Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B1-18C/33/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Romana Huszára v právnej veci žalobcu: H.. U. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. W. XX, G., proti žalovanej: Slovenská republika, zastúpená Úrad Geodézie, kartografie a katastra SR, Chlumeckého 2, Bratislava, o náhradu škody s príslušenstvom a náhrady nemajtkovej ujmy, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV sp. zn. -129 zo dňa 13. decembra 2023 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje. Žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu ktorou sa žalobca domáhal voči žalovanej (pôvodne označený iba Úrad geodézie, kartografie a katastra SR) zaplatenia 38.109,24 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 01.01.2011 do zaplatenia a nemajetkovej ujmy vo výške 38.109,24 € titulom náhrady škody podľa ; rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že medzi stranami nebolo sporná samotná existencia rozhodnutí, ktoré žalobca doložil do súdneho spisu, a tiež aj samotný priebeh správnych konaní, v ktorých tieto rozhodnutia boli vydané. Medzi stranami bolo sporné to, že žalobca tvrdil, že správa katastra postupovala pri vydávaní rozhodnutia o vklade nezákonne, v konaní došlo k machináciám, k falšovaniu podpisov, a k zámene listín v správnom spise. Tiež bolo sporné, či úrad pri rozhodovaní o prešetrení žalobcovej sťažnosti postupoval s nesprávnym úradným postupom a či samotné prešetrenie sťažnosti je nezákonným rozhodnutím. Čo sa týka sporných skutočností, súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepreukázal, a ani netvrdil, že by namietané rozhodnutie správy katastra (bod 1.10.1.) bolo zrušené kompetentným orgánom ako nezákonné. Nesprávny úradný postup tomu predchádzajúci (bod 1.10.2.) bol skonzumovaný samotným rozhodnutím o povolení vkladu. Žalovaný by teda zodpovedal za škodu iba za nezákonné rozhodnutie, ale nie za nesprávny úradný postup tomu predchádzajúci. Ohľadom oznámenia úradu v zmysle bodu 1.10.3. a nesprávneho úradného postupu v zmysle bodu 1.10.4. žalobca nepreukázal, a ani netvrdil, že by podal písomnú žiadosť o predbežné prejednanie nároku z týchto titulov. Súd prvej inštancie sporné skutkové okolnosti uvedené vyššie teda nevyhodnocoval, nakoľko neboli naplnené podmienky o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“), na základe ktorých vzniká Slovenskej republike povinnosť nahradiť poškodenému škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom. Teda inými slovami súd nevyhodnocoval, či správa katastra postupovala nezákonne a nezákonne rozhodla, resp. či úrad nezákonne prešetril sťažnosť a či pri tom nezákonne postupoval, nakoľko toto by mohol posudzovať,

iba ak by bolo splnené to, že rozhodnutie správy katastra by bolo pre nezákonnosť zrušené, a ak by bolo splnené to, že ohľadom prešetrenia vybavenia sťažnosti žalobca podal žiadosť o predbežné prerokovanie žiadosti o náhradu škody. Tieto podmienky ale naplnené neboli. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že nevykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom žalobcom predloženým DVD (bod 1.8. vyššie), dopytmi požadovanými žalobcom v zmysle bodov 1.8. a 1.9. vyššie, nakoľko žalobca nepreukázal splnenie podmienok, na základe ktorých sa môže poškodený domáhať náhrady škody v zmysle . Žiadny z návrhov na vykonanie dokazovania by uvedenú skutočnosť nemohol zmeniť a takéto dokazovanie by teda bolo nadbytočné a nehospodárne. 1.2. Po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami , , , , . Z obsahu žaloby je zrejmé, že od začiatku konania bola žalovaným subjektom Slovenská republika. V tomto smere poukázal súd prvej inštancie aj na závery v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

1.3. Žalobca nepreukázal, ani netvrdil, že by dané rozhodnutie bolo zrušené na to príslušným orgánom pre nezákonnosť. Teda v zmysle nie je v takom prípade možné nárok na náhradu škody uplatniť.

