Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9CoSr/1/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gizely Majerčák a členov senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Aleny Mikovej v právnom spore žalobkyne: A. B., C. D. XX, E. F., nar. XX.X.XXXX, proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zást. Remedium Legal, s.r.o., Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 53 255 739, za ktorého ako konatelia konajú advokáti JUDr. Marek Baraník a JUDr. Ján Dolejš, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Michalovce č. k. - 169 z 22. februára 2022

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyni proti žalovanému p r i z n á v a nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Michalovce ako súd prvej inštancie zrušil rozhodcovský rozsudok vydaný Stálym rozhodcovským súdom pod sp. zn. z 30.1.2020 a rozhodol o trovách konania. Citoval ustanovenia , a , , a o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní účinného k 8.10.2018 (ďalej aj len ako „ZoSRK“), a o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách (, ) o uznaní dlhu (), ale tiež o premlčaní ( a ), ako aj o neplatnosti právnych úkonov ( a ) a tiež ustanovenie o nekalých obchodných praktikách ( o ochrane spotrebiteľa). Vzhľadom na to, že vychádzajúc zo zmluvy o úvere z 10.6.2013, na základe ktorej veriteľ, resp. jeho právny nástupca proti žalobkyni ako dlžníkovi uplatňoval svoje práva v rozhodcovskom konaní, žalobkyňa bola v zmluvnom postavení spotrebiteľa, aplikujúc ustanovenie o. z. mal za to, že na ich právny vzťah vždy preto prednostne sa použijú ustanovenia a stotožnil sa preto s právnym názorom žalobkyne, že v danom prípade rozhodcovský súd predmetný záväzkový vzťah strán nesprávne právne posúdil výlučne ako absolútny obchod.

2. Jedným z dôvodov zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo, že rozhodcovská zmluva, ktorá stranami nebola dojednaná individuálne, spotrebiteľovi nedala na výber prípadné spory vzniknuté z dohody o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach riešiť pred všeobecným súdom. Žalobe na zrušenie rozhodcovského rozsudku súd vyhovel po tom, čo zistil, že G. F. F., H. ako zmluvný veriteľ žalobkyne na základe úverovej zmluvy č. XXXXXXX X XX a zmluvy o medziúvere č. XXXXXXX X XX z 10.6.2013 úver výzvou z 5.3.2015 k tomuto dátumu aj zosplatnila a jej dlh uplynutím trojročnej premlčacej doby dňom 5.3.2018 sa stal preto premlčaným (§101 o. z.). Z toho mal za nepochybné, že zmluvou z 1.4.2018 o postúpení pohľadávok žalovaný ako postupník od G., a.s. evidentne odkúpil už premlčanú pohľadávku, ktorá v prípade jej

uplatnenia žalobou na všeobecnom súde týmto z úradnej povinnosti by bola preto zamietnutá (§54a o. z..). Z tohto dôvodu žalobkyňou ako dlžníkom dňa 8.10.2018 podpísanú „Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach“ považoval za dohodu smerujúcu výlučne v prospech žalovaného veriteľa, a nie v prospech spotrebiteľa, pričom žalovaný takto zastretým spôsobom pod ponukou výhody splátok pre žalobkyňu si zabezpečil uznanie dlhu a tým aj plynutie novej desaťročnej premlčacej doby (§110 ods. 1 o. z.). Tejto „dohode“ o uznaní záväzku vytkol pritom, že v celom jej texte nie je ani zmienka o §558 o. z., na ktorého základe táto bola uzavretá a už vôbec nerešpektuje §54a o. z., v zmysle ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať ani ho platne zabezpečiť, čo žalovaný takýmto spôsobom učinil. Rozhodne pritom nesúhlasil s obranou žalovaného, že žalobkyňa o premlčaní svojho dlhu, ktorý voči nemu uznala, bola poučená náležitým spôsobom a že jej bolo vysvetlené, čo termín premlčanie znamená. Žalovaným do textu tejto dohody jednostranne, t. j. bez akejkoľvek súčinnosti žalobkyne zakomponované jej vyhlásenie, že ako dlžník „má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“, považoval preto za zavádzajúce a s poukazom na elementárnu logickú úvahu mal za to, že keby žalobkyňa skutočne mala vedomosti o premlčaní jej záväzku voči žalovanému, takúto dohodu rozhodne by nepodpísala; vzhľadom na znenie §558 o. z. vedomosť žalobkyne o premlčaní jej dlhu nemohol vyvodiť ani z priloženého dotazníka, vysvetlenie pojmu premlčania sa žiadalo obsiahnuť priamo do textu dohody.

3. Z týchto dôvodov dospel k záveru, že Stály rozhodcovský súd správnou aplikáciou §54a a §558 o. z. v danom prípade mal preto konštatovať, že predmetný dlh zo spotrebiteľskej zmluvy je premlčaný a nemohol byť preto platne zabezpečený; jeho obsah bol pritom zmenený a nahradený novým právom, ktoré žalovanému ako veriteľovi umožňovalo spor proti žalobkyni úspešne ukončiť v rozhodcovskom konaní vydaním rozhodcovského rozsudku v jej neprospech. Vychádzajúc z formulácie predmetnej dohody má za to, že zo strany žalovaného došlo k nekalej obchodnej praktike, pretože ide o dohodu priečiacu sa zákonu, ako aj dobrým mravom, a preto táto z dôvodov uvedených v §39 o. z. je absolútne neplatným právnym úkonom.

4. Proti tomuto rozsudku žalovaný podáva odvolanie navrhujúc, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Napadnutému rozsudku vytýka, že dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy nemôže spočívať v absencii jej individuálneho dojednania a táto okolnosť nemôže byť preto dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa §45 ods. 1 ZoSRK. Dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa odvolateľa rovnako nemôže byť ani skutočnosť, že rozhodcovská zmluva, ktorá v danom prípade má všetky podstatné náležitosti ustanovené v §3 ZoSRK, vyžaduje od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní argumentujúc, že s účinnosťou od 1.1.2015 takéto dojednanie nie je neprijateľnou podmienkou spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko v zmysle §3 ods. 6 ZoSRK spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Odvolateľ nevidí žiaden problém ani v tom, že tak text dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach z 8.10.2018, ako aj text rozhodcovskej zmluvy z 8.10.2018, a to vopred pripravil práve on, a to bez akéhokoľvek participovania žalobkyne na tvorbe ich obsahu. Dohoda neobsahuje prekvapivé ani zavádzajúce ustanovenia či formuláciu, pričom ani uznanie dlhu, ako ani dohoda o jeho úhrade nepredstavuje náročný úkon ani z pohľadu žalobkyne ako dlžníka, ktorá v rozhodujúcom čase ich podpisu vzhľadom na svoj vek mala a mohla vedieť, čo je obsahom listín, ktoré po prečítaní vedome podpísala, následne nemôže preto dobre argumentovať, že za týchto podmienok nemala vôľu dohodu uzatvoriť, keďže mala a mohla byť v rozumnej miere informovaná, opatrná a obozretná. Žalobkyňa mala pritom úplne slobodnú a ničím nepodmienenú možnosť výberu, či tieto listiny vôbec podpíše alebo nie. Napadnutý rozsudok vo vzťahu k neplatnosti rozhodcovskej zmluvy odvolateľ považuje preto za nepreskúmateľný a povrchný a zároveň aj za vecne nesprávny, nezohľadňujúci normy lex specialis ani lex generalis.

