Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_29Sa-1-2020.pdf
PDF · 116.82 KB
Case nature
Area
Subarea
29Sa/1/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Slušnou v právnej veci žalobcu: Ing. Václav Števko, nar. 24.06.1955, štátny občan Slovenskej republiky, bytom Dubnica nad Váhom, Pod hájom 956/6, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta 8 a 10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43282-17/2019-BA zo dňa 21. januára 2020, takto
rozhodol:
Krajský súd žalobu z a m i e t a .
Žalovanému sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 31057-10/2017-PB zo dňa 15.06.2017, ktorým podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení o tom, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 27.07.2016.
2. Žalobca v podanej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci. Uviedol, že podľa oznámenia Okresného úradu Trenčín č. OU-TN-OZP1-2016/024847-2 o pozastavení prevádzkovania živnosti podľa živnostenského listu č. ŽO-2001/02536-00002, číslo živnostenského registra : 302-8159 došlo k pozastaveniu oprávnenia prevádzkovania živnosti od 27.06.2016 do 30.06.2017. Tým zanikol právny titul účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom poistení, ktorá skutočnosť priamo vylučuje zaoberať sa otázkou povahy účasti na poistení. Poukázal na ustanovenie § 5 v súvislosti s ustanovením § 3 ods. 1 písm. b), ods. 2 a 3 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení a § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov. Naplnenie definície pojmu samostatne zárobkovo činná osoba (ďalej len SZČO) podľa § 5 zákona je základným predpokladom účasti na nemocenskom poistení a na dôchodkovom poistení. V prípade zistenia absencie niektorého zo základných pojmových znakov podmieňujúcich identifikáciu fyzickej osoby ako SZČO na účely účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom poistení je skúmanie akýchkoľvek ďalších skutočností súvisiacich s povinnou účasťou na poistení, jej trvaní či prerušení bezpredmetné. Tvrdil, že okamihom zániku niektorého z pojmových znakov fyzická osoba stráca postavenie SZČO podľa § 5 zákona. Skúmanie príjmu, hoci dosiahnutého v rozhodujúcom období z hľadiska samostatnej účasti na poistení je právne irelevantné, keďže neexistuje samotný právny titulu účasti na poistení, ktorý implicitne vyvoláva aj plnenie poistných povinností. V jeho prípade došlo ku kumulácii paralelného výkonu dvoch samostatných činností, a to oprávnenia na prevádzkovanie živnosti, ktoré bolo pozastavené od 01.07.2016 a oprávnenia na rozhodovanie kolektívnych sporov podľa
zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní v znení neskorších predpisov vyplývajúce mu zo zápisu do zoznamu rozhodcov kolektívnych sporov vedeného Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky (ďalej len MPSVaR) pod č. R0032016. Mal za to, že činnosť rozhodcu kolektívnych sporov vykonávaná podľa zákona č. 2/1991 Zb. nepochybne nie je podnikaním uvedeným v § 6 ods. 1 písm. a) až d) zákona č. 595/2003 Z.z.. Príjem z činnosti rozhodcu kolektívnych sporov nie je príjmom ani podľa § 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z., pretože nie je ani expresis verbis uvedený v písm. a) až e) a na činnosť rozhodcu kolektívnych sporov podľa zákona č. 2/1991 Zb. o daniach z príjmov ani neodkazuje čo i len formou poznámky pod čiarou. V dôsledku toho odôvodňovanie výkonu samostatne zárobkovej činnosti a následne nadobudnutie postavenia SZČO na účely nemocenského poistenia a dôchodkového poistenia dosahovaním príjmov z činnosti rozhodcu kolektívnych sporov považoval za nesprávne a právne neakceptovateľné. Nesúhlasil s tým, že činnosť rozhodcu kolektívnych sporov je činnosťou zakladajúcou účasť na nemocenskom poistení a na dôchodkovom poistení SZČO. Namietal, že by bolo vykonávanie činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu kolektívnych sporov právnym titulom účasti na nemocenskom a dôchodkovom poistení.
3. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe uviedol, že s účinnosťou od 01.07.2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe, ktorej fyzická osoba nadobúda statusu SZČO na účely sociálneho poistenia, dovŕšenia 18 rokov veku a dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona o sociálnom poistení v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Vychádzajúc z ustanovenia § 5 zákona o sociálnom poistení je nevyhnutné, aby fyzická osoba súčasne spĺňala obe relevantné podmienky na vznik právneho postavenia SZČO na účely sociálneho poistenia. Žalobca mal v období od 01.07.2016 právne postavenie SZČO v zmysle § 5 zákona o sociálnom poistení, pretože splnil podmienku veku a v rozhodnom období (rok 2015) dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Podmienku pre nadobudnutie statusu SZČO na účely sociálneho poistenia žalobca spĺňal aj po 27.07.2016. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO závisí od výšky príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov, ktorý táto osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Vznik, respektíve zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 01.07. kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Rozhodujúca je len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov, pričom v § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov je uvedená bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Vychádzajúc z uvedeného, ak SZČO dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 01.07. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30.06. nasledujúceho kalendárneho roka, kedy dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Príjmy žalobcu, ktoré dosiahol podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za rok 2015 v sume X.XXX,XX € boli vyššie ako zákonom stanovená suma X.XXX,- €, preto bol žalobca v období od 01.07.2016 do 30.06.2017 povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou samostatne zárobkovo činnou osobou povinnou platiť poistné na sociálne poistenie. Na základe oznámenia o pozastavení prevádzkovania živnosti sp.č. OU-TN-OZP1-2016/024847-2 mal žalobca pozastavené prevádzkovanie živnosti v období od 27.07.2016 do 30.06.2017. V období po 27.07.2016 bol žalobca na účely sociálneho poistenia naďalej považovaný za SZČO, a to na základe zápisu v zozname rozhodcov kolektívnych sporov pod č. R0032016, ktorý vedie MPSVaR. V zmysle § 10a ods. 8 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní MPSVaR zapíše sprostredkovateľa do zoznamu sprostredkovateľov a rozhodcu do zoznamu rozhodcov na obdobie troch rokov, pričom o vykonávaní zápisu vydá sprostredkovateľovi a rozhodcovi písomné potvrdenie, ktoré ich oprávňuje riešiť kolektívne spory. Žalovaný mal zato, že u žalobcu nemohlo dôjsť v zmysle § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení k prerušeniu jeho povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia v období, v ktorom mal pozastavené prevádzkovanie živnosti, keďže v predmetnom období
mal žalobca naďalej podľa § 5 zákona o sociálnom poistení právne postavenie SZČO. K prerušeniu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO podľa § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení dochádza len v prípade, ak má SZČO pozastavený výkon všetkých jej činnosti v súvislosti s dosahovaním príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Vzhľadom k tomu, že u žalobcu nedošlo k pozastaveniu všetkých jeho činností, nemohla Sociálna poisťovňa v prípade žalobcu aplikovať § 26 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, resp. na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či SZČO dosiahla tento príjem zo živnosti alebo na základe zápisu v zozname rozhodcov kolektívnych sporov, resp. na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá statusu SZČO. Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Poukázal na závery uvedené v rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 23Sa/85/2018-57 zo dňa 06.05.2019 a rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 20Sa/6/2018-48 zo dňa 04.09.2018, v zmysle ktorých právne postavenie SZČO sa neposudzuje samostatne vzhľadom na druh podnikania, ale takáto osoba má všeobecne postavenie SZČO, ktorej vzniklo jedno poistenie, v ktorom sa zohľadňujú komplexne všetky príjmy z podnikateľskej činnosti podľa § 6 zákona o dani z príjmov, ktoré táto osoba dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku. Ďalej poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 7Sžsk/109/2018 zo dňa 27.11.2019, podľa, ktorého rozhodujúcou pre vznik, resp. trvanie poistenia je iba výška tohto príjmu, vykázaného v daňovom priznaní a skutočnosť, že žalobca bol zapísaný v zozname mediátorov vedeného Ministerstvom spravodlivosti SR. Dodal, že v jednotlivých ustanoveniach zákona o sociálnom poistení vzťahujúcich sa na SZČO sa uvádza iba príjem, ktorý SZČO dosiahla podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov. Zákon o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neuvádza bližšiu špecifikáciu dosiahnutých príjmov a ani nezakazuje posudzovať príjmy dosiahnuté SZČO z viacerých činnosti ako celok. Príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti sa podľa zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov ďalej členia len na účely tohto zákona. Vzhľadom na uvedené žiadal, aby správny súd žalobu zamietol.