1.4. Čo sa týka nesprávneho úradného postupu správy katastra, v zmysle nie je nesprávnym úradným postupom taký postup, ktorý smeroval k vydaniu rozhodnutia. Súd prvej inštancie uviedol, že si je vedomý toho, že toto znenie daného odseku bolo do s účinnosťou od 01.07.2023, ktorá sama o sebe neobsahuje žiadne prechodné ustanovenia, a teda tu môžu byť pochybnosti o prípadnej retroaktivite právnej úpravy (spätnej časovej účinnosti zákona aj na nesprávny úradný postup, ktorý nastal pred nadobudnutím účinnosti tejto novely). K rovnakému právnemu záveru, aký vyplýva z terajšieho znenia , dospela súdna prax už pred prijatím tejto novely. V tomto smere súd odkázal na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , zverejneného v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu pod č. 81/2018 ako aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. .

1.5. Čo sa týka toho, že sa žalobca domáhal náhrady škody aj z titulu nezákonnosti rozhodnutia úradu o výsledku prešetrenia sťažnosti z 14.01.2020 súd prvej inštancie uviedol, že žalobca nepodal v tomto smere žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, nakoľko v žiadosti, ktorú podal sa domáhal náhrady škody iba z titulu nezákonnosti postupu a rozhodnutia správy katastra. V zmysle § 16 ods. 4 zákona o zodpovednosti štátu sa mohol žalobca domáhať náhrady škody len vo výške, ktorej sa domáhal v žiadosti a z titulu, ktorý bol prerokovaný. Nakoľko ale žiadnu takúto žiadosť ohľadom tohto rozhodnutia úradu nepodal, tak sa nemôže domáhať náhrady škody v žiadnom rozsahu. Čo sa týka náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu úradu smerujúcom k tomuto rozhodnutiu, tu platí to isté, teda že žalobca v tomto smere nepodal žiadosť o predbežné prerokovanie nároku. Nevraviac o tom, že aj v tomto prípade by bol nesprávny úradný postup skonzumovaný prípadným nezákonným rozhodnutím.

1.6. Na základe vyššie uvedeného teda prvoinštančný súd konštatoval, že žalobca sa nemôže domáhať náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu, nakoľko tento smeroval k vydaniu rozhodnutia. Náhrady škody z titulu nezákonnosti rozhodnutia správy katastra sa žalobca domáhať takisto nemôže, nakoľko toto rozhodnutie nebolo zrušené pre nezákonnosť. Čo sa týka rozhodnutia úradu pri vybavovaní sťažnosti a nesprávneho úradného postupu, tu žalobca nepodal ani len žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, a teda ani takejto náhrady sa nemôže domáhať. Na základe uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Nad rámec uvedeného súd poukázal na to, že žalobca v prednese na predbežnom právnom posúdení veci tiež uviedol, že sa v súdnom konaní domáhal určenia toho, že byt po poručiteľovi patrí do dedičstva. Ak bola darovacia zmluva neplatná, nikdy by platne vlastnícke právo neprešlo na obdarovaného napriek existencii rozhodnutia o povolení vkladu. Súd sa domnieva, že žalobca bol zrejme v danom konaní neúspešný. Uvedené však nemá vplyv na rozhodnutie súdu v tomto konaní.

1.7. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Nakoľko v konaní bola v plnom rozsahu úspešná žalovaná, za normálnych okolností by jej patrila náhrada trov konania. Nakoľko jej však žiadne nevznikli a nakoľko žalovaná na pojednávaní explicitne uviedla, že sa náhrady trov konania nedomáha, súd v tomto videl dôvody hodné osobitného zreteľa a náhradu trov konania nepriznal žiadnej zo strán.

2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý považoval rozsudok za nesprávny a žiadal aby odvolací súd napadnutý zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, na zistenie pravdy a spravodlivého rozhodnutia a odstránenie formalizmu.

2.1. Vo svojom odvolaní uviedol, že má právo na zákonné rozhodnutie. Úrad geodézie, kartografie a katastra SR zákonné rozhodnutie neurobilo pri zavkladovaní a ani pri vybavovaní sťažnosti. Opätovne vo svojom odvolaní podrobne opísal ( rovnako ako v doplnení žaloby zo dňa 13.5.2021- poznámka odvolacieho súdu) protizákonnosti, ktorých sa Úrad geodézie, kartografie a katastra SR dopustil pri dedičskom konaní, pri zavkladovaní darovacej zmluvy, pri doručovaní rozhodnutia o vklade, pri prerušení konania o vklade a samotnom vedení spisu vedeného na katastri nehnuteľnosti v rozpore s Vyhlášky č. . Zo všetkých ním tvrdených skutočností a dôkazov vyplýva, že ide o protizákonné rozhodnutie, pričom dochádza k manipulácií v aplikácie WRKN zrejme plošne v celej SR a je nemožné, aby žalovaná vydala zákonné rozhodnutie, ktorým by povedala o tom pravdu a veci dala do súladu s právom, alebo aspoň zistila pravdu. Toto by malo stačiť na vykonanie samokontrolnej činnosti u žalovanej na zistenie pravdy a stiahnutia negatívneho stanoviska k žalobe.

2.2. Trval na tom, že má právo na zákonné rozhodnutie vo veci samej a nie iba formalistické posúdenie veci, čomu nasvedčuje aj neposlanie ani vyjadrenia z 25.5.2021 s DVD a 9.5.2021 žalovanej, nevykonanie dôkazu o info zo Štátnej pokladnici a protizákonnosť pri postupe úradu pri zavkladovaní a vybavovaní sťažnosti. Žalobca namietal formalizmus pri rozhodnutí súdu ako aj pri rozhodnutí o vybavovaní sťažnosti a tiež poukázal nato, že ak sa rozhodnutie opiera o Nálezy ÚS, judikáty NS SR, potom by mali byť pripojené a schválene k jednotlivým zákonom napr. ako ďalší paragraf - aby mali občania zákonný prístup k zákonom a následne k spravodlivosti, lebo občania sú povinný dodržiavať zákony a nie nálezy a judikáty. Z uvedeného vyplýva, že sa porušil procesný postup do takej miery, že došlo k porušenia jeho práva na spravodlivý proces a jeho právo na súdnu ochranu bolo porušené, lebo prílišný formalizmus sa týka osobitne prísnych výkladov procesných pravidiel, ktoré zbavujú žalobcov ich práva na prístup k súdu, ktoré zahrňujú prísne výklady lehôt, procesných pravidiel a dokazovania o čom svedčia veľa rozhodnutí ESĽP: Teda je zamedzený prístup k spravodlivosti pri jednoznačnom falšovaní darovacej zmluvy, falšovanie zavkladovania a nemožnosť sa domôcť zákonného rozhodnutia vybavenia sťažnosti.

3. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná, ktorá nepovažovala odvolanie za dôvodné, nakoľko neboli preukázané podmienky vzniku práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Poukázala na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , v ktorom Ústavný súd SR konštatoval, že právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím štátneho orgánu alebo jeho nesprávnym úradným postupom v zmysle SR nie je absolútne, ale v záujme zaistenia právnej istoty podlieha ( v spojení s ) zákonným obmedzeniam upravujúcim predpoklady na jej uplatnenie, a zdôraznil, že podľa SR domáhať sa práv uvedených v SR sa možno len v medziach zákonov, ktoré tieto ustanovenia vykonávajú. Z uvedeného vyplýva, že právo na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci môže byť dané len pri splnení zákonom stanovených podmienok. Žalovaná sa vyjadrila k príčinnej súvislosti medzi namietaným nezákonným rozhodnutím orgánu štátu, resp. orgánu verejnej moci alebo jeho nesprávnym postupom a vznikom škody s odkazom na rozhodovaciu prax súdov SR (rozhodnutie NS SR sp.zn. , ) a mala zato, že je to žalobca, kto musí preukázať v konaní existenciu podmienok zodpovednosti žalovaného za škodu (vrátane existencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a škodou), a nie ona musí preukazovať, že za škodu nezodpovedá. V predmetnej právnej veci je úplne zjavné, že žalobcom namietané pochybenie orgánu verejnej moci nie je bezprostrednou príčinou škody. 3.1. Žalovaná ďalej uviedla, že zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy na úseku katastra nehnuteľností môže byť preskúmavaná len v rámci správneho konania orgánom príslušným na preskúmanie takéhoto rozhodnutia alebo správnym súdom v rámci správneho súdnictva. Žalobca nepreukázal nezákonnosť rozhodnutia, keďže nepredložil žiadne rozhodnutie príslušného orgánu, ktoré by rozhodnutie vtedajšej Správy katastra Čadca pod č. B. XXXX/XXXX menilo alebo zrušilo pre jeho nezákonnosť. Žalovaná mala za to, že vzhľadom na vyššie uvedené žalobca nepreukázal existenciu ním deklarovaného nároku z hľadiska naplnenia zákonom ustanovených predpokladov pre možnosť vzniku takéhoto nároku. Konkrétne nie je preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia, ako ani vznik škody v príčinnej súvislosti s týmto rozhodnutím, nakoľko vo viacerých bodoch poukazuje aj na

notársku zápisnicu N 305/2009, resp. ďalšie vkladové konania s účastníkmi „jeho ujec a Beleš“, pričom bližšie informácie o nich neuvádza. Zároveň z vyjadrení žalobcu vyplýva, že ako keby sa v predmetnom súdnom konaní domáhal aj určenia toho, že predmetná darovacia zmluva je neplatná, resp. že pri jej uzatvorení mohol byť spáchaný niektorý z trestných činov, čo však už vôbec nemôže mať vplyv na rozhodnutie súdu v tomto konaní. Vzhľadom na skutočnosť, že rozhodnutie vtedajšej Správy katastra Čadca o povolení vkladu vlastníckeho práva a vecného bremena bývania a užívania, pod č. B. XXXX/ XXXX, nebolo zrušené pre jeho nezákonnosť, a teda platí právna domnienka o jeho zákonnosti, nie je splnená zákonná podmienka zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Predpoklady vzniku zodpovednosti štátu za škodu musia byť splnené kumulatívne, v prípade nesplnenia čo i len jednej z nich, nie je daná táto zodpovednosť. Žalovaná navrhla aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny a priznal jej právo na náhradu trov konania. 4. Žalobca vo svojej replike trval na všetkých svojich tvrdeniach a žiadal rozhodnúť v zmysle odvolacieho petitu. Mal zato, že aj s poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislava sp. zn. -166 formalizmus do postupu súdu prvej inštancie nepatrí a postup súdu prvej inštancie nemožno považovať za správny. Orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc a v zmysle a preto nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou. Naviac s poukazom na ustanovenia sa nemožno zbaviť zodpovednosti za nezákonné rozhodnutie ale aj zlý úradný postup. Na základe repliky by mala žalovaná konať bez oznámenia, podnetu, aby zistila pravdu, teda aktívne, lebo som dosť podrobne popísal a preukázal prekročenie právomoci verejného orgánu - podvod. Žalovaná sa snaží zbaviť zodpovednosti štátu, lebo žiada preukázanie zrušenie rozhodnutia, ale neberie do úvahy , lebo pri podvode dochádza k prekročenie právomoci verejného orgánu a teda právo na nahratú škody mu vzniklo. Taktiež žalovaná nechápe predmet žaloby a tvrdením, že možno podať' iba správnu žalobu zavádza súd, lebo sú aj iné zákonné možnosti. Záverom zopakoval, že je nesporné, že v pri zavkladovaní a vybavovaní sťažnosti došlo k prekročenie právomoci verejného orgánu, a teda má právo na náhradu škody a zákonné podmienky určenia škody sú splnené - existencia škody, ako aj príčinná súvislosť je jednoznačná ako aj nemajetková ujma, lebo tá sa nepreukazuje, ale určuje, pričom som stratil dôvery v justíciu a chuť do života. 5. Žalovaná vo svojej duplike zopakovala argumenty tvrdené v replike, že neboli preukázané podmienky vzniku práva na náhradu škody spôsobenej pri výkone verejnej moci. Naviac uviedla, že v prípade, že sa nezaoberala ďalšími tvrdeniami žalobcu, urobila tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažovala pre rozhodnutie za rozhodujúce, nakoľko ako bolo uvedené vyššie, nie je zo strany žalobcu preukázané splnenie podmienok na priznanie nároku na náhradu škody. 6. Na dupliku žalovanej reagoval žalobca podaním zo dňa 19.3.2025 v ktorom uviedol, že každé podanie t.j. aj žalobu treba posudzovať podľa obsahu a štát si nesprávne vysvetľuje, že ak nedošlo k zrušeniu vkladu B. XXXX/XXXX, tak je žaloba nedôvodná ale predmet žaloby je úplne iný. Žiadny zákon neumožňuje štátu chrániť podvody, falšovanie spisu a falošný spis B. XXXX/XXXX (bez návratiek, resp. s falošnou návratkou) nemožno doteraz brať ako pravý a zákonný, elektronické podanie zameniť za osobné podanie - pri zmene účastníkov a predmete návrhu a toto v podstate vyplýva okrem iného z obsahu žaloby. 7. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v zmysle , 380 ods. 1 v napadnutom t.j. v celom rozsahu bez nariadenia odvolacieho pojednávania (rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa v spojení s ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. 8. Predmetom konania je žaloba, ktorou sa žalobca domáha voči štátu náhrady škody vo výške 38.109,24 € s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne z tejto sumy od 01.01.2011 do zaplatenia a náhrady nemajetkovej ujmy vo výške 38.109,24 € titulom náhrady škody podľa za nezákonné rozhodnutie - povolenie vkladu vlastníckeho práva na základe darovacej zmluvy v konaní B. XXXX/XXXX správy katastra, resp. teraz Okresného úradu Čadca, katastrálneho odboru; nesprávny úradný postup správy katastra, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia o povolení vkladu; nezákonné rozhodnutie - oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti zo strany úradu z 14.1.2020; nesprávny úradný postup úradu predchádzajúci oznámeniu o výsledku prešetrenia sťažnosti. 9. v ustanovení dáva odvolaciemu súdu možnosť, v prípade, že sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa v odôvodnení obmedziť len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9.1. Podľa Z.z štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím a nesprávnym úradným postupom. 9.2. Podľa právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní. 9.3. Podľa ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu. 9.4. Podľa právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa. 9.5. Podľa ak bola škoda spôsobená nezákonným rozhodnutím, ktoré je vykonateľné bez ohľadu na právoplatnosť, možno nárok na náhradu škody uplatniť aj vtedy, ak nezákonné rozhodnutie bolo zrušené alebo zmenené na základe riadneho opravného prostriedku. Ak bolo vykonateľné rozhodnutie vydané v konaní, na ktoré sa nevzťahujú predpisy o správnom konaní, možno nárok uplatniť aj vtedy, ak bolo zrušené pre nezákonnosť príslušným orgánom. 9.6. Podľa ak bola škoda spôsobená rozhodnutím orgánu verejnej moci, ktorým orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc, nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou uplatnenia nároku na náhradu škody. Za nezákonné rozhodnutie sa nepovažuje výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa písm. a) a d) . 9.7. Podľa , štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. 9.8. Podľa ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. 10. V preskúmavanej veci rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie súdneho rozhodnutia v zmysle , pretože súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania a stanoviská strán sporu k prejednávanej veci. Súd prvej inštancie citoval vyššie uvedené ustanovenia ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby, ktorou sa žalobca domáhal náhrady škody ako aj náhrady nemajetkovej ujmy z dôvodu, že neboli splnené podmienky pre priznanie náhrady škody z titulu nezákonnosti rozhodnutia správy katastra, nakoľko toto rozhodnutie nebolo zrušené pre nezákonnosť. Rovnako tak sa nemôže domáhať náhrady škody z titulu nesprávneho úradného postupu, nakoľko tento smeroval k vydaniu rozhodnutia. Čo sa týka rozhodnutia úradu pri vybavovaní sťažnosti a nesprávneho úradného postupu, tu žalobca nepodal ani len žiadosť o predbežné prerokovanie nároku, a teda ani takejto náhrady sa nemôže domáhať. Súd prvej inštancie vyššie prijaté právne závery primerane vysvetlil (pozri odsek 4.3. až 4.7. odôvodnenia napadnutého rozsudku) a z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvej inštancie teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil (na ktoré odôvodnenie poukazuje aj odvolací súd a s ktorým sa s poukazom na ustanovenie stotožňuje.

11. Žalobca v odvolaní poukazoval na formalistické posúdenie veci súdom prvej inštancie o čom svedčí aj neposlanie jeho vyjadrenia ani vyjadrenia z 9.5.2021 a 25.5.2021 s DVD žalovanej a namietal porušenie jeho práva na spravodlivý proces z dôvodu nevykonanie dôkazu o info zo Štátnej pokladnici (pozri odsek 2.2.). 11.1. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 9.5.2021 bolo doručené žalovanej spolu s Uznesením sp. zn. -86 s výzvou aby sa k nemu vyjadrila dňa 21.5.2025 (č.l. 88 spisu) a vyjadrenia z 25.5.2021

bolo doručené žalovanej na vedomie dňa 16.6.2021 (č.l. 92 spisu). Tvrdenia žalobcu sú v tomto smere nedôvodné a v rozpore s obsahom spisu. 11.2. K námietke ktorá sa týka nevykonania dôkazu odvolací súd poukazuje nato, že celkovo súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi stranami sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu a nie strán sporu. Predovšetkým nevykoná dôkazy, ktoré sú pre vec nerozhodujúce a nemôžu smerovať k zisteniu skutkového stavu veci ako je tomu aj v tomto prípade. Skutočnosť prečo súd prvej inštancie navrhované dôkazy (okrem iného aj výpis z účtu Štátnej pokladnici) nevykonal a z akého dôvodu je uvedené v v odôvodnení napadnutého rozsudku (pozri odsek 3.5. odôvodnenia napadnutého rozsudku), keď vykonanie týchto dôkazov považoval súd prvej inštancie za nadbytočné a nehospodárne. S uvedeným záverom sa stotožňuje aj odvolací súd a preto nevykonanie navrhovaných dôkazov nepredstavuje porušenie práva na spravodlivý súdny proces. Naviac, z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Jeho súčasťou nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. , , , a ). V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na naďalej opodstatnené závery vyjadrené v judikátoch R 37/1993 a R 125/1999, R 42/1993, ako aj v rozhodnutiach najvyššieho súdu sp. zn. , , , , , , , , v dôsledku čoho tieto odvolacie námietky nie sú spôsobilé privodiť pre žalobcu priaznivejšie rozhodnutie vo veci. 12. Ďalšími námietkami žalobcu o nezákonnosti rozhodnutia uvedenými v odvolaní (pozri odsek 2.1.) sa odvolací súd opätovne nezoberal, keď tieto sú len v rovine ničím nepodložených tvrdení a nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci a spochybniť dôvody ktoré viedli súd prvej inštancie k zamietnutiu žaloby (pozri odsek 4.3. až 4.7. odôvodnenia napadnutého rozsudku). Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ). Samotná skutočnosť, že žalobca sa nestotožňuje s právnymi závermi súdu prvej inštancie, nemôže viesť k záveru o ich zjavnej neodôvodnenosti a neznamená ani oprávnenie odvolacieho súdu nahradiť správne právne názory súdu prvej inštancie jeho vlastnými, len preto, že nezodpovedajú predstavám žalobcu o tom, ako má súd vo veci rozhodnúť, keď súd prvej inštancie sa neodchýlil príslušných ustanovení , a ani nepoprel ich účel a význam, keď dospel k záveru že žaloba žalobcu nie je dôvodná z dôvodov uvedených vyššie. 12.1. Z rovnakých dôvodov sa odvolací súd nezaoberal ani námietkami žalobcov 1./,2. uvedenými v replike (pozri odsek 4.) keďže sa v prevažnej miere jedná o totožné námietky ako v odvolaní okrem námietky, že orgán verejnej moci prekročil svoju právomoc a v zmysle a preto nie je zrušenie alebo zmena rozhodnutia pre nezákonnosť podmienkou. K uvedenej námietke odvolací súd poukazuje nato, že je pravdou, že predpokladá výnimku (), keď nevyžaduje zrušenie rozhodnutia pre nezákonnosť v prípade prekročenia právomoci orgánom, ktorý rozhodnutie vydal. Uvedená výnimka sa vzťahuje na prípady, kedy ide o tzv. ničotné rozhodnutie, ktoré vydal orgán nad rámec jeho právomoci. Prekročením právomoci sa pritom rozumie rozhodnutie orgánu aplikácie práva vo veci, ktorá vôbec nespadá do právomoci tohto orgánu. Neexistencia rozhodnutia znamená, že rozhodnutie nebolo doteraz v zákonom ustanovenej forme vydané, alebo že vydané bolo, ale trpí takými ťažkými vadami, ktoré mali za následok jeho ničotnosť. V teórii, ale aj právnej praxi sa používa aj pojem nulitný akt, paakt, alebo ničotný akt. Môže ísť ďalej o prípady, keď rozhodnutie trpí vadami, ktoré ho činia zjavne vnútorne rozporným, alebo právne či fakticky neuskutočniteľným, alebo inými vadami, pre ktoré ho nemožno vôbec považovať za rozhodnutie príslušného orgánu. Rozhodnutie okresného úradu - odboru katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je s poukazom na o katastri nehnuteľností a o

zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v právomoci tohto orgánu verejne správy. Preto túto zákonnú výnimku nie je možné v posudzovanej veci uplatniť a námietky žalobcu uvedené v replike (pozri odsek 4.) sú v tomto smere nedôvodné. 13. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým súd prvej inštancie žalobu zamietol podľa o vecne správny potvrdil.

14. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa , v spojení s a . Nakoľko odvolací súd odvolaniu žalobcu nevyhovel a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil, mala žalovaná v odvolacom konaní plný úspech a vznikol jej voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. výslovne nerieši situáciu ak strana, ktorá na základe procesných ustanovení má nárok na náhradu trov konania, o náhradu trov zjavne neprejavila záujem, bola v konaní pasívna a podľa obsahu spisu jej v odvolacom konaní ani žiadne trovy nevznikli. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné ustanovenia alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Ak si strana náhradu trov konania neuplatní, ani jej podľa obsahu spisu v konaní žiadne nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva. ( Pozri Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 28. februára 2018 sp. zn. ). Vzhľadom na uvedené, keďže z obsahu vyplýva, že žalovanej aj vzhľadom na jej postavenie v konaní trovy nevznikli, rozhodol odvolací súd tak, že žalovaná nemá voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania v zmysle nebude potrebné súdom prvej inštancie rozhodnúť samostatným uznesením.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého inštancie ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).