Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 66 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (75)Rozsudok_3Cob-31-2018.pdf
PDF · 160.68 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Drahomíry Brixiovej a Mgr. Márie Hlaváčovej v spore žalobcu: RENOMAX s.r.o., Vyšná Hutka 11, IČO: 36 668 451, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO: 31 595 545, zast. Mgr. Dalibor Tverďák, advokát, Krmanova 1, Košice, o zaplatenie 263,55 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 31Cb/10/2017-138 zo dňa 16.10.2017 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti. II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 263,55 eur od 28.10.2015 do zaplatenia a o zaplatenie sumy 40,00 eur titulom paušálnej náhrady nákladov zastavil (výrok I.). Zároveň žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 263,55 eur, 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 263,55 eur od 28.10.2015 do zaplatenia, to všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 99%, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím (výrok III.).
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 263,55 eur, 9,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 263,55 eur od 18.10.2015 do zaplatenia, sumy 40,00 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Žalobca svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 6.5.2015 a 12.5.2015 došlo ku škodovým udalostiam na motorovom vozidle Toyota E., EČV: KE XXX DI, ktoré patrilo poškodenému S. Y.. Tieto škodové udalosti boli poškodeným žalovanému riadne oznámené 14.5.2015 a zaevidované pod č. 8012406020 (ďalej len ŠU 1) a č. 8012406039 (ďalej len ŠU 2). Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť žalobcovi. Oznámením o škodovej udalosti z 13.10.2015 bolo poškodenému oznámené, že dňa 12.10.2015 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8012406020 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu poškodeného motorového vozidla predstavovala sumu vo výške 1.342,88 eur s DPH. Suma uznaná žalovaným však bola iba do výšky 1.124,62 eur s DPH, nakoľko žalovaný nepriznal poistné plnenie v plnej výške, nepriznal sumu 218,26 eur z dôvodu, že nepriznal v plnej výške náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis a v tejto súvislosti priznal normohodinu len vo výške 20,00 eur/NH s DPH. Oznámením o škodovej udalosti zo dňa 13.10.2015 bolo poškodenému oznámené, že dňa 12.10.2015 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 8012406039 a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Fakturovaná suma za opravu poškodeného motorového vozidla predstavovala sumu vo výške 633,37 eur S DPH. Suma uznaná žalovaným však bola iba do výšky 588,08 eur s DPH, nakoľko žalovaný
nepriznal poistné plnenie v plnej výške, nepriznal sumu 45,29 eur z dôvodu, že nepriznal v plnej výške náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis a v tejto súvislosti priznal normohodinu len vo výške 20,00 eur/NH s DPH. Žalovaným neuznaná suma z vyššie uvedených škodových udalostí v celkovej výške 263,55 eur bola poškodeným postúpená na žalobcu Zmluvami o postúpení časti pohľadávky zo dňa 26.10.2015. Dňa 8.12.2015 bolo žalovanému zaslané Oznámenie o postúpení časti pohľadávky. Argumentáciu žalovaného uvedenú v Oznámení o poistnom plnení - Vyjadrenie likvidátora k osobitostiam likvidácie dňa 13.10.2015, že „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 eur/NH a DPH. Servis fakturoval práce vo výške 30,00 eur/NH.“ považuje žalobca za neodôvodnenú, bez akéhokoľvek zákonného alebo zmluvného podkladu, pretože náklady na prácu a lakovanie sa vypočítavajú len s priznaním časových noriem udávaných výrobcom, pričom hodinová sadzba účtovaná autoservisom (vrátane DPH) neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pri oprave poškodeného motorového vozidla servis postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Keďže podľa názoru žalobcu sa žalovaný neuhradením žalovanej sumy dostal do omeškania, uplatnil si nárok i na zákonný úrok z omeškania a sumu 40,00 eur titulom paušálne náhrady nákladov na uplatnenie pohľadávky.
3. Žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmlúv o postúpení časti pohľadávky zo dňa 26.10.2015, a to tak z dôvodu ich neurčitosti, ako aj z dôvodu neexistencie časti postupovanej pohľadávky. Podľa uvedených zmlúv má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu škody, pričom právnym titulom uplatneného nároku v tomto súdnom konaní je poistné plnenie z havarijného poistenia. Poistený z havarijného poistenia má nárok na poistné plnenie v súlade s uzatvorenou zmluvou a teda tento nárok nie je nárokom na náhradu skutočnej škody. Ďalej poukázal na nesprávne označenie obchodného mena dlžníka a za zmätočné a neurčité označil ustanovenie čl. I bod 2 cit. zmlúv, kde je predmet zmluvy vymedzený ako postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky, pričom suma časti pohľadávky je rovnaká ako celá pohľadávka v zmysle čl. I. bod 1 zmlúv. Uviedol, že krátil poistné plnenie v súlade s čl. IX. ods. 2, 4 a 7 Zmluvných dojednaní. Poistné plnenie bolo krátené z dôvodu navýšenia ceny za normohodinu práce za karosárske, lakovnícke práce, ako aj vedľajšie práce oproti primeraným cenám v danom regióne v čase vzniku škody. Dôvodom krátenia teda boli neprimerané náklady na cenu práce v porovnaní s kalkulačným programom nákladov na opravu. S poukazom na čl. 12 ods. 7 VPP, z ktorého je zrejmé, že poisťovňa si vyhradzuje právo určiť opravovňu, má za to, že predloženým zoznamom určil poistenému okruh opravovní, z ktorých si môže po zvážení a podľa potrieb vybrať ľubovoľnú z nich. Zároveň bol poškodený poučený o tom, aká bude výška poistného plnenia v prípade opravy vozidla v zmluvnom servise, a aká v prípade opravy v inom ako zmluvnom, resp. autorizovanom servise. Z čl. 12 ods. 5 a 6 VPP KAS, jednoznačne vyplýva, že poisťovňa nie je povinná hradiť akékoľvek zmluvné dojednané ceny medzi servisom a poškodeným, pokiaľ sa poškodený rozhodne nechať si opraviť svoje motorové vozidlo v inom servise, ako v servise určenom poisťovňou. V nákladoch na prácu a lakovanie sa zohľadňuje hodinová sadzba v danom regióne pre príslušný typ a značku pri oprave v roku 2015. Zo žalovaným predložených cenníkov, vyjadrení servisov k cene práce všeobecne pre opravu všetkých motorových vozidiel a pre porovnanie aj ceny práce za opravu vyšších tried jednoznačne vyplýva, že v konečnom dôsledku je cena práce výrazne nižšia, než cena, ktorú žalobca uviedol vo svojom vyjadrení t.j. „že priemernou cenou v danom regióne pre opravu predmetného vozidla je cena 34,00 eur“ a ktorú účtoval. Taktiež žalovaný namietal uplatnenú výšku úrokov z omeškania a sumy 40,00 eur titulom paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v zmysle Obchodného zákonníka, nakoľko je nepochybné, že postúpená časť pohľadávky vyplýva zo zmluvného vzťahu, ktorého predmetom je havarijné poistenie motorových vozidiel medzi postupcom (fyzickou osobou, spotrebiteľom) a žalovaným
- ide teda o záväzkovo-právny vzťah, na ktorý treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Navyše žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by faktúry č. 20150179 a č. 20150178 boli uhradené, teda podľa žalovaného uhradené neboli, preto navrhol žalobu zamietnuť.
