Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 25 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (32)Rozsudok_2Cob-25-2020.pdf
PDF · 116.6 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/25/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu : H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO : 43 838 286, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO : 47 237 406, proti žalovanému : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO : 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO : 37 928 422, v konaní o zaplatenie 489,78 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9.10.2019, č.k. 31Cb/85/2019-145 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 31Cb/85/2014-145 zo dňa 9. októbra 2019.
II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť do troch dní odo dňa jeho právoplatnosti zaplatiť žalobcovi 489,78 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 489,78 eur od 24.1.2019 do zaplatenia a nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
2. Rozhodol tak o žalobe podanej na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) odôvodnenej následovne: Dňa 25.10.2018 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle KIA Rio, EVČ : KE XXXLE, rok výroby 2017, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenej W. W.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená dňa 25.10.2018 a ten ju zaregistroval pod číslom XXXXXXXXXX. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodená dala svoje vozidlo opraviť v servise H Point, s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu vozidla po odpočítaní nákladov za odťah (84 eur) boli 5.685,25 eur s DPH a táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. P180237. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.01.2019 žalovaný oznámil poškodenej, že dňa 8.1.2019 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol jej predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 5.195,47 eur. Na základe vyjadrenia likvidátora bola pre nezmluvný servis priznaná cena normohodiny prác vo výške 16,67 eur bez DPH a odťah vozidla bol riešený v poistnej udalosti č. 9528089059. Celková nepriznaná suma predstavovala 489,78 eur, ktorá bola poškodenou postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.1.2019.
3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom
účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie § 132 ods. 2 C.s.p. nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Tvrdil, že poškodená mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodená bola teda dlžníkom žalobcu a nemohla tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradila a teda jej nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodenej, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s § 524 Občianskeho zákonníka a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V Zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku a aj samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je podľa žalovaného rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá jej neplatnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný zároveň zotrval na dôvodoch nepriznania sumy vo výške 489,78 eur, ktorá bola poškodenou postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 18.1.2019. Poukázal na oznámenie, ktoré predložil žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia plnenia. Poškodená aj žalobca sa z oznámenia preukázateľne dozvedeli, z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo plnenie krátené, čo napokon žalobca aj sám vo svojej žalobe potvrdzuje. Žalobca nepreukázal, že by poškodená zaplatila faktúru v časti žalobou uplatňovaného nároku, v dôsledku čoho jej nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jej motorového vozidla. Uviedol, že likvidácia škodovej udalosti bola realizovaná plne v súlade so zákonom a zmluvnými dojednaniami a plnenie zo strany žalovaného, predstavuje maximálne možné a objektívne preukázané plnenie, ktoré bolo poskytnuté žalobcovi a akékoľvek ďalšie nároky žalobcu sú nepreukázané a nedôvodné.
4. Žalobca poukázal, že v žalobe uvádzal iba na relevantné skutočnosti o spore, ktorými nie je priebeh škodovej udalosti. Žalovaný uznal nárok na náhradu škody, sporný je preto len rozsah náhrady škody. Žalobca zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že poškodenej zo škodovej udalosti vznikol nárok na poskytnutie náhrady škody momentom vzniku škodovej udalosti, pričom svoj nárok žalovanému preukázala faktúrou za opravu vozidla, ktorá predstavuje všetky náklady, ktoré bolo nutné vynaložiť na uvedenie vozidla do stavu, v akom bolo pred škodovou udalosťou. Momentom vzniku škody mala teda poškodená pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpila na žalobcu. Na to, aby poškodenej vznikla pohľadávka voči žalovanému, nebolo potrebné, aby uhradila náklady za opravu poškodeného vozidla žalobcovi. Poukázal na to, že nakoľko opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla, lebo obsahuje vyčíslené majetkové hodnoty vyjadrené v peniazoch, ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou udalosťou. K tvrdeniu žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že postupca v Zmluve o postúpení pohľadávky vyjadril svoju vôľu postúpiť svoju pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Zároveň v článku I. Zmluvy o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“ v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 489,78 eur, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu vozidla v celej výške podľa faktúry. Taktiež v bode 2 predmetného článku I. zmluvy je jasne uvedené, že ide o postúpenie pohľadávky, ktorá je špecifikovaná v bode 1 predmetnej zmluvy, pričom samotný článok II. zmluvy obsahuje ďalej špecifikáciu podmienok, podľa ktorých sa pohľadávka postupuje. V článku II. postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. V článku III. bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. K výške plnenia žalovaného žalobca uviedol, že žalovaný riadnym spôsobom nezdôvodnil, podľa čoho stanovil výšku 1 normohodiny prác na 16,67 eur bez DPH, z akých vstupných údajov vychádzal. Mal za to, že ide o arbitrárne a svojvoľné rozhodnutie žalovaného, v ktorom tvrdenia nie sú podložené žiadnymi dôkazmi, ako napríklad cenníkmi
servisov pôsobiacich v danom regióne. Tvrdil, že predloženými cenníkmi v konaní preukázal, že ním určená normohodina pri oprave poškodeného vozidla vo výške 25,00 eur bez DPH je cenou primeranou v danom regióne vzhľadom na typ poškodeného motorového vozidla, čím uniesol dôkazné bremeno v konaní.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §§ 427 ods. 1, 442 ods. 1, 3, 558, 788 ods. 1, 3, 789 ods. 2, 790 písm. a), 791 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, 3, 4, 524 ods. 1, 2, 39 Občianskeho zákonníka a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktoré obsahujú povinnosť uhradiť skutočnú škodu v čase poškodenia, úpravu poistnej zmluvy a zmluvy o postúpení pohľadávky, nedovolenosť právneho úkonu, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa §§ 4 ods. 2 písm. b), ods. 4, 11 ods. 6, 15 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP), o práve poisteného voči poisťovateľovi, povinnostiach poisťovateľa v súvislosti s prešetrovaním potrebným na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému.
6. Za nesporné skutočnosti mal: vznik škodovej udalosti, uplatnenie nároku poškodenej voči žalovanému, poskytnuté plnenie žalovaným, uzatvorenie Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodenou a žalobcom. Spornými medzi stranami bola aktívna legitimácia žalobcu, platnosť Zmluvy o postúpení pohľadávok a nárok uplatnený žalobcom.
7. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že rozsah, v akom sú opísané rozhodujúce skutočnosti v žalobe je pre zistenie skutkového stavu dostatočný.
8. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca je aktívne vecne legitimovaný v konaní, že predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je jednoznačne individualizovaný a zmluva je z hľadiska §§ 37, 39 Občianskeho zákonníka platná. Z jej obsahu vyplýva, že postupovanou pohľadávkou je žalovaným neuhradená časť nároku na náhradu škody vzniknutej v dôsledku škodovej udalosti, pri ktorej došlo k poškodeniu vozidla v zmluve označeného a preto je nepochybné, aká pohľadávka, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávka vznikla. Okrem toho pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu a spôsobilosti predmetu jednotlivých zmlúv o cesii považoval súd prvej inštancie za podstatné ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktorý upravuje okamih vzniku práva na plnenie a § 15 ods. 1 ZoPZP, ktoré zakladá priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok založený § 15 ZoPZP voči poisťovni na plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom a nie je podstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou vozidla ani okamihom úhrady faktúry za ňu.
9. Pokiaľ ide o krátenie plnenia žalovaným, súd prvej inštancie uviedol, že skutočnosť, že opravu vozidla vykonal servis, s ktorým žalovaný nemá uzavretú zmluvu, nepredstavuje dôvod na krátenie ceny práce. Poškodený má právo slobodnej voľby autoservisu, ktorému zverí opravu svojho motorového vozidla a ak má zvolená opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu vozidiel, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce opravy vozidiel po splnení zákonných predpokladov na autorizované, či neautorizované servisy a zmluvné alebo nezmluvné. Objemový a časový úsek práce servisu je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Zo žalobcom predložených cenníkov servisov v regióne mal súd prvej inštancie za preukázané, že hodnota prác bola vyúčtovaná v bežných cenách v danom regióne. Za podstatné považoval i to, že nebolo zistené a ani namietané nekvalitné vykonanie opravy.
10. Námietku žalovaného, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená súd prvej inštancie zhodnotil ako nedôvodnú, pretože uvedené tvrdenie nezodpovedá listinným dôkazom. Navyše v danom prípade ide o zmenu v dôvodoch krátenia poistného plnenia, čo je v rozpore s § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka. Žalovaný nemôže v priebehu súdneho konania meniť dôvody krátenia poistného plnenia a označovať iné dôvody ako tie, ktoré uviedol v oznámení o šetrení poistnej udalosti. 11. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.
12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Poukázal, že napádaný rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pritom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodená plánovala postúpiť na žalobcu časť pohľadávky, ktorá vznikla z neuhradenia vystavenej faktúry. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodená mala postúpiť tzv. pohľadávku, ktorú mala voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jej záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mala postúpiť pohľadávku, ktorá predstavuje jej záväzok a nie pohľadávku, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V zmluve o postúpení pohľadávky absentuje prejav vôle postupcu. Ďalej samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodená plánovala postúpiť svoju pohľadávku, pričom z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodenej vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. V uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a to v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017), podľa ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaný by sa tak do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
13. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že odvolaním napadnutý rozsudok je arbitrárny. Uviedol, že z rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného a iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že poškodenej vznikol voči žalovanému priamy zákonný nárok na náhradu škody zo škodovej udalosti a to v zmysle § 15 ZoPZP a pre konanie nie je podstatné, či bola žalobcovi uhradená faktúra za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou vozidla a ani okamihom úhrady faktúry, ale v momente vzniku škody. Rovnako niet pochybností o tom, aká pohľadávka a v akej výške bola postupovaná, z čoho vznikla a teda že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je jasný a určitý. Uviedol, že ak vozidlo nebolo opravené v servise, s ktorým by mal žalovaný uzatvorenú zmluvu, to ešte neznamená, že by náklady, ktoré boli vynaložené na opravu neboli nákladmi, ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci do pôvodného stavu ako pred škodovou udalosťou. Preto súd prvej inštancie správne uviedol, že cena prác účtovaná žalobcom je vzhľadom na typ vozidla cenou primeranou v porovnaní s ostatnými servismi v regióne. Ohľadne úrokov z omeškania žalobca uviedol, že závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 nemožno aplikovať na predmetný spor aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - ZoPZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zároveň vyplýva, že tento sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, teda za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 ZoPZP. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 ďalej vyplýva, že § 11 ods. 8 ZoPZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti, resp. ZoPZP upravuje iba úrok z omeškania pri nesplnení nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka so začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia, teda splnenia nepeňažnej povinnosti. V prípade aplikácie predmetného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky by došlo
k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, keď by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania splnením peňažného dlhu.
14. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 20.1.2020.
15. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p.. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
16. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
17. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) C.s.p.. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
18. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.
19. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.
20. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.).
21. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd uvádza :
22. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluvy o postúpení pohľadávok sú neplatné. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu.
23. Podľa § 524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
24. Odvolací súd z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky zistil, že bola uzatvorená v písomnej forme dňa 18.1.2019 medzi postupcom Silviou W. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve uvedené : „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi : KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO : 00 585 441 pohľadávku vo výške 489,78 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. V ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 956 XXX XXXX. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 489,78 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou) z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“
29. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodenou a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodenou ako postupcom vyplýva, že predmetom postúpenia bol priamy nárok poškodenej na náhradu škody voči žalobcovi podľa § 15 ods. 1 ZoPZP. Bolo na rozhodnutí poškodenej, či si právo na náhradu škody uplatní buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (prevádzateľ a vodič), alebo priamo u poisťovateľa škodcu (§ 15 ZoPZP), alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že poškodená si nárok na náhradu škody uplatnila priamo u žalovaného - poisťovateľa škodcu. Poškodená bola veriteľom majúcim pohľadávku voči poisťovni z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú následne Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila na žalobcu. Aj Najvyšší súd Slovenskej republiky k priamemu nároku poškodeného na náhradu voči poisťovateľovi podľa § 15 ods. 1 ZoPZP v uznesení sp. zn. 3 Cdo 256/2012 zo dňa 17. októbra 2013 konštatoval, že „Poisťovateľ vykonávajúci povinné zmluvné poistenie má pri uplatnení nároku poškodeného na náhradu škody rovnaké právne postavenie ako osoba, ktorá škodu priamo spôsobila. Poškodený môže priamo od neho požadovať na súde alebo mimo neho náhradu škody. Právo poškodeného na uspokojenie jeho nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (action directe), s ktorým škodca uzavrel poistnú zmluvu, je z tohto dôvodu najvyššou formou ochrany poškodeného. Poškodený nemusí požadovať náhradu škody najskôr od škodcu, môže ho „obísť“ a domáhať sa (aj žalobou podanou v občianskom súdnom konaní) náhrady škody priamo proti poisťovateľovi, je však povinný preukázať svoj nárok, t.j. všetko to, čo by inak bolo povinnosťou poisteného : škodu (§ 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.), vznik poistnej udalosti (§ 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka), príčinnú súvislosť medzi poistnou udalosťou a vznikom škody (§ 5 ods. 1 písm. h/ zákona č. 381/2001 Z.z.), ako aj skutočnosť, že k škode došlo v čase trvania poistenia (§ 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z.).“
30. Sumarizujúc závery uvedené v odseku 29. tohto rozsudku odvolací súd uzatvára, že poškodená bola veriteľom majúcim pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpila na žalobcu. Preto námietka žalobcu, že medzi poškodenou a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mala totiž poškodená pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpila na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodená uhradila náklady za opravu vozidla.
31. Odvolací súd zároveň uvádza, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť v zmluve špecifikovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. Je potrebné pritom vychádzať aj z princípu preferencie platnosti právnych úkonov, podľa ktorého právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky a nik nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol neplatný. V danom prípade bola postupovaná pohľadávka v zmluvách riadne špecifikovaná. Pohľadávka poškodenej postúpená na žalobcu sa týkala tej časti sumy fakturovanej servisom (žalobcom) za opravu vozidla, ktorá ostala žalovaným neuhradená a bola vyjadrená číselne a aj slovne. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno súhlasiť so žalovaným, že predmetná zmluva je neplatným právnym úkonom podľa § 37 Občianskeho zákonníka.
32. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z toho rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 33. Z ustanovenia § 11 ods. 7 ZoPZP, z ktorého súd prvej inštancie vychádzal pri právnom posúdení nároku žalobcu na úroky z omeškania vyplýva, že splatnosť poistného plnenia je stanovená lehotou do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo v prípade, ak o nároku poškodeného rozhodoval súd, po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia, to - ako z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva - bez ohľadu na to, či poškodený žaloval poisťovateľa alebo poisteného (škodcu). Ak žalovaný tvrdil, že pre splatnosť nároku žalobcu je v danom prípade relevantné až doručenie právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody jemu ako poisťovateľovi, takýto výklad citovaného ustanovenia nie je správny. Pokiaľ žalovaný
ako poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote si neplnil. Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení zo dňa 31. marca 2020 sp. zn. 4Cdo/88/2019 k omeškaniu dlžníka podľa § 11 ods. 7 ZoPZP uviedol, že „Zmyslom ustanovenia § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. nie je, aby poškodený, ktorý ujmu vytrpel a ktorej odstránenia alebo zmiernenia sa domáha v rámci výkonu práva na súdnu ochranu, po tom, ako mu v súdnom konaní vedenom proti škodcovi a poisťovni bola táto ochrana poskytnutá a náhrada nemajetkovej ujmy priznaná, ešte osobitne zisťoval, v akom poradí bol vydaný rozsudok o výške tejto náhrady súdom doručovaný ostatným subjektom konania a či poisťovni (ktorá v tom istom konaní tiež vystupovala ako subjekt konania - či už ako procesná strana alebo ako intervenient) bol doručený ako poslednému subjektu konania (čím zároveň nadobudol právoplatnosť), alebo v prípade, že sa tak nestalo (t. j. že si ho prevzala skôr ako niektorý iný subjekt konania), aby potom sám iniciatívne tento rozsudok znovu doručoval poisťovni, pretože inak by nenastala splatnosť jemu prisúdeného nároku a poisťovni by napriek rozhodnutiu súdu nevznikla povinnosť mu vyplatiť poistné plnenie.“ Aj z uvedeného vyplýva, že uplynutím lehoty 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti žalobcu plniť, sa žalobca dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas. A pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobca právo od neho požadovať popri plnení aj úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). 34. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných zákonných úrokov z omeškania, ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny. 35. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. 36. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ust. § 419 C.s.p. Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).