Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 24 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (32)507/369422.fd4340.pdf
PDF · 106.85 KB
No categories available
3Cdo/305/2008
Najvyšší súd 3 Cdo 305/2008
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., so sídlom v L.,
IČO: X., zastúpeného JUDr. J., advokátkou so sídlom v L., proti žalovanej I., bývajúcej
v L., zastúpenej JUDr. N., advokátkou so sídlom v Ž., o zaplatenie 4 855,57 € (146 278,90
Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.
6 C 106/2002, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. mája 2008
sp. zn. 6 Co 26/2008, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26. mája 2008
sp. zn. 6 Co 26/2008 z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 28. septembra 2007 č.k.
6 C 106/2002-214 uložil v lehote troch dní žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi
146 278,90 Sk s 15,5 % úrokom z omeškania od 4. apríla 2001 do zaplatenia spolu
s náhradou trov konania 51 142 Sk. Vychádzal z toho, že žalovaná 29. marca 2001 písomne
uznala dlh vo výške 149 989 Sk vyplývajúci zo zmluvy o výstavbe bytu v dome č. X.
z 20. augusta 1998, keď za neopodstatnenú považoval jej obranu, že dlh mala uznať pod
nátlakom žalobcu spočívajúceho v neodovzdaní kľúčov od postaveného bytu. Za podstatné
prekročenie ceny diela v zmysle § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka nepovažoval jej
zvýšenie o 12 % až 14 %; z uvedeného dôvodu žalobca nemal povinnosť uzatvárať dodatok
k zmluve o dielo ani žalovanej oznamovať novourčenú cenu diela. Nárok na zaplatenie
úrokov z omeškania posúdil podľa § 517 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania
rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a § 150 O.s.p.
Na odvolanie žalobcu (proti výroku o náhrade trov konania) a žalovanej (vo veci
samej) Krajský súd v Žiline rozsudkom z 26. mája 2008 sp. zn. 6 Co 26/2008 rozsudok súdu
-2-3 Cdo 305/2008
prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol; rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení
uviedol, že odvolanie je dôvodné, lebo súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Na
rozdiel od súdu prvého stupňa považoval dohodu o uznaní dlhu z 29. marca 2001 za absolútne
neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť (§ 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka), keď ani
výkladom nebolo možné zistiť dôvod dlhu; vzhľadom na to nepovažoval za účelné sa
zaoberať tým, či právny úkon bol žalovanou urobený slobodne (resp. pod nátlakom).
Nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa pri posudzovaní otázky podstatného
prekročenia pôvodne dohodnutej ceny diela a prekročenie tejto ceny o 13,74 % považoval za
podstatné prekročenie ceny diela v zmysle § 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka, odvolávajúc
sa aj na závery judikatúry, zrejme na R 3/1970. Povinnosťou žalobcu bolo bez meškania
písomne oznámiť žalovanej novourčenú zvýšenú cenu diela; splnenie uvedenej povinnosti
však zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, napriek zaslaniu „konečnej“
faktúry žalovanej, ktorou bolo vyúčtované prekročenie dohodnutej ceny diela, ako i že
žalovaná mala vôľu uhradiť zvýšenú cenu diela, nevyplýva. Z uvedených dôvodov preto
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil (§ 220 O.s.p.) tak, že žalobu zamietol.
V súvislosti so zmenou napadnutého rozhodnutia úspešnej žalovanej priznal náhradu trov
konania (§ 224 ods. 1, 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p.).
Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca, žiadal ho v celom rozsahu
zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd založil
svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Za
nesprávny označila právny záver odvolacieho súdu 1/ o neplatnosti dohody o uznaní dlhu
z 29. marca 2001 a 2/ o podstatnom prekročení ceny diela v zmysle § 636 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Nesprávnosť právneho záveru odvolacieho súdu o neurčitosti dohody o uznaní
dlhu z 29. marca 2001 dovolateľ videl v nedostatočnom posúdení jazykového prejavu
žalovanej v tomto právnom úkone z hľadiska „gramatického“ (významu jednotlivých
použitých pojmov) a „logického“ (vzájomnej nadväznosti použitých pojmov v štruktúre
celého právneho úkonu). Cena diela a spôsob jej konečného určenia boli účastníkmi
dohodnuté v čl. IV ods. 1 až 5 zmluvy o výstavbe bytu. Popri platnej judikatúre (R 3/1970) pri
úvahe, či ide o podstatné prekročenie ceny diela určenej odhadom, bolo potrebné zvažovať aj
ďalšie skutočnosti, napríklad povahu poskytnutej služby a z nej vyplývajúci stupeň
obtiažnosti odhadu ceny pri uzatváraní zmluvy. Pri meniacich sa cenách stavebných
materiálov v závislosti od miery inflácie na Slovensku (sledovanej Štatistickým úradom
Slovenskej republiky) bolo obtiažne pri uzavretí zmluvy o výstavbe bytu určiť, o koľko sa
-3-3 Cdo 305/2008
zvýši cena bytu po dobu dlhšiu ako rok. Vývoj cien materiálov, energií a súvisiaceho
daňového zaťaženia závisí od skutočností, ktoré zmluvné strany nemôžu ovplyvniť.
