Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cdo/116/2009

R o z s u d o k

V m e n e S l o v e n s k e j r e p u b l i k y

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu

JUDr. Ladislava Górásza a sudcov JUDr. Ivana Machyniaka a JUDr. Rudolfa Čirča v právnej

veci ţalobcu JUDr. J. M., bývajúceho v B.B., v dovolacom konaní zastúpeného JUDr. Z. M.,

advokátkou, Advokátska kancelária so sídlom v B.B., proti ţalovanému Ing. J. V.,

bývajúcemu v B.B., o zaplatenie 232357,43 Eur (7 000 000,-- Sk) s príslušenstvom,

vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. , o dovolaní ţalobcu

proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 15. mája 2008 sp.zn. ,

takto

rozhodol:

Dovolanie ţalobcu z a m i e t a .

Ţalovanému náhradu trov dovolacieho konania nepriznáva.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 24. októbra 2007 č.k. -213

uloţil ţalovanému povinnosť zaplatiť ţalobcovi sumu 4 590 000,-- Sk spolu so 16 % ročným

úrokom z dlţnej sumy od 1. augusta 2001 do zaplatenia, so 14 % úrokom z omeškania

z dlţnej sumy od 1. novembra 2001 do zaplatenia a náhradu trov konania, trov právneho

zastúpenia v sume 120 936,50 Sk JUDr. P. V., advokátovi, do 15 dní od právoplatnosti tohto

rozhodnutia. V prevyšujúcej časti ţalobu zamietol. Vychádzal zo zistenia, ţe ţalobca uzavrel

so ţalovaným zmluvu o pôţičke zo 7. septembra 2000 v zmysle jej dodatkov, podľa ktorej

2

ţalobca poskytol ţalovanému sumu 7 000 000,-- Sk, ktorú sa ţalovaný podľa zmluvy zaviazal

vrátiť do 30. októbra 2000. V prípade omeškania dlţníka s vyplatením úrokov, bola

dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 500,-- Sk za kaţdý deň omeškania a v prípade

omeškania dlţníka s vrátením poţičanej sumy po termíne splatnosti, bola dohodnutá zmluvná

pokuta vo výške 3 000,-- Sk za kaţdý deň omeškania. Keďţe ţalobca peňaţnú sumu v zmluve

dohodnutú ţalovanému prenechal a ţalovaný časť z nej do termínu splatnosti nevrátil (súd

vzal za preukázané vrátenie sumy 2 410 000,-- Sk), ţalobe po sumu 4 590 000,-- Sk vyhovel.

Za nedôvodnú povaţoval ţalobu nad uvedenú sumu a tieţ v časti, v ktorej sa ţalobca domáhal

zaplatenia zmluvnej pokuty za omeškania dlţníka s vyplatením úrokov a zmluvnej pokuty za

omeškania dlţníka s vrátením poţičanej sumy po termíne splatnosti. Dohodu o zmluvnej

pokute povaţoval za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom a preto dospel k záveru, ţe

v tejto časti je zmluva podľa (ďalej len ) neplatná.

K premlčaniu nároku uviedol, ţe aj v prípade, ak by tvrdenie ţalobcu o predĺţení lehoty

splatnosti do 30. októbra 2001 nebolo pravdivé, právo ţalobcu sa nepremlčalo.

Z predloţených listinných dôkazov totiţ zistil, ţe ţalovaný uznal záväzok, ţe od ţalobcu

prevzal sumu 12 000 000,-- Sk, z ktorej zaplatil 4 500 000,-- Sk a zvyšok vyrovná potom ako

získa úver a ţe ţalobca vyzval ţalovaného na splnenie dlhu písomnou výzvou z 22. novembra

2001 (ţalovaný ju prevzal 23. novembra 2001), podľa ktorej mal plniť v lehote 5 dní od

odoslania výzvy. Na základe uvedených zistení dospel k záveru, ţe premlčacia doba začala

plynúť aţ „od uvedeného dátumu“ a keďţe ţalobca podal ţalobu na súd 23. decembra 2003,

uplatnil právo v zákonom stanovej trojročnej premlčacej dobe. Priznanie úroku z omeškania

odôvodnil s poukazom na ustanovenie v spojení s vládneho nariadenia

č. O náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia

Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 15. mája 2008 sp.zn.

na odvolanie ţalovaného rozsudok okresného súdu zmenil tak, ţe ţalobu zamietol a rozhodol

o trovách celého konania. Zhodne so súdom prvého stupňa vychádzal zo zistenia, ţe účastníci

uzavreli 7. septembra 2000 v písomnej forme zmluvu o pôţičke v znení jej dodatkov, podľa

ktorej ţalobca prenechal ţalovanému sumu 7 000 000,-- Sk, ktorú sa ţalovaný zaviazal vrátiť

do 30. októbra 2000. Na rozdiel od súdu prvého stupňa dospel k záveru, ţe písomnosť

z 21. decembra 2001, ktorú okresný súd povaţoval za uznanie dlhu, nespĺňa všetky zákonom

poţadované náleţitosti tohto jednostranného právneho úkonu. Z obsahu tejto písomnosti je

totiţ zrejmé, ţe sa v nej okrem zmluvy o pôţičke zo 7. septembra 2000, uvádza aj ďalšia

zmluva (faktoringová zmluva uzatvorená podnikateľskými subjektmi) a ţe ţalovaný obe tieto

3

zmluvy povaţuje za neplatné pre rozpor so zákonom. Hoci sa v ňom uvádza prevzatie sumy

12 000 000,-- Sk a prísľub peniaze v neuhradenom zostatku vrátiť, tento písomný prejav vôle

ţalovaného nie je moţné vyloţiť tak, ţe by v ňom bol uvedený dôvod dlhu a jeho výška.

Nedošlo teda k účinnému uznaniu dlhu, ktorý právny úkon by mal za následok prerušenie

behu premlčacej doby v zmysle . Keďţe ţalobca tvrdenie o predĺţení lehoty

splatnosti dlhu do 30. októbra 2001 ničím nepreukázal, za čas splnenia záväzku povaţoval

termín dohodnutý v zmluve o pôţičke. Trojročná všeobecná premlčacia doba tak začala

plynúť dňom nasledujúcim po 30. októbri 2000, t.j. 31. októbra 2000 a uplynula dňom

31. októbra 2003. Ţalobca tým, ţe ţalobu podal na súd aţ 23. decembra 2003, nevykonal

právo v dobe uvedenej v . Keďţe ţalovaný sa v konaní premlčania dovolal, nebolo

moţné ţalobcovi premlčané právo priznať. Odvolací súd preto podľa rozsudok

okresného súdu zmenil a ţalobu zamietol bez toho, aby sa vyjadroval k ostatným námietkam

ţalovaným v odvolaní uvádzaným. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil s poukazom na

ustanovenie a úspešnému ţalovanému priznal ich náhradu v celkovej sume

616 824,-- Sk.

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal včas dovolanie ţalobca. Uviedol, ţe

odvolací súd nesprávne vec právne posúdil v otázke premlčania nároku, keď nesprávne

vyloţil uznávací prejav ţalovaného obsiahnutý v jeho liste z 21.decembra 2001. Podľa

dovolateľa uvedené podanie právneho zástupcu ţalovaného spĺňa tak po formálnej ako aj

materiálnej stránke všetky predpoklady právneho úkonu uznania dlhu v zmysle .

Podanie bolo urobené v písomnej forme, jeho obsahom je reakcia na jeho písomnú výzvu

z 22. novembra 2001 a na jeho návrh dohody o urovnaní zo 14. decembra 2001, takţe

akékoľvek pochybnosti o absencii dôvodu a výšky uznaného dlhu nie sú na mieste.

V uznávacom prejave ţalovaný rámcovo uvádza aj zdroj na zaplatenie záväzku a časový úsek,

kedy svoj záväzok voči ţalobcovi uhradí. Odvolací súd teda nesprávne, v rozpore

s uvedenými písomnými dôkazmi ustálil, ţe nejde o uznanie dlhu a v nadväznosti na to dospel

k nesprávnemu právnemu názoru, ţe ţalobca uplatnil nárok po uplynutí trojročnej všeobecnej

premlčacej doby. Navrhol preto rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie

konanie.

Ţalovaný svoje právo vyjadriť sa k dovolaniu ţalobcu nevyuţil.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ), po zistení, ţe

dovolanie podal účastník konania proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným

4

prostriedkom ( ), bez nariadenia dovolacieho pojednávania preskúmal

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu v rozsahu podľa a dospel

k záveru, ţe jeho dovolanie nie je dôvodné.

Z obsahu dovolania ţalobcu vyplýva, ţe za mylný povaţuje záver odvolacieho súdu,

podľa ktorého obsahom listu právneho zástupcu ţalovaného z 21. decembra 2001

adresovaného ţalobcovi nie je uznanie dlhu a ţe nárok uplatnený ţalobcom je premlčaný.

Ţalobca teda napadá správnosť rozsudku odvolacieho súdu z dôvodu, ţe spočíva

na nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje

právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne

posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd

nepouţil správny (náleţitý) právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis,

nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne

právne závery.

Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k záveru, ţe ţalobca neopodstatnene namieta

dovolací dôvod uvedený v

Za správny, výsledkom vykonaného dokazovania zodpovedajúci treba povaţovať

záver odvolacieho súdu, ţe obsahom listu zástupcu ţalovaného (tieţ aj zástupcu spoločnosti

V., spol. s.r.o.) z 21. decembra 2001 adresovaného ţalobcovi, nie je prejav vôle ţalovaného

smerujúci k uznaniu dlhu, ktorý je predmetom uplatnenej ţaloby v zmysle . V tejto

súvislosti odvolací súd správne uviedol, ţe k platnosti takéhoto právneho úkonu, okrem

písomnej formy a všeobecných náleţitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby

dlţník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva.

