Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3Cdo/305/2008

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

U z n e s e n i e

Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci žalobcu S., so sídlom v L.,

IČO: X., zastúpeného JUDr. J., advokátkou so sídlom v L., proti žalovanej I., bývajúcej

v L., zastúpenej JUDr. N., advokátkou so sídlom v Ž., o zaplatenie 4 855,57 € (146 278,90

Sk) s príslušenstvom, vedenej na Okresnom súde Liptovský Mikuláš pod sp. zn.

, o dovolaní žalobkyne proti rozsudku Krajského súdu v Žiline z 26. mája 2008

sp. zn. , takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Žiline z 26. mája 2008

sp. zn. z r u š u j e a vec vracia tomuto súdu na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Liptovský Mikuláš rozsudkom z 28. septembra 2007 č.k.

-214 uložil v lehote troch dní žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi

146 278,90 Sk s 15,5 % úrokom z omeškania od 4. apríla 2001 do zaplatenia spolu

s náhradou trov konania 51 142 Sk. Vychádzal z toho, že žalovaná 29. marca 2001 písomne

uznala dlh vo výške 149 989 Sk vyplývajúci zo zmluvy o výstavbe bytu v dome č. X.

z 20. augusta 1998, keď za neopodstatnenú považoval jej obranu, že dlh mala uznať pod

nátlakom žalobcu spočívajúceho v neodovzdaní kľúčov od postaveného bytu. Za podstatné

prekročenie ceny diela v zmysle nepovažoval jej

zvýšenie o 12 % až 14 %; z uvedeného dôvodu žalobca nemal povinnosť uzatvárať dodatok

k zmluve o dielo ani žalovanej oznamovať novourčenú cenu diela. Nárok na zaplatenie

úrokov z omeškania posúdil podľa . O náhrade trov konania

rozhodol s poukazom na a

Na odvolanie žalobcu (proti výroku o náhrade trov konania) a žalovanej (vo veci

samej) Krajský súd v Žiline rozsudkom z 26. mája 2008 sp. zn. rozsudok súdu

-2-3 Cdo 305/2008

prvého stupňa zmenil tak, že žalobu zamietol; rozhodol tiež o trovách konania. V odôvodnení

uviedol, že odvolanie je dôvodné, lebo súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil. Na

rozdiel od súdu prvého stupňa považoval dohodu o uznaní dlhu z 29. marca 2001 za absolútne

neplatný právny úkon pre jeho neurčitosť ( ), keď ani

výkladom nebolo možné zistiť dôvod dlhu; vzhľadom na to nepovažoval za účelné sa

zaoberať tým, či právny úkon bol žalovanou urobený slobodne (resp. pod nátlakom).

Nesúhlasil ani so záverom súdu prvého stupňa pri posudzovaní otázky podstatného

prekročenia pôvodne dohodnutej ceny diela a prekročenie tejto ceny o 13,74 % považoval za

podstatné prekročenie ceny diela v zmysle , odvolávajúc

sa aj na závery judikatúry, zrejme na R 3/1970. Povinnosťou žalobcu bolo bez meškania

písomne oznámiť žalovanej novourčenú zvýšenú cenu diela; splnenie uvedenej povinnosti

však zo skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa, napriek zaslaniu „konečnej“

faktúry žalovanej, ktorou bolo vyúčtované prekročenie dohodnutej ceny diela, ako i že

žalovaná mala vôľu uhradiť zvýšenú cenu diela, nevyplýva. Z uvedených dôvodov preto

odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil ( ) tak, že žalobu zamietol.

V súvislosti so zmenou napadnutého rozhodnutia úspešnej žalovanej priznal náhradu trov

konania (, v spojení s ).

Rozsudok odvolacieho súdu napadol dovolaním žalobca, žiadal ho v celom rozsahu

zrušiť a vec vrátiť odvolaciemu súdu na ďalšie konanie. Uviedol, že odvolací súd založil

svoje rozhodnutie na nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Za

nesprávny označila právny záver odvolacieho súdu 1/ o neplatnosti dohody o uznaní dlhu

z 29. marca 2001 a 2/ o podstatnom prekročení ceny diela v zmysle § 636 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. Nesprávnosť právneho záveru odvolacieho súdu o neurčitosti dohody o uznaní

dlhu z 29. marca 2001 dovolateľ videl v nedostatočnom posúdení jazykového prejavu

žalovanej v tomto právnom úkone z hľadiska „gramatického“ (významu jednotlivých

použitých pojmov) a „logického“ (vzájomnej nadväznosti použitých pojmov v štruktúre

celého právneho úkonu). Cena diela a spôsob jej konečného určenia boli účastníkmi

dohodnuté v čl. IV ods. 1 až 5 zmluvy o výstavbe bytu. Popri platnej judikatúre (R 3/1970) pri

úvahe, či ide o podstatné prekročenie ceny diela určenej odhadom, bolo potrebné zvažovať aj

ďalšie skutočnosti, napríklad povahu poskytnutej služby a z nej vyplývajúci stupeň

obtiažnosti odhadu ceny pri uzatváraní zmluvy. Pri meniacich sa cenách stavebných

materiálov v závislosti od miery inflácie na Slovensku (sledovanej Štatistickým úradom

Slovenskej republiky) bolo obtiažne pri uzavretí zmluvy o výstavbe bytu určiť, o koľko sa

-3-3 Cdo 305/2008

zvýši cena bytu po dobu dlhšiu ako rok. Vývoj cien materiálov, energií a súvisiaceho

daňového zaťaženia závisí od skutočností, ktoré zmluvné strany nemôžu ovplyvniť.

Judikatúra súdov pred rokom 1989 je prekonaná z dôvodu, že vychádzala z dlhodobého

plánovaného hospodárstva, stabilných cien i daňových zákonov, čo nezodpovedá súčasnej

trhovej ekonomike a rastúcej inflácii. Zvýšená cena diela sa nachádza v dolnej polovici

hranice stanovenej judikatúrou (10 % - 20 %), jej prekročenie preto nemožno považovať za

podstatné. Keďže odvolací súd v odôvodnení rozhodnutia nepomenúva a nehodnotí faktory

ovplyvňujúce jeho úvahu o podstatnom prekročení ceny, tieto sú v naznačenom smere

všeobecné, v dôsledku čoho je jeho rozhodnutie nepreskúmateľné. Mal za to, že vyúčtovanie

ceny diela „konečnou“ faktúrou je oznámením o jej zvýšení žalovanej. Žalovaná po obdržaní

tejto faktúry od zmluvy neodstúpila, preto jej povinnosťou bolo zaplatiť novourčenú vyššiu

cenu diela ( ).

Žalovaná vo vyjadrení k dovolaniu označila rozsudok odvolacieho súdu za vecne

správny a žiadala dovolanie zamietnuť. Nesúhlasila s tvrdením žalobcu, že cena diela bola

stanovená odhadom, táto bola stanovená „ako cena pevná“, vychádzajúca z rozpočtových

nákladov celého bytového domu, pritom zo zmluvy o výstavbe bytu nevyplýva oprávnenie jej

jednostranného zvýšenia zo strany žalobcu. Prekročenie ceny diela o 146 000 Sk považovala

za „podstatné“. Za správny považovala záver odvolacieho súdu o neplatnosti dohody o uznaní

dlh a trvala na tom, že ju podpísala pod nátlakom.

Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací ( ) po zistení, že

dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je riadne zastúpený

advokátkou ( ), proti rozhodnutiu, proti ktorému je dovolanie prípustné

( ), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, že dovolanie je dôvodné.

V zmysle môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že

a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom

právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní

uplatnenými dôvodmi. Obligatórne ( ) sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

-4-3 Cdo 305/2008

nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody neposudzuje dovolací súd iba podľa toho,

ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na zákonnú povinnosť skúmať, či napadnutý rozsudok nebol vydaný

v konaní, postihnutom niektorou z procesných vád uvedených v , zaoberal sa

dovolací súd otázkou, či konanie nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237

O vadu tejto povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci

súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom

konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej

istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ sa

nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa

postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol

súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát. Uvedené procesné

vady neboli v dovolaní tvrdené a v dovolacom konaní ani nevyšli najavo.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je

v dovolaní namietaná ( ), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád

taxatívne vymenovaných v nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je

porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní

a dôsledkom nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej. Ani vadu tejto povahy dovolateľ

nenamietal a jej existencia nevyšla v dovolacom konaní najavo.

Žalobca namieta, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení

veci ( ). Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo

skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený

skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový

stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny predpis alebo ak síce

aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych

skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Súčasťou právneho posúdenia veci bolo v danom prípade tiež posúdenie, či uznanie

dlhu žalovanou je z hľadiska určitosti platným právnym úkonom a či žalobcom požadované

peňažné plnenie je cenou diela, ktorú je povinná žalovaná zaplatiť. Odvolací súd považoval

uznanie dlhu z 29. marca 2001 (č.l. 37 spisu) za právny úkon, ktorý zo svojho obsahového

-5-3 Cdo 305/2008

hľadiska trpí neurčitosťou, pokiaľ ide o vymedzenie jeho predmetu (§ 37 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Na to, aby uznanie dlhu malo zamýšľané právne účinky, je potrebné, aby dlžník

písomne uznal, že zaplatí svoj dlh určený čo do dôvodu a výšky (§ 558 Občianskeho

zákonníka). Obligatorným znakom uznania dlhu ako jednostranného právneho úkonu (pod

následkom absolútnej neplatnosti) je určenie jeho právneho dôvodu. Právny dôvod dlhu (titul

jeho vzniku) musí byť jasný. Za dostatočnú formuláciu právneho dôvodu dlhu (mimo jeho

výšky) sa považuje aj odkaz na okolnosti, v ktorých je dôvod dlhu obsiahnutý (špecifikovaný)

alebo z nich nepochybne vyplýva. Na druhej strane, identifikácia právneho titulu dlhu je

nejasná, ak by išlo o všeobecný odkaz na právny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú

viaceré práva či povinnosti. Pokiaľ v dohode o uznaní dlhu z 29. marca 2001 sa žalovaná

zaviazala zaplatiť peňažnú sumu na podklade záväzkovo právneho vzťahu (zmluvy), bez

toho, aby konkretizovala právnu skutočnosť, ktorá bola dôvodom jeho vzniku, tento právny

úkon po obsahovej stránke (z hľadiska jeho predmetu) nemožno považovať za určitý. Z týchto

dôvodov dovolací súd považuje závery odvolacieho súdu o neplatnosti právneho úkonu

(dohody o uznaní dlhu z 29. marca 2001) za správne.

Odvolací súd dospel k záveru, že žalobca nemá právo na zaplatenie podstatne

prekročenej ceny diela stanovenej odhadom, pretože žalovanú bezodkladne písomne

neupozornil na jej zvýšenie a neoznámil jej novourčenú cenu (§ 636 ods. 1 Občianskeho

zákonníka). Dovolateľ (o.i.) zdôraznil, že cena diela a spôsob jej konečného určenia bol

účastníkmi dohodnutý v článku IV. ods. 1 až 5 zmluvy o výstavbe bytu z 20. apríla 1998;

zhodne so závermi súdov zastával názor, že cena diela bola určená odhadom. Podľa žalovanej

sa cena diela dohodla podľa rozpočtu.