Judikatúra súdov pred rokom 1989 je prekonaná z dôvodu, že vychádzala z dlhodobého
plánovaného hospodárstva, stabilných cien i daňových zákonov, čo nezodpovedá súčasnej
trhovej ekonomike a rastúcej inflácii. Zvýšená cena diela sa nachádza v dolnej polovici
hranice stanovenej judikatúrou (10 % - 20 %), jej prekročenie preto nemožno považovať za
podstatné. Keďže odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia nepomenúva a nehodnotí faktory
ovplyvňujúce jeho úvahu o podstatnom prekročení ceny, tieto sú v naznačenom smere
všeobecné, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Mal za to, že vyúčtovanie
ceny diela „konečnou“ faktúrou je oznámením o jej zvýšení žalovanej. Žalovaná po obdržaní
tejto faktúry od zmluvy neodstúpila, preto jej povinnosťou bolo zaplatiť novourčenú vyššiu
cenu diela (§ 636 ods. 3 Občianskeho zákonníka).
Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu označila rozsudok odvolacieho súdu za vecne
správny a žiadala dovolanie zamietnuť. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že cena diela bola
stanovená odhadom, táto bola stanovená „ako cena pevná“, vychádzajúca z rozpočtových
nákladov celého bytového domu, pritom zo zmluvy o výstavbe bytu nevyplýva oprávnenie jej
jednostranného zvýšenia zo strany žalobcu. Prekročenie ceny diela o 146 000 Sk považovala
za „podstatné“. Za správny považovala záver odvolacieho súdu o neplatnosti dohody o uznaní
dlh a trvala na tom, že ju podpísala pod nátlakom.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, že
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je riadne zastúpený
advokátkou (§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.
V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou,
ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
-4-3 Cdo 305/2008
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho,
ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný
v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa
dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237
O.s.p. O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené procesné
vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.
Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní
a dôsledkom nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Ani vadu tejto povahy dovolateľ
nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.
Žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení
veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo
skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený
skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový
stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Súčasťou právneho posúdenia veci bolo v danom prípade tiež posúdenie, či uznanie
dlhu žalovanou je z hľadiska určitosti platným právnym úkonom a či žalobcom požadované
peňažné plnenie je cenou diela, ktorú je povinná žalovaná zaplatiť. Odvolací súd považoval
uznanie dlhu z 29. marca 2001 (č.l. 37 spisu) za právny úkon, ktorý zo svojho obsahového
-5-3 Cdo 305/2008
hľadiska trpí neurčitosťou, pokiaľ ide o vymedzenie jeho predmetu (§ 37 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Na to, aby uznanie dlhu malo zamýšľané právne účinky, je potrebné, aby dlžník
písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky (§ 558 Občianskeho
zákonníka). Obligatorným znakom uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu (pod
následkom absolútnej neplatnosti) je určenie jeho právneho dôvodu. Právny dôvod dlhu (titul
jeho vzniku) musí byť jasný. Za dostatočnú formuláciu právneho dôvodu dlhu (mimo jeho
výšky) sa považuje aj odkaz na okolnosti, v ktorých je dôvod dlhu obsiahnutý (špecifikovaný)
alebo z nich nepochybne vyplýva. Na druhej strane, identifikácia právneho titulu dlhu je
nejasná, ak by išlo o všeobecný odkaz na právny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú
viaceré práva či povinnosti. Pokiaľ v dohode o uznaní dlhu z 29. marca 2001 sa žalovaná
zaviazala zaplatiť peňažnú sumu na podklade záväzkovo právneho vzťahu (zmluvy), bez
toho, aby konkretizovala právnu skutočnosť, ktorá bola dôvodom jeho vzniku, tento právny
úkon po obsahovej stránke (z hľadiska jeho predmetu) nemožno považovať za určitý. Z týchto
dôvodov dovolací súd považuje závery odvolacieho súdu o neplatnosti právneho úkonu
(dohody o uznaní dlhu z 29. marca 2001) za správne.
Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nemá právo na zaplatenie podstatne
prekročenej ceny diela stanovenej odhadom, pretože žalovanú bezodkladne písomne
neupozornil na jej zvýšenie a neoznámil jej novourčenú cenu (§ 636 ods. 1 Občianskeho
zákonníka). Dovolateľ (o.i.) zdôraznil, že cena diela a spôsob jej konečného určenia bol
účastníkmi dohodnutý v článku IV. ods. 1 až 5 zmluvy o výstavbe bytu z 20. apríla 1998;
zhodne so závermi súdov zastával názor, že cena diela bola určená odhadom. Podľa žalovanej
sa cena diela dohodla podľa rozpočtu.
Dovolací súd právne posúdenie vyššie uvedenej otázky odvolacím súdom nepovažuje
za správne z týchto dôvodov:
Podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o dielo je stanovenie jej odplatnosti, nie
určenie ceny diela. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť, že cenu diela určia 1/ pevnou
sumou (resp. stanovia spôsob jej určenia), 2/ podľa rozpočtu, 3/ odhadom. Ak nie je cena
dohodnutá v zmluve jedným zo spôsobov uvedených pod bodmi 1/ až 3/, ani ustanovená
osobitnými predpismi, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi diela cenu primeranú
(§ 634 ods. 1 Občianskeho zákonníka).
-6-3 Cdo 305/2008
Pevnou sumou nie je možné určiť cenu diela tam, kde žiadna zo strán nemôže vopred
určiť predmet plnenia (presný predmet diela). Konkrétny rozsah diela v takomto prípade sa
spravidla dá určiť až po začatí prác alebo postupne v ich priebehu. V záujme ochrany
objednávateľa v takomto prípade prichádza do úvahy určenie ceny odhadom, ktorá je
reguláciou ohraničeného chovania sa zmluvných strán a časovým indikátorom vymedzujúcim
medze vzájomne už dohodnutých práv i povinností, do doby pokiaľ nebude takto vzniknutá
situácia riešená dohodou. Rozpočet je podkladom pre dohodu o cene u diela väčšieho
rozsahu, pozostávajúceho z viacerých prvkov, ktoré sa zhotovujú po častiach, prípadne
v nadväzujúcej časovej postupnosti. Rozpočet spravidla spracováva zhotoviteľ, alebo
projektant, ako podklad pre realizáciu diela. Rozčlenenie rozpočtu v zhode s projektovou
dokumentáciou zabezpečuje zmluvným stranám ľahšiu a prehľadnejšiu kontrolu úplnosti
dohodnutých častí vykonaného diela, jeho etapovitého odovzdávania (i preberania) a tomu
zodpovedajúcemu štrukturalizovanému financovaniu objednávateľom (resp. investorom)
z pohľadu rozpočtu, ktorý je pre zmluvné strany záväzný.
V článku IV. bod 1 a 5 zmluvy o výstavbe bytu v dome č. X. z 20. augusta 1998 sa
zmluvné strany dohodli na cene diela (bytu vrátane spoločných priestorov a pomernej časti
pozemku s DPH) vo výške 930 250 Sk, ktorú mal právo obstarávateľ zmeniť za podmienok
stanovených v bode 5 tohto článku zmluvy (o.i. aj v prípade zmeny výšky DPH a pri vzniku
nepredvídaných a jednoznačne preukázaných nákladov počas výstavby). Uvedeným
dojednaním účastníci zmluvy nestanovili cenu diela rozpočtom ani odhadom. Cena diela bola
stanovená pevnou sumou s možnosťou jej zmeny zhotoviteľom diela za stanovených
podmienok.
Keďže odvolací súd pri rozhodovaní o práve na zaplatenie zmenenej ceny diela
vychádzal z nesprávneho predpokladu o spôsobe jej určenia odhadom, na vec aplikoval
nesprávny právny predpis (§ 636 ods. 1 Občianskeho zákonníka) pred relevantným právom,
ktoré vychádza zo zmluvy (z dohody).
Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolaním napadnutý
zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, spočíva na
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Najvyšší súd Slovenskej
republiky vzhľadom na uvedené zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému
súdu v Žiline na ďalšie konanie (§ 243b O.s.p.). Právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí
-7-3 Cdo 305/2008
dovolacieho súdu je záväzný; v novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách
pôvodného a dovolacieho konania (§ 243d ods. 1 O.s.p.).
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 7. decembra 2009
JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková