Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Csp/75/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Mestský súd Košice sudkyňou JUDr. Patríciou Lučanskou v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, právne zastúpená Advokátskou kanceláriou Gallo s.r.o., so sídlom Jilemnického 30, 036 01 Martin, IČO: 36 715 352, konajúcej prostredníctvom: JUDr. Michal Gallo, advokát a konateľ, proti žalovanej: A. B., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX D. E. F., v konaní o zaplatenie 734,24 EUR s príslušenstvom

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanej náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. VÚB, a.s., sa žalobou domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 734,24 EUR s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne od 26.1.2024 do zaplatenia. Žalobu odôvodnila tým, že strany sporu uzatvorili dňa 20.6.2023 zmluvu o pôžičke č. 21805633 /1000369060 (evidenčné číslo zmluvy/ príd. autorizačný kód), na základe ktorej poskytol žalobca žalovanej pôžičku vo výške 793,70 EUR na kúpu spotrebného tovaru bližšie špecifikovaného v zmluve. Podmienky resp. Všeobecné obchodné podmienky sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a s ktorými sa žalovaná oboznámila, čo potvrdila vlastnoručným podpisom zmluvy. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 20 mesačných splátkach v sume 49,13 EUR, celkovo 982,60 EUR (bez akontácie). Doposiaľ žalovaná uhradila 147,39 EUR. Vzhľadom na to, že žalovaná porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku riadne a včas, žalobca ju listom zo dňa 21.12.2023 – Predžalobná upomienka, vyzval k úhrade dlžných splátok, na čo jej poskytol dodatočnú lehotu na plnenie viac než 30 dní a súčasne ju upozornil, že ak nedôjde aspoň k úhrade najstaršej omeškanej splátky, žalobca bude oprávnený úver zosplatniť. Žalovaná ani v dodatočne poskytnutej lehote dlžné splátky neuhradila, preto žalobca dňa 19.1.2024 úver zosplatnil, o čom bola žalovaná informovaná listom zo dňa 20.1.2024. Ku zosplatneniu samotnému došlo až po márnom uplynutí dostatočne dlhej dodatočnej lehoty na plnenie, a to vo vzťahu ku splátke splatnej bezprostredne pred zosplatnením. Splátka uvedená v predžalobnej upomienke je len najstaršou omeškanou splátkou, táto však neurčuje začiatok plynutia premlčacej lehoty. V zmysle musel žalobca počkať na vznik potrebnej dĺžky omeškania dlžníka. Žalobca poukázal na uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn.: a uznesenie Krajského súdu v Trenčíne sp.zn: . Právo žalobcu na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti upravuje .2 zmluvných podmienok. Celkový dlh žalovanej predstavuje sumu 734,24 EUR. Žalobca si uplatnil zákonné úroky z omeškania, a to od šiesteho dňa nasledujúceho po Oznámení o vyhlásení okamžitej splatnosti, nakoľko oznámenie bolo zaslané obyčajnou listovou zásielkou, kde obvyklá doba doručenia zásielky je 5 dní. Na preukázanie svojho nároku žalobca predložil listinné dôkazy.

2. Žalovaná sa k žalobe písomne nevyjadrila.

3. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania a navrhol, aby ak budú splnené podmienky pre vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaného v zmysle 274 , aby súd rozhodol touto formou rozsudku. V prípade uznávacieho prejavu žalovanej na pojednávaní, navrhol, aby súd po splnení podmienok v zmysle a nasl. rozhodol rozsudkom pre uznanie nároku.

4. Na pojednávaní žalovaná uviedla, že sa snažila splácať úver, ale keď sa dostala do štádia, že nemala ani elektrinu, vodu, mala 4 maloleté deti, z toho jedného chorého chlapca, tak nebola schopná splácať. Splácala vtedy dva úvery C. G., jeden ten na 50,- eur, a druhý 37,- eur. Ona by chcela ďalej splácať. Predžalobnú upomienku obdržala, prečítala si to, vedela, že dlží, ale nemala z čoho dlh uhradiť. Chce splácať ďalej splátky, ako splácala. Bude naďalej splácať úver po 50,- Eur.

5. Súd mal zato, že takýto prejav žalovanej spotrebiteľky nemožno chápať ako uznávací prejav, na základe ktorého by bolo možné rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku. Z jej vyjadrenia mu bolo zrejmé, že si je žalovaná vedomá dlhu z predmetnej zmluvy o pôžičke a je ochotná ho splácať, avšak nebolo natoľko určité, aby z neho bolo zrejmé, v akej výške a na akom základe nárok uznáva a že si je vedomá následkov vydania rozsudku pre uznanie nároku. Podľa názoru súdu, svojím vyjadrením sledovala možnosť uhrádzania dlhu aj naďalej v splátkach. Z jej strany šlo skôr len o uznanie existencie dlhu voči žalobcovi, nie o uznanie jej povinnosti zaplatenia konkrétne uplatneného dlhu. Navyše, súd by musel priznať právo žalobcovi na základe absolútne neplatného právneho úkonu (zosplatnenia úveru), hoci inak by podľa hmotného práva tieto skutočnosti ex offo vyhodnocoval. Na podporu svojho záveru súd uvádza nasledovné.

6. Súdna prax ustálila, že v spotrebiteľských sporoch aj pri uznaní nároku žalovaným – spotrebiteľom môže súd vyhodnocovať skutočnosti, na ktoré by inak podľa hmotného práva ex offo prihliadal, a teda môže vyvodzovať dôsledky z absolútne neplatných právnych úkonov a to s poukazom na a dôvodovú správu, podľa ktorej nóvum spočíva v zavedení osobitných konaní so slabšou stranou, ktoré výrazne modifikujú doterajšie chápanie rovnosti strán sporu a súd v týchto prípadoch musí zohľadňovať istú hmotnoprávnu i procesnú nerovnováhu sporových strán (rovnaký názor napr. rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo 17.3.2021 a sp. zn. zo dňa 8.8.2022, rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. z 26.6.2018). Krajský súd v Banskej Bystrici v rozsudku sp. zn. zo 17.3.2021 uviedol: „Zákonodarca síce zaviedol kategóriu sporov s ochranou slabšej strany v konaní, avšak výslovne neupravil žiadne obmedzenia pre rozhodovanie rozsudkom pre uznanie nároku, a to ani v prípade spotrebiteľských sporoch. Preto pri čisto formalistickom výklade ustanovenia by aj v spotrebiteľských sporoch, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť a žalobca navrhne rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, súd musel rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku, čo by znamenalo, že by musel priznať aj premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy alebo musel by priznať právo žalobcovi, ktorý na základe absolútne neplatného právneho úkonu nie je aktívne legitimovaným v spore, hoci inak by podľa hmotného práva tieto skutočnosti ex offo vyhodnocoval. Keďže však upravuje spotrebiteľské spory ako osobitný druh sporov s ochranou slabšej strany v konaní, a teda účelom a zmyslom je zohľadniť aj istú hmotnoprávnu i procesnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, podľa názoru odvolacieho súdu treba návrh na vydanie rozsudku pre uznanie a splnenie ďalších zákonných podmienok podľa posudzovať aj podľa špecifických potrieb strán sporu, pretože napriek kogentnosti ustanovenia by pri čisto gramatickom výklade a lipnutím na formálnych znakoch vydanie rozsudku pre uznanie mohlo znamenať postup súdu v rozpore so základnými princípmi civilného sporového konania, konkrétne . Zákonodarca pritom v upravil, že každé ustanovenie tohto zákona je potrebné vykladať aj v súlade s princípmi, na ktorých tento zákon spočíva.“ (Obdobne konštatoval Krajský súd v Banskej Bystrici vo svojom rozsudku sp. zn. zo dňa 8.8.2022.) Samotné splnenie formálnych predpokladov ustanovených v neumožňuje priznať nárok odporujúci kogentným ustanoveniam hmotného práva ä k tomu viď rozh. NS SR sp. zn. ).

7. Najvyšší súd SR v rozhodnutí sp. zn. konštatoval: „14. Súdy nižšej inštancie v danom prípade nevzhliadli splnenie podmienok na postup v zmysle . Odvolací súd dospel k záveru, že u spotrebiteľa nie je vylúčená aplikácia ustanovenia , avšak toto ustanovenie sporového poriadku možno v spore s ochranou slabšej strany - spotrebiteľa aplikovať len za predpokladu, že uznávací prejav vôle spotrebiteľa pred súdom bude

informovaný, tak ako odvolací súd nižšie špecifikuje. Odvolací súd dospel k záveru, že vyjadrenie žalovaného na pojednávaní konanom 5. februára 2019 nemožno považovať za taký prejav vôle, ktorý by vyvolával právne účinky predpokladané . Žalovaný v priebehu sporu pred súdom prvej inštancie, na danom pojednávaní síce uznal nárok žalobkyne a žiadal, aby mohol splácať v pravidelných mesačných splátkach, avšak zo zápisnice ako ani zo zvukového záznamu z pojednávania nie je zrejmé v akej výške nárok uznáva a ani skutočnosť, že by bol súdom prvej inštancie pred položením otázky smerujúcej k uznaniu nároku poučený o tomto procesnom inštitúte a jeho následkoch tak ako to vyžaduje . V spotrebiteľských sporoch možno za relevantný považovať iba informovaný uznávací prejav vôle spotrebiteľa. Za takýto možno považovať iba taký prejav, ku ktorému spotrebiteľ pristúpil až potom, čo súd prvej inštancie riadne a preukázateľne vykonal poučenie podľa , teda vhodným spôsobom, nie len v rozsahu všeobecnej poučovacej povinnosti, no najmä aj o iných možnostiach procesnej obrany (iných možnostiach potrebných na účelné bránenie jeho práv), tak aby boli spotrebiteľovi zrejmé rozsiahle následky procesného uznania žalobcom uplatneného nároku. Zároveň by takéto poučenie malo vytvoriť predpoklad pre vyvrátenie častokrát mylnej predstavy spotrebiteľa, že inak nemá možnosť žiadať súd o zaplatenie dlhu v súdom určených splátkach. Odvolací súd uviedol, že úkon žalovaného je potrebné posudzovať s ohľadom na celý jeho obsah. Z vyjadrenia žalovaného v podstate vyplýva, že si je vedomý existencie dlhu (výšku dlhu však v ústnom prednese nekonkretizoval) a žiada možnosť jeho postupného splatenia. Okolnosti prípadu nasvedčujú tomu, že žalovaný existenciu dlhu nespochybňoval, ale svoje vyjadrenie na pojednávaní, že dlh uznáva, však formuloval bez akéhokoľvek poučenia súdu o procesnom inštitúte uznania dlhu a jeho následkoch (o iných možnostiach potrebných na účelné bránenie práv), so snahou o docielenie možnosti úhrady svojho dlhu v splátkach. Aj zo samotného odôvodnenia súdu prvej inštancie je zrejmé, že tento prejav o uznaní dlhu spotrebiteľom nebol súdom zohľadnený ako taký prejav vôle, ktorý by vyvolával právne účinky predpokladané , ale ako prejav ktorý poskytol súdu prehľad o splnení základných predpokladov pre samotnú existenciu dlhu, ktorého výšku následne považoval súd prvej inštancie za potrebné ďalej skúmať a to z dôvodov uvedených v odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie. 15. Dovolací súd v súvislosti s dovolacími námietkami žalobkyne poukazuje na judikát R 25/2022, ktorého právna veta znie: „v spotrebiteľskom spore možno za relevantný prejav spotrebiteľa, že uznáva nárok dodávateľa ( ) považovať iba jednoznačný, pochybnosti nevyvolávajúci prejav spotrebiteľa, ku ktorému pristúpil až po osobitnom poučení súdom v zmysle . Bez takéhoto poučenia súdom samo vyjadrenie spotrebiteľa, že „si je vedomý dlhu" a „chce dlžnú sumu zaplatiť" nemožno považovať za uznanie nároku." 15.1. Dovolací súd zároveň poukazuje na rozhodnutie najvyššieho súdu z 1. novembra 1996, publikované v časopise Zo súdnej praxe pod č. 69/1996, v zmysle ktorého rozsudkom na základe uznania alebo vzdania sa nároku môže súd rozhodnúť len vtedy, ak je prejav účastníka natoľko určitý, že z neho možno urobiť nepochybný záver, že úkon smeruje k uznaniu nároku alebo vzdaniu sa nároku. Podľa H. XX/XXXX uznanie nároku účastníkom v priebehu občianskeho súdneho konania musí súd zhodnotiť v zmysle ustanovenia (teraz , pozn.), teda v súvislosti s výsledkami vykonaného dokazovania, prihliadajúc na všetko, čo vyšlo za konania najavo. 15.2. Najvyšší sud taktiež v rozhodnutí z 27. januára 2021 sp. zn. uviedol, že: „určitosť písomného prejavu vôle je objektívnou kategóriou a takýto prejav by nemal vzbudzovať dôvodné pochybnosti o jeho obsahu ani u tretích osôb. Pri uznaní nároku je potrebné, aby sporová strana pred súdom písomne uznala, že splní svoj dlh, uviedla dôvod jeho vzniku a výšku (rozsah), v akej ho uznáva. Tu si je potrebné uvedomiť, že pokiaľ hovoríme o „uznaní dlhu", ide tu striktne formálne o „uznanie zaplatenia dlhu", kladie sa dôraz na samotné zaplatenie a nie na dlh ako taký (nie na existenciu dlhu). K platnému uznaniu dlhu ( ) je mimo všeobecných náležitostí ( a nasl. ) potrebné, aby tento jednostranný právny úkon dlžník učinil písomnou formou, vyjadril v ňom prísľub zaplatiť dlh a uviedol dôvod a jeho výšku (obdobne tuzemská súdna prax napr. Najvyšší súd Slovenskej republiky , , , ale i cudzozemská súdna prax napr. Najvyšší súd Českej republiky , , , obdobne i právna teória Števček, M., Dulák, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M., a kol. II., 2, vydanie. Komentár. Praha: C.H.Beck, 2019, , - 2083 a 2086-2091 s.)." 16. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaný na pojednávaní konanom 5. februára 2019 uviedol, že uznáva nárok s tým, že vzhľadom na jeho situáciu požadoval plnenie v mesačných splátkach po 50 eur. Z uvedeného prejavu žalovaného však nie je zrejmé v akej výške nárok uznáva, prejav žalovaného nie je dostatočne určitý a jasný tak, aby z neho bolo možné usúdiť, že jeho úmyslom bolo skutočne uznanie základu aj výšky nároku, s tým, že z vyjadrenia žalovaného prevažne vyplýva žiadosť o plnenie dlhu v mesačných splátkach. Dovolací súd poukazuje, že uznanie nároku musí zahŕňať uznanie základu