4. Žalobca v podanom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replike) uviedol, že žalovaný nesprávne interpretuje druhou podmienkou účasti na poistení podľa § 5 zákona o sociálnom poistení, a to podmienkou dosahovania príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona. Izolácia od bezprostrednej väzby na neoddeliteľne späté ustanovenia zákona o dani z príjmov následne zvádza k čisto mechanickej interpretácii textu a v konečnom dôsledku modifikácii definície inštitútu zárobková činnosť a vymedzenia rozsahu pojmu SZČO, v nadväznosti na to nevyhnutne aj povinnej účasti na poistení a plnení povinností v sociálnom poistení. Príjem z činnosti sprostredkovateľa a rozhodcu kolektívnych sporov vykonávanej podľa zákona č. 2/1991 Zb. nie je príjmom z podnikania podľa § 6 ods. 1 zákona o dani z príjmov ani príjmom zo samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 2 zákona o dani z príjmov. Činnosť sprostredkovateľa a rozhodcu kolektívnych sporov na účely sociálneho poistenia logicky nemôže byť považovaná preto za zárobkovú činnosť podľa § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 zákona a následne sprostredkovateľ a rozhodca kolektívnych sporov z titulu výkonu tejto činnosti nemôže v sociálnom poistení nadobudnúť postavenie SZČO. Citované ustanovenia § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov nielenže výslovne nezahŕňajú do okruhu vymenovaných činností aj činnosť sprostredkovateľa a rozhodcu kolektívnych sporov, ale na tento zákon ani neodkazujú, a to ani len formou odkazu na poznámku pod čiarou. Poukázal nato, že judikatúra, na ktorú vo svojom vyjadrení žalovaný odkazoval, je na jeho prípad nevhodná z dôvodu odlišného materiálneho stavu veci. Podstatou účasti na poistení nie je len existencia príjmu, ale aj povaha jeho zdroja. Ak totiž zákon o dani z príjmov daný zdroj nedefinuje ako podnikanie, ani ako inú samostatnú zárobkovú činnosť, samotný príjem z neho nemôže byť a ani nie je podľa zákona právnym dôvodom vzniku účasti na poistení. Naďalej tvrdil, že status SZČO na účely sociálneho poistenia mohol nadobudnúť iba na základe vykonávania takej činnosti, ktorú zákon o dani z príjmov hodnotí ako podnikania alebo inú samostatnú zárobkovú činnosť, z ktorých dosiahol príjem. Činnosť sprostredkovateľa a rozhodcu kolektívnych sporov podľa zákona č. 2/1991 Zb. takou činnosťou nie je.
5. Žalovaný vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu (v duplike) uviedol, že to, kto sa na účely sociálneho poistenia považuje za SZČO a kedy takejto SZČO vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ustanovuje zákon o sociálnom poistení. Žalobca mal na účely sociálneho
poistenia právne postavenie SZČO aj po 27.07.2016, keďže spĺňal všetky podmienky ustanovené v § 5 zákona o sociálnom poistení pre vznik SZČO. Z uvedeného ustanovenia vyplýva, že je nevyhnutné, aby fyzická osoba súčasne spĺňala dve relevantné podmienky na vznik právneho postavenia SZČO, a to dovŕšenia 18 rokov veku a dosahovanie príjmov z podnikania alebo z výkonu v inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona po dani z príjmov v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO. Keďže žalobca ku dňa 27.07.2016 spĺňal podmienku veku a v rozhodnom období dosahoval príjmy z podnikania z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov je nepochybné, že na účely zákona o sociálnom poistení u neho status SZČO ku dňu 27.07.2016 a nasledujúce existoval. Navyše podľa daňového priznania za rok 2015, ktoré bolo správcovi dane predložené dňa 30.03.2016, tieto príjmy žalobcu dosiahnuté podľa § 6 ods. 1 a 2 o zákona o dani z príjmov v znení neskorších predpisov za rok 2015 predstavovali výšku X.XXX,94 € a to príjmy zo živnosti v sume 6.477,50 € a príjmy z podnikania v sume XX,XX €, preto s poukazom na § 21 ods. 1 zákona o sociálnom poistení žalobcovi trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj po 27.07.2016. Potvrdil, že zákon o dani z príjmov v § 6 ods. 1 a 2 výslovne neuvádza, že príjem z činnosti rozhodcu kolektívnych sporov je príjmom z podnikania alebo príjmom z inej samostatne zárobkovej činnosti, a to ani v odkaze pod čiarou, avšak treba si uvedomiť, že zákon o dani z príjmov v predmetných ustanoveniach uvádza osobitné zákony len príkladmo, t.j. tam vymenované