Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-43-2021.pdf
PDF · 138.7 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/43/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I samosudcom JUDr. Pavlom Vargom v právnej veci žalobcu: H point s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, práv. zast. AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o, Kmeťová 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému : KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefánikova 17, 811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, práv. zast. advokátom - JUDr. Felix Neupauer, Advokátska kancelária FELIX NEUPAUER & PARTNERS so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/ A, Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 664,96 € s prísl. takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 664,96 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,00 % ročne z dlžnej sumy 664,96 € od 17.12.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- Eur, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania v plnej výške 100%, ktorú je povinný nahradiť žalovaný.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom, doručeným Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 8.2.2021 domáhal zaplatenia sumy vo výške 664,96 EUR s príslušenstvom a náhrady trov konania.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že dňa 14.11.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle X. P., W.: M. , ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poistenému: kilian/amis s.r.o., Vozárova 5, Košice, IČO: 36 745 162 (ďalej aj len ako „poistený“). Poistený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla, č. poistnej zmluvy 6808281711. Poistený poistnú udalosť žalovanému riadne a včas oznámil pričom, žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti 80144007860. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 4.107,24 EUR bez DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená poškodeným u žalovaného. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal poškodenému uplatnenú sumu poistného plnenia, ktorá je predmetom žaloby, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 205,36€. Vyššie uvedená neuhradená pohľadávka za opravu motorového vozidla v žalovanej sume bola poisteným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky. Dôvodom krátenia nároku na náhradu škody bolo neprimerané účtovanie normohodiny prác pre neautorizovaný servis a neprimerane účtované náklady na lakovací materiál.
3. Žalobca uviedol, že skutočnosti, ktoré žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol nemajú zákonný ani zmluvný podklad. Ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého poistného plnenia, na ktoré má poistený, resp. žalobca nárok. V zmysle §797 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „Občiansky zákonník“): „Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).“ Podľa vyššie uvedeného ustanovenia právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom poistnej udalosti
a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody na vozidle. Poistený, resp. žalobca ako jeho právny nástupca žiada len zaplatiť sumu, ktorú skutočne uhradil za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný priznal žalobcovi primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH bez DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%). Takéto limitovanie výšky normohodiny je v rozpore so zákonom. Zároveň rozlišovanie servisov na autorizované a neautorizované nemá oporu v zákone. Predmetné rozlišovanie, kedy poisťovne jednu skupinu podnikateľov zvýhodňujú na úkor druhej skupiny podnikateľov, je neplatné podľa konštantnej judikatúry. Žalovaný uplatňuje rozdielne podmienky pre rôzne servisy, zvýhodňuje autorizované a naopak výrazne znevýhodňuje neautorizované servisy. Takéto rozdielne uplatňovanie primeraných nákladov za opravu motorového vozidla považujeme za neplatné, v rozpore so zákonom, zákon obchádzajúce.
4. Podľa ustanovenia § 8 zákona č. 136/2001 Z. z. o ochrane hospodárskej súťaže: „Zneužitím dominantného postavenia na relevantnom trhu je najmä písm. c): uplatňovanie rozdielnych podmienok pri zhodnom alebo porovnateľnom plnení voči jednotlivým podnikateľom, ktorými sú alebo môžu byť títo podnikatelia znevýhodňovaní v súťaži.” Poisťovňa, resp. žalovaný zneužíva svoje dominantné postavenie na trhu tým, že určuje rozdielne podmienky pre rozličné autoservisy. Rozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovaným servismi. Zvýhodňuje v hospodárskej súťaži servisy, ktoré subjektívne určí. Týmto servisom poskytuje vyplatenie poistného plnenia v plnej výške a v inej výške, priznáva výhodnejšie ceny, a to ceny ako sú na trhu. Inými slovami neuznávajú a nedovoľujú im účtovať ceny ako sú bežne na trhu. Zároveň nezohľadňujú čo sa má vykonať, či mechanické, lakovacie, iné práce, o aký typ auta ide, nezohľadňujú podmienky, ktoré výrazne ovplyvňujú výšku opravy. Servisom, ktoré majú mať rovnaké postavenie na trhu ako zmluvné servisy, neposkytne žalovaný plnenie v plnej výške, pretože nie sú zmluvným servisom žalovaného (poisťovne). Žalobca je riadne registrovaným servisom majúcim oprávnenie na opravárenskú činnosť. Takéto rozlišovanie servisov je v rozpore s platnou právnou úpravou a taktiež európskou legislatívou. Servis, t. j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred poistnou udalosťou. Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie poukazujeme na cenník lakovacích a mechanických prác v regióne pre daný typ motorového vozidla - Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov 70, 040 17 Košice - 50 EUR bez DPH - Moris Slovakia s.r.o.
- Alejová 4, 040 11 Košice - 43,00/45,00 EUR bez DPH.
5. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle za 1 normohodinu mechanickej práce a lakovacej práce sumu vo výške 35 EUR bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi porovnateľná resp. výhodnejšia a nižšia cena. Preto považujeme za nedôvodne, že nebola uznaná cena práce v plnej výške. Žalovaný ako odborne spôsobilá osoba, poskytujúca poistenie majetku, ak mal za to, že žalobcom účtovaná cena za normohodinu prác vo výške 35 EUR bez DPH je cena neprimeraná v regióne, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojho tvrdenia. Žalovaný však len uviedol, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce a cena práce lakovania, bez akéhokoľvek odborného odôvodnenia, bez predloženia akýchkoľvek cenníkov. Aj uvedené naznačuje tomu, že postup žalovaného je nezákonný, v rozpore s judikatúrou a platnou právnou úpravou. Nie je známe, na základe akých skutočností, dôkazov, dospel žalovaný ku kráteniu celkovej sumy, na ktorej zaplatenie má poistený, resp. žalobca nárok. V súlade s uvedeným, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdenej skutočnosti, čoho následkom má byť jeho neúspech. Žalovaný ďalej priznal poškodenému, resp. žalobcovi primerané náklady na lakovací materiál vo výške lakovacej konštanty 100%. Poukazujeme na skutočnosť, že žalobca pri lakovaní použil lakovací materiál vo výške lakovacej konštanty 110% a taktiež je potrebné poukázať na to, že poškodené motorové vozidlo malo pred škodovou udalosťou nanesený lak - metalízu v dvoch vrstvách. Preto aby autoservis, resp. žalobca uviedol poškodené motorové vozidlo do pôvodného stavu, teda stavu pred škodovou udalosťou musel naniesť pri oprave motorového vozidla lak v dvoch vrstvách a tým pádom vynaložiť náklady na lakovací materiál vo väčšom rozsahu ako priznáva žalovaný, t. j. KOMUNÁLNA poisťovňa. Na základe vyššie uvedeného považujeme žalovaným krátené poistné plnenie z týchto dôvodov za nepreskúmateľné, neodôvodnené a svojvoľné.
6. Žalovaný voči vydanému platobnému rozkazu podal odpor. V podanom odpore žalovaný uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona o upomínacom konaní sa na upomínacie konanie použijú ustanovenia zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,Civilný sporový poriadok“), s výnimkou § 129, ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené máme za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením § 132 Civilného sporového poriadku, nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“. Zároveň podľa ods. 2: ,, Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ V tomto smere máme za to, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu Škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodových udalostí zo strany poškodeného. Žalobca však údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 Civilného sporového poriadku, postačujúce.
7. Ku vecnej legitimácií subjektov žalovaný uviedol, že v zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3 Cdo 192/2004 „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie sme toho právneho názoru, že v predmetnom konaní žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, a to z nasledovných dôvodov. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý vychádza a súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané Žalobcom) vyplýva, že Poškodený mal voči Žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Z uvedeného potom vyplýva, Poistený predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom Žalobcu. Uvedené pritom potvrdzuje a preukazuje Žalobcom predložená (v rámci predmetného súdneho konania) Faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve Poistený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ust. § 524 OZ vyplýva, že nakoľko Poistený predstavoval dlžníkov Žalobcu, nemohol zo Žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávok (ďalej len ,,ZoPP“). Uzatvorením predmetnej ZoPP nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky Poisteného na Žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku Poisteného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávky Žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi Poisteným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky Žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. § 524 OZ. Z uvedeného potom vyplýva, že Žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní.
8. Ku zmluve o postúpení pohľadávky žalovaný poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 4Obo 20/2007, zo dňa 29. januára 2008 „Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu ZoPP medzi Poisteným ako postupcom a Žalobcom ako postupníkom, týkajúcej sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom ZoPP bolo postúpenie pohľadávky zo strany Poisteného, ktorú Žalobca ako veriteľ eviduje voči Poistenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považujeme takýto
právny úkon podľa ustanovenia § 39 OZ za absolútne neplatný. Súčasne si dovoľujeme poukázať na skutočnosť, že samotný predmet ZoPP je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Z obsahu uvádzaných predmetov zrealizovaného postúpenia (ZoPP) vyplýva, že Poistený ako postupca postupuje pohľadávku, ktorú má voči Žalovanému. Pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo strany Žalobcu voči Poškodenému za opravu MV, a to v dôsledku škodovej udalosti. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade, absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu - t. j. ZoPP, nakoľko z textu samotného postúpenia vyplýva, že Poistený postupuje pohľadávku, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok Poisteného. Zároveň vo vzťahu k uzatvorenej ZoPP si dovoľujeme dať konajúcemu súdu do pozornosti aj skutočnosť, že okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetných zmluvách absolútnym spôsobom absentuje konkrétny prejav vôle Poisteného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. Vzhľadom k uvedenému máme za dostatočne odôvodnené, že plnenie zo strany Žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázane plnenie, ktoré bolo poskytnuté Žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky Žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.
9. Vo vyjadrení k odporu žalobca uviedol, že v zmysle platnej právnej úpravy tak v žalobnom návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. V uvedenom prípade máme za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/neúspech žalobcu v spore. Poistná udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inými poistnými udalosťami, kedy je v žalobe uvedené, kedy došlo k poistnej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené aj pod akým číslom danú poistnú udalosť žalovaný zaregistroval. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považujeme za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. Vzhľadom na vyššie uvedené máme za to, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Preto považujeme argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania za bezpredmetnú a právne irelevantnú.
10. K nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že Poistený mal pohľadávku z titulu poistenej udalosti voči žalovanému, a to poistné plnenie v žalovanej výške. Túto svoju pohľadávku postúpil na žalobcu, ktorý si ju uplatnil v tomto konaní. To, čo tvrdí žalovaný, že poistený bol v čase postúpenia dlžníkom žalobcu, je irelevantné. Ide o iný zmluvný vzťah, oprava MV, ktorá nebola postúpená, ani uplatnená, ani nemohla byť, keďže poistený je dlžníkom, nie veriteľom. Zjavne neopodstatnená a nelogická námietka žalovaného. Na podporu uvádzame judikatúru: „Poškodená bola veriteľom majúcim pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpila na žalobcu. Preto námietka žalobcu, že medzi poškodenou a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mala totiž poškodená pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpila na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodená uhradila náklady za opravu vozidla.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Cob/25/2020). Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová resp. poistná udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou.
11. Ku zmluve o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. 4/5 V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky
medzi postupcom (poisteným) a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (poistnej udalosti). Zároveň, v článku I zmluvy o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“, v prvom odseku postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 664,96 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku poistnej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poisteného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poisteného motorového vozidla žalovaným v plnej výške. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle § 34 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len „občiansky zákonník“). Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Máme tak za to, že predmetná zmluva vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považujeme tvrdenia žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia o ohľadne neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok za bezpredmetné a právne irelevantné. Zároveň poukazujeme aj na početnú judikatúru, kde žalovaný rovnako namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom takéto námietky boli už v právne a skutkovo obdobných veciach riešené Krajským súdom v Košiciach, ktorý vyslovil platnosť zmlúv o postúpení a neopodstatnenosť námietok, v konaniach pod sp.zn.: 3Cob/31/2018, 4Cob/60/2017, 4Cob/111/2018, 4Cob/31/2018,2Cob/84/2018, 2Cob/75/2018, 4Cob/107/2018, ako aj v mnohých ďalších konaniach na Krajskom súde v Košiciach ako aj iných súdoch Slovenskej republiky.
12. Ku svojmu nároku žalobca uviedol, že Žalobca má za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Práve naopak žalobca riadne preukázal svoj nárok s odkazom na dôkazy, ktoré predložil. Koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú 5/5 skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že jeho postup bol zákonný a dôvodný, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený neuhradiť poistné plnenie v plnom rozsahu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že takýto jeho postup je dôvodný.
13. Na pojednávaní konanom dňa 2.2.2022 sa nezúčastnil žalobca, nezúčastnil sa právny zástupca žalobcu, nezúčastnil sa právny zástupca žalovaného ani žalovaný.
14. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, a zistil tento skutkový stav veci:
15. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dňa 14.11.2016 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Volkswagen Passat, EVČ: KE321HD , ktoré v
čase dopravnej nehody patrilo poistenému: kilian/amis s.r.o., Vozárova 5, Košice, IČO: 36 745 162 (ďalej aj len ako „poistený“). Poistený mal so žalovaným uzatvorenú Zmluvu o havarijnom poistení motorového vozidla, č. poistnej zmluvy 6808281711. Poistený poistnú udalosť žalovanému riadne a včas oznámil pričom, žalovaný ju zaregistroval pod č. poistnej udalosti 80144007860. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 4.107,24 EUR bez DPH. Táto pohľadávka bola následne uplatnená poškodeným u žalovaného faktúrou č. 2020503. Poškodenému bolo oznámením o poistnom plnení zo dňa 2.12.2020 oznámené, že bolo dňa 01.12.2020 ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 80144007860 a suma uznaná žalovaným bola iba 3.236,92 EUR a táto suma neuznaná žalovaným vo výške 664,96 Eur bola následne postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2020.
16. Likvidátor sa k osobitostiam likvidácie vyjadril tak, že pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 EUR/NH s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100%).
17. Medzi stranami bolo sporné to, či návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) má všetky náležitosti podľa ust. § 129 a § 132 CSP, aktívna vecná legitimácia žalobcu na podanie žaloby, náležitosti a platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok ako aj dôvody krátenia poistného plnenia.
18. Podľa ust. § 129, ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní.
19. Podľa ust. § 132 CSP, (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.(2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.
20. Obrana žalovaného, ktorá spočívala v poukázaní na nesplnenie kritérií všeobecných náležitostí podania v zmysle ust. § 132 CSP nebola v konaní úspešná. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a uplatneného nároku dostatočne pričom zároveň o tvrdených skutočnostiach predložil faktúru č. 2020503 oznámenie o poistnom plnení, zmluvu o postúpení pohľadávky, kalkuláciu č. ZP001307, cenníky autoservisov.
21. Súd taktiež poukazuje na ust. § 129 CSP, ktoré súdu umožňujú vyzvať stranu v konaní, resp. toho kto podanie urobil na doplnenie podania v prípade ak z podania nie je zrejmé čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné resp. vykonať dokazovanie o skutočnostiach, ktoré považuje súd za sporné. Súd však v konaní nemal pochybnosť o opise rozhodujúcich skutočností z ktorých vyplýva uplatňovaný nárok, podanie malo všetky náležitosti v zmysle ustanovení CSP o náležitostiach žaloby (§ 132 CSP a nasl.) a žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany a procesného útoku, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol kedy došlo k škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj číslo poistnej udalosti pod ktorou žalovaná poistnú udalosť zaregistrovala a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy.
22. Medzi stranami bola ďalej sporná aktívna legitimácia žalobcu na podanie žaloby ako aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávok. Súd má za to, že žalobcom doložená zmluva o postúpení pohľadávok má zákonom stanovené náležitosti a žalobca je aktívne vecne legitimovaný na uplatnenie práva proti žalovanému. Súd poukazuje na to, že zmluva je v písomnej forme a nepochybne z nej vyplýva, kto komu postupuje pohľadávku v akej výške s uvedením právneho dôvodu vzniku pohľadávky. Podľa § 524 ods.1 a 2 Občianskeho zákonníka; Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému; S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Z citovaného ustanovenia a judikatúry súdov vyplýva, že pre platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky sa vyžaduje písomná forma a obligatórne náležitosti zmluvy, a to označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka a identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti
rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka ako a kedy bola postúpená.
23. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby v časti uplatneného nároku vo výške 664,96 Eur, z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 09.12.2020, medzi postupcom, kilian/ amis s.r.o., IČO: 36 745 162 a postupníkom - žalobcom, kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy
- a to pohľadávka vo výške 664,96 Eur a prísl. , čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou žalovaným.
24. Podľa ust. § 788 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné. Poistná zmluva obsahuje najmä a) výšku poistnej sumy, v prípade poistenia osôb výšku zaručenej poistnej sumy, b) výšku poistného, jeho splatnosť a či ide o jednorazové poistné alebo bežné poistné, c) poistnú dobu, d) údaj o tom, či je dohodnuté, že v prípade poistenia osôb sa bude oprávnená osoba podieľať na výnosoch poisťovateľa a akým spôsobom, e) práva a povinnosti poisťovateľa, poisteného a toho, kto s poisťovateľom uzaviera poistnú zmluvu, f) výšku odkupnej hodnoty, ktorú poisťovateľ vyplatí v prípade poistenia osôb pri predčasnom ukončení poistenia. Súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené. V poistnej zmluve sa možno od poistných podmienok odchýliť len v prípadoch v nich určených. V iných prípadoch sa možno odchýliť, len pokiaľ je to na prospech poisteného.
25. Podľa ust. § 790 Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä a) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku); b) fyzickú osobu pre prípad jej telesného poškodenia, smrti, dožitia sa určitého veku alebo pre prípad inej poistnej udalosti (poistenie osôb); c) zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
26. Podľa ust. § 791 Občianskeho zákonníka pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak. Poistiteľ vydá tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, poistku ako písomné potvrdenie o uzavretí poistnej zmluvy. Ak dôjde ku strate alebo k zničeniu poistky, vydá poistiteľ tomu, kto s ním poistnú zmluvu uzavrel, na jeho žiadosť a náklady druhopis poistky. Pokiaľ treba podľa poistných podmienok poistku predložiť na uplatnenie práva na poistné plnenie, môže poistiteľ požadovať, aby sa poistka pred vydaním druhopisu umorila. Ak poistka týkajúca sa medzinárodnej dopravy tovaru obsahuje oprávnenie toho, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, previesť právo z poistnej zmluvy rubopisom, a to aj nevyplneným, na ďalšie osoby, ktoré sú oprávnené na ďalší prevod, sú tieto osoby oprávnené na ďalší prevod (poistka na rad). Tento prevod dopravnej poistky rubopisom (indosamentom) má účinky postúpenia pohľadávky, aj keď poistiteľ nebol o postupe upovedomený. Poistiteľ nie je povinný skúmať platnosť rubopisu.
27. Podľa ust. § 795 ods. 1 Občianskeho zákonníka povinnosť poistiteľa plniť a jeho právo na poistné vznikne prvým dňom po uzavretí poistnej zmluvy, ak nebolo účastníkmi dohodnuté, že vznikne už uzavretím poistnej zmluvy alebo neskôr.
28. Podľa ust. § 797 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
29. Podľa ust. § 798 Občianskeho zákonníka poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede ( § 793) bolo určené nižšie poistné.
30. Podľa ust. § 799 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené. Kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
31. Podľa ust. § 806 Občianskeho zákonníka z poistenia majetku má poistený právo, aby mu bolo poskytnuté plnenie vo výške určenej podľa poistných podmienok, ak sa poistná udalosť týka veci, na ktorú sa poistenie vzťahuje.
32. Podľa ust. § 809 Občianskeho zákonníka poistený je povinný dbať, aby poistná udalosť nenastala; najmä nesmie porušovať povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu nebezpečenstva, ktoré sú mu právnymi predpismi uložené alebo ktoré vzal na seba poistnou zmluvou. Ak poistený vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a toto porušenie podstatne prispelo ku vzniku poistnej udalosti alebo k väčšiemu rozsahu jej následkov, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. To isté platí, ak porušil tieto povinnosti vedome alebo následkom požitia alkoholu alebo návykových látok ten, kto s poisteným žije v spoločnej domácnosti.
33. Podľa ust. § 365 veta prvá Obchodného zákonníka, dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
34. Podľa ust. § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, k výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
35. Podľa ust. § 1 ods. 1 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného záväzku zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania s plnením peňažného záväzku.
