Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2Cob/75/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: RENOMAX s.r.o., Ždiarska 1444/7, 040 12 Košice, IČO: 36 668 451, právne zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zastúpená Mgr. Daliborom Tverďákom, advokátom so sídlom Krmanova 1, 040 01 Košice v konaní, o zaplatenie 657,57 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.5.2017, č.k. 32Cb/24/2016- 111 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) žalovanému rozsudkom uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 657,57 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,15% ročne od 3.7.2014 do zaplatenia; paušálnu náhradu vo výške 40,- eur, všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 100%.

2. Rozhodol tak o nároku žalobcu uplatnenom žalobou dňa 3.11.2015, ktorú odôvodnil skutočnosťou, že dňa 15.8.2013 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Audi A5 3,O Tdi, EČV: T rok výroby: 2008, ktorého držiteľom v čase dopravnej nehody bola spoločnosť M.K. spol. s r.o., IČO: 36 605 786 (ďalej len „poškodený“). Škodovú udalosť poškodený riadne oznámil žalovanému, u ktorého mal uzatvorené havarijné poistenie motorového vozidla dňa 23.8.2013. Žalovaný zaevidoval škodovú udalosť ako poistnú udalosť č. 8011830460. Motorové vozidlo bolo opravované v autoservise žalobcu, ktorý si za vykonanú opravu vyúčtoval faktúrou č. 20140132 cenu vo výške 5.025,06 eur.

3. Náhradu vyúčtovanej sumy za opravu motorového vozidla si poškodený ako poistenec žalovaného uplatnil u žalovaného, ktorý mu listom - Oznámením o poistnom plnení zo dňa 18.06.2014 oznámil, že dňa 18.06.2014 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8011830460 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia, z ktorého vyplýva, že žalovaný znížil poistné plnenie o DPH a o sumu 657,57 eur z dôvodu, že vo faktúre boli účtované ceny náhradných dielov podľa autorizovaných servisov a neboli doložené doklady potvrdzujúce originalitu použitých dielov.

4. Žalovaným neuznaná suma vo výške 657,57 eur bola vlastníkom motorového vozidla, t.j. poškodeným (poisteným) - postúpená Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 31.8.2015 na žalobcu.

5. Žalovaný sa v konaní bránil tvrdením, že pri výpočte poistného plnenia vychádzal z toho, že v zmysle zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel, všeobecných poistných podmienok, zmluvných dojednaní a ustanovení Občianskeho zákonníka, je povinný hradiť primerané náklady na opravu, ak sú účelné, pričom sa rozlišuje, či ide o opravu vykonanú v autorizovanom alebo neautorizovanom servise. Dôvodil, že aby pristúpil k plnej úhrade použitých náhradných dielov, musel poškodený doložiť doklady preukazujúce nielen cenu použitých náhradných dielov, ale aj preukazujúce samotnú originalitu náhradných dielov, pretože je známou skutočnosťou, že ceny neoriginálnych dielov sú o 30%-50% nižšie. Keďže poškodený uvedené nepreukázal, žalovaný poistné plnenie krátil. Namietal aj aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 31.8.2015, pretože je neurčitá, nie je z nej zrejmé, či v čase postúpenia pohľadávky existovala nejaká pohľadávka, nie je z nej zrejmý právny titul postupovanej pohľadávky. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

6. Súd prvej inštancie mal za nespornú skutočnosť, že medzi spoločnosťou M.K. spol. s r.o., Domčekova 13, Košice, IČO: 36 605 786 a žalovaným bola uzatvorená dňa 24.10.2011 poistná zmluva č. 2750095508 - Havarijné poistenie motorového a prípojného vozidla, motorové vozidlo AUDI A5 3,0 TDi, VIN: WAUZZZ8T79A013316, rok výroby: 2008, EČV: KE635GD so začiatkom poistenia od 25.10.2011, ktorej súčasťou boli všeobecné poistné podmienky (VPP 275), zmluvné dojednania (ZD 275) a ktoré nadobudli účinnosť 1.5.2011 a zmluvné dojednania k poistnej zmluve - zmeny znenia VPP 275 a ZD 275 (ZD PZ 275). Z poistnej zmluvy mal za preukázané, že bola dohodnutá spoluúčasť vo výške 5% v minimálnej sume 166,- eur. Nespornou bola aj skutočnosť, že dňa 15.8.2013 došlo k škodovej udalosti, že táto škodová udalosť bola riadne ohlásená u žalovaného dňa 23.8.2013 a bola zaevidovaná ako poistná udalosť č. 8011830460.

7. Z faktúry č. 20140132 zo dňa 19.6.2014, splatnej 1.6.2014 vystavenej na sumu 5.025,06 eur (4.187,55 eur + 937,51 eur s DPH) mal za preukázané, že spoločnosť RENOMAX s.r.o. (žalobca) vyúčtovala M.K. spol. s r.o. (poškodenému, poistenému) cenu za opravu vozidla AUDI A5, ev.č. T

8. Zo zápisu o obhliadke motorového vozidla predloženého žalobcom mal za preukázané, že poškodený sa dňa 20.8.2013 dostavil na obhliadku s motorovým vozidlom, kde žalovaný konštatoval vzniknuté poškodenie a určil, ktoré časti motorového vozidla je potrebné opraviť. Žalobcovi bol odovzdaný zoznam partnerských opravovní.

9. Z oznámenia o poistnom plnení zo dňa 19.6.2014 mal za preukázané, že žalovaný dňa 17.6.2016 ukončil šetrenie poistnej udalosti s tým, že poistenému priznal poistné plnenie v celkovej výške 3.529,98 eur a po odrátaní spoluúčasti vo výške 176,50 eur, poistné plnenie vo výške 3.353,48 eur podľa § 797 ods. 3 OZ. V predmetnom oznámení v časti vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie bolo uvedené, že „Vzhľadom na to, že vo faktúre boli účtované ceny náhradných dielov podľa autorizovaných servisov, je potrebné doložiť doklady potvrdzujúce originalitu použitých dielov. Po ich predložení bude možné pristúpiť k doplateniu nepriznanej čiastky.“

10. Zo zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 31.8.2015 zistil, že postupcom je poškodený, postupníkom - žalobca. Predmetom postúpenia bola pohľadávka žalobcu voči žalovanému vo výške 657,57 eur predstavujúca krátenú a nezaplatenú časť faktúry č. 20140132, čiže rozdiel medzi reálnou (fakturovanou) škodou a škodou reálne zaplatenou spoločnosťou KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a jej príslušenstva na postupníka.

11. Mal za preukázané, že dňa 30.10.2015 bolo žalovanému oznámené postúpenie pohľadávky prostredníctvom elektronickej komunikácie.

12. Faktúrou č. 2013103001 zo dňa 30.10.2013 vystavenej spoločnosťou Keshia, s.r.o., bola žalobcovi vyúčtovaná cena za dodané náhradné diely. Z dodacieho listu tvoriaceho súčasť faktúry mal súd preukázané, že dodané diely boli použité na opravu poškodeného motorového vozidla poisteného.

13. Z oznámenia NBS zo dňa 14.12.2015 vo veci týkajúcej sa žalovaného, adresovanému právnemu zástupcovi žalobcu, okrem iného zistil názor NBS, že ak doklad obsahuje údaj, z ktorého je možné presne identifikovať fakturovaný náhradný diel, poisťovňa v prípade, že sa nejedná o nepravý doklad a cena fakturovaná poškodenému nie je neprimeraná, mala predmetný náhradný diel preplatiť.

14. Námietku neexistencie aktívnej legitimácie žalobcu považoval za nedôvodnú, nakoľko v zmysle ustálenej judikatúry možno postúpiť každú pohľadávku, ktorá je určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi.

15. Vec právne posúdil podľa § 264, § 273 OBZ, § 442, § 788, § 790, § 791, § 795, § 797, § 798, § 799, § 806, § 809 a dospel k záveru, že uplatnený nárok je dôvodný.

16. V konaní bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu si ako poistenec splnil svoje povinnosti v zmysle Poistnej zmluvy - Havarijné poistenie motorového a pripojeného vozidla aj jej Všeobecných poistných podmienok a Zmluvných dojednaní, teda neuviedol nepravdivé údaje, dostavil sa na obhliadku s poškodeným motorovým vozidlom, v stanovenej dobe nahlásil vznik poistnej udalosti, doručil žalovanému doklady potrebné na likvidáciu poistnej udalosti. Mal za preukázané, že žalovaný osobitne nevyzval žalobcu na doloženie ďalších, resp. iných dokladov, ktoré by potreboval na likvidáciu poistnej udalosti, práve naopak, vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že žalobca doklady, a to faktúru č. 2013103001 potrebnú na dolikvidovanie poistnej udalosti doložil. Táto skutočnosť napokon nebola namietaná ani žalovaným, ktorý dôvodí len tým, že takýto doklad nie je hodnoverným, lebo nepreukazuje originalitu použitých dielov, pretože spoločnosť Keshia s.r.o. nie je ich autorizovaným predajcom. Toto svoje tvrdenie žalovaný ale žiadnym spôsobom nepodložil.

17. Vykonaným dokazovaním mal teda súd za preukázané, že žalobca svoju povinnosť predložiť hodnoverný doklad o nákupe a použití originálnych dielov splnil (žalovaný to pri doobhliadke nespochybnil), preto žalobe vyhovel. Keďže žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, žalobca ako veriteľ má nároky na úrok z omeškania, a to v súlade s § 369 ods. 1, 2 OBZ.

18. O trovách konania rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na ich náhradu v plnom rozsahu.

19. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), d), e), f) a h) CSP.

20. Dôvodí, že žalovaná pri likvidácií poistnej udalosti postupovala v súlade s poistnou zmluvou, Všeobecnými poistnými podmienkami a Zmluvnými dojednaniami k poistnej zmluve. Argumentuje, že v zmysle čl. VI ods. 16 ZD/275 je poistený povinný na požiadanie poisťovne predložiť hodnoverné doklady za opravu motorového vozidla. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla, poisťovňa bude poistné plnenie krátiť v zmysle ust. § 799 ods. 3 OZ.Pokiaľ motorové vozidlo nebude odpredané v havarovanom stave, táto povinnosť nevzniká.

21. Zdôraznil, že žalobca bol Oznámením o poistnom plnení oboznámený o dôvodoch krátenia poistného plnenia, t.j. o jeho povinnosti predložiť požadované doklady. Tvrdí, že faktúra č. 2013103001, Dodací list k tejto faktúre č. 2013103001 nie sú hodnovernými dokladmi o pôvode náhradných dielov, pretože spoločnosť Keshia, s.r.o. nie je certifikovaným dodávateľom originálnych náhradných dielov. Spochybňuje tvrdenie žalobcu, že originalita náhradných dielov je preukázaná číslom náhradného dielu, pretože číslo uvedené na faktúre a dodacom liste nie je dôkazom o tom, že takýto náhradný diel bol servisom v skutočnosti nadobudnutý a taktiež ani dôkazom o tom, že bol použitý v skutočnosti pri oprave. Na preukázanie pôvodu náhradných dielov totiž slúži riadna faktúra od certifikovaného dodávateľa a príslušné dodacie listy v zmysle ust. čl. 9 ods. 2 písm. a) ZD275 ako aj doklad o ich úhrade. Uvedené platí pre prípad, ak poistné plnenie žalovanej má zodpovedať cene originálu dielu tak, ako to požaduje žalobca. V prípade, ak tieto doklady predložené nie sú, žalovaná pristupuje k úhrade ceny za alternatívne (neoriginály), prípadne podľa rozpočtu. Z ust. čl. VI ods. 16 ZD/275 vyplýva, že v prípade nepredloženia hodnoverných dokladov o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla je žalovaná oprávnená pristúpiť ku kráteniu poistného plnenia. Predmetné ustanovenie teda oprávňuje žalovanú pristúpiť ku kráteniu.

22. V ďalšom odvolateľ namieta nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej inštancie pokiaľ ide o jeho odôvodnenie týkajúce sa aktívnej legitimácie žalobcu v konaní. Opätovne zdôraznil, že zmluva o postúpení časti pohľadávky je absolútne neplatná, pretože z nej nevyplýva, kto za postupcu zmluvu podpísal a nebol dodržaný ani spôsob konania spoločnosti M.K spol. s r.o., pretože podľa výpisu z príslušného obchodného registra písomnosti zakladajúce práva a povinnosti spoločnosti podpisuje konateľ spoločnosti samostatne tak, že k písomnému alebo k tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis. Argumentuje, že na jeho námietku žalobca predložil ako prílohu svojho podania zo dňa 10.5.2017 ďalšiu zmluvu o postúpení časti pohľadávky s rovnakým dátumom jej uzatvorenia, kde je doplnená osoba konateľa právneho predchodcu žalobcu, no predložené zmluvy sú odlišné. Súd sa s existenciou dvoch zmlúv nevysporiadal.

23. Odvolateľ ďalej namieta, že súd prvej inštancie bez vykonania navrhovaného dokazovania nemohol ustáliť zistený skutkový stav. Žalovaná navrhla a označila všetky dôkazy včas, súd prvej inštancie rozhodol už na prvom pojednávaní. Argumentácia sudcovskou koncentráciou konania nie je podľa odvolateľa namieste, pretože konanie začalo za účinnosti OSP, pričom podľa § 470 ods. 2 druhá veta nemožno na takéto konania uplatňovať ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech protistrany. Nevykonanie dokazovania (pri vyhovení žalobe) je v neprospech žalovanej. Uvedeným postupom teda súd nepochybne porušil procesné právo odvolateľa v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

24. V ďalšom zdôraznil, že žalobca svoj nárok odvíja od vystavenej faktúry č. 20140132, avšak nepredložil doklad o jej úhrade, na základe čoho má odvolateľ za to, že faktúra nebola uhradená.

25. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol alebo zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

26. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

27. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

28. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; písm. d), t.j. že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

29. K odvolaciemu dôvodu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d) CSP, odvolací súd uvádza, že inou vadou sa rozumie také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Ide predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nemožno podradiť pod § 365 ods. 1 písm. a), b), c) CSP, ale ich dôsledok sa mohol (nemusel) prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku súdneho rozhodnutia vo veci samej.

30. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

32. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

33. O odvolacom dôvode podľa § 365 ods. 1 písm. e) možno konať vtedy, ak súd zamietol návrh na vykonanie dôkazu, ktorý je spôsobilý priniesť ďalšie relevantné skutkové zistenia.

34. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.1.2019 o 10.20 hod. v pojednávacej miestnosti č. 240/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

35. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri tom na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP.

36. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkam žalovaného navyše udáva:

37. K namietanej absolútnej neplatnosti Zmluvy o postúpení pohľadávok:

Absolútne neplatnou má byť, pretože z nej nevyplýva, kto za postupcu ju podpísal a zároveň nebol dodržaný spôsob konania M.K., spol. s r.o., nakoľko podľa výpisu z obchodného registra písomnosti zakladajúce práva a povinnosti podpisuje konateľ tak, že k písanému alebo tlačenému obchodnému menu spoločnosti pripojí svoj vlastnoručný podpis.

38. Ustanovenie § 524 umožňuje veriteľovi postúpiť svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka inému (okrem pohľadávok, ktorých postúpenie vylučuje zákon - § 525 . O formálnych náležitostiach písomných právnych úkonov platí ustanovenie § 40 a nasl. OZ. Písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou. Nedodržanie zákonom stanovenej písomnej formy (ktorá je pri zmluve o postúpení pohľadávky vyžadovaná) má za následok jej absolútnu neplatnosť.

39. Ako už bolo uvedené vyššie, písomný právny úkon je platný (t.j. spĺňa požiadavku písomnosti) ak je podpísaný konajúcou osobou. Z uvedeného je zrejmé, že písomná forma právneho úkonu predpokladá existenciu dvoch náležitostí, a to písomnosti, ktorá spočíva v tom, že obsah právneho úkonu je zachytený v samotnom texte listiny a z podpisu konajúcej osoby, ktorým podpisujúci potvrdzuje, že obsah listiny zodpovedá prejavu jeho vôle. Pokiaľ ide o podpis právnickej osoby, táto vyjadruje svoju vôľu prostredníctvom štatutárnych orgánov.

40. Podľa § 13 ods. 1 ods. 1 právnická osoba koná svojim štatutárnym orgánom alebo za ňu koná zástupca. Prostredníctvom štatutárneho orgánu teda právnická osoba robí právne úkony a vyjadruje svoju vôľu. Zákon ustanovuje, ktorý orgán je štatutárnym orgánom právnickej osoby.

41. Štatutárnym orgánom spoločnosti s ručením obmedzeným je jeden alebo viac konateľov, ak je konateľov viac, je oprávnený konať v mene spoločnosti každý z nich samostatne, ak spoločenská zmluva neurčuje inak (§ 131 ods. 1 .

42. Spoločenská zmluva spoločnosti inak neurčuje. Uvedená skutočnosť je zrejmá z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I z odd. s.r.o. vl.č 17961/V, kde je uvedené, že konateľ písomnosti v mene spoločnosti podpisuje samostatne. Skutočnosť, že konateľ nepripojil k svojmu podpisu písané alebo tlačené obchodné meno nespôsobuje neplatnosť zmluvy, pretože tým nebolo porušené žiadne zákonné ustanovenie upravujúce konanie právnických osôb. Zmluvu podpísal štatutárny orgán - konateľ (§ 13 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 20 , mohol tak urobiť samostatne, keďže spoločenská zmluva neurčuje inak (§ 133 ods.1 Obch. zák.). Ani skutočnosť, že v záhlaví nie je uvedené, kto za postupcu zmluvu podpísal ju nerobí neplatnou, pretože uvedené neznamená porušenie žiadneho kogentného ustanovenia upravujúceho platnosť písomných právnych úkonov.

43. V zmysle vyššie uvedeného je teda nepodstatné, že žalobca predložil dve zmluvy, pretože už prvá ním predložená nie je z odvolateľom uvádzaných dôvodov neplatná.

44. K ďalším odvolacím námietkam - splneniu podmienok pre krátenie poistného plnenia:

V zmysle čl. X bodu 16 VPP KAS bol poistený, na požiadanie poisťovne povinný predložiť hodnoverné doklady za opravu motorového vozidla. V prípade, že poisťovni nebudú predložené hodnoverné doklady o oprave, resp. o pôvode použitých náhradných dielov pri oprave motorového vozidla, poisťovňa bude poistné plnenie primerane krátiť v zmysle ustanovení § 799 ods. 3 OZ.

45. Z tohto ustanovenia poistných podmienok vyplýva, že poistený bol povinný predložiť buď hodnoverné doklady o oprave alebo doklad o pôvode náhradných dielov. Nebol teda povinný predložiť aj doklad o oprave (faktúru) aj doklad o pôvode náhradných dielov a už vôbec nie doklad potvrdzujúci originalitu náhradných dielov. Navyše v poistných podmienkach termín „hodnoverné doklady“, nie je presne špecifikovaný. Odvolací súd má za to, že faktúra spoločnosti Keshia, s.r.o. je úplne postačujúca v zmysle poistných podmienok pre likvidáciu poistnej udalosti. Tvrdenie žalovaného, že ňou boli účtované ceny originálnych náhradných dielov a v skutočnosti boli pri oprave použité neoriginálne náhradné diely sú len jeho nepreukázaným tvrdením, ktoré ho neoprávňuje ukladať žalobcovi ďalšie a ďalšie povinnosti v zmysle predkladania ďalších dokladov nad rámec už vyššie citovaného ustanovenia poistných podmienok.

46. Na základe uvedeného bol rozsudok ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods. 1 .

47. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu v plnom rozsahu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.

48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).