Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23Sa-85-2018.pdf
PDF · 101.86 KB
Case nature
Area
Subarea
23Sa/85/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v právnej veci žalobcu: H. G., bytom P. XX, zastúpený: JUDr. Jozef Dudzík, advokát, so sídlom Topoľčany, Škultétyho 1597/7, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie v Bratislave, Bratislava, Ul. 29. augusta 8, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia č. 67038-2/2018-BA zo dňa 05. 09. 2018, sudkyňou JUDr. Danou Kálnayovou, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu zamieta. Krajský súd žalovanej nepriznáva náhradu trov konania.
odôvodnenie:
I.
1. Rozhodnutím č. 67038-2/2018-BA zo dňa 05. 09. 2018, žalovaná zamietla odvolanie žalobcu a rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Topoľčany č. 700-1510651218-GC04/18 zo dňa 07. 08. 2018 vo veci predpísania poistného ako SZČO za obdobie júl 2006 až jún 2007, a to poistné na nemocenské poistenie v sume 130,36 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 532,41 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 177,41 eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 140,50 eur, spolu v sume 980,68 eur. 2. Žalobca v zákonom stanovenej lehote podal proti rozhodnutiu I. stupňového správneho orgánu odvolanie, v ktorom uviedol, že nie je si vedomý toho, že by sa dopustil akéhokoľvek porušenia svojej povinnosti, vzniesol námietku premlčania voči predpísanému poistnému, žiadal rozhodnutie zrušiť s tým, že mu nevznikla žiadna poplatková povinnosť. 3. Na základe podaného opravného prostriedku žalovaná ako odvolací orgán preskúmala napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Topoľčany a dospela k záveru, že rozhodnutie je vecne správne a vydané v súlade so zákonom. 4. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. účinnom do 31. 12. 2010 vymedzuje, kto sa považuje za SZČO na účely sociálneho poistenia. Skutočnosťou rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu SZČO, t.j. ak má napríklad oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, nadobúda fyzická osoba status SZČO. Žalobca bol v spornom období držiteľom živnostenského listu č. Žo - 2002/09031/00002 zo dňa 18. 09. 2002 s dátumom vzniku živnostenského oprávnenia od 01. 10. 2002. Živnostenské oprávnenie žalobcu zaniklo dňa 16. 01. 2016. Na základe tohto živnostenského oprávnenia žalobca nadobudol na účely sociálneho poistenia právne postavenie SZČO podľa § 5 písm. b/ zákona č. 461/2003 Z.z.
V spornom období mal žalobca zároveň aj postavenie SZČO podľa § 5 písm. f/ zákona č. 461/2003 Z.z. účinnom do 31. 12. 2010 na základe zmluvy o sprostredkovaní starobného dôchodkového sporenia uzavretej podľa § 111 zákona č. 43/2004 Z.z. o starobnom dôchodkovom sporení. Právne postavenie SZČO mal žalobca aj podľa § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z., a to na základe osvedčenia o zápise do registra sprostredkovateľov poistenia a sprostredkovateľov zaistenia, ktoré osvedčuje, že bol do zoznamu podriadených sprostredkovateľov vedený v registri Národnou bankou Slovenska dňom 31. 12. 2006 pod registračným číslom PSP031543. Nadobudnutie postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia nezakladá automaticky SZČO povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Táto povinnosť jej vzniká až po dosiahnutí príjmu relevantného na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ustanovené zákonom č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Vznik povinného nemocenského poistenia a vznik povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 01. 07. kal. roka na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorú osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Ak SZČO vznikne od 01. 07. kal. roka, povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, trvá jej toto poistenie až do 30. 06. nasledujúceho kal. roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej SZČO. 5. Podľa údajov Finančného riaditeľstva SR (predtým Daňovým riaditeľstvom SR do 01. 01. 2012) vyplýva, že príjem žalobcu zo samostatnej zárobkovej činnosti za rok 2005 bol v sume 199.980,-Sk a tento príjem z podnikania a inej SZČO presiahol zákonom stanovenú hranicu (82.800,-Sk) vzniklo žalobcovi podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. od 01. 07. 2006 do 30. 06. 2007 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. 6. Žalobca bol povinný v zmysle § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. splniť si aj oznamovaciu povinnosť, t.j. prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie, najneskôr do 8 dní od vzniku týchto poistení. Žalobca si túto povinnosť nesplnil ani na základe výzvy Sociálnej poisťovni, pobočky Topoľčany zo dňa 19. 10. 2017. Následne pobočka žalovaného rozhodla v súlade s § 178 ods. 1 písm. a/ bod prvý zákona č. 461/2003 Z.z. o vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia ako SZČO od 01. 07. 2006, a to rozhodnutím č. 4527-5/2018 zo dňa 17. 01. 2018, voči ktorému podal žalobca odvolanie a žalovaný správny orgán rozhodnutím č. 37424-3/2018-BA zo dňa 26. 06. 2018 potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a odvolanie žalobcu zamietol. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 26. 06. 2018. Ak považoval žalobca toto rozhodnutie za nezákonné, mal možnosť aj voči tomuto rozhodnutiu podať žalobu na krajský súd o preskúmanie jeho zákonnosti. Rozhodnutie o vzniku poistenia od 01. 07. 2006 nie je predmetom tohto konania, preto námietky žalobcu týkajúce sa jeho statusu ako SZČO v spornom období sú právne irelevantné vo vzťahu výroku napadnutého rozhodnutia vo veci predpísania poistného a príspevkov. So vznikom povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO priamo súvisí aj vznik odvodovej povinnosti podľa zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov preto žalobca bol povinný platiť poistné a príspevky ako SZČO aj na starobnom dôchodkovom sporení, a to na základe príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. K námietke žalobcu o premlčaní nároku žalovaný uviedol, že právne vzťahy, ich zmena a zánik, sa posudzujú vždy podľa hmotnoprávnych predpisov platných v čase ich vzniku. Je nepochybné, že premlčanie je objektívnou právnou skutočnosťou spočívajúcou kvalifikovanom plynutí času, s ktorým zákon spája následok s hmotnoprávnymi účinkami spočívajúcimi v oslabení nároku na vykonanie práva vyplývajúceho z existujúceho právneho vzťahu, pričom uplatnením námietky premlčania zaniká vymáhateľnosť pôvodného práva. Vzhľadom na to, že premlčanie je hmotnoprávnym inštitútom, plynutie premlčacích lehôt sa posudzuje vždy podľa právnej úpravy platnej v čase vzniku právneho vzťahu. Keďže povinnosť žalobcu platiť poistné a príspevky bolo možné posudzovať podľa vtedy platnej úpravy v čase jeho vzniku. Podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. sa právo predpísať poistné premlčí za desať rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Právo predpísať poistné sa podľa § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2010 nepremlčuje, ak nebola splnená povinnosť ustanovená v § 228 ods. 3 ( s účinnosťou od 01. 01. 2011 § 228 ods. 1) a § 231 ods. 1 písm. b/. Ustanovenie § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2010 (s účinnosťou od 01. 01. 2011 § 228 ods. 1) ukladá SZČO povinnosť prihlásiť sa na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie najneskôr do 8 dní od vzniku týchto poistení a odhlásiť sa z týchto poistení do 8 dní od ich zániku. Ak SZČO nesplní oznamovaciu povinnosť ustanovenú zákonom č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a neprihlási sa v stanovenej lehote na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie v príslušnej pobočke Sociálnej poisťovne, nemožno uplatnenú námietku premlčania zohľadniť. Ustanovenie § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov v znení, ako ho cituje žalobca v správnej žalobe, nadobudlo účinnosť až od 01. 01. 2015, na základe zákona č. 338/2013 Z.z., ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. II.