4. Podaním doručeným súdu 12.10.2017 vzal žalobca žalobu čiastočne späť a žiadal, aby súd konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 263,55 eur od 28.10.2015 do zaplatenia a o zaplatenie sumy 40,00 eur titulom paušálnej náhrady nákladov, zastavil. Keďže žalovaný s uvedeným čiastočným späťvaztím dňa 16.10.2017 vyslovil súhlas, súd prvej inštancie citujúc ust. § 144, § 145 ods.
2, § 146 ods. 1 CSP dospel k záveru, že boli splnené všetky zákonom stanovené podmienky, a preto konanie o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 263,55 eur od 28.10.2015 do zaplatenia a o zaplatenie sumy 40,00 eur titulom paušálnej náhrady nákladov, zastavil.
5. Predmetom konania po rozhodnutí o čiastočnom späťvzatí žaloby teda ostal žalobcom uplatnený nárok na zaplatenie sumy vo výške 263,55 eur, 5,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 263,55 eur od 28.10.2015 do zaplatenia.
6. Súd prvej inštancie ďalej poukázal aj na ďalšie rozsiahle vyjadrenie žalobcu, z ktorého vyplýva, že ak žalovaný kráti poistné plnenie, jeho konanie musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného, o subjektívny názor. Je teda zrejmé, že konaním žalobcu nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu jeho povinností, a naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 799 Občianskeho zákonníka, ktoré by tak odôvodňovalo postup žalovaného, t.j. krátenie poistného plnenia. Žalobca, resp. jeho právny predchodca teda neporušil žiadnu povinnosť, naopak žalovaný krátil poistné plnenie v rozpore s ustanoveniami Ústavy SR, Občianskeho zákonníka.
7. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania (Poistnou zmluvou uzatvorenou medzi poškodeným a žalovaným dňa 11.11.2013; Všeobecnými poistnými podmienkami ( VPP - čl. 2 bod 1 písm.a/; čl. 10 bod 1 písm.h/; čl. 10 bod 16; čl. 12 bod 5, bod 6, bod 7; čl. II bod 1 písm.a/); Zmluvnými dojednaniami ( ZD - čl. VI bod 3, bod 16; čl. IX bod 3, bod 4, bod 7); Zápisom o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 20.5.2015 týkajúceho sa ŠU 1; Kalkuláciou opravy - systému Audatex zo dňa 20.5.2015, týkajúcej sa ŠU 1; faktúrou č. 20150178 vystavenou dňa 20.9.2015 za opravu poškodeného motorového vozidla (ŠU 1) v celkovej výške 1.342,88 eur; Oznámením žalovaného o poistnom plnení zo dňa 13.10.2015; Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 26.10.2015; Zápisom o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 20.5.2015 týkajúceho sa ŠU 2; Kalkuláciou opravy - systému Audatex zo dňa 20.5.2015, týkajúcej sa ŠU 2; faktúrou č. 20150179 vystavenou dňa 20.9.2015 za opravu poškodeného motorového vozidla (ŠU 2) v celkovej výške 633,37 eur; Oznámením žalovaného o poistnom plnení zo dňa 13.10.2015; Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 26.10.2015; Cenníkov platných v roku 2015; Cenníka platného v roku 2014; e-mailovou komunikáciou žalovaného) dospel k záveru, že nárok žalobcu (po čiastočnom späťvzatí) je v celom rozsahu dôvodný.
8. V prvom rade sa súd prvej inštancie zaoberal námietkou aktívnej legitimácie žalobcu, pričom mal nepochybne za preukázané, že Zmluvami o postúpení časti pohľadávky zo dňa 26.10.2015 postupca/ poistený t.j. veriteľ postúpil svoje pohľadávky voči žalovanému, t.j. sumu spolu vo výške 263,55 eur s prísl. (218,26 eur + 45,29 eur), ktorá mu mala byť vyplatená z titulu nároku na poistné plnenie z poistných udalostí, na postupníka (t.j. žalobcu), aby priamo žalobca mohol vymáhať neuhradenú pohľadávku od žalovaného. Skutočná vôľa postupcu previesť pohľadávku bola vyjadrená týmito zmluvami, a preto sa súd prvej inštancie stotožnil s vyjadrením žalobcu, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov, pričom právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. Teda v danom prípade ide o jasnú špecifikáciu postupovaných pohľadávok v predložených Zmluvách o postúpení časti pohľadávky, t.j. platný právny úkon. Postupca/poistený pohľadávky mal voči žalovanému z titulu poistnej zmluvy nárok na poistné plnenie vo výške faktúr vystavených servisom, ktorý vykonal opravu. Žalovaný uhradil iba časť sumy uvedenej v týchto faktúrach a časť poistného plnenia, vo výške špecifikovanej v Zmluvách o postúpení pohľadávky, ostala zo strany žalovaného neuhradená. Táto časť bola následne postúpená na žalobcu. Preto Zmluvy o postúpení časti pohľadávky zo dňa 26.10.2015 nemôžu byť neplatným právnym úkonom.
9. Súd prvej inštancie mal za nesporne preukázané, že došlo k dvom škodovým udalostiam; že existuje aj zmluva o havarijnom poistení, ktorá bola uzatvorená v danej veci; že žalobca/poškodený (právny predchodca žalobcu) si splnil všetky povinnosti, ktoré mu uložila poisťovňa ako žalovaný, ktoré by mali vplyv na predmet tohto konania. Z poistnej zmluvy uzatvorenej medzi poškodeným a žalovaným dňa 11.11.2013 vyplýva, že jej predmetom bolo havarijné poistenie motorového vozidla TOYOTA E., EČ: Y.. Poistený zároveň prehlásil, že sa oboznámil aj so Všeobecnými poistnými podmienkami a Zmluvnými dojednaniami, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť tejto zmluvy. Zo Zápisov o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 20.5.2015, okrem iného súd zistil, že klient obdržal zoznam partnerských
servisov, v ktorom žalobca nie je uvedený. Z Kalkulácie opravy - systému Audatex zo dňa 20.5.2015 (týkajúcej sa ŠU 1) súd zistil, že kalkulované náklady na opravu s DPH predstavujú výšku 1.541,38 eur, pričom cena za prácu je stanovená vo výške 29,00 eur/hod. a z Kalkulácie opravy - systému Audatex z 5.6.2015 (týkajúcej sa ŠU 2) vyplývajú kalkulované náklady na opravu s DPH vo výške 355,30 eur, pričom cena za prácu je stanovená vo výške 16,67 eur/hod.. Z faktúry č. 20150178 vystavenej žalobcom poškodenému dňa 20.9.2015 mal súd prvej inštancie za preukázané, že fakturácia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla (ŠU 1) predstavovala výšku 1.342,88 eur, z toho žalobcom stanovená normohodina činí 30,00 eur/ hod. s DPH a z faktúry č. 20150179 vystavenej žalobcom poškodenému 20.9.2015 je zrejmé, že fakturácia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla (ŠU 2) predstavovala výšku 633,37 eur, z toho žalobcom stanovená normohodina činí 30,00 eur/hod. s DPH. Z Oznámenia žalovaného o poistnom plnení z 13.10.2015 súd zistil, že po ukončení šetrenia poistnej udalosti (ŠU 1) žalovaný poukázal na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 1.124,62 eur a z Oznámenia žalovaného o poistnom plnení z 13.10.2015 vyplýva, že po ukončení šetrenia poistnej udalosti (ŠU 2) žalovaný poukázal na účet žalobcu poistné plnenie vo výške 588,08 eur. Bez ďalšieho iba uviedol, že poškodenému priznal normohodinu vo výške 20,00 eur s DPH, nepriznal normohodinu 10,00 eur s DPH. Z celkových vyúčtovaní teda nepochybne vyplýva, že žalovaný krátil poistné plnenie o sumu 218,26 eur a 45,29 eur.
10. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na skutočnosť, že zo zmluvy, VPP a ZD (čl. 12 bod 7 VPP a čl. IX bod 7 ZD ) nie je preukázané, že by poškodený dostal zoznam poisťovateľom odporučených zmluvných neautorizovaných servisov. Uvedené vyplýva až zo Zápisov o obhliadke poškodeného motorového vozidla. I v prípade, ak by takýto zoznam spolu so zmluvou poškodený aj obdržal, takýto zoznam sám o sebe môže mať pre poškodeného, ktorý bol v danom prípade aj spotrebiteľom, iba odporúčací charakter. Vyhradzovanie si práva určiť poisťovňou servis, kde sa má oprava poškodeného vozidla vykonať spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami a je to zároveň diskriminačné voči poisťovňou neurčeným (nezmluvným) autoservisom čo je obmedzovaním hospodárskej súťaže. Vyhradzovanie si práva určiť poisťovňou servis, kde sa má oprava poškodeného vozidla vykonať a následné ničím nepreukázané, riadne neodôvodnené krátenie ceny práce uvedené iba v Oznámení žalovaného o poistnom plnení súd považoval (voči poškodenému) za svojvoľné krátenie ceny práce žalovaným. Navyše samotné Kalkulácie opravy oboch škodových udalostí zo dňa 20.5.2015
- systému Audatex, z ktorých majú vyplývať kalkulované náklady na opravu s DPH, neobsahujú žiaden relevantný údaj o tom, kto ich vypracoval, preto nemohli byť ani relevantným podkladom pre prípadné určenie výšky poistného plnenia. Napriek tejto skutočnosti, samotné kalkulácie, na ktoré sa dokonca žalovaný odvoláva, nepochybne obsahujú normohodinu za cenu práce 29,00 eur, pričom však samotný žalovaný v Oznámení o poistnom plnení priznal iba cenu práce vo výške 20,00 eur/hod. I toto preukazuje svojvoľné krátenie poistného plnenia žalovaným.
11. V súvislosti s výškou ceny práce za normohodinu súd poukázal na cenníky platné v roku 2014 a 2015, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla. Podľa kategorizácie osobných áut do tried na Slovensku a vo svete patrí TOYOTA E. medzi motorové vozidlá malej triedy, obdobne ako napr. AUDI A1, CITROEN C3, ŠKODA FABIA 2, VW POLO, ktorých náklady na opravu podľa žalobcom predložených cenníkov v žalobe sa v roku 2014 pohybovali vo výške 24,00 eur s DPH a v roku 2015 v rozmedzí 24,00 eur s DPH - 36,80 eur s DPH. Navyše súd k obsahu emailovej komunikácie žalovaného, z ktorej vyplýva, že normohodina za opravu tam uvedených motorových vozidiel je v rozmedzí od 16,60 eur bez DPH až 22,00 eur bez DPH v spojení so zoznamom zmluvných autoservisov žalovaného poznamenal, že sa jedná o zmluvné servisy žalovaného, t.j. cena normohodín v týchto servisoch je zmluvne dohodnutá s poisťovňou a takúto cenu nemožno považovať za cenu obvyklú v danom regióne, a teda servis vykonávajúci opravu daného motorového vozidla neprekročil cenu normohodín obvyklú v košickom regióne pre príslušný typ a značku motorového vozidla.
12. Ďalej súd zdôraznil, že povinnosť predložiť takýto doklad nemá oporu v zákone a je výslovne v rozpore so samotnou podstatou poistenia, ako aj v rozpore s praxou poisťovní. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným totiž predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia. Nárok uplatnený v tomto konaní vznikol krátením časti poistného plnenia, ktoré si uplatnil poškodený/poistený na základe uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla so žalovaným a ktorú postúpil na žalobcu zmluvami o postúpení časti pohľadávky.
13. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že poškodený neporušil svoje povinnosti vyplývajúce mu zo zmluvy, VPP alebo ZD a žalovaným nebolo preukázané, že by bol oprávnený krátiť poistné plnenie tak, ako to urobil. Žalovaný bol teda povinný uhradiť aj poistné plnenia vo výške 263,55 eur a keďže tak neučinil, dostal sa s jeho úhradou do omeškania, a preto súd priznal žalobcovi aj zákonné úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po lehote splatnosti.
14. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1, § 256 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP a úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v rozsahu 99%, keďže žalobca zavinil čiastočné zastavenie konania (konanie o zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 4% ročne zo sumy 263,55 eur od 28.10.2015 do zaplatenia a o zaplatenie sumy 40,00 eur titulom paušálnej náhrady nákladov) a súd mal za to, že ide o sumu v nepatrnej výške.
15. Proti rozsudku súdu prvej inštancie (výroku II. a III.) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti tak, že žalobu žalobcu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100% alebo rozsudok v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
16. Odvolací dôvod založil na ust. § 365 ods. 1 písm. e/ t.j., že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; písm. f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. b/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
17. Uviedol, že sa nestotožňuje so závermi súdu prvej inštancie ohľadom priznania nákladov na cenu práce vo výške 30,00 eur fakturovanej servisom.
18. Zotrváva na svojej doterajšej argumentácii vo vzťahu k neopodstatnenosti uplatňovaného nároku zo strany žalobcu.
19. Žalovaný má za to, že argumentácia súdu uvedená v bodoch 30. a 39. o náhrade škody z povinného zmluvného poistenia je zjavne nesprávnym právnym posúdením veci. Je nevyhnutné rozlišovať medzi právom na náhradu škody pri škodovej udalosti z povinného zmluvného poistenia a práve na poistné plnenie z havarijného poistenia (osobitný druh poistenia majetku). V zmysle havarijného poistenia má poistník/poistený nárok na poistné plnenie podľa dojednanej poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok, ktoré tvoria jej neoddeliteľnú súčasť (všeobecné poistné podmienky boli predložené žalobcom ako príloha návrhu na začatie konania).
20. Poukázal na čl. 12 ods. 5 a 6 VPP KAS, s ktorými poškodený vyjadril svoj súhlas a má za to, že z nich jednoznačne vyplýva, že poisťovňa nie je povinná hradiť akékoľvek zmluvne dojednané ceny medzi servisom a poškodeným, t.j. poistený nemá automaticky nárok na poistné plnenie vo výške faktúry vystavenej servisom. Účelne vynaložené náklady účtované podľa opravcu, sa posudzujú tak, že sa porovnávajú s autorizovaným a certifikovaným kalkulačným programom nákladov na opravu. Súd prvej inštancie však neprihliadal na žalovaným predložené kalkulácie opravy z dôvodu, že mal za to, že neobsahujú údaj o tom, kto ich vypracoval, a preto nemohli byť relevantným podkladom pre prípadné určenie výšky poistného plnenia. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že kalkulácie nákladov na opravu vypracoval žalovaný, a to s použitím autorizovaného a certifikovaného kalkulačného programu a táto kalkulácia je súčasťou likvidačného spisu žalovaného. Žalovaný vyplatil poškodenému poistné plnenie v celom rozsahu v zmysle dojednanej poistnej zmluvy a všeobecných poistných podmienok.
21. Ďalej žalovaný uviedol, že v zmysle čl. 12 ods. 7 VPP pri obhliadke poškodeného motorového vozidla predložil poškodenému zoznam opravovní, čo konštatoval aj súd prvej inštancie. Predloženým zoznamom opravovní žalovaný určil okruh opravovní, z ktorých si môže poškodený po zvážení a podľa jeho potreby vybrať ľubovoľnú z nich. Samozrejme, poistený si môže nechať poškodené motorové vozidlo nechať opraviť aj v inom ako zmluvnom, resp. autorizovanom servise, zároveň je však poučený o tom, aká bude cena za opravu motorového vozidla. Primeranými nákladmi na opravu nie sú a z logiky poistenia ani nemôžu byť akékoľvek zmluvné ceny dohodnuté medzi poisteným a servisom. Navyše
žalobcom je samotný servis, ktorý faktúru vystavoval. Preto je možné postup servisu hodnotiť ako zjavné zneužitie práva, ktorý si voči žalovanému uplatňuje zjavne neprimerané náklady za cenu práce a žalovaný by mu mal tieto práce uhradiť. Tento postup servisu by mal mať odôvodnenie v tom, že cena prác bola dojednaná medzi poisteným a žalobcom. Následne servis (nie poistený) si rozdiel medzi primeranými nákladmi a dojednanými (ak boli dojednané) uplatňuje voči žalovanému. Oprávnenosť vystavenia spornej faktúry žalobca odvodzuje od slobody podnikania (nie od dohody s poisteným), avšak realizácia slobody podnikania nemôže zasahovať do práv tretích subjektov. Uvedeným postupom dochádza zároveň k deformácii trhových podmienok, keďže poisteného zákazníka servisu „nezaujíma“ slobodne stanovená cena (marža) servisu, pretože túto by predsa mala v celom rozsahu uhradiť poisťovňa, a tak sa zjavne neprimeraná cena, začne navonok javiť ako primeraná a obvyklá. To má v konečnom dôsledku vplyv každého spotrebiteľa, ktorý chtiac-nechtiac je nútený z času na čas využiť služby servisu.
22. Argumentácia súdu o tom, že poškodený neobdržal zoznam zmluvných servisov spolu s poistnou zmluvou je bez akejkoľvek právnej relevancie. Úplný zoznam partnerských opravovní žalovaného na celom území SR je verejne dostupný na webovej stránke žalovaného, ako aj v každej jeho pobočke a navyše pri obhliadke dostáva poškodený konkrétny zoznam opravovní v danom regióne pre daný typ a značku motorového vozidla. Preto nie je zrejmé, prečo by mal byť verejne dostupný zoznam súčasťou poistnej zmluvy. Ak ktorýkoľvek spotrebiteľ má záujem pred/pri uzatváraní poistnej zmluvy, okrem náležitého oboznámenia sa s poistnými podmienkami, oboznámiť sa so zoznamom príslušných opravovní, má na to vytvorené všetky potrebné podmienky. Bolo by neprimerane administratívne náročné, akékoľvek zmeny v tomto zozname dodatkovať k uzatvoreným poistným zmluvám, čo by sa nepochybne prejavilo vo zväčšení byrokracie a nákladov na správu poistných zmlúv. Účelnosť takéhoto postupu je nejasná. Upraviť práva a povinnosti medzi poisťovateľom a poistníkom je založené na zásade zmluvnej voľnosti a zmluvnej slobody. Predsa žiaden poistník nie je nútený uzatvárať zmluvný vzťah so žalovaným a žiadnemu poistníkovi sa nebráni, aby sa náležite oboznámil so všetkými poistnými podmienkami. V tejto súvislosti sa argumentácia súdu o obmedzovaní hospodárskej súťaže javí ako nedôvodná a je len nekritickým prevzatím právnej argumentácie žalobcu. V tejto súvislosti sa žalovaný nemôže stotožniť ani s právnym záverom súdu o tom, že takéto zmluvné dojednanie spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami. Akým spôsobom by toto ustanovenie malo spôsobovať nerovnováhu v právach poistníka, resp. poisteného už ale súd neozrejmil. V zozname servisov, ktoré poškodený obdržal sa nachádzajú aj tzv. „autorizované servisy“, ktoré bez akýchkoľvek pochybností spĺňajú najvyššie kvalitatívne kritériá. Možnosť nechať si svoje vozidlo opraviť v takomto servise nemôže byť v neprospech poisteného.
