídlom Tŕnie 136, 962 34 Tŕnie, IČO: 47 237 783, pobočka Laurinská 18, 811 01 Bratislava, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu a vydanie pohľadávky 440.826 Eur do všeobecnej podstaty, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/51/2013-205 zo dňa 17. decembra 2015, takto

rozhodol:

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 5Cbi/51/2013-205 zo dňa 17. decembra 2015 p o t v r d z u j e .

Žalovaný m á n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol. O trovách konania pred okresným súdom bolo rozhodnuté tak, že žalovanému sa náhrada trov konania nepriznáva. Okresný súd v dôvodoch svojho rozhodnutia poukázal na to, že žalobca sa podanou žalobou domáhal určenia, že ústna zmluva o dielo uzatvorená medzi žalovaným a úpadcom IBG SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Bytčianska 371/121, 010 03 Žilina - Považský Chlmec, IČO: 36 401 650 (ďalej aj len „úpadca“), predmetom ktorej bola rekonštrukcia nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalovaného, a to stavby súp. č. XXX, postavenej na pozemku CKN parc. č. 1096/2, druh stavby: rodinný dom, popis stavby: dom, umiestnenie stavby: stavba postavená na zemskom povrchu, Okres Žilina, Obec Žilina, katastrálne územie A. Y., zapísaná na LV č. XXX, nachádzajúca sa na adrese N. XXX/XXX, XXX XX R. - A. Y. (ďalej aj len „stavba“) je voči všetkým účastníkom konkurzného konania vedeného Okresným súdom Žilina pod sp. zn. 3K/13/2012 neúčinná. Súčasne sa žalobca domáhal vydania pohľadávky vo výške 440.826 Eur do všeobecnej podstaty úpadcu a náhrady trov konania. Okresný súd po vykonanom dokazovaní a aplikácii ust. § 57 ods. 1, 2, 3, 4, § 58 ods. 1, 2, 3, § 60 ods. 1, 2, 3, § 62 ods. 1, 5, § 63 ods. 1, 2, 3 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 1.1.2012 (ďalej len „zákon č. 7/2005 Z.z.“) dospel k záveru, že žalobe žalobcu nie je možné vyhovieť. Žalobca sa v prejednávanej veci domáhal vyslovenia právnej neúčinnosti právneho úkonu zmluvy o dielo, ktorá mala byť uzatvorená ústnou formou medzi žalovaným ako objednávateľom a úpadcom ako zhotoviteľom, predmetom ktorej mala byť rekonštrukcia stavby vo výlučnom vlastníctve žalovaného podľa ust. § 57 a nasledujúce ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. voči veriteľom dlžníka - úpadcu IBG SLOVAKIA s.r.o., so sídlom Bytčianska 371/121, 010 03 Žilina -

Považský Chlmec, IČO: 36 401 650 v konkurze vedenom na majetok úpadcu na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/13/2012. Právnemu úkonu ústne uzatvorenej zmluvy o dielo žalobca odporoval podľa ust. § 58 zákona č. 7/2005 Z.z. ako právnemu úkonu bez primeraného protiplnenia, ktorý bol urobený v prospech osoby spriaznenej s úpadcom a zároveň s odkazom na ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z. ako ukracujúcemu právnemu úkonu urobenému v prospech osoby spriaznenej s úpadcom. Ako následok neúčinnosti právneho úkonu žalobca uplatnil aj právo na vydanie sumy 440.826 Eur do všeobecnej podstaty úpadcu. Okresný súd dospel k záveru, že žalobu podal aktívne legitimovaný subjekt, kedy aktívna legitimácia správcu na uplatnenie odporovacieho práva vyplýva z ust. § 57 ods. 1 v spojení s ust. § 62 ods. 5 zákona č. 7/2005 Z.z.. Pasívna legitimácia žalovaného, ktorý mal s dlžníkom (úpadcom) odporovateľný právny úkon dohodnúť, vyplynula z ust. § 62 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z..

2. Okresný súd v ďalšom skonštatoval, že pre uplatnenie práva odporovať právnemu úkonu na súde bola zachovaná prekluzívna lehota jedného roka od vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu ustanovená v ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z.. Uznesenie Okresného súdu Žilina zo dňa 30.01.2013, č.k. 3K/13/2012-166, ktorým bol vyhlásený konkurz na majetok úpadcu, bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 26/2013 dňa 04.09.2012. Za deň zverejnenia v súlade s ust. § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z. sa považoval deň 05.09.2012. Lehota jedného roka podľa ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. začala plynúť dňom 06.09.2012 a posledným dňom tejto lehoty bol deň 05.09.2013. Žalobca bol podaná na okresný súd dňa 24.07.2013, t.j. v lehote, ktorá vyplýva z ust. § 57 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z..

3. Okresný súd sa primárne zaoberal otázkou naplnenia všetkých predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z., vo vzťahu ku ktorým bola na strane žalobcu tak povinnosť tvrdenia, ako aj dôkazná povinnosť. V rámci týchto predpokladov okresný súd uviedol, že úkon, ktorému sa odporuje, musí byť úkonom, ktorým dôjde k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa, t.j., že v dôsledku konkrétneho právneho úkonu dlžníka nebude môcť byť pohľadávka veriteľa pre nedostatok majetku uspokojená vôbec alebo len čiastočne. Zároveň musí ísť o pohľadávku, ktorá existovala v čase, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. kedy nadobudol účinnosť a ktorá bola veriteľom v konkurze na majetok úpadcu riadne prihlásená a zistená. Aj v prípade, ak právnym úkonom dlžníka dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka, nemožno sa úspešne domáhať odporovateľnosti, pokiaľ majetok dlžníka, ktorý mu ostal, postačuje na uspokojenie pohľadávky, pretože týmto úkonom dlžníka nedochádza k ukráteniu uspokojenia pohľadávky iného veriteľa. Stav majetku dlžníka pre potreby posúdenia, či konkrétnym právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávok jeho veriteľov, je pritom potrebné skúmať k momentu uskutočnenia (účinnosti) odporovaného právneho úkonu, pretože len v kontexte zistených majetkových pomerov dlžníka (úpadcu) k uvedenému momentu možno hovoriť o tom, že právny úkon ukracuje uspokojenie (prihlásenej) pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka.