7. Žalobca podanou žalobou zo dňa 15. 10. 2018 žiadal zrušiť druhostupňové rozhodnutie ako i rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu. Vo svojej žalobe poukázal na ustanovenie § 147 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého právo predpísať poistné sa premlčí za 10 rokov odo dňa jeho splatnosti, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 147 ods. 2 sa právo predpísať poistné nepremlčuje v dvoch prípadoch, ak sa jedná o SZČO, na ktorú sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy SR podľa osobitného predpisu, alebo medzinárodnej zmluvy, ktorá má prednosť pred zákonmi SR v zmysle ustanovenia § 228 ods. 1 a v prípade zamestnávateľa, ktorý si nesplnil povinnosť uvedenú v ustanovení § 231 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalobca uviedol, že v uvedenom období nebol SZČO, na ktorú by táto výnimka platila. Poukázal na to, že žalovaný správny orgán nezohľadnil jeho námietku premlčania, čím prekračuje svoje kompetencie a jedná protiprávne, keďže nesplnenie povinnosti v zmysle § 228 ods. 3 nemá za následok, že sa právo sociálnej poisťovne na predpísanie poistného nepremlčuje. III. 8. Žalovaný v písomnom vyjadrení zo dňa 13. 12. 2018 žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na tú skutočnosť, že v spornom období mal žalobca vydaný živnostenský list dňa 18. 09. 2002 s dátumom vzniku oprávnenia dňa 01. 10. 2002, taktiež mal postavenie SZČO v zmysle § 5 písm. f/ a § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Podľa údajov Daňového riaditeľstva SR vyplýva, že žalobca dosiahol v r. 2005 príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu v sume 199.980,-Sk, a tento príjem presiahol zákonom stanovenú hranicu 82.800,-Sk, teda žalobcovi vzniklo podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 01. 07. 2006 do 30. 06. 2007 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Keďže žalobcovi vzniklo od 01. 07. 2006 povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie ako SZČO, bol povinný sa podľa § 228 ods. 3 prihlásiť na povinné nemocenské a dôchodkové poistenie najneskôr do 8 dní od vzniku týchto poistení, čo však žalobca neurobil, aj napriek výzve pobočky z 19. 10. 2007, ktorá následne rozhodnutím zo dňa 17. 01. 2018 rozhodla o vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, ktoré bolo v dôsledku podaného odvolania žalobcom potvrdené rozhodnutím Sociálnej poisťovne ústredia zo dňa 26. 06. 2008. Následne potom Sociálna poisťovňa, pobočka vydala rozhodnutie o predpísaní výšky poistného za toto obdobie. 9. Ohľadne námietky žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že nie je možné ju zohľadniť, pretože žalobca si nesplnil svoju povinnosť stanovenú v § 228 ods. 3 v čase vtedy platnej právnej úpravy v r. 2006, 2007, pretože podľa § 147 ods. 2, právo predpísať poistné podľa zákona účinného do 31. 12. 2010 sa nepremlčuje, ak nebola stanovená povinnosť uvedená v § 228 ods. 3, kedy sa mal žalobca ako SZČO prihlásiť na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, najneskôr do 8 dní, od vzniku týchto poistení a z týchto poistení sa do 8 dní odhlásiť. 10. Ustanovenie § 228 ods. 1, ktoré cituje žalobca v žalobe nadobudlo účinnosť až od 01. 01. 2015, ktorým sa menil a dopĺňal zákon č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov a na prípad žalobcu sa nevzťahuje. IV. 11. V tretej hlave rozhodovanie o správnych žalobách v sociálnych veciach podľa § 191 ods. 1 SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie: a/ Sociálnej poisťovne 12. Preskúmaním vecí súd dospel k záveru, že sa v danom prípade jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach podľa tretej hlavy SSP. 13. Podľa § 5 ods. 2 SSP, konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a ochrany právo a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. 14. Podľa ods. 3 ustanovenia § 5 SSP, pri rozhodovaní správny súd dbá na ochranu zákonnosti a verejného záujmu. 15. Podľa ods. 4 citovaného ustanovenia SSP, súd postupuje a rozhodujúce v súlade s platnými a účinnými predpismi so zohľadnením ich právnej sily a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.
16. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 17. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánov verejnej správy alebo opatreniu orgánov verejnej správy. 18. Podľa § 178 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 19. Podľa § 107 ods. 1, 2 SSP, predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania. V danom prípade o nariadenie pojednávania požiadal žalovaný správny orgán. 20. Žalobca na pojednávaní trval na podanej žalobe. Nie je si vedomý toho, že by si bol nesplnil svoju povinnosť a neplatil, pretože on bol najprv SHR asi od r. 2001 a potom si vybavil živnosť, bolo to asi v r. 2003. Nepamätal si to presne. Vykonával činnosť na základe živnostenského povolenia a nie je si vedomý toho, že by za toto obdobie neplatil odvody. Keďže je to obdobie po 12 rokoch, r. 2005 a 2006, už nemá žiadne doklady ohľadne tohto podnikania, pretože ich držal 10 rokov a potom ich už skartoval. On teraz po 12 rokoch nemá z čoho preukázať, že toto poistné uhradil. Čo si však pamätal je, že viackrát odovzdal žalovanému doklady z daňového úradu o výške príjmu a musel predložiť nové doklady o príjme, pretože sa pobočke pôvodné stratili. 21. Zástupkyňa žalobcu žiadala žalobe vyhovieť a zrušiť rozhodnutie správneho orgánu, pretože podľa jej názoru sa jedná o premlčaný nárok, ktorý požaduje poisťovňa. V. 22. Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v zmysle ustanovenia § 190 SSP a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná. Podľa § 141 ods. 1, fyzická osoba a právnická osoba, ktoré sú povinné platiť poistné, sú povinné poistné odvádzať; ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 3 písm. a/ druhý bod, v znení zákona účinnom do 31. 12. 2010, zárobková činnosť je činnosť SZČO, z ktorej je nemocensky a dôchodkovo poistená. Podľa ustanovenia § 5 platnom a účinnom do 31. 12. 2013 za SZČO podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpise v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedeného v § 3. Podľa § 14 ods. 1 zákona o nemocenskom poistení, povinné nemocenský poistení sú a/ zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1, b/ SZČO, ktorej prijem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12 násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5. 23. Podľa § 21 ods. 1, 4 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 01. 07. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý je jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 a zaniká 30. 06. kal. roka nasledujúceho po kal. roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5; ak ten to zákon neustanovuje inak. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/, ods. 2 a 3. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO, ktorá nemá oprávnenie na výkon a prevádzkovanie činnosti uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu. 24. Podľa § 12a ods. 1, 2 zákona č. 105/1990 Z.z. o súkromnom podnikaní občanov ako samostatne hospodáriaci roľník, ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby sa podľa tohto zákona rozumie činnosť fyzickej osoby, ktorá osobne, alebo pomocou iných osôb a/ vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby na účelom získavania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom, prípadne b/ vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie; pokiaľ treba na túto činnosť súhlas podľa osobitných predpisov len s týmto súhlasom, alebo c/ poskytuje príležitostne práce, alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú.
Podľa ods. 2 samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť. 25. Podľa § 12b ods. 1, 2 a 3 zákona o súkromnom podnikaní občanov, príslušný orgán zapíše samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie na základe jeho ohlásenia. Podľa ods. 2 v evidencii, podľa ods. 1 je uvedené meno a priezvisko SHR, miesto jeho trvalého bydliska, rodné číslo, prípadne údaje o osobitnom oprávnení alebo povolení, pokiaľ sa na určitý druh činnosti podľa osobitných predpisov vyžadujú a deň zápisu do evidencie. Podľa ods. 3 SHR ohlási príslušnému orgánu do 15 dní zmenu skutočností vedených v evidencií ako aj ukončenie svojej poľnohospodárskej výroby. 26. Podľa 12c ods. 1, 2 citovaného zákona, o zápise do evidencie vydá príslušný orgán SHR osvedčenie. Súčasne upovedomí príslušný orgán vykonávajúci správcu dane, príslušnú poisťovňu, príslušný orgán štátnej štatistiky a príslušný orgán vykonávajúci sociálne zabezpečenie; rovnako sa postupuje pri zmene a zániku skutočností vedených v evidencii a pri ukončení poľnohospodárskej výroby. 27. Podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov, sú príjmami z podnikania aj príjmy a/ príjmy z poľnohospodárskej výroby, b/ príjmy zo živnosti, c/príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a/ a b/, d/ príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti. 28. Žalobca bol aj držiteľom živnostenského listu č. Žo-2002/09031/00002 zo dňa 18. 09. 2002 s dátumom vzniku živnostenského oprávnenia od 01. 10. 2002, ktoré zaniklo žalobcovi dňa 16. 01. 2016. Okrem toho má postavenie SZČO podľa § 5 písm. c/ na základe osvedčenia o zápise do registra sprostredkovateľov zaistenia, ktoré osvedčuje, že žalobca bol do zoznamu podriadených sprostredkovateľov poistenia v registri vedenom Národnou bankou Slovenska zapísaný dňom 31. 12. 2006 pod reg. č. PSP031543. 29. Žalobca v r. 2005 podľa údajov Finančného riaditeľstva, predtým Daňového riaditeľstva SR dosiahol v sume 199.980,-Sk, ktorý presiahol zákonom stanovenú hranicu 82.800,-Sk, vzniklo žalobcovi podľa § 21 ods. 1 zákona č.461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov od 01. 07. 2006 do 30. 06. 2007 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO. Žalobca si povinnosť v zmysle § 228 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. nesplnil, pretože sa neprihlásil do 8 dní na nemocenské a dôchodkové poistenie. Prvostupňový správny orgán správne vydal rozhodnutie dňa 19. 10. 2017 o vzniku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia žalobcu ako SZČO a na základe tohto právoplatného rozhodnutia prvostupňový správny orgán vydal rozhodnutie o povinnosti zaplatiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie, poistné na invalidné poistenie a poistné do rezervného fondu solidarity v období od júla 2006 do júna 2007, v celkovej sume 980,58 eur, čím porušil ustanovenie § 128 zákona č. 461/2003 Z.z. 30. Námietku žalobcu vznesenú ohľadne premlčania tohto poistného podľa správneho súdu správne neakceptoval žalovaný správny orgán, pretože právny vzťah, na základe ktorého vznikla žalobcovi povinnosť uhradiť poistné a príspevky je posudzovaná podľa platnej úpravy v čase jeho vzniku, teda zákona č. 461/2003 Z.z. účinného do 31. 12. 2010, podľa ktorého sa právo predpísať poistné nepremlčí, ak nebola splnená povinnosť stanovená v § 228 ods. 3, ktorá ukladá SZČO prihlásiť sa na nemocenské a dôchodkové poistenie do 8 dní od vzniku týchto poistní. Keďže túto povinnosť si žalobca ako SZČO nesplnil, nemožno uplatnená námietku premlčania zohľadniť. Žalobca poukazuje na ustanovenie § 228 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., ktoré nadobudlo účinnosť na základe zákona č. 338/2013 a nadobudlo účinnosť až od 01. 01. 2015. 31. Tak ako už bolo vyššie uvedené, zákon o sociálnom poistení, upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako jedno poistenie a nie niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, trvanie a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, nie je rozhodujúci či SZČO tento príjem dosiahla zo živnosti, alebo na základe iného oprávnenia na vykonávanie podnikania v tomto prípade na základe evidencie SHR. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o dani z príjmov. V spornom období bol žalobca držiteľom oprávnenia, na základe ktorého bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a bol preukázaný, že jeho príjem presiahol zákonom stanovenú hranicu 82.800,-Sk, dosiahol príjem 199.980,-Sk, teda vznikla žalobcovi povinnosť v zmysle § 21 ods. 1 v období od 01. 07. 2006 do 30. 06. 2007 platiť poistné na nemocenské a dôchodkové poistenie, a túto povinnosť žalobca v zmysle § 228 ods. 3 si nesplnil.
32. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na ustanovenie § 290 SSP zamietol. 33. Krajský súd rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému nepriznal náhradu trov konania, pretože mu žiadne trovy konania nevznikli.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu správneho súdu nie je prípustný opravný prostriedok, ak tento zákon neustanovuje inak (ust. § 133 ods. 2 SSP).
Proti každému právoplatnému rozhodnutiu krajského súdu je prípustná kasačná sťažnosť, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 439 ods. 1, 2, 3 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len dôvodmi uvedenými v ust. § 440 ods.1, 2 SSP. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu subjektu oprávnenému na jej podanie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na podanie kasačnej sťažnosti je 30 dní od doručenia rozhodnutia krajského súdu v prípadoch uvedených v § 145 ods. 2 SSP. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh), pričom sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom (§ 449 ods. 1). Tieto povinnosti neplatia, ak ide o konania o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 6 ods. 2 písm. c).