5. Podľa odvolateľa je nepochybné, že rozhodcovský súd správne uzavrel, že v danom prípade nejde o spotrebiteľský úver podľa , jeho rozsudok obsahuje aj dostatočné odôvodnenie a je v súlade so zákonom, pričom rozhodca nevzhliadol žiadne porušenie spotrebiteľských zákonov, napadnutý rozhodcovský rozsudok v danom smere je aj riadne preskúmateľný, v rozhodcovskom konaní nedošlo k porušeniam práva spotrebiteľa, ktoré by mali za následok nezákonnosť rozhodcovského rozsudku. Keďže súd prvej inštancie ani len nerozviedol, akého nesprávneho právneho posúdenia rozhodcovský súd sa mal dopustiť, jeho rozsudok aj preto je zmätočný a nepreskúmateľný.

6. Podľa odvolateľa uznanie práva podľa §110 ods. 1, vety druhej o. z. nemožno stotožňovať s inštitútom uznania dlhu podľa §558 o. z., pričom zákon v zmienenom §110 nevyžaduje, aby dlžník v čase uznania práva mal vedomosť o premlčaní. Z dôvodu, že k 8.10.2018 ustanovenie §54a o. z. neexistovalo, nebol najmenší dôvod pre súd vrátane rozhodcovského súdu zamýšľať sa nad aplikáciou tohto zákonného ustanovenia. Zásadne sa preto nestotožňuje s právnym posúdením súdu prvej inštancie, ktorý na vec §54a o. z. aplikoval. Nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie podľa odvolateľa len dokresľuje skutočnosť, že z odôvodnenia napadnutého rozsudku ani nemožno vyvodiť, na základe akého konkrétneho ustanovenia §45 ods. 1 ZoSRK v danom prípade došlo k zrušeniu rozhodcovského rozsudku.

7. Žalobkyňa, ktorej odvolanie protistrany bolo doručené 9.5.2022, nevyužila svoje zákonné právo a k odvolaniu sa nevyjadrila. Žiadna zo strán ďalšie vyjadrenie vo veci nepodala.

8. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací po kladnom posúdení včasnosti a prípustnosti odvolania podaného stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnuté, viazaný odvolacími dôvodmi a viazaný tiež skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie bez nariadenia pojednávania preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné ( a 355 a nasl. o odvolaní).

9. Rozsudok odvolacieho súdu verejne bol vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach 28.6.2023 o 9.40 hod. v pojednávacej miestnosti č. dv. 202/II. posch., trakt D. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku od 16.6.2023 boli zverejnené na úradnej tabuli a tiež na webovej stránke odvolacieho súdu (, za použitia ).

10. Odvolací súd postupom podľa a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil, lebo tento dokazovanie vo veci vykonal v potrebnom rozsahu, na základe neho správne zistil skutkový stav a tento aj správne právne posúdil. Správne rozhodcovskému súdu vytkol, že na daný právny vzťah účastníkov neaplikoval ustanovenia žiadneho právneho predpisu upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ ( o. z., a contrario), hoci vzhľadom na okolnosti danej veci to bolo potrebným. V dohoda dlžníkom podpísanej 8.10.2018 sú obsiahnuté dva právne úkony, pričom len jeden z nich (dohoda o úhrade pohľadávky v splátkach) je dvojstranným právnym úkonom medzi postupníkom a dlžníkom, ktorým došlo k zmene obsahu už premlčaného v rozsahu obnovenia lehoty na splnenie záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy z 10.6.2013, označenej ako zmluva o úvere č. XXXXXXX X XX, keďže zmluvný veriteľ ako dodávateľ je osobou, ktorá pri jej uzatváraní a plnení konala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti, kým dlžník ako spotrebiteľ je fyzickou osobou, ktorá pri jej uzatváraní a plnení nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej ani inej podnikateľskej činnosti ( a o. z.). Druhý právny úkon obsiahnutý v dohode z 8.10.2018 je jednostranným právnym úkonom dlžníka, protistranou zavádzajúco označený za „dohodu o uznaní záväzku“, zabezpečujúci už premlčané právo postupníka z danej spotrebiteľskej zmluvy z 10.6.2013 o úvere. Súd prvej inštancie postupoval správne aj pokiaľ vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k právnemu záveru o neplatnosti posudzovanej rozhodcovskej zmluvy, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu rozhodnúť spor účastníkov spotrebiteľskej zmluvy, pretože je neprijateľnou zmluvnou podmienkou (iný dôvod jej neplatnosti podľa ZoSRK) a rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu z 30.1.2020, sp. zn. správne preto zrušil.

11. Napadnutý rozsudok z hľadiska zákonnej požiadavky na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia je plne akceptovateľný, presvedčivý a zrozumiteľný, v odôvodnení rozsudku súd dal odpoveď na všetky otázky, ktoré majú pre vec podstatný význam, pričom ani odvolací súd vychádzajúc z obsahu spisu nezistil žiadne vady, ktoré by sa týkali procesných podmienok ( ). Na správnosti skutkových záverov súdu prvej inštancie nič nezmenili ani odvolacie námietky žalovaného. Odvolací súd v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie a v odôvodnení svojho rozsudku v súlade s preto sa obmedzuje len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku, ako sú uvedené zhora a ktoré vo svojom odôvodnení preto už neopakuje.

12. V danom prípade medzi stranami nebolo sporným, že ich právny vzťah je právnym vzťahom spotrebiteľským, pričom túto skutočnosť konštatoval aj rozhodcovský súd, ktorý vo svojom rozsudku slovne aj deklaroval, že na daný prípad preto aplikoval ustanovenia §52 a nasl. o. z., z jeho odôvodnenia

však nie je možné zistiť, ktoré z nich a ako na posudzovanú vec aplikoval. Pokiaľ ide o dôvod neplatnosti rozhodcovskej zmluvy, predovšetkým je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie tento nevzhliadol v skutočnosti, že rozhodcovská zmluva nebola dojednaná individuálne, ako nesprávne namieta odvolateľ, ale práve s prihliadnutím na to, že táto nebola dojednaná individuálne, len zdôraznil, že preto mohol a správne aj pristúpil k posúdeniu, či táto neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky v spotrebiteľskej zmluve, prípadne či táto aj sama takouto nie je, pričom správne sú aj jeho právne závery, ktoré v tomto smere prijal. Je potrebné si uvedomiť, že rozhodcovská zmluva v danom prípade stranám má umožniť v rozhodcovskom konaní riešiť ich spory vzniknuté z dohody z 8.10.2018 o úhrade (v danom prípade premlčanej) pohľadávky v splátkach, pričom táto zároveň je záväzkom dlžníka nie však z tejto dohody, ale zo spotrebiteľskej zmluvy medzi ním a veriteľom uzavretej ešte 10.6.2013. Dohoda z 8.10.2018 nie je teda samostatným zmluvným vzťahom strán, ale je len právnym vzťahom, ktorým sa mení obsah premlčaného práva žalovaného vyplývajúceho z danej zmluvy o úvere. Z toho dôvodu aj (ne)existencia neprijateľných podmienok v tejto spotrebiteľskej zmluve, a to aj v znení dohody z 8.10.2018 o úhrade pohľadávky v splátkach, sa musí posudzovať z hľadiska hmotnoprávnej úpravy platnej a účinnej v čase uzavretia samotnej spotrebiteľskej zmluvy, t. j. v danom prípade k 10.6.2013. Odvolateľ márne preto namieta, že s účinnosťou od 1.1.2015 podmienky v rozhodcovskej zmluve z 8.10.2018 sa už nepovažujú za neprijateľné. Podľa §53 ods. 4 písm. r) o. z. v znení k 10.6.2013 za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považovali najmä ustanovenia, ktoré v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky vyžadujú od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní, čo je prípad aj v tomto konaní posudzovanej rozhodcovskej zmluvy z 8.10.2018, ktorá, ako súd prvej inštancie správne uzavrel, z dôvodu, že spotrebiteľovi neposkytuje možnosť dosiahnuť, aby protistranou v rozhodcovskom konaní už iniciovaný spor zo spotrebiteľskej zmluvy z 10.6.2013 medzi nimi sa riešil pred všeobecným súdom, ako výhradná rozhodcovská zmluva v zmysle §53 ods. 4 písm. r) o. z. v znení k 10.6.2013 je neprijateľnou a podľa §53 ods. 5 o. z. preto aj neplatnou zmluvnou podmienkou v tejto spotrebiteľskej zmluve a z toho dôvodu nemôže platne založiť právomoc rozhodcovského súdu na rozhodovanie sporov z danej zmluvy vzniknutých.

13. Okrem toho je potrebné si uvedomiť, že vzhľadom na to, že rozhodcovské konanie, v ktorom veriteľ proti spotrebiteľovi nesporne uplatňoval premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy, začalo až 4.9.2019, bolo preto nielen možné, ale aj nevyhnutne potrebné naň aplikovať §54a o. z., v zmysle ktorého zmeniť obsah takéhoto práva, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel. Závery súdu prvej inštancie o neplatnosti uznania dlhu z 8.10.2018 ako jednostranného úkonu dlžníka sú správne aj preto, že inštitút uznania dlhu ako jeden z osobitných zabezpečovacích inštitútov v nie je upravený v o. z., ako odvolateľ mylne sa domnieva, ale tento je upravený v o. z., pričom výlučne v tomto o. z. sú ustanovené aj zákonné obsahové náležitosti tohto právneho úkonu, pričom uznanie dlhu z 8.10.2018 posudzované v tomto konaní tieto zákonné náležitosti nemá.

14. V zmysle o. z., okrem všeobecných náležitostí ( a nasl. o. z.) potrebných na to, aby právny úkon uznania dlhu bol perfektný, v prípade uznania dosiaľ nepremlčaného dlhu vyžaduje aj splnenie osobitných náležitostí, ktorými sú: písomná forma, sľub zaplatiť dlh a vymedzenie dlhu čo do dôvodu a výšky; pokiaľ ide o dlh premlčaný, ako tomu bolo v prejednávanej veci, ďalšou zákonnou podmienkou platného uznania dlhu dlžníkom, je jeho vedomosť o tom, že dlh, ktorý uznáva, je premlčaný. V zmysle o. z. na to, aby uznanie dlhu bolo platné, nepostačuje preto len samotné uznanie existencie dlhu, ale ako esenciálna náležitosť tohto zabezpečovacieho inštitútu nevyhnutne je potrebný aj prísľub dlžníka, že tento svoj existujúci dlh zaplatí; v opačnom prípade uznanie dlhu by bolo neplatné. V danom prípade v uznaní dlhu z 8.10.2018 takýto prísľub dlžníka jednoznačne absentuje, tento jeho právny úkon nemôže preto vyvolať právne účinky platného uznania dlhu; uvedené vyplýva i z ustálenej praxe najvyšších súdnych autorít (pozri napr. rozsudok NS SR sp. zn. z 27.10.2010 alebo z 27.3.2008). Rozhodcovský súd v danom prípade rozhodne preto vážne pochybil, pokiaľ pre záver o platnom uznaní dlhu písomnou listinou formulárového typu žalobkyňou podpísanou 8.10.2018, nesprávne mu postačovalo, že touto žalobkyňa uznala svoj dlh z konkrétne špecifikovanej zmluvy v konkrétnej výške a zároveň je v nej deklarovaná aj jej vedomosť o premlčaní dlhu, pričom absenciou prísľubu dlžníka uznaný dlh aj zaplatiť absolútne sa ani nezaoberal. Ďalším, súdom prvej inštancie správne vytknutým dôvodom neplatnosti uznania dlhu z 8.10.2018, je absencia dôkazu o vedomosti dlžníka o premlčaní jeho dlhu, ktorý práve uznal, keďže vyhlásenie o tejto jeho vedomosti do textu tohto zo svojej podstaty jednostranného právneho úkonu dlžníka, ako aj celé znenie dohody z 8.10.2018 zakomponoval a vytvoril nie dlžník, ale veriteľ, a to z vlastnej iniciatívy, úplne

