Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (10)Rozsudok_4C-10-2021.pdf
PDF · 144.61 KB
Case nature
Area
Subarea
4C/10/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trebišov sudcom JUDr. Martinom Zahorčákom v spore žalobcu: RV-Trade s.r.o., IČO: 45 913 803, so sídlom Sadovská 2856, Trebišov, právne zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 31 595 545, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava, právne zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, o zaplatenie 242,34 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 242,34 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 242,34 Eur od 11.08.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi priznáva nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou pôvodne Okresnému súdu Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania domáhal toho, aby súd uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 242,34 Eur s príslušenstvom a nahradiť trovy konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 14.06.2020 na ulici W..L.. Š. XX/XX, G. došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle ŠKODA Rapid, EČV: G. (ďalej len „motorové vozidlo“), ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: Tivat s.r.o., so sídlom Beherovská 2214/15, 075 01 Trebišov, IČO: 47 391 260 (ďalej ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla, EČV: G., ktoré viedol v čase nehody: W. W. (ďalej ako „vinník nehody“), mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t. j. KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s.. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti č.XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. Tivat s.r.o., dal svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise RV -Trades.r.o., so sídlom: so sídlom: Sadovská 2856, 075 01 Trebišov, IČO: 45 913 803, konajúca prostredníctvom: Y. L. - konateľ, zapísaná v obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka: 26649/V, t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 448,48 eur bez DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č.XXXXXXX. Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavovala sumu vo výške 448,48€ bez DPH. Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 206,14 €. Celková nehradená pohľadávka je vo výške 242,34 €. Táto neuhradená pohľadávka vo výške 242,34 € bola poškodeným, t. j. Tivat s.r.o., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2019. Žalobca bol toho názoru, že krátenie jeho nároku je nedôvodné a neopodstatnené. Poisťovňa krátila poškodeným uplatnený nárok na náhradu škody z dôvodu, že oprava sa vykonala v neautorizovanom servise, za 1 normohodinu práce priznala sumu vo výške 20 EUR bez DPH a zároveň krátila náklady
na lakovací materiál. Taktiež krátila poškodeným uplatnený nárok z dôvodu, že poškodenie ľavej zadnej bočnice nemá súvis s predmetnou poistnou udalosťou. Žalobca ďalej uviedol, že právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Žalovaný priznal ako primerané náklady na opravu poškodeného motorového vozidla za 1 normohodinu práce pre neautorizovaný servis sumu vo výške 20,00 EUR bez DPH. S uvedeným žalobca nesúhlasil a uviedol, že žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Žalobca za 1NH mechanických prác účtoval sumu vo výške 30,00 € bez DPH a za lakovacie práce sumu vo výške 35,00 € bez DPH. Takto účtovaná suma pre práce je výhodnejšia resp. porovnateľná s inými autoservismi vykonávajúcimi opravu poškodeným motorových vozidiel. Pre porovnanie uviedol ceny lakovacích a mechanických prác autoservisov v danom regióne.
- Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice - 40,00 € bez DPH za mechanické práce, 37,00 € bez DPH za lakovacie práce, - Auto Gábriel, s.r.o., Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice - 43,00 EUR bez DPH. Zároveň žalovaný krátil poistné plnenie v nákladov na lakovací materiál a priznal ako primeranú lakovaciu konštantu 100%. Žalobca poukázal na skutočnosť, že poškodené motorové vozidlo malo pred škodovou udalosťou nanesený lak metalízu v dvoch vrstvách, preto aby autoservis, resp. žalobca uviedol poškodené motorové vozidlo do pôvodného stavu, teda stavu pred škodovou udalosťou musel naniesť pri oprave motorového vozidla lak v dvoch vrstvách a tým pádom vynaložiť náklady na lakovací materiál vo väčšom rozsahu ako priznáva žalovaný. Ďalším dôvodom krátenia uplatneného nároku na náhradu škody, ktorý žalovaný uvádza je že, poškodenie ľavej zadnej bočnice nemá súvis s predmetnou poistnou udalosťou. S predmetným vyjadrením poisťovne žalobca nesúhlasil a to z dôvodu, že servis vykonával opravu na základe Zápisu o poškodení motorového vozidla, v ktorom je zreteľne vyjadrené: BOČNICA Ľ (Opraviť: 10.0 ČJ). Servis teda pri oprave postupoval v súlade so Zápisom a preto považoval vyjadrenie žalovaného v Oznámení, o tom že poškodenie predmetnej súčiastky nesúvisí s konkrétnou škodovou udalosťou za irelevantné. V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. Na základe uvedeného, žalobca si týmto návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatňuje nárok na náhradu škody z poistnej udalosti v žalovaným nepriznanej výške. Zároveň, ak žalovaný podá odpor, navrhol žalobca, aby predložil pri svojom prvom úkone celý likvidačný spis, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný listom zo dňa 31.07.2019 oznámil, že dňa 26.07.2019 bolo ukončené šetrenia poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania, a to: 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 242,34 € od 11.08.2019 do zaplatenia. K žalobe priložil Správu o dopravnej nehode, Faktúru č. XXXXXXX, Oznámenie žalovaného, Zmluvu o postúpení pohľadávky, Cenníky autoservisov, Zápis o poškodení motorového vozidla.
2. Okresný súd Banská Bystrica dňa 12.01.2021 vydal platobný rozkaz sp. zn.: 25Up/14/2021, proti ktorému podal žalovaný riadne a včas odpor. Následne bola vec postúpená v zmysle § 10 ods. 3 a 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov tunajšiemu súdu.
3. V odpore žalovaný uviedol, že nárok žalobcu v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Zároveň uviedol, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný poukázal na § 132 zákona č. 160/2015 Z.z. v znení neskorších predpisov - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a uviedol, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. o špecifikácii samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poškodeného. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 CSP, postačujúce. Žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. 3 Cdo 192/2004, na základe ktorého bol toho názoru, že žalobca nebol aktívne vecne legitimovaný v tomto konaní. V tejto súvislosti ďalej uviedol, že vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej Faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje
a preukazuje žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. Žalovaný poukázal na znenie § 524 zákona č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov - Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol zo žalobcom platne uzatvoriť ZoPP. Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej Faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Žalovaný ďalej poukázal na rozsudku Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008. Ďalej uviedol, že s poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúce predmety postúpenia), považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný. Súčasne poukázal na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaného predmetu zrealizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému za opravu MV, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade, absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t.j. ZoPP, nakoľko z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje pohľadávku, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného. Žalobca nepreukázal, že by poškodený zaplatil Faktúru v časti návrhu uplatňovaného nároku v kauzálnom dôsledku čoho poškodenému nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho MV a nedošlo ani k úbytku majetkovej podstaty poškodeného. Žalovaný ďalej uviedol, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu žalovaný poukázal na Oznámenie, ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Žalobca sa teda z Oznámenia preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, čo napokon žalobca aj sám vo svojej žalobe potvrdzuje. Žalovaný bol toho názoru, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o PZP“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/ zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
4. Žalobca reagoval na odpor žalovanej vyjadrením, v ktorom uviedol, že sa nestotožňuje s tvrdením žalovaného o neúplnosti žaloby podľa § 132 CSP. Ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/ neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej
nehody, považoval za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. Žalobca následne zhrnul skutočnosti a dôkazy, ktoré uviedol v žalobe a bol toho názoru, že argumentácia žalovaného týkajúca sa nedostatkov náležitostí podania je bezpredmetná a právne irelevantná. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že poškodený mal pohľadávku z titulu škody na MV v zmysle PZP voči žalovanému, a to náhrada škody v žalovanej výške. Túto svoju pohľadávku postúpil na žalobcu, ktorý si ju uplatnil v tomto konaní. Tvrdenie žalovaného o tom, že poškodený bol v čase postúpenia dlžníkom žalobcu, je irelevantné. Ide o iný zmluvný vzťah, oprava MV, ktorá nebola postúpená, ani uplatnená, ani nemohla byť, keďže poškodený je dlžníkom, nie veriteľom. Zjavne neopodstatnená a nelogická námietka žalovaného. Žalobca poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 2Cob/25/2020. K nákladom za opravu poškodeného motorového vozidla žalobca uviedol, že samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Žalobca ďalej citoval § 797 ods. 2 OZ, 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Žalobca ďalej citoval z judikátov R 5/1988, R 25/1990. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Zároveň žalobca uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla plnil časť výšky škody. Žalobca bol toho názoru, že žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle § 558 OZ, čo do dôvodu voči žalobcovi, sporná ostala len výška. V súvislosti s uznaním dlhu žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: 4 Cdo 116/2009. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu - oprava motorového vozidla a vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca bol toho názoru, že je aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na početnú judikatúru krajského súdu v Košiciach: Rozsudok Krajského súdu v Košiciach 3Cob/75/2017 zo dňa 30.1.2018, 4Cob/60/2017 zo dňa 25.10.2017, 2Cob/136/2017 zo dňa 22.2.2018,kde v skutkovo a právne obdobných veciach súd rozhodol rovnako a poukázal aj na základný princíp právnej istoty, kde v právne a skutkovo obdobných veciach má súd rozhodovať obdobne. K absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú namietal žalovaný, žalobca uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (poistnej udalosti). Žalobca poukázal na článok 1 bod 1,2 a článok 2 zmluvy o postúpení pohľadávky. Ďalej uviedol, že logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. OZ. Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Žalobca bol toho názoru, že postupca v uvedenom prípade, v zmluve o postúpení pohľadávky, vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky a poukázal na článok 3 bod 4 zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca citoval z nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: 31 Cdo 1328/2007. Zároveň bol toho názoru, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca poukázal na judikatúru súdov v obdobných veciach, v ktorých žalovaný neúspešne vznášal námietku neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. K poistnému plneniu žalobca uviedol, že žalovaný neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Práve naopak žalobca riadne preukázal svoj nárok s odkazom na dôkazy, ktoré predložil. Ak žalovaný tvrdí,
že jeho postup bol zákonný a dôvodný, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený neuhradiť vzniknutú škodu v plnom rozsahu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že takýto jeho postup je dôvodný. Zároveň žalobca navrhol, aby žalovaný predložil celý likvidačný spis, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie. K úrokom z omeškania žalobca uviedol, že žalovaný rozporuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania pri poistnej udalosti z dôvodu, že úrok z omeškania je viazaný na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo zákona o PZP, t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný argumentuje, že túto povinnosť si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP tieto podľa názoru žalobcu nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. Podstatným kritériom pre rozlíšenie je to, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 OZ, je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 242,34€ - náklady za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 OZ, neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Žalobca poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/335/2017 zo dňa 22.11.2018. Ďalej uviedol, že povinnosť nepeňažnej povahy, ktorá je stanovená v ust. § 11 ods. 6 zákona o PZP, pri nesplnení ktorej vzniká poškodenému nárok na úrok z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, si zároveň nemožno vykladať tak, že na jej splnenie postačuje, ak poisťovňa len formálne zašle poškodenému oznámenie o výsledku šetrenia poistnej udalosti, ak výsledok šetrenia je neodôvodnený a nepreskúmateľný. Z uvedeného dôvodu preto v danom prípade nemožno ani prijať záver, že by si žalovaný splnil povinnosť stanovenú v § 11 ods. 6 zákona o PZP tým, že v lehote stanovenej v zákone oznámil poškodenému výsledky šetrenia poistnej udalosti. Žalobca poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch, kde v zmysle uvedených judikátov vyplýva a je prezentovaný právny názor, v zmysle ktorého má žalobca v obdobných prípadoch nárok na úhradu úrokov z omeškania od 16. dňa po dni, ktorý je v oznámení žalovaného uvedený ako deň skončenia predmetnej škodovej udalosti, aj keď žalovaný ukončil šetrenie v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 4Cob/31/2018, rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.06.2020 sp. zn.: 3Cob/48/2020, rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 4Cob/65/2020). Aby poisťovňa plnila až po doručení rozsudku a až uplynutím lehoty na plnenie by sa dostala do omeškania, muselo by ísť o prípad kedy sama poisťovňa by nebola účastníkom konania. Nemôže nastať taká situácia, že poisťovňa až po právoplatnosti rozsudku, na základe ktorého je povinná plniť sa dostane do omeškania, pričom sama je oprávnená na podanie odvolania. V danom prípade je poisťovňa stranou sporu, preto nie je možné aplikovať na tento prípad výklad, ktorým poisťovňa sa dostane do omeškania až doručením právoplatného rozsudku.
5. Žalovaný sa k replike žalobcu nevyjadril.
6. Súd podľa § 177 ods. 1 CSP, nariadil vo veci pojednávanie na deň 13.08.2021. Žalovaný súhlasil s rozhodnutím v jeho neprítomnosti.
7. Súd vykonal dokazovanie vyjadreniami strán sporu a listinnými dôkazmi, a to žalobou doručenou konajúcemu súdu, Správou o dopravnej nehode, Faktúrou č. XXXXXXX, Oznámením žalovaného, Zmluvou o postúpení pohľadávky, Cenníkmi autoservisov, Zápisom o poškodení motorového vozidla a na základe vykonaného dokazovania zistil tento skutkový stav veci:
8. Je nesporné, že dňa 14.06.2020 v G. došlo ku škodovej udalosti, pri ktorom bola spôsobená škoda na vozidle poškodeného Tivat s.r.o., pričom predmetnú škodu spôsobil vodič motorového vozidla s EČV: G.- XXX H. W. W., ktorý mal uzavreté PZP u žalovaného. Poškodený si dal auto opraviť v servise žalobcu, ktorý mu za to vyúčtoval sumu 448,48 Eur bez DPH. Daná pohľadávka bola uplatnená u žalovaného, ktorý poškodenému plnil vo výške 206,14 Eur, zvyšok neuhradenej sumy vo výške 242,34 Eur postúpil poškodený na žalobcu, ktorý si uplatnil u žalovaného, ktorý odmietol plniť z dôvodu, že oprava nebola vykonaná v autorizovanom servise a za jednu normohodinu prác priznal plnenie vo výške 20 Eur bez PDH a tiež krátil náklady na lakovací materiál a tiež z dôvodu, že poškodenie ľavej zadnej bočnice nemá súvis s predmetnou poistnou udalosťou. Následne si zaplatenie danej sumy uplatňuje od žalovaného touto žalobou, ktorá bola podaná na upomínacom súde a po podanom odpore zo strany žalovaného bola postúpená na tunajší súd. Žalobca sa domáha dlžnej sumy vo výške 242,34 Eur s úrokom z omeškania.
9. Spornými sú žalovaným namietané neopísanie rozhodujúcich skutočností v žalobe, nedostatok aktívnej legitimácie, neplatné postúpenie pohľadávky z poškodeného na žalobcu a nedôvodnosť nároku na úhradu úrokov z omeškania.
10. Zo Správy o nehode (č.l. 13 spisu) vyplýva, že dňa 14.06.2020 došlo k dopravnej nehode na ulici W..L.. Š. XX/XX O. G.. Poškodeným bola spoločnosť Tivat s.r.o., ktorá bola vlastníkom poškodeného motorového vozidla a vinníkom nehody bol W. W., ktorý mal uzatvorené PZP so žalovaným.
11. Z faktúry č. XXXXXXX (č.l. 14 spisu) vyplýva, že cena za vykonanú opravu bola vo výške 448,48 bez DPH. Mzda za prácu bola vo výške 108 Eur bez DPH a cena za lakovanie bola vo výške 340,48 Eur bez DPH.
12. Z Oznámenia o poistnom plnení (č.l. 18 spisu) vyplýva, že žalovaný oznámil žalobcovi, že dňa 26.07.2019 ukončil šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný krátil uplatnený nárok na náhradu škody z dôvodu, že oprava sa vykonala v neautorizovanom servise, za 1 normohodinu práce priznala sumu vo výške 20 EUR bez DPH a zároveň krátil náklady na lakovací materiál. Taktiež krátil uplatnený nárok z dôvodu, že poškodenie ľavej zadnej bočnice nemá súvis s predmetnou poistnou udalosťou a žalobcovi poukázal poistné plnenie vo výške 206,14 Eur v zmysle § 797 ods. 3 OZ.
13. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.08.2019 (č.l. 20 spisu) vyplýva, že postupcom bola spoločnosť Tivat s.r.o. (vlastník poškodeného MV) a postupníkom bol žalobca. Predmetom zmluvy bola pohľadávka, ktorú mal postupca voči žalovanému z poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 242,34 Eur.
14. Z Cenníka autoservisu MORIS SLOVAKIA (č.l. 21 spisu) vyplýva, že v prípade mechanických prác na MV značky Š. T., RAPID si tento autoservis účtuje za jednu normohodinu sumu 40,- Eur bez DPH a v prípade lakovania/klampiariny si účtuje za jednu normohodinu sumu 37,- Eur bez DPH.
15. Z Cenníka autoservisu Auto Gábriel, s.r.o. (č.l. 25 spisu) vyplýva, že v prípade mechanických, elektrických prác, klampiariny a lakovania na MV značky Š. T., RAPID si tento autoservis účtuje za jednu normohodinu sumu 43,- Eur bez DPH.
16. Zo Zápisu o poškodení motorového vozidla (č.l. 28) vyplýva, že v rámci prác bola zahrnutá aj oprava Bočnice Ľ.
17. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.
18. Podľa § 132 ods.1,2,3 CSP, v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
19. V prvom rade považoval súd za potrebné zaoberať sa námietkou žalovaného o tom, že žaloba nespĺňala všetky predpísané náležitosti, ktoré vyžaduje § 132 a nasl. CSP. Súd v tejto súvislosti konštatuje, že podanie žalobcu malo všetky náležitosti podľa § 132 CSP a nasledujúce. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a následného uplatneného nároku dostatočne. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, kedy došlo k škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj číslo poistnej udalosti, pod ktorým žalovaný poistné udalosti zaregistroval a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy. Žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať.
20. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
21. Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
22. Podľa § 797 ods. 2 OZ, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
23. Podľa § 15 ods. 1 zákona o PZP, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať
24. V súvislosti s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie žaloby súd uvádza, že žalovaný v konaní namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky na žalobcu. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani ustálenej judikatúre súdov.
25. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že ku vzniku škody na motorových vozidlách poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodné. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má pritom priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu.
26. Súd za nesprávne považuje aj tvrdenie žalovaného, že zmluvy o postúpení pohľadávky sú neplatné pre rozpor § 524 a nasl. OZ. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný po skončení šetrenia poistnej udalosti plnil krátené poistné plnenie priamo žalobcovi. Keďže žalobca, ako aj poškodený nesúhlasili s výškou poskytnutého poistného plnenia, poškodený uzatvoril so žalobcom zmluvu o postúpení pohľadávky, aby následne žalobca slobodne disponoval s danou pohľadávkou. V článku I predmetnej zmluvy je jasne a presne špecifikovaný predmet zmluvy, a to pohľadávka postupcu voči žalovanému z titulu poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX vo výške 242,34 Eur. Na základe uvedených skutočností je zrejmé, že postupca slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne prejavili vôľu postúpiť svoju pohľadávku na postupníka. Zároveň súd konštatuje, že v súlade s výkladovými pravidlami uvedenými v § 35 OZ sa v danom prípade jedná o určitú a platnú zmluvu o postúpení pohľadávky. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. I.ÚS 242/07, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2007, súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmluvy o cesii konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu „pacta sunt servanta“ a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany v zmluve o postúpení pohľadávky je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.
27. Podľa § 799 ods. 1 OZ, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
28. Podľa § 799 ods. 2 OZ, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
29. Podľa § 799 ods. 3 OZ, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
30. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že len za situácie, ak došlo zo strany poisteného k vedomému porušeniu povinností uvedených v § 799 ods. 1 a 2 OZ, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 3 OZ, a to na krátenie poistného plnenia. Dôvodmi pre krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného bola oprava motorového vozidla v neautorizovanom servise, neprimeraná cena práce za jednu normohodinu, neprimerané náklady na lakovanie materiálu a poškodenie ľavej zadnej bočnice bolo vylúčené z kalkulácie, nakoľko bol žalovaný toho názoru, že jej poškodenie nesúviselo s danou poistnou udalosťou.
31. Ku kráteniu poistného plnenia z dôvodu opravy poškodeného motorového vozidla v neautorizovanom servise súd uvádza, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Podľa názoru súdu nie je preukázaný reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. K ostatným trom dôvodom, pre ktoré žalovaný krátil poistné plnenie súd uvádza, že žalovaný nepredložil žiaden relevantný dôkaz, z ktorého by bolo zrejmé, na základe akých skutočností pristúpil ku kráteniu poistného plnenia. Žalovaný nepredložil ani likvidačný spis, z ktorého by bolo zrejmé ako vykonal šetrenie. Naopak, žalobca predložil súdu listinné dôkazy - cenníky iných autoservisov v košickom kraji, z ktorých vyplýva cena za jednu normohodinu mechanických prác, lakovania a klampiariny pri oprave rovnakého druhu motorového vozidla aké bolo v prejednávnej veci poškodené. Z týchto cenníkov je zrejmé, že žalobca si vyúčtoval cenu práce a lakovania v nižšej sume, než iné autoservisy v krajskom meste. Uvedená suma sa súdu v danom prípade javí primeraná a túto skutočnosť žalovaný nijako súdu nepreukázal. Čo sa týka vylúčenia poškodenia ľavej zadnej bočnice z kalkulácie žalovaným, súd uvádza, že oprava predmetného dielu bola zahrnutá v prácach uvedených v Zápise o poškodení motorového vozidla, ktoré predložil súdu žalobca. Žalovaný v tejto súvislosti opätovne neuniesol dôkazné bremeno, keďže súdu nepredložil žiadne relevantný dôkaz, ktorý by odôvodňoval vylúčenie opravy predmetného dielu, resp. ktorý by preukazoval, že poškodenie tohto dielu nesúviselo s danou poistnou udalosťou.
32. V závere súd poukazuje na rozhodnutia súdov vyšších inštancii: Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/107/2018 zo dňa 30.01.2019, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/75/2018 zo dňa 30.01.2019, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/60/2017, zo dňa
25.10.2017, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Cob/84/2018, zo dňa 27.06.2018, Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: 3Cob/31/2018 zo dňa 24. 09. 2018, ktoré s cieľom zachovania princípu právnej istoty zohľadnil pri rozhodovaní v danom spore, nakoľko v nich išlo o spory s obdobným skutkovým a právnym základom.
33. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd priznal žalobcovi nárok na zaplatenie sumy 242,34 Eur voči žalovanému ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom nároku na poistné plnenie z povinného zmluvného poistenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.
34. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
35. Podľa § 11 ods. 7 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
36. Podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
37. Podľa § 517 ods. 1 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
38. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
39. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 v účinnom znení, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
40. V súvislosti s úrokmi z omeškania žalovaný argumentoval, že nepeňažnú povinnosť vyplývajúcu zo zákona o PZP, t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej udalosti si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania. Zároveň žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018. Súd sa stotožňuje s názorom žalobcu v tom, že uvedený rozsudok nemožno aplikovať na predmetný prípad, keďže žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Z uvedeného vyplýva, že Najvyšší súd Slovenskej republiky týmto rozhodnutím nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z aktuálnej rozhodovacej praxe súdov v obdobných prípadoch vyplýva právny názor, v zmysle ktorého má žalobca v obdobných prípadoch nárok na úhradu úrokov z omeškania od 16. dňa po dni, ktorý je v oznámení žalovaného uvedený ako deň skončenia predmetnej škodovej udalosti, aj keď žalovaný ukončil šetrenie v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote.
41. Súd má v prejednávanom spore preukázané, že žalovaný ako dlžník sa dostal s plnením peňažného záväzku voči žalobcovi do omeškania, lebo žalobcovi nezaplatil požadovanú čiastku v čas. Na základe uvedeného súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 242,34 Eur od 11.08.2019 do zaplatenia (16. deň po dni, ktorý je v oznámení žalovaného uvedený ako deň skončenia predmetnej škodovej udalosti).
42. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
43. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
44. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.
45. O trovách konania súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona tak, že priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, keďže mal v konaní plný úspech. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znova od doručenia opravného uznesenia, len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 127 ods. 1 CSP). Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť podľa § 365 ods. 1, 2, 3 CSP len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch v exekučnom konaní.