4. Základnou hmotno-právnou podmienkou odporovateľnosti podľa ust. § 58 a § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj podľa ostatných skutkových podstát odporovateľnosti, je podľa ust. § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. preukázanie existencie právneho úkonu dlžníka, týkajúceho sa majetku dlžníka a preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Na uvedenom závere nemení nič ani tá skutočnosť, pokiaľ správca odporuje právnemu úkonu urobenému v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, pretože v takomto prípade sa v zmysle ust. § 58 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. predpokladá len úpadok dlžníka v čase urobenia právneho úkonu, pokiaľ sa nepreukáže opak. V žiadnom z uvedených prípadov sa však nepredpokladá ukrátenie ako základný predpoklad odporovateľnosti podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z., ktoré by bol v každom prípade povinný tvrdiť a preukazovať v konaní žalobca. Z ustanovenia § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. vyplýva, že správca je oprávnený podať odporovaciu žalobu za splnenia podmienok, ktoré je súčasne povinný preukázať, a to že v čase, keď dlžník urobil napadnutý právny úkon, resp. kedy tento právny úkon nadobudol účinnosť, ukrátil ktorúkoľvek v zmysle čo aj len jednu riadne prihlásenú pohľadávku veriteľa, ktorá existovala v čase, t.j. vznikla, nemusela však byť splatná, keď bol právny úkon dlžníka urobený, resp. nadobudol účinnosť. Zároveň platí, že pokiaľ si veritelia, ktorí mali pohľadávky v čase uskutočnenia (nadobudnutia účinnosti) odporovaného právneho úkonu, tieto pohľadávky v konkurze riadne neprihlásili, nemá správca aktívnu vecnú legitimáciu, pretože správca v konaní o odporovacej žalobe má len tú vecnú legitimáciu, ktorá na neho prechádza z veriteľa prihlásenej pohľadávky.

5. Okresný súd po vykonanom dokazovaní skonštatoval, že v prejednávanej veci žalobca nesplnil náležite povinnosť tvrdenia a nadväzne ani neuniesol dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z..

6. Okresný súd poukázal na to, že odporovacím právom bol napadnutý právny úkon, ktorý žalobca definoval ako ústne uzatvorenú zmluvu o dielo medzi žalovaným ako zhotoviteľom a úpadcom ako objednávateľom, predmetom ktorej mala byť rekonštrukcia stavby vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalobca tvrdil, že úpadca stavbu zrekonštruoval, obstaral jej nadstavbu a prístavbu za účelom premeny z rodinného domu na administratívnu budovu na základe ústne uzatvorenej zmluvy o dielo. Za účelom rekonštrukcie stavby vo vlastníctve žalovaného vstúpil do záväzkovo-právnych vzťahov s viacerými subdodávateľmi, ktorí rekonštrukciu realizovali, resp. dodali materiál. Niektorí z nich, ktorých označil žalobca v podanej žalobe, sú veriteľmi úpadcu a pohľadávky súvisiace s rekonštrukciou stavby si prihlásili v konkurze na majetok úpadcu. O uzatvorení tvrdeného právneho úkonu podľa vyjadrenia žalobcu svedčia aj skutočnosti vyplývajúce zo súvah úpadcu k 31.12.2009, 2010 a 2011, z ktorých vyplývali krátkodobé príjmy úpadcu budúcich období vo vyššie uvedených sumách, pričom žalobca predpokladal, že táto suma, vyplývajúca najmä zo súvahy k 31.12.2011, predstavuje cenu diela - rekonštrukciu stavby. Zároveň o existencii ústne uzatvorenej zmluvy o dielo má svedčiť aj fakt, že úpadca a všetky jeho spriaznené osoby majú sídlo na adrese rekonštruovanej stavby. K ozrejmeniu okolností uzatvorenia tvrdenej ústnej zmluvy o dielo právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní neuviedla ďalšie skutočnosti. Okresný súd tak na základe uvedeného vyvodil, že tvrdenia žalobcu ohľadne ústne uzatvorenej zmluvy o dielo medzi úpadcom a žalovaným, obsahom ktorej mala byť bezodplatná rekonštrukcia stavby vo vlastníctve žalovaného, neboli zo strany žalobcu v konaní bližšie odôvodnené a konkretizované. Z tvrdení žalobcu nebolo zrejmé, kedy malo dôjsť k uzatvoreniu tvrdenej ústnej zmluvy o dielo, ktorá skutočnosť by mala vplyv na posudzovanie lehôt a v zmysle ust. § 58 ods. 3, resp. § 60 ods. 3 zákona č. 7/2005 Z.z.. Nebolo žalobcom tvrdené, za akých okolností došlo k uzatvoreniu zmluvy o dielo, kto pri uzatvorení tejto zmluvy konal za zmluvné strany a čo malo byť obsahom vzájomných práv a povinností úpadcu a žalovaného v tvrdenom zmluvnom vzťahu. Okresný súd tak skonštatoval, že v konaní si žalobca náležite nesplnil povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností z hľadiska preukázania tvrdeného záväzkovo-právneho vzťahu ústnej zmluvy o dielo medzi úpadcom a žalovaným, a teda z hľadiska preukázania existencie právneho úkonu týkajúceho sa majetku dlžníka podľa ust. § 57 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z..

