Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/60/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte predsedníčky senátu Mgr. Márie Hlaváčovej a členov senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a JUDr. Romana Rizmana v spore žalobcu: QUIES, s. r. o., Kmeťova 26, Košice, IČO 36 171 506 zastúpeného advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťová 26, Košice, IČO 47 237 406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, Bratislava, IČO 31 595 545 zastúpenému advokátom Daliborom Tverďákom, Krmanova 1, Košice o zaplatenie 206,36 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 9.12.2016 č. k. 30Cb/196/2015-69 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v II. výroku.

M e n í rozsudok v III. výroku tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 68%.

Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom I. zastavil konanie v časti úroku z omeškania prevyšujúcom 5,05% ročne zo sumy 206,36 eura od 1.7.2015 do zaplatenia a paušálnej náhrady trov konania vo výške 40,- eur; II. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 206,36 eura s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 206,36 eura od 1.7.2015 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku a III. žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške 100%.

2. Svoje rozhodnutie založil súd prvej inštancie na zistení, že dňa 14.5.2015 došlo k poškodeniu motorového vozidla Škoda Octavia II ev. č. KE 600 HI patriaceho G. G., Clementisova 1, Košice. Škodovú udalosť spôsobil O. E., ktorý mal v tom čase uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Poistná udalosť bola poškodeným nahlásená a zaregistrovaná pod č. XXXXXXXXXX, obhliadka poškodeného vozidla bola vykonaná dňa 19.5.2015 a ďalšia 25.5.2015. Poškodený si dal vozidlo opraviť a náklady na opravu vozidla boli vo výške 1 050,78 eura s DPH (875,65 eura bez DPH). Podľa oznámenia žalovaného bolo šetrenie poistnej udalosti ukončené 16.6.2015, pričom žalovaný uznal cenu opravy o 206,36 eura nižšiu. Uviedol, že pri likvidácii vychádzal z kalkulácie opravy, ktorá vyjadruje skutočnú škodu použitím cien dielov, ktorú udávajú výrobcovia daného typu vozidla a poistné bolo krátené z dôvodu navýšenia ceny za normohodinu práce za karosárske, lakovnícke práce, ako aj vedľajšie práce oproti priemerným cenám v danom regióne v čase vzniku škody. Tvrdil, že ak si dá poškodený opraviť vozidlo v zmluvnej opravovni poisťovne, tieto opravovne účtujú dohodnutú cenu, a to v prípade neautorizovaných opravovní 20,- eur s DPH za hodinu práce.

3. Súd prvej inštancie na základe čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom konanie o úroku z omeškania nad 5,05% ročne z uplatnenej istiny a v časti paušálnej náhrady nákladov zastavil. Nárok uplatnený žalobcom posúdil podľa § 15 ods. 1 a § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 422 ods. 1 a § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 365 vety prvej a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. a vykonaným dokazovaním mal preukázané, že došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle, ktoré bolo povinne zmluvne poistené u žalovaného a ktorý poškodenému aj poistné plnenie uhradil, krátil ho však o sumu 206,36 eura. Súd prvej inštancie mal za to, že žalovaný nedôvodne krátil poistné plnenie o sumu 133,86 eura ako odpočet DPH, pretože mylne vychádzal zo základu 875,65 eura ako ceny opravy vozidla, ktorá bola celkom vo výške 1 050,78 eura s DPH, a teda dvakrát krátil poistné plnenie o DPH. Pokiaľ žalovaný krátil poistné pnenie o sumu 72,50 eura preto, že poškodený nedoložil nadobúdacie doklady, súd prvej inštancie zastával názor, že na určenie výšky nároku na poskytnutie poistného plnenia slúži fakturácia, ktorá uvádza skutočnú škodu vzniknutú poškodenému a žalovaný nemôže podmieňovať poskytnutie poistného plnenia predložením dokladov od tretej osoby, keďže cena náhradných dielov je uvedená vo faktúre. K žalovaným namietanej výške normohodiny za lakovacie a mechanické práce súd prvej inštancie uviedol, že ide o cenu obvyklú v danom regióne, čo žalobca preukazoval cenníkmi opravovaní.

4. Súd prvej inštancie uzavrel, že žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku proti žalovanému zmluvou o postúpení pohľadávky uzavretou medzi Petrom G. a postupníkom ABC trading s.r.o., je vo veci aktívne vecne legitimovaný a jeho nárok na uplatnené plnenie je dôvodný, preto nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie vypočutím poškodeného G. G. k okolnostiam postúpenia pohľadávky.

5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnej výške s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 C. s. p. súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

6. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolaním napadol len druhý a tretí výrok rozsudku súdu prvej inštancie. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne, alebo aby rozsudok v napadnutých výrokoch zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konane. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že boli splnené procesné podmienky, t. j. že pohľadávka (poškodeného) bola platne postúpená na žalobcu, keďže považoval zmluvu o postúpení časti pohľadávky za absolútne neplatnú, a preto v súvislosti s touto námietkou navrhoval výsluch postupcu, a zotrval na svojej obrane o neopodstatnenosti uplatňovaného nároku zo strany žalobcu. S odkazom na ustanovenie § 422 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že žalovaný je povinný hradiť skutočnú škodu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca a tiež súd prvej inštancie považuje za skutočnú škodu náklady na opravu vozidla uvedené vo faktúre vystavenej autoservisom. Položil si otázku, aká by bola skutočná škoda, ak by oprava nebola vykonaná vôbec alebo ak by bola oprava vykonaná v inom autoservise, ktorý by za rovnakú opravu účtoval x-násobok ceny práce. Zdôraznil, že žalovaný krátil poistné plnenie vo výške 35,74 eura z dôvodu nedoloženia nadobúdacích nákladov k náhradným dielom, z ktorých by bolo možné určiť, či ide o originálne náhradné diely. Tvrdil, že nadobudnutie originálneho náhradného dielu od certifikovaného dodávateľa postačuje na preukázanie originality náhradného dielu, čím je podľa žalovaného chránený aj klient autoservisu pred použitím neoriginálnych dielov alebo už použitých originálnych dielov a poisťovňa prepláca len skutočné náklady klienta. Zdôraznil, že žalobca v konaní nepreukázal použitie fakturovaných náhradných dielov. Žalovaný uviedol, že poistné plnenie krátil aj vo výške 36,76 eura z dôvodu primeraných nákladov na cenu práce pre neautorizovaný servis za 1NH vo výške 20,- eur s DPH a primerané náklady na lakovací materiál. Vytýkal súdu prvej inštancie, že svoj záver o oprávnenosti servisu dať si na jednotlivé diely svoju maržu/cenu a žalovaná je povinná túto akceptovať, bližšie neodôvodnil ani neuviedol, z akého zákonného ustanovenia vychádzal. Opätovne zdôraznil, že žalovaný je povinný zaplatiť len skutočnú škodu a ak by skutočná škoda vychádzala len z faktúr vydaných autoservisom, stala by sa variabilnou, t. j. existovala by viac ako jedna možná skutočná škoda, čo by podľa žalovaného bolo v rozpore s princípom právnej istoty a elementárnej spravodlivosti. Žalovaný taktiež namietal nedôvodnosť uplatneného úroku z omeškania s odkazom na ustanovenie § 11 ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení. Uviedol, že k poistnej udalosti

došlo dňa 14.5.2015 a žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti oznámením o poistnom plnení zo dňa 17.6.2015. Zastával názor, že žalovaný splnil všetky zákonom predpísané povinnosti, a preto sa nemohol dostať do omeškania v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., a preto nie je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania. Zdôraznil, že súd prvej inštancie neaplikoval špeciálnu právnu úpravu týkajúcu sa vzniku nároku na úrok z omeškania. Námietky žalovaného smerovali aj proti výroku o náhrade trov konania. Žalovaný tvrdil, že súd prvej inštancie, pokiaľ priznal žalobcovi náhradu trov konania vo výške 100%, nezohľadnil príslušenstvo pohľadávky, teda úroky z omeškania a tiež paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- eur, v ktorej časti vzal žalobca žalobu späť, pričom svoje rozhodnutie v tomto smere neodôvodnil. Žalovaný nesúhlasil so záverom súdu prvej inštancie, že úrok z omeškania nie je kapitalizovateľný, lebo miera neúspechu žalobcu v časti týkajúcej sa úrokov z omeškania je určiteľná k termínu vyhlásenia rozhodnutia.

7. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch potvrdiť. Pokiaľ žalovaný namietal správnosť záveru súdu prvej inštancie, že fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku a kládol si otázku, aká skutočná škoda by bola v prípade, ak by k oprave vôbec nedošlo alebo by nebola vystavená faktúra, žalobca uviedol, že škoda vznikla vznikom škodovej udalosti a jej vyčíslenie bolo prostredníctvom faktúry za opravu poškodeného vozidla. Poukázal na to, že z podstaty poistenia vyplýva, že stačí, ak poškodený predloží kalkuláciu opravy, teda nemusí byť predložená faktúra za opravu a vozidlo nemusí byť ani opravené, a to je už dôkaz o škode a jej vyčíslení, ktorá vznikla poistnou udalosťou. Žalobca zdôraznil, že poisťovňa má nahrádzať vzniknutú škodu, lebo to je účelom a zmyslom poistenia, a v tomto prípade bola predložená faktúra za opravu, ktorá odráža všetky vzniknuté poškodenia a potrebu navrátenia poškodeného vozidla do stavu pred poistnou udalosťou. Poukázal na to, že žalovaný neuviedol dôvody, pre ktoré náklady na opravu v servisoch ním odporúčaných predstavujú skutočnú škodu a v iných servisoch nie, že žalovaný neuviedol skutočnosti, z ktorých vychádzal a prečo považuje svoju kalkuláciu za správnu.. Žalobca uviedol, že kalkulácia žalovaného by zodpovedala potenciálnej, nie skutočnej škode, keďže nezohľadňuje špecifiká procesu navrátenia poškodeného vozidla do pôvodného stavu. Tvrdil, že faktúra predložená žalovaným predstavuje majetkové hodnoty, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. Poukázal tiež na to, že vo faktúre bola premietnutá kalkulácia nákladov vypočítaná programom SilverDAT, ktorý sa používa na kalkuláciu nákladov opravy v celej Európe a je navrhnutý tak, aby zodpovedal skutočným nákladom na opravu. Obdobný program používa na kalkuláciu aj poisťovňa, a to program AUDATEX, ktorý je však vytvorený poisťovňami a na ich účely. Žalobca zdôraznil, že žalovaný nemôže svojvoľne a direktívne určiť výšku nákladov na opravu bez ohľadu na ďalšie skutočnosti. K tvrdeniu žalovaného, že nepreukázal úhradu faktúry žalobca uviedol, že škoda vznikla okamihom vzniku škodovej udalosti, nie až vystavením faktúry, preto úhradu faktúry nie je potrebné preukazovať. K námietke žalovaného, že žalobca nepredložil nadobúdacie doklady k náhradným dielom žalobca uviedol, že žalovaný nie je oprávnený určovať, aký náhradný diel má byť na opravu použitý, t. j. či nový originálny, použitý originálny alebo náhradný diel rôznej kvality, lebo voľba je na poškodenom. Zdôraznil, že originalita náhradných dielov, na ktorú žalovaný poukazuje, sa preukazuje iným spôsobom ako cenou, príp. kódom náhradného dielu. Žalobca uviedol, že predložená faktúra obsahuje údaje potrebné k likvidácii poistnej udalosti, a to číslo tovaru, t. j. náhradného dielu a žalovaný má prístup k číselníkom jednotlivých výrobcov vozidiel vrátane cien originálnych dielov, preto nie je potrebné predkladanie dokladov o nákupe originálnych náhradných dielov a táto požiadavka žalovaného nemá ani oporu v zákone. Žalobca uviedol, že predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne. Žalovaný však len namietal výšku normohodiny vyúčtovanej v predloženej faktúre, sám však nepredložil súdu dôkaz o tom, z akých skutočností vychádzal pri určení výšky normohodiny, a teda v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno. Súčasne poukázal na servis KAR-LAK J&P, s.r.o. Košice, ktorý patrí medzi tzv. servisy odporúčané žalovaným, kde si tiež účtujú normohodinu vo výške 20,- eur bez DPH rovnako, ako servis, ktorý opravoval v tomto prípade poškodené vozidlo, a tiež na judikatúru súdov ku kráteniu poistného plnenia. K námietke žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a tým aj k nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tomto konaní žalobca citujúc z rozhodnutí súdov (NS ČR sp. zn. 29 Odo 775/2004, 20Cdo 1852/2007, 28Cdo 1092/2009, nález ÚS SR sp. zn. I. ÚS 640/2014 a NS SR sp. zn. 1M Cdo 12/2010 z 30.1.2013) uviedol, že postupovaná pohľadávka bola v Zmluve o postúpení pohľadávky jasne špecifikovaná, preto ide o platný právny úkon, a preto nebol potrebný výsluch postupcu Petra G..

Citujúc ustanovenie § 11 ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalobca k odvolacej námietke žalovaného týkajúcej sa nedôvodnosti priznania úrokov z omeškania uviedol, že z citovaných ustanovení vyplýva povinnosť žalovaného vykonávať riadne šetrenie, ktorého cieľom má byť zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie. Žalobca zastával názor, že žalovaný si túto povinnosť nesplnil, lebo nevykonal riadne šetrenie na rozsah jeho povinnosti plniť, keďže touto skutočnosťou sa zaoberal až počas súdneho konania, kedy v podstate priznal, že omylom odpočítal dvakrát DPH. Uviedol, že ak sa dôvody krátenia poistného plnenia ukážu neskôr ako neopodstatnené, nevzťahuje sa na poisťovňu ochrana pred vznikom omeškania podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2011 Z. z., podľa ktorého je poisťovňa povinná hradiť úrok z omeškania až po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. Žalobca zdôraznil, že úrok z omeškania má práve sankcionovať skutočnosť, že žalovaný (poisťovňa) nevykonal riadne šetrenie v čase, v ktorom mal, ale šetrenie vykonal až počas súdneho konania, a preto musí znášať sankcie spojené s povinnosťou zaplatiť zákonný úrok z omeškania. Zastával názor, že ak by bol prijatý výklad žalovaného, potom žiadna poisťovňa by neplatila úroky z omeškania, lebo by jej stačilo zaslať odmietavé stanovisko k likvidácii poistnej udalosti a poskytnutia poistného plnenia alebo stanovisko o krátení poistného plnenia bez zákonného dôvodu (rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 11Co/60/2013). Pokiaľ žalovaný namietal priznanie náhrady trov konania v rozsahu 100% z dôvodu, že súd prvej inštancie nezohľadnil úrok z omeškania a paušálnu náhradu nákladov, žalobca citujúc z rozhodnutí NS SR sp. zn. 2M Cdo 13/2014 a Obo 243/2007 z 27.11.2008 a nálezu ÚS ČR sp. zn. I. ÚS 2904/16 uviedol, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania treba rozlišovať, čo je základný nárok (istina) a čo je príslušenstvo, pričom úspech vo veci je potrebné skúmať vo vzťahu k predmetu sporu.

8. Žalovaný v stanovisku k vyjadreniu žalobcu zotrval na svojich skorších vyjadreniach. Navrhol, aby odvolací súd neprihliadal na vyjadrenie žalobcu, ktoré doručil súdu osobne dňa 10.3.2017, teda po stanovenej 10-dňovej lehote v zmysle § 373 ods. 4 C. s. p. Uviedol, že vo faktúre vystavenej servisom bola kalkulácia vypočítaná programom SilverDat, teda v obdobnom programe, ako používa žalovaný, pričom žalobca nepreukázal svoje tvrdenie o nesprávnosti používania programu žalovaného. Žalovaný zdôraznil, že škoda v majetkovej sfére žalobcu spočíva v zmenšení majetkového stavu, pričom žalobca nepreukázal, že jeho majetok sa zmenšil, keďže nepreukázal doklad o úhrade faktúry vystavenej servisom. Zastával názor, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie skutočnej výšky škody a pokiaľ žalobca poukazoval vo svojom vyjadrení na to, že poškodený bol oboznámený s postupom pri oprave a s náhradnými dielmi, ktoré boli použité, zdôraznil, že poškodený nebol v konaní vypočutý, hoci žalovaný navrhoval jeho vypočutie k celkovej oprave, k likvidácii poistnej udalosti a podpísaniu zmluvy o postúpení pohľadávky, teda k sporným skutočnostiam. Žalovaný zotrval na svojom tvrdení, že skutočnosť, že poškodený bol oboznámený s postupom pri oprave, nie je ničím preukázaná a tiež nie je preukázané, že došlo k platnému postúpeniu pohľadávky. K žalobcom uplatňovanému nároku na úroky z omeškania pripojil rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 8Co/151/2016 a s poukazom na ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. tvrdil, že povinnosť žalovaného plniť vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a do omeškania by sa žalovaný dostal až nesplnením povinnosti uloženej právoplatným rozhodnutím. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 5Co/363/2014 zo dňa 11.6.2014 zotrval na svojom stanovisku, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné prihliadať aj na príslušenstvo pohľadávky, preto ak vzal žalobca žalobu späť o zaplatenie 40,- eur a o zaplatenie úroku z omeškania nad sadzbu 50,05% späť, zavinil v tejto časti zastavenie konania, čo je nevyhnutné podľa žalovaného zohľadniť aj v náhrade trov konania.

9. Odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 379 a 380 C. s. p bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie je čiastočne dôvodné.

10. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky je neurčitá a neobsahuje údaj o výške odplaty za postúpenie pohľadávky. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a judikatúre súdov.

11. Podľa § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

12. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t. j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená.

13. Spoločnosť ABC trading s.r.o. Ruskov preukazovala svoju aktívnu vecnú legitimáciu na podanie žaloby Zmluvou o postúpení časti pohľadávky, ktorú uzavrela dňa 25.6.2015 s postupcom G. G., Košice. Predmetom postúpenia bola pohľadávka G. G. proti žalovanému na zaplatenie sumy 206,36 eura s príslušenstvom, ktorá vznikla nevyplatením poistného plnenia žalovaným v uvedenej výške za škodovú udalosť na motorovom vozidle G. G. ev. č. KE 600 HI. Strany sa dohodli na odplatnom postúpení pohľadávky s tým, že odplata je dohodnutá v osobitnej dohode. Po začatí konania pôvodný žalobca spoločnosť ABC trading s.r.o. postúpila pohľadávku vo výške 206,36 eura s príslušenstvom vzniknutú nevyplatením poistného plnenia žalovaným v uvedenej výške za škodovú udalosť na motorovom vozidle G. G. ev. č. KE 600 HI a vedenú na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 30Cbi/196/2015 na spoločnosť QUIES, s.r.o., Košice. Aj predmetom tejto zmluvy bola dohoda strán o postúpení pohľadávky za odplatu, ktorá je dohodnutá v osobitnej dohode.

14. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o platnosti zmlúv o postúpení pohľadávky, pretože sú vyhotovené v písomnej forme a nepochybne z nich vyplýva kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Zo zmlúv vyplýva, že boli postúpené za odplatu s tým, že výška odplaty je uvedená v osobitnej dohode. Pokiaľ žalovaný založil námietku neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok práve na tvrdení, že v zmluve nie je uvedená výška odplaty, odvolací súd túto odvolaciu námietku nepovažuje za dôvodnú. Pohľadávku možno postúpiť odplatne i bezodplatne. V prípade postúpenia pohľadávky za odplatu žiadne ustanovenie Občianskeho zákonníka nezakotvuje povinnosť zmluvných strán uviesť v zmluve o postúpení pohľadávky aj výšku odplaty, nepochybne postačuje, ak strany dohodnú, že výška odplaty bude uvedená v osobitnej dohode strán, pretože podstatná je dohoda strán v zmluve o tom, že pohľadávka sa postupuje za odplatu vzhľadom na zákonnú zodpovednosť postupcu podľa § 527 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prípadne na zodpovednosť (ručenie) na základe dohody podľa § 527 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

15. Keďže zmluvy o postúpení pohľadávok majú zákonom stanovené náležitosti, žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Odvolacia námietka žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu nie je preto dôvodná.

16. Predmetom sporu je nárok žalobcu proti žalovanému na zaplatenie istiny 206,36 eura. Súd prvej inštancie vyhovel žalobe a uložil žalovanému túto sumu žalobcovi zaplatiť. Aj keď žalovaný napadol v celom rozsahu tento výrok rozsudku súdu prvej inštancie, v odvolaní odôvodňuje len nesprávnosť priznania sumy 72,50 eura (35,74 eura + 36,76 eura) a nenamieta správnosť záveru súdu prvej inštancie, že nárok žalobcu na zaplatenie 133,86 eura je dôvodný, pretože žalovaný omylom odpočítal DPH dvakrát, resp. vychádzal z ceny opravy bez DPH, od ktorej následne odpočítal daň z pridanej hodnoty vo výške 133,86 eura.

17. Podľa § 151 ods. 1 a 2 C. s. p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

18. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný

síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 35,74 eura z dôvodu, že žalobca nepredložil nadobúdacie doklady a vo výške 36,76 eura ako nadhodnotenú cenu práce, keďže za dôvodnú považoval len sumu 20,- eur bez DPH za 1NH a namietal aj vyúčtovanú cenu lakovacieho materiálu, na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne dôkazy a v tomto smere nenavrhol ani vykonať dokazovanie. Žalovaný totiž neuviedol zákonný predpis či dohodu, resp. zmluvu, z ktorých by mala vyplývať povinnosť žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu predložiť nadobúdacie doklady k náhradným dielom, neuviedol dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny pre neautorizovaný servis za 1 NH 20,- eur bez DPH a nie vo faktúre uvedená odmena vo výške 20,- eur s DPH a tiež nešpecifikoval a neozrejmil svoje výhrady k cene lakovacieho materiálu. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a tento stav by nezvrátil podľa názoru odvolacieho súdu ani výsluch poškodeného p. G. G., ktorého žalovaný navrhoval vypočuť na okolnosti postúpenia pohľadávky a za účelom vyjadrenia sa k celkovej oprave vozidla, keďže ani v odvolacom konaní žalovaný neuviedol, aké okolnosti opravy by mali byť výsluchom menovaného objasnené vzhľadom na to, že opravu si poškodený nevykonal sám, ale ju realizoval autoservis.

19. Základným predpokladom zodpovednosti za prevádzku motorového vozidla je škodová udalosť vyvolaná zvláštnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov. Takouto udalosťou sa rozumie každá okolnosť prevádzky dopravného prostriedku, ktorá je vzhľadom k svojmu zvýšenému nebezpečnému pôsobeniu objektívne spôsobilá vyvolať škodu.

20. Podľa § 4 ods. 2 písm. b/ a ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

21. Z uvedeného vyplýva, že ak dôjde ku škodovej udalosti v čase trvania poistenia, za ktorú zodpovedá poistený a na ktorú sa vzťahuje uvedené poistenie, poisťovateľ má za poisteného nahradiť poškodenému preukázané nároky na náhradu škody. V predmetnej veci nebolo sporné, že tieto zákonom stanovené podmienky pre poskytnutie plnenia poškodenému boli splnené, čo napokon nemôže poprieť ani žalovaný, keďže z povinného zmluvného poistenia poškodenému aj z väčšej časti plnil (zrejme aj na základe dokladu o úhrade spornej faktúry), preto je bez právneho významu, či žalovanú sumu poškodený autoservisu zaplatil.

22. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalobca preukázal rozsah opravy vozidla, ktorej cenu žiadal od žalovaného uhradiť titulom poistného plnenia. Ani žalovaný rozsah opravy nenamietal, namietal len cenu, za ktorú mali byť práce vykonané, resp. cenu lakovacieho materiálu bez toho, aby preukázal, že išlo o neúčelne vynaložené náklady. Nevyjadril sa pritom k žalobcom predloženým cenníkom preukazujúcim, že v mieste opravy poškodeného vozidla iné autoservisy účtujú ešte vyššie ceny za normohodinu práce, ani k tvrdeniu žalobcu, že aj žalovaným odporúčaný autoservis účtuje cenu prác vo výške 20,- eur bez DPH. Rovnako sa nevyjadril ani k tvrdeniu žalobcu, že musel byť použitý kvalitnejší lakovací materiál vzhľadom na lak, ktorý bol pôvodne na poškodenom motorovom vozidle. Neuniesol teda dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení, preto súd prvej inštancie správne vychádzal z listinných dôkazov žalobcu preukazujúcich skutočné náklady potrebné na opravu poškodeného motorového vozidla.

23. Odvolacie námietky žalovaného smerovali aj proti výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým uložil žalovanému povinnosť uhradiť žalobcovi úroky z omeškania tvrdiac, že si splnil všetky povinnosti uložené mu v § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z., pretože k škodovej udalosti došlo dňa 14.5.2015 a listom zo dňa 17.6.2015 oznámil poškodenému, že šetrenie škodovej udalosti ukončil dňa 16.6.2015, teda v lehote troch mesiacov od škodovej udalosti.

24. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

25. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v § 11 ods. 3 citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ však poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti

- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t. j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.

26. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v druhom napadnutom výroku, t. j. vo výroku o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 206,36 eura s 5,05% ročným úrokom z omeškania od 1.7.2015 do zaplatenia podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

27. Odvolanie žalovaného však bolo dôvodné proti tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške 100%.

28. Podľa § 255 ods. 1 a 2 C. s. p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví ,že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

29. Žalobca uplatnil žalobou proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 206,36 eura s 9,05% úrokom z omeškania od 1.7.2015 do zaplatenia a paušálnu náhradu vo výške 40,- eur. Po začatí pojednávania vzal žalobca žalobu čiastočne späť, a to v úroku z omeškania nad 5,05% ročne zo sumy 206,36 eura od 1.7.2015 do zaplatenia a tiež v sume 40,- eur paušálnej náhrady. Súd prvej inštancie so súhlasom žalovaného konanie v tejto časti zastavil.

30. Konštantná judikatúra súdov vychádza zo záveru, že úroky z omeškania sú príslušenstvom pohľadávky (§ 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka) a pokiaľ nie sú samostatne predmetom konania (vyčíslené z určitej istiny, v určitej sadzbe, za určité obdobie a uplatnené samostatne alebo popri istine ako kapitalizované úroky z omeškania), súd pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádza len z uplatnenej istiny a z úspechu strán sporu k tomuto nároku. Z uvedeného vyplýva, že späťvzatie žaloby v časti úrokov z omeškania žalobcom po začatí konania nemá na rozhodnutie o náhrade trov konania žiaden vplyv.

31. Nárok na zaplatenie sumy 40,- eur uplatnil žalobca podľa § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka. Ide o paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktorej výška je stanovená nariadením vlády SR č. 21/2013 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka. Paušálnu náhradu nemožno zaradiť medzi trovy konania, keďže za trovy konania sa považujú len tie výdavky, ktoré boli účelne vynaložené stranou sporu v súvislosti so súdnym konaním a strana sporu ich vynaloženie preukázala (§ 251 C. s. p.). Na paušálnu náhradu má strana sporu nárok bez toho, aby vynaloženie tejto sumy v súvislosti s uplatnením pohľadávky špecifikovala a preukazovala. Ide teda o iný nárok, právo na uplatnenie ktorého vyplýva strane sporu z osobitného predpisu a žalobca si právo na túto paušálnu náhradu uplatnil správne popri istine.

32. Žalobou uplatnil žalobca proti žalovanému nárok na zaplatenie sumy 246,36 eura (206,36 eura + 40,- eura). Po začatí konania vzal žalobu o zaplatenie 40,- eur späť bez udania dôvodu. V tejto časti teda žalobca procesne zavinil zastavenie konania a z pohľadu § 255 ods. 2 C. s. p. to znamená, že žalobca nemal v tomto rozsahu vo veci úspech. Platí, že kto zavinil čiastočné zastavenie konania, mal ohľadom

tejto časti žaloby neúspech a úspech sa z hľadiska posudzovania náhrady trov konania pričíta opačnej strane sporu (rozhodnutie NS SR sp. zn. 6M Cdo 19/2010).

33. Predmetom konania bol nárok žalobcu na zaplatenie 246,36 eura, žalobca bol neúspešný v sume 40,- eur, t. j. v 16% uplatneného nároku a po odpočítaní neúspechu žalobcu v rovnakej výške (100 - 16

- 16) patrí žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového konania v rozsahu 68%.

34. Súd prvej inštancie nesprávne určil pomer úspechu a neúspechu strán sporu, preto neboli splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého tretieho výroku rozsudku - výroku o náhrade trov konania, ale neboli splnené podmienky ani pre jeho zrušenie, preto odvolací súd podľa § 388 C. s. p. rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o náhrade trov konania zmenil tak, že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 68%.

35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 a § 255 ods. 1 C. s. p. a žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní vo vzťahu k namietanej istine 206,36 eura plný úspech, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania a uložil žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy odvolacieho konania v rozsahu 100%.

36. Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C. s. p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C. s. p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.).

V dovolaní sa podľa § 428 C. s. p. popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).