Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_B1-36Cb-58-2021.pdf
PDF · 147.2 KB
Case nature
Area
Subarea
B1-36Cb/58/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v Bratislave sudkyňou JUDr. Antóniou Bednarčík v právnej veci žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, právne zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, právne zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, o zaplatenie 383,63 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi
- sumu 383,63 eur,
- úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 383,63 eur od 15.03.2019 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania vo výške 100 % voči žalovanému, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 13.04.2021 domáhal, aby žalovaný zaplatil sumu 383,63 eur spolu s príslušenstvom. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 22.01.2019 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle BMW X6 XDRIVE, EČV:O., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo W. X., K.. XX.XX.XXXX, O. Q., XXX XX O.. Poistná udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, u ktorého má poistený uzatvorené havarijné poistenie pod č. 6821399941/2659017249. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť č. 8013894863. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške v zmysle priloženej faktúry vo výške 1.653,47 eur. Táto pohľadávka bola následne uplatnená poškodeným u žalovaného. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal poškodenému uplatnenú sumu poistného plnenia, ktorá je predmetom žaloby. Vyššie uvedená neuhradená pohľadávka za opravu motorového vozidla v žalovanej sume bola poisteným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky. Dôvodom krátenia nároku na náhradu škody bolo neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný servis a neprimerane účtované náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%) - rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou Audatex. Skutočnosti, ktoré žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený, resp. žalobca nárok v zmysle § 797 ods. 2 OZ. Ďalej žalobca upozornil na čl. 12 ods. 5 písm. c) VPP-KAS 5. Žalovaný priznal žalobcovi primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,83 eur/Nh bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Takáto limitácia v poistných podmienkach žalovaného je arbitrárna. Žalovaný svojím konaním porušuje ustanovenia zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ochrane spotrebiteľa“), a to konkrétne § 4 ods. 8 zákona o ochrane spotrebiteľa. Konaním, kde žalovaný limitoval výšku poskytnutej normohodiny na sumu 20,00 eur/Nh s DPH, je v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti dodávateľa (poisťovne), nedobromyseľne stanovil limitovanú sumu 20,00 eur/Nh s DPH, bez ohľadu na vývoj cien na trhu, kde má vedomosť o tom, že z uvedeného bude profitovať, keďže ceny na trhu za opravu daného typu motorového vozidla sú preukázateľne vyššie, ako v čase, keď bola uzavretá poistná zmluva. Konanie v rozpore s dobrými mravmi je viditeľné aj vo výraznej nerovnosti zmluvných strán, v neprospech spotrebiteľa - spotrebiteľ platí poistné plnenie v stanovenej výške, ale reálne nedostáva od poisťovateľa protihodnotu - v prípade poistnej udalosti mu nebude vyplatená uplatňovaná suma, keďže náklady na opravu poškodeného motorového vozidla v danej kategórii sú preukázateľne vyššie. Zároveň rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované nemá oporu v zákone. Predmetné rozlišovanie, kedy poisťovne jednu skupinu podnikateľov zvýhodňujú na úkor druhej skupiny podnikateľov, je neplatné podľa konštantnej judikatúry. Servis, t. j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred poistnou udalosťou. Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Vozidlo BMW X6 XDRIVE patrí do kategórie G1-SUV, tak ako aj MV AUDI Q7. Pre porovnanie poukázal žalobca na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla: Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice - 70,00 eur bez DPH mechanické práce /92,00 eur bez DPH/Nh klampiarenske a lakovacie práce, Auto Gábriel, s.r.o., Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice - 80,00 eur bez DPH/ 96,00 eur s DPH/Nh mechanické, elektrické, klampiarenske a lakovacie práce. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle za 1 Nh mechanickej práce a lakovacej práce sumu vo výške 62 eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná, resp. výhodnejšia a nižšia cena. Nie je známe, na základe akých skutočností, dôkazov, dospel žalovaný ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej zaplatenie má poistený, resp. žalobca nárok. V súlade s uvedeným, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdenej skutočnosti, čoho následkom má byť jeho neúspech. Žalobca pri vyčíslovaní nákladov a spôsobu opravy využil lakovací systém AZT, ktorý je vyčísľovaný kalkulačným systémom Audatex teda tým, ktorý využívajú samotné poisťovne pri šetrení poistných udalosti, a to pre výpočet nákladov na opravu, je použiteľný pre osobné, ľahké úžitkové vozidlá, základné dáta (veľkosti plôch dielov, typ materiálu, typ montáže dielu, stanovenie zón pre čiastočné lakovanie) získava AZT vlastnou kontrolou a meraním priamo u výrobcov vozidiel, v servisoch, odzrkadľuje čas na prípravu, čas na samotné lakovanie a spotrebu lakovacieho materiálu. Žalovaný pri šetrení poistnej udalosti tento spôsob výpočtu úplne prehliadol, vôbec nevyhodnotil, neskúmal žiadnu z vyššie uvedených nevyhnutných skutočností, napriek tomu, že tento systém dobre poznajú a bežne aplikujú. Žalovaný mohol v predmetnom prípade krátiť výplatu poistného plnenia len v prípade, ak by zo strany poisteného ako právneho predchodcu žalobcu došlo k porušeniu povinností, ktoré mali vplyv na vznik poistnej udalosti alebo zväčšenie následkov poistnej udalosti, v súlade s § 799 ods. 3 OZ. Žalovaný listom zo dňa 27.02.2019 oznámil žalobcovi závery z došetrenia poistnej udalosti č. 8013894863, že dňa 27.02.2019 bolo ukončené šetrenie predmetnej poistnej udalosti. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas dostal sa do omeškania, a preto si žalobca uplatnil aj zákonný úrok z omeškania a to 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 383,63 eur od 15.03.2019 do zaplatenia.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal dňa 26.04.2021 platobný rozkaz v navrhovanom znení, proti ktorému podal žalovaný odpor. Podaný odpor žalovaný odôvodnil tým, že žaloba nespĺňa zákonné kritériá požadované § 132 ods. 1 a 2 CSP. Žalobca bol povinný opísať rozhodujúce skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok voči žalovanému. Žalobca mal v žalobnom návrhu v časti Opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje, napr. o špecifikácii samotnej škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti zo strany poisteného. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 CSP postačujúce. Žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, keďže s ohľadom na skutkový stav vyplýva,
že poistený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, že poistený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Vzhľadom na znenie § 524 ods. 1 OZ, nakoľko poistený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol zo žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poisteného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poisteného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným § 524 OZ. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poisteným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy bolo postúpenie pohľadávky zo strany poisteného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poistenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúce predmety postúpenia), považuje takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný. Samotný predmet zmluvy je treba považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaného predmetu zrealizovaného postúpenia vyplýva, že poistený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči žalovanému. Pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poistenému za opravu motorového vozidla, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade, absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu, nakoľko z textu samotného postúpenia vyplýva, že poistený postupuje pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poisteného. Žalobca nepreukázal, že by poistený zaplatil faktúru v časti návrhu uplatňovaného nároku v kauzálnom dôsledku čoho poistenému nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho vozidla a nedošlo ani k úbytku majetkovej podstaty poisteného. V predmetnej zmluve absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle poisteného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Plnenie zo strany žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
3. Následne sa vyjadril žalobca v replike k náležitostiam podania podľa § 132 CSP tak, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/ neúspech žalobcu v spore. Poistná udalosť vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej účastník, resp. vodič motorového vozidla, mal uzatvorené havarijné poistenie u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil poistné plnenie, ktoré v dôsledku poistnej udalosti vzniklo. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poisteného na poistné plnenie, sporný je len rozsah poistného plnenia. K námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že poistený mal pohľadávku z titulu poistenej udalosti voči žalovanému, a to poistené plnenie v žalovanej výške. Túto svoju pohľadávku postúpil na žalobcu, ktorý si ju uplatnil v tomto konaní. To, čo tvrdí žalovaný, že poistený bol v čase postúpenia dlžníkom žalobcu, je irelevantné. Ide o iný zmluvný vzťah, oprava motorového vozidla, ktorá nebola postúpená, ani uplatnená, ani nemohla byť, keďže poistený je dlžníkom, nie veriteľom. K náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom (poisteným) a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (poistnej udalosti). Zároveň, v čl. I zmluvy o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 383,63 eur, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku poistnej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške. V článku II zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Postupca v uvedenom prípade, v zmluve o postúpení pohľadávky, vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky, taktiež v čl. III zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník). Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Zmluvy o postúpení pohľadávky obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne
špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky. Zároveň poukázal aj na judikatúru, kde žalovaný rovnako namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom takéto námietky boli už v právne a skutkovo obdobných veciach riešené Krajským súdom v Košiciach, ktorý vyslovil platnosť zmlúv o postúpení a neopodstatnenosť námietok, v konaniach pod sp. zn.: 3Cob/31/2018, 4Cob/60/2017, 4Cob/111/2018, 4Cob/31/2018, 2Cob/84/2018, 2Cob/75/2018, 4Cob/107/2018, ako aj v mnohých ďalších konaniach na Krajskom súde v Košiciach ako aj iných súdoch Slovenskej republiky.
4. Predmetná vec bola postúpená tunajšiemu súdu dňa 07.06.2021.
5. Na pojednávaní konanom dňa 15.08.2023 súd rozhodol v neprítomnosti žalovaného, resp. právneho zástupcu žalovaného. V tejto súvislosti súd uviedol, že právny zástupca žalovaného ospravedlnil svoju neúčasť na nariadenom pojednávaní a požiadal o konanie v jeho neprítomnosti, a preto boli splnené podmienky na konanie v jeho neprítomnosti.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi doloženými v spise a ustálil nasledovný skutkový stav.