23. Taktiež sa žalovaný nestotožnil so záverom súdu o tom, že predloženie dokladu o úhrade faktúry nemá oporu v zákone. Žalobca odvodzuje svoj nárok výlučne od vystavených faktúr č. 20150179 a č. 20150178. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tieto faktúry boli uhradené, t.j. žalovaný má za to, že tieto uhradené neboli a teda „de facto“ by v prípade plnenia žalovanej sumy zo strany poisťovne, došlo k bezdôvodnému obohateniu žalobcu. Podľa ust. čl. 12 ods. 5 VPP KAS je poisťovňa povinná hradiť účelne vynaložené náklady. Vynaloženie nákladov zo strany poškodeného musí byť preukázané. Z uvedeného teda vyplýva, že primárnou podmienkou plnenia zo strany žalovaného je, že došlo k vynaloženiu nákladov a ďalšou podmienkou je účelnosť vynaloženia týchto nákladov. Avšak súd prvej inštancie vychádzal pri stanovení ceny práce pre opravu daného typu a značky motorového vozidla výlučne z cien predložených žalobcom. Z predložených cenníkov servisov žiadnym spôsobom nevyplýva cena prác pre opravu motorového vozidla Toyota r.v. 2004 pri oprave v roku 2015, a ani nie je zrejmé pre ktoré obdobie sú dané cenníky platné. Žalobca v konaní predložil cenník autorizovaného servisu a vyjadrenia servisov k cene práce všeobecne pre opravu pre všetky motorové vozidlá a pre porovnanie aj cenu práce za opravu vyšších tried motorových vozidiel, ktorá je v konečnom dôsledku výrazne nižšia, ako ju účtoval žalobca. Z obsahu vykonaného dopytu vyplýva, že servisy boli dopytované na cenu práce, ktorú účtujú bežne v rámci svojej obchodnej činnosti, a preto skutkové zistenie súdu, že by sa malo jednať o zmluvne dohodnuté ceny je zjavne nesprávnym skutkovým zistením.
24. V ďalšom žalovaný opätovne poukázal na skutočnosť, že namietal aktívnu legitimáciu žalobcu z dôvodu absolútnej neplatnosti Zmlúv o postúpení časti pohľadávky zo dňa 26.10.2015 z dôvodu ich neurčitosti a neexistencie časti postupovanej pohľadávky. Podľa zmlúv o postúpení pohľadávky má žalobca voči žalovanému nárok na náhradu skutočnej škody. Právnym titulom uplatneného nároku v
danom prípade je však poistné plnenie z havarijného poistenia. Poistený z havarijného poistenia má nárok na poistné plnenie v súlade s uzatvorenou poistnou zmluvou. Nárok z havarijného poistenia, tak nie je nárokom na náhradu skutočnej škody. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na nesprávne označenie obchodného mena dlžníka, keď právny subjekt s takýmto obchodným menom neexistuje. Podstatnou náležitosťou zmluvy o postúpení pohľadávky je náležité vymedzenie postupovanej pohľadávky, prípadne jej časti. K náležitej špecifikácii pohľadávky nepochybne patrí identifikácia dlžníka, pričom neexistencia dlžníka má za následok neexistenciu pohľadávky, a teda neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalovaný taktiež poukázal na zmätočné terminologické stotožnenie pojmov pohľadávka a časť pohľadávky, čo má za následok neurčitosť a nejasnosť zmluvných dojednaní, keď nie je zrejmé, či je predmetom postúpenia pohľadávka ako celok alebo len jej časť. Súd prvej inštancie sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočným spôsobom nevysporiadal s uvedenými námietkami žalovaného. Zmluva o postúpení pohľadávky s nesprávne označeným dlžníkom, nejasným a neurčitým vymedzením pohľadávky, ako aj s nesprávnym právnym titulom, nespĺňa obsahové náležitosti zmluvy a je potrebné považovať takúto zmluvu za absolútne neplatnú. Vzhľadom na uvedené nie je možné sa stotožniť so záverom súdu prvej inštancie, že ide o jasnú špecifikáciu postupovaných pohľadávok.
25. V závere odvolania žalovaný poukázal aj na nesprávnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov konania, keď nie je zrejmé ako sa súd dopracoval k 99% vyčísleniu úspechu žalobcu v tomto konaní. Žalovaný nesúhlasí so zjavným nezohľadnením paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur, ako ani úrokov z omeškania do výšky pohľadávky žalobcu. Žalovaný poukázal na ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého príslušenstvo pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. Teda súd prvej inštancie nepostupoval pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov súdneho konania správne, nakoľko pri rozhodovaní zjavne nezohľadnil príslušenstvo pozostávajúce z úroku z omeškania a paušálnej náhrady. V tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie NS Českej republiky sp.zn. 23Cdo/2585/2015, rozhodnutie NS SR z 27.9.2012 sp.zn. 7MCdo/15/2011, rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/95/2010 z 27.1.2011, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne sp.zn. 5Co/363/2014 z 11.6.2014 a má za to, že úrok z omeškania je vždy kapitalizovateľný ku dňu vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Taktiež paušálna náhrada nákladov bola bezpochyby vyčíslená už v podanom návrhu na začatie konania. Súd prvej inštancie sa k otázke nezapočítania príslušenstva pohľadávky nevyjadril. Žaloba bola v časti paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,00 eur a úroku z omeškania vo výške presahujúcej 5,05% vzatá späť až na námietky žalovaného a bez toho, aby žalovaný akýmkoľvek spôsobom procesne zavinil zastavenie konania v tejto časti. Teda žaloba bola v tomto rozsahu podaná zjavne nedôvodne, čo je v zmysle zásady spravodlivosti nevyhnutné zohľadniť aj vo výške náhrady trov súdneho konania. Na podporu svojich tvrdení žalovaný dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozhodnutie Krajského súd v Košiciach zo dňa 25.10.2017 sp.zn. 4Cob/60/2017.
26. Žalobca vo vyjadrení opätovne opísal skutkový stav veci a zdôraznil, že krátenie poistného plnenia žalovaným musí mať oporu v poistných podmienkach alebo v zákone, nemôže sa jednať o svojvôľu žalovaného, o jeho subjektívny názor. Konaním žalobcu nedošlo a ani nemohlo dôjsť k žiadnemu porušeniu povinností a naplneniu skutkovej podstaty ustanovenia § 799 Občianskeho zákonníka, ktoré by odôvodňovalo postup žalovaného, teda krátenie poistného plnenia. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutia NS ČR sp.zn. 23Cdo/4166/2010 a sp.zn. 32Odo/904/2003. Má za to, že neporušil žiadnu povinnosť, ale naopak práve žalovaný krátil poistné plnenie v rozpore s ustanoveniami Ústavy SR, Občianskeho zákonníka, ako aj Všeobecnými poistnými podmienkami a poistnou zmluvou.
27. Žalobca v priebehu konania predložil cenníky servisov platné v košickom kraji pre rok 2015, pre príslušný typ a značku vozidla, z ktorých je zrejmé, že cena normohodiny sa pohybuje od 30,00 eur
- 36,80 eur s DPH, pričom v oboch prípadoch poistných udalostí fakturoval sumu za 1 NH práce vo výške 30,00 eur s DPH. Uvedená suma je plne v súlade s poistnými podmienkami žalovaného, keďže neprekračuje podmienky dohodnuté vo VPP, a preto zo strany poisteného nemohlo dôjsť k žiadnemu vedomému porušeniu povinností, pre ktoré by bol žalovaný oprávnený krátiť poistné plnenie podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
28. K žalovaným vyhotovených kalkulácií nákladov na opravu, žalobca uviedol, že z poistných podmienok vyplýva, že žalovaný je oprávnený porovnať náklady na náhradné diely a materiál, účtované podľa opravcu s kalkulačným programom nákladov na opravu, a teda nie je oprávnený určovať výšku poistného plnenia podľa výpočtov kalkulačného programu, ktorý v poistných podmienkach nie je ani
bližšie špecifikovaný. V poistných podmienkach nie je nikde uvedené o aký kalkulačný program ide, kto ho vytvoril, kto je oprávnený vyhotoviť kalkuláciu a pod. Zo žalovaným predložených kalkulácii nevyplýva, kto ich vypracoval, a skutočnosť, že sú súčasťou likvidačného spisu automaticky nepreukazuje, že ich vypracoval žalovaný. Preto možno tieto dôkazy predložené žalovaným považovať za nepreskúmateľné a irelevantné pre toto konanie. V kalkulácii opravy poistnej udalosti č. 8012406020 sa uvádza suma za 1 NH práce vo výške 29,00 eur, nie 20,00 eur s DPH, ktorú žalovaný nakoniec priznal a uhradil, čo správne konštatoval aj súd prvej inštancie. Žalovaný teda sám - dôkazom ním predloženým (kalkuláciou opravy), na ktorý sa odvoláva, spochybnil svoju argumentáciu o neopodstatnenosti žalobcom účtovanej výšky normohodiny. Žalovaný v priebehu konania predložil emailovú komunikáciu, ktorou dopytom u servisov v Košickom kraji zisťoval cenu normohodín pre daný typ vozidla, ktorá mala byť podstatne nižšia ako ceny uvádzané v cenníkoch predložených žalobcom. Zo žalobcom predloženého Zoznamu doporučovaných zmluvných neautorizovaných servisov vyplýva, že v prípade servisov, ktoré žalovaný dopytoval, sa jedná o zmluvné servisy žalovaného. Preto nimi uvádzaná cena normohodín, zmluvne dohodnutá so žalovaným, nemôže predstavovať cenu obvyklú v danom regióne pre príslušný typ a značku vozidla ako to majú na mysli VPP žalovaného. Vzhľadom k uvedenému je nesprávne až urážajúce tvrdenie žalovaného na adresu žalobcu, že „V uvedenom prípade je možné postup servisu hodnotiť ako zjavné zneužitie práva, ktorý si voči žalovanej uplatňuje zjavne neprimerané náklady za cenu práce a žalovaná by mu mala tieto práce uhradiť“. Je to práve žalovaný, ktorý zjavne zneužíva právo a svoje silné postavenie, keď postupuje diskriminačne a v rozpore s európskou legislatívou voči servisom, ktoré s ním nie sú v zmluvnom vzťahu (ako servis žalobcu) a umelo tým deformuje ceny na trhu. Žalovaný ako poisťovňa ponúkajúca na trhu služby, predmetom ktorých je poistenie majetku, by mal pristupovať k likvidácii poistnej udalosti s odbornou starostlivosťou. Nie je povinnosťou súdu, práve naopak, je to v rozpore s právom, suplovať šetrenie žalovaného, a tak nahrádzať úkony niektorého účastníka a ešte k tomu silnejšej strany. Žalovaný musí relevantne podložiť a zdôvodniť svoje závery. Úlohou súdu je posúdiť oprávnenosť uplatneného nároku, nie však vyšetrovať poistnú udalosť, resp. nahradiť šetrenie poistnej udalosti a hľadať dôkazy preukazujúce odôvodnenie krátenia plnenia. Ak žalovaný odmietol plniť kvôli „vysokej“ výške normohodiny, mal predložiť súdu relevantný a nestranný dôkaz, a to z akých skutočností vychádzal, a nie touto povinnosťou zaťažovať súd, aby on za žalovaného vykonal šetrenie a dodatočne legitimoval jeho postup. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a s poukazom aj na princíp koncentrácie konania, súd prvej inštancie postupoval správne, ak návrhy žalovaného na vykonanie dôkazov zamietol. Žalobca má za to, že preukázal ním uvádzané skutočnosti ohľadom primeranosti ním účtovanej ceny servisných prác (výšky normohodiny), naopak žalovaný bremeno tvrdenia ohľadom ním tvrdených skutočností o neopodstatnenosti ním uvádzaných skutočností neuniesol, čo ma za následok neúspech v spore.
29. Ďalej žalobca, resp. poškodený poukázal na skutočnosť, že pri obhliadke poškodeného motorového vozidla prevzal od žalovaného dokument s názvom „Partnerské opravovne poisťovne KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group a KOMUNÁLNEJ poisťovne, a.s. Vienna Insurance Group“, z ktorého vyplýva, že k určeniu opravovne žalovaným (tak ako to má na mysli čl. IX bod 5 žalovaným predložených Zmluvných dojednaní), nedošlo. Uvedený dokument má povahu odporúčania. Žalovaný vzhľadom na skutočnosť, že poškodený si dal vykonať opravu vozidla mimo opravovní, ktoré mu odporučil, ani nepostupoval v súlade s čl. IX bod 5 ZD, keďže pri výpočte náhrady škody neuplatnil ceny platné v určenej opravovni, ale náhradu škody vyčíslil použitím systému Audatex, pričom ide o program vytvorený poisťovňou, do ktorého táto môže zasahovať, preto kalkuláciu vyhotovenú týmto systémom nie je možné považovať za objektívnu. Bez ohľadu na argumentáciu žalovaného v podanom odvolaní, je nepopierateľné, že poistné zmluvy sú spotrebiteľskou zmluvou v užšom slova zmysle, jedná sa o osobitný typ zmlúv, pri ktorých spotrebiteľ, žalobca nemá možnosť ovplyvňovať ich obsah bez ohľadu na to, podľa akého právneho predpisu sa zmluva uzavrela. Na tieto spotrebiteľské zmluvy treba aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka o ochrane spotrebiteľa, ako aj o neprijateľných zmluvných podmienok. V tejto súvislosti žalobca zdôraznil, že určenie povinnosti poistenému kde má vykonať opravu svojho motorového vozidla je neprijateľnou zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a preto je neplatné v zmysle § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka a taktiež predstavuje obmedzovanie hospodárskej súťaže. S uvedeným názorom sa stotožnili aj súdy v iných skutkovo a právne obdobných konaniach. Žalobca, resp. poistený ako jeho právny predchodca pri uzatváraní poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie motorového vozidla, so žalovaným neobdŕžal žiadny zoznam „servisov“, teda ani nemal možnosť sa oboznámiť s tým, ktorý autoservis by mu mohol žalovaný určiť a v ktorom si v prípade škodovej udalosti má dať vykonať opravu. Určenie povinnosti žalobcovi dať si vykonať opravu poškodeného motorového
vozidla v ním odporučenom servise, bez toho, aby žalobca už pri vzniku zmluvného vzťahu so žalovaným vedel, o aký servis má ísť, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi zmluvnými stranami. Určiť jasné a zrozumiteľné podmienky pre výplatu poistného plnenia, oboznámiť s nimi druhú zmluvnú stranu - spotrebiteľa, je potrebné ešte pred samotným vznikom zmluvného vzťahu. Ak by poistený už pred vznikom poistného vzťahu vedel, že v rámci škodovej udalosti mu poisťovňa preplatí náklady na opravu vykonanú v servise určenom poisťovňou, rozhodol by sa napr. poistnú zmluvu vôbec neuzavrieť, a vybral by si inú poisťovňu. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na judikatúru slovenských súdov - rozhodnutie Okresného súdu Námestovo z 11.5.2015 sp.zn. 2C/21/2014, rozhodnutie Okresného súdu Bratislava I z 23.6.2014 sp.zn. 11C/65/2013 a zdôraznil, že k určeniu opravovne žalovaným, v ktorej mal poškodený vykonať opravu vozidla, nedošlo. Zároveň táto požiadavka žalovaného nemá oporu v zákone. Poškodený disponujúc právom zvoliť si na trhu kvalitné produkty a služby zveril opravu poškodeného motorového vozidla žalobcovi.
30. K predloženiu dokladu o úhrade faktúry, žalobca uviedol, že pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu predstavuje nárok vyplývajúci z poistného plnenia, na základe zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla, t.j. nárok na poistné plnenie. Poistenie slúži na to, aby subjekt odlišný od poisteného znášal finančné dopady rizika, ktoré si poistil poistený a za ktoré v pravidelnom intervale uhrádza poisťovni poistné. Úlohou poistenia je najmä prostredníctvom poistného plnenia zabezpečiť finančné prostriedky, ktoré slúžia na zmiernenie dopadov vzniknutej poistnej udalosti. Argumentácia žalovaného v odvolaní, že „...taktiež sa nemožno stotožniť so záverom súdu o tom, že predloženie dokladu o úhrade faktúry nemá oporu v zákone. Žalobca odvodzuje svoj nárok výlučne z vystavených faktúr č. 20150179 a č. 20150178. Žalobca v konaní žiadnym spôsobom nepreukázal, že by tieto faktúry boli uhradené, t.j. žalovaný má za to, že tieto uhradené neboli a teda „de facto“ by v prípade plnenia žalovanej sumy zo strany poisťovne, došlo k bezdôvodnému obohateniu.“ sa teda prieči samotnému princípu poistenia. Z ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, ktoré si poistil, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - Občianskom zákonníku. Ak by poistení museli najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Dané vyplýva nielen z Občianskeho zákonníka, ale z celospoločenského záujmu a aj z logického, či systematického výkladu. Skutočnosť, že v zásade nie je potrebné preukazovať vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou ako predpoklad priznania plnenia poisťovne vyplýva aj z iných ustanovení Občianskeho zákonníka (§ 810, § 449 ods. 3 OZ). V ustanovení čl. 12 ods. 5 písm.a/ VPP sa vyslovene neuvádza, že sa uhrádzajú účelne vynaložené náklady na opravu, poistné podmienky uvádzajú povinnosť poisťovne hradiť primerané náklady na opravu. Pojem „vynaložené“ znamená, že už musia byť uhradené. V ustanovení absentuje slovo „vynaložené“, a je výslovne uvedené - náklady, a nákladmi je faktúra servisu o oprave vozidla. Žalovaný nesprávne interpretuje dané ustanovenie VPP. Všeobecné poistné podmienky žalovaného ako aj zmluvné dojednania žalovaného stanovujú viaceré povinnosti poistenému, pričom ani v jednej z povinnosti sa neuvádza, že by povinnosťou poisteného bolo predkladať dôkaz o úhrade faktúry za opravu vozidla, t.j. vynaloženie nákladov na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Doposiaľ ani z praxe samotnej poisťovne nevyplýva, že by k likvidácii poistnej udalosti od svojich klientov - poistených, vyžadovala predkladanie dokladov o úhrade faktúry za opravu vozidla. Žalovaný sám veľmi dobre vie, že takáto požiadavka nemá oporu v zákone, poistných podmienkach, a preto predkladanie takýchto dokladov ani nevyžaduje od svojich klientov - poistených pri likvidácii poistných udalostí. Napokon žalovaný to nevyžadoval ani pri predmetnej poistnej udalosti, keď poškodenému poskytol čiastočné plnenie len na základe predloženej faktúry 20150179 vo výške 588,08 eur a č. 20150178 vo výške 1.124,62 eur.
31. Ďalej žalobca poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie sa dostatočne vysporiadal s námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, ktorú žalovaný namietal z dôvodu neurčitosti a z dôvodu neexistencie postupovaných pohľadávok. V tejto súvislosti žalobca uviedol, že v zmysle ust. § 524 Občianskeho zákonníka „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému“. Pokiaľ ide o formálne náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky, Občiansky zákonník pre jej platnosť vyžaduje písomnú formu. Samotné označenie zmluvy účastníkmi nie je záväzné; rozhodujúci je jej obsah. Vzhľadom na skutočnosť, že zákon nepredpisuje formu, resp. spôsob, akým majú byť postupca a postupník v zmluve o postúpení pohľadávky špecifikovaní, je táto otázka plne na uvážení zmluvných strán, pričom tieto sú povinné dbať na to, aby bolo zrejmé, kto postupuje pohľadávku (postupca) a
na koho bola pohľadávka postúpená (postupník). Podľa žalobcu aj námietka žalovaného, že v oboch zmluvách je nesprávne označenie obchodného mena dlžníka je neopodstatnená. Totiž, aj keď v zmluvách o postúpení pohľadávky nie je dlžník označený obchodným menom, sídlom, IČO-m prípadne inými údaji uvedenými v obchodnom registri, kde je zapísaný, nespôsobuje to neplatnosť zmluvy, keďže zákon nesankcionuje takúto zmluvu absolútnou neplatnosťou v prípade neuvedenia týchto údajov. V oboch zmluvách o postúpení pohľadávky je ako dlžník uvedený subjekt s názvom KOMUNÁLNA POISŤOVŇA. Pri vyhľadávaní v obchodnom registri podľa obchodného mena možno dospieť k záveru, že iný subjekt s takýmto obchodným menom okrem žalovaného v obchodnom registri nefiguruje. Z uvedeného je zrejmé, že zmluvy o postúpení časti pohľadávky spĺňajú zákonom stanovené náležitosti, a teda sú platné a účinné, pričom niet pochýb o tom, kto je v danom záväzkovo-právnom vzťahu postupcom, kto je postupníkom, aká pohľadávka je predmetom zmluvy, jej výška ani dôvod vzniku. Z obsahu predmetnej zmluvy je možné jasne a presne špecifikovať postupcu ako aj predmet postúpenia, napr. podľa údajov ako je číslo faktúry a z tohto dôvodu nemožno postupcu ani dlžníka zameniť s inou osobou. V aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov. Právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie NS ČR sp.zn. 29Odo/775/2004.
32. Čo sa týka náhrady trov konania k tomu žalobca uviedol, že rozhodujúci je úspech v uplatnenej istine, a to bez príslušenstva. Aj pri vyčísľovaní trov súdneho konania sa vždy vychádza z uplatnenej istiny, nie z príslušenstva, rovnako aj súdny poplatok je vyrubovaný z istiny, nie z príslušenstva. Zároveň úrok z omeškania je v žalobe zadefinovaný iba v neurčitej výške „do zaplatenia“, vzhľadom k tomu, že žalobca nikdy nevie odhadnúť kedy dôjde k zaplateniu pohľadávky. V zmysle uvedeného ako aj v súlade so spravodlivým procesom a dobrými mravmi, úspech vo veci je potrebné posudzovať podľa objektívnych skutočností a podľa istiny, nie podľa príslušenstva. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozsudok NS SR sp.zn. 2MCdo/13/2014 z 29.10.2015 a sp.zn. 6Obo/243/2007 z 27.11.2008, Nález Ústavného soudu ČR I. ÚS 2904/16 zo 6.2.2017. Má za to, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba rozlišovať čo je základný nárok (istina) a čo je sprevádzajúce (príslušenstvo). V danom prípade primárne posúdenie spočíva v tom, či žalobca má nárok na poistné plnenie podľa predloženej faktúry servisu. Úspech vo veci má súd skúmať čo do objektívneho právneho základu veci vo vzťahu k predmetu sporu.
33. Na podporu svojich tvrdení žalobca dal do pozornosti odvolaciemu súdu rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 4Cob/60/2017 z 25.10.2017 v obdobnej skutkovej a právnej veci, ktorým bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený.
34. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žalobca považuje napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za vecne správny a riadne odôvodnený, a preto navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil a priznal žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.
35. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 15.3.2018, ktorý zotrváva na podanom odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie v celom rozsahu.
36. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. - Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“). Vec prejednal podľa § 379 - § 385 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
37. Žalovaný odôvodnil podané odvolanie dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/, a h/ CSP, t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností; že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
38. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Podľa čl. 6 ods. 1 CSP strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konanie) t.j., aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania.
39. Nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre nedostatok dôvodov patrí medzi vady konania v zmysle citovaného ustanovenia, pretože nepreskúmateľnosť rozhodnutia bráni účastníkovi konania v možnosti brániť sa proti príslušnému rozhodnutiu. Rozhodnutie je nepreskúmateľné, ak pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov v jeho odôvodnení nie je možné zistiť ako súd dospel k záverom, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ako dospel k samotnému rozhodnutiu v danej veci.
40. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.
41. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je daný vtedy, ak súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Tento odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd posúdi vec po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nezodpovedá ust. § 191 ods. 1 CSP, pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré nevyplynuli z vykonaného dokazovania a nevyšli najavo inak alebo neprihliadol na rozhodné skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli najavo inak alebo že je v hodnotení dôkazov alebo skutočnosti z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti a pravdivosti logický rozpor.
42. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP je daný vtedy, ak rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav, to znamená, že právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá, alebo právnu normu síce určil správne, avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
43. S odôvodnením napadnutého rozhodnutia sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom žalovaného odvolací súd uvádza:
44. Na motorovom vozidle právneho predchodcu žalobcu vznikla škoda a žalovaný je preto povinný na základe zmluvy o havarijnom poistení motorového vozidla poskytnúť poistné plnenie.
45. V konaní bolo nepochybne preukázané, že na základe platnej zmluvy došlo k postúpeniu uplatnenej pohľadávky vlastníkom vozidla na žalobcu a je právne bezvýznamné, že ním je práve servis, ktorý opravu vykonal.
46. Žalovaný nepreukázal, aby vlastník vozidla pri uzatváraní zmluvy dostal aj zoznam opravovní a aj preto je odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie o výbere opravovne právnym predchodcom žalobcu vecne správne.
47. Je len samozrejmé, že vlastník vozidla nemusel uhradiť faktúru za opravu, pretože jej úhrada mala byť zabezpečená práve poistným plnením žalovaného.
48. Napokon aj rozhodnutie o náhrade trov konania zodpovedá ustanoveniu § 255 CSP.
49. Z uvedeného dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
50. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p.. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).