Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Obo/20/2007

Najvyšší súd

Slovenskej republiky

ROZSUDOK

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu

JUDr. Jany Zemaníkovej a členiek senátu Mgr. Ľubomíry Kúdelovej a JUDr. Evy Hudobovej

v právnej veci navrhovateľa: JUDr. R.N., N.M.B., X., B., správca konkurznej podstaty

úpadcu D.B., a.s., v konkurze, F.n.X, B., IČO:X, právne zastúpený

JUDr. S.R., advokátka, N.M.B., X., B., proti odporcovi: M., a.s., R. X., T.T., IČO:X., právne

zastúpený Mgr. R.U., advokát, V.X, B., o určenie neplatnosti právneho úkonu, na

odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. -207 zo

dňa 11. decembra 2006, takto

rozhodol:

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Bratislave č.k.

-207 zo dňa 11. decembra 2006 z r u š u j e a vec v r a c i a Krajskému súdu

v Bratislave na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Krajský súd v Bratislave rozsudkom č.k. -207 zo dňa 11.12.2006

rozhodol tak, že návrh zamietol a navrhovateľa zaviazal zaplatiť odporcovi na účet

jeho právneho zástupcu trovy konania.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie

konania doručeným dňa 27.9.2004 domáhal určenia, že Dohoda o urovnaní zo dňa

19.4.2002 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcom je neplatná a zároveň sa

domáhal určenia platnosti právnych úkonov, konkrétne „Úverovej zmluvy č. LD

0023100116 zo dňa 22.8.2002, Dohody o uplatnení vyplňovacieho práva k bianco

zmenke bez protestu zo dňa 22.8.2002, Zmluvy č. 83/27-00 (ZN o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam zo dňa 22.8.2000, Zmluvy č. 85/27-00 ZPP

o zabezpečovacom prevode práva k hnuteľnému majetku zo dňa 22.8.2000, všetkých

uzatvorených medzi navrhovateľom a odporcom, Zmluvy č. 86 27-00/ZN o zriadení

záložného práva na nehnuteľný majetok zo dňa 22.8.2004 uzatvorenej medzi

navrhovateľom v 1. rade a spoločnosťou A., a.s. uznanie dlhu vo forme notárskej

zápisnice zo dňa 22.8.2000. Konštatoval, že návrh je podaný s odkazom na

ustanovenie písmeno c/ a že naliehavý právny záujem navrhovateľ vidí

v tom, že bez rozhodnutia vo veci sa správca konkurznej podstaty voči odporcovi

nemôže domáhať plnenia rozdielu medzi pohľadávkou a zostatkom, ktorý zostal po

uzatvorení dohody. Za nesporné označil, že predchádzajúci správcovia konkurznej

podstaty úpadcu uzatvárali v zmysle ustanovenia § 14 ods. 1 písmeno a/ Zákona

o konkurze a vyrovnaní Dohodu o urovnaní s odporcom. Prvostupňový súd vyslovil

právny názor, že navrhovateľ nepreukázal relevantným spôsobom naliehavý právny

záujem na určení neplatnosti Dohody o urovnaní a rovnako naliehavý právny záujem

na určení platnosti Zmluvy o zriadení záložného práva a na určení Dohody

o uplatnení vyplňovacieho práva k bianco zmenke, pretože ich neplatnosť nikto

nespochybňoval. V časti žalobcu, v ktorej sa navrhovateľ domáhal určenia platnosti

zmluvy o zriadení záložného práva, konajúci súd uviedol, že v tejto časti nebolo

možné konanie zastaviť z dôvodu existujúcej prekážky, nakoľko vo veci vedenej pod

č.k. pred Okresným súdom v Martine, táto nebola predmetom

konania. O trovách konania rozhodol podľa tak, že neúspešného

navrhovateľa zaviazal odporcovi uhradiť trovy konania.

Proti tomuto rozhodnutiu v zákonnej lehote sa odvolal navrhovateľ, podaním

doručeným súdu dňa 16.1.2007 (list v spise č. 210) a navrhol rozhodnúť v zmysle

jeho petitu v návrhu na začatie konania. Citoval ustanovenie

a konštatoval, že aj v prípade, keď je možné podať žalobu na plnenie, môže byť

naliehavý právny záujem na určení a to najmä vtedy, ak sa určovacou žalobou

vytvorí pevný právny základ pre právne vzťahy účastníkov sporu a predíde sa

prípadným ďalším žalobám na plnenie, alebo ak žaloba na plnenie nerieši ani nemôže

riešiť obsah a dosah sporného právneho vzťahu, alebo práva, keďže určovacou

žalobou sa odstráni stav právnej neistoty a žalobcu ohrozenie jeho práva. Žalobca

naliehavý právny záujem odôvodňuje jeho neistým právnym postavením a tým, že

bez určenia neplatnosti a platnosti požadovaných úkonov je jeho právo ohrozené.

Neisté právne postavenie odvodzuje tým, že bez požadovaného určenia by nebolo

možné domáhať sa výkonu rozhodnutia na základe exekučného titulu zriadeného

formou notárskej zápisnice zo dňa 22.8.2000, nakoľko správca konkurznej podstaty

môže účinne podniknúť relevantné kroky k uplatnenému nároku z úverovej zmluvy

až po právoplatnom rozhodnutí súdu o tom, že Dohoda o urovnaní je neplatná

a úverová zmluva č. LD 002300116 zo dňa 22.8.2000 uzatvorená medzi žalobcom

a žalovaným ako aj ďalšie požadované právne úkony sú platné. Naliehavý právny

záujem na určení platnosti uvedených právnych úkonov žalobca odvodzuje faktom,

že v prípade keď sa správca konkurznej podstaty domáhal na Okresnom súde

v Prešove v exekučnej veci o zaplatenie z titulu uznania dlhu vo forme notárskej

zápisnice, príslušný súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú, exekúciu zastavil

z dôvodu, že exekúcia bola začatá na základe exekučného titulu, ktorý zanikol

podpísaním Dohody o urovnaní. V tejto súvislosti poukázal žalobca na fakt, že takéto

dohody o urovnaní boli podpísané s viacerými dlžníkmi, čím došlo k zníženiu

konkurznej podstaty o sumu 117 miliónov Sk. V zmysle uvedeného žalobca má

naliehavý právny záujem na určením, že právny úkon „Dohoda o urovnaní

uzatvorená dňa 19.4.2002 je absolútne neplatný právny úkon v zmysle § 39

, nakoľko táto dohoda smerovala k tomu, aby zákon dodržaný

nebol. V tejto súvislosti poukázal aj na ustanovenie , podľa ktorého

ustanovenia dohodou o urovnaní môžu účastníci upraviť práva medzi nimi sporné

alebo pochybné. V prípade úverovej zmluvy neexistovali okolnosti nasvedčujúce

spornosť, prípadne pochybnosť práv a povinností zmluvných strán. Uzatvorením

dohody o urovnaní sa žalovaný snažil iba znížiť jeho záväzok vyplývajúci z časti

nesplateného úveru. Podľa žalobcu došlo uzatvorením Dohody o urovnaní

jednoznačne aj k porušeniu ustanovení

Zb., konkrétne § 6 ZKV ods. 1, § 8 ods. 2, podľa ktorých ustanovení správcovia

nepostupovali s odbornou starostlivosťou, keď existujúcu konkurznú podstatu, v čase

vyhlásenia konkurzu znižovali. V tejto súvislosti žalobca poukázal na porušenie

ustanovení § 27 ods. 1, § 27 ods. 3, § 27 ods. 8, § 27 ods. 12 ZKV, podľa ktorých

Dohoda o urovnaní nemohla byť platne uzatvorená, a teda takýmto právnym úkonom

došlo k obchádzaniu zákona ustanovení zákona o konkurze a vyrovnaní v zmysle

. Absolútnu neplatnosť žalobca odvodzuje aj tým, že absolútne neplatné sú

tie právne úkony, ktoré sa priečia dobrým mravom a dohoda o urovnaní jednoznačne

bola uzatvorená v rozpore s dobrými mravmi.

K odvolaniu zaujal stanovisko odporca podaním doručeným súdu 3.4.2007

a navrhol prvostupňový rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Podľa odporcu

navrhovateľ nepreukázal naliehavý právny záujem na určení, nakoľko žalobca

si nárok na plnenie z úverovej zmluvy už uplatňuje žalobou na zaplatenie

9.972.292,- Sk s prísl. zo dňa 27.9.2004 v inom konaní vedenom na Krajskom súde

v Bratislave pod č.k. . V tejto súvislosti odporca poukázal na

rozhodnutie Najvyššieho súdu pod sp.zn. , podľa ktorého na

preukázanie naliehavého právneho záujmu je právne bezvýznamné poukázanie na to,

že bez takého určenia sa nemôže domáhať nároku na vydanie bezdôvodného

obohatenia, ktoré má žalobca získať a že o tom svedčí aj to, že v konaní žalobkyňa

takýto nárok uplatnila. Práve v tejto súvislosti v konaní o vydanie bezdôvodného

obohatenia je podľa Najvyššieho súdu potrebné riešiť ako predbežnú otázku platnosť

namietanej dohody bez už preukazovania naliehavého právneho záujmu. Podľa

odporcu v konaní, v ktorom sa navrhovateľ domáha plnenia z úverovej zmluvy je

potrebné aj posúdenie Dohody o urovnaní, s ktorou otázkou sa bude potrebné

v tomto konaní vysporiadať, nakoľko na absolútnu neplatnosť právneho úkonu je súd

kedykoľvek povinný prihliadať a vyvodzovať dôsledky. Podľa odporcu akýkoľvek to

jest aj exekučný súd prihliadne ex offo na absolútnu neplatnosť. Odporca poukazuje

na skutočnosť, že určovacia žaloba je predovšetkým žalobou preventívnou

a naliehavý oprávnený záujem na určení neexistuje v prípade, keď existenciu alebo

neexistenciu právneho vzťahu môže súd určiť v konaní o plnenie. Fakt, že sám

navrhovateľ odvodzuje tým, že sa mieni domáhať jeho práva na plnenie, vylučuje

jeho naliehavý právny záujem na určení platnosti a neplatnosti právnych úkonov.

V časti, kde sa navrhovateľ domáha určenia platnosti Úverovej zmluvy

a Zabezpečovacích zmlúv podľa odporcu žalobca nemôže naliehavý právny záujem

na určení preukázať, nakoľko neplatnosť týmto právnych úkonov nikto

nespochybňoval. Odporca poukázal ďalej na existenciu prekážky rozsúdenej veci,

ktorú preukáže nie je možné odstrániť, nakoľko v konaní vedenom na Okresnom

súde Martin bolo právoplatne rozhodnuté, že bolo určené, že záložné právo

k nehnuteľnostiam, ktoré zabezpečovalo splnenie pohľadávky odporcom voči

spoločnosti D.B., a.s. úpadcovi zaniklo a to z dôvodu, že došlo k zániku hlavného

zabezpečovacieho záväzku jeho splnením.

Najvyšší súd Slovenskej republiky prejednal vec podľa ustanovenia § 212

, a dospel k záveru, že odvolaniu vyhovel.

Predmetom odvolania je posúdiť správnosť rozhodnutia, ktorým prvostupňový

súd zamietol návrh na začatie konania vo veci určenia neplatnosti Dohody o urovnaní

uzavretej medzi navrhovateľom a odporcom zo dňa 19.4.2002 a zároveň zamietol

návrh na určenie platnosti úverovej zmluvy č. LD 0023100116 zo dňa 22.8.2002,

Dohody o uplatnení vyplňovacieho práva k bianco zmenke bez protestu zo dňa

22.8.2002, zmluvy č. 86/27-00-ZN o zriadení záložného práva na nehnuteľný

majetok zo dňa 22.8.2004, uznanie dlhu vo forme notárskej zápisnice zo dňa

22.8.2000.

Základnou otázkou pre posúdenie dôvodnosti odvolania žalobcu je posúdiť, či

konajúci súd rozhodol v súlade s právnymi predpismi, keď návrh na začatie konania

v celom rozsahu zamietol z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu.

Z predložených dokladov nie je sporné, že dohodu o urovnaní, ktorá riešila

záväzok z úverovej zmluvy v spojení so záložnou zmluvou a uznaním záväzku

žalovaného z úverovej zmluvy uzavrel za úpadcu ustanovený správca konkurznej

podstaty súdom, ktorý následne funkcie správcu konkurznej podstaty bol zbavený.

Prvou otázkou je, či novoustanovený správca konkurznej podstaty môže preukázať

naliehavý právny záujem na určení neplatnosti právnych úkonov, vykonaných

bývalým správcom konkurznej podstaty, z dôvodu, že podľa jeho právneho názoru,

ide o úkony, ktoré znevýhodnili úpadcu a znížili výšku konkurznej podstaty.

Ustanovenie § 8 ods. 5 ZKV hovorí, kedy môže súd funkcie správcu

konkurznej podstaty zbaviť a že účinky doteraz vykonaných úkonov zostávajú

zachované a zbavením funkcie nezaniká správcova zodpovednosť podľa odseku 2/

citovaného zákona za čas výkonu funkcie.

Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon,

ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa

prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie

je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide

vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza.

Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla

znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak

svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol. Zo zákona

o konkurze a vyrovnaní nie je zrejmé, že by novoustanovený správca konkurznej

podstaty nemohol preukázať naliehavý právny záujem na určení absolútnej

neplatnosti právneho úkonu, ktorý bol urobený v čase, keď funkciu správcu

konkurznej podstaty vykonával iný správca súdom predtým určený.

Z ustanovenia písmeno c/ vyplýva, že návrhom na začatie konania

možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah, alebo právo je,

alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Zo zdôvodnenia napadnutého

rozhodnutia, podľa ktorého žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na určení

neplatnosti „Dohody o urovnaní“ a platnosti úkonov špecifikovaných v návrhu na

začatie konania, nie je úplne zrejmé, na základe čoho prvostupňový súd k takémuto

záveru dospel. Konštatovanie, že v zásade je naliehavý právny záujem daný

v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, je v konkrétnom prípade

nepriliehavé, nakoľko v danom prípade cieľom správcu nie je v budúcnosti sa

domáhať plnenia, ale zamedzenie zníženiu konkurznej podstaty. Správca konkurznej

podstaty má osobitné postavenie účastníka konania, pre ktorého zo zákona

o konkurze a vyrovnaní vyplývajú rôzne povinnosti a jednou zo základných

povinností pri výkone funkcie správcu konkurznej podstaty je postupovať s odbornou

starostlivosťou, teda s takou starostlivosťou, aby bola zabezpečená čo najvyššie

konkurzná podstata úpadcu za účelom najvyššieho uspokojenia konkurzných

veriteľov. Nesporné je, že „Dohoda o urovnaní“, ktorej určenia neplatnosti sa

žalobca predmetným návrhom na začatie konania s odkazom na ustanovenie § 80

písmeno c/ domáha, je dohoda pojednávajúca v konečnom dôsledku o výške

konkurznej podstaty úpadcu. S poukazom na ustanovenie § 8 ods. 2 Zákona

o konkurze a vyrovnaní č. je práve úlohou správcu konkurznej podstaty

pri zabezpečení výkonu správcu konkurznej podstaty, teda aj zabezpečení najväčšej

výšky konkurznej podstaty postupovať s odbornou starostlivosťou. S odkazom na

uvedené, odvolací súd sa nestotožnil so záverom prvostupňového súdu, že žalobca

v danom prípade naliehavý právny záujem na určení neplatnosti „Dohody

o urovnaní“ nepreukázal.

Najvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených dôvodov dospel

k záveru, že prvostupňový súd pochybil, keď žalobu v celom rozsahu zamietol,

z dôvodu nepreukázania naliehavého právneho záujmu, a preto prvostupňové

rozhodnutie podľa zrušil a vec vrátil na nové konanie. V ďalšom

konaní pri skúmaní dôvodnosti návrhu na začatie konania vo veci určenia neplatnosti

„Dohody o urovnaní“ bude potrebné vychádzať z právneho názoru, že žalobca na

tomto určení naliehavý právny záujem preukázal a následne skúmať, či „Dohoda

o urovnaní je z hľadiska obsahu s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho

zákonníka v spojení s ustanovením § 27 Zákona o konkurze a vyrovnaní platná, alebo

neplatná. Dohoda o urovnaní, i keď nie je jednoznačnou dohodou pri speňažení

majetku úpadcu, ale v podstate obsahove je zásahom do výšky majetku úpadcu, ktorý

majetok bol v danom prípade predmetnou dohodou jednoznačne podstatne znížený

o nespornú pohľadávku úpadcu voči dlžníkovi, a teda sa speňaženia majetku

jednoznačne týka. Z uvedeného dôvodu bude potrebné pri posudzovaní neplatnosti

Dohody o urovnaní skúmať splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 27

Zákona o konkurze a vyrovnaní.

Čo sa týka návrhu na začatie konania vo veci určenia platnosti právnych

úkonov, úverovej zmluvy č. LD 9933400093 zo dňa 30.11.1999 uzavretej medzi

žalobcom a žalovaným a zmluvy č. 196/57-ZN o zriadení záložného práva na

nehnuteľný majetok uzavretej dňa 30.11.1999 medzi žalobcom a žalovaným,

odvolací súd sa stotožnil s vysloveným názorom, že keďže ide o platné právne

úkony, ktorých platnosť doposiaľ spochybňovaná nebola, žalobca v tomto prípade

naliehavý právny záujem nepreukázal. O trovách odvolacieho konania bude

rozhodnuté v novom konaní.

P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

V Bratislave dňa 29. januára 2008

JUDr. Jana Zemaníková, v.r.

predsedníčka senátu

Za správnosť vyhotovenia: