Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 75 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (90)398/363200.3c8926.pdf
PDF · 217.61 KB
No categories available
1Cdo/152/2009
R O Z S U D O K
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Bajánkovej a členov senátu JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Milana Deáka v právnej
veci žalobcu I. T., bytom v T., zastúpeného JUDr. M. K., advokátom so sídlom v K., proti
žalovanému A., so sídlom v B., IČO: X, o zaplatenie 53 058,- Sk (1 761,20 eur)
s príslušenstvom, ktorá sa viedla na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 16 C 72/2006,
o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. mája 2009, sp. zn.
4 Co 397/2007, takto
rozhodol:
Dovolanie z a m i e t a .
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 93,20-Eur
do rúk JUDr. M. K., do 3 dní.
O d ô v o d n e n i e
Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 2. júla 2007, č.k. 16 C 72/2006 – 72 zamietol
žalobu o zaplatenie 53 058,- Sk ( 1 761,20 eur ) s príslušenstvom titulom doplatenia poistného
plnenia, ktoré mu žalovaný krátil z dôvodu neodovzdania kľúča od motorového vozidla vo
výške 50 %. Súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 650,- Sk trov konania,
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa zistil, že žalobca 1. júna 1999
uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu číslo 21/1-042-831 456/40 na poistenie motorových
vozidiel fyzických osôb, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla žalobcu
továrenskej značky SEAT CORDOBA 6K5/APQ2/SG evidenčného čísla TV 600 AI. Vozidlo
žalobcu bolo v období od 11.septembra 2004 od 18.30 hod. do 12. septembra 2004 do
02.15 hod. v priestore parkoviska pred hotelom NIVY v Bratislave, na Prešovskej ulici
odcudzené neznámym páchateľom. Poistná udalosť bola oznámená a šetrená políciou OR PZ
Bratislava II, avšak trestné stíhanie vo veci trestného činu krádeže bolo uznesením z
28. októbra 2004 prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať
trestné stíhanie proti určitej osobe. Žalobca 16. septembra 2004 písomne nahlásil škodovú
udalosť na vozidle žalovanému, pričom mu zároveň oznámil, že jeden kľúč od vozidla bol
ešte v roku 2001 znehodnotený, keď tento bol počas betonárskych prác zasypaný betónovou
zmesou. Žalovaný podľa predložených dokladov likvidoval škodu a žalobcovi vyplatil
poistné plnenie 46 185,- Sk. Poistné plnenie vypočítal žalovaný zo všeobecnej hodnoty
vozidla 111 700,- Sk, od ktorej odpočítal postih za neodovzdaný kľúč od vozidla vo výške
50 %, t.j. 55 850,- Sk. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že žalovaný mu nemal krátiť poistné
plnenie, pretože podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie
majetku, bol žalobca ako poistený, povinný oznámiť‘ poisťovni – žalovanému, písomne bez
zbytočného odkladu všetky zmeny v náležitostiach ktoré boli podkladom pri uzatváraní
poistnej zmluvy. Žalobca však žalovanému stratu – znehodnotenie jedného kľúča od
motorového vozidla neoznámil neodkladne potom, ako k tomu došlo a oznámil túto
skutočnosť žalovanému až v súvislosti s nahlásením poistnej udalosti, t.j. krádeže vozidla
16.septembra 2004. Keďže podľa čl. 16 ods. 2 Zmluvných dojednaní k poisteniu osobných
motorových vozidiel, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy mal žalobca v prípade krádeže
vozidla povinnosť‘ predložiť všetky odnímateľné časti zabezpečovacieho zariadenia určené
na jeho odomykanie, alebo zapnutie (kľúče, karty, ovládače) a takto si nepočínal, súd prvého
stupňa dospel k záveru, že žalovaný mal právo znížiť poistné plnenie o 50%, a to aj
v súvislosti s ust. § 788 ods. 1, 3, § 797 ods. 2 a § 799 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O.s.p.
Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. mája 2009 sp. zn.
4 Co 397/2007 rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť
zaplatiť žalobcovi 1 761,2 eur (53 058,- Sk) s 8 % úrokom z omeškania ročne od
27. mája 2005 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania 366,12 eur k rukám právneho
zástupcu, všetko do troch dní. Odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
spočíva na nesprávnom právnom posúdení, nakoľko súd prvého stupňa síce aplikoval na vec
správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Uviedol, že neodovzdanie dvoch sád
kompletných kľúčov od odcudzeného motorového vozidla žalobcu nemalo žiaden vplyv na
vznik poistnej udalosti z hľadiska použitia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ani
z dôvodu porušenia zmluvných dojednaní k poisteniu tohto motorového vozidla v čl. 16 ods.
2, ktoré boli prílohou a súčasťou poistnej zmluvy č.21/1-042831456/40, pretože tento článok
vôbec neurčuje ani nestanovuje pri vzniku poistnej udalosti poistenému povinnosť, aby okrem
kompletnej sady kľúčov (ktorých môže byť aj viac – od batožinového priestoru, zapaľovania,
ovládača palivovej nádrže a podobne) odovzdal aj rezervné (druhé) kľúče, ale len všetky
kľúče tvoriace jeden celok k prístupu do motorového vozidla (iba ak niektorý z nich chyba,
potom nie sú kľúče kompletné). Z takéhoto výkladu čl. 16 bod 2 Zmluvných dojednaní
k poisteniu osobného motorového vozidla, teda nemožno vyvodiť ani porušenie čl. 12, čl. 5
ods. 1 písm. f/ Zmluvných dojednaní, či § 415 Občianskeho zákonníka. Nesúhlasil
s námietkami žalovaného, že čl. 16 bod 2 Zmluvných dojednaní nie je podmienené
zisťovaním, či porušenie povinností poisteným (ku ktorému však v tomto prípade nedošlo),
malo vplyv na vznik poistnej udalosti, pretože ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka
v súdnom konaní prenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti
vyplývajúce mu z § 799 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a tieto mali podstatný vplyv na
vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaný v danom prípade nepreukázal. Vo
vzťahu k príslušenstvu pohľadávky uviedol, že šetrenie poistenej udalosti bolo ukončené 11.
mája 2005, takže po uplynutí 15 dní od doručenia listu o tejto skutočnosti žalobcovi sa
žalovaný dostal do omeškania zo zaplatením poistného plnenia od 27.mája 2005; z toho
dôvodu vznikol mu nárok na príslušenstvo pohľadávky podľa § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa § 224 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1
Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal ho zmeniť
a žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že rozsudok odvolacieho súdu vychádza
z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru odvolací súd poskytol
neprimeranú ochranu druhej strane, ktorá uzavrela poistnú zmluvu a vedela a za akých
podmienok je poisťovateľ ochotný úplne sa podieľať, resp. sa čiastočne podieľať na náhrade
škody, ktorá vznikne krádežou motorového vozidla a tým porušil základnú zásadu
Občianskeho zákonníka, a to zásadu rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov, ktorú
ustanovuje § 2 ods. 2 uvedeného zákona, a to pri aplikácii § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka ako kogentného ustanovenia. Uviedol, že § 2 ods .3 Občianskeho zákonníka
dovoľuje účastníkom občianskoprávnych vzťahov vzájomné práva a povinnosti upraviť
dohodou odchylne od zákona, ak to tento zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy
ustanovení zákona nevyplýva to, že sa od neho nemožno odchýliť. Bol toho názoru, že § 799
Občianskeho zákonníka nevylučuje, aby sa účastníci zmluvného vzťahu od neho odchýlili.
Toto ustanovenie umožňuje poistiteľovi znížiť poistné plnenie aj bez toho, aby mu to
umožňovali iné ustanovenia poistnej zmluvy, čiže toto ustanovenie slúži na ochranu
poisťovateľa. Pri svojej argumentácii poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Obo 160/2002, z ktorého záveru vyplýva, že nie je v rozpore
s ustanovením § 2 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak si účastníci zmluvného vzťahu dohodnú
práva a povinnosti aj pre prípady, ktoré zákon výslovne nerieši. Výklad prezentovaný
odvolacím súdom je podľa jeho názoru v absolútnom rozpore s účelom poistenia, ktorým je
poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu, ak nastane poistná udalosť. Alibistické je
odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, že žalobca si splnil svoje povinnosti vyplývajúce
z čl. 16 ods. 2 Zmluvných podmienok , pretože odovzdal kompletnú sadu kľúčov. Poistený si
mohol dojednať rôzne kombinácie rizík poistných udalostí, rôzny rozsah poistného plnenia,
ktorý najviac vyhovuje jeho požiadavkám. V danom prípade zmluvné strany uzavreli poistnú
zmluvu, ktorá obsahuje prejav ich vôle byť viazaný poistnou zmluvou, ktorej neoddeliteľnou
súčasťou je aj čl. 16 ods. 2 Zmluvných dojednaní.
Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu stotožnil sa s napadnutým rozhodnutím odvolacieho
súdu; žiadal dovolanie žalovaného zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania.
Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( § 10a ods. 1 O.s.p. ), po zistení,
že dovolanie podal včas účastník konania ( § 240 ods. 1 O.s.p. ), ktorý je zastúpený
advokátom ) § 241 ods. 1 O.s.p. ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom ( § 238 ods. 1 O.s.p. ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia
dovolacieho pojednávania ( 243a ods. 1 O.s.p. ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je
opodstatnené.
Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to
zákon pripúšťa (§ 236 ods. 1 O.s.p.).
Podľa § 241 ods. 2 O.s.p. môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní
došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom
posúdení veci. Dovolací sud sa obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo
k vade konania v zmysle § 237 O.s.p. O takú vadu ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá
nepatri do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť
byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne
zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv
začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť‘ konať pred sudom, g/ rozhodoval
vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval
senát. Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla
najavo. Dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súdoch nižších stupňov
nevyskytol procesný nedostatok, ktorý by vykazoval znaky tzv. inej procesnej vady konania
majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241 ods. 2 pism. b/ O.s.p.). Ani vada
tejto povahy nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo.
Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaný v tomto opravnom prostriedku uplatnil
dovolací dôvod v zmysle § 241 ods. 2 pism. c/ O.s.p. Namieta, že napadnutý rozsudok
spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu,
pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje
konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na
zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny
predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
Podľa obsahu dovolania žalovaný tento dovolací dôvod vyvodzuje z toho, že odvolací
súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnej interpretácii ustanovení čl. 16 ods. 2 Zmluvných
dojednaní a § 799 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi pri aplikácii § 799 ods. 3 Občianskeho
zákonníka ako kogentného ustanovenia poskytol neprimeranú ochranu.
Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru založeného poistnou
zmluvou zaväzuje poistiteľa, ak nastane náhodná udalosť‘ v zmluve bližšie označená
poskytnúť‘ poistencovi v dojednanom rozsahu plnenie a poistenca platiť‘ poistné (§ 788
a nasl. Občianskeho zákonníka). Právna úprava predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a
povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistnej zmluve
a v poistných podmienkach, tvoriacich jej súčasť. Poistne podmienky pri poistení majetku
majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí
vznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež detailnejšie
upraviť‘ rozsah a splatnosť‘ poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného,
spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy.
Povinností poisteného vyplývajúce z uzavretej poistnej zmluvy upravuje Občiansky
zákonník v ustanovení § 799. Zákon v tomto ustanovení ukladá poistenému povinnosti, ktoré
má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej
udalosti. Poistenému zákon ukladá dodržiavať počas platnosti poistnej zmluvy povinnosti,
ktoré mu vyplývajú zo zákona ( napr. informačná povinnosť podľa § 793 ods.1 Občianskeho
zákonníka ) a ďalej povinnosti, ktoré mu vyplývajú z poistnej zmluvy alebo poistných
podmienok. Ide najmä o povinnosť dodržiavať prevenčné opatrenia, aby k poistnej udalosti
nedošlo, resp. aby rozsah jej následkov bol čo najmenší ( napr. §§ 809, 810, 820 a § 826
Občianskeho zákonníka). Pre obsah poistného vzťahu má zásadný význam vznik poistnej
udalosti, nakoľko v majetkovej sfére poisteného vznikne určitá finančná potreba, ktorú je
poistiteľ povinný uspokojiť. V súlade s tým zákon, ako aj poistné podmienky ukladajú
poistenému konkrétne povinnosti, ktoré v súhrne možno označiť ako informačnú, prevenčnú a
súčinnostnú povinnosť. Okrem týchto povinností ďalšie povinnosti môžu poistenému
vyplývať z poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej zmluvy. V odseku 3
ustanovenia § 799 je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné
povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa,
a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka po vzniku
poistnej udalosti. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých
povinností, nastávajú len vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to
1/ ak poistený ( prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa ) porušil tieto
povinnosti vedome a 2/ tieto povinnosti (povinnosť) majú podstatný vplyv na vznik poistnej
udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov.
Vedomé porušenie povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď
prípad úmyselného porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno
považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo
musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol
(nejde vždy o úmysel). Ide teda o vedomé porušenie povinností odpovedať pravdivo a úplne
na písomné otázky poistiteľa, ak sa otázka týka stavu veci, ktorý musel byť poistenému
známy, a poistený odpovie tak ako to stavu veci nezodpovedá, hoci z okolností prípadu
vyplýva, že mohol odpovedať pravdivo a úplne: pre posúdenie, či povinnosť bola porušená
vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody ( napr.
uzavrieť poistnú zmluvu s platením nižšieho poistného ). Splnenie podmienok na zníženie
poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je
oprávnený poistné plnenie znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinností
poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej
následkov. Do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, a nie jeho
odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred
vyplatením poistného plnenia ( porovnaj napr. Imrich Fekete, Občiansky zákonník, Komentár,
vysvetlivky, str. 912 a nasl. ).
Niet pochýb o tom, že k primárnym povinnostiam poisteného patrí povinnosť
zachovávať všetko to, čo bolo dohodnuté alebo určené a povinnosť poskytovať súčinnosť. Je
logické, že rozsah týchto povinností vyplýva buď priamo zo zákona, prípadne z poistných
podmienok, pokiaľ sú súčasťou poistnej zmluvy. Okrem toto má i povinnosť zachovávať
všetko, k čomu sa zaviazal v zmluve. Pre prípad kolízie medzi povinnosťami zo zákona na
strane jednej a zo zmluvy na druhej strane, je treba rešpektovať kogentnú alebo dispozitívnu
povahu príslušných ustanovení a z tohto hľadiska hodnotiť právnu relevanciu. Záväzné
východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenie zo strany poistiteľa, aby podľa
závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku
poistného plnenia upravuje ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ktoré má
povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj
poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti
bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu
jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto
vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že
ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie
poistného je vylúčené.
Záver odvolacieho súdu o tom, že ustanovenie § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka
v súdnom konaní prenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti
vyplývajúce mu z ods. 1, 2 § 799 Občianskeho zákonníka a tieto mali podstatný vplyv na
vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaný v danom prípade nepreukázal, je
správny. Treba však zdôrazniť, že zákon nevylučuje dohodu o znížení plnenia z poistnej
zmluvy v prípade porušenie povinností vyplývajúcich z poistenému z § 799 ods.1, 2
Občianskeho zákonníka, táto dohoda však musí byť v súlade s odsekom 3, pretože je
kogentným. Sankcia v podobe zníženia poistného plnenia nastupuje len za predpokladu
splnenia oboch zákonných podmienok súčasne.
K argumentácii dovolateľa, v ktorej sa odvolával na pripojené rozsudku súdov
( rozsudok Krajského súdu Košice, sp. zn. 2 Co 408/2005 z20. apríla 2006, rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn 1 Obo 160/2002 z 18. marca 2003) vzhľadom
na skutkový stav, ktorý bol podkladom ich rozhodnutia, nie je možné bez ďalšieho považovať
za určujúcu.
Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalovaný neopodstatnene napadol rozsudok
odvolacieho súdu, ktorý spočíva na nesprávnom právnom posúdení ( § 241 ods. 2 písm c/
O.s.p. ) a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktoré
by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,
Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa § 243b ods. 1 O.s.p. zamietol.
V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhrad trov konania
proti odporkyni, ktorá úspech nemala (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a
§ 142 ods. 1 O.s.p.). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie
povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania (§ 243b ods. 5 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1
O.s.p.). Náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu, ktorú poskytol
navrhovateľovi vypracovaním vyjadrenia z 31.júla. 2009 k dovolaniu odporcu (§ 14 ods. 1
písm. c/ vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil dovolací súd podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky
vo výške 81,33-Eur, a náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3, § 16 ods. 3 tejto vyhlášky
) t.j. 6,95-Eur a v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšil odmenu a náhrady o daň z pridanej
hodnoty, čo predstavuje spolu sumu 105,94-Eur. Vychádzajúc však z uplatneného
vyčíslenia trov navrhovateľa ( jeho právneho zástupcu ) ktoré mu vznikli v dovolacom
konaní, mu dovolací súd priznal ním uplatnenú sumu vo výške 93,20-Eur.
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave, dňa 27. januára 2011
JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť :
Hrčková Marta