Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20Sa-6-2018.pdf
PDF · 155.11 KB
Case nature
Area
Subarea
20Sa/6/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní pred sudcom JUDr. Petrom Molčanom v právnej veci žalobcu: T.. M. K., narodený XX. A. XXXX, bytom B. č. X, právne zastúpený: JUDr. Peter Dlhopolček, advokát, so sídlom Horná 51, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmaní zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXX-X/XXXX-K. zo dňa 17. apríla 2018, takto
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Sociálna poisťovňa, pobočka Banská Bystrica (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. XXX- XXXXXXXXXX-W.XX/XX z 12.12.2017 predpísala T.. M. K., M. č. X, B. (ďalej len „žalobca“) poistné na nemocenské poistenie v sume 309,38 Eur, povinné príspevky na starobné dôchodkové sporenie v sume 1 265,83 Eur a poistné do rezervného fondu solidarity v sume 333,94 Eur; spolu v sume 1 909,15 Eur. Prvostupňový orgán svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že na základe kontroly odvodu poistného a povinných príspevkov zistil, že poistné a povinné príspevky žalobca neodviedol vôbec za mesiace február 2014 až jún 2015 a odviedol v nesprávnej sume za mesiac január 2014, čím porušil § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom po 01.01.2014 (ďalej len „Zákon o sociálnom poistení“) a iné ustanovenia tohto zákona.
2. O odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodla Sociálna poisťovňa Bratislava, ústredie (ďalej len „žalovaný“) rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-K. zo 17.04.2018, ktorým odvolanie žalobcu zamietla v celom rozsahu a potvrdila prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“). Žalovaný bol toho názoru, že prvostupňové rozhodnutie je vecne správne a v súlade so Zákonom o sociálnom poistení. S poukázaním na § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a ods. 3 Zákona o sociálnom poistení uviedol, že zárobková činnosť samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia je činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov (ďalej len „ Zákon o dani z príjmov“). S poukazom na § 5 v nadväznosti na § 293cu Zákona o sociálnom poistení mal žalovaný za to, že žalobca mal postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby v zmysle § 5 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.12.2013, pretože spĺňal podmienku veku, to znamená 18 rokov a bol registrovaný v registri daňových subjektov v súvislosti s dosiahnutím príjmov z podnikania a z inej
samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 Zákona o dani z príjmov. Žalobca je v registri daňových subjektov registrovaný od 30.06.1993. Ďalej žalovaný skonštatoval, že žalobca má postavenie samostatne zárobkovej činnej osoby (ďalej len „SZČO“) aj v zmysle § 5 Zákona o dani z príjmov účinného od 01.01.2014, pretože splnil podmienku veku a dosiahol za roky 2012 a 2013 príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, ods. 2 Zákona o dani z príjmov. Podľa výpisu zo živnostenského registra Okresného úradu Brezno s dátumom vzniku oprávnenia 12.10.1992 žalobca ukončil podnikateľskú činnosť na základe živnostenských oprávnení vo všetkých predmetoch podnikania ku 31.12.2013. Žalovaný ďalej poukázal na doklad vydaný obcou B. označený ako „Zrušenie osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka (SHR)“, kde obec uviedla, že žalobca bol evidovaný ako samostatne hospodáriaci roľník na základe zápisu do evidencie SHR pod č. 29/1992 od 31.12.1991 do 21.12.2017. Žalovaný z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR zistil, že žalobca podal dňa 25.03.2013 daňové priznanie za rok 2012, v ktorom vykázal príjem zo živnosti vo výške 10 120,- Eur, t.j. vyšší, ako bola zákonom stanovená výška príjmu (za rok 2012 to bola suma 4 716,- Eur). Dňa 24.03.2014 žalobca podal daňové priznanie za rok 2013, v ktorom vykázal príjem zo živnosti vo výške 12 917,01 Eur, t.j. vyšší ako bola zákonom stanovená výška príjmu (pre rok 2013 to bola suma 4 830,- Eur). Žalobca bol podľa názoru žalovaného preto v období, za ktoré mu bolo predpísané poistné povinne nemocensky poistenou a povinne dôchodkovo poistenou SZČO povinnou platiť a odvádzať poistné podľa ustanovení § 128 ods. 1 písm. c/, ods. 2 písm. c/, ods. 3 písm. c/, ods. 11 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení. Na určenie jednotlivých súm poistného boli použité zákonné sadzby, t.j. sadzba 4,4% z vymeriavacie základu na nemocenské poistenie, sadzba 18% z vymeriavacieho základu na dôchodkové poistenie a sadzba 4,75% z vymeriavacieho základu na poistné do rezervného fondu solidarity. Na základe príjmu za rok 2012 za obdobie január 2014 až jún 2014 bol vymeriavací základ pre platenie poistného na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie určený vo výške 402,50 Eur mesačne a odvod poistného v sume 109,27 Eur mesačne za rok 2013. Za obdobie júl 2014 až december 2014 bol na základe príjmu za rok 2013 určený vymeriavací základ vo výške 402,50 Eur mesačne a odvod 109,27 Eur a za obdobie január 2015 až jún 2015 bol určený vymeriavací základ vo výške 412,- Eur mesačne a odvod poistného v sume 111,85 Eur mesačne. Žalovaný poukázal na ustanovenie § 144 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak ho odviedla v nesprávnej nižšej sume. V konaní bolo podľa žalovaného zistené, že žalobca ako povinne nemocensky poistená a povinne dôchodkovo poistená SZČO poistné za obdobie január 2014 odviedol v nesprávnej (nižšej) sume a za obdobie február 2014 až jún 2015 neodviedol poistné vôbec. Mal za to, že žalobcovi bolo predpísané správne poistné prvostupňovým rozhodnutím. Odvolacie námietky žalobcu podľa názoru žalovaného nemali vplyv na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, pretože žalobca si svoju povinnosť odvádzať poistné včas a v správnej sume a zákonom určeným spôsobom nesplnil. Ďalej žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uviedol, že dňa 19.12.2013 mu žalobca doručil registračný list - odhlášku s dátumom zániku poistenia 31.12.2013, pričom žalovaný zistil, že tento dátum nie je správny, pretože žalobca mal od iného orgánu vydané osvedčenie s platnosťou od 31.12.1991 aj po 31.12.2013 a teda mal materiálne predpoklady na prevádzkovanie alebo výkon samostatnej zárobkovej činnosti. Žalobca predložil žalovanému list obce B. „Zrušenie osvedčenia o zápise do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka (SHR)“, z ktorého žalovanému vyplynulo, že ako samostatne hospodáriaci roľník bol evidovaný od 31.12.1991 do 21.12.2017. Žalovaný skonštatoval, že na základe uvedeného žalobca splnil zákonom ustanovené podmienky pre vznik a trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia aj v období január 2014 až jún 2015, pretože mal právne postavenie SZČO a zároveň dosiahol potrebnú ustanovenú hranicu príjmov za roky 2012 a 2013. Poukázal na to, že príjmom z podnikania je príjem uvedený v § 6 ods. 1 a ods. 2 Zákona o dani z príjmov, to znamená príjem, bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmu. Žalovaný napokon uzavrel, že ak SZČO dosiahne zákonom ustanovenú hranicu príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti a vznikne jej povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, stáva sa platiteľom poistného.
3. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorou navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. V žalobe namietal, že už v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu poukázal na skutočnosť, že podnikal len na základe živnostenského oprávnenia, ktoré ukončil k 31.12.2013 a od tohto termínu nepodnikal na základe živnosti, ani ako samostatne hospodáriaci roľník (ďalej len „SHR“). Teda za obdobie, za ktoré mu bola zo strany prvostupňového orgánu predpísaná úhrada na poistnom nepodnikal a nebol SZČO. Je pravdou, že od 31.12.1991 bol evidovaný ako SHR na základe evidencie v obci B., ale na základe tohto oprávnenia v
skutočnosti nikdy nevykonával žiadnu podnikateľskú činnosť v poľnohospodárstve. Až keď sa v rámci tohto konania dozvedel, že takéto oprávnenie stále existuje, zrušil ho. Podnikal teda len na základe živnostenského oprávnenia, ktoré zrušil k 31.12.2013. Činnosť SHR nevykonával ani v rozhodnom období od januára 2014 do júna 2015. Tak ako v minulosti, ani v tomto období nemal uzatvorené žiadne nájomné zmluvy o nájme poľnohospodárskej pôdy, obci neplatil z takejto pôdy daň z nehnuteľností, nebol ani prijímateľom dotácií z Pôdohospodárskej platobnej agentúry a nepodával v tomto období za takúto činnosť daňové priznania. Na preukázanie svojich tvrdení predložil potvrdenie obce B. a daňové priznania za roky 2014 a 2015, z ktorých vyplýva, že z poľnohospodárskej výroby nemal žiadne príjmy. Za nepravdivé považoval tvrdenie prvostupňového orgánu, že v spornom období mal postavenie SZČO podľa § 5 Zákona o sociálnom poistení, ako aj tvrdenie, že bol v tomto období registrovaný v registri daňových subjektov v súvislosti s dosahovaním príjmov podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 Zákona o dani z príjmov. Z podaných daňových priznaní vyplýva, že v spornom období bol registrovaný podľa § 6 ods. 3 Zákona o dani z príjmov z dôvodu prenájmu nehnuteľností a dosahovania príjmov z tohto prenájmu ako súkromná osoba, o čom svedčia aj číselné údaje v daňových priznaniach uvedených na strane 3 riadku 10. Od januára 2014 nedosahoval a ani v daňových priznaniach nevykazoval žiadne príjmy podľa § 6 ods. 1, ani ods. 2 Zákona o dani z príjmov. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu č.k. 7Sžo/65/2011 a 7Sžo/73/2011, z ktorých podľa žalobcovej mienky vyplýva, že v zmysle príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení je osobu možné považovať na účely sociálneho zabezpečenia za SZČO vtedy, ak táto osoba poľnohospodársku výrobu v skutočnosti vykonáva a nie osobu, ktorá je formálne zapísaná v evidencii SHR. Vykonávanie poľnohospodárskej výroby je podľa žalobcu potrebné považovať za opakovanú aktívnu činnosť osoby, ktorej právne postavenie je upravené v § 12a ods. 1 zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov. Deň zápisu do tejto evidencie má následne význam z hľadiska určenia dňa vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení u tých osôb, ktoré sú samostatne zárobkovo činné podľa § 4a ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, a teda u tých, ktoré poľnohospodársku výrobku skutočne vykonávajú. Žalobca mal zato, že úlohou prvostupňového orgánu bolo skúmať nielen stav zápisu v evidencii SHR, ale tiež zisťovať, či SZČO poľnohospodársku činnosť ako SHR aj vykonávala. Žalobca tvrdil, že bez akýchkoľvek pochybností a preukázateľne nikdy nevykonával podnikateľskú - poľnohospodársku činnosť ako SHR, a teda ani v rozhodnom období od januára 2014 do júna 2015, a z tohto dôvodu mu nemohla vzniknúť účasť na sociálnom zabezpečení z tejto poľnohospodárskej činnosti. Na základe uvedeného považoval prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie za nezákonné, pretože vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci. V prílohe žaloby predložil potvrdenie obce B. zo 14.05.2018, z ktorého vyplýva, že mu v období od roku 1993 až do roku 2018 neboli vyrubované dane z nehnuteľnosti za poľnohospodársku pôdu ako vlastníkovi, ani ako nájomcovi. Súčasne predložil daňové priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2014 a 2015.
4. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že povinnosť platiť a odvádzať poistné na sociálne poistenie v súlade so Zákonom o sociálnom poistení vzniká fyzickej osobe, ktorá nadobudla status SZČO na účely sociálneho poistenia a dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok citovaným zákonom ustanovený príjem z podnikania, z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, alebo výnos súvisiaci s podnikaním alebo s inou samostatnou zárobkovou činnosťou zakladajúci tejto SZČO povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. S účinnosťou od 1. januára 2011 do 31. decembra 2013 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status SZČO dovŕšenie 18 rokov a registrácia podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení. Žalovaný mal za preukázané, že žalobca splnil obidve rozhodujúce podmienky, t.j. vekovú hranicu, ako aj registráciu v registri daňových subjektov, kde bol registrovaný od 30.06.1993 pod DIČ XXXXXXXXXX v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ cit. zákona, t.j. z dôvodu dosahovania príjmov z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti. S účinnosťou od 01.06.2014 je rozhodujúcou skutočnosťou, na základe ktorej fyzická osoba nadobúda status SZČO na účely sociálneho poistenia dovŕšenie 18 rokov veku a dosiahnutie príjmov uvedených v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 Zákona o sociálnom poistení, t.j. z príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov v kalendárnom roku predchádzajúcom vzniku alebo trvaniu povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Žalobca aj podľa tohto znenia spĺňal vekovú hranicu a zároveň v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO, t.j. z roku 2012 a v roku 2013 dosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa žalovaného nie je pre nadobudnutie právneho postavenia SZČO relevantné,
na základe akého právneho vzťahu, resp. na základe akého oprávnenia fyzická osoba dosiahla príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že fyzická osoba dosiahla v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo trvanie povinného sociálneho poistenia SZČO príjmy podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 Zákona o dani z príjmov. Vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nevzniká, resp. zaniká, ak SZČO nedosiahne príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ktorých vznik, resp. zánik sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo súvisiaceho výnosu s podnikaním alebo inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý osoba dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok. Podľa žalovaného ustanovenie § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení odkazuje na príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla podľa osobitného predpisu, t.j. podľa § 6 Zákona o dani z príjmov, pričom v ustanovení § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení nie je bližšia špecifikácia dosiahnutých príjmov. Pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je tak rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 Zákona o dani z príjmov. Poukázal tiež na to, že zákon upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie ako jedno poistenie a nie ako niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení, pri posudzovaní ktorých nie je rozhodujúce, či samostatne zárobkovo činná osoba dosiahla tento príjem zo živnosti alebo na základe iného právneho vzťahu, ktorý tejto osobe zakladá status SZČO. Rozhodujúca je len tá skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 Zákona o dani z príjmov. Žalovaný poukázal na rovnaký názor, ku ktorému dospel Krajský súd v Banskej Bystrici vo veci sp. zn. 27Sa/3/2017 z 15.08.2017. Žalovaný ďalej ozrejmil, že podľa údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR žalobca dosiahol za rok 2012 príjem zo živnosti v sume 10 120,- Eur, a teda presiahol zákonom ustanovenú hranicu potrebnú pre vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia od 01.07.2013 do 30.06.2014. Na základe príjmu zo živnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2013 v sume 12 917,01 Eur mu vzniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 01.07.2014 do 30.06.2015. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie zaniklo žalobcovi podľa § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení 30.06.2015 z dôvodu, že za rok 2014 nedosiahol príjem relevantný na vznik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO, o čom bol informovaný listom z 12.12.2017. Námietky proti zániku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia dňom 30.06.2015 žalobca v ustanovenej lehote nepodal, a preto mal žalovaný za to, že zánik poistenia sa nepovažuje za sporný. Žalovaný ďalej poukázal na to, že pri posudzovaní vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu bol rozhodujúci príjem z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za roky 2012 a 2013. Daňové priznania za roky 2014 a 2015, ktoré žalobca predložil k žalobe nie sú relevantné na posúdenie vzniku povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia žalobcu a jeho odvodovej povinnosti v spornom období. Žalovanému je známe, že žalobca za rok 2014 nedosiahol príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, na základe ktorých by mu naďalej trvalo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a táto skutočnosť bola dôvodom pre zánik nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia. Ďalej uviedol, že povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká, resp. zaniká len z dôvodov taxatívne ustanovených v § 21 Zákona o sociálnom poistení. Podľa § 21 ods. 4 citovaného zákona zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO len v tom prípade, ak nie je oprávnená na výkon alebo na prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. V rámci konania bolo preukázané, že žalobca aj po ukončení podnikateľskej činnosti vo všetkých predmetoch podnikania uvedených na dokladoch o živnostenskom oprávnení dňom 31.12.2013 bol naďalej oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a ods. 2 Zákona o dani z príjmov, vzhľadom na to, že bol zapísaný do evidencie SHR ev. č. 29/1992 z 31.12.1991. Osvedčenie o zápise do evidencie bolo zrušené až k 21.12.2017 na základe ohlásenia žalobcu o ukončení svojej činnosti. Podľa názoru žalovaného nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňom 01.12.2013, t.j. dňom zrušenia živnostenských oprávnení tak ako žalobca namietal, vzhľadom na to, že aj po 31.12.2013 mal právne postavenie SZČO podľa § 5 Zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že bol držiteľom osvedčenia o zápise do evidencie SHR, na základe ktorého bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Podľa jeho názoru dobrovoľné nevykonávanie činnosti, na ktorú je držiteľ oprávnený nemá za následok prerušenie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Až faktická nemožnosť vykonávať činnosť v zmysle udeleného oprávnenia spôsobená objektívnymi skutočnosťami má za následok prerušenie, resp. zánik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, ku ktorému záveru dospel aj Krajský súd v Trenčíne v rozsudku č.k. 14Sa/11/2017 z 19.12.2017. Faktická nemožnosť vykonávať činnosť sa podľa názoru žalovaného preukazuje pozastavením prevádzkovania živností, pozastavením výkonu činností, resp. zánikom oprávnenia, ktoré oprávňuje jej držiteľa dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti. Vzhľadom na to navrhol žalobu zamietnuť.
5. Žalobca v replike uviedol, že je pravdou, že za roky 2012 a 2013 dosiahol uvádzané príjmy, avšak jednalo sa o príjmy zo živnosti, pričom dal opätovne do pozornosti, že reálne podnikal len na základe živnostenského opatrenia, ktoré ukončil k 31.12.2013 a od tohto termínu nepodnikal ani na základe živnosti, ani ako SHR. Všetky príjmy z podnikania, ktoré dosiahol za roky 2012 a 2013 boli výlučne príjmami zo živnosti. Vzhľadom na to, že všetky živnosti ukončil 31.12.2013 zaniklo mu týmto dátumom v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie. Poukázal na § 3 ods. 1 písm. b/ cit. zákona v nadväznosti na § 6 ods. 1 a ods. 2 Zákona o dani z príjmov, podľa ktorého sú príjmami z podnikania aj príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, príjmy zo živnosti, príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov a príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti, pričom je zrejmé, že zákon v rámci výkonu činnosti SZČO rozlišuje medzi jednotlivými činnosťami a to okrem iného aj medzi živnosťou a poľnohospodárskou výrobou. Ak preto Zákon o sociálnom poistení viaže zánik nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu zániku oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie tejto činnosti, myslí sa tým výkon konkrétnej činnosti uvedenej v § 6 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, z ktorej poistenec dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok zákonom stanovený príjem zakladajúci povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Ak preto za roky 2012 a 2013 dosiahol príjem výlučne zo živnosti a nie z činnosti SHR, ktorú vôbec nevykonával, tak ukončením všetkých živností k 31.12.2013 mu v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení zaniklo aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť, že formálne bol stále evidovaný ako SHR. Ďalej sa nestotožnil s názorom žalovaného, že až faktická nemožnosť vykonávať činnosť v zmysle udeleného oprávnenia spôsobená objektívnymi skutočnosťami má za následok prerušenie, resp. zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia SZČO. Takýto názor je podľa neho v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, pričom citoval rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sžso/65/2011, podľa ktorého: „Z citovaných ustanovení Zákona o sociálnom zabezpečení vyplýva, že osobu je možné považovať podľa Zákona o sociálnom zabezpečení na účely sociálneho zabezpečenia za samostatne zárobkovo činnú vtedy, ak táto osoba poľnohospodársku výrobu v skutočnosti vykonáva a nie osobu, ktorá je formálne zapísaná v evidencii samostatne hospodáriaceho roľníka. Vykonávanie poľnohospodárskej výroby je potrebné považovať za opakovanú aktívnu činnosť osoby, ktorej právne postavenie je upravené v § 12a ods. 1 zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov. Deň zápisu do evidencie samostatne hospodáriaceho roľníka má následne význam z hľadiska určenia dňa vzniku účasti na nemocenskom poistení a dôchodkovom zabezpečení u tých osôb, ktoré sú samostatne zárobkovo činné podľa § 4a ods. 1 písm. a/ Zákona o sociálnom zabezpečení, a teda u tých, ktoré poľnohospodársku výrobku skutočne vykonávajú. Úlohou žalovaného bolo teda skúmať nielen stav zápisu v evidencii samostatne hospodáriaceho roľníka, ale tiež zisťovať, či samostatne zárobkovo činná osoba poľnohospodársku činnosť ako samostatne hospodáriaci roľník aj vykonávala. Len po zistení, že žalobca v čase, kedy bol samostatne hospodáriacou osobou takúto činnosť v skutočnosti aj vykonával, mohla žalovaná dospieť k záveru, že žalobcovi vznikla účasť na sociálnom zabezpečení.“ Poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR č.k. 7Sžo/83/2011, ktorý posúdil vec obdobne. Ďalej upriamil pozornosť na § 12a ods. 1 zákona č. 105/1990 Zb., podľa ktorého je poľnohospodárskou výrobou vykonávanou podnikateľom činnosť spočívajúca vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby včítane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách. Vzhľadom na toto zákonné ustanovenie považoval za poľnohospodársku výrobu len jej reálny výkon spôsobom definovaným pod písm. a/, b/, c/, ktorá výroba sa v skutočnosti aj vykonáva.
6. Žalovaný v duplike zotrval na svojom právnom názore, že žalobcovi nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a tým odvodová povinnosť dňom 01.12.2013, t.j. dňom zrušenia živnostenských oprávnení tak ako žalobca namieta, vzhľadom na to, že aj po 31.12.2013 mal právne postavenie SZČO podľa § 5 Zákona o sociálnom poistení z dôvodu, že bol držiteľom osvedčenia o zápise do evidencie SHR, na základe ktorého bol oprávnený na výkon alebo prevádzkovanie samostatnej zárobkovej činnosti. Za irelevantné považoval rozsudky Najvyššieho súdu SR, na ktoré sa odvolával žalobca vzhľadom na to, že išlo o konania, ktoré posudzovali status SZČO podľa
právnej úpravy platnej a účinnej do 31.12.2003. Vychádzajúc z ustanovenia § 4a ods. 1 písm. a/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení sa za SZČO na účely sociálneho zabezpečenia považovali osoby, ktoré vykonávali poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách. V daných prípadoch bolo teda v súlade s platnou právnou úpravou účinnou do 31.12.2003 nevyhnutné skúmať nielen stav zápisu v evidencii SHR, ale tiež zisťovať, či SZČO poľnohospodársku činnosť ako SHR aj vykonáva. Právna definícia SZČO na účely sociálneho poistenia však od 01.01.2004 prešla viacerými legislatívnymi úpravami a s účinnosťou v rozhodujúcom období, na základe ktorej prvostupňový orgán ako aj žalovaný rozhodovali sa posudzoval status SZČO na účely sociálneho poistenia dovŕšením 18 rokov veku a registráciou podľa osobitného predpisu, podľa § 5 zákona o sociálnom poistení. Žalobca splnil obidve podmienky pre nadobudnutie postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby, pričom nie je relevantné, na základe akého právneho vzťahu, resp. na základe akého oprávnenia žalobca tieto príjmy dosiahol.
7. Právny zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridŕžal dôvodov nezákonnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného tak, ako boli uvedené v správnej žalobe. Poukázal na to, že žalobca dosahoval príjmy naposledy v roku 2012 a 2013 s tým, že k 31.12.2013 ukončil svoju živnosť a z tohto dôvodu mu aj zanikla povinnosť platiť odvody. Nesúhlasil s tým, že príjmy, ktoré boli dosiahnuté v rozhodujúcom období sa nerozlišujú. Odkázal na § 3 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení a § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov, ktoré tieto jednotlivé príjmy rozlišujú. Podľa neho nestačí len formálna registrácia, nutný je výkon činností SHR na čo odkazujú aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, ktoré označil v predchádzajúcich podaniach. Tieto rozhodnutia podľa jeho názoru odkazujú na § 12a Zákona o súkromnom podnikaní občanov, nie na Zákon o sociálnom poistení, kde sa na splnenie podmienky SHR doposiaľ vyžaduje vykonávanie tejto činnosti.
8. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní zotrvala na doterajších písomných vyjadreniach s tým, že poukázala na § 5 Zákona o sociálnom poistení, ktorého podmienky žalobca podľa jej názoru ako SZČO spĺňal a nakoľko dosiahol v rozhodujúcom období príjmy, ktoré presiahli hranicu stanovenú zákonom vznikla mu povinnosť platiť poistné odvody. Nemohol byť aplikovaný § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, týkajúci sa zániku sociálneho poistenia, nakoľko žalobca bol aj po 31.12.2013 stále registrovaný ako SHR. Na námietky žalobcu ďalej reagovala tak, že zákon nerozlišuje príjmy SZČO, ktoré posudzuje ako celok a na účely sociálneho poistenia nerozlišuje ich pôvod. Nie je rozhodujúce na základe akej činnosti tieto príjmy žalobcovi vznikli.
7. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd vecne príslušný podľa § 10 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) a miestne príslušný podľa § 13 ods. 3 SSP na nariadenom pojednávaní preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
8. Podľa § 3 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť podľa tohto zákona je, ak osobitný predpis 4) <. alebo medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky, neustanovuje inak, činnosť vyplývajúca z právneho vzťahu, ktorý zakladá a/ právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5) <. okrem nepeňažného príjmu z predchádzajúceho právneho vzťahu, ktorý zakladal právo na príjem zo závislej činnosti podľa osobitného predpisu,5) <. poskytnutého z prostriedkov sociálneho fondu, b/ dosahovanie príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu.6) <. 12. Podľa § 3 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu 7) preto, že tak ustanovujú predpisy o zamedzení dvojitého zdanenia.
13. Podľa § 3 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení zárobková činnosť je aj činnosť podľa odseku 1, z ktorej príjem nepodlieha dani z príjmov podľa osobitného predpisu,7) <. ak na fyzickú osobu, ktorá túto zárobkovú činnosť vykonáva, sa v právnych vzťahoch sociálneho poistenia uplatňujú predpisy Slovenskej republiky podľa osobitného predpisu4) <. alebo sa uplatňuje medzinárodná zmluva, ktorá má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky.
14. Podľa § 5 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom do 31.12.2013 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a je registrovaná podľa osobitného predpisu 8) v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
15. Podľa § 5 Zákona o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom po 01.01.2014 samostatne zárobkovo činná osoba podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá dovŕšila 18 rokov veku a v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3, okrem fyzickej osoby, ktorá má podľa zmluvy o výkone osobnej asistencie vykonávať osobnú asistenciu fyzickej osobe s ťažkým zdravotným postihnutím.
16. Podľa § 6 ods. 1, 2 Zákona o sociálnom poistení (1) poistenec podľa tohto zákona je fyzická osoba, ktorá je nemocensky poistená, dôchodkovo poistená alebo poistená v nezamestnanosti podľa tohto zákona. (2) Poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 <., 4 a 5 <.
17. Podľa § 14 ods. 1 Zákona o nemocenskom poistení povinne nemocensky poistení sú a/ zamestnanec uvedený v § 4 ods. 1, b/ samostatne zárobkovo činná osoba, ktorej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu 6) alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5.
18. Podľa § 21 ods. 1, 4 Zákona o sociálnom poistení (1) povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu6) <. alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 <., a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý jej príjem z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu6) <. alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 <., ak tento zákon neustanovuje inak. (4) Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe zaniká vždy dňom, od ktorého nie je oprávnená na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) <. a ods. 2 a 3 <.. Povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne zárobkovo činnej osobe, ktorá nemá oprávnenie na výkon alebo prevádzkovanie činnosti uvedenej v § 3 ods. 1 písm. b) <. a ods. 2 a 3 <., zaniká dňom zrušenia registrácie podľa osobitného predpisu.8) <.19. Podľa § 12a ods. 1, 2 zákona č. 105/1990 Z. o súkromnom podnikaní občanov v znení neskorších predpisov poľnohospodárskou výrobou vykonávanou podnikateľom (ďalej len "samostatne hospodáriaci roľník"), ktorého činnosť spočíva vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby včítane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách (ďalej len "poľnohospodárska výroba"), sa podľa tohto zákona rozumie činnosť fyzickej osoby, ktorá osobne alebo pomocou iných osôb a/ vyrába výrobky poľnohospodárskej výroby za účelom získania trvalého zdroja príjmov, najmä ich predajom, prípadne b/ vykonáva úpravu alebo iné spracovanie svojej poľnohospodárskej produkcie; pokiaľ treba na túto činnosť súhlas podľa osobitných predpisov, 9a) len s týmto súhlasom, alebo c/ poskytuje príležitostne práce alebo výkony v súvislosti s poľnohospodárskou výrobou, pri ktorých využíva prostriedky a zariadenia slúžiace poľnohospodárskej výrobe, spravidla v čase, keď sa pre túto výrobu plne nevyužívajú, alebo dobýva nevyhradené nerasty. (2) Samostatne hospodáriaci roľník vykonáva poľnohospodársku výrobu vo vlastnom mene, na vlastný účet a zodpovednosť.
20. Podľa § 12b ods. 1, 2 a 3 Zákona o súkromnom podnikaní občanov príslušný orgán Českej republiky alebo Slovenskej republiky 9b) zapíše samostatne hospodáriaceho roľníka do evidencie na základe jeho ohlásenia. (2) V evidencii podľa odseku 1 je uvedené meno a priezvisko samostatne hospodáriaceho roľníka, miesto jeho trvalého bydliska, rodné číslo, prípadne údaje o osobitnom oprávnení alebo povolení, pokiaľ sa na určitý druh činnosti podľa osobitných predpisov vyžadujú, 9a) a deň zápisu do
evidencie. (3) Samostatne hospodáriaci roľník ohlási príslušnému orgánu do 15 dní zmenu skutočností vedených v evidencii, ako aj ukončenie svojej poľnohospodárskej výroby.
21. Podľa § 12c ods. 1, 2 Zákona o súkromnom podnikaní občanov o zápise do evidencie vydá príslušný orgán samostatne hospodáriacemu roľníkovi osvedčenie. Súčasne upovedomí príslušný orgán vykonávajúci správu dane, príslušnú poisťovňu, príslušný orgán štátnej štatistiky a príslušný orgán vykonávajúci sociálne zabezpečenie; rovnako sa postupuje pri zmene a zániku skutočností vedených v evidencii a pri ukončení poľnohospodárskej výroby. (2) Na základe upovedomenia podľa odseku 1 pridelí príslušný orgán štátnej štatistiky samostatne hospodáriacemu roľníkovi identifikačné číslo, ktoré orgán uvedený v ô 12b ods. 1 zapíše do evidencie.
22. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o dani z príjmov v znení platnom a účinnom do 31.2.2014 príjmami z podnikania sú a/ príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva, 24) b/ príjmy zo živnosti, 25) c/ príjmy z podnikania vykonávaného podľa osobitných predpisov 26) neuvedené v písmenách a) a b), d/ príjmy spoločníkov verejnej obchodnej spoločnosti a komplementárov komanditnej spoločnosti podľa odsekov 7 a 8.
23. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o dani z príjmov v znení platnom a účinnom do 31.2.2014
24. Podľa § 6 ods. 3 Zákona o dani z príjmov v znení platnom a účinnom do 31.2.2014 príjmami z prenájmu, ak nejde o príjmy uvedené v odseku 1 a v § 5, sú príjmy z prenájmu nehnuteľností vrátane príjmov z prenájmu hnuteľných vecí, ktoré sa prenajímajú ako príslušenstvo nehnuteľnosti.
25. Žalobná námietka nesprávneho právneho posúdenia veci (postavenia žalobcu ako povinne sociálne a dôchodkovo poistnej SZČO) nebola dôvodná. Žalobca s poukazom na § 3 ods. 1 písm. b/, § 5 a § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení, § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov a na § 12a zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov tvrdil, že nebol dôvod považovať ho v období po 31.12.2013 za povinne nemocensky a dôchodkovo poistenú SZČO. Argumentoval tým, že platcom poistného ako povinne nemocensky a dôchodkovo poistená osoba bol ako živnostník až do 31.12.2013, kedy ukončil svoje živnostenské podnikanie. Činnosť SHR, napriek tomu, že od 31.12.1991 do 21.12.2017 bol evidovaný v obci B. ako SHR, nikdy nevykonával, ani v rokoch 2012 až 2015. Z predložených daňových priznaní mal za preukázané, že v rokoch 2014 a 2015 nedosahoval žiadne príjmy z podnikateľskej činnosti a preto mu nemohla vzniknúť účasť na sociálnom zabezpečení z živnostenského podnikania ani z poľnohospodárskej činnosti. Žalovaný i prvostupňový orgán mali podľa žalobcu posudzovať či skutočne poľnohospodársku činnosť vykonával. Ďalej argumentoval, že pre účely sociálneho poistenia mal byť príjem dosiahnutý v rokoch 2012 a 2013 posudzovaný ako príjem zo živnosti, nie z poľnohospodárskej činnosti, pretože zákon v rámci výkonu činnosti SZČO rozlišuje medzi živnosťou a poľnohospodárskou výrobou. Namietal, že zákon viaže zánik nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu zániku oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie tej konkrétnej činnosti uvedenej v § 6 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, z ktorej poistenec dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok zákonom stanovený príjem zakladajúci povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie. Ak za roky 2012 a 2013 žalobca dosiahol príjem výlučne zo živnosti a nie z činnosti SHR, ktorú vôbec nevykonával, tak ukončením všetkých živností k 31.12.2013 mu v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení zaniklo aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. Uzavrel, že na tejto skutočnosti nemôže nič zmeniť, že formálne bol stále evidovaný ako SHR.
26. Medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že žalobca bol oprávnený vykonávať samostatne zárobkovú činnosť na základe živnostenského oprávnenia do 31.12.2013 a na základe zápisu v evidencii SHR do 21.12.2017, čo potvrdil aj žalobca vo svojich podaniach. Medzi účastníkmi konania ďalej nebolo sporné, že žalobca v období rokov 2012 a 2013 dosiahol príjmy zo živnostenského podnikania (§ 6 ods. 1 písm. b/ Zákona o dani z príjmov), čo mal prvostupňový orgán preukázané z údajov poskytnutých Finančným riaditeľstvom SR, ktoré mu oznámilo, že žalobca vykázal za rok 2012 príjem zo živnosti vo výške 10.120,- Eur a za rok 2013 príjem zo živnosti vo výške 12.917,01 Eur, ktoré príjmy boli vyššie ako 12-násobok vymeriavacích základov (§ 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení) stanovených za rok 2012 v sume 4.716,- Eur a za rok 2013 v sume 4.830,- Eur.
27. Medzi účastníkmi naopak bolo sporné, či na základe evidencie SHR bol žalobca povinne nemocensky a dôchodkovo poistenou SZČO. Predmetom tohto konania je teda posúdenie právnej otázky, či trvanie žalobcovej evidencie SHR po 31.12.2013 založilo vznik, resp. trvanie jeho povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, za situácie, keď žalobca v rokoch 2012 a 2013 dosiahol len príjmy zo živnosti, ktorú k 31.12.2013 ukončil, pričom v rokoch 2014 a 2015 nedosahoval príjmy z podnikania ani inej samostatnej zárobkovej činnosti.
28. Žalobca v správnej žalobe primárne argumentoval tým, že v rokoch 2014 a 2015 nedosiahol žiadny príjem zo živnosti ani z poľnohospodárskej činnosti, ktorý by mu zakladal účasť na povinnom nemocenskom a dôchodkovom poistení. Namietal, že dosiahol len príjem z prenájmu podľa § 6 ods. 3 Zákona o dani z príjmov, ktorý nie je príjmom z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov, čo preukázal podanými daňovými priznaniami, vykazujúcimi práve takýto druh zdaniteľného príjmu. Podľa § 21 ods. 1 Zákona o nemocenskom poistení povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO vzniká od 1. júla kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o dani z príjmov bol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 cit. zákona a zaniká 30. júna kalendárneho roka nasledujúceho po kalendárnom roku, za ktorý príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o dani z príjmov nebol vyšší ako 12-násobok vymeriavacieho základu uvedeného v § 138 ods. 5 cit. zákona. Rozhodným obdobím pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia boli v danom prípade roky 2012 a 2013, v ktorých žalobca dosiahol príjmy zo živnosti vyššie než 12-násobok príslušných vymeriavacích základov, pričom poistenie vzniklo alebo trvalo k 1. júlu roku 2013 (príjmy za rok 2012), resp. trvalo aj k 1. júlu 2014 (príjmy za rok 2013) až do 30. júna 2015, kedy zaniklo, pretože v roku 2014 žalobca už nedosiahol príjem z podnikania alebo z inej samostatne zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov. Potrebné je preto odmietnuť žalobcovu námietku nedosiahnutia príjmov žalobcu z podnikania alebo inej samostatne zárobkovej činnosti v rokoch 2014 a 2015, ktorá veci nepriliehavo poukazovala na stav v príjmoch žalobcu mimo rozhodného obdobia podľa § 21 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, nakoľko príjmovo rozhodujúcimi rokmi boli roky 2012 a 2013, v ktorých žalobca preukázateľne dosiahol relevantné príjmy. So žalobcom možno súhlasiť v tom, že príjmy z prenájmu podľa § 6 ods. 3 Zákona o dani z príjmov nepredstavovali príjmy z podnikania alebo inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1, 2 Zákona o dani z príjmov, čo podporuje záver žalovaného, že pre nedosiahnutie takých príjmov v roku 2014, povinné nemocenské a dôchodkové poistenie žalobcovi zaniklo.
