Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

43Sa/1/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Bundzelom v právnej veci žalobkyne: U. T., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom A. XX, XXX XX T., v konaní zastúpená spoločnosťou Bardač s.r.o., so sídlom Lovinského 22, 811 04 Bratislava, IČO : 47243252 proti žalovanej: Sociálna poisťovńa - ústredie, so sídlom ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO : 30807484, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej číslo : 63171-3/2019-BA zo dňa 28.10.2019 takto

rozhodol:

I. Súd rozhodnutie žalovanej číslo: 63171-3/2019-BA zo dňa 28. októbra 2019 ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Sociálnej poisťovne, pobočka Trnava číslo: 700-0410845719- GC04/19 zo dňa 10. júla 2019 z r u š u j e a vec v r a c i a žalovanej na ďalšie konanie.

II. Žalobkyni súd priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou správnemu súdu dňa 7.1.2020 domáhala preskúmania rozhodnutia žalovanej číslo : 63171-3/2019-BA zo dňa 28.10.2019, ktorým táto zamietla jej odvolanie a potvrdila prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Trnave číslo : 700-0410845719- GC04/19 zo dňa 10.7.2019, ktorým táto predpísala žalobkyni poistné na nemocenské poistenie, na starobné poistenie a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie poistného, na invalidné poistenie a poistného do rezervného fondu solidarity v celkovej výške 1182,36 eur, a to postupom podľa o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o sociálnom poistení), zákona o sociálnom poistení a ôsmy bod , a to za obdobie január až jún 2019.

2. Žalobkyňa namietala, že výška poisteného a povinných príspevkov jej bola predpísaná v nesprávnej výške. Dôvodila tým, že od 15.1.2019 nemá príjem zo živnosti, nakoľko prevádzkovanie živnosti má pozastavené, pričom od 15.1.2019 je v pracovnom pomere, a teda platcom mesačného poisteného od 15.1.2019 je jej zamestnávateľ, ktorý mesačne odvádza odvody z jej zárobku. Ďalej poukázala na to, že naďalej vykonáva popri zamestnaní znaleckú činnosť, ktorá nie je podnikaním, a teda pri výpočte poisteného a povinných príspevkov mala byť výška poisteného a príspevkov stanovená len z príjmu zo znaleckej činnosti za rok 2017, čo by zodpovedalo sume mesačného poistného a povinných príspevkov vo výške 38,86 eur. Ďalej uviedla, že v roku 2017 podnikala na základe živnostenského oprávnenia s obchodným menom: U. T. - TERMOEFEKT, IČO: 47066555 a súčasne vykonávala ako znalec aj znaleckú činnosť v zmysle o znalcoch, tlmočníkoch a predkladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len ) a je zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvo spravodlivosti SR, oddiel: znalci, pod evidenčným číslom 914403. S účinnosťou od 15.1.2019 si pozastavila prevádzkovanie činnosti z dôvodu, že sa zamestnala v spoločnosti Východoslovenská

energetika a.s., Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO : 44483767, pričom znaleckú činnosť vykonáva nepretržite ďalej. Považovala postup správnych orgánov za nesprávny, pretože žalovaný nemal pri predpise poistného a povinných príspevkov vychádzať z celkovej sumy príjmov žalobkyne (30249,23 eur), ale len z tej časti príjmov, ktoré pripadajú na znaleckú činnosť, ktorú vykonáva ďalej (5965 eur), t.j. nemal výpočet poistného a povinných príspevkov vykonávať aj zo sumy príjmov zo živnosti, ktorú má pozastavenú a nemôže ju vykonávať. V tejto súvislosti uviedla, že ide o dva samostatné právne tituly, na základe ktorých príjmy nadobudla zo živnosti a znaleckej činnosti, pričom živnosť od 15.1.2019 nevykonáva. Ďalej uviedla, že znalecká činnosť nie je podnikaním (znalecká činnosť je vedľajšou nie hlavnou zárobkovou činnosťou a v zmysle § 2 ods. 7 zákona o ZTP ju nemožno považovať za podnikanie

- rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25.9.2019, sp. zn. , bod 49). V dôsledku takéhoto postupu zo strany správnych orgánov došlo k tomu, že žalobkyni bolo predpísané poistné a povinné príspevky tak, ako by vykonávala činnosť a znaleckú činnosť súčasne. Jej situácia je tak paradoxne horšia ako keby ukončila činnosť a znaleckú činnosť súčasne. Ak by totiž ukončila žalobkyňa aj živnosť a aj znaleckú činnosť, zaniklo by jej povinné poistenie podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení, čiže by už nemusela platiť žiadne poistné a povinné príspevky. V dôsledku tohto nesprávneho postupu správnych orgánov musí žalovanému uhrádzať poistné a povinné preddavky vypočítané z príjmov z činností, z ktorých práve tú, z ktorej dosahovala vyše 4/5 príjmov (živnosť) už nevykonáva, no „odvody“ musí platiť akoby túto činnosť vykonávala. Poukázala tiež na to, že okrem toho platí ako zamestnanec zo svojej mzdy ešte odvody ako zamestnanec, ktoré uhrádza jej zamestnávateľ. Tvrdí, že týmto mechanickým a formalistickým výkladom žalovaného bolo diskriminačne zasiahnuté do jej práv vlastniť majetok podľa článku 20 ods. 1 SR, čo sa prejavuje tým, že v dôsledku napadnutého rozhodnutia je žalobkyňa povinná hradiť neprimerane vysoké poistné a povinné príspevky (vypočítané z celkových príjmov žalobkyne z dvoch činností, z ktorých už živnosť objektívne nemôže vykonávať pre pozastavenie) a súčasne musí uhrádzať sociálne odvody aj ako zamestnanec zo mzdy a rovnako tak jej zamestnávateľ. Za tohto stavu žalobkyňa akoby fakticky platila odvody dvakrát. Možno konštatovať, že za tejto situácie je v diskriminačnom postavení oproti tým osobám, ktoré nevykonávajú popri živnosti znaleckú činnosť, ale len živnosť samotnú, pretože ak tieto osoby sa rozhodnú ukončiť činnosť, zaniká im povinné poistenie, kým ona v dôsledku trvania znaleckej činnosti poistenie nezaniká a je povinná platiť poistné a povinné príspevky aj za činnosť, ktorú ukončila (živnosť). Považuje za nespravodlivé a diskriminačné, pokiaľ má platiť poistné a povinné príspevky, hoci je zamestnaná, aj z príjmov z pozastavenej živnosti, nielen z príjmov za znaleckú činnosť, ktorú jedinú popri zamestnaní ešte vykonáva. Zdôraznila, že jej postavenie je tak nerovné a diskriminačné s inými osobami, ktoré ukončia živnosť a stanú sa zamestnancami, pretože tieto osoby (na rozdiel od nej) z „bývalej živnosti“ nemusia platiť už žiadne poistné a povinné príspevky, ale ona ich musí platiť, napriek tomu, že živnosť nevykonáva. Uvedenú nespravodlivosť mal podľa jej názoru žalovaný zohľadniť pri aplikácii a zákona o sociálnom poistení, t.j. mal postupovať pri výklade tak, aby svojím výkladom nezasiahol do jej práv podľa článku 20 ods. 1 SR v spojení s článkom 12 ods. 1, článkom 13 ods. 3 a 4 a článkom 1 ods. 1 SR. Ďalej uviedla, že Ústavný súd SR ústavne nesúladné (porušujúce základné práva) „hodnotí aj také rozhodnutia všeobecných súdov, v ktorých boli zákony, prípadne podzákonné právne úpravy interpretované v extrémnom rozpore s princípmi spravodlivosti v dôsledku napr. prílišného formalizmu (, , , , , podobne aj Ústavný súd ČR napr. ). Rovnako tak k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (, , )“ (). Tiež poukázala na ustanovenie článku 12 ods. 1 SR, ktoré zakotvuje požiadavku všeobecnej rovnosti pred zákonom, pričom v uvedenom ústavnom článku formulovaná zásada rovnosti znamená, že právne rozlišovanie medzi subjektmi v prístupe k určitým právam nesmie byť prejavom svojvôle (sp. zn. ). Všeobecná zásada rovnosti bola vždy úzko spätá s princípom právneho štátu. Rovnosť v právach pritom nemožno vnímať len ako požiadavku zabezpečenia rovnakých účinkov zákona (rovnosť pred zákonom), ale aj zaistenie rovnosti jednotlivca v zákone. Pojem svojvôle možno interpretovať na prípady, keď orgán urobí taký výklad použitej právnej normy, ktorý je v extrémnom rozpore s princípom spravodlivosti, alebo ho urobí v inom než zákonom ustanovenom a právnom myslení konsenzuálne akceptovanom význame, či bez bližších nerozpoznateľných kritérií (nález sp. zn. ). Podľa jej názoru je výklad relevantnej právnej úpravy v napadnutom rozhodnutí presne takýmto výkladom. Z dôvodu prílišného formalizmu pri interpretácii relevantného právneho predpisu (najmä a zákona o sociálnom poistení) došlo k faktickej nerovnosti žalobkyne a k uplatneniu takého výkladu, ktorý nie je v súlade so základnými právami žalobkyne a je v konečnom dôsledku nespravodlivý.

3. Poukázala aj na nález Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 20.5.2009, v ktorom je konštatované, že „zákaz diskriminácie ustanovený je ústavnou zásadou, ktorá vzhľadom na svoju podstatu a účel presahuje medze základných práv a slobôd a má relevanciu aj pre výklad a uplatnenie tých noriem , ktoré sa nevzťahujú na základné práva a slobody. V materiálnom právnom štáte zákaz diskriminácie predstavuje príkaz, ktorý ústavodarca adresoval štátu alebo jeho pozitívny záväzok“. Taktiež Európsky súd pre ľudské práva k problematike diskriminácie uviedol : „Rozdielne zaobchádzanie s osobami v analogickom alebo relevantne podobnom postavení je diskriminačné, ak nemá objektívne a rozumné odôvodnenie, t.j. ak nesleduje legitímny cieľ alebo ak neexistuje vzťah rozumnej proporcionality medzi použitými prostriedkami a zámerom, ktorý sa má uskutočniť“ (case of evans v. the united kingdom, sťažnosť č. 6339/05, ).