36. Podľa ust. § 369c Obchodného zákonníka, meškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
37. Podľa ust. § 2 Nariadenia vlády č. 21/2013 Z.z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, Výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
38. Medzi stranami boli ďalej sporné dôvody krátenia poistného plnenia. Žalovaný v predloženom výpočte uvádza ako dôvody krátenia poistného plnenia priznanie ceny práce pre neautorizovaný servis vo výške 20,00 Eur /NH s DPH. Krátenie poistného plnenia nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, ani v zmluvných dojednaniach. Žalovaný nepreukázal súdu, že by žalobcom účtovaná suma 35 Eur/Nh bez DPH, bola neprimeraná. Podľa predložených cenníkov autoservisov, žalobcom účtovaná suma za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (podľa priložených cenníkov autoservisov pri motorovom vozidle Auto Gábriel Košice - mechanické a elektrikárske práce - 50,00 EUR bez DPH, Moris Slovakia s.r.o.- Alejová 4 Košice - mechanické práce 43/45, EUR bez DPH, a preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že výška normohodiny ( NH ) účtovaná žalobcom je nadhodnotená resp. je neobvyklá v danom regióne opravcom pre konkrétnu
značku a typ vozidla. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne.
39. Zároveň súd poukazuje na skutočnosť, že vykonanie opravy v „neautorizovanom“ servise, nemôže mať vplyv na výšku vyplateného poistného plnenia. Všetky servisy bez ohľadu na to, či sú žalovaným kvalifikované ako zmluvné, nezmluvné, autorizované alebo neautorizované podnikajú legálne a preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a s európskou legislatívou ( čl. 101 ods.3 zmluvy o fungovaní EU). Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce. Nie je možné zvýhodňovať alebo znevýhodňovať niektorý zo servisov, keďže podnikajú v súlade s nariadením komisie EÚ č.330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní čl.101 ods.3 Zmluvy o fungovaní európskej únie a nariadení komisie EÚ č.461/2010 z 27.5.2010. Ak servis má určitú sumu za normohodinu, ktorú si určí v súlade s právom podnikať a dôjde k poistnej udalosti, aby túto znížil len preto, že poisťovňa prepláca len do určitej výšky normohodinu. Samotná skutočnosť, že oprava bola vykonaná neautorizovaným servisom nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce, ak to neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce.
40. Neobstojí ani krátenie poistného plnenia z dôvodu priznania lakovacej konštanty vo výške 100%. Žalovaný nepreukázal ani dôvod krátenia poistného plnenia za náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty). Z predloženého oznámenia o poistnom plnení nie je zrejmé za aký lakovací materiál krátil žalovaný poistné plnenie. Množstvo použitého lakovacieho materiálu sa taktiež odvíja od použitej technológie opravy, od počtu vrstiev laku, ktoré poškodené motorové vozidlo malo pred poistnou udalosťou ako aj od konkrétneho typu laku (napr. metalíza). Žalovaný nepreukázal, že by množstvo použitého lakovacieho materiálu bolo nadmerné tak aby poškodené motorové vozidlo po oprave kvalitatívne a funkčne rovnaké kritéria ako pred škodou udalosťou, resp. poistnou udalosťou.
41. Z dôvodu, že súd má za to, že poškodený vykonal všetky potrebné úkony smerujúce k poskytnutiu plnenia za opravu poškodeného vozidla, a to nahlásením škodovej udalosti, predložením faktúry č. 2020503, vo výške 4.928,69 Eur bez DPH. Ak žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti v zmysle §797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti čo pri skončení šetrenia poistnej udalosti dňa 01.12.2020, je deň 17.12.2020 dňom kedy sa žalovaný dostal do omeškania.
42. Tunajší súd na základe vyššie uvedeného priznal žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40,- € podľa ust. § 396c ods. 1 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník a ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., z dôvodu, že žalovaný neuhradil žalobcovi riadne a včas vyššie uvedenú pohľadávku.
43. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Z dôvodu, že žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu súd náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100 %.
44. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
45. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
46. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice I do 15 dní odo dňa jeho doručenia v 3 písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 363 CSP, V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach ( § 127 CSP) podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 zákona č. 161/2015 Civilný mimosporový poriadok).