29. Správny súd ďalej zhodne so žalovaným zastáva názor, že v zmysle § 5 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom do 31.12.2013 je SZČO osoba, ktorá jednak dosiahla zákonom stanovený vek (18 rokov) a súčasne je registrovaná podľa osobitného predpisu v súvislosti so zárobkovou činnosťou uvedenou v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 tohto zákona. Osobitným predpisom na účely registrácie fyzickej osoby je zákon č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok). Podľa Registra daňových subjektov nachádzajúceho sa v administratívnom spise žalovaného bol žalobca registrovaný od 30.06.1993 pod DIČ XXXXXXXXXX (v čase vydania prvostupňového rozhodnutia bez zrušenia registrácie). Obe právne skutočnosti požadované zákonom pre vznik postavenia SZČO žalobcovi teda nastali, čo žalobca v podstate ani nespochybňoval. Z dikcie ust. § 12c ods. 1 zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov jednoznačne vyplýva, že orgán príslušný na zápis do evidencie SHR o zápise fyzickej osoby do tejto evidencie upovedomí príslušný orgán vykonávajúci správu dane ako aj orgán vykonávajúci sociálne zabezpečenie, pričom rovnako postupuje pri zmene alebo zániku skutočností vedených v evidencii a ukončení poľnohospodárskej výroby. Podľa § 67 ods. 7 zákona č. 563/2009 Z.z. Daňový poriadok v znení platnom a účinnom do 31.12.2013 ak nastanú zmeny skutočností uvedených pri registrácii podľa odseku 2 okrem odseku 2 písm. a) siedmeho bodu a písm. b) piateho bodu vrátane zmien, ktoré majú za následok zrušenie registrácie k niektorej dani, oznámi to daňový subjekt správcovi dane v lehote do 30 dní odo dňa, keď nastali, alebo požiada o zrušenie registrácie.). Na základe uvedených citácií zákonov žalobca vedel, resp. vedieť mal, že jeho oprávnenie na vykonávanie poľnohospodárskej výroby ako SHR a tým aj registrácia v registri daňových subjektov trvá až do oznámenia zániku tejto činnosti, resp. do zrušenia registrácie.
30. Podľa § 5 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom po 01.01.2014 je SZČO osoba, ktorá dosiahla zákonom stanovený vek (18 rokov) a súčasne v kalendárnom roku rozhodujúcom na vznik alebo na trvanie povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO (t.j. v rozhodnom období roku 2013) dosahovala príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ a ods. 2 a 3 Zákona o sociálnom poistení.
Za takéto príjmy v zmysle § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení sa považujú príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa osobitného predpisu, ktorým je Zákon o dani z príjmov. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o dani z príjmov príjmami z podnikania sú tak príjmy zo živnosti, ako aj príjmy z poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva (podľa zák. č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov). Žalobca mal v preskúmavanom prípade v rozhodnom období (k 01.07.2014 a k 01.07.2015) právne postavenie SZČO v zmysle § 5 Zákona o sociálnom poistení, pretože splnil podmienku veku a registrácie podľa osobitného predpisu, resp. v rozhodnom období (v r. 2013) dosiahol príjmy uvedené v § 3 ods. 1 písm. b/ Zákona o sociálnom poistení - príjem zo živnosti podľa § 6 ods. 1 písm. b/ Zákona o dani z príjmov. Pri dosiahnutí príjmu relevantného pre vznik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO ustanoveného zákonom vzniká SZČO povinné nemocenské a povinné dôchodkové poistenie v zmysle § 21 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, v dôsledku čoho sa taká SZČO zaradí do okruhu platiteľov poistného na sociálne poistenie. Vznik, resp. zánik povinného nemocenského a dôchodkového poistenia SZČO sa posudzuje vždy k 1. júlu kalendárneho roka, pričom sa vychádza z príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti alebo z výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ktorý SZČO dosiahla za predchádzajúci kalendárny rok bez odpočítania daňových výdavkov preukázateľne vynaložených na jeho dosiahnutie, udržanie a zabezpečenie. Z uvedenej citácie na vec sa vzťahujúceho zákonného ustanovenia vyplýva, že rozhodujúca je len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa osobitného predpisu (teda podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov), pričom Zákon o sociálnom poistení v § 21 ods. 1 neuvádza bližšiu špecifikáciu dosiahnutých príjmov. Z uvedeného je možné vyvodiť, že ak SZČO dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom roku príjem podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov alebo výnos súvisiaci s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší, ako ustanovuje tento zákon, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka. Príjmy žalobcu, ktoré dosiahol podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov v r. 2012 a 2013 v sume 10.120,- Eur, resp. 12.917,01 Eur boli vyššie, ako zákonom stanovená suma 4.716,- Eur, resp. 4.830,- Eur, a preto mal žalobca v spornom období právne postavenie povinne nemocensky poistenej a povinne dôchodkovo poistenej SZČO, ktorá bola povinná platiť poistné na sociálne poistenie.
31. Právne postavenie SZČO sa neposudzuje samostatne vzhľadom na „druh podnikania“ (v prípade, ak je takáto osoba držiteľom oprávnenia na vykonávanie podnikania na základe živnostenského listu a súčasne aj iného oprávnenia, resp. oprávnení na vykonávanie podnikateľskej činnosti podľa osobitných predpisov), ale takáto osoba má všeobecne postavenie SZČO, ktorej vzniká „jedno“ poistenie, v ktorom sa zohľadňujú komplexne všetky príjmy z podnikateľskej činnosti podľa § 6 Zákona o dani z príjmov, ktoré táto osoba dosiahla v predchádzajúcom kalendárnom roku. V zmysle uvedeného je potrebné posudzovať aj vznik, zánik a trvanie poistenia. Bez ohľadu na to, ktorý z príjmov z podnikateľskej činnosti podľa osobitného zákona (Zákona o dani z príjmu) fyzická osoba - podnikateľ v rozhodujúcom období dosiahla, ide vždy o jednu a tú istú fyzickú osobu, ktorá vzhľadom na dosiahnutie takéhoto príjmu má postavenie SZČO (§ 5 Zákona o sociálnom poistení). Žalobca sa tak mýli, ak tvrdí, že dosiahnutie príjmu z titulu živnosti a dosiahnutie príjmu z titulu poľnohospodárskej výroby, lesného a vodného hospodárstva sú dve rozdielne skutočnosti, pričom zákon viaže vznik alebo zánik nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia ku dňu vzniku alebo zániku oprávnenia na výkon alebo na prevádzkovanie tej konkrétnej činnosti uvedenej v § 6 ods. 1 Zákona o dani z príjmov, z ktorej poistenec dosiahol za predchádzajúci kalendárny rok zákonom stanovený príjem zakladajúci povinnosť platiť poistné na nemocenské poistenie a dôchodkové poistenie
32. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, Zákon o sociálnom poistení upravuje povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie SZČO ako „jedno poistenie“ a nie niekoľko od seba nezávislých sociálnych poistení. Pri posudzovaní príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, relevantných na vznik, trvanie a zánik povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia nie je rozhodujúce, či SZČO tento príjem dosiahla zo živnosti, alebo na základe iného oprávnenia na vykonávanie podnikania (v tomto prípade na základe evidencie SHR podľa zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov). Pri posudzovaní trvania povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia je rozhodujúca len skutočnosť, že SZČO dosiahla tento príjem podľa § 6 ods. 1, 2 Zákona o dani z príjmov. Nebolo teda rozhodujúce, na základe akého oprávnenia žalobca príjem dosiahol, ale skutočnosť, že príjem dosiahol ako SZČO, ktorou z dôvodu trvania evidencie SHR po 31.12.2013 bol aj v nasledujúcom období, čo založilo jeho účasť na povinnom sociálnom a dôchodkovom poistení za roky 2014 a 2015. Zákon o sociálnom poistení
vymedzuje, ktorá fyzická osoba na účely sociálneho poistenia nadobúda právne postavenie SZČO a zároveň vymedzuje, kedy takejto SZČO vzniká, resp. zaniká povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie. V preskúmavanom prípade je rozhodné, že žalobca bol v spornom období rokov 2014 a 2015 držiteľom oprávnenia, na základe ktorého bol oprávnený dosahovať príjmy z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti podľa § 6 ods. 1 a 2 Zákona o dani z príjmov (bol evidovaný ako SHR), pričom relevantným, zákonom predpokladaným spôsobom nepreukázal, resp. neosvedčil skutočnosti, na základe ktorých by bolo možné konštatovať zánik povinného poistenia (nepreukázal zrušenie registrácie v registri daňových subjektov najneskôr do 31.12.2013, naopak osvedčil, že v evidencii SHR bol evidovaný až do roku 2017) a zároveň bolo kľúčové, že v rozhodnom období rokov 2012 a 2013 dosiahol hranicu príjmov stanovenú zákonom. Z uvedeného vyplýva, že prvostupňové rozhodnutie prvostupňového orgánu, ktoré bolo potvrdené napadnutým rozhodnutím žalovaného, je výsledkom správneho právneho posúdenia veci.
33. Žalobca ďalej nedôvodne namietal, že za roky 2012 a 2013 dosiahol príjem výlučne zo živnosti a nie z činnosti SHR, ktorú vôbec nevykonával, pričom ukončením všetkých živností k 31.12.2013 mu v zmysle § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení zaniklo aj povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie, na čom nemôže nič zmeniť, že formálne bol stále evidovaný ako SHR, pretože postavenie SHR zahŕňa aktívne vykonávanú činnosť. Závery napadnutého rozhodnutia nie sú v rozpore s judikatúrou Najvyššieho súdu SR, na ktorú žalobca poukázal (rozsudok č.k. 7Sžso/65/2011, resp. č.k. 7Sžo/83/2011), nakoľko tieto sa priamo vo svojom (žalobcom citovanom) texte odvolávajú na „citované ustanovenia zákona o sociálnom zabezpečení“, ktorým je zákon č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení účinný do 31.12.2003, konkrétne na § 4a ods. 1 písm. a/ tohto zákona, podľa ktorého za samostatne zárobkovo činné osoby sa na účely sociálneho zabezpečenia považovali osoby, ktoré vykonávajú poľnohospodársku výrobu vrátane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách. Zákonom o sociálnom poistení však bola prijatá odlišná právna úprava, ktorá pre postavenie fyzickej osoby ako SZČO a jej účasť na povinnom sociálnom a dôchodkovom poistení vyžaduje dosiahnutie veku 18 rokov, a do 31.12.2013 vyžadovala registráciu osoby pre daň z príjmov v súvislosti s dosiahnutím príjmov z podnikateľskej a inej samostatnej zárobkovej činnosti, resp. od 01.01.2014 vyžaduje ako druhú podmienku len dosiahnutie príjmov z podnikateľskej a inej samostatnej zárobkovej činnosti v zákonom stanovenej výške. Z ustanovení § 3 ods. 1 písm. b/, § 5 a § 21 ods. 4 Zákona o sociálnom poistení tak zrozumiteľne plynie záver odlišný od predchádzajúcej právnej úpravy zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v tom, že na účely posúdenia či konkrétna fyzická osoba evidovaná ako SHR spĺňa podmienky postavenia SZČO sa nevyžaduje skúmať, či táto osoba poľnohospodársku výrobu aj aktívne v rozhodujúcom období vykonáva alebo vykonávala. Podľa ust. § 12a ods. 1 zákona č. 105/1990 Zb. o súkromnom podnikaní občanov je poľnohospodárskou výrobou vykonávanou podnikateľom činnosť spočívajúca vo vykonávaní poľnohospodárskej výroby včítane hospodárenia v lesoch a na vodných plochách len definuje poľnohospodársku výrobu na účely tohto zákona. Na účely sociálneho poistenia sú však rozhodujúce požiadavky Zákona o sociálnom poistení. Teda pre postavenie povinne sociálne a dôchodkovo poistenej SZČO sa vyžaduje splnenie podmienok uvedených v § 5 Zákona o sociálnom poistení v príslušnom znení (podmienky veku a registrácie, resp. dosiahnutej úrovne príjmov, ktoré sa ďalej nerozlišujú tak, ako je to odôvodnené v bodoch č. 29 až 32 tohto rozsudku). 34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného a predchádzajúceho rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy ako aj postupu orgánu verejnej správy z dôvodov uvedených v žalobe dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia sú v súlade so zákonom, a preto žalobu ako nedôvodnú s poukazom na § 190 SSP zamietol.
35. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Keďže žalobca v konaní nebol úspešný, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Tento rozsudok nadobudne právoplatnosť jeho doručením. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva
na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.