7. Z faktúry č. P190037 vystavenej servisom za opravu poškodeného motorového vozidla, EČV: O., vyplýva celková suma 1.653,47 eur s DPH/ 1.377,89 eur bez DPH.
8. V oznámení o poistnom plnení k poškodenému motorovému vozidlu zo dňa vyplýva ukončenie šetrenej poistnej udalosti dňa 27.02.2019 s tým, že podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie boli pri výpočte poistného plnenia priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,83 eur/Nh bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %). Rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou Audatex. Žalovaný nepriznal celkovo sumu vo výške 383,63 eur.
9. Súd sa v rámci dokazovania oboznámil aj s ďalšími dôkazmi predloženými v konaní, ako napr. so zmluvou o postúpení pohľadávky, s cenníkmi motorových vozidiel, s kategorizáciou vozidiel, so Všeobecnými poistnými podmienkami pre havarijné poistenie motorových vozidiel (VPP KAS-5) a písomnými prejavmi strán konania a celým obsahom spisového materiálu.
10. Súd vec právne posúdil podľa nasledujúcich ustanovení:
11. Podľa § 132 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.
12. Podľa § 132 ods. 2 CSP opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkaz.
13. Podľa § 150 ods. 1, ods. 2 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. Na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností môže súd strany požiadať o ďalšie skutkové tvrdenia.
14. Podľa § 151 ods. 1, ods. 2 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
15. Podľa § 153 ods. 1, 2 a 3 CSP strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.
16. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
17. Podľa § 215 ods. 1 CSP súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu.
18. Podľa § 215 ods. 2 CSP skutkový stav sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
19. Podľa § 218 ods. 1 CSP obsah rozhodnutia vo veci samej vysloví súd vo výroku rozsudku. Vo výroku rozhodne tiež o nároku na náhradu trov konania, ak sa o ňom nerozhoduje samostatne.
20. Podľa § 788 ods. 1 a 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v rozhodnom znení (ďalej len „OZ“) sa poistnou zmluvou poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
21. Podľa § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
22. Podľa § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
23. Podľa § 799 ods. 1 až 3 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalostí, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
24. Podľa § 806 OZ z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
25. Podľa § 810 OZ poistený má právo na náhradu nákladov účelne vynaložených na odvrátenie poistnej udalosti, ktorá poistenému majetku bezprostredne hrozila. Takisto má právo na náhradu nákladov, ktoré účelne vynaložil, aby zmiernil následky poistnej udalosti. 26. Podľa § 524 ods. 1, ods. 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
27. Podľa § 525 ods. 1, ods. 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.”
28. Žalobca sa podanou žalobou domáha zaplatenia poistného plnenia z havarijného poistenia, ktoré bolo žalobcovi krátené z poistnej udalosti č. 8013894863 zo dňa 22.01.2019 na motorovom vozidle BMW X6 XDRIVE, EČV:O., a to vo výške 383,63 eur.
29. V konaní nebol sporný vznik a priebeh poistnej udalosti, ani to, že k škode došlo. Nespornou skutočnosťou bolo aj to, že právny predchodca žalobcu má uzatvorené havarijné zmluvné poistenie u žalovaného, z ktorého si nárok na krátené poistné plnenie uplatňuje postupník. Nesporným v konaní bolo aj oznámenie poistnej udalosti včas a predloženie požadovaných dokladov k poistnej udalosti, vystavenie faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, oznámenie o ukončení likvidácie a zo strany žalovaného uznaný počet časových jednotiek práce. Žalovaný priznal a uhradil žalobcovi poistné plnenie vo výške 1.119,84 eur.
30. Spornou v konaní bola absencia základných údajov o priebehu škodovej udalosti v žalobe, čo malo mať za následok podľa žalovaného porušenie § 132 ods.1 a 2 CSP. Sporným bol rozsah nároku na poistné plnenie, a to z dôvodu krátenia poistného plnenia ako rozdiel medzi predloženou faktúrou a kalkuláciou v cene práce vo výške 383,63 eur, a teda samotná primeranosť ceny práce za 1 Nh vo výške 62 eur bez DPH, ako aj lakovacej konštanty. Spornou bola otázka aktívnej vecnej legitimácie z dôvodu rozporu s § 524 OZ, t.j. podľa žalovaného predmetom postúpenia môže byť len pohľadávka veriteľa a nie záväzok dlžníka a z tohto dôvodu aj absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení.
31. Súd sa preto v prvom rade zaoberal otázkou vecnej legitimácie. Aktívnou vecnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva subjektu - žalobcovi ním uplatňované právo (nárok), respektíve mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať. Preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného) je imanentnou súčasťou každého súdneho konania. Súd vecnú legitimáciu skúma vždy aj bez návrhu a aj v prípade, že ju žiadna zo strán konania nenamieta. To, že sa súd výslovne k vecnej legitimácii nevysloví, neznamená, že sa ňou v konaní nezaoberal (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 29. 06. 2010, sp. zn. 2 Cdo 205/2009).
32. S ohľadom na argumentáciu strán konania, súd predmetnú námietku skúmal vo vzťahu k zmluve o postúpení pohľadávky a dospel k záveru, že táto nie je dôvodná, keďže v tejto zmluve je presne špecifikovaný predmet zmluvy o postúpení, a to nezaplatená časť kráteného poistného plnenia, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a sumou reálne zaplatenou, je preto zrejmé, aká pohľadávka je postupovaná a čoho sa týka. Súd poukazuje na ustálenú judikatúru, na ktorú sčasti odkázal aj žalobca, v zmysle ktorej možno postúpiť každú pohľadávku, ktorá je určitá a existujúca voči konkrétnemu dlžníkovi. K námietke absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení časti pohľadávky z dôvodu jej neurčitosti, ako aj z dôvodu neexistencie postúpenej pohľadávky je treba doplniť, že určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. V prejednávanom spore postupca postúpil svoje pohľadávky voči žalovanému, ktoré mali byť vyplatené titulom nároku na poistné plnenie z poistnej udalosti č. 8013894863 na žalobcu, aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Podľa § 524 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Súd posúdiac predmetnú zmluvu aj s ohľadom na negatívne taxatívne vymedzenie pohľadávok, ktoré nie je možné postúpiť § 525 ods. 1, ods. 2 OZ, dospel k vyššie uvedeným záverom. Zároveň je potrebné poukázať aj na závery Ústavného súdu Slovenskej republiky vyslovené v náleze sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 01. apríla 2015 týkajúce sa preferencie platnosti výkladu právnych úkonov.
33. Podľa § 797 ods. 3 OZ nárok na poistné plnenie vzniká okamihom škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. V zmysle judikatúry (bližšie pozri rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 25 Cdo 347/2000) nie je podstatné, či poškodený vec skutočne opravil alebo nie, pretože výšku škody nie je možné robiť závislú na tom, ako poškodený s vecou naloží, preto nie je ani rozhodujúce, či došlo k úhrade faktúry za vykonanú opravu. Vznik nároku na poistné plnenie nastal samotnou poistnou udalosťou v dôsledku poškodenia motorového vozidla, pričom nárok na poistné plnenie vznikol poistenému už momentom poistnej udalosti, v dôsledku ktorej má nárok na úhradu účelných nákladov, ktoré mu vznikli v spojení s touto poistnou udalosťou. Žalovaný v prípade poistných udalostí nemôže podmieňovať vyplatenie poistného plnenia predložením dokladu o úhrade nákladov, ktoré poistenému v súvislosti s poistnou udalosťou vznikli. Navyše z oznámenia o poistnom plnení je zrejmé, že žalovaný vyplatil krátené poistné plnenie bez skúmania úhrady predmetnej faktúry, z čoho vyplýva, že v rámci šetrenia poistnej udalosti predmetná okolnosť nebola ani pre samotného žalovaného relevantná.
34. Zároveň súd zdôrazňuje, že samotné uzavretie zmluvy o postúpení pohľadávky je prejavom vôle postupcu, o čom súd nemá pochybnosť, pričom v zmluve o postúpení pohľadávky strany vyhlásili, že zmluva bola uzatvorená slobodne a vážne bez právneho a skutkového omylu, nie v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a na znak súhlasu ju podpísali, z čoho je jednoznačne zrejmé, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Takto špecifikovaný predmet zmluvy o postúpení časti pohľadávky je právny úkon jasný, určitý a z toho dôvodu platný.
35. V tejto súvislosti súd navyše (keďže vznik nároku je potrebné viazať na moment vzniku poistnej udalosti) poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo dňa 17.01.2018, sp. zn. 3
Cob 220/2017 a v odôvodnení ktorom sa uvádza, že „v rámci biznis modelu podnikateľskej činnosti žalobcu prišlo k situácii, kedy žalobca vystavil faktúru za prenájom vozidla pre poškodeného, pričom poškodenému na základe vystavenia tejto faktúry vznikla škoda, ktorá má znášať/nahradiť poisťovňa ako subjekt zodpovednostného vzťahu zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe uvedeného prišlo kvázi k forme úhrady postúpením práva na náhradu škody zo strany poškodeného na žalobcu (čo zakladá aj aktívnu legitimáciu žalobcu v konaní)“. Odvolací súd v citovanom rozhodnutí uvádza, že „úhradu nájomného supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Náklady poškodený voči svojmu veriteľovi nezaplatil, vysporiadaním záväzku však došlo k postúpeniu pohľadávky, v dôsledku čoho si žalobca uplatnil dlh od žalovaných.“
36. Odvolací súd v citovanom rozhodnutí síce posudzoval nárok ako náhradu škody podľa zákona č. 381/2001 Z.z., avšak s ohľadom na obdobnú situáciu súd upozorňuje, že postúpením pohľadávky môže dôjsť aj k vyrovnaniu záväzkov medzi poisteným ako postupcom a servisom ako postupníkom, ktorý vykonával opravu vozidla a ktorému vznikla pohľadávka za túto opravu voči poistenému. S ohľadom na právny záver vyslovený v rozhodnutí krajského súdu, ktorý je možné aplikovať aj v predmetnom prípade, je potrebné zdôrazniť, že popri postúpení pohľadávok môže dôjsť zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poisteným ako dlžníkom a žalobcom ako veriteľom, čo nespôsobuje neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky pre neexistenciu pohľadávky žalobcu voči žalovanému.
37. K dojednaniu postupcu a postupníka o tom, že odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody, súd uvádza, že uvedené dojednanie žalovaný v predmetnom konaní nerozporoval, a preto súd len v stručnosti uvádza, že spôsob určenia odplaty je dojednaný. Obdobnú právnu otázku riešil aj Krajský súd v Bratislave v uznesení zo dňa 27.02.2023, sp. zn. 2 Cob 202/2022, pričom v bode 25 dospel k rovnakému záveru. Keďže daná otázka v konaní nebola sporná (charakter odplatnosti zmluvy o postúpení a výška odplaty dojednaná v osobitnej dohode), strany v tomto smere ani nenavrhovali doplnenie ďalšieho dokazovania (práve z dôvodu nespornosti predmetnej odplatnosti), a preto súd v ďalšom odkazuje na citované rozhodnutie odvolacieho súdu a na uznesenie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 21.07.2010, sp. zn. 28 Cdo 1092/2009, ktorý uviedol, že „k tomu, či zmluva o odplatnom postúpení pohľadávky, ktorá neobsahuje údaj o výške ceny, ale iba odkaz, že cena je dohodnutá zvlášť, je platným právnym úkonom, je možné uviesť, že údaj o cene vtelili účastníci do zmluvy, ktorú žalobca považuje za platnú. Je nepochybné, že takéto dojednanie o odplate robí zmluvu o postúpení pohľadávky úkonom odplatným so všetkými dôsledkami, vrátane požiadavky určitosti. V takomto prípade je potrebné existenciu dohody o výške odplaty preukázať.“ Súd však opätovne zdôrazňuje, že žalovaný v predmetnom konaní nerozporoval odplatný charakter zmluvy o postúpení, ani samotnú existenciu osobitnej dohody (rozhodná je existencia samotnej dohody, nie výška odplaty), a preto má súd uvedené skutočnosti za nesporné a nepochybne vyriešené. Okrem toho, súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 11. decembra 2019, sp. zn. 3 Obdo/64/2019 uverejnené pod č. 62 v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu SR a súdov č. 4/2020, podľa ktorého neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemožno vyvodiť len zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky. V dovolacom konaní, síce bola skutková situácia odlišná (nezverejnená časť zmluvy, v ktorej je uvedená odplata), avšak z bodu 16.1 je možné vyabstrahovať podstatný záver, a to pre posúdenie platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky, určenie charakteru zmluvy buď ako odplatnej alebo ako bezodplatnej. „16.1. Neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávok nemožno vyvodiť zo skutočnosti, že súdu nie je známa odplata za postúpenie pohľadávky. Postúpenie pohľadávky môže byť odplatné a aj bezodplatné, a súd v konaní o zaplatenie postúpenej pohľadávky, a ani dlžník nie sú oprávnení požadovať sprístupnenie sumy, za ktorú bola pohľadávka postúpená, a to aj v prípade odplatného postúpenia. Predmetná požiadavka zo strany okresného súdu nemá oporu v žiadnom právnom predpise. Inými slovami povedané, v spore o zaplatenie postúpenej pohľadávky nemá čo súd zaujímať, za koľko bola pohľadávka postúpená, súd má len rozhodnúť o tom, či je dlžník povinný postúpenú pohľadávku uhradiť postupníkovi. Z pohľadu dlžníka je táto informácia taktiež irelevantná, keďže je povinný len postúpenú pohľadávku splniť subjektu uvedenému v oznámení postupcu o postúpení pohľadávky, resp. subjektu, ktorý mu postúpenie pohľadávky preukázal. Odplata za postúpenie pohľadávky je relevantná len vo vzťahu medzi postupcom a postupníkom a jedine v prípade sporu medzi postupcom a postupníkom o zaplatenie dohodnutej odplaty, resp. v spore, v ktorom postupník uplatňuje voči postupcovi svoje práva podľa § 527 ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka, by potreboval súd predmetnú informáciu pre svoje rozhodnutie vo veci“. Z uvedeného je zrejmé, že nie je
tak rozhodnou výška odplaty zo zmluvy o postúpení pohľadávky, ako jednoznačné identifikovanie, či je zmluva odplatnou alebo nie. Pre takéto konštatovanie postačuje aj dojednanie strán o určení odplaty v osobitnej dohode a samotná existencia osobitnej dohody o dohode (súd zdôrazňuje, že v danom konaní tieto skutočnosti sporné neboli, preto ich nebolo potrebné dokazovať). Súd po posúdení predmetnej zmluvy konštatuje, že nemá pochybnosť o odplatnom charaktere predmetnej zmluvy, ktorej konkrétnu výšku si strany určili v osobitnej dohode, čo neznamená, že nie je možné určiť, že ide o odplatné postúpenie pohľadávky.
38. K náležitostiam predmetnej žaloby a žalovaným namietanej existencie opisu rozhodujúcich skutočností, o ktoré žalobca opiera svoj nárok, súd odkazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR z 10. apríla 2008, sp. zn. 3 Obo 77/2007 <aspi://module='JUD'&link='JUD37410SK'&ucin-k- dni='30.12.9999'>, z ktorého je zrejmé, že judikatúra za „rozhodujúce skutočnosti považuje údaje, ktoré sú nevyhnutné na to, aby bolo jasné, o čom a na akom podklade má súd rozhodnúť. Žalobca musí v žalobe uviesť také skutočnosti, ktorými opíše skutok, na základe ktorého uplatňuje svoj nárok, a to v takom rozsahu, ktorý umožňuje jeho jednoznačnú individualizáciu, teda vymedziť predmet konania po skutkovej stránke. Ak neuvedie žalobca v žalobe všetky potrebné tvrdenia, nejde o vadu žaloby, ak v nej opísal aspoň také rozhodujúce skutočnosti, ktorými bol vymedzený predmet konania po skutkovej stránke“ V tomto smere súd upozorňuje na príliš formalistický výklad žalovaného týkajúceho sa ustanovenia § 132 CSP, ak predmet žaloby tak, ako bol vymedzený, teda nárokom žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny vo výške 383,63 eur s príslušenstvom z titulu havarijnej zmluvy uzavretej medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovaným a spôsobenou poistnou udalosťou vymedzenou č. 8013894863 a základným popisom skutkových okolností, považuje za nedostatočné. Cieľom a zmyslom predmetného ustanovenia nie je, aby strany v podanej žalobe, ale aj v ďalších svojich písomných stanoviskách, či ústnych prednesoch obšírne a detailne vymedzili skutkový a právny stav. Potrebným je vystihnúť podstatu predmetného sporu (týka sa to aj iných právnych a skutkových argumentov, alebo inak povedané kvantita neznamená kvalitu), čo nie je podmienené rozpisom detailných skutkových okolností, ktoré pre posúdenie sporu ani nie sú rozhodujúce, obzvlášť, ak tieto medzi stranami konania nie sú sporné. S ohľadom na uvedené a na posúdenie jednotlivých náležitostí predmetnej žaloby, súd dospel k rovnakému záveru, ako okresný súd, ktorý vydal platobný rozkaz (v opačnom prípade by ani nebolo možné vydať platobný rozkaz), potvrdiac názor žalobcu, že zákonom požadované náležitosti žaloby uvedené v § 132 CSP boli splnené. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že žalobca označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení práve v prílohe žaloby (časť tlačiva I) Prílohy), ako napr. faktúru, oznámenie o poistnom plnení, kategorizáciu vozidiel, cenníky etc.
39. K spornému rozsahu nákladov s ohľadom na priznané náklady, ktoré považuje žalovaný za primerané, súd uvádza nasledovné. Základom pre priznanie nároku na poistné plnenie je, že sa poistná udalosť stala a poistené motorové vozidlo bolo poškodené v rozsahu, v akom sa vykonala jeho oprava, ktorá bola účelná a smerovala k odstráneniu následkov poistnej udalosti. Poistné plnenie závisí najmä od rozsahu následkov spôsobených poistnou udalosťou na poistenej veci. Napriek tomu, že účelom poistenia majetku je predovšetkým reparovať škody vzniknuté na poistenom majetku, rozsah práva na poistné plnenie nie je totožný s právom na náhradu škody. Vo všeobecnosti platí, poistné plnenie sa odvíja od výšky nákladov, ktoré treba v danom prípade vynaložiť na znovuobstaranie zničenej veci. Avšak determinujúcim faktorom (okrem iných) je preukázaný rozsah následkov poistnej udalosti. Ak pristúpi poistený k oprave vozidla, je treba pri určení náhrady vychádzať z výšky nákladov na opravu vozidla súvisiacich s poistnou udalosťou a posudzovať ich účelnosť a nevyhnutnosť. Účelnou opravou je tá, ktorá smeruje k odstráneniu následkov poistnej udalosti.
40. V tejto súvislosti súd upozorňuje na ustálenú judikatúru súdov týkajúcu sa výkladu kogentného ustanovenia § 799 ods. 3 OZ (bližšie pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 Cdo/152/2009 zo dňa 27.01.2011). Poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie poistného je vylúčené. Dôkazné bremeno o tom, že žalobca vedome porušil svoju povinnosť, resp. že krátenie bolo dôvodné, zaťažuje žalovaného. Ak žalovaný nepredloží dôkazy preukazujúce uvedené skutočnosti, je možné jeho tvrdenia považovať za účelové, ktorých cieľom je vyhnúť sa povinnosti poskytnúť žalobcovi poistné plnenie v celom rozsahu.
41. Ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného. V tejto súvislosti súd upozorňuje, že žalovaný ako subjekt, ktorého ťaží dôkazné bremeno, v konaní nepredložil žiadne listinné dôkazy, naproti tomu žalobca doložil okrem faktúry servisu, ktorý vykonával opravu, aj cenníky primeranej ceny práce v danom regióne, ktoré svedčia v jeho prospech. V tejto súvislosti súd ešte upozorňuje, že samotný žalovaný nepoužil a neaplikoval v rámci zníženia poistného plnenia čl. 12 bod 5 písm. c) VPP KAS-5, pričom v zmysle § 797 ods. 4 OZ je žalovaný viazaný dôvodmi krátenia poistného plnenia, ktoré nie je možné dodatočne meniť. V tejto súvislosti súd uvádza, že uvedenú argumentáciu a dôvod krátenia podľa tohto článku nepoužil žalovaný ani v súdnom konaní. Žalovaný len tvrdil, že cenu práce a lakovaciu konštantu použitú servisom žalobcu nepovažuje za primeranú, avšak bez bližšieho zdôvodnenia. Vzhľadom na uvedené a keďže samotný žalovaný neaplikoval citovaný článok VPP KAS-5, v zmysle ktorého žalovaný stanovil pre cenu prác neautorizovaného servisu sumu 16,67 eur bez DPH na 1 Nh, namiesto toho považoval v Oznámení o poistnom plnení primeranú cenu prác 20,83 eur bez DPH na 1 Nh a nevysvetlil, na základe čoho považuje primeranosť ceny vykonaných prác za adekvátnu, súd ani na neaplikovaný článok VPP KAS-5 nemohol prihliadať. Obdobne aj v súvislosti s lakovacou konštantou uznanou vo výške 100 %, žalovaný nepreukázal primeranosť určenia v danej výške, a to ani predložením kalkulácie. Na danom mieste súd upozorňuje na cenníky prác servisov v regióne pre daný typ motorového vozidla: Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice - 70,00 eur bez DPH mechanické práce /92,00 eur bez DPH/Nh klampiarenske a lakovacie práce, Auto Gábriel, s.r.o., Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice - 80,00 eur bez DPH/ 96,00 eur s DPH/Nh mechanické, elektrické, klampiarenske a lakovacie práce. Súd preto konštatuje, že žalobca si účtoval pri motorovom vozidle za 1 Nh mechanickej práce a lakovacej práce sumu vo výške 62 eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná cena.
42. Okrem toho odôvodnenie žalovaného v oznámení o poistnom plnení spočívajúca v tom o aký typ servisu sa jedná, či autorizovaný alebo neautorizovaný, je právne irelevantná a uvedené rozlišovanie nemá oporu v zákone. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. V tomto smere platí aj pre poisťovne čl. 101 a čl. 102 Zmluvy o fungovaní európskej únie. V zmysle čl. 102 je zrejmé, že akékoľvek zneužívanie dominantného postavenia na vnútornom trhu či jeho podstatnej časti jedným alebo viacerými podnikmi sa zakazuje ako nezlučiteľné s vnútorným trhom, ak sa tým môže ovplyvniť obchod medzi členskými štátmi. Takéto zneužívanie môže zahŕňať najmä: a) priame alebo nepriame vynucovanie neprimeraných nákupných alebo predajných cien alebo iných obchodných podmienok; b) obmedzovanie výroby, odbytu alebo technického rozvoja na úkor spotrebiteľov; c) uplatňovanie nerovnakých podmienok voči obchodným partnerom pri rovnakých plneniach, čím ich v hospodárskej súťaži znevýhodňujú; d) podmieňovanie uzatvárania zmlúv prijatím dodatočných záväzkov, ktoré svojou povahou alebo podľa obchodných zvyklostí nesúvisia s predmetom plnenia. Navyše v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.04.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.05.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k predajnému trhu - skrátene nazývané "bloková výnimka"- majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Vertikálne dohody sú dohody týkajúce sa predaja alebo nákupu tovaru alebo služieb medzi spoločnosťami pôsobiacimi na rôznych úrovniach výrobného alebo distribučného reťazca, napríklad distribučné dohody medzi výrobcami a veľkoobchodnými alebo maloobchodnými predajcami. Vyššie uvedená bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým servisom značkový servis, údržbu a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri dodržaní postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo kvalitatívne rovnocenných náhradných dielov. Predmetné rozlišovanie a vnútené uprednostňovanie len určitého typu servisu vozidiel, by preto bolo v rozpore s hospodárskou súťažou a právom Európskej únie.
43. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení odkázal aj na kalkuláciu nákladov tzv. Audatex. Okrem toho, že žalovaný v podanom odpore predmetnú kalkuláciu do konania nedoložil a súd preto ani nevedel ustáliť, z čoho žalovaný pri krátení poistného plnenia vychádzal, je treba podotknúť, že kalkulácia nákladov na opravu má slúžiť ako pomôcka, nepredstavuje určujúci a jediný rozhodujúci podklad pre výpočet poistného plnenia, cena je v rámci kalkulácie orientačne nastavená, nakoľko kalkulácie žalovaného sú len predbežné a nemusia zohľadniť skutočnú hodnotu pri oprave vozidla. Z uvedeného
dôvodu je tvrdenie žalovaného v oznámení o poistnom plnení týkajúceho sa primeranosti ceny prác podľa kalkulácie Audatex vo vzťahu k potrebnému zistenému rozsahu prác irelevantné.
44. Uvedené potvrdzuje rozsudok Krajského súdu v Žiline, sp. zn. 14Cob/86/2019, zo dňa 21.11.2019: „28. K samotnej kalkulácii poistného plnenia (Audatex), predloženej žalovaným v konaní pred okresným súdom (č.l. 76 spisu) je potrebné v zhode so súdom prvej inštancie uviesť, že program Audatex môže paušálne (odhadom podľa nastavenia systému) stanoviť predpokladanú cenu opravy, avšak nemôže zohľadniť všetky rozhodné skutočnosti k výslednej skutočnej (primeranej a účelnej) cene realizovanej opravy poškodeného vozidla. Podľa názoru odvolacieho súdu predmetná kalkulácia žalovaného nie je bez ďalšieho objektívnym a už vôbec nie jediným nástrojom pre výpočet - zistenie výšky reálnej ceny uskutočnenej opravy a v podstate má poisťovni slúžiť ako porovnávacia pomôcka, čo vyplýva aj zo znenia čl. IX ods. 2 písm. a) Zmluvných dojednaní: ,,Po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla nasledovne: a) V autorizovaných opravovniach pre danú značku a typ vozidla sa účelne vynaložené náklady na náhradné diely a materiál posudzujú tak, že sa porovnávajú s kalkulačným programom nákladov na opravu poisťovne pri použití originálnych náhradných dielov a časových noriem na prácu udávaných výrobcom.“
45. Súd preto nemal preukázané tvrdenie žalovaného o primeranosti účtovanej ceny práce za 1 Nh práce ani lakovacej konštanty, pre ktoré krátil poistné plnenie z poistnej udalosti. Vzhľadom na uvedené, súd žalobcovi požadovaný nárok na zaplatenie kráteného poistného plnenia priznal.
46. S ohľadom na tú skutočnosť, že právny predchodca žalobcu, s ktorým mal poistnú zmluvu žalovaný uzatvorenú, uzatváral zmluvu ako fyzická osoba a následným postúpením pohľadávky, od ktorých žalobca odvodzoval svoj nárok na poistné plnenie, sa povaha záväzku postúpením pohľadávky a zmenou v osobe veriteľa nemení, súd posudzoval príslušenstvo predmetnej pohľadávky v zmysle nasledovných ustanovení.
47. Podľa § 797 ods. 3 prvá veta OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.
48. Podľa § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
49. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
50. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
51. Základná úroková sadzba ECB v období od 16.03.2016 až do 26.07 2022 bola vo výške 0,00 %.
52. Okrem istiny požadoval žalobca aj zaplatenie 5,00 % úroku z omeškania ročne zo sumy 383,63 eur od 15.03.2019 až do zaplatenia. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaný v prípade poistnej udalosti oznámil, že dňa 27.02.2019 ukončil jej šetrenie. Obsahom tohto listu bol aj výpočet výšky poistného plnenia, z ktorého vyplynulo krátenie poistného plnenia vo výške uplatneného nároku. Poistné plnenie, ktoré mal žalovaný vyplatiť je peňažným plnením a z dôvodu, že sa dostal s jeho plnením do omeškania žalobca si uplatnil príslušenstvo žalovanej pohľadávky nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej zákonom stanovenej lehoty splatnosti poistného plnenia, teda dňom 15.03.2019. Od tohto dátumu súd zaviazal žalovaného na zaplatenie príslušenstva žalovanej pohľadávky, keďže dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Výšku úrokov z omeškania súd určil v súlade s vyššie citovaným ustanovením v príslušnej požadovanej základnej úrokovej sadzbe, tak ako je uvedené vo výroku rozsudku.
53. Lehotu na plnenie (do troch dní od právoplatnosti rozsudku) uvedenú v prvom výroku enunciátu rozsudku súd určil v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 veta prvá CSP, podľa ktorého, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku.
54. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
55. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
56. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovanému, keďže žalobca bol v plnom rozsahu úspešný. O samotnej výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie tak, ako to predpokladá § 262 ods. 2 CSP.