4. Žalobkyňa poukázala aj na rozhodnutie veľkého senátu správneho kolégia Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.4.2019, keď vo výroku uznesenia veľkého senátu tento uviedol, že „povinnosťou sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/, bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení“ (ods. 47).

5. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa 13.2.2020 uviedla, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení. Poukázala na to, že toto ustanovenie zákona o sociálnom poistení presne vymedzuje podmienky, na základe ktorých sa fyzická osoba považuje za samostatne zárobkovo činnú osobu. S účinnosťou od 1.7.2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenie, dovŕšenie 18 - tich rokov veku a dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b/ a a zákona o sociálnom poistení v kalendárnom roku po rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. S poukazom na znenie tohto ustanovenia je nevyhnutné, aby fyzická osoba súčasne spĺňala obe relevantné podmienky na vznik právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, t.j. má vek 18 rokov a dosiahla príjmy, ktoré sú príjmami z podnikania alebo z výkonu inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a o dani z príjmov (ďalej len ) v znení neskorších predpisov, v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného sociálneho poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby. V tejto súvislosti uviedla, že žalobkyňa mala v prejednávanom období právne postavenie SZČO v zmysle , pretože splnila podmienku veku a zároveň v rozhodujúcom období (v súlade s zákona o sociálnom poistení je rozhodujúcim obdobím rok 2017) dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa ustanovenia a . Samotné nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia automaticky nezakladá SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Podľa platnej právnej úpravy vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Tento vznik, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, resp. k 1. októbru kalendárneho roka (ak bola SZČO predĺžená lehota na podanie daňového priznania), pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa a , pričom v a zákona o sociálnom poistení nie je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Poukázala ďalej na to, že žalobkyňa disponovala dvomi oprávneniami na vykonávanie činnosti, na základe ktorých bola oprávnená dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa a . Podľa výpisu z živnostenského registra Okresného úradu

Trnava, číslo živnostenského registra : 250-33331, je žalobkyňa držiteľkou osvedčení o živnostenskom oprávnení, sp. č. OŽP-A/2013/04231-00002 a sp. č. OŽP-A/2013/04330-00002 (s dátumom vzniku oprávnenia 1.5.2013) a osvedčenia o živnostenskom oprávnení sp. č. OU-TT-OZP1-2015/040772-2 (s dátumom vzniku oprávnenia dňa 18.12.2015). V zmysle oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti sp. č. OU-TT-OZP1-2019/004609-2 má žalobkyňa pozastavené prevádzkovanie živnosti v období od 15.1.2019 do 15.1.2022. Žalovaná ďalej zdôraznila, že žalobkyňa bola aj po 15.1.2019, kedy došlo k pozastaveniu prevádzkovania živnosti, naďalej oprávnená na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, pričom z tejto činnosti bola oprávnená dosahovať príjem podľa (príjem znalcov dosiahnutý z ich činností sa na účely považuje za príjem z inej samostatnej zárobkovej činnosti, teda ide o príjem rozhodujúci na účely zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov). Z údajov poskytnutých Ministerstvom spravodlivosti SR bolo zistené, že žalobkyňa je v zmysle od 1.10.2008 zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov ako znalec pod číslom 914403. Zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činných osôb ako jedno poistenie a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. V tejto súvislosti ďalej uviedla, že pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe výkonu znaleckej činnosti, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status SZČO. Pri posudzovaní vzniku, resp. trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa a v znení neskorších predpisov. Totožný právny názor zaujal aj Krajský súd v Nitre v rozsudku sp. zn. -57 zo dňa 6.5.2019 ako aj Krajský súd v Banskej Bystrici, ktorý v rozsudku sp. zn. -48 zo dňa 4.9.2018 uviedol, že „právne postavenie SZČO sa neposudzuje samostatne vzhľadom na „druh podnikania“ (v prípade, ak je takáto osoba držiteľom oprávnenia na vykonávanie podnikania na základe živnostenského listu a súčasne aj iného oprávnenia, resp. oprávnení na vykonávanie podnikateľskej činnosti podľa osobitných predpisov), ale takáto osoba má všeobecne postavenie SZČO, ktoré jej vzniká „jedno“ poistenia, v ktorom sa zohľadňujú komplexne všetky príjmy z podnikateľskej činnosti podľa zákona o dani z príjmov, ktoré táto osoba dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku. V zmysle uvedeného je potrebné posudzovať aj vznik, zánik a trvanie poistenia. Bez ohľadu na to, ktorý z príjmov z podnikateľskej činnosti podľa osobitného zákona (zákona o dani z príjmov) fyzická osoba - podnikateľ v rozhodujúcom období dosiahla, ide vždy o jednu a tú istú fyzickú osobu, ktorá vzhľadom na dosiahnutie takéhoto príjmu má postavenie SZČO ( zákona o sociálnom poistení).“

6. S vyššie uvedeným záverom sociálnej poisťovne sa stotožnil aj Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 27.11.2019, ktorým bol potvrdený rozsudok Krajského súdu v Prešove, sp. zn. -45 zo dňa 25.4.2018, pričom Najvyšší súd SR v predmetnom rozsudku konštatoval, že : „Zákon číslo nerozlišuje pri vzniku, zániku alebo trvaní povinného nemocenského poistenia alebo povinného dôchodkového poistenia medzi príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti na základe živnostenského oprávnenia alebo na základe vykonávania inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, teda nerozlišuje z akej činnosti tieto príjmy poistenca prevyšujúce zákonnú hranicu dosahuje, keď už samotné oprávnenie na výkon činnosti mediátora zakladá právo na podnikanie, keďže zákonodarca v ustanovení výkon činnosti mediátora považuje za podnikanie. ... Činnosť sociálnej poisťovne upravuje , ktorý stanoví oprávnenia a povinnosti žalovanej pri výkone sociálneho poistenia. Oprávnenie posudzovať príjmy uvedené v daňovom priznaní poistencov z ustanovení nevyplýva. Vzhľadom k uvedenému kasačný súd konštatuje, že žalovaná nemá povinnosť skúmať, či príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, vykázaných v daňovom priznaní, je príjem získaný vykonávaním činnosti mediátora. Rozhodujúca pre vznik, resp. trvanie poistenia je iba výška tohto príjmu, vykázaného v daňovom priznaní a skutočnosť, že žalobca bol zapísaný v zozname mediátorov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR“.

7. Z údajov, ktoré sociálnej poisťovni poskytlo Finančné riaditeľstvo SR vyplýva, že príjmy žalobkyne za rok 2017 (v sume 30249,23 eur, z toho príjmy zo živnosti vo výške 24284,23 eur a príjmy znalcov a tlmočníkov vo výške 5965,00 eur) boli vyššie ako zákonom stanovená suma 5472 eur, a preto bola v období od 1.10.2018 do 30.9.2019 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou

SZČO. Z príjmu dosiahnutého žalobkyňou za rok 2017 sa nevychádzalo pri posúdení vzniku, resp. trvania povinného poistenia žalobkyne za obdobie od 1.7.2018 do 30.6.2019, ale v zmysle § 21 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov až za obdobie od 1.10.2018 do 30.9.2019, pretože žalobkyni bola predĺžená lehota na podanie daňového priznania za rok 2017 (daňové priznanie za rok 2017 bolo správcovi dane predložené žalobkyňou dňa 25.6.2018).

8. Ku skutočnosti, že žalobkyňa je od 15.1.2019 zamestnancom v obchodnej spoločnosti Východoslovenská energetika a.s., IČO : 44483767, so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, pričom zamestnávateľ za ňu odvádza poistné a povinné príspevky, žalovaná uviedla, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh poistení. Ustanovenie upravuje poradie odvodovej povinnosti v prípade, ak odvádzateľ poistného a povinných príspevkov podlieha viacerým sociálnym poisteniam (ak je zamestnanec súčasne aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, poistné na nemocenské poistenie a poistné na dôchodkové poistenie sa platí vždy prednostne z vymeriavacieho základu dosiahnutého z výkonu činností zamestnanca. V prípade žalobkyne bolo predvídaním napadnutého rozhodnutia zistené, že vymeriavací základ žalobkyne v úhrne, z činnosti zamestnanca a z činnosti samostatne zárobkovej osoby, nebol vyšší ako maximálny vymeriavací základ. Z uvedeného dôvodu nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Pri posudzovaní príjmu relevantného pre vznik, resp. trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO sociálna poisťovňa vychádzala len z príjmu, ktorý žalobkyňa dosiahla v rozhodujúcom období podľa a , t.j. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie z príjmu, ktorý žalobkyňa dosiahla z činnosti zamestnanca podľa až h/ v znení neskorších predpisov. V závere svojho vyjadrenia žalovaná uviedla, že postupovala podľa princípu právnej istoty a spravodlivosti, nakoľko v práve sociálneho zabezpečenia je potrebné zabezpečiť, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely, a preto je povinná pristupovať ku všetkým odvádzateľom poistného a povinných príspevkov rovnako. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.5.2016, z ktorého vyplýva, že „Právne normy odvetvia sociálneho práva sa vyznačujú kogentným charakterom, ktorý vo všeobecnosti neumožňuje ich aplikačnú tvrdosť v individuálnom prípade zmierniť, a preto idea aplikačnej spravodlivosti hmotného sociálneho práva tak, ako ju prezentuje krajský súd, nemá v prejednávanej veci opodstatnenie, pokiaľ spoločnosť spravodlivosť chápe ako určitú vlastnosť spoločenského poriadku, ktorá, hoci silne preniká do práva, tak ho dominantne neovláda, ale pôsobí na neho spolu s ideou zákonnosti“. Týmto rozsudkom Najvyšší súd SR zmenil rozsudok Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. -36 zo dňa 18.6.2014.