osobitné zákony predstavujú len akúsi demonštratívnu vzorku zákonov upravujúcich činnosti, z ktorých ich vykonávateľ môže dosahovať príjem rozhodný aj pre účely sociálneho poistenia. V ustanoveniach § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov nejde teda o taxatívny výpočet osobitných zákonov. Trval na tom, že v období po 27.07.2016 bol žalobca na účely sociálneho poistenia stále považovaný za SZČO, a to na základe zápisu v zozname rozhodcov kolektívnych sporov pod č. R0032016, ktorý vedie MPSVaR. Poukázal na to, že v zmysle § 10a ods. 8 zákona o kolektívnom vyjednávaní MPSVaR zapíše sprostredkovateľa do zoznamu sprostredkovateľov a rozhodcu zo zoznamu rozhodcov na obdobie troch rokov, pričom o vykonaní zápisu vydá sprostredkovateľovi a rozhodcovi písomné potvrdenie, ktoré ich oprávňuje riešiť kolektívne spory. Vychádzajúc z § 13 ods. 7 zákona o kolektívnom vyjednávanie rozhodcovi patrí za jeho činnosť odmena, pričom má nárok aj na náhradu cestovných nákladov.
6. Krajský súd v Trenčíne ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie a rozhodovanie o podanej žalobe preskúmal napadnuté rozhodnutie a postup správnych orgánov podľa § 199 a nasl. SSP, oboznámil sa s administratívnym spisom správnych orgánov, písomnými vyjadreniami účastníkov konania a vo veci rozhodol za súhlasu účastníkov konania bez nariadenia pojednávania tak, že žalobe nepriznal úspech a podľa § 190 SSP ju zamietol.
7. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len ,,SSP“) sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
7.1. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
7.2. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
8. Podľa § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
9. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 43282-17/2019- BA zo dňa 21. januára 2020, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 31057-10/2017- PB zo dňa 15.06.2017 o tom, že podľa § 178 ods. 1 písm. a) prvý bod zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 27.07.2016.
10. Z administratívneho spisu správnych orgánov predloženého žalovaným správny súd zistil nasledovné:
- Rozhodnutím č. 31057-10/2017-PB zo dňa 15.06.2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica vydala rozhodnutie, podľa ktorého žalobcovi ako SZČO nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 27.07.2016. Rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 26.06.2017, proti ktorému podal žalobca dňa 13.07.2017 odvolanie.
- O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný rozhodnutím č. 23681-3/2018-BA zo dňa 27.02.2018, ktorým odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica.
- Žalobca správnou žalobou napadol rozhodnutie žalovaného č. 23681-3/2018-BA zo dňa 27.02.2018 na správnom súde, ktorý rozsudkom č.k. 14Sa/15/2019-46 zo dňa 16.09.2019 napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP.
- Žalovaný rozhodnutím č. 43282-17/2019-BA zo dňa 21.01.2020 odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica č. 31057-10/2017-PB zo dňa 15.06.2017 vo veci prerušenia povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňa 27.07.2016 zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Považská Bystrica. V odôvodnení rozhodnutia žalovaný uviedol, že z § 3 ods. 1 písm. b) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01 2011, § 3 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2014, podľa § 3 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom od 01.01.2011 vyplýva, že zárobková činnosť SZČO na účely sociálneho poistenia je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. k 595/2003 Z.z..
- Zo zoznamu rozhodcov kolektívnych sporov vedeného MPSVaR na roky 2016 - 2018 vyplýva, že žalobca bol v uvedenom v zozname zapísaný.
- Z výpisu zo živnostenského registra č. živnostenského registra: 302-8159 vyplýva, že žalobca ako SZČO mal od 27.07.2016 do 30.06.2017 pozastavené prevádzkovanie živnosti.
- Registračným listom FO zo dňa 02.08.2016 žalobca oznámil pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie výkonu SZČO od 27.07.2016.
- Zo zostavy žalovaného vyplýva, že za zdaňovacie obdobie 2015 dosiahol žalobca príjmy zo živnosti vo výške X.XXX,XX € a príjmy z podnikania v sume XX,XX € za obdobie 2015 dosiahol žalobca príjmy zo živnosti vo výške XXXX €.
- Listom zo dňa 04.07.2016 Sociálna poisťovňa pobočka Považská Bystrica žalobcovi oznámila že dňa 01.07.2016 mu vzniklo povinné poistenie SZČO.
11. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a) právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu, poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, b) dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.
11.1. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu preto, že tak ustanovujú predpisy a medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia.
11.2. Podľa § 3 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu, ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
11.3. Podľa § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
11.4. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5, ak tento zákon neustanovuje inak.
11.5. Podľa § 26 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. samostatne zárobkovo činnej osobe sa prerušuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie v období, v ktorom má pozastavené prevádzkovanie živnosti, pozastavený výkon činnosti alebo pozastavenú činnosť, a v období, v ktorom je vo väzbe alebo vo výkone trestu odňatia slobody; časť vety za bodkočiarkou v odseku 1 písm. d) platí rovnako.
12. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov príjmami z podnikania sú a) príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, b) príjmy zo živnosti, c) príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov neuvedené v písmenách a) a b), d) príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.
12.1. Podľa § 6 ods. 2 zákona č. 595/2003 Z.z. príjmami z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, sú príjmy a) z vytvorenia diela a z podania umeleckého výkonu, pri ktorých daňovník uplatnil postup podľa § 43 ods. 14 a z vydávania, rozmnožovania a rozširovania literárnych diel a iných diel na vlastné náklady a z vytvorenia alebo zhotovenia iného predmetu duševného vlastníctva a z použitia iného predmetu duševného vlastníctva alebo z postúpenia práv k predmetu duševného vlastníctva, b) z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním, c) znalcov a tlmočníkov za činnosť podľa osobitného predpisu, d) z činností sprostredkovateľov podľa osobitných predpisov, ktoré nie sú živnosťou, e) príjmy z činnosti športovca alebo športového odborníka podľa osobitného predpisu vrátane príjmov na základe zmluvy o sponzorstve v športe.
13. Podľa § 10a ods. 8 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní ministerstvo zapíše sprostredkovateľa do zoznamu sprostredkovateľov a rozhodcu do zoznamu rozhodcov na obdobie troch rokov; o vykonaní zápisu vydá sprostredkovateľovi a rozhodcovi písomné potvrdenie, ktoré ich oprávňuje riešiť kolektívne spory.
13.1. Podľa § 13 ods. 7 zákona č. 2/1991 Zb. náklady konania pred rozhodcami včítane ich odmeny a cestovných náhrad podľa osobitného predpisu uhrádza ministerstvo.
14. Predmetom tohto konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, a to najmä pokiaľ ide o posúdenie, či prvostupňový správny orgán zákonne vydal rozhodnutie č. 31057-10/2017-PB zo dňa 15.06.2017, ktorým rozhodol o tom, že žalobcovi nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 27.07.2016 a následné rozhodnutie žalovaného č. 43282-17/2019- BA zo dňa 21.01.2020, ktorým žalovaný odvolanie žalobcu zamietol a potvrdil napadnuté rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu.
15. Sociálna poisťovňa pobočka Považská Bystrica listom zo dňa 04.07.2016 žalobcovi oznámila, že dňa 01.07.2016 mu vzniklo povinné poistenie SZČO. Registračným listom FO zo dňa 02.08.2016 žalobca oznámil pobočke Sociálnej poisťovne prerušenie výkonu SZČO od 27.07.2016. Rozhodnutím č. 31057-10/2017-PB zo dňa 15.06.2017 Sociálna poisťovňa, pobočka Považská Bystrica rozhodla o tom, že žalobcovi ako SZČO nevzniklo prerušenie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 27.07.2016. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol opätovne o podanom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu tak, že odvolanie žalobcu zamietol v celom rozsahu a potvrdil napadnuté rozhodnutie Sociálnej poisťovne pobočka Považská Bystrica. Žalovaný mal za to, že aj po 27.07.2016 mal žalobca status SZČO na účely sociálneho poistenia z
dôvodu jeho zapísania v zozname rozhodcov kolektívnych sporov. Žalobca tvrdil, že príjem z činnosti rozhodcu kolektívnych sporov nie je svojou povahou príjmom z podnikania ani príjmom z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona o dani z príjmov. Vo veci je teda rozhodné právne posúdenie, či mal žalobca status SZČO na účely sociálneho poistenia z dôvodu jeho zapísania v zozname rozhodcov kolektívnych sporov a dosahovania príjmu z činnosti rozhodcu.
16. Zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení definuje na svoje účely v § 5 pojem SZČO s tým, že aby mohla byť osoba považovaná za SZČO musí spĺňať kumulatívne dve podmienky, a to vek 18 rokov a dosahovanie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b) a ods. 2 a 3 v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Ustanovenie § 3 ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. definuje ako zárobkovú činnosť podľa tohto zákona aj činnosť vyplývajúcu z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu. Týmto osobitným predpisom je ustanovenie § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov. Ustanovenie § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. zaraďuje medzi príjmy z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ak nepatria do príjmov uvedených v § 5, príjmy z činností, ktoré nie sú živnosťou ani podnikaním. V odkaze na osobitné predpisy k tomuto ustanoveniu sú uvedené napríklad zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, § 20 zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Úhradu nákladov na konanie pred rozhodcom kolektívnych sporov, a to nielen jeho odmeny, ale aj úhradu cestovných nákladov vyúčtovaných zmysle príslušných ustanovení zákona o cestovných náhradách zabezpečuje MPSVaR, a to až po ukončení konania pred rozhodcom. Výška odmeny rozhodcu je stanovená vyhláškou a je fixná. Podľa dôvodovej správy k § 6 zákona o dani z príjmov medzi príjmy podľa odsekov 1 a 2 daňovník zaraďuje jednotlivé druhy príjmov, ktoré dosiahol z činnosti vykonávanej na základe povolenia, registrácie, osvedčenia alebo iného súhlasu príslušného orgánu, ak sú na výkon takýchto činností potrebné. Príjem z činnosť rozhodcu kolektívnych sporov nie je príjmom zo závislej činnosti v zmysle § 5 zákona č. 595/2003 Z.z., nie je príjmom zo živnosti v zmysle zákona č. 455/1991 Zb. a nie je ani príjmom z podnikania. Nejedná sa však ani o príjem, ktorý by bol v zmysle § 9 zákona č. 595/2003 Z.z. oslobodený od dane z príjmov. Podstatným charakteristickým znakom činnosti rozhodcu kolektívnych sporov, pre ktorý je táto činnosť zaradená pod § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. je, že uvedená činnosť rozhodcu je vykonávaná rozhodcom samostatne, dosahuje z nej príjem v podobe odmeny a túto činnosť môže vykonávať výlučne iba osoba zapísaná v zozname rozhodcov kolektívnych sporov vedenom MPSVaR. Vzhľadom na uvedené charakteristické znaky tejto činnosti je činnosť rozhodcu kolektívnych sporov subsumovaná pod inú samostatnú zárobkovú účinnosť, ktorá nie živnosťou ani podnikaním. V poznámke pod čiarou k ustanoveniu § 6 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z.z. nie je uvedený odkaz na zákon o kolektívnom vyjednávaní, avšak v zmysle legislatívnych pravidiel vlády SR sa v poznámke pod čiarou nachádza demonštratívny výpočet právnych predpisov, nakoľko poznámka pod čiarou začína slovom napríklad. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že žalobca tým, že bol zapísaný v zozname rozhodcov kolektívnych sporov aj po dni 27.07.2016, spĺňal podmienky stanovené v § 5 zákona č. 461/2003 Z.z. a bol na účely sociálneho poistenia naďalej SZČO z dôvodu dosahovania príjmov uvedené v § 3 ods. 1 písm. b) s odkazom na ustanovenie § 6 ods. 2 písm. b) zákona č. 595/2003 Z.z., a preto naďalej všetky odvodové povinnosti v rámci systému sociálneho poistenia zaťažovali rozhodcu. Prvostupňový správny orgán v spojení so žalobcom správne rozhodli o tom, že v zmysle § 26 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. žalobcovi nevzniklo prerušenie povinného nemocenského a povinného dôchodkového poistenia od 27.07.2016.
17. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti krajský súd dospel k záveru, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného vrátane postupu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, je v súlade so zákonom, nakoľko má oporu vo vykonanom dokazovaní a v riadne zistenom skutkovom stave, ktorý správne orgány náležite právne posúdili.
18. Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol (§ 190 SSP).
19. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 168 SSP, podľa ktorého žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.
20. V prejednávanom prípade krajský súd procesne úspešnému žalovanému, ktorým je orgán štátnej správy, náhradu trov konania nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a trovy konania si v prípade úspechu žalovaný ani neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote jedného mesiaca odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci