Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/86/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nové Zámky samosudcom Mgr. Mariánom Hatalom v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Nové Zámky, S. C. A. XXXX/X, právne zastúpený: Mgr. Martin Paškala, advokát, AK Bratislava, Záhradnícka 27 proti žalovaným: v 1. rade: D. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom F., G. XX/XX, v 2. rade: H. E., nar. XX.XX.XXXX, s trvalým pobytom Nové Zámky o zaplatenie 2 606,75 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaní v 1. rade a v 2. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 2 606,75 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2 606,75 eur od 18.01.2023 do zaplatenia, do troch dní po právoplatnosti rozsudku.

Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. rade a v 2. rade vo výške 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal voči žalovaným v 1. a v 2. rade zaplatenia istiny 2 606,75 eur s príslušenstvom titulom neuhradených plnení spojených s užívaním bytu, nachádzajúceho sa na III. podlaží v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ulici S. C. A. X A. E. I., číslo bytu 3 za obdobie od 26.10.2022 do 07.01.2023.

2. Napriek rozsiahlym šetreniam sa súdu nepodarilo zistiť bydlisko žalovaného v 1. rade a tým ani jeho stanovisko vo veci samej.

3. Súd vykonal podrobné šetrenia aj za účelom zistenia bydliska žalovanej v 2. rade, no bezvýsledne a tým pádom sa žalovaná v 2. rade vo veci samej nevyjadrila.

4. Na pojednávanie konané dňa 22.01.2024 sa žalobca nedostavil, svoju neprítomnosť neospravedlnil, pojednávania sa však zúčastnil jeho právny zástupca. Žalovaný v 1. rade mal doručenie predvolania vykázané postupom podľa , žalovaná v 2. rade mala doručenie predvolania vykázané postupom podľa . Z týchto dôvodov súd pojednával v neprítomnosti strán podľa .

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením pripojených správ a dokladov, predovšetkým nájomnej zmluvy, uznania dlhu, výpisu z listu vlastníctva (ďalej aj LV) č. 10524, katastrálne územie E. I. a ďalších a zistil tento skutkový a právny stav:

6.1 Podľa výpisu z LV č. XXXXX, katastrálne územie a obec Nové Zámky je žalobca výlučným vlastníkom 1/1 k celku bytu č. 5, II. poschodie, vchod č. 3, súpisné číslo 5351 s podielom priestoru

na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu, na príslušenstve v bytovom dome so súpisným číslom XXXX na pozemku parcelné číslo XXX/XX. Žalobca nadobudol vlastnícke právo k označenému bytu na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena zo dňa 24.01.2018 v znení dodatku č. 1 zo dňa 13.03.2018, V-419/2018 (citovaný list vlastníctva).

6.2 Dňa 27.05.2022 bola medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovanými v 1. a v 2. rade ako nájomcami uzatvorená nájomná zmluva, ktorej predmetom podľa článku I. bod 1 bol označený byt. Nájomná zmluva v článku II. obsahuje opis predmetu nájmu a predstavuje označený byt. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom podpisu oboma zmluvnými stranami, teda dňa 27.05.2022 (nájomná zmluva zo dňa 27.05.2022).

6.3 Dňa 07.01.2023 žalovaný v 1. rade a v 2. rade podpísali uznanie dlhu podľa , ktoré bolo vyhotovené v písomnej forme a ktorým čo do dôvodu a do výšky uznali spoločne a nerozdielne svoj dlh v celkovej výške 2 606,75 eur bez prislúchajúceho príslušenstva (úrokov z omeškania) voči veriteľovi, teda voči žalobcovi a ktorý vznikol z dôvodu neúhrady za plnenia spojené s užívaním predmetu nájmu (bytu) na základe nájomnej zmluvy zo dňa 27.05.2022 v období od 26.10.2022 do 07.01.2023 a z dôvodu poškodenia predmetu nájmu. Dlžníci, teda žalovaní v 1. a v 2. rade prehlásili, že dlh uznávajú a zaväzujú sa ho splatiť v plnej výške aj s príslušenstvom do 17.01.2023 na účet veriteľa alebo k rukám veriteľa proti podpisu príjmového dokladu (uznanie dlhu).

7. Podľa ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

8. Podľa ustálenej právne teórie súdnej praxe je sporové konanie ovládané prejednávacou zásadou, v zmysle ktorej tvrdiť skutočnosti a navrhovať na ich preukázanie dôkazy je vecou strán sporu. Teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien. Ide o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť jeho úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať ( ). Predmetné ustanovenie stanovuje aj dôkaznú povinnosť strán v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Zásadne na stranách sporu leží iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Totožné následky postihujú tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strán sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany za výsledok konania, pokiaľ je určený výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany nie je preukázané v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu nepriaznivé rozhodnutie.

9.1 Uznanie dlhu ako jednostranný právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase uznania dlh existoval. Tento právny úkon okrem všeobecných náležitostí pre právne úkony ( a nasledujúce ) musí mať písomnú formu, musí byť z neho zrejmý dôvod (kauza) vzniku pohľadávky, musí v ňom byť presne určená výška pohľadávky a napokon musí obsahovať aj prísľub dlžníka tento dlh zaplatiť. V prípade sporu veriteľ nemusí dokazovať, že v čase uznania dlh existoval, ani jeho výšku. Dlžník, ktorý by namietal, že dlh v čase uznania neexistoval, alebo že zanikol napríklad splnením alebo inak, by to však musel preukázať. Uznanie dlhu je akcesorickým právnym úkonom (zmluvou) vo vzťahu k pôvodnému záväzkovému vzťahu. Uznanie dlhu predstavuje jednostranne zaväzujúcu bezodplatnú konsenzuálnu zmluvu, ktorá vznikne na základe jednostranného právneho úkonu dlžníka adresovaného veriteľovi, ktorým dlžník dáva najavo, že svoj záväzok uznáva a veriteľ toto uznanie dlhu akceptuje. K uznaniu dlhu je potrebná existencia platného záväzkového vzťahu medzi dlžníkom a veriteľom. Pre uznanie dlhu je charakteristické, že: a) nevzniká nový záväzkový právny vzťah, b) nemení sa právny dôvod uznaného záväzku, c) nemenia sa ani okolnosti, na základe ktorých dlh vznikol. Obsahom vyhlásenia dlžníka v listine o uznaní dlhu je prísľub dlžníka, že dlh vyrovná (zaplatí). Predmetom uznania môže byť len dlh, ktorý vznikol z platného záväzkového vzťahu. Uznať možno tak

splatný, ako aj ešte nesplatný dlh. Doba splatnosti dlhu nemusí byť v listine o uznaní dlhu uvedená. Predmetom uznania môžu byť ako peňažné, tak aj nepeňažné dlhy, ktoré musia byť v písomnom prejave vôle dostatočne identifikované; údaje o dlhu musia byť uvedené v písomnej listine o uznaní dlhu alebo musia aspoň z nej nepochybne vyplývať. Vyjadrenie prísľubu dlh zaplatiť je esenciálnou náležitosťou iba uznanie dlhu v zmysle . Ak písomný prejav vôle dlžníka obsahuje uznanie dlhu čo do dôvodu aj výšky a absentuje v ňom výslovný prísľub na zaplatenie dlhu, dôsledkom tohto úkonu je, že vyvrátiteľná právna domnienka trvania dlhu v zmysle nenastane. Na to, aby bolo uznanie dlhu platné, nepostačuje len samotné uznanie existencie dlhu, ale je aj potrebný prísľub dlžníka, že svoj existujúci dlh zaplatí. V opačnom prípade by nešlo o platné uznanie dlhu. Uznať možno aj premlčaný dlh. Uznávací prejav dlžníka bude mať právne účinky len vtedy, ak dlžník vedel, že dlh je premlčaný. Ak došlo k platnému uznaniu premlčaného dlhu, dlžník sa už nebude môcť brániť námietkou premlčania, môže iba dokazovať, že dlh nevznikol, prípadne že v čase, keď ho uznal, dlh neexistoval. 9.2 K platnosti právneho úkonu uznania dlhu, okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva. K tomu treba dodať, že ak viacerí dlžníci majú voči veriteľovi niekoľko dlhov a teda uznávajú viac dlhov, musí byť nepochybne určené, ktoré jednotlivé dlhy jednotliví dlžníci, čo do dôvodu a výšky uznávajú a sľubujú zaplatiť. Za uznanie dlhu však nemožno považovať len vyjadrenie viacerých dlžníkov v tom zmysle, že prevzali celkovo určitú sumu peňazí, koľko z nej celkove uhradili a že zvyšok v dohľadnej dobe vrátia (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 27. októbra 2010, sp. zn. ). Uznanie dlhu podľa je jednostranným právnym úkonom dlžníka voči veriteľovi, pre ktorý je pod sankciou neplatnosti ustanovená písomná forma. Prejav vôle uznať dlh čo do dôvodu a výšky je určitý a zrozumiteľný, ak je výkladom podľa objektívne pochopiteľný, t.j. ak nevzbudzuje pochybnosti o jeho obsahu (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. ). Uznanie dlhu je samostatným zabezpečovaním inštitútom, ktorý plní zabezpečovaciu funkciu tým, že zakladá právnu domnienku existencie dlhu v čase uznania. Uznanie dlhu nie je novým právnym titulom záväzku. Zakladá sa ním právna domnienka, že dlh v čase jeho uznania existoval, ktorá je však vyvrátiteľná dôkazom opaku. Znamená to, že skutočnosť, pre ktorú je v zákone stanovená domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Procesným dôsledkom uznania dlhu je presun dôkazného bremena z veriteľa na dlžníka. Veriteľ má v prípade sporu uľahčenú situáciu tým, že nemusí dokazovať vznik dlhu a jeho výšku v čase jeho uznania. Na dlžníkovi naopak je, ak chce byť v spore úspešný, aby preukázal, že dlh nevznikol, že bol splnený alebo inak zanikol. Tieto skutočnosti sú totiž pravým opakom toho, čo uvádza domnienka, t.j. sú spôsobilé, ak vyjdú v konaní najavo, vyvrátiť obsah domnienky (Rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.01.2009). Na to, aby uznanie dlhu malo zamýšľané právne účinky, je potrebné, aby dlžník písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky ( ). Obligatórnym znakom uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu (pod následkom absolútnej neplatnosti) je určenie jeho právneho dôvodu. Právny dôvod dlhu (titul jeho vzniku) musí byť jasný. Za dostatočnú formuláciu právneho dôvodu dlhu (mimo jeho výšky) sa považuje aj odkaz na okolnosti, v ktorých je dôvod dlhu obsiahnutý (špecifikovaný) alebo z nich nepochybne vyplýva. Na druhej strane, identifikácia právneho titulu dlhu je nejasná, ak by išlo o všeobecný odkaz na právny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú viaceré práva či povinnosti. Pokiaľ v dohode o uznaní dlhu sa žalovaná zaviazala zaplatiť peňažnú sumu na podklade záväzkovo právneho vzťahu (zmluvy), bez toho, aby konkretizovala právnu skutočnosť, ktorá bola dôvodom jeho vzniku, tento právny úkon po obsahovej stránke (z hľadiska jeho predmetu) nemožno považovať za určitý. Z týchto dôvodov dovolací súd považuje závery odvolacieho súdu o neplatnosti právneho úkonu (dohody o uznaní dlhu) za správne (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 07.12.2009).

10. V danom prípade súd dospel k záveru, že žaloba je podaná dôvodne. Žalobca svoj nárok o zaplatenie istiny 2 606,75 eur s príslušenstvom titulom neuhradených plnení spojených s užívaním označeného bytu za obdobie od 26.10.2022 do 07.01.2023 oprel nie len o existenciu nájomnej zmluvy zo dňa 27.05.2022, ale predovšetkým a v prvom rade o písomné uznanie dlhu zo dňa 07.01.2023. Jeho obsah je podrobne vymedzený v bode 6.3 odôvodnenia tohto rozsudku. Po preskúmaní jeho formy a náležitostí súd dospel k záveru, že sa jedná o platné uznanie dlhu, ktoré spĺňa náležitosti uvedené v a v podrobnostiach sa poukazuje na body 9.1 a 9.2 odôvodnenia tohto rozsudku. V stručnosti súd len uvádza, že písomné uznanie dlhu žalovanými v 1. a v 2. rade zo dňa 07.01.2023 obsahuje dôvod vzniku

pohľadávky, presné určenie výšky pohľadávky a napokon aj ich prísľub tento dlh do dohodnutej doby zaplatiť. Výsledkom týchto úvah je záver, že žaloba bola v časti istiny podaná dôvodne v celom rozsahu.

11. Podľa k Nariadenia vlády SR číslo v znení od 01.01.2015 bola žalovaným v 1. a v 2. rade uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi aj príslušenstvo pozostávajúce z úroku z omeškania. Podľa písomného uznania dlhu zo dňa 07.01.2023 sa žalovaní v 1. a v 2. rade zaviazali zaplatiť žalobcovi uznaný dlh 2 606,75 eur do 17.01.2023 a preto nasledujúceho dňa, teda 18.01.2023, odkedy žalobca požaduje úrok z omeškania, sa obaja žalovaní dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu.

12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa k a žalobcovi úspešnému v spore priznal nárok na náhradu trov konania voči obom žalovaným vo výške 100 %.

13. Záverom sa poznamenáva, že na pojednávaní dňa 22.01.2024 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaných v 1. a v 2. rade. Je pravdou, že podľa na pojednávaní rozhodne súd o žalobe podľa písmeno a) na návrh žalobcu rozsudkom pre zmeškanie, ktorým žalobe vyhovie, ak a) sa žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávaní bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane vydania rozsudku pre zmeškanie, b) žalovaný neospravedlnil svoju neprítomnosť včas a s vážnymi okolnosťami. Pri splnení týchto predpokladov súd podľa vydá rozsudok pre zmeškanie žalovaných. V súdenej veci si však tento postup neosvojil z dôvodu, že tak žalovanému v 1. rade, ako aj žalovanej v 2. rade bolo predvolanie na pojednávanie konané dňa 22.01.2024 o 13:00 hod. doručené náhradným spôsobom. V prípade žalovaného v 1. rade sa jednalo o postup podľa , teda na adresu trvalého pobytu a pri žalovanej v 2. rade postupom podľa , teda zverejnením na úradnej tabuli súdu, webovej stránke súdu a úradnej tabuli mesta Nové Zámky, keďže menovaná je vedená ako bezdomovec. Vydanie rozsudku pre zmeškanie žalovaných v 1. a v 2. rade by súd považoval za týchto okolností za neprimerané.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.