Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1Cdo/152/2009

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Bajánkovej a členov senátu JUDr. Jany Cisárovej a JUDr. Milana Deáka v právnej

veci žalobcu I. T., bytom v T., zastúpeného JUDr. M. K., advokátom so sídlom v K., proti

žalovanému A., so sídlom v B., IČO: X, o zaplatenie 53 058,- Sk (1 761,20 eur)

s príslušenstvom, ktorá sa viedla na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. ,

o dovolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave z 13. mája 2009, sp. zn.

, takto

rozhodol:

Dovolanie z a m i e t a .

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov dovolacieho konania 93,20-Eur

do rúk JUDr. M. K., do 3 dní.

O d ô v o d n e n i e

Okresný súd Bratislava I rozsudkom z 2. júla 2007, č.k. – 72 zamietol

žalobu o zaplatenie 53 058,- Sk ( 1 761,20 eur ) s príslušenstvom titulom doplatenia poistného

plnenia, ktoré mu žalovaný krátil z dôvodu neodovzdania kľúča od motorového vozidla vo

výške 50 %. Súčasne žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 2 650,- Sk trov konania,

do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa zistil, že žalobca 1. júna 1999

uzavrel so žalovaným poistnú zmluvu číslo 21/1-042-831 456/40 na poistenie motorových

vozidiel fyzických osôb, predmetom ktorej bolo poistenie motorového vozidla žalobcu

továrenskej značky SEAT CORDOBA 6K5/APQ2/SG evidenčného čísla TV 600 AI. Vozidlo

žalobcu bolo v období od 11.septembra 2004 od 18.30 hod. do 12. septembra 2004 do

02.15 hod. v priestore parkoviska pred hotelom NIVY v Bratislave, na Prešovskej ulici

odcudzené neznámym páchateľom. Poistná udalosť bola oznámená a šetrená políciou OR PZ

Bratislava II, avšak trestné stíhanie vo veci trestného činu krádeže bolo uznesením z

28. októbra 2004 prerušené, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať

trestné stíhanie proti určitej osobe. Žalobca 16. septembra 2004 písomne nahlásil škodovú

udalosť na vozidle žalovanému, pričom mu zároveň oznámil, že jeden kľúč od vozidla bol

ešte v roku 2001 znehodnotený, keď tento bol počas betonárskych prác zasypaný betónovou

zmesou. Žalovaný podľa predložených dokladov likvidoval škodu a žalobcovi vyplatil

poistné plnenie 46 185,- Sk. Poistné plnenie vypočítal žalovaný zo všeobecnej hodnoty

vozidla 111 700,- Sk, od ktorej odpočítal postih za neodovzdaný kľúč od vozidla vo výške

50 %, t.j. 55 850,- Sk. Nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že žalovaný mu nemal krátiť poistné

plnenie, pretože podľa čl. 5 ods. 1 písm. f/ Všeobecných poistných podmienok pre poistenie

majetku, bol žalobca ako poistený, povinný oznámiť‘ poisťovni – žalovanému, písomne bez

zbytočného odkladu všetky zmeny v náležitostiach ktoré boli podkladom pri uzatváraní

poistnej zmluvy. Žalobca však žalovanému stratu – znehodnotenie jedného kľúča od

motorového vozidla neoznámil neodkladne potom, ako k tomu došlo a oznámil túto

skutočnosť žalovanému až v súvislosti s nahlásením poistnej udalosti, t.j. krádeže vozidla

16.septembra 2004. Keďže podľa čl. 16 ods. 2 Zmluvných dojednaní k poisteniu osobných

motorových vozidiel, ktoré boli súčasťou poistnej zmluvy mal žalobca v prípade krádeže

vozidla povinnosť‘ predložiť všetky odnímateľné časti zabezpečovacieho zariadenia určené

na jeho odomykanie, alebo zapnutie (kľúče, karty, ovládače) a takto si nepočínal, súd prvého

stupňa dospel k záveru, že žalovaný mal právo znížiť poistné plnenie o 50%, a to aj

v súvislosti s ust. , , a , , .