nároku i jeho výšky. Zároveň z obsahu spisu nevyplýva skutočnosť, že by bol žalovaný súdom prvej inštancie pred vyjadrením sa k žalobe poučený o tomto procesnom inštitúte (uznania nároku) a jeho následkoch tak ako to vyžaduje . 17. V zmysle vyššie uvedeného dospel dovolací súd k záveru, že postup súdov nižšej inštancie, keď nepostupovali v zmysle ustanovenia , bol správny, nakoľko neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre uznanie nároku, keďže prejav žalovaného - spotrebiteľa (ktorého prejav nebol dostatočne určitý, a ktorý nebol poučený súdom v zmysle ) nebolo možné považovať za uznanie nároku. Žalobkyňa preto neopodstatnene namietala existenciu vady zmätočnosti v zmysle .“

8. Súd vo veci vykonal dokazovanie predloženými listinným dôkazmi a dôkazom vyplývajúcim z verejného registra a zistil skutkový stav veci:

9. Dňa 20.6.2023 uzavrel žalobca ako veriteľ so žalovanou ako klientom Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1000369060, na základe ktorej poskytla žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 793,70 EUR pri ročnej úrokovej sadzbe 19,30 %, viazaný na zakúpenie tovaru: mobilný telefón Samsung Galaxy Z Flip4 5G 8GB/256GB fialový. Žalovaná sa zaviazala úver uhradiť v pravidelných mesačných splátkach po dobu 20 mesiacov vo výške 49,13 EUR (vrátane poistného 3,21 EUR), pričom dátum prvej splátky bol dohodnutý na deň 20. deň mesiaca nasledujúceho po dodaní tovaru. V zmluve bola dohodnutá úroková sadzba 19,30 % ročne a celkové náklady spotrebiteľa 124,54 EUR, celková suma 918,24 EUR. Žalovaná pred uzavretím zmluvy veriteľovi predložila svoj občiansky preukaz, potvrdenie z pošty dokladujúce príjem opatrovateľského príspevku, rozhodnutie o priznaní príspevku za opatrovanie, kópiu výpisu z účtu za posledné 3 mesiace (príjmy a výdavky), priemernom čistom príjme vo výške 805,- EUR. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú Obchodné podmienky (b.12.2) a Cenník (hlava XI.). V X. hlave bod 10.2 zmluvy bolo dohodnuté, že v prípade riadneho a včasného nesplácania splátok úveru žiadať od žalovanej zaplatenie celej pohľadávky pred dátumom konečnej splatnosti úveru, ktorá sa stane okamžite splatnou (vyhlásiť okamžitú splatnosť úveru), ak je klient v omeškaní s úhradou jednej splátky alebo čiastočného plnenia jednej splátky počas obdobia dlhšieho ako 3 mesiace a to za podmienok ustanovených v a .

10. Podľa prehľadu úhrad (č.l. 35) mala žalovaná uhrádzať splátky od 20.7.2023, pričom žalovaná počnúc 4. splátkou, splatnou dňa 20.10.2023 neuhrádzala splátky riadne a včas. Celkovo uhradila 236,39 EUR, pričom 89,- EUR predstavuje akontáciu a celková suma vykonaných úhrad je vo výške 147,39 EUR, ktoré sú riadnymi splátkami poskytnutého finančného plnenia.

11. VÚB, a.s., žalovanej písomne listom z 21.12.2023 oznámila, že je v omeškaní od 20.10.2023 a výška jej nedoplatku dosiahla sumu 147,39 EUR. Nedoplatok C. žiadala uhradiť do 10.1.2024 s tým, že inak žalovaná stratí možnosť splácať úver v mesačných splátkach. Podľa poštovej doručenky tento list žalovaná prevzala dňa 4.1.2024.

12. VÚB, a.s., žalovanej písomne listom zo 20.1.2024 oznámila, že omeškané splátky neboli uhradené a uplynula 15 dňová lehota, od kedy bola žalovaná na možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti celého zostatku úveru upozornená a že dňa 19.1.2024 došlo k predčasnému zosplatneniu úveru č. 1000369060 a dlžný zostatok úveru predstavuje sumu vo výške 734,24 EUR. Podľa poštovej doručenky tento list žalovaná prevzala dňa 26.1.2024.

13. Súd vec posúdil podľa nižšie uvedených zákonných ustanovení.

14. Podľa ustanovenia , zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

15. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

16. Podľa v znení platnom do 31.10.2024 , ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa §

565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva.

17. Podľa , prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

18. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov (ZoSÚ) v znení platnom k 20.6.2023, tento zákon upravuje práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.

19. V ustanovení citovaného zákona sú uvedené náležitosti, ktoré zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa musí obsahovať.

20. Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

21. Súd mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že strany sporu uzavreli dňa 20.6.2023 zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej poskytla žalovanej spotrebiteľský úver vo výške 739,70 EUR pri ročnej úrokovej sadzbe 19,30 %, viazaný na zakúpenie tam špecifikovaného tovaru, ktorý mal byť uhradený v pravidelných mesačných splátkach po dobu 20 mesiacov vo výške 49,13 EUR, a to od 20.6.2023. V zmluve bola dohodnutá možnosť predčasne zosplatniť úver. Súd mal vykonaným dokazovaním tiež za preukázané, že žalovaná neuhrádzala riadne a pravidelne dlh, preto bola výzva zo strany žalobcu zo dňa 21.12.2023 s upozornením na možnosť predčasného zosplatnenia úveru dôvodná.

22. Žalovaná bola v čase výzvy v omeškaní od 20.10.2023 vo výške 147,39 EUR viac ako tri mesiace, pričom však žalobca vo výzve nešpecifikoval splátku, pre neuhradenie ktorej si uplatní toto právo. Vzhľadom na vyššie uvedené, preto neboli splnené zákonné podmienky pre predčasné zosplatnenie úveru dňa 19.1.2024 (žalovanej oznámené listom z 20.1.2024, doručeným jej dňa 26.1.2024) a toto zosplatnenie je teda právne neúčinné.

23. Súd zaznamenal, že v komentárovej literatúre dikcia (v znení platnom do 31.10.2024) a vyvoláva určité nejasnosti a otázky, z čoho vyplýva možnosť viacerých alternatívnych výkladov uvedených ustanovení, čo sa prejavilo i v rozhodovacej praxi. Súd preto poukazuje na rozhodnutie NS SR sp. zn. z 25.1.2024, v ktorom ako dovolací súd vytkol odvolaciemu súdu, že: „nie je zrejmé, akým spôsobom došiel súd druhej inštancie k záveru, že žalobca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 22. novembra 2019, keď táto skutočnosť nevyplýva zo žiadnych listín doložených žalobcom, prečo oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa 2. decembra 2019 neobsahuje konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne právny predchodca žalobcu zosplatnil celý dlh. Dovolací súd uvádza, že pre spotrebiteľské vzťahy, ktorým je i ten v prejednávanej veci môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky až najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (). V súvislosti s úpravou režimu straty výhody splátok zákonodarca v zavádza nové pravidlo, z ktorého vyplýva, že veriteľ (v postavení dodávateľa) môže požadovať splnenie celého dlhu pre nesplnenie niektorej zo splátok za podmienok, že uplynuli 3 mesiace od omeškania so zaplatením príslušnej splátky a že upozornil dlžníka (v postavení spotrebiteľa) v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Účinnosť uplatnenia práva veriteľa podľa je teda podmienená tým, že veriteľ v uvedenej lehote pred uplatnením tohto práva upozornil dlžníka na to, že toto právo využije. Bez takéhoto včasného upozornenia je uplatnenie neúčinné. Z veta druhá vyplýva iba to, že veriteľ môže žiadosť o jednorazové vrátenie nesplatenej dlžnej sumy využiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky a môže tak urobiť až po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením zmeškanej splátky ( ). V prípade, ak zo strany veriteľa dôjde k vyhláseniu úveru za predčasne splatný, a to v

súlade s ustanovením a , pre platný úkon zosplatnenia je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh. Následne sa odvolací súd náležite vyporiada aj s námietkou dovolateľa týkajúcou sa absencie vecnej legitimácie žalobcu a neplatného postúpenia pohľadávky.“

24. Výzva prezumovaná je jednostranným právnym úkonom, ktorý z hľadiska jeho určitosti musí obligatórne obsahovať identifikáciu splátky, s ktorou je spotrebiteľ (v prejedávanom spore žalovaný) v omeškaní, a ktorá zakladá dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru. Bez uvedenia tejto identifikácie nie je možné následne preskúmať splnenie podmienok na uplatnenie práva na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru a splatnosť tohto úkonu. Je potrebné si uvedomiť, že sa nejedná iba o formálnu podmienku, ale sa jedná o notifikačnú povinnosť dodávateľa voči spotrebiteľovi, ktorá má umožniť spotrebiteľovi „dozvedieť sa“ o hroziacom následku spočívajúcom vo vyhlásení predčasnej splatnosti úveru, a tento následok odvrátiť. Práve uvedenie konkrétnej splátky je tou rozhodujúcou skutočnosťou, ktorá musí byť spotrebiteľovi určito vyjadrená, nakoľko uvedenie „iba“ výšky dlhu, s ktorým je spotrebiteľ v omeškaní, vykazuje podstatnú mieru abstrakcie a spotrebiteľ z takto vyjadreného údaju nemôže bez ďalšieho určiť, ktorá splátka môže v budúcnosti založiť dôvodnosť predčasného zosplatnenia, resp. ktorú splátku považuje dodávateľ za splátku rozhodnú. Z uvedeného potom v konečnom dôsledku nie je objektívne vopred možné určiť, kedy si dodávateľ uplatní (resp. môže uplatniť) svoje právo pristúpiť k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru.

25. Špecifikácia splátky, pre ktorú pôvodný veriteľ mienil pristúpiť k zosplatneniu úveru už vo výzve podľa , resp. v oznámení o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru poskytuje spotrebiteľovi právnu istotu, že vec bude spravodlivo rozhodnutá; špecifikácia splátky pre spotrebiteľa predstavuje podklad pre procesnú obranu. Zároveň uvedenie splátky, pre ktorú sa dlh zosplatňuje, neumožňuje veriteľovi dotvárať skutkový stav takým spôsobom, aby bolo možné následne polemizovať, pre ktorú splátku veriteľ pristúpil k zosplatneniu úveru, pokiaľ ho zosplatnil platne. Bez uvedenia splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, nie je výzva na zaplatenie dostatočne určitá, a teda dostatočne určitým nie je ani právny úkon, ktorým veriteľ realizoval predčasne zosplatnenie úveru. Z uvedeného vyplýva, že ak v prejednávanej veci nedošlo k špecifikácii splátky, pre ktorú veriteľ dlh mienil zosplatniť, resp. zosplatnil, nebol jednostranný právny úkon veriteľa dostatočne určitý, z ktorého dôvodu je úkonom neplatným. Súd v tejto súvislosti poukazuje aj na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. sp. zn. zo dňa 6.9.2021 a sp. zn. zo dňa 13.2.2025.

26. Súd teda uzatvára, že pre platný úkon predčasného zosplatnenia úveru je zo strany veriteľa nevyhnutné, aby pri výzve predchádzajúcej zosplatneniu (aby nedošlo k odňatiu možnosti žalovanej douhradiť omeškanú splátku a predísť zosplatneniu úveru pre jej nezaplatenie) aj v tomto zosplatnení presne špecifikoval konkrétnu splátku, pre ktorú jednorazovo a predčasne zosplatnil celý dlh, čo však žalobca neurobil. Vzhľadom na uvedené súd opakuje, že zosplatnenie žalobcu zo dňa 20.1.2024 je neplatné pre rozpor so zákonom a právne neúčinné, preto naň súd neprihliadal a žalobu ako nedôvodnú v celom rozsahu zamietol, keďže príslušenstvo pohľadávky sleduje právny osud pohľadávky.

27. Súd dodáva, že žalobca po skutkovej stránke v žalobe jasne tvrdil, že došlo k zosplatneniu poskytnutého úveru a v uvedenom smere produkoval k svojim tvrdeniam aj dôkazy. Súd nemohol prekročiť návrh žalobcu ( ), naviac v konaní s ochranou slabšej strany – žalovanej v postavení spotrebiteľa, nakoľko by tým porušil zásadu „ne ultra petitum“ a právo žalovanej na spravodlivý proces. V tej súvislosti súd poukazuje i na NS SR sp. zn. , ktoré prešlo aj testom ústavnosti (viď uznesenie ÚS SR sp. zn. zo dňa 2.10.2024). Súd nemôže priznať plnenie z iného skutkového základu, než aký bol vymedzený v žalobe. Žalobca v žalobnom návrhu vymedzuje predmet konania po skutkovej a právnej stránke. Pre rozhodnutie veci má preto rozhodujúci význam skutkový základ vymedzený žalobcom v žalobe a tento je nosným pre skutkové zistenia, z ktorých súd následne pri právnom posúdení vychádza. Vzhľadom na uvedené, súd nemohol žalobcovi uplatnený nárok priznať na základe iného skutkového základu, než bol vymedzený žalobou.

28. Podľa ust. , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

29. Podľa ust. a , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

30. Vzhľadom na výsledok sporu, by žalobca mal plne znášať náhradu trov konania žalovanej, avšak nakoľko jej v konaní žiadne trovy nevznikli, súd v súlade s princípom hospodárnosti konania o trovách konania rozhodol tak, že ich náhradu žalovanej nepriznal. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 28. februára 2018 sp. zn. (R 72/2018) vyslovil, že ak podľa obsahu spisu strane v konaní žiadne trovy nevznikli, je v súlade s základných princípov , zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa jej náhrada trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v dvoch písomných vyhotoveniach.

Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom súde (ust. a ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (ust. ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. . ods. 1 až 3).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (ust. .).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.