svojvoľne a bez akejkoľvek vedomosti či súhlasu dlžníka, pričom v konaní pravdivosť tohto vyhlásenia nepreukázal, hoci vzhľadom na okolnosti vzniku danej dohody dôkazné bremeno bolo práve na ňom. V danom prípade nebolo pritom sporným, a potvrdil to aj sám žalovaný, že výlučným iniciátorom ďalších rokovaní, a to výlučne ohľadom dohody o plnení záväzku z danej úverovej zmluvy v splátkach, bol jedine žalovaný veriteľ, nemožno preto rozumne pochybovať, že formulárový text dohody z 8.10.2018, do ktorého žalobkyňa nemohla žiadnym spôsobom zasiahnuť, či tento zmeniť, mohla ho len ako celok podpísať, neprezentuje jej vôľu ako dlžníka tento svoj dlh voči veriteľovi uznať, ale išlo o imanentný záujem veriteľa. Nemožno pritom opomenúť ani to, že podpisom tejto dohody 8.10.2018 spotrebiteľ napriek zákonnému zákazu (§54 ods. 1 o. z.), a preto neplatne (§39 o. z.) jednoznačne si zhoršil svoje zmluvné postavenie zo spotrebiteľskej zmluvy, nakoľko počnúc dňom 6.3.2018 jeho zmluvný záväzok voči veriteľovi ako premlčaný bol súdne už nevymáhateľný, na čo súd musí prihliadať z úradnej povinnosti (§54a o. z.). Z týchto dôvodov súd prvej inštancie postup žalovaného správne vyhodnotil ako jeho nekalú obchodnú praktiku, ktorá preto nemôže požívať právnu ochranu.

15. Okrem uvedeného správne sú závery súdu prvej inštancie o absolútnej neplatnosti dohody z 8.10.2018, a to aj preto, že v danom prípade nepochybne ide o spotrebiteľský právny vzťah, a to aj na základe Zmluva o úvere č. 2925399 7 02 z 10.6.2013 okrem toho, že vo svojich úvodných ustanoveniach výslovne ustanovuje, že ide o spotrebiteľský úver na dobu určitú, v jej záverečných ustanoveniach rovnako výslovne je deklarované, že okrem toho, že daný zmluvný vzťah medzi stranami sa riadi o stavebnom sporení, a , riadi sa aj o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a tiež všeobecnými podmienkami pre stavebné sporenie pre fyzické osoby. Rozhodcovský súd pochybil preto aj pokiaľ ustanovenia v danom prípade neaplikoval.

16. Zo všetkých týchto dôvodov, a to aj ktoréhokoľvek z nich aj samostatne, súd prvej inštancie v danej veci rozhodol vecne správne, keď predmetný rozhodcovský rozsudok zrušil z dôvodov ustanovených v §45 ods. 1 písm. e), a ZoSRK, aj keď v napadnutom rozsudku výslovne to neuviedol, čo však nie je vadou, ktorá by mohla mať za následok jeho nesprávnosť a odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny preto postupom podľa a potvrdil vrátane správneho a zákonného rozhodnutia o trovách konania.

17. Odvolací súd v konaní plne úspešnej žalobkyni proti plne neúspešnému žalovanému priznal nárok na plnú náhradu jej trov (, ). Vzhľadom na okolnosti prejednávanej veci na strane žalovaného spočívajúce v jeho nekalej obchodnej praktike odvolací súd nepovažoval za možné o trovách konania rozhodnúť podľa v prospech odvolateľa. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

18. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu dovolanie j e p r í p u s t n é , ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.

S výnimkou prípadov ustanovených v v dovolacom konaní dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).