9. Pokiaľ ide o priebeh administratívneho konania, tak Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava, rozhodnutím číslo : 700-0410845719-GC04/19 zo dňa 10.7.2019 predpísala žalobkyni, ako SZČO za obdobie január 2019 až jún 2019 poistné na nemocenské poistenie v sume 156,90 eur, poistné na starobné poistenia a povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 642,06 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 214,02 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 169,38 eur (ďalej len poistné a povinné príspevky), spolu v sume 1182,36 eur. Rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bolo odôvodnené citovaním ustanovení , , zákona o sociálnom poistení a ako aj ustanovenia a v znení účinnom od 1.1.2013 ako aj konštatovaním, že na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov bolo zistené, že poistné a povinné príspevky žalobkyňa neodviedla vôbec za mesiace január až jún 2019, čím porušila vyššie uvedené ustanovenia v spojení s a prvá veta zákona o sociálnom poistení a , , a v znení účinnom od 1.1.2013. Ďalej bolo v rozhodnutí uvedené, že vzhľadom na porušenie týchto povinností bolo rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia bez nejakej bližšej konkretizácie a výkladu týchto ustanovení.

10. Proti tomuto rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie, na základe ktorého žalovaná - Sociálna poisťovňa - ústredie ako odvolací správny orgán preskúmala rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a dospela k záveru, že bolo vydané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto odvolanie žalobkyne zamietla a napadnuté rozhodnutie potvrdila rozhodnutím číslo : 63171-3/2019-BA zo dňa

28.10.2019. V odôvodnení rozhodnutia žalovanej bolo konštatované, že prvostupňový správny orgán vykonal na základe údajov uvedených v systéme sociálnej poisťovne porovnanie správnosti a včasnosti odvodu poistného a povinných príspevkov, pričom bolo zistené, že žalobkyňa odo dňa vydania rozhodnutia poistné a povinné príspevky za obdobie január 2019 až jún 2019 neodviedla vôbec, čím vznikla dlžná suma v celkovej výške 1182,36 eur. V rozhodnutí bolo ďalej uvedené, že pre posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia (rovnako aj pre zistenie vymeriavacieho základu na výpočet poistného a povinných príspevkov) sa prihliada na všetky príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, definované v , dosiahnuté v rozhodujúcom období, bez odpočítateľných výdavkov na dosiahnutie zabezpečenie a udržanie týchto príjmov. Príjmy z podnikania a z inej zárobkovej činnosti žalobkyňa dosiahla za rok 2017 v sume 30249,23 eur. Vymeriavacím základom na platenie poistného a povinných príspevkov žalobkyňou v kontrolovanom období január 2019 až jún 2019 nie je len príjem znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2017 v sume 5965 eur, ale všetky príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu (uvedené v ), t.j. aj príjem zo živnosti, ktorý žalobkyňa dosiahla za rok 2017 v sume 24284,23 eur, to aj napriek skutočnosti, že žalobkyňa v období od 15.1.2019 mala prevádzkovanie živnosti pozastavené a od tejto doby je zamestnancov zamestnávateľa Východoslovenská energetika, a.s., Košice. Zákon v znení neskorších predpisov umožňuje súbeh povinného sociálneho poistenia zamestnanca s povinným nemocenským poistením a povinným dôchodkovým poistením SZČO. Ak je fyzická osoba súčasne zamestnancom aj povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou, poistné a povinné príspevky za ňu ako zamestnanca odvádza zamestnávateľ a poistné a povinné príspevky ako samostatne zárobkovo činná osoba je povinná odvádzať sama za seba. Zákon v znení neskorších predpisov však upravuje „úhrn vymeriavacích základov“, t.j. tzv. „maximálny mesačný vymeriavací základ“. Ak by úhrn vymeriavacích základov za niektorý mesiac, resp. mesiace bol vyšší ako suma ustanovená zákonom v znení neskorších predpisov, zo súm, ktoré by presiahli tzv. maximálny mesačný vymeriavací základ, by sa poistné a povinné príspevky neodvádzali. V súvislosti s pozastavením činnosti k 15.1.2019 žalovaná uviedla, že toto pozastavenie činnosti nemalo za následok prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako samostatne zárobkovo činnej osoby, pretože žalobkyňa naďalej mala oprávnenie vykonávať podnikateľskú činnosť podľa osobitného predpisu, a to na základe skutočností, že bola zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR. Taktiež mala v kontrolovanom období postavenie SZČO na účely povinného sociálneho poistenia, pretože bola zapísaná v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov vedenom Ministerstvom spravodlivosti SR.

11. Podľa v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

12. Podľa každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

13. Podľa správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.

14. Podľa až c) správny súd nie je viazaný skutkovým stavom zisteným orgánom verejnej správy a môže sám vykonať dokazovanie, ak a) to považuje za nevyhnutné na rozhodnutie vo veci, b) rozhoduje v konaní podľa , , , , alebo c) rozhoduje podľa .

15.Podľa , na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

16. Podľa žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch.

17. Podľa sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.

18. Podľa , ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.

19. Podľa pri správnej žalobe fyzickej osoby nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.

20. Podľa § 5 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2014, samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným poistením.

21. Podľa § 14 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2011 povinne nemocensky poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

22. Podľa § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 1.1.2008, povinne dôchodkovo poistená je samostatne zárobkovo činná osoba, ktorá je povinne nemocensky poistená.

23. Podľa § 21 ods. 2 zákona v znení účinnom od 1.1.2014, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorej je predĺžená lehota na podanie daňového priznania podľa osobitného predpisu, vzniká od 1. októbra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30. septembra kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 činnosťou nebol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.

24. Podľa § 128 ods. 1 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, poistné na nemocenské poistenie platí povinne nemocensky poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

25. Podľa § 128 ods. 2 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, poistné na starobné poistenie platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

26. Podľa v znení účinnom od 1.1.2013 povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, samostatne zárobkovo činná osoba, osoba povinne dôchodkovo poistená podľa osobitného predpisu zúčastnená na starobnom dôchodkovom sporení.

27. Podľa § 128 ods. 3 písm. c/ zákona o sociálnom poistení, poistné na invalidné poistenie platí, ak tento zákon neustanovuje inak, povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

28. Podľa § 128 ods. 11 písm. b/ zákona v znení účinnom od 1.1.2005 poistné do rezervného fondu solidarity platí povinne dôchodkovo poistená samostatne zárobkovo činná osoba.

29. Podľa § 141 ods. 1 zákona o sociálnom poistení fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať ak tento zákon neustanovuje inak.

30. Podľa § 195 ods. 1 zákona o sociálnom poistení organizačná zložka sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.

31. Podľa § 195 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke sociálnej poisťovne z jej činnosti.

32. Podľa § 195 ods. 3 zákona o sociálnom poistení, organizačná zložka sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.

33. Podľa § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, rozhodnutie organizačnej zložky sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.

34. Podľa § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.

35. Správny súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a administratívneho spisu, vychádzajúc zo stavu existujúceho v čase právoplatnosti rozhodnutí ( ), súc neviazaný rozsahom žaloby a dôvodmi žaloby fyzickej osoby v sociálnych veciach ( , a ), preskúmal napadnuté rozhodnutia oboch stupňov ako i postup predchádzajúci ich vydaniu, pričom vo veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnila žalovaná, ktorá sa z neúčasti na pojednávaní ospravedlnila a súhlasila s tým, aby súd konal v jej neprítomnosti, pričom súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne.

36. V prejednávanej veci žalobkyňa namietala, že žalovaná pochybila v napadnutom rozhodnutí v otázke určenia správnej výšky poistného a povinných príspevkov za obdobie január 2019 až jún 2019, pretože mala za to, že žalovaná určila výšku poistného a príspevkov v nesprávnej výške. Podľa žalobkyne žalovaná, vzhľadom na to, že žalobkyňa mala pozastavenú živnosť k 15.1.2019, nemala pri predpise poistného a povinných príspevkov vychádzať z celkovej sumy príjmov žalobkyne (30249,23 eur), ale len z tej časti príjmov, ktoré pripadajú na znaleckú činnosť, ktorú vykonáva ďalej (5965 eur), t.j. nemala výpočet poistného a povinných príspevkov vykonávať aj zo sumy príjmov zo živnosti, ktorú má pozastavenú a nevykonáva ju. Mala za to, že ide o dva samostatné právne tituly, na základe ktorých predmetné príjmy nadobudla (živnosť a znalecká činnosť), pričom jedna z nich (živnosť) žalobkyňa od 15.1.2019 nevykonáva.

37. Podľa názoru žalovanej, pri posudzovaní príjmu relevantného pre vznik, resp. trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobkyne ako SZČO sociálna poisťovňa vychádzala len z príjmu, ktorý žalobkyňa dosiahla v rozhodujúcom období podľa a , t.j. príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, nie z príjmu, ktorý žalobkyňa dosiahla z činnosti zamestnanca podľa - h/ v znení neskorších predpisov.

38. V súvislosti s nastolenou právnou otázkou existencie a trvania povinnej účasti žalobkyne na povinnom sociálnom poistení z titulu jej pozastavenia SZČO, správny súd uvádza, že nemôže prisvedčiť právnemu názoru žalovanej, pretože z jej rozhodnutia nevyplýva ako správny orgán prihliadol na maximálny vymeriavací základ pri súbehu poistenia, ani to, aká výška poistného bola odvedená z výkonu činnosti zamestnanca jeho zamestnávateľom. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na formálny výklad zákona zo strany žalovanej, ktorá bez akceptovania účelu sledovaného zákonom o sociálnom poistení by takýto výklad nespravodlivo dopadal na subjekty povinného sociálneho poistenia a bol by v rozpore so samotnou podstatou v ňom upravenej solidarity príspevkov do povinných fondov sociálneho poistenia, ktoré sú viazané na príjem z toho ktorého oprávnenia na podnikanie, resp. zo zárobkovej činnosti pre účely SZČO podľa § 3 ods. 1 písm. d/ zákona o sociálnom poistení. Je potrebné mať na zreteli, že zákon o sociálnom poistení určenie povinne nemocensky a povinne dôchodkovo poistenej osoby a s tým súvisiaci vznik a trvanie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, kumulatívne viaže na dve zákonné podmienky, a to status SZČO a s tým spojené dosahovanie príjmu z výkonu zárobkovej činnosti, realizovanej, či už na základe jedného alebo viacerých oprávnení, prípadne povolení.

39. Pri úprave osobného rozsahu povinného nemocenského poistenia zákon o sociálnom poistení v § 14 ods. 1 písm. b/ za povinne nemocensky poistenú samostatne zárobkovo činnú osobu stanovuje takú SZČO, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 9.

40. Zákon o sociálnom poistení síce explicitne neupravoval a ani neupravuje posudzovanie podmienok na vznik alebo zánik účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO pri konkurencií viacerých oprávnení na vykonávanie činností podľa osobitného predpisu, taktiež nerozlišuje na účely účasti na povinnom sociálnom poistení SZČO príjem, ktorý môže byť touto osobou dosiahnutý z viacerých oprávnení, avšak s prihliadnutím na vyššie uvedenú kumuláciu zákonných podmienok na vznik povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia SZČO, je potrebné prijať záver, že samotné postavenie, resp. samotný status SZČO a formálna držba alebo vystavenie povolenia, prípadne oprávnenia príslušným orgánom podľa osobitného predpisu na podnikanie alebo na výkon samostatnej zárobkovej činnosti, samo osobe účasť na povinnom sociálnom poistení tejto osobe nezakladá. Pre účely posúdenia spornej otázky splnenia podmienok vzniku, trvania prípadne zániku povinného sociálneho poistenia SZČO je potrebné brať do úvahy predmetné príjmy dosahované na základe viacerých oprávnení na výkon podnikateľskej činnosti samostatne, čo platí aj pre prípad žalobkyne. I keď sa tieto príjmy SZČO, dosahované v relevantnom období, pre účely určenia vymeriavacieho základu a výpočtu povinného sociálneho poistenia spočítavajú, reálne však musia existovať, musia sa povinnou osobou reálne dosahovať činnosťou realizovanou na základe týchto oprávnení.

41. V nadväznosti na použitý výklad zákona o sociálnom poistení si správny súd dovolí poukázať na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom Ústavný súd SR zdôraznil, že „... k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona. Jazykový výklad môže totiž v zmysle ustálenej judikatúry Ústavného súdu SR predstavovať len prvotné priblíženie sa k obsahu právnej normy, ktorej nositeľom je interpretovaný právny predpis; na overenie správnosti či nesprávnosti výkladu, resp. na jeho doplnenie či spresnenie potom slúžia ostatné interpretačné prístupy postavené na roveň gramatického výkladu, najmä teleologický a systematický výklad vrátane ústavne konformného výkladu, ktoré sú spôsobilé v kontexte racionálnej argumentácie predstavovať významný korektív pri zistení obsahu a zmyslu aplikovanej právnej normy.“

42. Obdobne Ústavný súd SR pripustil možnosť súdu odchýliť sa od doslovného znenia zákona aj v náleze sp. zn. z 1. júla 2008, v ktorom skonštatoval, že : „Súd môže, ba dokonca sa musí od doslovného znenia právneho textu odchýliť v prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov ( SR). V takýchto prípadoch sa musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrálnosti) a svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii.“

43. Je pravdou, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, avšak vychádzajúc zo systematického výkladu zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia, automaticky účasť na sociálnom poistení nezakladá. Preto správny súd ustanovenie § 21 ods. 1 a 2 písm. b/ zákona o sociálnom poistení v spojení so zákonnou úpravou osobného rozsahu povinného nemocenského a dôchodkového poistenia podľa § 14 ods. 1 písm. b/ a § 15 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení vykladal tak, že pokiaľ fyzická osoba disponuje súčasne dvoma oprávneniami, účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení podľa § 21 ods. 1 a ods. 4 písm. b/ zákona o sociálnom poistení sa posudzuje osobitne vo vzťahu ku každému oprávneniu, ak oprávnenie, na základe ktorého sa výlučne dosahoval príjem podľa § 138 ods. 9, zaniklo. V tejto súvislosti správny súd zároveň vyjadruje súhlas s výkladom žalovanej, že zákon o sociálnom poistení nevylučuje súbeh viacerých sociálnych poistení, preto nadobudnutie právneho postavenia zamestnanca nemá za následok zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, avšak správny súd zároveň

dodáva, že je tomu tak za predpokladu, že samostatne zárobkovo činná osoba súčasne vykonáva zárobkovú činnosť v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ zákona o sociálnom poistení.

44. V súvislosti s právnym posúdením predmetnej veci je potrebné uviesť, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch. Správny súd preto pri posudzovaní predmetnej veci zohľadňoval nielen logický význam ustanoví zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy týkajúcej sa odvodu poistného a povinných príspevkov s tým, že na predmetný prípad aplikoval aj výrok uznesenia veľkého senátu uvedený v uznesení sp. zn. zo dňa 30.4.2019, v ktorom bolo konštatované : „Povinnosťou sociálnej poisťovne pri rozhodovaní o vzniku alebo zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia poistenca - lekára, v zmysle § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý v spojení s § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení je posudzovať príjmy poistenca - lekára osobitne vo vzťahu k licencii L1A a skúmať, či všetky príjmy vykázané v jeho daňovom priznaní v príslušnom zdaňovacom období sú aj príjmami lekára považovaného za samostatne zárobkovo činnú osobu (SZČO) v zmysle “ (ods. 47). Podľa názoru súdu uvedené pravidlo je potrebné použiť aj pri posúdení otázky nezákonnosti napadnutého rozhodnutia, pretože je potrebné pri posudzovaní príjmov poistenca posudzovať, na základe akého titulu boli dosiahnuté. Napriek tomu, že zákon o sociálnom poistení nerozlišuje na účely účasti na sociálnom poistení príjem, ktorý fyzická osoba môže dosiahnuť z viacerých oprávnení, vychádzajúc zo systematického výkladu zákona, samotný status SZČO, teda len splnenie podmienky udelenia oprávnenia automaticky účasť na sociálnom poistení nezakladá. V danom prípade žalobkyňa nedosahuje príjem, ktorý bol naviazaný na zárobkovú činnosť, pretože ju žalobkyňa má pozastavenú. Znamená to, že žalobkyňa dosiahla len príjem zo znaleckej činnosti (5472 eur), pričom vychádzajúc z účelu zákona o sociálnom poistení tak, ako jeho výklad vykonal veľký senát by preto mala byť účasť žalobkyne na sociálnom poistení viazaná len na tento príjem, nie aj na príjem dosiahnutý z pozastavenej živnosti.

45. V neposlednom rade správny súd musí tiež poukázať na to, že rozhodnutia správnych orgánov v predmetnej veci nemožno považovať za zrozumiteľné, nakoľko v ich odôvodnení chýba ozrejmenie úvah správnych orgánov pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov, čo znamená, že tieto rozhodnutia trpia obsahovými nedostatkami a nezodpovedajú požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. V tejto súvislosti je potrebné predovšetkým poukázať na odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, ktoré obsahuje len citáciu ustanovení zákona o sociálnom poistení bez bližšej konkretizácie, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, na základe čoho dospel k výslednej sume poisteného a povinných príspevkov. Správny súd v tomto smere predovšetkým poukazuje na to, že v týchto rozhodnutiach absentuje požiadavka na jasnosť, zrozumiteľnosť a predvídateľnosť rozhodnutí orgánov verejnej moci. V tejto súvislosti správny súd uvádza, že princíp právnej istoty vo svojej podstate spočíva aj v tom, že každý sa môže dôvodne spoliehať, že orgány verejnej správy náležitým spôsobom odôvodnia svoje rozhodnutie. Dodržiavania zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi. Správny súd v správnom súdnictve poskytuje ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom ( ). Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania ( ).

46. Na základe vyššie uvedených skutočností správny súd po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti žalobou napadnutých rozhodnutí a postupu predchádzajúceho ich vydaniu, vyhovel petitu žaloby a zrušil rozhodnutia správnych orgánov oboch stupňov, predovšetkým z dôvodov podľa a a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie. Správny súd považuje za potrebné k veci ešte uviesť, že rozhodnutie žalovaného sa v predmetnej veci nevysporiadúva so všetkými nie zjavne nerelevantnými odvolacími námietkami žalobcu a neposkytuje zrozumiteľné odpovede na otázky súvisiace s prejednávanou vecou a preto je ho potrebné považovať za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Sociálna poisťovňa ako orgán aplikujúci právo musí pri svojej činnosti, resp. rozhodovaní dbať na to, aby jej rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo bolo úplné, presvedčivé a aby nevzbudzovalo nedôveru v spravodlivosť. Odôvodnenie, ako dôležitá časť rozhodnutia plní niekoľko

funkcií. Predovšetkým má presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jednou zo základných pravidiel konania, ktorým je posilňovanie dôvery občanov v správnosť rozhodovania. Ďalšou funkciou je kontrolná funkcia tých orgánov, ktoré budú rozhodnutie prípadne preskúmavať.

47. V ďalšom priebehu konania je potrebné, aby správne orgány náležitým spôsobom svoje rozhodnutia odôvodnili a vzali do úvahy názor vyslovený správnym súdom, keď je potrebné, aby vzali do úvahy predmetné príjmy žalobkyne dosahované na základe viacerých oprávnení samostatne, avšak nemali by pri predpise poistného a povinných príspevkov vychádzať z celkových príjmov žalobkyne, ale len z tej časti príjmov, ktoré pripadajú na znaleckú činnosť.

48. O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa tak, že v konaní úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú je možné podať prostredníctvom Krajského súdu v Trnave na Najvyšší súd SR a to v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť označenie napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d); je žalovaným Centrum právnej pomoci.