K tomu treba dodať, ţe ak viacerí dlţníci (napr. fyzická osoba a právnická osoba, ktorej

spoločníkom a konateľom je rovnaká fyzická osoba) majú voči veriteľovi niekoľko dlhov

(ako tomu bolo v posudzovanej veci) a teda uznávajú viac dlhov, musí byť nepochybne

určené, ktoré jednotlivé dlhy jednotliví dlţníci, čo do dôvodu a výšky uznávajú a sľubujú

zaplatiť. Za uznanie dlhu však nemoţno povaţovať len vyjadrenie viacerých dlţníkov (ich

zástupcu) v tom zmysle, ţe prevzali celkovo určitú sumu peňazí, koľko z nej celkove uhradili

a ţe zvyšok v dohľadnej dobe vrátia.

V posudzovanej veci list advokáta JUDr. P. P. z 21. decembra 2001 ako zástupcu

nielen ţalovaného, ale aj spoločnosti V. spol. s.r.o., so sídlom v B. adresovaný ţalobcovi, je

5

reakciou jeho klientov na návrhy dvoch dohôd o urovnaní zo 14. decembra 2001

predloţených ţalobcom (nie reakciou na výzvu ţalobcu z 22. novembra 2001, ako to

zavádzajúco tvrdí ţalobca), ktoré ţalovaný a ani spoločnosť neakceptovali. Z tohto podania je

zrejmé, ţe vyjadrenie sa týkalo dvoch právnych úkonov, ktoré so ţalobcom uzavreli jednak

ţalovaný (zmluva o pôţičke) a jednak spoločnosť (faktoringová zmluva) a ţe oba právne

úkony povaţovali za neplatné. V poslednom odseku tohto listu uvedený text, ţe klienti

„uznávajú“, ţe od ţalobcu prevzali celkovo sumu 12 000 000,-- Sk, ţe z nej doposiaľ uhradili

sumu 4 500 000,-- Sk a ţe zvyšok mienia uhradiť bezprostredne potom ako získajú úver,

nemoţno povaţovať za prejav vôle ţalovaného smerujúci k uznaniu dlhu, ktorý je predmetom

uplatnenej ţaloby v zmysle . Ide tu totiţ len o vyjadrenie viacerých dlţníkov (ich

zástupcu) o tom, akú sumu peňazí celkove od ţalobcu prevzali, koľko celkove z tejto sumy

uhradili a ţe zvyšok mienia vrátiť. Uvedená časť listu teda neobsahuje, ktoré jednotlivé dlhy

jednotliví dlţníci, t.j. ţalovaný a spoločnosť V. spol. s.r.o., čo do dôvodu a výšky uznávajú

a sľubujú zaplatiť. Ţalobca preto neopodstatnene namietal, ţe odvolací súd dospel nesprávne

k záveru, keď tento list (časť jeho obsahu) nepovaţoval za jednostranný právny úkon uznania

dlhu v zmysle .

Za správny treba následne povaţovať aj právny názor odvolacieho súdu, podľa

ktorého tento úkon nemohol mať za následok prerušenie behu premlčacej doby v zmysle

a ţe právo ţalobcu sa premlčalo, lebo nebolo uplatnené na súde v trojročnej

všeobecnej premlčacej dobe ( ). Pri určení začiatku plynutia premlčacej doby

odvolací súd vychádzal správne zo záveru, ţe ţalobca mohol právo po prvý raz vykonať

nasledujúci deň po splatnosti dlhu určenej v zmluve dňom 30. októbra 2000 (výsledkami

vykonaného dokazovania nebolo preukázané tvrdenie ţalobcu o predĺţení splatnosti pôţičky

do 30. októbra 2001 formou dohody so ţalovaným) a teda, ţe trojročná premlčacia doba

uplynula dňom 31. októbra 2003. Keďţe ţalobca podal ţalobu na súd aţ 23. decembra 2003

a ţalovaný sa v konaní premlčania dovolal, musel odvolací súd na námietku premlčania

prihliadnuť a nemohol premlčané právo ţalobcovi priznať ( ). Napokon,

správnosť vyššie uvedených záverov odvolacieho súdu ţalobca v dovolaní ani nenapáda.

So zreteľom na vyššie uvedené moţno uzavrieť, ţe ţalobca nedôvodne namietal, ţe

rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Keďţe

v konaní neboli zistené vady uvedené v a konanie nie je postihnuté ani inou

vadou, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, Najvyšší súd Slovenskej

republiky jeho dovolanie podľa zamietol.

6

Ţalovaný mal v dovolacom konaní úspech, preto mu patrí právo na náhradu trov

konania proti ţalobcovi, ktorý úspech nemal ( veta prvá v spojení s

ods. 1 a ). Ţalovanému však v dovolacom konaní ţiadne trovy

nevznikli, preto mu neboli priznané.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 27. októbra 2010

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia : Bc. Patrícia Špacírová