Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 406 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (417)710/380548.d99d82.pdf
PDF · 137.43 KB
No categories available
4Obo/20/2007
Najvyšší súd 4Obo 20/2007
Slovenskej republiky
ROZSUDOK
V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu
JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej
v právnej veci navrhovateľa: JUDr. R.N., N.M.B., X., B., správca konkurznej podstaty
úpadcu D.B., a.s., v konkurze, F.n.X, B., IČO:X, právne zastúpený
JUDr. S.R., advokátka, N.M.B., X., B., proti odporcovi: M., a.s., R. X., T.T., IČO:X., právne
zastúpený Mgr. R.U., advokát, V.X, B., o určenie neplatnosti právneho úkonu, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 16 Cbi 65/04-207 zo
dňa 11. decembra 2006, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.
16 Cbi 65/04-207 zo dňa 11. decembra 2006 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu
v Bratislave na ďalšie konanie.
O d ô v o d n e n i e :
Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. 16 Cbi 65/04-207 zo dňa 11.12.2006
rozhodol tak, že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi na účet
jeho právneho zástupcu trovy konania.
V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie
konania doručeným dňa 27.9.2004 domáhal určenia, že Dohoda o urovnaní zo dňa
19.4.2002 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná a zároveň sa
domáhal určenia platnosti právnych úkonov, konkrétne „Úverovej zmluvy č. LD
0023100116 zo dňa 22.8.2002, Dohody o uplatnení vyplňovacieho práva k bianco
zmenke bez protestu zo dňa 22.8.2002, Zmluvy č. 83/27-00 (ZN o zriadení
záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.8.2000, Zmluvy č. 85/27-00 ZPP
o zabezpečovacom prevode práva k hnuteľnému majetku zo dňa 22.8.2000, všetkých
uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom, Zmluvy č. 86 27-00/ZN o zriadení
záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 22.8.2004 uzatvorenej medzi
navrhovateľom v 1. rade a spoločnosťou A., a.s. uznanie dlhu vo forme notárskej
zápisnice zo dňa 22.8.2000. Konštatoval, že návrh je podaný s odkazom na
ustanovenie § 80 písmeno c/ O.s.p. a že naliehavý právny záujem navrhovateľ vidí
v tom, že bez rozhodnutia vo veci sa správca konkurznej podstaty voči odporcovi
nemôže domáhať plnenia rozdielu medzi pohľadávkou a zostatkom, ktorý zostal po
uzatvorení dohody. Za nesporné označil, že predchádzajúci správcovia konkurznej
podstaty úpadcu uzatvárali v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písmeno a/ Zákona
o konkurze a vyrovnaní Dohodu o urovnaní s odporcom. Prvostupňový súd vyslovil
právny názor, že navrhovateľ nepreukázal relevantným spôsobom naliehavý právny
záujem na určení neplatnosti Dohody o urovnaní a rovnako naliehavý právny záujem
na určení platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva a na určení Dohody
o uplatnení vyplňovacieho práva k bianco zmenke, pretože ich neplatnosť nikto
nespochybňoval. V časti žalobcu, v ktorej sa navrhovateľ domáhal určenia platnosti
zmluvy o zriadení záložného práva, konajúci súd uviedol, že v tejto časti nebolo
možné konanie zastaviť z dôvodu existujúcej prekážky, nakoľko vo veci vedenej pod
č.k. 15 Cb 104/2003 pred Okresným súdom v Martine, táto nebola predmetom
konania. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešného
navrhovateľa zaviazal odporcovi uhradiť trovy konania.
Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote sa odvolal navrhovateľ, podaním
doručeným súdu dňa 16.1.2007 (list v spise č. 210) a navrhol rozhodnúť v zmysle
jeho petitu v návrhu na začatie konania. Citoval ustanovenie § 80c O.s.p.
a konštatoval, že aj v prípade, keď je možné podať žalobu na plnenie, môže byť
naliehavý právny záujem na určení a to najmä vtedy, ak sa určovacou žalobou
vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa
prípadným ďalším žalobám na plnenie, alebo ak žaloba na plnenie nerieši ani nemôže
riešiť obsah a dosah sporného právneho vzťahu, alebo práva, keďže určovacou
žalobou sa odstráni stav právnej neistoty a žalobcu ohrozenie jeho práva. Žalobca
naliehavý právny záujem odôvodňuje jeho neistým právnym postavením a tým, že
bez určenia neplatnosti a platnosti požadovaných úkonov je jeho právo ohrozené.
Neisté právne postavenie odvodzuje tým, že bez požadovaného určenia by nebolo
možné domáhať sa výkonu rozhodnutia na základe exekučného titulu zriadeného
formou notárskej zápisnice zo dňa 22.8.2000, nakoľko správca konkurznej podstaty
môže účinne podniknúť relevantné kroky k uplatnenému nároku z úverovej zmluvy
až po právoplatnom rozhodnutí súdu o tom, že Dohoda o urovnaní je neplatná
a úverová zmluva č. LD 002300116 zo dňa 22.8.2000 uzatvorená medzi žalobcom
a žalovaným ako aj ďalšie požadované právne úkony sú platné. Naliehavý právny
záujem na určení platnosti uvedených právnych úkonov žalobca odvodzuje faktom,
že v prípade keď sa správca konkurznej podstaty domáhal na Okresnom súde
v Prešove v exekučnej veci o zaplatenie z titulu uznania dlhu vo forme notárskej
zápisnice, príslušný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil
z dôvodu, že exekúcia bola začatá na základe exekučného titulu, ktorý zanikol
podpísaním Dohody o urovnaní. V tejto súvislosti poukázal žalobca na fakt, že takéto
dohody o urovnaní boli podpísané s viacerými dlžníkmi, čím došlo k zníženiu
konkurznej podstaty o sumu 117 miliónov Sk. V zmysle uvedeného žalobca má
naliehavý právny záujem na určením, že právny úkon „Dohoda o urovnaní
uzatvorená dňa 19.4.2002 je absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39
Občianskeho zákonníka, nakoľko táto dohoda smerovala k tomu, aby zákon dodržaný
nebol. V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie § 585 ods. 1 OZ, podľa ktorého
ustanovenia dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné
alebo pochybné. V prípade úverovej zmluvy neexistovali okolnosti nasvedčujúce
spornosť, prípadne pochybnosť práv a povinností zmluvných strán. Uzatvorením
dohody o urovnaní sa žalovaný snažil iba znížiť jeho záväzok vyplývajúci z časti
nesplateného úveru. Podľa žalobcu došlo uzatvorením Dohody o urovnaní
jednoznačne aj k porušeniu ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991
Zb., konkrétne § 6 ZKV ods. 1, § 8 ods. 2, podľa ktorých ustanovení správcovia
nepostupovali s odbornou starostlivosťou, keď existujúcu konkurznú podstatu, v čase
vyhlásenia konkurzu znižovali. V tejto súvislosti žalobca poukázal na porušenie
ustanovení § 27 ods. 1, § 27 ods. 3, § 27 ods. 8, § 27 ods. 12 ZKV, podľa ktorých
Dohoda o urovnaní nemohla byť platne uzatvorená, a teda takýmto právnym úkonom
došlo k obchádzaniu zákona ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní v zmysle
§ 39 OZ. Absolútnu neplatnosť žalobca odvodzuje aj tým, že absolútne neplatné sú
tie právne úkony, ktoré sa priečia dobrým mravom a dohoda o urovnaní jednoznačne
bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi.
K odvolaniu zaujal stanovisko odporca podaním doručeným súdu 3.4.2007
a navrhol prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa odporcu
navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, nakoľko žalobca
si nárok na plnenie z úverovej zmluvy už uplatňuje žalobou na zaplatenie
9.972.292,- Sk s prísl. zo dňa 27.9.2004 v inom konaní vedenom na Krajskom súde
v Bratislave pod č.k. 13 Cbi 65/2004. V tejto súvislosti odporca poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu pod sp.zn. 4 Cdo 49/2003, podľa ktorého na
preukázanie naliehavého právneho záujmu je právne bezvýznamné poukázanie na to,
že bez takého určenia sa nemôže domáhať nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré má žalobca získať a že o tom svedčí aj to, že v konaní žalobkyňa
takýto nárok uplatnila. Práve v tejto súvislosti v konaní o vydanie bezdôvodného
obohatenia je podľa Najvyššieho súdu potrebné riešiť ako predbežnú otázku platnosť
namietanej dohody bez už preukazovania naliehavého právneho záujmu. Podľa
odporcu v konaní, v ktorom sa navrhovateľ domáha plnenia z úverovej zmluvy je
potrebné aj posúdenie Dohody o urovnaní, s ktorou otázkou sa bude potrebné
v tomto konaní vysporiadať, nakoľko na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd
kedykoľvek povinný prihliadať a vyvodzovať dôsledky. Podľa odporcu akýkoľvek to
jest aj exekučný súd prihliadne ex offo na absolútnu neplatnosť. Odporca poukazuje
na skutočnosť, že určovacia žaloba je predovšetkým žalobou preventívnou
a naliehavý oprávnený záujem na určení neexistuje v prípade, keď existenciu alebo
neexistenciu právneho vzťahu môže súd určiť v konaní o plnenie. Fakt, že sám
navrhovateľ odvodzuje tým, že sa mieni domáhať jeho práva na plnenie, vylučuje
jeho naliehavý právny záujem na určení platnosti a neplatnosti právnych úkonov.
V časti, kde sa navrhovateľ domáha určenia platnosti Úverovej zmluvy
a Zabezpečovacích zmlúv podľa odporcu žalobca nemôže naliehavý právny záujem
na určení preukázať, nakoľko neplatnosť týmto právnych úkonov nikto
nespochybňoval. Odporca poukázal ďalej na existenciu prekážky rozsúdenej veci,
ktorú preukáže nie je možné odstrániť, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom
súde Martin bolo právoplatne rozhodnuté, že bolo určené, že záložné právo
k nehnuteľnostiam, ktoré zabezpečovalo splnenie pohľadávky odporcom voči
spoločnosti D.B., a.s. úpadcovi zaniklo a to z dôvodu, že došlo k zániku hlavného
zabezpečovacieho záväzku jeho splnením.
Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212
O.s.p., § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolaniu vyhovel.
Predmetom odvolania je posúdiť správnosť rozhodnutia, ktorým prvostupňový
súd zamietol návrh na začatie konania vo veci určenia neplatnosti Dohody o urovnaní
uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 19.4.2002 a zároveň zamietol
návrh na určenie platnosti úverovej zmluvy č. LD 0023100116 zo dňa 22.8.2002,
Dohody o uplatnení vyplňovacieho práva k bianco zmenke bez protestu zo dňa
22.8.2002, zmluvy č. 86/27-00-ZN o zriadení záložného práva na nehnuteľný
majetok zo dňa 22.8.2004, uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice zo dňa
22.8.2000.
Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu je posúdiť, či
konajúci súd rozhodol v súlade s právnymi predpismi, keď návrh na začatie konania
v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu.
Z predložených dokladov nie je sporné, že dohodu o urovnaní, ktorá riešila
záväzok z úverovej zmluvy v spojení so záložnou zmluvou a uznaním záväzku
žalovaného z úverovej zmluvy uzavrel za úpadcu ustanovený správca konkurznej
podstaty súdom, ktorý následne funkcie správcu konkurznej podstaty bol zbavený.
Prvou otázkou je, či novoustanovený správca konkurznej podstaty môže preukázať
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov, vykonaných
bývalým správcom konkurznej podstaty, z dôvodu, že podľa jeho právneho názoru,
ide o úkony, ktoré znevýhodnili úpadcu a znížili výšku konkurznej podstaty.
Ustanovenie § 8 ods. 5 ZKV hovorí, kedy môže súd funkcie správcu
konkurznej podstaty zbaviť a že účinky doteraz vykonaných úkonov zostávajú
zachované a zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2/
citovaného zákona za čas výkonu funkcie.
Podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon,
ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa
prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie
je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide
vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza.
Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla
znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak
svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Zo zákona
o konkurze a vyrovnaní nie je zrejmé, že by novoustanovený správca konkurznej
podstaty nemohol preukázať naliehavý právny záujem na určení absolútnej
neplatnosti právneho úkonu, ktorý bol urobený v čase, keď funkciu správcu
konkurznej podstaty vykonával iný správca súdom predtým určený.
Z ustanovenia § 80 písmeno c/ O.s.p. vyplýva, že návrhom na začatie konania
možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je,
alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Zo zdôvodnenia napadnutého
rozhodnutia, podľa ktorého žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení
neplatnosti „Dohody o urovnaní“ a platnosti úkonov špecifikovaných v návrhu na
začatie konania, nie je úplne zrejmé, na základe čoho prvostupňový súd k takémuto
záveru dospel. Konštatovanie, že v zásade je naliehavý právny záujem daný
v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, je v konkrétnom prípade
nepriliehavé, nakoľko v danom prípade cieľom správcu nie je v budúcnosti sa
domáhať plnenia, ale zamedzenie zníženiu konkurznej podstaty. Správca konkurznej
podstaty má osobitné postavenie účastníka konania, pre ktorého zo zákona
o konkurze a vyrovnaní vyplývajú rôzne povinnosti a jednou zo základných
povinností pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty je postupovať s odbornou
starostlivosťou, teda s takou starostlivosťou, aby bola zabezpečená čo najvyššie
konkurzná podstata úpadcu za účelom najvyššieho uspokojenia konkurzných
veriteľov. Nesporné je, že „Dohoda o urovnaní“, ktorej určenia neplatnosti sa
žalobca predmetným návrhom na začatie konania s odkazom na ustanovenie § 80
písmeno c/ O.s.p. domáha, je dohoda pojednávajúca v konečnom dôsledku o výške
konkurznej podstaty úpadcu. S poukazom na ustanovenie § 8 ods. 2 Zákona
o konkurze a vyrovnaní č. 328/1991 Zb. je práve úlohou správcu konkurznej podstaty
pri zabezpečení výkonu správcu konkurznej podstaty, teda aj zabezpečení najväčšej
výšky konkurznej podstaty postupovať s odbornou starostlivosťou. S odkazom na
uvedené, odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, že žalobca
v danom prípade naliehavý právny záujem na určení neplatnosti „Dohody
o urovnaní“ nepreukázal.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov dospel
k záveru, že prvostupňový súd pochybil, keď žalobu v celom rozsahu zamietol,
z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, a preto prvostupňové
rozhodnutie podľa § 221 ods. 1 O.s.p. zrušil a vec vrátil na nové konanie. V ďalšom
konaní pri skúmaní dôvodnosti návrhu na začatie konania vo veci určenia neplatnosti
„Dohody o urovnaní“ bude potrebné vychádzať z právneho názoru, že žalobca na
tomto určení naliehavý právny záujem preukázal a následne skúmať, či „Dohoda
o urovnaní je z hľadiska obsahu s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 27 Zákona o konkurze a vyrovnaní platná, alebo
neplatná. Dohoda o urovnaní, i keď nie je jednoznačnou dohodou pri speňažení
majetku úpadcu, ale v podstate obsahove je zásahom do výšky majetku úpadcu, ktorý
majetok bol v danom prípade predmetnou dohodou jednoznačne podstatne znížený
o nespornú pohľadávku úpadcu voči dlžníkovi, a teda sa speňaženia majetku
jednoznačne týka. Z uvedeného dôvodu bude potrebné pri posudzovaní neplatnosti
Dohody o urovnaní skúmať splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 27
Zákona o konkurze a vyrovnaní.
Čo sa týka návrhu na začatie konania vo veci určenia platnosti právnych
úkonov, úverovej zmluvy č. LD 9933400093 zo dňa 30.11.1999 uzavretej medzi
žalobcom a žalovaným a zmluvy č. 196/57-ZN o zriadení záložného práva na
nehnuteľný majetok uzavretej dňa 30.11.1999 medzi žalobcom a žalovaným,
odvolací súd sa stotožnil s vysloveným názorom, že keďže ide o platné právne
úkony, ktorých platnosť doposiaľ spochybňovaná nebola, žalobca v tomto prípade
naliehavý právny záujem nepreukázal. O trovách odvolacieho konania bude
rozhodnuté v novom konaní.
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
V Bratislave dňa 29. januára 2008
JUDr. Jana Zemaníková, v.r.
predsedníčka senátu
Za správnosť vyhotovenia: