Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cdo/104/2025

Identifikačné číslo spisu: 1406206595 Dátum vydania rozhodnutia: 25.06.2026 Meno a priezvisko: JUDr. Mária Trubanová Funkcia: sudca ECLI: ECLI:SK:NSSR:2026:1406206595.1

ROZSUDOK

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Trubanovej, PhD. a členov senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Jozefa Zlochu, v spore žalobkyne I. P., nar. N., T., zast. advokátkou JUDr. Soňou Markovičovou Kissovou, Bratislava, Nám. SNP 13, proti žalovaným 1/ J. D., nar. N., T., 2/ C. D., nar. N., W., zast. matkou J. P., nar. N., W., zast. advokátkou JUDr. Tijanou Ćećezovou, LL.M., Bratislava, Račianska 69B (právni nástupcovia po pôvodne žalovanom C. D., zomrelom N.), o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, vedenom pôvodne na Okresnom súde Bratislava IV pod sp. zn. , o dovolaní žalovaného 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo 14. februára 2024 sp. zn. , takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalobkyňa m á voči žalovanému 2/ n á r o k na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu.

Odôvodnenie

1 . Okresný súd Bratislava IV (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom (prvým v poradí) z 30. júna 2016 č. k. -774 rozhodol tak, že prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci v hodnote 448 eur a nehnuteľnosť v hodnote 80.000 eur špecifikované vo výroku rozsudku okresného súdu (prvý výrok); ďalej prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej 1/ hnuteľné veci v hodnote 332 eur špecifikované vo výroku rozsudku okresného súdu (druhý výrok); žalovanému 2/ prikázal hnuteľné veci v hodnote 1.000 eur špecifikované vo výroku rozsudku okresného súdu (tretí výrok); žalobkyňu zaviazal titulom finančného vyrovnania zaplatiť žalovanej 1/ istinu 4.636,60 a žalovanému 2/ istinu 4.169 eur, všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (štvrtý a piaty výrok) s tým, že o trovách konania rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (šiesty výrok). 2. Krajský súd v Bratislave (ďalej aj ako „odvolací súd“ alebo „krajský súd“) na odvolanie žalovaného 2/ uznesením z 21. septembra 2017 č. k. -825 zrušil rozsudok okresného súdu (prvý v poradí) a vec mu vrátil na ďalšie konanie, pretože došlo k zásahu do procesných práv žalovaného 2/ v takej miere, ž e došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, s pokynom okresnému súdu, aby vyhodnotil všetky dôkazy predložené stranami sporu na preukázanie nárokov a pravdivosti ich tvrdení k

ustáleniu masy bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len „BSM“), prípadne podľa návrhov strán sporu rešpektujúc princípy dokazovania v zmysle ustanovení č. (ďalej aj ,P“), dokazovanie v tomto smere doplnil. 3 . Okresný súd rozsudkom (druhým v poradí) z 11. októbra 2018 č. k. -1136 prvým výrokom (I.) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov tak, že z vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne hnuteľné veci, nehnuteľnosť a pasíva tak, ako sú špecifikované v tomto výroku I. rozsudku okresného súdu; druhým výrokom (II.) určil, že do dedičstva po zomrelom bezpodielovom spoluvlastníkovi pripadá pohľadávka z titulu vyporiadania BSM vo výške 25 % hodnoty masy BSM, po zarátaní pasív a aktív v sume 6.708 eur na vyrovnanie podielov a hnuteľné veci špecifikované v tomto výroku II. rozsudku okresného súdu; tretím výrokom (III.) žiadnej zo strán sporu nepriznal nárok na náhradu trov konania; štvrtým výrokom (IV.) zaviazal strany sporu zaplatiť štátu spoločne a nerozdielne súdny poplatok 2.453,40 eur. 3.1. Okresný súd aplikoval ustanovenia , , , , , , , , (ďalej aj „“). Poukázal na to, že ešte za života pôvodne žalovaného, boli medzi bývalými manželmi ustálené všetky hnuteľné veci patriace do BSM, ich hodnota a bola určená cena nehnuteľnosti patriacej do masy BSM. Bývalí manželia si zvolili spôsob vyporiadania BSM rozhodnutím súdu. Do pasív BSM zaradil zostatok nesplateného úveru na kúpu bytu poskytnutého Štátnym fondom rozvoja bývania (ďalej aj „ŠFRB“) podľa zmluvy č. XXX/XXXX/XXXX z 31. decembra 2001, vo výške 19.507,15 eur, ktorý medzi stranami konania nebol sporný. Jeho výška ku dňu úmrtia pôvodného žalovaného, t. j. k N. bola 19.778,80 eur. Od 1. júla 2014 splátky uhrádzala výlučne žalobkyňa. Do pasív súd prvej inštancie zaradil žalobkyňou zaplatený spotrebný úver od J., ktorý žalobkyňa získala vo februári 2005 vo výške 4.235.81 eur, z ktorej istiny 75 % započítal žalobkyni, teda 2.965 eur. Žalobkyňa v konaní preukázala použitie predmetných finančných prostriedkov výlučne v súvislosti s BSM, a to s vyporiadaním dlhu 1.340,19 eur, ktorý manželom vznikol za trvania manželstva z kúpy chladničky, t. j. na zaplatenie exekúcie za chladničku, dlhov a na udržanie spoločného majetku. Pôvodný žalovaný v predmetnom období žiadnymi platbami na chod domácnosti, ani na výživu žalovanej 1/ neprispieval a žalovaný 2/ nepreukázal tvrdenia, že predmetné finančné prostriedky žalobkyňa použila výlučne na osobné potreby, že žalobkyňa v tomto období žila s priateľom v spoločnej domácnosti. Súd prvej inštancie zohľadnil aj platby nájomného za byt č. XX za obdobie od januára 2004 do septembra 2005, t. j. do zániku BSM a platby do fondu opráv za obdobie od októbra 2005 do mája 2018. 3.2. Súd prvej inštancie nezohľadnil žalovaným 2/ tvrdený peňažný dar rodiny D. vo výške 3.500 eur, ktorý v konaní nebol zrozumiteľne a určito pôvodným žalovaným, resp. žalovaným 2/ ako jeho právnym nástupcom prednesený a jeho existencia nebola preukázaná. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani pohľadávku A. D. (sestry pôvodne žalovaného), ktorá jej vznikla vo výške 5.840 eur titulom splátok úveru ŠFRB za obdobie od januára 2004 do júna 2014, nakoľko pohľadávku nepreukázala a súčasne si ju uplatnila aj v dedičskom konaní, pričom žalobkyňa k tejto uvedenej pohľadávke vzniesla námietku premlčania. Súd prvej inštancie poukázal na to, že pôvodne žalovaný dňa 7. júna 2010 vo svojej výpovedi uviedol, že ku dňu zániku manželstva nemali so žalobkyňou ani úspory a ani dlhy voči tretím osobám a dlh voči sestre bol ním splatený. Manželia uzatvorili úverovú zmluvu so ŠFRB v roku 2001, z ktorej počas trvania BSM dlh voči ŠFRB nevznikol, splátky, ktoré platila za manželov A. D., vykonávala dobrovoľne, a ani po ukončení splácania splátok po smrti jej brata neuplatnila voči žalobkyni vrátenie uhradených splátok. Súd prvej inštancie nezohľadnil ani pôvodne žalovaným uplatnený refundačný nárok, ktorý mal vyplývať z jeho tvrdenia, že zo svojich prostriedkov zaplatil v roku 2007 tri exekúcie spolu vo výške 338.907,50 Sk, keď nemal preukázané, z akých finančných prostriedkov bola táto úhrada vykonaná. Nakoniec podľa názoru súdu prvej inštancie do vyporiadania BSM nepatrí ani podiel 8,99 % zo všeobecnej hodnoty bytu, čo tvorí sumu 7.192 eur z ceny bytu určenej znalcom, pretože to bol výlučný dar od matky žalobkyne na kúpu predmetného bytu. 3.3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že zásadu rovnosti podielov nie je možné aplikovať mechanicky. Z vykonaného dokazovania ustálil, že pôvodne žalovaný sa približne polovicu doby trvania manželstva (manželstvo trvalo od roku 1993 do 2005) skoro vôbec nestaral o domácnosť, ani o výchovu dcéry, neprispieval na chod domácnosti a jej udržanie, bol uznaný vinným z trestného činu týrania blízkej a zverenej osoby a trestný čin vyhrážania sa (trestný spis Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. ), spôsoboval škodu odnášaním vecí do záložní a vytváraním dlhov, ktoré vznikli v dôsledku

jeho nezodpovedného správania, a to napríklad neodovzdaním kľúčov od bytu na T., nevyplatením poskytnutého úveru zo ŠFRB na účet mesta, o čom žalobkyňa nemala vedomosť. Súd prvej inštancie zohľadnil skutočnosť, že rovnakú schopnosť a možnosť pracovať, a tým sa pričiniť aj o zveľadenie majetku, mali obaja manželia, čo pôvodne žalovaný nevyužil. V týchto okolnostiach súd prvej inštancie videl výnimočné zákonné podmienky pre disparitu podielov na BSM, pričom podiel 75 % v prospech žalobkyne a 25 % v prospech pôvodne žalovaného považoval za primeraný a zodpovedajúci okolnostiam daného prípadu. 4. Krajský súd na odvolanie žalovaného 2/ rozsudkom z 20. novembra 2019 č. k. -1209 zmenil rozsudok s údu prvej inštancie t ak, ž e z BS M prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti a hnuteľné veci špecifikované vo výroku svojho rozhodnutia; ďalej žalobkyni uložil povinnosť uhradiť záväzok zo zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXXX uzavretej dňa 31. decembra 2001 so Štátnym fondom rozvoja bývania so zostatkom 19.507,15 eur. Do dedičstva po C. D. určil hnuteľné veci v zostatkových hodnotách špecifikovaných vo výroku rozsudku a pohľadávku titulom finančného vyrovnania podielov vo výške 20.113,16 eur. Žalobkyňu a žalovaných 1/ a 2/ zaviazal zaplatiť na účet okresného súdu spoločne a nerozdielne súdny poplatok v sume 2.442 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku krajského súdu. Žiadnej zo strán nepriznal právo na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania. 5. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“ alebo „dovolací súd“) na dovolanie žalobkyne a žalovaného 2/ uznesením z 30. januára 2023 sp. zn. zrušil rozsudok krajského súdu z 20. novembra 2019 sp. zn. a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočného odôvodnenia (zmätočnosti) podľa . 6 . Krajský súd po zrušení jeho rozsudku a vrátení mu veci na ďalšie konanie najvyšším súdom na odvolanie žalovaného 2/ rozsudkom zo 14. februára 2024 č. k. -1503 výrokom I. rozsudok okresného súdu z 11. októbra 2018 č. k. -1136 vo výroku IV. zrušil; výrokom II. rozsudok okresného súdu z 11. októbra 2018 č. k. -1136 v zostávajúcich výrokoch zmenil tak, že z bezpodielového spoluvlastníctva manželov prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne nehnuteľnosti a hnuteľné veci špecifikované vo výroku svojho rozhodnutia; výrokom III. žalobkyni uložil povinnosť uhradiť záväzok zo zmluvy o úvere č. XXX/XXXX/XXXX uzavretej dňa 31. decembra 2001 so Štátnym fondom rozvoja bývania so zostatkom ku dňu 14. februára 2024 vo výške 9.592,33 eur; výrokom IV. rozhodol, že do dedičstva po C. D. narodeného N., zomrelého N. pripadajú hnuteľné veci - hifi veža Philips v zostatkovej hodnote 332 eur, pec na porcelán v zostatkovej hodnote 1.000 eur a pohľadávka voči žalobkyni titulom finančného vyrovnania podielu na bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, vo výške 18.206,42 eur; výrokom V. žiadnej zo strán sporu nepriznal právo na náhradu trov prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho konania. 6. 1. Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie na odvolacom pojednávaní, na ktorom zopakoval dokazovanie obsahom listín súdneho spisu, doplnil dokazovanie listinami o aktuálnej výške úverového dlhu a všeobecnej cene bytu a dospel k záveru, že sú dané dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku. 6.2. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatoval, že pre účely vyporiadania predmetného BSM nie je možné zohľadniť istinu 3.500 eur, ktorú mal C. D. vniesť do BSM. V prvom rade poukázal na to, že C. D. si za života takýto nárok v danom konaní neuplatnil, predniesol ho až jeho právny nástupca, žalovaný 2/ (č. l. - 572), ktorý priame vedomosti o uplatnenom nároku nemal, a ktorý k uplatnenému nároku ani neopísal rozhodujúce skutočnosti v takej kvalite (dostatočne konkrétne), aby ich bolo možné verifikovať dokazovaním. Zo strany súdu prvej inštancie bol na jeho návrh zopakovaný svedecký výsluch E. D., ktorá mala byť priamym svedkom tvrdenej okolnosti, avšak E. D. k tejto okolnosti žiadne vysvetlenie nepodala. Výpis z účtu (č. l. spisu 572, 580, 581) preukazuje iba to, že na účet C. D. boli vložené peňažné prostriedky, a to vo výške, ktorá ani s tvrdením nekorešponduje. Súd prvej inštancie správne uzavrel, že žalovaný 2/ predmetný nárok nepreukázal. 6. 3. Pokiaľ ide o námietku žalovaného 2/ k zohľadneniu istiny 100.000 Sk ako náhrady toho, čo žalobkyňa vniesla z individuálneho vlastníctva do bezpodielového spoluvlastníctva, odvolací súd poukazuje na to, že predmetné tvrdenie žalobkyňa podoprela vierohodným svedeckým výsluchom I. P. (č. l. - 357, 309, 310), z ktorého sú zrejmé okolnosti pôvodu týchto peňazí a úmysel rodičov žalobkyne pomôcť jej pri riešení potreby bývania. I. P. istinu 100.000 Sk priamo zo svojho účtu poukázala na účet prevádzateľa vlastníctva bytu v A. na žalobkyňu a C. D.. Predmetné tvrdenie potvrdil aj C. D. na

pojednávaní dňa 7. júna 2010 ako reakciu na tvrdenie žalobkyne prednesené na pojednávaní dňa 26. apríla 2010, (č. l. spisu 232, 240). Oporu v zákone nemá ale postup súdu prvej inštancie, ktorý túto istinu zohľadnil ako percentuálny podiel 8,99 % (percentuálny podiel daru 100.000 Sk na kúpnej cene 1.111.820 Sk za ktorú žalobkyňa a C. D. kúpili byt v A.) z dohodnutej hodnoty bytu 80.000 eur vyčíslený sumou 7.192 eur. Z ustanovenia vyplýva, že každý z manželov má právo, aby mu bolo uhradené to, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok. Preto je opodstatnená námietka žalovaného 2/, že súd prvej inštancie investíciu žalobkyne do spoločného majetku nesprávne kapitalizoval a zohľadnený mal byť len vklad 100.000 Sk, čo je 3.319,40 eur. 6.4. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru aj vo vzťahu k zohľadneniu úhrad, ktoré žalobkyňa vynaložila na zaplatenie nákladov spojených s užívaním bytu v A. za čas od decembra 2003 do septembra 2005, teda do času zániku manželstva žalobkyne a C. D. rozvodom (nárok uplatnený na pojednávaní dňa 28. mája 2015 - č. l. spisu 535, nepresne žalobkyňou pomenovaný ako nájomné). Predmetné pohľadávky dodávateľov plnení do bytu vznikli za trvania manželstva. Je to záväzok, spojený s bezpodielovým spoluvlastníctvom, ktorý mali žalobkyňa a C. D. splniť spoločne a nerozdielne. Tento záväzok ku dňu právoplatnosti rozvodu manželov neexistoval, nespadá za okamih zániku majetkového spoločenstva a žalobkyňa tento záväzok nezaplatila z individuálneho vlastníctva peňažných prostriedkov. Opak tohto skutkového stavu z dokazovania (a ani z tvrdení strán sporu) nevyplýva. Spôsobilým predmetnom vyporiadania BSM by sa mohol stať len spoločný záväzok, ktorý bol splnený až po zániku manželstva, resp. zostal doposiaľ nesplnený; len voči takýmto spoločným dlhom je dané právo regresnej náhrady. Žalobkyňa za obdobie od októbra 2015 do mája 2018 zaplatila na príspevkoch do fondu opráv v bytovom dome v A. spolu 3.089 eur, ktorá istina nebola zo strany žalovaných 1/ a 2/ rozporovaná. Pokiaľ sa žalobkyňa domáhala vysporiadania aj tejto úhrady (návrh č. l. spisu - 981, uznesenie súdu prvej inštancie z 10. septembra 2018 - č. l. spisu 1107), odvolací súd konštatoval, že zohľadnenie tohto nároku je dôvodné a nie je v rozpore s dobrými mravmi, ako to namieta žalovaný 2/. Obmedzenie práva užívať byt, ktoré bolo C. D. uložené súdnym rozhodnutím, postihlo len jednu zložku vlastníckeho práva C. D. k tomuto bytu. Predmetná platobná povinnosť je spojená s vlastníctvom bytu v bytovom dome (príspevky do fondu opráv v bytovom dome) a táto povinnosť je daná bez ohľadu na užívanie alebo neužívanie spoločnej nehnuteľnosti jej vlastníkovi. Dané plnenie slúži na udržanie podstaty nehnuteľnosti ako takej, sú to náklady, ktoré vyžaduje spoločná vec nezávisle od užívania (neužívania) konkrétnou osobou. Ak teda jeden z manželov zaplatí sám celú platbu zo svojich výlučných prostriedkov, spojenú s vlastníctvom k nehnuteľnosti (príspevok do fondu opráv), vznikne mu právo žiadať od druhého manžela zaplatenie jeho podielu. 6.5. Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uzavrel, že pod vysporiadanie BSM v podmienkach danej veci nespadajú ani nároky označené súdom prvej inštancie v odseku 32., pomlčka 1 - 6 napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj pod pomlčkou 7, z dôvodu, že žalovaný 2/ nepreukázal právny základ k jeho tvrdeniu o záväzku voči p. A. D. (sestra pôvodne žalovaného C. D.), vo výške 5.840 eur, ktorú istinu zaplatila na úver žalobkyne a C. D. od ŠFRB za obdobie od januára 2004 do júna 2014. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožnil a v podrobnostiach na tieto závery odkázal, i s poukázaním na to, že žalovaný 2/ voči týmto záverom nepredniesol odvolacie námietky vo svoj prospech. Odvolací súd v tomto smere zdôraznil, že účinky predmetného záveru dopadajú len na vyporiadanie medzi manželmi a nie vo vzťahu k tretím osobám, resp. voči p. A. D., ktorá nie je sporovou stranou tohto konania. 6.6. I keď nie je možné na základe výsledkov dokazovania jednoznačne súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že C. D. sa približne polovicu doby trvania manželstva skoro vôbec nestaral o rodinu a ani o výchovu dcéry J. (čo by bolo datované približne do roku 1999, manželstvo trvalo od N.) je potrebné k odvolacej námietke žalovaného 2/ o nedôvodnosti porušenia zásady rovnosti podielov (princíp parity) pri vyporiadaní predmetného bezpodielového spoluvlastníctva súdom prvej inštancie v pomere 75 % v prospech žalobkyne a 25 % v prospech C. D. poukázať na to, že súd prvej inštancie výlučne len na tejto argumentácii svoje rozhodnutie nezaložil. Súd prvej inštancie pri odôvodnení svojho záveru poukázal na celkový obraz manželskej a rodičovskej osobnosti C. D., pričom akcentoval agresívne správanie C. D. voči žalobkyni a ich spoločnej dcére J.. Súd prvej inštancie disparitu v prejednávanej veci odôvodnil zreteľne s poukázaním na jeho úvahy o dôvodnosti disparity a výnimočnosti okolností súdenej veci odôvodňujúcich tento postup, keď C. D. bol odsúdený za domáce násilie (týranie manželky a dcéry - trestný rozsudok č. l. spisu 755) na trest odňatia slobody v trvaní 3 1/2 roka nepodmienečne, ktoré mal

žalobkyni a dcére spôsobovať od septembra 2002. pre vyporiadanie BSM nestanovuje presné pravidlá, ale len usmernenie (použitie slovného spojenia predovšetkým), ktoré má viesť súd k tomu, aby vyporiadanie BSM bolo spravodlivé. Tým je daný priestor aj k tomu, aby súčasťou úvahy o vyporiadanie BSM bolo zohľadnené aj protiprávne konanie jedného z manželov proti členom rodiny. Takýmto protiprávnym konaním je aj domáce násilie, ktoré je neospravedlniteľné. Je protikladom starostlivosti o rodinu, ktorú zákon výslovne definuje ako jednu z okolností, ktorá je pre vyporiadanie BSM významná. Vzhľadom na uvedené potom vo vzťahu k porušeniu zásady rovnosti podielov pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nie je rozhodujúce, či z účtu C. D. boli do decembra 2003 hradené náklady za bývanie v byte. Neopodstatnená je aj argumentácia, že C. D. uložený trest odňatia slobody vykonal, pretože výkon trestu odňatia slobody mu bol uložený vo verejnom záujme štátu na nepáchaní trestnej činnosti, vykonanie trestu ale stopy násilia na blízkych osobách a jeho prežívania nezmazáva. 6.7. Odvolací súd v bodoch 33. až 42. odôvodnenia rozhodnutia podrobne opísal, akým spôsobom vykonal dokazovanie a zistil skutkový stav vo vzťahu k zisteniu a ustáleniu masy BSM a jeho rozdelenia medzi manželov, resp. právnych nástupcov po manželovi C. D.. 6.8. O trovách konania (prvoinštančného, odvolacieho a dovolacieho) odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia , v spojení s . 7 . Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalovaný 2/ (ďalej aj ako „dovolateľ“) dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil poukazom na . 7.1. Žalovaný 2/ sa domnieva, že postupom súdu a jeho právnymi úvahami pri vyporiadavaní bezpodielového spoluvlastníctva, popísanými detailne v odôvodnení rozsudku, došlo následne k nesprávnemu ustáleniu masy BSM, a tým aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, následkom čoho je rozhodnutie súdu, ktoré žalovaný 2/ považuje za arbitrárne, nespravodlivé a zasahujúce do jeho práv ako účastníka konania. Žalovaný 2/ sa cíti dotknutý na svojich právach procesným postupom súdu, ktorý spočíval v tom, že súd nevykonal mnohé zo strany žalovaného predložené listinné dôkazy, ktoré okrem iného preukazovali aj nečinnosť žalobkyne vo veciach udržania spoločnej nehnuteľnosti. 7.2. S poukazom na bod 23. rozsudku odvolacieho súdu dovolateľ uviedol, že zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 28. februára 2005 vznikol záväzok žalobkyne vrátiť veriteľovi J. úverovú istinu 3.319,39 eur spolu s úrokmi. Súd v predmetnom bode uvádza, že žalobkyňa v čase vzniku predmetného úverového záväzku síce užívala hnuteľný a nehnuteľný majetok v BSM výlučne sama s dcérou bez pôvodne žalovaného C. D., ale tomuto právu zodpovedala aj povinnosť sa o tento majetok starať. Následne súd uvádza „že podľa vyúčtovania nákladov za rok 2005, v byte mali žiť už tri osoby, je pre danú vec nerozhodná, pretože úverový záväzok vznikol ešte začiatkom roka 2005 (dňa 28. 02. 2005).“ Žalovaný 2/ namieta túto právnu argumentáciu súdu, pričom uvádza, že žalobkyňa nepoužila finančné prostriedky z predmetného úveru na úhradu nákladov spojených so spoločným majetkom, ale na vyúčtovanie nákladov za bývanie za tri osoby - náklady za rok 2004 - 2005, čo bolo v konaní aj preukázané. Spotrebný úver žalobkyne bol čerpaný tesne pred rozvodom, bez vedomia nebohého žalovaného, pričom žalovaný pán D. nehnuteľnosť neužíval, a žalobkyňa v tom čase už mala iný vzťah a spolu s vtedajším partnerom bývala spolu s dcérou v nehnuteľnosti. Žalovaný 2/ zastáva názor, že súd nesprávne aplikoval právnu normu na dlhy ktoré vznikli konaním jedného z manželov, počas existencie manželstva, bez vedomosti druhého manžela. 7.3. K bodu 25. rozsudku odvolacieho súdu žalovaný 2/ uviedol, že nesúhlasí s názorom súdu, tvrdí, že tento nárok dostatočne preukázal. Suma 3.500 eur bola v roku 2001 vložená na účet v H., pričom boli identifikovaní vkladatelia, účel týchto finančných prostriedkov - vkladatelia - priami príbuzní pána D., účel vkladu - splnenie podmienok na čerpanie úveru na zakúpenie nehnuteľností. Listina bola do súdneho spisu založená 13. septembra 2015 a aj v roku 2018 opakovane. Dokument dostatočne preukazoval vloženie finančných prostriedkov na účet v H., a predmetným vkladom bola splnená podmienka na čerpaniu úveru z H. na zakúpenie bytu. 7.4. K bodu 28. rozsudku dovolateľ uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou odvolacieho súdu. Žalovaný 2/ právny základ preukázal a ten spočíva v tom, že A. D. bola ručiteľkou na predmetných úveroch (viď zmluvy z H., ŠFRB). Žalovaný 2/ namieta nezohľadnenie pohľadávky A. D. (sestry C. D.), ktorá jej vznikla vo výške 5.840 eur titulom splátok úveru ŠFRB za obdobie od januára 2004 do júna 2014. Zastávame názor, že ide o pasívum bezpodielového spoluvlastníctva manželov a súd sa mal zaoberať týmto nárokom. Žalobkyňa ako spoludlžník predmetných úverov bola oboznámená so zmluvnými

podmienkami. Ručiteľka tak zabránila, vykonávaním úhrad, stavu kedy by došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti úverov, resp. realizácii záložného práva. Z toho dôvodu predmetný nárok by mal byť ako pasívum BSM súdom vyporiadaný. 7. 5. K bodu 30. rozsudku žalovaný 2/ uviedol, že súd nesprávne postupoval aj pri odklone sa od princípu parity - je toho názoru, že znenie nevylučuje, aby súd vo výnimočných prípadoch rozhodol o nerovnosti podielov (teda odchýlil sa od rovnosti podielov) pri vyporiadaní spoločnej veci, s prihliadnutím na tú skutočnosť, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci, ale v tomto konkrétnom prípade vyporiadania BSM medzi žalobkyňou a nebohým žalovaným ak súd sa rozhodol aplikovať odklon mal dostatočne odôvodniť hlavne aplikáciu percentuálneho podielu odklonu a zároveň zisťovať ako sa žalobkyňa starala o domácnosť, v akom pomere sa zaslúžila o nadobudnutie vecí patriacich do BSM. 7.6. Žalobkyňa tvrdí, že hlavne ona mala svojimi príjmami prispievať na domácnosť. Túto skutočnosť vyvracia Potvrdenie o jej príjme do r. 2001 - založené v súdnom spise. Žalobkyňa nedoložila do spisu akýkoľvek dokument, ktorý by preukazoval jej iný zárobok počas manželstva. Žalobkyňa nemala záujem o splácanie spoločných úverov, splátky nesplácala napriek skutočnosti, že vystupovala ako spoludlžník, nepodieľala sa na úhrade exekúcií, dlhy vznikli za trvania manželstva - žalobkyňa sa teda v žiadnom prípade nepričinila o udržanie spoločného majetku, skôr si dovolíme tvrdiť, že o spoločný majetok nejavila záujem. Časť dlhov aj za žalobkyňu uhradila rodina nebohého žalovaného - splátky ŠFRB, exekúcia na byt. 7.7. K starostlivosti nebohého žalovaného p. D. o domácnosť uviedol dovolateľ nasledovné: - 16. apríla 2012 na pojednávaní konanom na Okresnom súde Bratislava IV - právny zástupca žalobcu založil do spisu výpisy z účtu preukazujúce podieľanie sa nebohého odporcu na platení služieb spojených s užívaním bytu. V priebehu súdneho konania boli do spisu doložené viaceré dôkazy vyvracajúce tvrdenia žalobkyne, že nebohý žalovaný sa o domácnosť a rodinu nestaral. - nebohý žalovaný p. D. počas trvania manželstva sa staral o vtedy maloletú J., maloletú vozil do škôlky, školy, družiny, na krúžky, venoval sa jej. K trestnému stíhaniu žalovaného za trestný čin týrania blízkej a zverenej osoby uvádzame nasledovné

- nebohý žalovaný bol právoplatne odsúdený za tento čin, neznamená to však, že sa nezaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku v BSM. - Žalovaný 2/ uviedol, že súd nezohľadnil vynaložené prostriedky a zabezpečenie úverov ich splácanie, zo strany žalovaného od roku 2001. Nezaoberal sa vyjadreniami a dôkazmi predloženými od roku 2007. Výpisy z úverov boli súdu zaslané v roku 2009. Žalovanému 2/ bolo odopreté rovnaké postavenie pred súdom. 7 . 8 . K bodu 41. rozsudku žalovaný 2/ uviedol, že nesúhlasí s aplikáciou disparity spôsobom aplikovaným súdom v tomto bode jeho rozsudku. Predmetnú aplikáciu princípu disparity a z toho vyplývajúce závery považuje za nesprávne. 7.9. Dovolateľ navrhol, aby dovolací súd rozsudok krajského súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. 8. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k dovolaniu žalovaného 2/ uviedla, že dovolacie námietky sú neopodstatnené a dovolanie je nedôvodné a žiadala, aby ho najvyšší súd zamietol a priznal jej náhradu trov konania v dovolacom konaní v rozsahu 100 %. 9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( , ďalej aj „dovolací súd“) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote ( ) strana zastúpená advokátom ( ), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané ( ), bez nariadenia pojednávania ( ) preskúmal napadnutý rozsudok odvolacieho súdu, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného 2/ je potrebné zamietnuť. 10. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnoprávnom konaní zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia ktorých civilný súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania, vrátane dovolacieho konania (). 11. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok. Mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti. V zmysle je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to zákon pripúšťa. To znamená, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu-ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, nemožno také rozhodnutie (úspešne) napadnúť dovolaním. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v

ustanoveniach (prípustnosť dovolania pre vady zmätočnosti) a (prípustnosť dovolania pre riešenie právnej otázky). 12. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný ( ). 13. Dovolateľ vyvodzoval prípustnosť dovolania z , podľa ktorého je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13.1. Hlavnými znakmi charakterizujúcimi procesnú vadu v zmysle je a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby svojou procesnou aktivitou uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia, a to v takej miere (intenzite), v dôsledku ktorej došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 13.2. Pod porušením práva na spravodlivý proces v zmysle treba rozumieť nesprávny procesný postup súdu spočívajúci predovšetkým v zjavnom porušení kogentných procesných ustanovení, ktoré sa vymyká nielen zo zákonného, ale aj z ústavnoprávneho rámca, a ktoré tak zároveň znamená aj porušenie zaručených procesných práv spojených so súdnou ochranou práva. Ide napr. o právo na verejné prejednanie sporu za prítomnosti strán sporu, právo vyjadriť sa ku všetkým vykonaným dôkazom, právo na zastúpenie zvoleným zástupcom, právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia, na predvídateľnosť rozhodnutia, na zachovanie rovnosti strán v konaní, na relevantné konanie súdu spojené so zákazom svojvoľného postupu a so zákazom denegatio iustitiae (odmietnutia spravodlivosti). 13.3. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj sp. zn. , , , a ). 1 4 . Žalovaný 2/ v rámci uplatneného dovolacieho dôvodu podľa v dovolaní nesúhlasil s argumentáciou odvolacieho súdu uvedenou v odôvodnení rozhodnutia, ktoré považoval za arbitrárne, nespravodlivé a zasahujúce do jeho práv ako účastníka konania, čo podľa obsahu ( ) možno vyhodnotiť ako námietku nedostatočného odôvodnenia, ďalej namietal nesprávny postup súdu v súvislosti s dokazovaním (hodnotenie dôkazov a nevykonanie dôkazov) a nesprávne právne posúdenie. 15. K námietke nedostatočného odôvodnenia (nepreskúmateľnosti) rozsudku odvolacieho súdu považuje dovolací súd za potrebné uviesť, že právo na istú kvalitu súdneho konania, ktorého súčasťou je aj právo strany sporu na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej aj „ESĽP“), aj z rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“), vyplýva, že základné právo podľa (ďalej len „“), aj právo podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v sebe zahŕňajú aj právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia (sp. zn. ). Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový (skutočný) stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nepopierajú zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces, nie sú svojvoľné (arbitrárne), neudržateľné ani prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov. 15.1. Ústavný súd vo svojej judikatúre opakovane zdôraznil, že nezávislosť rozhodovania všeobecných súdov sa má uskutočňovať aj v ústavnom a zákonnom procesnoprávnom rámci, ktorý predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí rovnako ako závery, ku ktorým na ich základe dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú) verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný súd musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (sp. zn. , , , , ).

15.2. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (sp. zn. , , obdobne Kraska c/a Švajčiarsko z 29. apríla 1993, Séria A, č. 254 - B, str. 49, § 30). Inak povedané judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na každý argument účastníka konania, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný, bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - A, s. 12, § 29, Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303 - B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997, Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania (sp. zn. ). 1 6 . Vychádzajúc z vyššie uvedeného dovolací súd k námietke nedostatočného odôvodnenia, či arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu, a teda jeho nepreskúmateľnosti, môže len konštatovať, že v posudzovanom prípade obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie odôvodnil spôsobom, ktorým by založil procesnú vadu zmätočnosti v zmysle . Dovolací súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu a preskúmaní rozsudku odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie) dospel k záveru, že jeho odôvodnenie nevybočuje z limitov spravodlivého procesu, je dostatočné, logické a primerané, reagujúce na podstatné námietky sporu. Odvolací súd svoje zmeňujúce rozhodnutie odôvodnil skutkovo i právne úplne, výstižne a kompaktne, jeho úvahy sú zrozumiteľné, konzistentné a spätne preskúmateľné. 16. 1. Podľa dovolacieho súdu má odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu všetky zákonom vyžadované náležitosti v zmysle a , a to tak z hľadiska formálnej štruktúry, ako aj z hľadiska obsahu, keďže obsahuje zdôvodnenie všetkých pre vec podstatných skutkových a právnych otázok, je vnútorne konzistentné, nadväzuje na výsledky vykonaného dokazovania a spĺňa požiadavky riadneho a preskúmateľného súdneho odôvodnenia, a tým poskytuje dostatočný podklad (skutkový a právny) pre preskúmanie správnosti prijatých záverov. Dovolací súd nezistil existenciu takých nedostatkov odôvodnenia, ani nevysporiadania sa s podstatnými odvolacími námietkami žalovaného 2/ (dovolateľa), ktoré by v danom spore zakladali porušenie jeho práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu (body 15. až 45. jeho rozsudku, aj vo väzbe na rozhodnutie súdu prvej inštancie) nevyplýva nedostatočnosť, či arbitrárnosť (svojvoľnosť), ani absencia o podstatných skutkových a právnych záveroch, či taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. 16.2. Dovolaním napádaný rozsudok totiž uvádza skutkový stav, ktorý považoval odvolací súd po nariadení pojednávania a zopakovaní a doplnení dokazovania za rozhodujúci, stanoviská strán sporu k prerokúvanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, obsah odvolania i právne predpisy, z ktorých vyvodil svoje právne názory vysvetlené v odôvodnení. Vzhľadom k tomu, že odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie, nanovo a v celom rozsahu vyporiadaval všetky práva a povinnosti účastníkov z právneho vzťahu BSM a tiež nanovo konštituoval ich práva z novovzniknutých právnych vzťahov, keď správne uviedol konkrétny výpočet vecí v BSM, ktoré pripadali do výlučného vlastníctva toho-ktorého účastníka vrátane výpočtu vecí patriacich do dedičstva po zomrelom C. D., tiež určil, aké plnenie má jeden z účastníkov poskytnúť druhému účastníkovi na ich úplné vyrovnanie, čo v danom prípade predstavuje titulom finančného vyrovnania podielu na BSM do dedičstva po zomrelom C. D. voči žalobkyni pripadajúca pohľadávka vo výške 18.206,41 eur. Odvolací súd zhodne s o súdom prvej inštancie opierajúc sa o zistený skutkový stav a všetky dôkazy dostatočným a zrozumiteľným spôsobom uviedli s voje úvahy k právnemu inštitútu parity a disparity podielov, pr eč o v danom prípade je opodstatnená modifikácia princípu parity (rovnosti) podielov a uplatnenie disparity podielov sporových strán pri vyporiadaní BSM. Odvolací súd vo väzbe na závery súdu prvej inštancie, ako aj odvolacie námietky žalovaného 2/ podrobne reagoval na všetky zistené okolnosti, ktoré viedli k odklonu od princípu parity podielov pri vyporiadaní BSM (bod 30. odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho súdu, ktorú argumentáciu dovolateľ rozporoval, pozri body 7.5. až 7.7.). Podľa názoru dovolacieho súdu odvolacím súdom (aj súdom prvej inštancie) uplatnená disparita nevykazuje znaky arbitrárnosti (svojvoľnosti), práve naopak myšlienkový postup odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie) je v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky rozhodujúce skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal. Odvolací súd odôvodnil svoje rozhodnutie spôsobom zodpovedajúcim zákonu. Dovolateľ preto nedôvodne argumentoval, že

rozhodnutie odvolacieho súdu je nedostatočne odôvodnené (nepreskúmateľné, či arbitrárne). Dovolací súd zdôrazňuje, že za vadu konania v zmysle § 420 písm. f) C S P v žiadnom prípade nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv sporovej strany, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Podľa dovolacieho súdu obsah spisu nedáva podklad pre záver, že odvolací súd svoje rozhodnutie dostatočne a náležite neodôvodnil. 17. Dovolateľ v rámci zmätočnostnej vady podľa v dovolaní namietal argumentáciu odvolacieho súdu v bode 23. rozsudku k vzniknutému záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX o nerozhodnej pre vec skutočnosti, že (...) podľa vyúčtovania nákladov za rok 2005 v byte mali žiť už tri osoby (...), keď podľa dovolateľa žalobkyňa nepoužila finančné prostriedky z predmetného úveru na úhradu nákladov spojených so spoločným majetkom, ale na vyúčtovanie nákladov za bývanie za tri osoby ako náklady za rok 2004 - 2005 (bližšie pozri bod 7.2. tohto rozhodnutia). K čomu dovolací súd uvádza, že predmetná námietka je vytrhnutá z kontextu bodu 23. rozsudku odvolacieho s údu a tam uvedenej komplexnej, dostatočnej odpovede odvolacieho súdu na rovnakú odvolaciu námietku odvolateľa (dovolateľa), keď odvolací súd akcentoval za trvania manželstva žalobkyne a C. D. vznik úverového záväzku zo zmluvy o úvere č. XXXXXXXXXX z 28. februára 2005, stotožnil sa s odvolacou námietkou dovolateľa, že súd prvej inštancie nemal dôkaznú povinnosť preukázania použitia predmetných finančných prostriedkov v súvislosti s BSM preniesť na žalovaného 2/, avšak súčasne konštatoval, že predmetné dôkazné bremeno žalobkyňa uniesla z dôvodov bližšie uvádzaných v tomto bode 23. rozsudku odvolacieho súdu (k tomu pozri okrem bodu 23., aj bod 24. rozsudku odvolacieho súdu). Navyše ide o námietku súvisiacu s dokazovaním a jeho hodnotením, čo nie je považované v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu za zmätočnostnú vadu podľa (pozri ďalej námietky v procese dokazovania, body 20. a nasl. tohto rozhodnutia). 17.1. Aj ďalšia dovolacia námietka dovolateľa podľa vyjadrená ako jeho nesúhlas s názorom odvolacieho s údu o nezohľadnení istiny v o výške 3.500 eu r pre účely vyporiadania BSM uvedeným v bode 25. rozsudku odvolacieho súdu a tvrdením dovolateľa o preukázaní tohto nároku (bližšie pozri bod 7.3. tohto rozhodnutia) súvisí s dokazovaním a jeho hodnotením, čo nie je, ako už bolo uvedené, podľa rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zmätočnostnou vadou podľa (pozri ďalej námietky v procese dokazovania, body 20. a nasl. tohto rozhodnutia). 17.2. Dovolateľ ďalej v dovolaní v rámci zmätočnostnej vady v zmysle formuloval ako námietku svoj nesúhlas s názorom odvolacieho súdu uvedeným v bode 28. jeho rozsudku o nezohľadnení pohľadávky A. D. (sestry C. D.) vo výške 5.840 eur titulom splátok úveru ŠFRB za obdobie od januára 2004 do júna 2014, podľa dovolateľa ide o pasívum BSM a súd sa mal zaoberať týmto nárokom (pozri bod 7.4. tohto rozhodnutia). K uvedenej námietke dovolací súd uvádza, že aj táto súvisí s vykonaným dokazovaním, jeho hodnotením (tiež o nej platí to, čo bolo uvedené vyššie a body 20. a nasl. tohto rozhodnutia) a predstavuje prostý nesúhlas dovolateľa s rozhodnutím odvolacieho súdu, keď z bodu 28. rozhodnutia odvolacieho súdu jasne a zrozumiteľne vyplýva, z akého dôvodu odvolací súd (aj súd prvej inštancie) nezohľadnil pohľadávku sestry C. D. „Odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie uzatvára, že pod vysporiadanie BSM v podmienkach danej veci nespadajú ani nároky označené súdom prvej inštancie v odseku 32., pomlčka 1 - 6 napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj pod pomlčkou 7, z dôvodu, že žalovaný 2/ nepreukázal právny základ k jeho tvrdeniu o záväzku voči p. A. D. (sestra pôvodne žalovaného C. D.), vo výške 5.840 eur, ktorú istinu zaplatila na úver žalobkyne a C. D. od ŠFRB za obdobie od januára 2004 do júna 2014. Odvolací súd sa so závermi súdu prvej inštancie stotožňuje a v podrobnostiach na tieto závery odkazuje, i s poukázaním na to, že žalovaný 2/ voči týmto záverom nepredniesol odvolacie námietky vo svoj prospech. Odvolací súd v tomto smere zdôrazňuje, že účinky predmetného záveru dopadajú len na vyporiadanie medzi manželmi a nie vo vzťahu k tretím osobám, resp. voči p. A. D., ktorá nie je sporovou stranou tohto konania.“ 18. V reakcii na dovolacie argumenty dovolateľa, ktoré boli zopakovaním jeho odvolacej argumentácie (body 9. a 21. rozsudku odvolacieho súdu), dovolací súd uvádza, že za procesnú vadu konania podľa nemožno považovať to, že odvolací súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv dovolateľa, ale len to, že ho neodôvodnil objektívne uspokojivým spôsobom, čo nie je daný prípad. Samotné odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strany na spravodlivý proces (sp. zn. , ). Skutočnosť, že dovolateľ sa nestotožňuje

s názorom odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie) vyjadreným v odôvodnení jeho rozhodnutia (aj rozhodnutia súdu prvej inštancie), nepostačuje sama osebe na prijatie záveru o neodôvodnenosti napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu, či jeho formálnosti a nespravodlivosti alebo arbitrárnosti (). 19. Zhrnúc vyššie uvedené dovolací súd uzavrel, že dovolateľ neopodstatnene namietal zmätočnostnú vadu podľa spočívajúcu v nedostatočnom odôvodnení rozsudku odvolacieho súdu, jeho dovolanie je v tejto časti síce prípustné, ale nie je dôvodné, pretože táto vada dovolacím súdom zistená nebola. 20. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní namietal nedostatky v procese dokazovania (hodnotenia dôkazov, ich ne/vykonania) a zistenia skutkového stavu, k tejto námietke dovolací súd po preskúmaní spisu vrátane rozsudku odvolacieho súdu dospel k záveru, ž e procesný postup odvolacieho s údu hodnotiac h o v celkovom kontexte vrátane procesu dokazovania sa nevymykal zo zákonného rámca a bol vedený spôsobom, ktorým odvolací súd neznemožnil žalovanému 2/ realizovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že by tým došlo k porušeniu jeho práva na spravodlivý proces. 21. K dokazovaniu dovolací súd pripomína, že ide o časť civilného súdneho konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa týka žaloba, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné, a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie (sp. zn. ). V dokazovaní sa súd obmedzuje len na zisťovanie skutkových poznatkov (poznatkov o skutkových okolnostiach, ktoré zakladajú a odôvodňujú prejednávaný nárok). Strany boli povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci. O tom, ktoré z navrhovaných dôkazov (ale aj tých, ktoré nie sú navrhované) budú vykonané, prípadne akým spôsobom, rozhoduje výlučne súd, a nie strany sporu ( ). Procesné oprávnenie navrhovať dôkazy žalovaný 2/ v danom spore aj využil, nebolo mu odňaté. Pokiaľ súdy nižšej inštancie opierali svoje zistenia o vykonané dôkazy, ktoré ale nevyhodnotili podľa predstáv žalovaného 2/, nešlo o postup vylučujúci, či znemožňujúci žalovanému 2/ realizáciu procesných práv priznaných mu . Hodnotenie dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov ( základných princípov a ), čo znamená, že záver, ktorý si sudca (senát) z vykonaných dôkazov urobí, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. V prípade nesprávnosti hodnotenia dôkazov nejde o dôvod zakladajúci prípustnosť dovolania podľa (viď R 42/1993), resp. . Porušením práva na spravodlivý proces nie je iné hodnotenie vykonaných dôkazov súdom, než aké sú predstavy strany (žalovaného 2/), resp. strán sporu. 21.1. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní majoritne spochybňoval vykonané dokazovanie a zistenie skutkového stavu vrátane nesprávneho ustálenia masy BSM a navodzoval vlastné hodnotenie dôkazov a zistenie skutkových okolností smerujúcich k založeniu svojho názoru n a právne posúdenie sporu a úspechu v spore (pozri body 7.2. až 7.7. tohto rozhodnutia), dovolací súd pripomína, že sporové konanie je konaním, v ktorom vždy proti sebe stoja dve strany, ktorých tvrdenia a záujmy sú v zásade protichodné, úloha súdu je práve v tom, aby na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru o (ne)pravdivosti tvrdení tej-ktorej strany a prijal právne závery tomu zodpovedajúce. Je teda zrejmé, že jedna strana v spore musí byť vždy tou neúspešnou. Podstata dovolania a jeho dôvodov nemôže byť založená na samotnej skutočnosti neúspechu v konaní a na argumentácii, že súdy mali považovať tvrdenia neúspešnej strany za pravdivé a relevantné. Podľa názoru dovolacieho súdu uvedená námietka dovolateľa predstavuje jeho prostý nesúhlas s vyhodnotením dôkazov, skutkovým a právnym záverom, keď sa dovolateľ bez ďalšieho nestotožňuje so záverom odvolacieho súdu o ustálenej mase bezpodielového spoluvlastníctva manželov a jeho disparitného rozdelenia medzi bývalých manželov, resp. právnych nástupcov, čo nepredstavuje zmätočnostnú vadu v zmysle . Navyše v parametroch nosných právnych záverov, na ktorých založil odvolací súd po zopakovaní a aj po doplnení dokazovania dôvody svojho rozhodnutia, bol skutkový stav zo strany odvolacieho súdu zistený a vyhodnotený dostatočne primeraným spôsobom. 22. Nesprávne vyhodnotenie vykonaných dôkazov, ktoré dovolateľ naznačuje v dovolaní, nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu zmätočnosti v zmysle , ktorá by zakladala prípustnosť dovolania. Uvedenú dovolaciu námietku bez ďalších relevantných skutočností nemožno považovať za tzv. zmätočnostnú vadu v procesnom postupe odvolacieho súdu, a

to preto, že hodnotenie dôkazov prislúcha zásadne len tomu súdu, ktorý ich vykonal, teda v danom prípade odvolaciemu súdu. Pokiaľ súd nesprávne vyhodnotí niektorý z vykonaných dôkazov, môže byť jeho rozhodnutie z tohto dôvodu nesprávne, ale táto skutočnosť sama osebe prípustnosť dovolania v zmysle ustanovenia nezakladá. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na už dávnejšiu judikatúru najvyššieho súdu (R 42/1993, R 37/1993, R 125/1999, R 6/2000) a ďalšiu na ňu nadväzujúcu rozhodovacia prax najvyššieho súdu (pozri rozhodnutia sp. zn. , , , , ), ktorá nepovažovala prípadnú neúplnosť, či nesprávnosť skutkových zistení a skutkových záverov bez ďalšieho za dôvod zakladajúci tzv. zmätočnostnú vadu konania. Aj aktuálne podľa platí, že dôvodom zakladajúcim zmätočnostnú vadu podľa nie je nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu. Súlad tohto právneho názoru s posudzoval ústavný súd a nedospel však k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti (sp. zn. , ). 22.1. Na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu dovolací súd nie je oprávnený, lebo je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd ( ). Dovolaním sa preto nemožno úspešne domáhať revízie skutkových zistení urobených súdmi prvej a druhej inštancie. Inými slovami, na hodnotenie skutkových okolností a zisťovanie skutkového stavu sú povolané súdy prvej a druhej inštancie ako skutkové súdy, a nie dovolací súd, ktorého prieskum skutkových zistení nespočíva v prehodnocovaní skutkového stavu, ale len v kontrole postupu súdu pri procese jeho zisťovania (porovnaj sp. zn. ). V rámci tejto kontroly dovolací súd síce má možnosť vyhodnotiť a posúdiť, či konanie nie je postihnuté rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.), a či konajúcimi súdmi prijaté skutkové závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (sp. zn. ), čím by mohlo dôjsť k vade zmätočnosti v zmysle , avšak tieto vady v súdenej veci dovolací súd nezistil. 22.2. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní (rovnako a j v odvolaní) namietal nesprávny proc esný postup odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie) a tvrdil, že k porušeniu práva na spravodlivý proces došlo nevykonaním ním predložených listinných dôkazov bez konkrétneho bližšieho označenia (pozri body 7.1. a 7.7. tohto rozhodnutia), dovolací súd poukazuje na body 14. a 15. odôvodnenia rozhodnutia krajského súdu, v ktorom krajský súd uviedol, že zopakoval a doplnil dokazovanie obsahom listín súdneho spisu, čo predpokladá vykonanie dokazovania aj listinami predloženými dovolateľom, a na tomto základe ustálenie skutkového stavu vec i. Pokiaľ dovolateľ to, čo tvrdil, podľa názoru súdu nepreukázal, je tak zjavné, že dovolateľ primárne neuniesol v konaní bremeno svojic h skutkových tvrdení, tzv. substancované tvrdenia (ide o tvrdenia z hľadiska kvality pravdivé, úplné, podstatné a rozhodujúce), aj dôsledkom toho bol jeho neúspech v spore. Povinnosť tvrdenia strany sporu má pritom kľúčový význam a predstavuje jeden zo základných princípov civilného procesu ( , procesné povinnosti a procesné bremená). Pokiaľ dovolateľ neuniesol túto svoju povinnosť, nemôže svoju nesplnenú, zanedbanú povinnosť substancovaného tvrdenia zastierať, či zamieňať tvrdením o nevykonaní ním predložených listinných dôkazov a tým porušením jeho práva na spravodlivý proces. Je tak zrejmá neopodstatnenosť námietky dovolateľa. 22.3. Navyše dovolací súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade, ak súd nevykoná určitý, stranou sporu navrhnutý dôkaz, uvedený stav môže potom navodzovať možnú existenciu tzv. opomenutého dôkazu. Podľa doktríny opomenutých dôkazov je opomenutým predovšetkým taký dôkaz, ktorého vykonanie má pre rozhodnutie vo veci zásadný význam a konajúci súd vo veci jeho vykonanie bez adekvátneho odôvodnenia nezrealizuje, prípadne jeho vykonanie opomenie bez akéhokoľvek odôvodnenia. Čo napokon dovolateľ ani netvrdil, preto v predmetnom spore stav možnej existencie tzv. opomenutého dôkazu ani nenastal. Podľa dovolacieho súdu nenastal hlavne preto, že odvolací súd v odôvodnení rozsudku v dostatočnom rozsahu zdôvodnil s voje východiská i proc esný pos tup pri rozhodovaní o predmete sporu, vyporiadania BSM aj vo väzbe na odvolanie žalovaného 2/ (body 21. až 44. odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu). 22.4. Dovolací súd na záver pripomína, že nesúhlas dovolateľa s výsledkom vykonaného dokazovania a odôvodnením rozhodnutia odvolacieho súdu nezakladá dôvodnosť podaného dovolania. Aj stabilná rozhodovacia prax ústavného súdu (sp. zn. , , ) rešpektuje názor, podľa ktorého nemožno právo na súdnu ochranu stotožňovať s procesným úspechom, z čoho

vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania (strán sporu) vrátane ich dôvodov a námietok. 23. So zreteľom na uvedené dovolací súd uzavrel, že také pochybenie odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie) v procese dokazovania, ktoré by znemožnili žalovanému 2/ uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces podľa z obsahu spisu vrátane rozsudku odvolacieho súdu (aj súdu prvej inštancie) nevyplýva, preto dovolanie žalovaného 2/ v tejto časti ako neprípustné podľa odmietol. 24. Dovolateľ v rámci dovolania podľa výslovne namietal aj nesprávne právne posúdenie, k čomu argumentoval nesprávnou aplikáciou právnej normy na dlhy, ktoré vznikli konaním jedného z manželov (viď bod 7.2. tohto rozhodnutia), nesprávnym postupom súdov pri odklone od princípu parity s poukazom na (viď bod 7.5. tohto rozhodnutia) a nesúhlasom s aplikáciou disparity odvolacím súdom v zmysle bodu 41. jeho rozsudku (bod 7.8. tohto rozhodnutia). K aplikovanej disparite dovolací súd poznamenáva, že táto má podklad vo vykonanom dokazovaní (pozri bod 16.2. tohto rozhodnutia, aj rozsudky súdov nižšej inštancie). 24.1. K uvedenému dovolací súd pripomína, že z hľadiska namietanej zmätočnostnej vady v zmysle správnosť právnych záverov, ku ktorým odvolací súd dospel, resp. jeho právne posúdenie, nie je relevantné, lebo prípadné nesprávne právne posúdenie veci túto vadu zmätočnosti, či prípustnosť dovolania podľa , nezakladá. Na tomto závere zotrváva rozhodovacia prax dovolacieho súdu aj v súčasnosti (napr. R 24/2017 a sp. zn. , , , , , , ); tento právny záver považuje za akceptovateľný i ústavný súd (sp. zn. ). 24.2. Dovolateľ nesprávne právne posúdenie v zmysle nenamietal, ani poukazom na konkrétne ustanovenie , ani definovaním právnej otázky, z jeho argumentácie vyplýva iba nesúhlas s právnym posúdením vykonaným odvolacím súdom, ktorý vadu nesprávneho právneho posúdenia nezakladá. 25. Zhrnúc vyššie uvedené dospel dovolací súd k záveru, že dovolanie žalovaného 2/ namietajúceho vadu podľa je v časti síce prípustné, ale nie je dôvodné, v časti je neprípustné. Vzhľadom na uvedené dovolací súd dovolanie ako celok zamietol ( ). 26. Výrok o nároku na náhradu trov dovolacieho konania najvyšší súd neodôvodňuje ( veta druhá ), avšak v danej veci dodáva, že v dovolacom konaní žalobkyňa bola v dovolacom konaní úspešná, preto jej dovolací súd na základe ustanovenia s použitím priznal nárok na náhradu trov dovolacieho konania voči žalovanému 2/ v plnom rozsahu. 27. Toto rozhodnutie prijal senát najvyššieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.