O náhrade trov konania rozhodol podľa

Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Bratislave rozsudkom z 13. mája 2009 sp. zn.

rozsudok súdu prvého stupňa zmenil tak, že žalovanému uložil povinnosť

zaplatiť žalobcovi 1 761,2 eur (53 058,- Sk) s 8 % úrokom z omeškania ročne od

27. mája 2005 do zaplatenia, ako aj na náhradu trov konania 366,12 eur k rukám právneho

zástupcu, všetko do troch dní. Odvolací súd mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa

spočíva na nesprávnom právnom posúdení, nakoľko súd prvého stupňa síce aplikoval na vec

správny právny predpis, ale ho nesprávne vyložil. Uviedol, že neodovzdanie dvoch sád

kompletných kľúčov od odcudzeného motorového vozidla žalobcu nemalo žiaden vplyv na

vznik poistnej udalosti z hľadiska použitia , ani

z dôvodu porušenia zmluvných dojednaní k poisteniu tohto motorového vozidla v čl. 16 ods.

2, ktoré boli prílohou a súčasťou poistnej zmluvy č.21/1-042831456/40, pretože tento článok

vôbec neurčuje ani nestanovuje pri vzniku poistnej udalosti poistenému povinnosť, aby okrem

kompletnej sady kľúčov (ktorých môže byť aj viac – od batožinového priestoru, zapaľovania,

ovládača palivovej nádrže a podobne) odovzdal aj rezervné (druhé) kľúče, ale len všetky

kľúče tvoriace jeden celok k prístupu do motorového vozidla (iba ak niektorý z nich chyba,

potom nie sú kľúče kompletné). Z takéhoto výkladu čl. 16 bod 2 Zmluvných dojednaní

k poisteniu osobného motorového vozidla, teda nemožno vyvodiť ani porušenie čl. 12, čl. 5

ods. 1 písm. f/ Zmluvných dojednaní, či . Nesúhlasil

s námietkami žalovaného, že čl. 16 bod 2 Zmluvných dojednaní nie je podmienené

zisťovaním, či porušenie povinností poisteným (ku ktorému však v tomto prípade nedošlo),

malo vplyv na vznik poistnej udalosti, pretože ust.

v súdnom konaní prenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti

vyplývajúce mu z , a tieto mali podstatný vplyv na

vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaný v danom prípade nepreukázal. Vo

vzťahu k príslušenstvu pohľadávky uviedol, že šetrenie poistenej udalosti bolo ukončené 11.

mája 2005, takže po uplynutí 15 dní od doručenia listu o tejto skutočnosti žalobcovi sa

žalovaný dostal do omeškania zo zaplatením poistného plnenia od 27.mája 2005; z toho

dôvodu vznikol mu nárok na príslušenstvo pohľadávky podľa § 517 ods. 2 Občianskeho

zákonníka. O trovách konania rozhodol podľa v spojení s

Proti tomuto rozsudku krajského súdu podal dovolanie žalovaný. Žiadal ho zmeniť

a žalobu v celom rozsahu zamietnuť z dôvodu, že rozsudok odvolacieho súdu vychádza

z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa jeho názoru odvolací súd poskytol

neprimeranú ochranu druhej strane, ktorá uzavrela poistnú zmluvu a vedela a za akých

podmienok je poisťovateľ ochotný úplne sa podieľať, resp. sa čiastočne podieľať na náhrade

škody, ktorá vznikne krádežou motorového vozidla a tým porušil základnú zásadu

, a to zásadu rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov, ktorú

ustanovuje § 2 ods. 2 uvedeného zákona, a to pri aplikácii § 799 ods. 3 Občianskeho

zákonníka ako kogentného ustanovenia. Uviedol, že ods .3

dovoľuje účastníkom občianskoprávnych vzťahov vzájomné práva a povinnosti upraviť

dohodou odchylne od zákona, ak to tento zákon výslovne nezakazuje a ak z povahy

ustanovení zákona nevyplýva to, že sa od neho nemožno odchýliť. Bol toho názoru, že § 799

nevylučuje, aby sa účastníci zmluvného vzťahu od neho odchýlili.

Toto ustanovenie umožňuje poistiteľovi znížiť poistné plnenie aj bez toho, aby mu to

umožňovali iné ustanovenia poistnej zmluvy, čiže toto ustanovenie slúži na ochranu

poisťovateľa. Pri svojej argumentácii poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej

republiky sp. zn. , z ktorého záveru vyplýva, že nie je v rozpore

s ustanovením , ak si účastníci zmluvného vzťahu dohodnú

práva a povinnosti aj pre prípady, ktoré zákon výslovne nerieši. Výklad prezentovaný

odvolacím súdom je podľa jeho názoru v absolútnom rozpore s účelom poistenia, ktorým je

poskytnúť plnenie v dojednanom rozsahu, ak nastane poistná udalosť. Alibistické je

odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu, že žalobca si splnil svoje povinnosti vyplývajúce

z čl. 16 ods. 2 Zmluvných podmienok , pretože odovzdal kompletnú sadu kľúčov. Poistený si

mohol dojednať rôzne kombinácie rizík poistných udalostí, rôzny rozsah poistného plnenia,

ktorý najviac vyhovuje jeho požiadavkám. V danom prípade zmluvné strany uzavreli poistnú

zmluvu, ktorá obsahuje prejav ich vôle byť viazaný poistnou zmluvou, ktorej neoddeliteľnou

súčasťou je aj čl. 16 ods. 2 Zmluvných dojednaní.

Žalobca vo vyjadrení k dovolaniu stotožnil sa s napadnutým rozhodnutím odvolacieho

súdu; žiadal dovolanie žalovaného zamietnuť a priznať náhradu trov dovolacieho konania.

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení,

že dovolanie podal včas účastník konania ( ), ktorý je zastúpený

advokátom ) ), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným

prostriedkom ( ), preskúmal napadnutý rozsudok bez nariadenia

dovolacieho pojednávania ( 243a ods. 1 ) a dospel k záveru, že dovolanie nie je

opodstatnené.

Dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to

zákon pripúšťa ( ).

Podľa môže byť dovolanie podané iba z dôvodov, že a/ v konaní

došlo k vadám uvedeným v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala

za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom

posúdení veci. Dovolací sud sa obligatórne ( ) zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Vzhľadom na to dovolací súd skúmal, či v konaní nedošlo

k vade konania v zmysle O takú vadu ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá

nepatri do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť

byť účastníkom konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne

zastúpený, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv

začalo konanie, e/ sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/

účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť‘ konať pred sudom, g/ rozhodoval

vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval

senát. Žiadna z týchto vád nebola v dovolaní namietaná a ani v dovolacom konaní nevyšla

najavo. Dovolací súd sa zaoberal aj otázkou, či sa v konaní na súdoch nižších stupňov

nevyskytol procesný nedostatok, ktorý by vykazoval znaky tzv. inej procesnej vady konania

majúcej za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ( pism. b/ ). Ani vada

tejto povahy nebola v dovolaní namietaná a v dovolacom konaní nevyšla najavo.

Z obsahu dovolania vyplýva, že žalovaný v tomto opravnom prostriedku uplatnil

dovolací dôvod v zmysle pism. c/ Namieta, že napadnutý rozsudok

spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci. Právnym posúdením je činnosť súdu,

pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje

konkrétnu právnu normu. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na

zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny (náležitý) právny

predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo

ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

Podľa obsahu dovolania žalovaný tento dovolací dôvod vyvodzuje z toho, že odvolací

súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnej interpretácii ustanovení čl. 16 ods. 2 Zmluvných

dojednaní a . Žalobcovi pri aplikácii Občianskeho

zákonníka ako kogentného ustanovenia poskytol neprimeranú ochranu.

Všeobecná právna úprava poistenia ako právneho pomeru založeného poistnou

zmluvou zaväzuje poistiteľa, ak nastane náhodná udalosť‘ v zmluve bližšie označená

poskytnúť‘ poistencovi v dojednanom rozsahu plnenie a poistenca platiť‘ poistné (§ 788

a nasl. ). Právna úprava predpokladá, že podrobnejšia úprava práv a

povinností účastníkov tohto pomeru bude v konkrétnom prípade obsiahnutá v poistnej zmluve

a v poistných podmienkach, tvoriacich jej súčasť. Poistne podmienky pri poistení majetku

majú preto konkretizovať a špecifikovať, ktoré veci sa poisťujú, z ktorých poistných udalostí

vznikne právo na plnenie a aké sú prípady výluky z poistenia; majú tiež detailnejšie

upraviť‘ rozsah a splatnosť‘ poistného plnenia, dĺžku poistného obdobia, výšku poistného,

spôsob jeho platenia a čas platnosti poistnej zmluvy.

Povinností poisteného vyplývajúce z uzavretej poistnej zmluvy upravuje Občiansky

zákonník v ustanovení § 799. Zákon v tomto ustanovení ukladá poistenému povinnosti, ktoré

má plniť počas existencie záväzkového právneho vzťahu, a to najmä po vzniku poistnej

udalosti. Poistenému zákon ukladá dodržiavať počas platnosti poistnej zmluvy povinnosti,

ktoré mu vyplývajú zo zákona ( napr. informačná povinnosť podľa § 793 ods.1 Občianskeho

zákonníka ) a ďalej povinnosti, ktoré mu vyplývajú z poistnej zmluvy alebo poistných

podmienok. Ide najmä o povinnosť dodržiavať prevenčné opatrenia, aby k poistnej udalosti

nedošlo, resp. aby rozsah jej následkov bol čo najmenší ( napr. §§ 809, 810, 820 a § 826

). Pre obsah poistného vzťahu má zásadný význam vznik poistnej

udalosti, nakoľko v majetkovej sfére poisteného vznikne určitá finančná potreba, ktorú je

poistiteľ povinný uspokojiť. V súlade s tým zákon, ako aj poistné podmienky ukladajú

poistenému konkrétne povinnosti, ktoré v súhrne možno označiť ako informačnú, prevenčnú a

súčinnostnú povinnosť. Okrem týchto povinností ďalšie povinnosti môžu poistenému

vyplývať z poistných podmienok pre daný druh poistenia a z poistnej zmluvy. V odseku 3

ustanovenia § 799 je zakotvená sankcia v prípade, že poistený poruší jednak všeobecné

povinnosti, ktoré mu ukladá zákon, poistná zmluva alebo poistné podmienky poistiteľa,

a jednak povinnosti, ktoré mu vyplývajú z po vzniku

poistnej udalosti. Dôsledky, ktoré zákon spája s porušením stanovených alebo dohodnutých

povinností, nastávajú len vtedy, ak sú splnené obe zákonom predpokladané podmienky, a to

1/ ak poistený ( prípadne iná osoba, ktorá má právo na plnenie poistiteľa ) porušil tieto

povinnosti vedome a 2/ tieto povinnosti (povinnosť) majú podstatný vplyv na vznik poistnej

udalosti, resp. zväčšenie rozsahu jej následkov.

Vedomé porušenie povinností nie je totožné s ich úmyselným porušením, aj keď

prípad úmyselného porušenia v sebe zahŕňa. Za vedomé porušenie povinností možno

považovať, ak ten, komu je povinnosť uložená, túto povinnosť nesplnil, hoci ju poznal alebo

musel poznať, a nesplnil ju napriek tomu, že z okolností prípadu vyplýva, že ju splniť mohol

(nejde vždy o úmysel). Ide teda o vedomé porušenie povinností odpovedať pravdivo a úplne

na písomné otázky poistiteľa, ak sa otázka týka stavu veci, ktorý musel byť poistenému

známy, a poistený odpovie tak ako to stavu veci nezodpovedá, hoci z okolností prípadu

vyplýva, že mohol odpovedať pravdivo a úplne: pre posúdenie, či povinnosť bola porušená

vedome, nie je rozhodujúce, či ten, kto ju porušil, chcel tým dosiahnuť nejaké výhody ( napr.

uzavrieť poistnú zmluvu s platením nižšieho poistného ). Splnenie podmienok na zníženie

poistného plnenia musí preukázať poistiteľ. Pokiaľ zistí vyššie uvedené okolnosti, je

oprávnený poistné plnenie znížiť, a to v rozsahu, v akom malo porušenie povinností

poisteným podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu jej

následkov. Do úvahy prichádza len primerané zníženie poistného plnenia, a nie jeho

odmietnutie, pričom právo na zníženie poistného plnenia môže poistiteľ uplatniť len pred

vyplatením poistného plnenia ( porovnaj napr. Imrich Fekete, , Komentár,

vysvetlivky, str. 912 a nasl. ).

Niet pochýb o tom, že k primárnym povinnostiam poisteného patrí povinnosť

zachovávať všetko to, čo bolo dohodnuté alebo určené a povinnosť poskytovať súčinnosť. Je

logické, že rozsah týchto povinností vyplýva buď priamo zo zákona, prípadne z poistných

podmienok, pokiaľ sú súčasťou poistnej zmluvy. Okrem toto má i povinnosť zachovávať

všetko, k čomu sa zaviazal v zmluve. Pre prípad kolízie medzi povinnosťami zo zákona na

strane jednej a zo zmluvy na druhej strane, je treba rešpektovať kogentnú alebo dispozitívnu

povahu príslušných ustanovení a z tohto hľadiska hodnotiť právnu relevanciu. Záväzné

východiská pre posudzovanie zníženia poistného plnenie zo strany poistiteľa, aby podľa

závažnosti a vplyvu porušenia konkrétnej povinnosti (poisteným) mohol korigovať výšku

poistného plnenia upravuje ustanovenie , ktoré má

povahu normy kogentnej. Uvedené ustanovenie slúži na ochranu poisťovateľa, ale súčasne aj

poisteného tým, že poistné plnenie umožňuje znížiť len v prípade ak porušenie povinnosti

bolo vedomé a súčasne malo podstatný vplyv na poistnú udalosť, resp. na zväčšenie rozsahu

jej následkov. V rámci podstatného vplyvu dáva možnosť posudzovať rozsah miery tohto

vplyvu na vznik poistnej udalosti, resp. jej následkov. Z povahy tohto ustanovenia vyplýva, že

ak vedomé porušenie povinnosti nemalo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti, krátenie

poistného je vylúčené.

Záver odvolacieho súdu o tom, že ustanovenie

v súdnom konaní prenáša dôkazné bremeno preukázať, že poistený vedome porušil povinnosti

vyplývajúce mu z ods. 1, 2 a tieto mali podstatný vplyv na

vznik poistnej udalosti na poistiteľa, čo však žalovaný v danom prípade nepreukázal, je

správny. Treba však zdôrazniť, že zákon nevylučuje dohodu o znížení plnenia z poistnej

zmluvy v prípade porušenie povinností vyplývajúcich z poistenému z § 799 ods.1, 2

, táto dohoda však musí byť v súlade s odsekom 3, pretože je

kogentným. Sankcia v podobe zníženia poistného plnenia nastupuje len za predpokladu

splnenia oboch zákonných podmienok súčasne.

K argumentácii dovolateľa, v ktorej sa odvolával na pripojené rozsudku súdov

( rozsudok Krajského súdu Košice, sp. zn. z20. apríla 2006, rozsudok

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn z 18. marca 2003) vzhľadom

na skutkový stav, ktorý bol podkladom ich rozhodnutia, nie je možné bez ďalšieho považovať

za určujúcu.

Z uvedených dôvodov je zrejmé, že žalovaný neopodstatnene napadol rozsudok

odvolacieho súdu, ktorý spočíva na nesprávnom právnom posúdení ( § 241 ods. 2 písm c/

) a keďže neboli zistené ani ďalšie dôvody uvedené v , ktoré

by mali za následok nesprávnosť dovolaním napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu,

Najvyšší súd Slovenskej republiky dovolanie žalovaného podľa zamietol.

V dovolacom konaní úspešnému navrhovateľovi vzniklo právo na náhrad trov konania

proti odporkyni, ktorá úspech nemala ( v spojení s a

). Úspešný účastník v dovolacom konaní podal návrh na uloženie

povinnosti nahradiť mu trovy tohto konania ( v spojení s

). Náhradu, ktorá spočíva v odmene advokáta za právnu službu, ktorú poskytol

navrhovateľovi vypracovaním vyjadrenia z 31.júla. 2009 k dovolaniu odporcu (§ 14 ods. 1

písm. c/ vyhlášky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb). Sadzbu tarifnej odmeny určil dovolací súd podľa § 11 ods. 1 tejto vyhlášky

vo výške 81,33-Eur, a náhradou výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu (§ 1 ods. 3, § 16 ods. 3 tejto vyhlášky

) t.j. 6,95-Eur a v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky zvýšil odmenu a náhrady o daň z pridanej

hodnoty, čo predstavuje spolu sumu 105,94-Eur. Vychádzajúc však z uplatneného

vyčíslenia trov navrhovateľa ( jeho právneho zástupcu ) ktoré mu vznikli v dovolacom

konaní, mu dovolací súd priznal ním uplatnenú sumu vo výške 93,20-Eur.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave, dňa 27. januára 2011

JUDr. Jana B a j á n k o v á, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť :

Hrčková Marta