7. Okresný súd vo vzťahu k označeným dôkazom zo strany právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní konanom dňa 17.12.2015 skonštatoval, že z hľadiska špecifikácie skutočností, ktoré mali byť navrhnutými dôkazmi preukázané, ani jeden z dôkazných návrhov nesmeroval k preukázaniu tvrdenia o existencii a obsahu odporovaného právneho úkonu. Právna zástupkyňa žalobcu žiadala vypočuť žalovaného, jeho manželku, ktorá mu robila účtovníctvo a účtovníčku P. D., ktorá mala robiť účtovníctvo úpadcu pred začatím konkurzného konania, a to k otázke fakturácie za rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti a k otázke hodnoty rekonštrukcie rodinného domu. Takto koncipovaný dôkazný návrh nesmeroval k ozrejmeniu vzniku a obsahu tvrdeného záväzkovo-právneho vzťahu medzi úpadcom a žalovaným. Zároveň okresný súd uviedol, že povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností z hľadiska uplatneného nároku zo strany žalobcu nemožno nahrádzať vykonávaním dôkazov, z ktorých by tieto tvrdenia následne mali byť vyhľadávané súdom. Pokiaľ právna zástupkyňa žalobcu ďalej navrhovala vypočuť štatutárne orgány veriteľov, ktorí si prihlásili pohľadávky v konkurze na majetok úpadcu, a to minimálne tých, ktorí boli označení v podanom návrhu na začatie konania a z ktorých niektorí mali podať trestné oznámenia na žalovaného v súvislosti s rekonštrukciou stavby a taktiež navrhla pripojiť prihlášky všetkých veriteľov, ktorých prílohou majú byť faktúry a zmluvy, na základe ktorých došlo k rekonštrukcii stavby a ktoré majú byť súčasťou spisového materiálu Okresného súdu Žilina sp. zn. 3K/13/2012, tak k uvedenému okresný súd poukázal na to, že takto navrhnuté dokazovanie sa týka roviny záväzkových vzťahov medzi úpadcom a jeho veriteľmi, neozrejmuje však existenciu ústnej zmluvy o dielo uzatvorenej medzi úpadcom a žalovaným, ani jej obsah. Z uvedeného dôvodu takto koncipované dôkazné návrhy žalobcu okresný súd zamietol.

8. Podľa názoru okresného súdu zo strany žalobcu rovnako nebola v konaní náležite splnená povinnosť tvrdenia a nadväzne ani nedošlo k uneseniu dôkazného bremena vo vzťahu k naplneniu ďalšieho všeobecného predpokladu odporovateľnosti právneho úkonu v konkurze, a to ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. V konaní nebolo žalobcom tvrdené, že ku dňu uzatvorenia ústnej zmluvy o dielo (dátum uzatvorenia ktorej nebol žalobcom priamo uvedený) mal úpadca aj iných veriteľov, ktorí si zároveň svoje pohľadávky existujúce ku dňu uzatvorenia ústnej zmluvy o dielo v konkurze na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp. zn. 3K/13/2012 riadne a včas prihlásili a tieto boli v konkurznom konaní

zistené, čo je základom pre aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na podanie odporovacej žaloby. Tieto rozhodujúce skutočnosti neboli zo strany žalobcu v konaní vôbec tvrdené. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní dňa 17.12.2015 síce predložila súdu aktuálny zoznam pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu, ktorý bol súčasťou spisového materiálu v prílohovej obálke na č.l. 202 spisu, z ktorého majú vyplývať jednotliví veritelia, ktorí si prihlásili svoje pohľadávky spolu s výškou týchto pohľadávok s právnym dôvodom ich vzniku s tým, že väčšinou malo ísť o pohľadávky za rekonštrukciu rodinného domu vo vlastníctve žalovaného, avšak za absencie tvrdenia takýchto skutočností zo strany žalobcu nebolo povinnosťou súdu v sporovom občianskom súdnom konaní v súbore žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkov vyhľadávať tvrdenia rozhodujúce z hľadiska žalobcom uplatneného nároku, t.j. že v čase uzatvorenia odporovanej zmluvy o dielo (ktorý dátum v konaní nebol ustálený) mal úpadca aj iných konkrétnych veriteľov, ktorí si svoje pohľadávky existujúce ku dňu uzatvorenia odporovaného právneho úkonu riadne a včas prihlásili v konkurze na majetok úpadcu a tieto boli v konkurze zistené. Uvedené tvrdenia sú súčasťou rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku, ktoré žalobca bol povinný v incidenčnom konaní v súlade s ust. § 118a ods. 1 O.s.p. opísať najneskôr do skončenia prvého pojednávania a ktoré tvrdenia nie je úlohou súdu vyhľadávať v žalobcom predložených listinných dôkazných prostriedkoch.

9. Okresný súd rovnako skonštatoval, že žalobca si v prejednávanej veci nesplnil povinnosť tvrdenia a ani nadväzujúcu dôkaznú povinnosť vo vzťahu k naplneniu všeobecnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze, a to ukrátenie uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Okresný súd opätovne skonštatoval, že v rámci rozhodujúcich skutočností vo vzťahu k uplatnenému nároku tvrdenia žalobcu nesmerovali ani k preukázaniu tej skutočnosti, že v dôsledku uzavretia ústnej zmluvy o dielo medzi úpadcom a žalovaným došlo k takému zmenšeniu majetku úpadcu, že pohľadávky iných veriteľov, ktoré existovali v čase účinnosti zmluvy o dielo a ktoré boli zároveň prihlásené v konkurze na majetok úpadcu, nemohli byť z majetku úpadcu v uvedenom čase uspokojené.

10. Bez preukázania všeobecných podmienok odporovateľnosti podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z., t.j. existencie právneho úkonu dlžníka týkajúceho sa majetku dlžníka a jeho obsahu a ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka, ktoré je potrebné posudzovať k momentu účinnosti napadnutého právneho úkonu, nebolo potrebné zaoberať sa otázkou naplnenia ďalších predpokladov odporovateľnosti, v pomeroch prejednávanej veci podľa ust. § 58 a § 60 zákona č. 7/2005 Z.z..

11. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam okresný súd žalobu v celom rozsahu zamietol, a to bez potreby vykonávania aj ďalších dôkazov, t.j. nebolo pristúpené k vykonávaniu dôkazov označených právnou zástupkyňou žalobcu na pojednávaní dňa 17.12.2015 (znalecké dokazovanie ohľadom sumy, ktorú žiadal žalobca vydať do konkurznej podstaty, dopyt na Obvodné riaditeľstvo policajného zboru Žilina ohľadom trestných konaní, ktoré sú vedené voči žalovanému a oboznámenie sa s protokolmi daňového úradu ohľadom vratiek DPH), pretože žiaden z označených dôkazov nesmeroval k preukázaniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právnych úkonov v konkurze podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z..

12. O trovách konania pred okresným súdom bolo rozhodnuté podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 151 ods. 1, 2 O.s.p.. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, preto mu patrila podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. náhrada trov konania. V písomnom vyjadrení k návrhu zo dňa 09.09.2014 žalovaný podľa ust. § 151 ods. 1 O.s.p. podal návrh na priznanie náhrady trov konania, ktoré bol povinný vyčísliť v lehote do troch pracovných dní od vyhlásenia rozsudku v prejednávanej veci, ku ktorému došlo dňa 17.12.2015. Ako vyplynulo z obsahu spisového materiálu, žalovaný v tejto lehote trovy konania nevyčíslil a ku dňu vyhlásenia rozhodnutia z obsahu spisového materiálu okrem trov právneho zastúpenia iné trovy nevyplývali, preto podľa ust. § 151 ods. 2 veta za bodkočiarkou O.s.p. nebol okresný súd viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania žalovanému a v súlade s týmto citovaným zákonným ustanovením rozhodol tak, že žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

13. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), f) O.s.p.. Žalobca považoval záver okresného súdu za predčasný, pokiaľ bolo skonštatované, že žalobca si náležite nesplnil povinnosť tvrdenia, a tým následne neuniesol ani dôkazné bremeno vo vzťahu k naplneniu všeobecných predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z.. Súčasne mal za to, že rozhodnutie okresného súdu, ktorým neboli vykonávané

dôkazy označené žalobcom, je v tejto časti odôvodnenia nepreskúmateľné. Žalobca si nevie predstaviť, akým iným dôkazom má preukázať tvrdenie o existencii a obsahu odporovaného právneho úkonu, ako navrhnutým výsluchom žalovaného ako jediného aktéra takéhoto právneho úkonu, jeho manželky ako najbližšej osoby, ktorá figurovala v jeho podnikaní a účtovníčky žalovaného, ktorá mala byť vypočutá k otázke fakturácie za rekonštrukciu predmetnej nehnuteľnosti, z dôkazu ktorého by prípadne vyplynula aj existencia a obsah odporovaného právneho úkonu. Rovnako tak žalobcom označení a navrhovaní veritelia žalovaného, ako subdodávatelia úpadcu mohli mať reálnu vedomosť o tom, pre koho vykonávali subdodávku a o záväzkových vzťahoch na stavbe. Vzhľadom na špecifickosť odporovaného právneho úkonu nebolo možné tento preukázať inak ako výsluchom osôb, ktoré mali, resp. mohli mať vedomosť o takomto úkone, a ktorých žalobca v konaní navrhol. Žalobca v listinnej podobe navrhol aj vykonanie dôkazu - oboznámenie sa s účtovnými závierkami úpadcu, ktoré indikujú uzavretie odporovaného právneho úkonu tak, ako to žalobca tvrdil. O existencii odporovaného právneho úkonu svedčí aj to, že úpadca za účelom realizácie rekonštrukcie stavby vstúpil do obchodno-záväzkových vzťahov s viacerými subdodávateľmi, ktorí rekonštrukciu stavby realizovali, resp. ktorí skutočne dodali materiál potrebný na jej rekonštrukciu. Niektorí z týchto subdodávateľov sú veriteľmi úpadcu, ktorí si svoje pohľadávky vzniknuté v súvislosti s rekonštruovaním stavby žalovaného uplatnili prihláškami v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu:

- HASIL, s.r.o., Zmluva o dielo č. 28032/7 zo dňa 2.9.2009 uzavretá medzi veriteľom a úpadcom

- Šipex - SK, s.r.o., so sídlom J. Fándlyho 2160/4, Žilina, IČO: 36 848 832 - Zmluva o dielo č. 29038-4 zo dňa 13.08.2009,

- OKNOPLAST SLOVENSKO, s.r.o., IČO: 36 418 501, Štefánikova 27, 010 01 Žilina - Zmluva o dielo č. 28032/1,

- FeMaDa, s.r.o., IČO: 36 301 469, Papradno 511, 018 13 - Zmluva o dielo č. 28032/13,

- D.A.L., spol. s.r.o., IČO: 36 413 861, Považský Chlmec č. 500, 010 03 Žilina,

- ERPOS, spol. s.r.o., IČO: 31 588 506, Vysokoškolákov 4, Žilina,

- Kontrakting stavebné montáže, spol. s.r.o., IČO: 31 635 237, Dolné Rudiny 1, 010 01 Žilina, Zmluva o dielo č. StM-29022/06-72-07/2009,

- BEST SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36 379 271, Bratislavská 117, 010 01 Žilina, Zmluva o dielo zo dňa 03.10.2009 tak, ako to vyplýva z prihlášok a ich príloh podaných Okresnému súdu Žilina pod sp. zn. 3K/13/2013. Úpadca v rámci svojho účtovníctva eviduje

- v zmysle Súvahy ku dňu 31.12.2009 príjmy budúcich období krátkodobé vo výške 421.854 Eur,

- v zmysle súvahy úpadcu ku dňu 31.12.2010, úpadca eviduje príjmy budúcich období krátkodobé vo výške 440.826 Eur,

- v zmysle súvahy úpadcu ku dňu 31.12.2011, úpadca eviduje príjmy budúcich období krátkodobé vo výške 440.826 Eur. Žalobca predpokladá, že uvedená suma predstavuje cenu diela - rekonštrukcie stavby, pričom táto bude v priebehu súdneho konania ustálená znaleckým dokazovaním. Žalobca poukázal na skutočnosť, ktorá podporuje fakt existencie bezodplatnej zmluvy o dielo uzavretej medzi úpadcom a žalovaným, a to, že úpadca a všetky jeho spriaznené osoby majú sídlo na adrese predmetnej stavby, teda na ulici Bytčianska 371/121, 010 03 Žilina:

- Slovenská energetika, a.s., IČO: 46 768 548, predsedom predstavenstva je žalovaný,

- IBG Technologies s.r.o., IČO: 46 982 825, jedným zo spoločníkov a konateľom je žalovaný,

- IBG Project s.r.o., IČO: 44 937 601, jedným zo spoločníkov a konateľom je žalovaný,

- IBG Holding s.r.o., IČO: 44 820 089, jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný,

- RP Services s.r.o., IČO: 44 184 727, jediným spoločníkom a konateľom je žalovaný,

- IBG Centrum Žilina s.r.o., IČO: 44 872 631, jedným zo spoločníkov a konateľom je žalovaný,

- IBG Construction s.r.o., IČO: 44 872 372, jedným zo spoločníkov a konateľom je žalovaný.

14. Žalobca nesúhlasil ani so záverom okresného súdu, že nedošlo k preukázaniu ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka. Žalobca nerozumie tomu, ako mal konkrétne v danom štádiu konania označiť takýchto veriteľov, keď aj okresný súd konštatoval, že dátum uzavretia odporovaného úkonu nebol ustálený, a tento by sa ustálil až po vykonaní dôkazu - minimálne výsluchu žalovaného, a dovtedy žalobca z opatrnosti označil všetkých veriteľov s prihlásenými pohľadávkami. Okresný súd však zamietol vykonať dôkaz na ustálenie dátumu právneho úkonu, a preto logicky nemohlo zo strany žalobcu dôjsť k označeniu konkrétnych veriteľov, ktorých pohľadávka bola ukrátená. Okresný súd tak vytvoril dôkazne nemožnú konštrukciu, kedy skonštatoval, že žalobca neoznačil konkrétnych veriteľov s existujúcou a prihlásenou pohľadávkou v čase vzniku odporovaného úkonu, no čas vzniku

nebol ustálený, lebo okresný súd zamietol návrh na vykonanie dokazovania, ktorý by tento čas ustálil a umožnil tak žalobcovi takýchto veriteľov označiť aj konkrétne, a nie len všeobecne. Aj v tomto smere žalobca považoval rozhodnutie okresného súdu za predčasné.

15. Žalobca mal za to, že uzavretá zmluva o dielo je právnym úkonom bez primeraného protiplnenia podľa ust. § 58 zákona č. 7/2005 Z.z., ktorému možno odporovať, pretože boli splnené všetky požadované obligatórne predpoklady, keďže ide o bezodplatný právny úkon úpadcu, žalovaného majetok sa na základe uzatvorenia predmetného právneho úkonu zvýšil o 440.826 Eur bez toho, aby bol povinný niečo úpadcovi, či tretej osobe niečo plniť, niečo strpieť alebo niečo opomenúť, právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s úpadcom, a teda úpadok úpadcu sa predpokladá, pričom tento právny úkon bol urobený počas úpadku úpadcu a zmluva o dielo uzavretá s osobou spriaznenou s úpadcom bola uzavretá počas troch rokov pred začatím konkurzného konania.

16. Žalobca v podanom odvolaní ďalej poukázal na to, že predmetná zmluva o dielo je ukracujúcim právnym úkonom, keďže úpadca ukrátil svojich veriteľov v zmysle ust. § 60 zákona č. 7/2005 Z.z., pretože tento úkon bol urobený počas piatich rokov pred začatím konkurzného konania. Úpadca mal zrejmý úmysel ukrátiť svojich veriteľov, pretože uzavretím predmetného právneho úkonu znížil svoj majetok o sumu vo výške 440.826 Eur a právny úkon bol urobený v prospech osoby spriaznenej s dlžníkom, pričom úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov, ako aj vedomosť druhej strany o takomto úmysle sa predpokladá (§ 60 ods. 1, 3 zákona č. 7/2005 Z.z.). Výška všetkých riadne prihlásených a následne správcom zistených pohľadávok v konkurze vedenom na majetok úpadcu predstavuje sumu 645.310,05 Eur, ktorá by v prípade úspechu predmetnej žaloby mohla byť z konkurznej podstaty úpadcu uspokojená vo výške cca 65 %. Zmluvou o dielo sa majetok úpadcu podliehajúci konkurzu znížil o sumu vo výške 440.826 Eur, čo by prestavovalo podstatnú položku súpisu majetku úpadcu a uspokojenie veriteľov by sa tým reálne zvýšilo. Žalobca žiadal rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie, keď pred okresným súdom došlo k vadám podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c), d) a f) O.s.p., pretože okresný súd neúplne zistil skutkový stav veci, ak nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, a tým dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, čo spôsobuje to, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

17. K doručenému odvolaniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu. Vo vyjadrení zo dňa 21.03.2016 uviedol, že rozsudok okresného súdu považuje za vecne správny, a preto ho žiada potvrdiť s priznaním náhrady trov odvolacieho konania žalovanému. Žalovaný sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku okresného súdu. Uviedol, že okrem nedostatočného ozrejmenia vzniku a obsahu tvrdeného záväzkového vzťahu a odporovateľného právneho úkonu, k objasneniu ktorých zjavne nesmerovali ani žalobcom navrhnuté dôkazy, žalovaný opätovne poukázal na nedostatok svojej pasívnej legitimácie, keďže osobitne s úpadcom nemal žiaden obchodno-právny vzťah založený na akejkoľvek zmluve o dielo alebo objednávke rekonštrukcie predmetnej stavby, ako to žalovaný dostatočne objasnil na pojednávaní konanom pred okresným súdom dňa 17.12.2015. Žalobca sa s touto námietkou žalovaného ako so zásadnou nevysporiadal ani v priebehu konania, ani v podanom odvolaní.

18. Zo strany krajského súdu bolo vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.03.2016 k odvolaniu žalobcu doručené podaním zo dňa 07.07.2016, pričom v zmysle ust. § 374 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) bola daná žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu možnosť sa k tomuto vyjadreniu žalovaného vyjadriť v lehote 10 dní od jeho doručenia. Žalobca túto možnosť do momentu rozhodnutia krajským súdom nevyužil.

19. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia pojednávania v medziach odvolacích dôvodov žalobcu za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 a verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

20. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/11/2016-243 zo dňa 30.08.2016, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli krajského

súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 11.10.2016 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline podľa ust. § 219 ods. 1, 3 v spojení s ust. § 378 ods. 1 CSP.

21. Krajský súd vo vzťahu k svojmu postupu a konaniu uvádza, že vychádzal z ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok („CSP“), ktorý zákon podľa ust. § 474 nadobudol účinnosť dňa 01. júla 2016 v spojení s ust. § 470 ods. 1 CSP, podľa ktorého, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

22. Právne účinky úkonu podaného odvolania žalobcu proti rozsudku okresného súdu zostali v konaní zachované tak, ako to vyplýva z ust. § 470 ods. 2 veta prvá CSP.

23. Krajský súd vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu uvádza, že základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, a preto sa v dôvodoch tohto svojho rozhodnutia krajský súd obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia okresného súdu ako súdu prvej inštancie. Len na doplnenie správnosti záverov zdôrazňuje, že okresný súd správne vyhodnocoval povinnosť tvrdenia a dôkaznú povinnosť, ktorá zaťažovala žalobcu v súvislosti s podanou odporovacou žalobou, t.j. žalobou, ktorou sa správca konkurznej podstaty úpadcu IBG SLOVAKIA s.r.o., domáhal neúčinnosti právneho úkonu. Krajský súd uvádza, že pokiaľ základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. § 387 ods. 2 CSP, tak nebolo potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli opätovne zopakované tie rozhodné skutkové a právne závery, ktoré už uviedol okresný súd ako súd prvej inštancie v dôvodoch svojho napadnutého rozhodnutia a je postačujúce na ne len odkázať. To, že pri aplikácii ust. § 387 ods. 2 postačuje len odkaz na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 350/09, podľa ktorého ...„Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“. Aj podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo 170/2005, ...„ak v odvolacom konaní dôjde k potvrdeniu rozhodnutia okresného súdu, v zásade sa odvolací súd môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu, t.j. súdu prvej inštancie“.

24. Práve podľa ust. § 380 ods. 1 bol napadnutý rozsudok okresného súdu posudzovaný len v medziach odvolacích dôvodov žalobcu a z nich len tých relevantných dôvodov, ktoré odzneli v rámci konania pred súdom prvej inštancie z titulu splnenej poučovacej povinnosti okresným súdom v zmysle ust. § 118a ods. 1, 2, 3 O.s.p. (č.l. 151 spisu), t.j. v znení Občianskeho súdneho poriadku ako procesného práva platného k momentu konania a rozhodovania okresného súdu. V ďalšom krajský súd uvádza, že základom posudzovania odvolacích dôvodov žalobcu vo väzbe k záverom okresného súdu, obsiahnutých v napadnutom rozsudku, bol skutkový stav zistený okresným súdom, ktorým bol krajský súd viazaný v zmysle ust. § 383 CSP, pretože súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu vykonal dokazovanie a vo vzťahu k tým dôkazom, ktoré boli označené žalobcom a tieto neboli vykonané, vyjadril dostatočné závery. Nemožno súhlasiť s názorom žalobcu ako odvolateľa, že závery okresného súdu sú predčasné, keďže neboli vykonané žalobcom označené dôkazy, ako aj, že by okresný súd svojim postupom, a to nevykonaním navrhnutých dôkazov vytvoril žalobcovi dôkazne nemožnú konštrukciu, pretože primárne žalobca bol nositeľom povinnosti tvrdenia, t.j. bol povinný poskytnúť v potrebnom a dostatočnom rozsahu najskôr sumár tvrdení s podanou odporovacou žalobou a až po tomto poskytnutí žalobcu zaťažovala dôkazná povinnosť. Pokiaľ žalobca nesplnil povinnosť tvrdenia, tak potom nemohla nastúpiť ani jeho dôkazná povinnosť. V tomto smere bol postup súdu prvej inštancie vecne správny, keď v súlade v tom čase platným procesným právom, a to Občianskym súdnym poriadkom vyžadoval od žalobcu splnenie povinnosti tvrdenia. V rámci povinnosti tvrdenia preto žalobca bol povinný úplne a pravdivo opísať všetky potrebné skutočnosti a až následne, po splnení povinnosti tvrdenia nastupuje dôkazná povinnosť. Inými slovami, pokiaľ žalobca ako sporová strana, si nesplnil povinnosť tvrdenia, nemohlo dôjsť ani k splneniu povinnosti označiť na svoje tvrdenia dôkazy. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť sporovej strany za to, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, ktoré najskôr musia byť uvádzané a že z tohto dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho

neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej aj v takých prípadoch, kedy neboli preukázané určité skutočnosti významné podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci. Ak sporová strana neunesie povinnosť tvrdenia a následne tým ani dôkaznú povinnosť, má to pre túto sporovú stranu nepriaznivý následok v tom, že súd pristúpi k vydaniu pre ňu nepriaznivého rozhodnutia vo veci.

25. Je potrebné zdôrazniť v rámci prebiehajúceho dokazovania pred okresným súdom a v rovine nevykonaných dôkazov označených žalobcom, že dokazovanie, resp. vykonávanie jednotlivých dôkazov vstúpi do konania až vtedy, keď sporová strana, v danom prípade žalobca, zhromaždí potrebné skutkové okolnosti, t.j. ak sú zrejmé určité skutkové tvrdenia, ktoré najskôr poskytne sporová strana, ku ktorým v ďalšom štádiu žiada vykonať dôkazy. Dôkazy totižto majú mať väzbu k uvedeným tvrdeniam sporovej strany. Ak tieto tvrdenia tu absentujú, tak zákonite nemôže do štádia súdneho konania vstúpiť ani dokazovanie. Dokazovanie slúži na preukázanie poskytnutých tvrdení a nie, že dôkazy nahradia zákonnú povinnosť tvrdenia. Logikou vedenia súdneho procesu je, že dôkazmi sa má preukázať to, čo tvrdí sporová strana. Ak sporová strana neposkytne v dostatočnom sumáre rozsah tvrdení, tak zákonite nemôže nastúpiť ani štádium dokazovania, keďže nie je zrejmé, aké tvrdenia majú byť predmetom dokazovania, ak tieto absentujú.

26. Odporovacia žaloba žalobcu, resp. žaloba o určenie neúčinnosti právneho úkonu okrem všeobecných náležitostí v rámci povinnosti tvrdenia na strane žalobcu musí obsahovať určité a zrozumiteľné určenie odporovaného právneho úkonu, v danom prípade tvrdenej zmluvy o dielo, a to uvedením účastníkov zmluvy, jeho dátumu kreovania, predmetu, obsahu. Práve v rovine týchto vymedzení údajov ohľadom odporovaného právneho úkonu žalobca nesplnil svoju povinnosť, keďže neposkytol argumentáciu ohľadne dátumu, obsahu uzavretej ústnej zmluvy o dielo medzi žalovaným a úpadcom. Ak takéto tvrdenia z jeho strany neboli poskytnuté, zákonite to potom viedlo do vecne správneho záveru okresným súdom, že zo strany žalobcu nebol preukázaný tvrdený záväzkovo-právny vzťah ústnej zmluvy o dielo medzi žalovaným a úpadcom, t.j. existencia takéhoto právneho úkonu. O existencii takéhoto právneho úkonu žalobca neposkytol potrebný sumár tvrdení, ku ktorým až následne by mohlo byť vykonávané dokazovanie. Vzhľadom na vzájomnú väzbu povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti, pokiaľ žalobca nesplnil primárne prvoradú povinnosť tvrdenia, tak následne sa to premietlo aj do roviny (ne)vykonávaného dokazovania.

27. Okresný súd v rámci vykonávaného, resp. nevykonávaného dokazovania rešpektoval aj ustanovenia v tom čase platného Občianskeho súdneho poriadku, keď vyjadril, že označovanie dôkazov je v podstate právom sporovej strany, avšak v konečnom dôsledku je to len súd, ktorý rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná, resp. nevykoná. Rovnako vecne správne, zreteľne a s dostatočným zdôvodnením vyjadril okresný súd závery, prečo niektoré z označených dôkazov zo strany žalobcu nevykonal a v tomto smere jeho záverov krajský súd odkazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku okresného súdu. K správnosti postupu dokazovania pred okresným súdom krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 350/08, z ktorého vyplýva, že pokiaľ navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou sporovej strany, len súd rozhodne, ktoré z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná. Skutočnosť, že okresný súd a ani následne krajský súd neakceptovali návrhy na vykonanie dokazovania, nemôže sama o sebe viesť k záveru o porušení práv sporovej strany. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 14.09.2011 sp. zn. 3Cdo 204/2009 vyplýva, že ... „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli sporové strany. Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo sporovej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov“. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 11. januára 2011, sp. zn. 5Cdo 247/2010 súd v občianskom súdnom konaní nie je viazaný návrhmi sporových strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie sporových strán. Ak súd v priebehu konania nevykoná navrhované dôkazy, nezakladá to vadu konania, t.j. nemožno to

považovať za odňatie možnosti konať pred súdom a ani za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré sporové strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení. Ani z obsahu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR nevyplýva pre všeobecný súd ústavná povinnosť vykonávať dôkazy, ktoré označí sporová strana.

28. To, že v súdnom konaní má postupnosť primárne plnenie si povinnosti tvrdenia, až na ktorú môže následne nadväzovať v druhom štádiu súdneho konania dôkazná povinnosť, žalobca mal vedomosť už z uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR/23/2013 zo dňa 20.12.2013 (č.l. 114 - 119 spisu), keď v odôvodnení tohto rozhodnutia krajský súd poukázal na to, že konštatovaná absencia konkrétnych rozhodných tvrdení žalobcu v rovine preukázania existencie tvrdeného zmluvného vzťahu ústnej zmluvy o dielo nemohla byť podľa krajského súdu preklenutá len poukazom na „dôkaz - súdny spis 3K/13/2013“ a uvedením žalobcu, že niektorí veritelia si svoje vzniknuté pohľadávky v súvislosti s rekonštruovaním stavby žalovaného uplatnili prihláškami v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu, a to len s uvedením niektorých veriteľov, v spojení s dodatkom žalobcu v rovine tejto argumentácie tak, ako to vyplýva z prihlášok a ich príloh podaných Okresnému súdu Žilina pod sp. zn. 3K/13/2013. Za skutočnosti rozhodné pre konštatovanie existencie zmluvy o dielo nemožno bez ďalšieho považovať a tiež nemôžu nahradiť absentujúce relevantné skutočnosti, tvrdené žalobcom, že „úpadca a všetky jeho spriaznené osoby majú sídlo na adrese predmetnej stavby, teda na ulici Bytčianska 371/121, 010 03 Žilina“. Žalobca mal vedomosť, že je potrebné ozrejmiť existenciu žalobcom tvrdenej konkrétnej ústnej zmluvy o dielo s tým, že sama skutočnosť, že úpadca za účelom jej realizácie vstúpil do obchodno-záväzkových vzťahov s viacerými subdodávateľmi, ktorí rekonštrukciu stavby realizovali, resp. ktorí skutočne dodali materiál potrebný na jej rekonštrukciu, je len v rovine vzťahov žalobcu a ďalších subjektov, prípadne veriteľov úpadcu, avšak neozrejmujú žalobcom tvrdenú existenciu ústnej zmluvy o dielo, uzavretej medzi úpadcom a žalovaným. I napriek uvedenému, že žalobca už z rozhodnutia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 14CoKR/23/2013 zo dňa 20.12.2013 mal vedomosť o tom, že je povinný si splniť, poskytnúť súdu rozhodné skutkové tvrdenia k tomu, aby mohol splniť povinnosť tvrdenia a až následne je možné prejsť k plneniu si dôkaznej povinnosti, uvedeným smerom nepostupoval, t.j. neposkytol tvrdenia, ktoré by mohli tvoriť predmet dokazovania, a to tvrdenia, v akom dátume, s akým obsahom, za účasti ktorých osôb mala byť kreovaná žalobcom tvrdená ústna zmluva o dielo.

29. Vzhľadom k vyššie uvedeným zhodnoteniam vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu a postupu okresného súdu ako súdu prvej inštancie, potom nebolo možné konštatovať relevantnosť odvolacieho dôvodu žalobcu o neúplne zistenom skutkovom stave veci a ani o predčasnom rozhodnutí.

30. Okresný súd vecne správne skonštatoval, že v prípade podanej odporovacej žaloby, keď žalobca odporoval tvrdenému úkonu ústnej zmluvy o dielo, uzavretej medzi úpadcom a žalovaným, posudzoval podmienky odporovateľnosti, ktoré vyplývajú z ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z.; preukázať existenciu takéhoto úkonu dlžníka (úpadcu), že tento úkon sa týka majetku dlžníka (úpadcu), ako aj preukázanie ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého veriteľa dlžníka podľa ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z.. Základný predpoklad existencie právneho úkonu, a to žalobcom tvrdenej ústnej zmluvy o dielo nebol v rovine sumáru uvádzaných skutočností nielen v potrebnom rozsahu tvrdený, ale následne ani preukázaný. Okresný súd vecne správne uviedol, že ani jeden z označených dôkazov žalobcom nesmeroval k preukázaniu existencie odporovaného právneho úkonu, t.j. k jeho zmluvným stranám, dátumu uzavretia, obsahu právneho úkonu tvrdenej ústne uzavretej zmluvy o dielo ako takéhoto dvojstranného právneho úkonu s vyjadrením vzájomných zmluvných práv a povinností. K rozsahu označených dôkazov okresný súd v zhode aj s tým, čo uviedol krajský súd v dôvodoch svojho rozhodnutia vyššie, správne uzavrel, že povinnosť tvrdenia rozhodujúcich skutočností z hľadiska uplatneného nároku zo strany žalobcu nemôže byť nahrádzaná vykonávaním dôkazov, z ktorých by tieto tvrdenia následne mali byť vyhľadávané súdom. Žalobca si preto mal primárne splniť povinnosť tvrdenia, t.j. vyjadriť, ktorým dátumom, medzi ktorými osobami a s akým obsahom vyjadrených zmluvných práv a povinností mala byť uzavretá ústna zmluva o dielo a až tak by na tieto tvrdenia mohla nastúpiť dôkazná povinnosť. Žalobca však v rámci povinnosti tvrdenia neuviedol, ktoré osoby konali pri ústne uzavretej zmluve o dielo, kedy táto bola kreovaná a s akými obsahovo vyjadrenými zmluvnými právami a povinnosťami, t.j. čo konkrétne tvorilo jej predmet, cenu, prípadne ďalšie dojednania tvoriace takýto tvrdený záväzkovo-právny vzťah medzi úpadcom a žalovaným.

31. K nepreukázaniu základných predpokladov ukracujúceho právneho úkonu, o ktorom žalobca tvrdil, že takýmto ukracujúcim právnym úkonom má byť tvrdená ústna zmluva o dielo medzi úpadcom

a žalovaným, opätovne vecne správne poukázal okresný súd na to, že žalobca tvrdené ukrátenie nepreukázal. Predpokladom každej odporovateľnosti je zníženie uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka, čo znamená také zmenšenie hodnoty majetku dlžníka, že po účinnosti odporovaného právneho úkonu dlžníka sa zníži - ukráti uspokojenie pohľadávok veriteľov. K tomu dochádza aj vtedy, ak dlžník nemal ani pred vykonaním odporovaného právneho úkonu dostatok majetku na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov, avšak po účinnosti tohto právneho úkonu sa miera uspokojenia pohľadávok veriteľov ešte viac zníži. Na druhej strane platí, že aj keď dôjde odporovaným právnym úkonom k zníženiu hodnoty majetku dlžníka, avšak zostávajúci majetok dlžníka stačí na uspokojenie pohľadávok veriteľov dlžníka, ktorí majú pohľadávky v čase účinnosti právneho úkonu, nemôže byť odporovacia žaloba úspešná. Dôkazné bremeno všetkých týchto skutočností je na správcovi, t.j. na žalobcovi. Ani v posudzovanom prípade správca ako žalobca nepreukázal, že majetok dlžníka (úpadcu) pred účinnosťou tvrdenej spornej ústnej zmluvy o dielo stačil na uspokojenie pohľadávok veriteľov, ktorí mali mať k tomuto momentu pohľadávky voči dlžníkovi (úpadcovi) a po účinnosti spornej ústnej zmluvy o dielo, resp. nepreukázanej ústnej zmluvy o dielo došlo k ukráteniu ich uspokojenia, resp. že aj keď majetok dlžníka (úpadcu) nestačil na plné uspokojenie ich pohľadávok, po účinnosti nepreukázanej ústnej zmluvy o dielo sa miera ich uspokojenia ešte znížila. Ak k ukráteniu uspokojenia pohľadávok veriteľov malo dôjsť uzavretím spornej tvrdenej ústnej zmluvy o dielo (jej účinnosťou), tak správca mal v žalobe uviesť hodnotu majetku dlžníka (úpadcu) pred účinnosťou spornej, tvrdenej ústnej zmluvy o dielo a sumu pohľadávok veriteľov, ktoré by sa mohli z tohto majetku dlžníka (úpadcu) uspokojovať. Ide o primárny a elementárny predpoklad úspešnej odporovacej žaloby. Žalobca preto musí v konaní preukázať, že majetok dlžníka (úpadcu) po účinnosti odporovaného právneho úkonu už nestačil na úplné uspokojenie pohľadávok veriteľov (v dôsledku účinnosti odporovaného právneho úkonu), resp. že sa znížila miera uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka.

32. Okresný súd správne skonštatoval, že žalobca ani v tomto smere základného predpokladu odporovacej žaloby, a to hmotno-právnej podmienky ukrátenia uspokojenia prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov dlžníka v zmysle ust. § 57 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. nesplnil dôkaznú povinnosť, t.j. neuniesol dôkazné bremeno, že sa malo jednať o ukracujúci právny úkon vzhľadom aj k vyššie uvedeným povinnostiam žalobcu ako správcu preukázať majetkové pomery dlžníka (úpadcu). Krajský súd dodáva, že len samotné predloženie zoznamu pohľadávok v konkurze na majetok úpadcu nie je preukázaním ukracujúceho právneho úkonu, ktorému žalobca podanou žalobou odporoval. K vecne správnemu záveru dospel okresný súd, pokiaľ skonštatoval, že pri nepreukázaní predpokladov odporovateľnosti podľa ust. § 57 zákona č. 7/2005 Z.z. nemohlo byť žalobe žalobcu vyhovené, ak žaloba bola postavená na odporovaní právnemu úkonu tvrdenej ústnej zmluvy o dielo podľa ust. § 58, § 60 zákona č. 7/2005 Z.z.. Ak takáto žaloba žalobcu bola rozsudkom okresného súdu zamietnutá, rozhodnutie bolo krajským súdom potvrdené ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP, keďže neboli splnené podmienky ani pre zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie, ani pre jeho zrušenie a vrátenie veci na ďalšie konanie. Krajský súd dodáva, že rozsudok okresného súdu má všetky atribúty úplne a riadne odôvodneného súdneho rozhodnutia, preto nemožno súhlasiť s námietkou žalobcu o jeho nepreskúmateľnosti, a to ani v jednotlivých záveroch okresného súdu.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. Úspešnou stranou sporu v odvolacom konaní bol žalovaný, ktorému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania s tým, že podľa ust. § 262 ods. 2 CPS o výške tohto nároku rozhodne súd prvej inštancie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). Podľa ust. § 429 ods. 1 dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. Podľa ust. § 429 ods. 2 povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Podľa ust. § 430 rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. Podľa ust. § 420 dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. § 421 dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. 433 dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 435 v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.