Dovolací súd právne posúdenie vyššie uvedenej otázky odvolacím súdom nepovažuje

za správne z týchto dôvodov:

Podstatnou náležitosťou obsahu zmluvy o dielo je stanovenie jej odplatnosti, nie

určenie ceny diela. Zmluvné strany sa však môžu dohodnúť, že cenu diela určia 1/ pevnou

sumou (resp. stanovia spôsob jej určenia), 2/ podľa rozpočtu, 3/ odhadom. Ak nie je cena

dohodnutá v zmluve jedným zo spôsobov uvedených pod bodmi 1/ až 3/, ani ustanovená

osobitnými predpismi, objednávateľ je povinný zaplatiť zhotoviteľovi diela cenu primeranú

( ).

-6-3 Cdo 305/2008

Pevnou sumou nie je možné určiť cenu diela tam, kde žiadna zo strán nemôže vopred

určiť predmet plnenia (presný predmet diela). Konkrétny rozsah diela v takomto prípade sa

spravidla dá určiť až po začatí prác alebo postupne v ich priebehu. V záujme ochrany

objednávateľa v takomto prípade prichádza do úvahy určenie ceny odhadom, ktorá je

reguláciou ohraničeného chovania sa zmluvných strán a časovým indikátorom vymedzujúcim

medze vzájomne už dohodnutých práv i povinností, do doby pokiaľ nebude takto vzniknutá

situácia riešená dohodou. Rozpočet je podkladom pre dohodu o cene u diela väčšieho

rozsahu, pozostávajúceho z viacerých prvkov, ktoré sa zhotovujú po častiach, prípadne

v nadväzujúcej časovej postupnosti. Rozpočet spravidla spracováva zhotoviteľ, alebo

projektant, ako podklad pre realizáciu diela. Rozčlenenie rozpočtu v zhode s projektovou

dokumentáciou zabezpečuje zmluvným stranám ľahšiu a prehľadnejšiu kontrolu úplnosti

dohodnutých častí vykonaného diela, jeho etapovitého odovzdávania (i preberania) a tomu

zodpovedajúcemu štrukturalizovanému financovaniu objednávateľom (resp. investorom)

z pohľadu rozpočtu, ktorý je pre zmluvné strany záväzný.

V článku IV. bod 1 a 5 zmluvy o výstavbe bytu v dome č. X. z 20. augusta 1998 sa

zmluvné strany dohodli na cene diela (bytu vrátane spoločných priestorov a pomernej časti

pozemku s DPH) vo výške 930 250 Sk, ktorú mal právo obstarávateľ zmeniť za podmienok

stanovených v bode 5 tohto článku zmluvy (o.i. aj v prípade zmeny výšky DPH a pri vzniku

nepredvídaných a jednoznačne preukázaných nákladov počas výstavby). Uvedeným

dojednaním účastníci zmluvy nestanovili cenu diela rozpočtom ani odhadom. Cena diela bola

stanovená pevnou sumou s možnosťou jej zmeny zhotoviteľom diela za stanovených

podmienok.

Keďže odvolací súd pri rozhodovaní o práve na zaplatenie zmenenej ceny diela

vychádzal z nesprávneho predpokladu o spôsobe jej určenia odhadom, na vec aplikoval

nesprávny právny predpis ( ) pred relevantným právom,

ktoré vychádza zo zmluvy (z dohody).

Z uvedených dôvodov dospel dovolací súd k záveru, že dovolaním napadnutý

zmeňujúci rozsudok odvolacieho súdu, ktorým bola žaloba zamietnutá, spočíva na

nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Najvyšší súd Slovenskej

republiky vzhľadom na uvedené zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec vrátil Krajskému

súdu v Žiline na ďalšie konanie ( ). Právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí

-7-3 Cdo 305/2008

dovolacieho súdu je záväzný; v novom rozhodnutí rozhodne súd znova aj o trovách

pôvodného a dovolacieho konania ( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 7. decembra 2009

JUDr. Daniela S u č a n s k á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: Klaudia Vrauková