Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 52 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (58)1c9/365179.0803e9.pdf
PDF · 157.45 KB
No categories available
4Cdo/116/2009
R o z s u d o k
V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu
JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej
veci ţalobcu JUDr. J. M., bývajúceho v B.B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Z. M.,
advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v B.B., proti ţalovanému Ing. J. V.,
bývajúcemu v B.B., o zaplatenie 232357,43 Eur (7 000 000,-- Sk) s príslušenstvom,
vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 12 C 47/2004, o dovolaní ţalobcu
proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. mája 2008 sp.zn. 12 Co 53/2008,
takto
rozhodol:
Dovolanie ţalobcu z a m i e t a .
Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 24. októbra 2007 č.k. 12 C 47/2004-213
uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 4 590 000,-- Sk spolu so 16 % ročným
úrokom z dlţnej sumy od 1. augusta 2001 do zaplatenia, so 14 % úrokom z omeškania
z dlţnej sumy od 1. novembra 2001 do zaplatenia a náhradu trov konania, trov právneho
zastúpenia v sume 120 936,50 Sk JUDr. P. V., advokátovi, do 15 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobca uzavrel
so ţalovaným zmluvu o pôţičke zo 7. septembra 2000 v zmysle jej dodatkov, podľa ktorej
ţalobca poskytol ţalovanému sumu 7 000 000,-- Sk, ktorú sa ţalovaný podľa zmluvy zaviazal
vrátiť do 30. októbra 2000. V prípade omeškania dlţníka s vyplatením úrokov, bola
dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 500,-- Sk za kaţdý deň omeškania a v prípade
omeškania dlţníka s vrátením poţičanej sumy po termíne splatnosti, bola dohodnutá zmluvná
pokuta vo výške 3 000,-- Sk za kaţdý deň omeškania. Keďţe ţalobca peňaţnú sumu v zmluve
dohodnutú ţalovanému prenechal a ţalovaný časť z nej do termínu splatnosti nevrátil (súd
vzal za preukázané vrátenie sumy 2 410 000,-- Sk), ţalobe po sumu 4 590 000,-- Sk vyhovel.
Za nedôvodnú povaţoval ţalobu nad uvedenú sumu a tieţ v časti, v ktorej sa ţalobca domáhal
zaplatenia zmluvnej pokuty za omeškania dlţníka s vyplatením úrokov a zmluvnej pokuty za
omeškania dlţníka s vrátením poţičanej sumy po termíne splatnosti. Dohodu o zmluvnej
pokute povaţoval za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom a preto dospel k záveru, ţe
v tejto časti je zmluva podľa § 39 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) neplatná.
K premlčaniu nároku uviedol, ţe aj v prípade, ak by tvrdenie ţalobcu o predĺţení lehoty
splatnosti do 30. októbra 2001 nebolo pravdivé, právo ţalobcu sa nepremlčalo.
Z predloţených listinných dôkazov totiţ zistil, ţe ţalovaný uznal záväzok, ţe od ţalobcu
prevzal sumu 12 000 000,-- Sk, z ktorej zaplatil 4 500 000,-- Sk a zvyšok vyrovná potom ako
získa úver a ţe ţalobca vyzval ţalovaného na splnenie dlhu písomnou výzvou z 22. novembra
2001 (ţalovaný ju prevzal 23. novembra 2001), podľa ktorej mal plniť v lehote 5 dní od
odoslania výzvy. Na základe uvedených zistení dospel k záveru, ţe premlčacia doba začala
plynúť aţ „od uvedeného dátumu“ a keďţe ţalobca podal ţalobu na súd 23. decembra 2003,
uplatnil právo v zákonom stanovej trojročnej premlčacej dobe. Priznanie úroku z omeškania
odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 517 OZ v spojení s § 3 vládneho nariadenia
č. 87/1995 Z.z. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.
Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 15. mája 2008 sp.zn. 12 Co 53/2008
na odvolanie ţalovaného rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a rozhodol
o trovách celého konania. Zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal zo zistenia, ţe účastníci
uzavreli 7. septembra 2000 v písomnej forme zmluvu o pôţičke v znení jej dodatkov, podľa
ktorej ţalobca prenechal ţalovanému sumu 7 000 000,-- Sk, ktorú sa ţalovaný zaviazal vrátiť
do 30. októbra 2000. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe písomnosť
z 21. decembra 2001, ktorú okresný súd povaţoval za uznanie dlhu, nespĺňa všetky zákonom
poţadované náleţitosti tohto jednostranného právneho úkonu. Z obsahu tejto písomnosti je
totiţ zrejmé, ţe sa v nej okrem zmluvy o pôţičke zo 7. septembra 2000, uvádza aj ďalšia
zmluva (faktoringová zmluva uzatvorená podnikateľskými subjektmi) a ţe ţalovaný obe tieto
zmluvy povaţuje za neplatné pre rozpor so zákonom. Hoci sa v ňom uvádza prevzatie sumy
12 000 000,-- Sk a prísľub peniaze v neuhradenom zostatku vrátiť, tento písomný prejav vôle
ţalovaného nie je moţné vyloţiť tak, ţe by v ňom bol uvedený dôvod dlhu a jeho výška.
Nedošlo teda k účinnému uznaniu dlhu, ktorý právny úkon by mal za následok prerušenie
behu premlčacej doby v zmysle § 110 ods. 1 OZ. Keďţe ţalobca tvrdenie o predĺţení lehoty
splatnosti dlhu do 30. októbra 2001 ničím nepreukázal, za čas splnenia záväzku povaţoval
termín dohodnutý v zmluve o pôţičke. Trojročná všeobecná premlčacia doba tak začala
plynúť dňom nasledujúcim po 30. októbri 2000, t.j. 31. októbra 2000 a uplynula dňom
31. októbra 2003. Ţalobca tým, ţe ţalobu podal na súd aţ 23. decembra 2003, nevykonal
právo v dobe uvedenej v § 101 OZ. Keďţe ţalovaný sa v konaní premlčania dovolal, nebolo
moţné ţalobcovi premlčané právo priznať. Odvolací súd preto podľa § 220 O.s.p. rozsudok
okresného súdu zmenil a ţalobu zamietol bez toho, aby sa vyjadroval k ostatným námietkam
ţalovaným v odvolaní uvádzaným. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na
ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému ţalovanému priznal ich náhradu v celkovej sume
616 824,-- Sk.
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Uviedol, ţe
odvolací súd nesprávne vec právne posúdil v otázke premlčania nároku, keď nesprávne
vyloţil uznávací prejav ţalovaného obsiahnutý v jeho liste z 21.decembra 2001. Podľa
dovolateľa uvedené podanie právneho zástupcu ţalovaného spĺňa tak po formálnej ako aj
materiálnej stránke všetky predpoklady právneho úkonu uznania dlhu v zmysle § 558 OZ.
Podanie bolo urobené v písomnej forme, jeho obsahom je reakcia na jeho písomnú výzvu
z 22. novembra 2001 a na jeho návrh dohody o urovnaní zo 14. decembra 2001, takţe
akékoľvek pochybnosti o absencii dôvodu a výšky uznaného dlhu nie sú na mieste.
V uznávacom prejave ţalovaný rámcovo uvádza aj zdroj na zaplatenie záväzku a časový úsek,
kedy svoj záväzok voči ţalobcovi uhradí. Odvolací súd teda nesprávne, v rozpore
s uvedenými písomnými dôkazmi ustálil, ţe nejde o uznanie dlhu a v nadväznosti na to dospel
k nesprávnemu právnemu názoru, ţe ţalobca uplatnil nárok po uplynutí trojročnej všeobecnej
premlčacej doby. Navrhol preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie
konanie.
Ţalovaný svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu ţalobcu nevyuţil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods.1 O.s.p.), po zistení, ţe
dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným
prostriedkom (§ 238 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa § 242 ods. 1 O.s.p. a dospel
k záveru, ţe jeho dovolanie nie je dôvodné.
Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe za mylný povaţuje záver odvolacieho súdu,
podľa ktorého obsahom listu právneho zástupcu ţalovaného z 21. decembra 2001
adresovaného ţalobcovi nie je uznanie dlhu a ţe nárok uplatnený ţalobcom je premlčaný.
Ţalobca teda napadá správnosť rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu, ţe spočíva
na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje
právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne
posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd
nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,
nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne
právne závery.
Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca neopodstatnene namieta
dovolací dôvod uvedený v § 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.
Za správny, výsledkom vykonaného dokazovania zodpovedajúci treba povaţovať
záver odvolacieho súdu, ţe obsahom listu zástupcu ţalovaného (tieţ aj zástupcu spoločnosti
V., spol. s.r.o.) z 21. decembra 2001 adresovaného ţalobcovi, nie je prejav vôle ţalovaného
smerujúci k uznaniu dlhu, ktorý je predmetom uplatnenej ţaloby v zmysle § 558 OZ. V tejto
súvislosti odvolací súd správne uviedol, ţe k platnosti takéhoto právneho úkonu, okrem
písomnej formy a všeobecných náleţitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby
dlţník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva.
K tomu treba dodať, ţe ak viacerí dlţníci (napr. fyzická osoba a právnická osoba, ktorej
spoločníkom a konateľom je rovnaká fyzická osoba) majú voči veriteľovi niekoľko dlhov
(ako tomu bolo v posudzovanej veci) a teda uznávajú viac dlhov, musí byť nepochybne
určené, ktoré jednotlivé dlhy jednotliví dlţníci, čo do dôvodu a výšky uznávajú a sľubujú
zaplatiť. Za uznanie dlhu však nemoţno povaţovať len vyjadrenie viacerých dlţníkov (ich
zástupcu) v tom zmysle, ţe prevzali celkovo určitú sumu peňazí, koľko z nej celkove uhradili
a ţe zvyšok v dohľadnej dobe vrátia.
V posudzovanej veci list advokáta JUDr. P. P. z 21. decembra 2001 ako zástupcu
nielen ţalovaného, ale aj spoločnosti V. spol. s.r.o., so sídlom v B. adresovaný ţalobcovi, je
reakciou jeho klientov na návrhy dvoch dohôd o urovnaní zo 14. decembra 2001
predloţených ţalobcom (nie reakciou na výzvu ţalobcu z 22. novembra 2001, ako to
zavádzajúco tvrdí ţalobca), ktoré ţalovaný a ani spoločnosť neakceptovali. Z tohto podania je
zrejmé, ţe vyjadrenie sa týkalo dvoch právnych úkonov, ktoré so ţalobcom uzavreli jednak
ţalovaný (zmluva o pôţičke) a jednak spoločnosť (faktoringová zmluva) a ţe oba právne
úkony povaţovali za neplatné. V poslednom odseku tohto listu uvedený text, ţe klienti
„uznávajú“, ţe od ţalobcu prevzali celkovo sumu 12 000 000,-- Sk, ţe z nej doposiaľ uhradili
sumu 4 500 000,-- Sk a ţe zvyšok mienia uhradiť bezprostredne potom ako získajú úver,
nemoţno povaţovať za prejav vôle ţalovaného smerujúci k uznaniu dlhu, ktorý je predmetom
uplatnenej ţaloby v zmysle § 558 OZ. Ide tu totiţ len o vyjadrenie viacerých dlţníkov (ich
zástupcu) o tom, akú sumu peňazí celkove od ţalobcu prevzali, koľko celkove z tejto sumy
uhradili a ţe zvyšok mienia vrátiť. Uvedená časť listu teda neobsahuje, ktoré jednotlivé dlhy
jednotliví dlţníci, t.j. ţalovaný a spoločnosť V. spol. s.r.o., čo do dôvodu a výšky uznávajú
a sľubujú zaplatiť. Ţalobca preto neopodstatnene namietal, ţe odvolací súd dospel nesprávne
k záveru, keď tento list (časť jeho obsahu) nepovaţoval za jednostranný právny úkon uznania
Za správny treba následne povaţovať aj právny názor odvolacieho súdu, podľa
ktorého tento úkon nemohol mať za následok prerušenie behu premlčacej doby v zmysle
§ 110 ods. 1 OZ a ţe právo ţalobcu sa premlčalo, lebo nebolo uplatnené na súde v trojročnej
všeobecnej premlčacej dobe (§ 101 OZ). Pri určení začiatku plynutia premlčacej doby
odvolací súd vychádzal správne zo záveru, ţe ţalobca mohol právo po prvý raz vykonať
nasledujúci deň po splatnosti dlhu určenej v zmluve dňom 30. októbra 2000 (výsledkami
vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie ţalobcu o predĺţení splatnosti pôţičky
do 30. októbra 2001 formou dohody so ţalovaným) a teda, ţe trojročná premlčacia doba
uplynula dňom 31. októbra 2003. Keďţe ţalobca podal ţalobu na súd aţ 23. decembra 2003
a ţalovaný sa v konaní premlčania dovolal, musel odvolací súd na námietku premlčania
prihliadnuť a nemohol premlčané právo ţalobcovi priznať (§ 100 ods. 1 OZ). Napokon,
správnosť vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu ţalobca v dovolaní ani nenapáda.
So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe ţalobca nedôvodne namietal, ţe
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďţe
v konaní neboli zistené vady uvedené v § 237 O.s.p. a konanie nie je postihnuté ani inou
vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej
republiky jeho dovolanie podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
Ţalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov
konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal (§ 243b ods. 5 veta prvá O.s.p. v spojení s § 224
ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p.). Ţalovanému však v dovolacom konaní ţiadne trovy
nevznikli, preto mu neboli priznané.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 27. októbra 2010
JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová