Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (21)Rozsudok_3Cob-75-2017.pdf
PDF · 119.82 KB
Case nature
Area
Subarea
3Cob/75/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Vancu a členov senátu JUDr. Gabriely Varhalíkovej a JUDr. Drahomíry Brixiovej v spore žalobcu: PETREX CAR s.r.o., Vojenská 11, Košice - Staré mesto, IČO: 46 856 595, zastúpeného AZARIOVÁ&RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o., Kmeťová 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie 104,03 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I č.k. 30Cb/6/2016-75 z 21.12.2016 takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie konanie zastavil v časti úroku z omeškania prevyšujúcom 5,05% ročne zo sumy 104,03 eur od 17.12.2015 do zaplatenia a paušálnej náhrady trov vo výške 40,00 eur; žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 104,03 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 104,03 eur od 17.12.2015 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnej výške 100%.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 104,03 eur s príslušenstvom. Uviedol, že 20.8.2015 došlo k škodovej udalosti - k škode na motorovom vozidle značky Volkswagen Golf, EČV: KS XXX CN, ktoré patrilo N. C., K. Q. XXX. Predmetná škodová udalosť bola spôsobená K. T., ktorá viedla v čase nehody motorové vozidlo Škoda Forman, EČV: KE XXX BG zapísané na X.. K. T., ktorý mal v čase škodovej udalosti uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Následne bola škodová udalosť žalovanému riadne ohlásená a zaregistrovaná pod č. 1590117426. Náklady na opravu motorového vozidla (vykonal žalobca) predstavovali 548,38 eur s DPH, ktorú sumu si poškodený uplatnil u žalovaného faktúrou č. 2015032. Žalovaný Oznámením o poukázaní náhrady škody z 1.12.2015 poškodenému oznámil, že z povinného zmluvného poistenia poistného X.. K. T., bude poukázaná náhrada škody za poškodené vozidlo vo výške 89,01 eur na účet žalobcu. Navyše z uvedeného oznámenia nie je zrejmý dátum skončenia šetrenia poistnej udalosti, a preto možno tento deň považovať za deň ukončenia šetrenia poistnej udalosti. Čiže suma za opravu motorového vozidla predstavovala 548,38 eur, suma uznaná žalovaným bola iba do výšky 89,01 eur, pričom žalovaný poskytol zálohu poukázaním na účet žalobcu v sume 355,34 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora boli krátené náklady na prácu a teda celková nepriznaná suma tak predstavuje 104,30 eur. Žalovaným neuznaná suma vo výške 104,30 eur bola následne vlastníkom poškodeného motorového vozidla postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo 7.1.2016.
3. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť, pretože pri likvidácii vychádzal z kalkulácie opravy, ktorá vyjadruje skutočnú škodu použitím cien dielov, ktorú udávajú výrobcovia daného typu vozidla. Žalovaný uhradil uplatnené a preukázané náklady na opravu vozidla. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Poistné plnenie bolo krátené z dôvodu navýšenia ceny za normohodinu práce za karosérske, lakovnícke práce ako aj vedľajšie práce oproti priemerným cenám v danom regióne v čase vzniku škody.
4. V priebehu konania zobral žalobca žalobu v časti úroku z meškania prevyšujúcom výšku úroku 5,05% ročne z dlžnej sumy a paušálnej náhrady späť, žalovaný s čiastočným späťvzatím súhlasil, a preto súd v tejto časti konanie v zmysle ust. § 145 ods. 2 CSP zastavil.
5. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie (listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, žalovaným, cenníkmi hodinových sadzieb servisov v Košiciach) a zistil, že náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH) ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom servis v danom prípade si účtoval za normohodinu 32,00 eur (bez DPH), čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia. Preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne, pričom ak sa vykonala oprava motorového vozidla presne podľa kalkulácie žalovaného, náklady na prácu by boli vyššie, nakoľko v zmysle kalkulácie žalovaného by mala trvať 4,3 NH pri cene 19,17 eur/NH, pričom žalobca vykonal opravu za 3,2 NH pri cene 32,00 eur/NH. Z uvedeného vyplýva, že žalobca účtoval normohodinu za lakovacie a mechanické práce, ktorá je v danom regióne obvyklá. Navyše servis je oprávnený si dať na jednotlivé diely svoju maržu/cenu a poisťovňa je povinná túto skutočnosť rešpektovať, preto ceny náhradných dielov v kalkulácii poisťovne nemusia zodpovedať skutočnej cene náhradných dielov.
6. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia (§ 15 ods. 1, § 4 ods. 4 zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 422 ods. 1, § 797 ods. 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.) súd prvej inštancie dospel k záveru, že obrana žalovaného v konaní nebola úspešná. Žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, preto rozhodol tak ako je to uvedené vo výroku napadnutého rozhodnutia. Zdôraznil, že pohľadávka žalobcu vychádza zo základu nevyplateného poisteného plnenia žalovaným poškodenému podľa ust. § 15 zák.č. 381/2001 Z.z. a úrok z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 104,03 eur od 17.12.2015 do zaplatenia je v súlade s § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., keďže žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti 1.12.2015 a v zmysle § 797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti.
7. O trovách konania rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, 2 CSP. Keďže žalobca mal vo veci plný úspech, priznal mu náhradu účelne vynaložených trov konania vo výške 100%. V danom prípade súd prvej inštancie vychádzal z hodnoty sporu (istiny), ktorú priznal v plnej výške a nezohľadnil príslušenstvo, pretože v časti príslušenstva došlo síce v konaní k čiastočnému späťvzatiu v určitej časti a zastaveniu konania, ale ak súd má zohľadniť priznané príslušenstvo žalobcu, ktoré sa nedá kapitalizovať z dôvodu priznania úroku z omeškania od určitého dátumu do zaplatenia, nie je možné určiť presnú výšku tohto priznaného úroku k časti úroku z omeškania zastaveného konania, t.j. v konečnom dôsledku môže byť aj vo vyššej výške.
8. Proti tomuto rozsudku (výroku, ktorým bol žalovaný zaviazaný platiť žalobcovi sumu 104,03 eur spolu s príslušenstvom a výroku o náhrade trov konania) podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietne a zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. Uviedol, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil (§ 365 ods. 1 písm.f/ a h/ CSP).
9. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vyplýva, že súd prvej inštancie mal za preukázané, že došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bolo poškodené motorové vozidlo továrenskej značky Volkswagen Golf, EVČ KS XXXCN opravované u žalobcu s nákladom opravy vo výške 548,38 eur. Na rozdiel medzi účtovanými nákladmi na opravu a náhradou škody, ktorá bola poukázaná súd prvej inštancie zaviazal žalovaného podľa hodinovej sadzby 32,00 eur účtovanej servisom vrátane DPH, ktorú považoval za
obvyklú v danom regióne. Podľa názoru súdu ide o sadzbu približne rovnakú alebo výhodnejšiu a nižšiu v porovnaní s ostatnými servismi, a preto neuznané náklady na množstvo práce v plnej výške neboli zo strany žalovaného dôvodné. Z rozhodnutia súdu ďalej vyplýva, že ak by sa vykonala oprava presne podľa kalkulácie žalovaného, náklady na prácu by boli vyššie, nakoľko v zmysle kalkulácie žalovaného by mala trvať 4,3 NH pri cene 19,17 eur, pričom žalobca vykonal opravu za 3,2 NH pri cene 32,00 eur. Takéto rozhodnutie súdu žalovaný nemôže akceptovať, pretože pri matematickom prepočte (3,2 NH x 32,00 eur = 102,40 eur s DPH t.j. 122,88 eur) - (4,3 NH x 19,17 eur = 82,43 eur s DPH 98,92 eur) rozdiel takto činí 23,96 eur, nie 104,03 eur.
10. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca je neautorizovaným opravcom, a preto pri stanovení obvyklej ceny normohodiny v regióne je možné vziať do úvahy jedine cenu normohodiny u porovnateľných neautorizovaných opravcov, pričom Moris Slovakia s.r.o., ani AUTO Gabriel s.r.o. a ani Porsche Inter Auto Slovakia s.r.o. neautorizovanými opravcami nie sú. Preto nie je možné akceptovať výšku normohodiny 32,00 eur.
11. Podľa žalovaného súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, ak uviedol, že obrana žalovaného v konaní nebola úspešná, žalobca bol v konaní aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzatvorená zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom N. C. a postupníkom PETREX CAR s.r.o., kde je presne špecifikovaný predmet zmluvy - nezaplatenie časti pohľadávky vo výške 104,03 eur, čo predstavuje rozdiel medzi fakturovanou škodou a škodou reálne zaplatenou spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s. a keď tvrdil, že táto pohľadávka vychádza zo základu nevyplateného poistného plnenia žalovaným poškodenému podľa § 15 z.č. 381/2001 Z.z.
12. V danom prípade je zrejmé, že predmetom konania nebolo poistné plnenie (tak ako tomu je pri plnení z uzatvoreného havarijného poistenia), keďže zo skutkového stavu vyplýva, že predmetom je nárok na náhradu škody vzniknutej v dôsledku stretu prevádzky motorového vozidla továrenskej značky Volkswagen Golf, EVČ KS XXXCN a motorového vozidla továrenskej značky škoda Forman, EVČ KE XXXBG, dňa 20.8.2015. Škoda vzniknutá z prevádzky motorových vozidiel je v zmysle zák.č. 381/2001 Z.z. krytá povinným zmluvným poistením zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, teda v danom prípade motorového vozidla Škoda Forman, EVČ KE XXXBG, a preto je zrejmé, že jediným nárokom, ktorý vzniká poškodenému, môže byť len nárok na náhradu škody za poškodené motorové vozidlo Volkswagen Golf, EVČ KS XXXCN, poškodeného t.j. N. C.. V takom prípade poškodený je oprávnený uplatniť si nárok na náhradu škody len proti tomu, kto túto škodu spôsobil. V prípade, ak náhrada škody bola poskytovaná žalovaným (t.j. Allianz - Slovenskou poisťovňou a.s.), tak tento konal výlučne za poisteného, ktorý z titulu existencie poistno-právneho vzťahu má právo, aby poisťovňa za neho uhradila škodu (ktorú na žiadosť poškodeného p. C. z 26.11.2015, poisťovateľ poukázal priamo pre opravcu), pričom poisťovňa voči poškodenému nemala ani nemá žiadne povinnosti.
13. Ďalej žalovaný poukázal na Zmluvu o postúpení časti pohľadávky uzatvorenú podľa ustanovenia § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., ktorú uzatvoril postupca (N. C., K. Q. XXX, XXX XX K. Q.) a postupník (PETREX Car s.r.o., IČO: 46 856 595 s miestom podnikania Vojenská 11, 040 01 Košice -Staré mesto, štatutárny orgán N. Q.). Z čl. I uvedenej zmluvy vyplýva, že postupca mal voči dlžníkovi Allianz - Slovenskej poisťovni a.s. pohľadávku v celkovej výške 548,38 eur, ktorá vznikla z poistnej udalosti č. 159017426, v dôsledku ktorej došlo ku poškodeniu motorového vozidla Volkswagen Golf, EČV: KS XXXCN. Predmetná suma bola u dlžníka uplatnená faktúrou č. 2015032 a z časti t.j. vo výške 444,35 eur priznaná a uhradená. Zostávajúci dlh vo výške 104,03 eur je do dnešného dňa neuhradený.
14. Žalovaný má za to, že s postupcom nikdy nebol a ani nie je v žiadnom záväzkovom právnom vzťahu, z ktorého by vyplývala povinnosť splniť záväzok voči tomuto subjektu. Naopak sám postupca je dlžníkom postupníka, ktorým sa stal tým, že za ním objednanú a opravcom realizovanú opravu motorového vozidla z jeho vlastných prostriedkov nezaplatil, a teda je vylúčené, aby ním (teda poškodeným) neuhradená suma, resp. časť sumy za opravu, mohla byť jeho pohľadávkou voči Allianz - Slovenskej poisťovni, a.s., ktorá by mohla byť platne postúpená z poškodeného (ako objednávateľa opravy) na opravcu. Takýto neuhradený dlh postupcu ako objednávateľa opravy nie je pohľadávkou postupcu (voči
Allianz - Slovenskej poisťovni a.s), teda nemohlo dôjsť k jeho platnému postúpeniu na iný subjekt (v danom prípade na žalobcu), a preto takouto zmluvou nie je založená aktívna legitimácia žalobcu pre konanie. Postupca je dlžníkom postupníka a pokiaľ tento neuhradený dlh za ním objednanú a opravcom realizovanú opravu motorového vozidla, ktorý žalobca nazýva pohľadávkou, bol postúpený z objednávateľa opravy na opravcu, tak takýto neuhradený dlh nie je pohľadávkou postupcu (a už vôbec nie voči Allianz - Slovenskej poisťovni a.s.) a vzhľadom k tomu, že nie je nositeľom práva, o ktoré v konaní ide, nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu na iný subjekt, v danom prípade na žalobcu a takouto zmluvou nie je založená aktívna legitimácia žalobcu pre konanie.
15. Vzhľadom na vyššie uvedené žalovaný zdôraznil, že súd prvej inštancie nesprávne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu pre konanie, pokiaľ nevzal do úvahy, že ak náhrada škody bola poskytovaná žalovaným (Allianz - Slovenskou poisťovňou a.s.), tak tento konal výlučne za poisteného, ktorý z titulu existencie poistno-právneho vzťahu má právo, aby poisťovňa za neho uhradila škodu, pričom poisťovňa voči poškodenému nemala a ani nemá žiadne povinnosti, z čoho vyplýva, že žalovaný nie je nositeľom povinnosti, o ktorú v predmetnom konaní ide. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 7.3.2012 sp.zn. 6Co/119/2012.
16. Žalovaný rozporuje aj priznanie nároku na príslušenstvo pohľadávky, nakoľko v danom prípade ide o škodu, ktorá vznikla prevádzkou dopravných prostriedkov, z ktorého vzniká poškodenému nárok na náhradu škody, pričom tento sa riadi výlučne ustanoveniami Občianskeho zákonníka a špeciálnym právnym predpisom zák.č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Tento špeciálny právny predpis v ustanovení § 11 ods. 8 stanovuje povinnosť poisťovateľa hradiť úroky z omeškania a to len v prípade porušenia povinností stanovených poisťovateľom v ust. § 11 ods. 6 cit. zákona, pričom v danej veci bolo na základe dostupných údajov ukončené prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti plniť a v zákonnej lehote v zmysle ustanovenia § 11 ods. 5 a 6 cit. zák. bola poskytnutá náhrada škody, spolu s vysvetlením zníženia náhrady škody, a preto nárok na príslušenstvo pohľadávky je nedôvodný.
17. Žalovaný odvolaním napadol aj rozhodnutie o priznaní trov konania.
18. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu tvrdí, že z Oznámenia o poukázaní náhrady škody z 1.12.2015, vyplýva, že žalovaný krátil poistné plnenie o sumu vo výške 104,03 eur, pričom ako dôvod krátenia uviedol „nepriznané položky (rozdiel v cene práce)“. Z faktúry č. 2015032, vyplýva, že žalobca vykonal lakovacie aj mechanické práce v rozsahu 8,4 NH, za ktoré účtoval sumu 32,00 eur/NH bez DPH. Z dokumentu „Posúdenie primeranosti nákladov na opravu“ žalovaného je zrejmé, že žalovaný uznal mechanické práce v rozsahu 4,3 NH, lakovacie práce v rozsahu 5,2 NH, žalobca vykonal mechanické práce v rozsahu 3,2 NH a lakovacie práce v rozsahu 5,2 NH, teda 3,2 NH x 32,00 eur = 102,40 eur (s DPH 122,88 eur) + 5,2 NH x 32,00 eur = 166,40 eur (s DPH 199,68 eur) - 4,3 NH x 19,17 eur = 82,43 eur (s DPH 98,92 eur) + 5,2 NH x 19,17 eur = 99,68 eur (s DPH 119,61 eur = 322,56 eur s DPH - 218,53 eur s DPH = 104,03 eur. Rozdiel medzi prácou účtovanou žalobcom ako servisom vykonávajúcim opravu a prácou uznanou žalovaným predstavuje suma vo výške 104,03 eur, čo je suma, o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie z dôvodu rozdielu v cene práce, keďže neuznal výšku normohodiny účtovanú žalobcom ako servisom. Pokiaľ žalovaný, ako uvádza v Oznámení o poukázaní náhrady škody krátil plnenia z dôvodu „rozdiel v cene práce“, uvedené sa týkalo jednak mechanickej a tiež lakovacej práce, a nielen mechanickej práce ako si to chybne vysvetľuje žalovaný.
19. Poukázal na bod 18 napadnutého rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie neuvádza, že by „priznal predmetný nárok z dôvodu, že tento je rozdielom spočívajúcim vo výške nákladov za vykonanú opravu za 3,2 NH pri cene 32,00 eur/NH“. Súd prvej inštancie jednoznačne uviedol, že „náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje obvyklú cenu v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla, pričom servis v danom prípade si účtoval za normohodinu 32,00 eur (bez DPH), čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia (čl. v spise 67) a preto neuznané náklady na množstvo
práce v plnej výške neboli uznané žalovaným dôvodne“. Súd teda poukázal na skutočnosť, že ak by sa oprava vykonala podľa kalkulácie žalovaného, celková cena práce by bola vyššia a to vzhľadom k tomu, že v prípade mechanickej práce žalovaný uznal rozsah prác vo výške 4,3 NH zatiaľ čo žalobca vykonal mechanické práce za 3,2 NH. V žiadnom prípade súd neuviedol matematický výpočet k tomu, z čoho pozostáva žalovaná suma. Podľa žalobcu bolo a je povinnosťou žalovaného a nie súdu alebo žalobcu, preukazovať ako žalovaný dospel k sume 104,03 eur a uviesť poškodenému matematický výpočet tak, aby to bolo zrozumiteľné pre každého.
20. Taktiež žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného v odvolaní, že „žalobca je neautorizovaným opravcom a preto pri stanovení obvyklej ceny normohodiny v regióne je možné vziať do úvahy jedine cenu normohodiny u porovnateľných neautorizovaných opravcov - tak ako to konaní preukázal žalovaný, pričom Moris Slovakia s.r.o., ani AUTO Gabriel s.r.o. a ani Porsche Inter Auto Slovakia s.r.o. neautorizovanými opravcami nie sú“. Totiž zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva skutočnosť, že pri určení ceny obvyklej normohodiny v regióne je možné vziať do úvahy jedine cenu normohodiny u porovnateľných neautorizovaných opravcov kam žalovaný zaraďuje servis žalobcu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na ust. § 4 Zákona o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a má za to, že je potrebné postupovať podľa tohto zákona, pričom nemožno opomenúť ustanovenia o zodpovednosti za škodu, upravené v Občianskom zákonníku, ktorý v rámci súkromného práva predstavuje tzv. všeobecný zákon (lex generalis) stanovujúci základné pravidlá v rámci súkromnoprávnych vzťahov. Skutočnou škodou v zmysle ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, prípadne, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. V tejto súvislosti žalobca poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 4MCdo/23/2008 z 21.12.2009. Náklady na prácu sa vypočítajú s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla.
21. Cena obvyklá v regióne opravcu je vytváraná cenami, ktoré sú stanovené jednak autorizovanými servismi, neautorizovanými servismi, zmluvnými servismi a nezmluvnými servismi. Zo žiadneho zákonného ustanovenia a ani z výkladu pojmu „cena obvyklá v regióne“ nevyplýva skutočnosť, že by pre neautorizovaný servis mala byť cena obvyklá v regióne, ktorú si fakturujú výlučne len neautorizované servisy, kam poisťovňa zaraďuje servis žalobcu. Na trhu fungujú a podnikajú servisy, ktoré možno neoficiálne označiť ako zmluvné servisy, teda majú zmluvu s poisťovňou a výška normohodiny je určená zmluvne; nezmluvné servisy nemajú zmluvu s poisťovňou; „autorizované“ servisy majú zmluvu s výrobcom alebo importérom jednotlivých motorových vozidiel a „neautorizované“ servisy, ktoré nemajú zmluvu s výrobcom alebo importérom jednotlivých motorových vozidiel. Ceny na trhu tvoria všetky tieto servisy. Všetky tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s nariadením komisie (EÚ) č. 330/2010 z 20.4.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov (tzv. všeobecná bloková výnimka) a v nariadení komisie (EÚ) č. 461/2010 z 27.5.2010 o uplatňovaní článku 101 ods. 3 Zmluvy o fungovaní európskej únie na kategórie vertikálnych dohôd a zosúladených postupov v sektore motorových vozidiel, ktoré sa vzťahuje najmä k popredajnému trhu - skrátene nazývané „bloková výnimka“ majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať, či preferovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami. Bloková výnimka dáva možnosť prevádzať nezávislým servisom značkový servis, údržbu a opravy aj nových automobilov v záručnej dobe, a to bez straty záruky samozrejme pri dodržaní postupov a rozsahu prác predpísaných výrobcom automobilu a pri použití originálnych alebo kvalitatívne rovnocenných náhradných dielov; dáva možnosť prístupu k technickým informáciám, dielenským príručkám, a to aj o nových automobiloch; poskytuje možnosť prístupu k originálnym náhradným dielom, originálnej diagnostike a školeniam, a to nediskriminačne, včas a použiteľným spôsobom na rovnakej úrovni ako autorizovaným servisom a poskytuje aj možnosť nakupovať originálne a kvalitatívne rovnocenné náhradné diely, informácie a diagnostiku od nezávislých distribútorov náhradných dielov, a to za účelom rovnocenného postavenia jednotlivých servisov. Bloková výnimka tak odstraňuje prekážky, ktorými sa výrobcovia áut bránili konkurencii.
22. Preto je konanie žalovaného v príkrom rozpore s blokovou výnimkou ako vyplýva z vyjadrenia žalovaného „pri stanovení obvyklej ceny normohodiny v regióne je možné vziať do úvahy jedine cenu normohodiny u porovnateľných neautorizovaných opravcov“. Žalobca predložil cenníky, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne. Pojem autorizovaný servis nie je nikde výslovne zákonne zadefinovaný. Rozdiel medzi autorizovaným servisom a neautorizovaným servisom je v zásade iba v tom, že autorizovaný servis má zmluvu s výrobcom jednotlivých motorových vozidiel. Podľa praxe a usmernení EÚ, však, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu (t.j. autorizovaných servisov) dôvodom k strane garancií, resp. spochybňovanie kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Servis vykonávajúci opravu predmetného poškodeného vozidla vykonal opravu tak, aby oprava bola prevedená účelne, smerovala k odstráneniu následkov škodovej udalosti a vzhľadom na vybavenie servisu, rozsah, a kvalitu prevedených prác, si účtoval za 1NH práce sumu vo výške 32,00 eur bez DPH, pričom podľa žalobcu je táto suma cenou obvyklou v danom regióne a neprevyšuje cenu, ktorú si účtujú iné servisy. Žalovaný priznanú normohodinu vo výške 19,17 eur bez DPH, považuje za cenu obvyklú v danom regióne aj keď nijako nepreukázal, že práve ním určená suma za jednu normohodinu je sumou obvyklou v danom regióne. Vzhľadom na uvedené skutočnosti žalobca považuje námietky žalovaného, že nemožno akceptovať sumu za 1 normohodinu práce účtovanú žalobcom ako opravcom vozidla, za neodôvodnené.
23. K námietke aktívnej vecnej legitimácie žalobca uvádza, že poškodený, ktorý postúpil nárok na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia škodcu na žalobcu, si uplatnil tento nárok voči žalovanému vzhľadom na § 15 Zákona o povinnom zmluvnom poistení, podľa ktorého „Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať“. Z citovaného ustanovenia teda jednoznačne vyplýva, že poškodený má priamy zákonný nárok voči žalovanému na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Vzhľadom k uvedenému je existencia záväzkovo-právneho vzťahu medzi poškodeným, od ktorého odvodzuje nárok žalobca, a žalovaným, nesporná. Žalovaný námietkou aktívnej vecnej legitimácie sa snaží účelovo zavádzať súd, konajúc v rozpore s dobrými mravmi, len aby sa vyhol, resp. oddialil vyplatenie celého poistného plnenia za svojho poisteného. Z konania žalovaného vyplýva, že ide o zjavné zneužitie práva, ktoré nepožíva právnu ochranu.
24. V ďalšom žalobca uviedol, že predmetom sporu v rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 6Co/119/2012, na ktorý žalovaný odkazuje v odvolaní, bol prípad, keď právny nástupca žalobcu žiadal od poisťovne „rozdiel medzi výškou poistného plnenia od Allianz - Slovenskej poisťovne a.s. a skutočnou výškou škody po uvedenej dopravnej nehode“, pričom ten rozdiel predstavoval výlučne znehodnotenie vozidla po oprave, a to vo forme rozdielu medzi hodnotou motorového vozidla pred dopravnou nehodou a hodnotou motorového vozidla po jeho oprave. V tomto prípade sa súd ustálil na názore, že v čase postúpenia pohľadávky daná pohľadávka neexistovala, nakoľko žalovaná suma nepredstavovala súčasť sumy, za ktorú bola vec vrátená do predošlého stavu. Vzhľadom na uvedené má žalobca za to, že je potrebné rozlišovať medzi finančnými prostriedkami, ktoré je potrebné vynaložiť na navrátenie veci do predošlého stavu a finančnými prostriedkami, ktoré spočívali v znehodnotení vozidla. V prípade žalobcu však žalovaný neuhradil výšku potrebných prostriedkov na navrátenie veci do predošlého stavu - vyúčtované náklady na opravu motorového vozidla zn. VW GOLF s EČV: KS XXXCN t.j. faktúru žalobcu, teda pohľadávku, ktorá existovala a ktorá bola riadne postúpená, a nie pohľadávku, ktorá predstavovala tzv. znehodnotenie a ktorej postúpenie v zmysle predloženého rozhodnutia spôsobuje zákonnú zodpovednosť postupcu voči postupníkovi. Postúpenie pohľadávky je z povahy veci vždy spojené s prevodom subjektívneho práva na plnenie, ktoré vyplýva zo záväzkového vzťahu a má relatívny charakter. Určitosť obsahu zmluvy sa posudzuje predovšetkým z hľadiska jednoznačného identifikovania a vymedzenia postupovanej pohľadávky. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie R (ČR) 27/2008, rozhodnutia NS ČR sp.zn. 29Odo/775/2004 a sp.zn. 28Cdo/1092/2009 a Nález Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 640/2014 z 1.4.2015.
25. Na základe uvedeného má žalobca za to, že žalovaným predložený judikát je v otázke aktívnej vecnej legitimácie a postúpenia pohľadávky pre tento prípad irelevantný a podporuje argumentáciu žalobcu ohľadne skutočnej škody a povinnosti žalovaného plniť.
26. Vychádzaných z vyššie uvedeného sa podľa žalobcu súd prvej inštancie správny vysporiadal s námietkou aktívnej vecnej legitimácie, ktorú vzniesol žalovaný. Existencia záväzkového vzťahu medzi poškodeným a žalovaným je nesporná, vzhľadom k tomu, ak poškodený postúpil krátenú časť pohľadávky voči žalovanému na žalobcu, žalobcovi svedčí aktívna vecná legitimácia v spore.
27. Preto žalobca navrhol, aby odvolací súd v súlade s § 387 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania vo výške 30,53 eur.
28. Žalovaný v podaní doručenom súdu prvej inštancie 9.5.2017 opätovne odkázal na všetky svoje doterajšie tvrdenia a na svoju kompletnú argumentáciu vo veci nedôvodnosti nároku. Uviedol, že naďalej trvá na podanom odvolaní.
29. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379, § 380 ods. 1, 2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.
30. Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 30.1.2018 o 9.35 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 200/2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 19.1.2018 na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 1, 3, § 378 ods. 1 C.s.p..
31. Podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
32. K námietke, že žalovaný nikdy nebol s postupcom v žiadnom právnom vzťahu, odvolací súd poukazuje na ustanovenie § 4 ods. 4 a hlavne ust. § 15 ods. 1 zák.č. 381/2001 Z.z., podľa ktorého náhradu škody uhrádza poisťovateľ (v tomto prípade žalovaný) poškodenému (postupca). Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
33. Tieto ustanovenia by mali byť pre žalovaného nepochybné.
34. Poškodený N. C. ako postupca postúpil uplatnenú pohľadávku 104,03 eur postupníkovi - žalobcovi zmluvou zo 7.1.2016 v súlade s ust. § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka, a preto aktívne legitimovaným na uplatnenie náhrady škody (nie poistného plnenia) je terajší žalobca.
35. Pokiaľ ide o úroky, odvolací súd poukazuje na úplné a správne odôvodnenie súdu prvej inštancie.
36. Žiaden právny predpis neukladá povinnosť dať vozidlo v takomto prípade ako je tento do opravy autorizovanej opravovni alebo pri stanovení obvyklej normohodiny v regióne vychádzať z normohodiny jedine v porovnateľných neautorizovaných opravcov.
37. V konaní bola nepochybne preukázaná výška škody (§ 15 ods. 1 cit.zák.) a námietky žalovaného sú preto pre rozhodnutie odvolacieho súdu právne bezvýznamné.
38. Napokon aj výrok o náhrade trov konania zodpovedá ust. § 255 ods. 1 CSP.
39. Z uvedeného dôvodu odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
40. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p.. Žalovaný nebol v odvolacom konaní úspešný, preto nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania. O výške priznaných trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) /§ 428 C.s.p./.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).