Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/19/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Róbertom Zsigom v spore žalobcu: BK SERVIS s.r.o., Prašná 6, 040 18 Košice - Krásna, IČO: 36 586 188, zastúp. spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúp. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava , IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 109,19 EUR s prísl. takto

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 109,19 EUR, úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 109,19 EUR od 18.10.2020 do zaplatenia a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o ich výške bude rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1.Žalobou doručenou súdu dňa 20.10.2020 (v upomínacom konaní) žalobca žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie 109,19 EUR a úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 109,19 EUR od 08.10.2020 do zaplatenia. Ďalej žiadal, aby mu súd priznal náhradu trov konania.

2.Žalobca uviedol, že v súvislosti so škodovou udalosťou špecifikovanou v správe o nehode dala poškodená spoločnosť: CBS, s.r.o., svoje poškodené motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške v zmysle priloženej faktúry. Táto pohľadávka bola následne uplatnená poškodeným u žalovaného. Žalovaný po ukončení šetrenia poistnej udalosti nepriznal poškodenému uplatnenú sumu náhrady škody, ktorá je predmetom žaloby. Vyššie uvedená neuhradená pohľadávka za opravu motorového vozidla v žalovanej sume bola poškodeným postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky. 2A.Poukázal na ust. , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej ako „“) a na ust. ) a uviedol, že skutočnou škodou v zmysle ustanovenia je majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že navrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. „Pod pojmom škoda v zmysle ustanovenia Obč. zákonníka sa chápe ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi, a je teda napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Náhrada škody, ak má plniť reparačnú (reštitučnú) funkciu, má zabezpečiť poškodenému plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nie však viac.“ (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , zo dňa 21. decembra

2009) Právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Servis, t. j. žalobca, pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlo spĺňalo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. 2B.Zároveň oznámenie žalovaného je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Neuviedol na základe čoho vypočítal nepriznané položky ani z čoho vychádzal pri stanovení nákladov na opravu, preto považujeme oznámenie žalovaného o ukončení šetrenia a výške škody za nedôvodné a nepreskúmateľné. Žalovaný tým porušil ust. , podľa ktorého: ,,Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.” V danom prípade sa teda jedná o svojvôľu žalovaného pri stanovení nákladov na opravu, čo je neakceptovateľné. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. 2C.Na základe uvedeného, žalobca si týmto návrhom na vydanie platobného rozkazu uplatnil nárok na náhradu škody z poistnej udalosti v žalovaným nepriznanej výške. Zároveň, pre prípad podania odporu, navrhol, aby predložil pri svojom prvom úkone celé likvidačné spisy, z ktorých je zrejmé, ako vykonával šetrenie poistnej udalosti. 2D.Žalobca v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov týmto navrhol v prípade, ak žalovaný podá odpor, pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle . Zo správy o nehode je zrejmé, že dopravná nehoda sa stala na Herlianskej ulici, Košice - mestská časť Košická Nová Ves, pričom táto oblasť spadá do rozhodovacej právomoci pre Okresný súd Košice I, Štúrova 29, 041 51 Košice. 2E.Vo vzťahu k úroku z omeškania poukázal na ust. a ust. prvá veta . Žalovaný listom zo dňa 24.09.2020, oznámil žalobcovi, že dňa 23.09.2020 ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9568951467, v ktorej uviedol závery šetrenia poistnej udalosti. Keďže žalovaný nezaplatil riadne a včas, dostal sa do omeškania a žalobca si uplatnil aj zákonný úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 109,19 EUR od 08.10.2020 do zaplatenia.

3.Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal dňa 05.11.2020 v zmysle návrhu žalobcu platobný rozkaz sp. zn. .

4.Proti platobnému rozkazu podal v zákonom stanovenej lehote žalovaný odpor s odôvodnením, že nárok žalobcu neuznáva a považuje ho za nedôvodný. Tvrdil, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal na skutočnosť, že podľa ustanovenia (ďalej len ,“), s výnimkou , ak zákon o upomínacom konaní neustanovuje inak. V nadväznosti na vyššie uvedené mal za to, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované ustanovením , nakoľko podľa ods. 1 tohto ustanovenia sa v žalobe ,,okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh.“ Zároveň podľa ods. 2: ,,Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy.“ Tvrdil, že žalobca mal v žalobnom návrhu v časti opisu skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok, označiť a presne špecifikovať skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera. Žalobca pritom nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu predmetných škodových udalostí a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa ich týkali. Žalobca údaje o týchto podstatných náležitostiach neuviedol, niektoré síce vyplývajú z príloh, čo však absolútne nie je, vzhľadom na znenie ustanovenia , postačujúce. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“) sp. zn. , podľa ktorého: „Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej

vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide.“ Z uvádzaného rozhodnutia NS SR podľa žalovaného vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Aplikáciou uvádzaného judikátu na predmetné súdne konanie je toho právneho názoru, že v predmetnom konaní, žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný. Vzhľadom na uvádzaný skutkový stav (ktorý súčasne potvrdzujú aj dôkazy predkladané žalobcom) poškodení mali voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívali v neuhradených faktúrach. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodení predstavovali subjekty, ktorí boli dlžníkmi žalobcu. Uvedené potvrdzujú a preukazujú práve žalobcom predložené (v rámci predmetného súdneho konania) faktúry, v zmysle ktorých subjektom zaviazaným na plnenie boli práve poškodení. V zmysle ustanovenia v aktuálnom znení (ďalej len „“) „Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.“ S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj na znenie ustanovenia vyplýva, že nakoľko poškodení predstavovali dlžníkov žalobcu, nemohli so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetných zmlúv o postúpení pohľadávok nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodených na žalobcu (nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradili a teda im nikdy ako pohľadávky nevznikli), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodených, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú práve pohľadávky žalobcu. Inak povedané, uvedeným postúpením došlo medzi poškodenými ako postupcami a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávok žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným zákonným ust. . Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. Poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. zo dňa 29. januára 2008, podľa ktorého: „Podľa ustanovenia neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom. Absolútne neplatný právny úkon, je právny úkon, ktorý nie je dovolený. O takúto nedovolenosť a teda absolútnu neplatnosť právneho úkonu ide vtedy, ak svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo zákon obchádza. Obchádzanie zákona obsahom alebo účelom urobeného právneho úkonu spravidla znamená, že právny úkon neodporuje síce výslovnému zneniu ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol.“ S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu viažucu sa k uzatvoreniu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom, týkajúcu sa nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného vzťahu, a to z dôvodu, že predmetom zmluvy o postúpení pohľadávok bolo postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktoré žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), považoval takýto právny úkon podľa ustanovenia za absolútne neplatný. Okrem nemožnosti uzatvorenia takéhoto zmluvného typu z vyššie uvedených dôvodov, súčasne v predmetnej zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúci sa postúpenia samotnej pohľadávky. V predloženej zmluve o postúpení pohľadávky, je pritom zmluvnými stranami uvedená len špecifikácia pohľadávky (nimi určená a vymedzená, podľa nášho právneho názoru neexistujúca), ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľu zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Uvedením predmetných skutočností (t. j. špecifikácia pohľadávky a predmetu) nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Poukázal tiež na skutočnosť, že samotný predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Nakoľko z predmetu realizovaného postúpenia (Zmluvy o postúpení pohľadávky) vyplýva, že poškodený ako postupca postupuje pohľadávku ktorú má voči žalovanému, pričom táto pohľadávka má predstavovať sumu, ktorá vznikla ako krátenie fakturovanej sumy v zmysle Faktúry vystavenej zo strany žalobcu voči poškodenému. Rozporuplnosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočívajúca v skutočnosti, že z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného, zakladá rovnako, a to ako aj v prvom uvedenom prípade absolútnu neplatnosť predmetného právneho úkonu

- t. j. zmluvy o postúpení pohľadávky. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia zo strany žalobcu poukázal na Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24.09.2020 (ďalej len „Oznámenie o poistnom plnení“), ktoré predložil sám žalobca, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie nepriznania časti uplatňovanej náhrady škody. Žalobca sa teda z Oznámenia o poistnom plnené preukázateľne dozvedel z akých dôvodov a v akom rozsahu bolo poistné plnenie zo strany žalovaného krátené, čo napokon žalobca aj sám vo svojej žalobe potvrdzuje. Žalovaný mal zároveň

za to, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukazuje na závery uvedené v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. , ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody, a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“) je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Vzhľadom k uvedenému mal za to, že uplatnené nároky žalobcu sú nepreukázané, neoprávnené a nedôvodné.

5.Žalobca vo vyjadrení k odporu k tvrdeniu žalovaného, že návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritériá požadované podľa uviedol, že toto tvrdenie sa nezakladá na pravde. V zmysle platnej právnej úpravy v žalobnom návrhu má byť uvedená špecifikácia rozhodujúcich skutočností, o ktorých existenciu žalobca opiera svoje tvrdenie, že došlo k porušeniu jeho práva a je potrebné zabezpečiť jeho ochranu prostredníctvom návrhu podaného na súd. V uvedenom prípade mal za to, že skutočnosti, ktoré žalovaný vymenúva, nepredstavujú rozhodujúce skutočnosti, od ktorých uvedenia závisí úspech/ neúspech žalobcu v spore. Škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody, ktorej vznik zapríčinil vodič motorového vozidla, ktorý mal uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Dopravná nehoda bola žalovanému riadne nahlásená, pričom žalovaný na základe uvedeného priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla. Sám žalovaný tak uznal nárok žalobcu, resp. poškodeného na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Preto skutočnosť, ktorou je priebeh dopravnej nehody, považuje za skutočnosť, ktorá v uvedenej veci nie je rozhodujúca. V návrhu na vydanie platobného rozkazu v uvedenej veci žalobca jasne uvádza: 1) že po vzniku škodovej udalosti bola predmetná škodová udalosť riadne u žalovaného nahlásená - uvedené aj pod ktorým číslom poistnej udalosti žalovaný poistnú udalosť zaregistroval, 2) že v dôsledku vzniknutej situácie - škodovej udalosti, si poškodený dal opraviť svoje poškodené motorové vozidlo u žalobcu, 3) vyčíslenie nákladov na opravu vo faktúre, ktorá bola navyše ako dôkaz predložená, 4) doručenie oznámenia žalovaného o likvidácii poistnej udalosti s vymedzením, koľko žalovaný priamo žalobcovi plnil a koľko nie, pričom toto oznámenie o poistnom plnení bolo ako dôkaz v konaní predložené, teda sám žalovaný uznal dôvod pohľadávky, jej právny titul a existenciu (spochybňoval len výšku pohľadávky), 5) informácia o tom, že pohľadávka poškodenému, vzniknutá z neuhradenia faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške bola postúpená na žalobcu, pričom ako dôkaz bola predložená zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá obsahuje všetky zákonné náležitosti. Vzhľadom na vyššie uvedené mal za to, že žalobca do žaloby uviedol všetky podstatné náležitosti a taktiež označil a predložil dôkazy na preukázanie ním tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh. Preto považuje argumentáciu žalovaného týkajúcu sa nedostatkov náležitostí podania za bezpredmetnú a právne irelevantnú. 5A.K námietke aktívnej vecnej legitimácie uviedol, že žalovaný v druhej časti svojho vyjadrenia namieta, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný na podanie žaloby, a to z dôvodu, že poistený nemohol platne postúpiť pohľadávky na žalobcu, a to z toho dôvodu, že v čase postúpenia bol dlžníkom žalobcu. Poistený mal pohľadávku z titulu poistenej udalosti voči žalovanému, a to poistené plnenie v žalovanej výške. Túto svoju pohľadávku postúpil na žalobcu, ktorý si ju uplatnil v tomto konaní. To, čo tvrdí žalovaný, že poistený bol v čase postúpenia dlžníkom žalobcu, je irelevantné. Ide o iný zmluvný vzťah, oprava MV, ktorá nebola postúpená, ani uplatnená, ani nemohla byť, keďže poistený je dlžníkom, nie veriteľom. Zjavne neopodstatnená a nelogická námietka žalovaného. Na podporu poukázal judikatúru: „Poškodená bola veriteľom majúcim pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpila na žalobcu. Preto námietka žalobcu, že medzi poškodenou a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mala totiž poškodená pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpila na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodená uhradila náklady za opravu vozidla.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. ) Obdobne tak platí aj podľa ustálenej judikatúry: „Výška náhrady za poškodenú vec nie

je závislá na tom, či si poškodený nechal vec opraviť, či si ju opravil sám alebo či ostala neopravená. Rozsah náhrady škody nie je závislý od toho, ako poškodený následne s vecou naložil, či si ju nechal poškodenú, alebo ju predal, daroval a pod., pretože tieto okolnosti nesúvisia s príčinou vzniku škody.“ (R 5/1988, R 25/1990) 5B.Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je teda škodová udalosť, na výšku škody, resp. jej rozsah, nemá vplyv skutočnosť, aký servis opravu vykonal, a či vôbec. Fakturácia predstavuje vyčíslenie nároku. Aj podľa ustálenej judikatúry súdov, keďže opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla. Faktúra predstavuje hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom povinného zmluvného poistenia, ktoré má chrániť poškodeného. Poškodený nemôže doplácať na to resp. byť sankcionovaný za to, že mu niekto iný spôsobil škodu. Rozsah náhrady škody poskytnutý poškodenému (resp. žalobcovi, na ktorého bola postúpená pohľadávka poškodeného), by mal zohľadňovať všetky účelne vynaložené prostriedky použité na navrátenie poškodeného motorového vozidla do predošlého stavu. Nie je daný dôvod, aby časť nákladov neuhradených žalovaným musel znášať poškodený, ktorý nezavinil dopravnú nehodu a predmetnou opravou motorového vozidla sa len domáhal uvedenia motorového vozidla do stavu pred nehodou. 5C.Zároveň uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla plnil časť výšky škody. V zmysle vyššie uvedeného tak mal tak za to, že žalovaný písomne uznal svoj dlh v zmysle v platnom znení (ďalej len „“) čo do dôvodu voči žalobcovi, sporná ostala len výška. Na podporu svojich tvrdení uviedol judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky: „K platnosti právneho úkonu uznania dlhu v zmysle ., okrem písomnej formy a všeobecných náležitostí predpísaných pre právne úkony je potrebné, aby dlžník vyjadril prísľub zaplatiť dlh, uviedol dôvod jeho vzniku a výšku v akom dlh uznáva.“ (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn.: ) 5D.Žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol dôvod vzniku dlhu - oprava motorového vozidla a vyjadril zároveň v akej výške dlh uznáva a taktiež vyjadril prísľub zaplatiť dlh priamo na účet žalobcu. Žalovaný však následne v podanom odpore uvádza svoju argumentáciu, v zmysle ktorej absolútne odmieta existenciu uvedeného dlhu. Takéto konanie žalovaného považujeme za nedôvodné, arbitrárne a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že žalobca bol aktívne vecne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu. Žalobca v tejto súvislosti poukázal aj na početnú judikatúru krajského súdu v Košiciach: Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 30.1.2018, zo dňa 25.10.2017, zo dňa 22.2.2018, kde v skutkovo a právne obdobných veciach súd rozhodol rovnako. Zároveň tak poukazuje aj na základný princíp právnej istoty, kde v právne a skutkovo obdobných veciach má súd rozhodovať obdobne. Podľa ods. 2 „Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.“ Apeloval preto na konajúci súd, aby rozhodol v súlade s vyššie uvedeným ústavnoprávne a medzinárodnoprávne garantovaným princípom právnej istoty. 5E.K náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení namietal absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky a mal za to, že samotný predmet žalobcom predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. S uvedeným však žalobca v žiadnom prípade nesúhlasil. Podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle : 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (poistnej udalosti). Zároveň, v článku I zmluvy o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek

pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 109,19 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto pohľadávka je predmetom postúpenia a teda aj takto prejavuje svoju vôľu pohľadávku v konkrétnej výške, vzniknutú z konkrétneho dôvodu, postúpiť. Zmluva o postúpení pohľadávky z hľadiska platnosti ako právneho úkonu musí obsahovať generálne základné prvky, ktoré sú nevyhnutné pre platnosť každého právneho úkonu, v zmysle a nasl. v platnom znení (ďalej len „“). Samotný prejav vôle z hľadiska jeho náležitostí tak môže byť vyjadrený ako výslovne, tak aj konkludentne. Mal za to, že postupca v uvedenom prípade, v zmluve o postúpení pohľadávky, vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky Taktiež v článku III predmetnej zmluvy v bode 4 zmluvné strany (teda postupca a postupník) vyhlasujú, že zmluva predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu a na znak súhlasu ju podpisujú. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Poukázal taktiež na judikatúru súdov v otázke nazerania na posudzovanie náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávky: „Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“(Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015) Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky: „Námitka neplatnosti postupní smlouvy s výjimkoupřípadů uvedených v dlužníkovi vůči postupníkovi nepřísluší.“(rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR, sp. zn.: ) Mal tak za to, že predmetná zmluva vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto považujeme tvrdenia žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia o ohľadne neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok za bezpredmetné a právne irelevantné. Zároveň poukazujeme aj na početnú judikatúru, kde žalovaný rovnako namietal neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, pričom takéto námietky boli už v právne a skutkovo obdobných veciach riešené Krajským súdom v Košiciach, ktorý vyslovil platnosť zmlúv o postúpení a neopodstatnenosť námietok, v konaniach pod sp. zn.: , , , , , , , ako aj v mnohých ďalších konaniach na Krajskom súde v Košiciach ako aj iných súdoch Slovenskej republiky. 5F.K poistnému plneniu uviedol, že žalovaný poukázal vo vzťahu a k výške plnenia na dôvody uvádzané v oznámení o poistnom plnení, avšak bez akéhokoľvek bližšieho zdôvodnenia alebo poskytnutia dôkazu o správnosti postupu žalovaného. Svoje tvrdenia neoprel o žiadnu relevantnú obranu či použitie prostriedkov aktívnej procesnej obrany čo do podstaty krátenia nároku žalobcu. Žalovaný iba odkazuje na svoje oznámenie o poistnom plnení. Pričom samotné oznámenie je nedôvodné, nezrozumiteľné a arbitrárne. Žalovaný nepreukázal, že jeho krátenie nároku na náhradu škody žalobcu je dôvodné. Dôvody krátenia náhrady škody nemajú oporu v zákone, nakoľko žalobca za 1NH práce účtoval 30EUR/hod. Takto účtovaná suma pre práce je výhodnejšia resp. porovnateľná s inými autoservismi vykonávajúcimi opravu poškodených motorových vozidiel. Pre porovnanie uviedol ceny lakovacích a mechanických prác autoservisov v danom regióne. V servise Moris Slovakia s.r.o., Alejová 4, 040 11 Košice je cena týchto prác 45,00/42,00EUR bez DPH a v servise Auto Gábriel, s.r.o., Osloboditeľov č. 70, 040 17 Košice je ich cena 48,00 EUR bez DPH. Žalovaný navyše vo svojom oznámení uvádza, že boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK %. K lakovacej konštantne uviedol, že na poškodené motorové vozidlo bolo potrebné naniesť druh laku: metal. metódou lakovania: Eurolak , ktorý bolo nevyhnutné naniesť pri oprave poškodeného motorového vozidla v dvoch vrstvách. Takýto pracovný postup predpisuje výrobca danej značky motorového vozidla aj výrobca lakov. Uviedol, že vôbec nejde o neprimerané náklady na lakovací materiál. Žalobca vykonával len tie opravy, ktoré bolo nevyhnutné vykonať na prinavrátenie poškodeného motorového vozidla do stavu pred škodovou udalosťou.

5G.Ďalej uviedol, že žalovaný rozlišuje autoservisy na autorizované a neautorizované. Takéto rozlišovanie nemá oporu v zákone. V žiadnom právnom predpise nie je uvedené v akom autoservise si poškodený zo škodovej udalosti má dať opraviť vozidlo. Poškodený nie je žiadnym právnym predpisom nútený si dať opraviť svoje poškodené motorové vozidlo v autorizovanom či neautorizovanom autoservise. A už vôbec nemôže byť žalobca, resp. poškodený sankcionovaný tým, že ak si nedá opraviť poškodené vozidlo v neautorizovanom autoservise mu nebude uhradená celá vzniknutá škoda. 5H.Žalobca mal za to, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na skutočnosti uvedené žalobcom v návrhu na vydanie platobného rozkazu a neuviedol skutočnosti, ktoré by spochybnili žalobcom uplatnený nárok čo do základu aj výšky. Žalovaný takisto neuviedol žiadny relevantný dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Poukázal na ust. a a uviedol, že koncentrácia konania predstavuje efektný a funkčný nástroj zrýchlenia sporového konania, ktorého cieľom je, aby jednotlivé strany využili všetky svoje prostriedky procesnej obrany, resp. procesného útoku čo najskôr, aby nedošlo k zdĺhavým a neefektívnym súdnym konaniam. Povinnosťou účastníka, ktorý tvrdí určité skutočnosti v sporovom konaní je, aby danú skutočnosť preukázal, a to znamená uniesol dôkazné bremeno. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti a platí pre každého účastníka sporu. Ide o zodpovednosť účastníka preukázať tvrdené, avšak je potrebné brať ohľad aj na hospodárnosť, efektívnosť a dĺžku konania. Žalobca dôvodnosť svojej žaloby riadne preukázal listinnými dôkazmi, ktoré boli prílohou žalobného návrhu a žalovaný neuniesol dôkazne bremeno, nakoľko neuviedol žiadny (právny) dôvod, pre ktorý by žalobca nemal právo na uplatnený nárok. Žalovaný v podanom odpore teda nijak nevyvrátil žalobcom uplatnený nárok na poistné plnenie uvedený v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Ak žalovaný tvrdí, že jeho postup bol zákonný a dôvodný, resp. ak neakceptuje predloženú faktúru, a aj vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný je subjektom, ktorý má zo zákona vykonávať šetrenie, musí svoje tvrdenia relevantne preukázať a zdôvodniť. Obrana žalovaného je iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia a žalovaný v tomto ohľade neuniesol dôkazné bremeno. Žalovaný nie je oprávnený neuhradiť vzniknutú škodu v plnom rozsahu iba s poukazom na svoj subjektívny názor, že takýto jeho postup je dôvodný. Zároveň navrhol, aby žalovaný predložil celý likvidačný spis, z ktorého je zrejmé, ako vykonával šetrenie. Likvidačné spisy predstavujú základné dokumenty poisťovne, z ktorých je zrejmé, ako bolo vykonané šetrenie a z akých podkladov žalovaný vychádzal pri určení a výške vyplateného nároku, a zároveň táto dokumentácia pomôže pri určení, ktoré skutočnosti sú v tomto konaní sporné a ktoré nie. 5I.K úrokom z omeškania uviedol, že žalovaný namietal uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko si splnil svoju povinnosť a plnenie žalobcovi poskytol. Podľa žalovaného nestotožnenie žalobcu s odôvodnením zo strany žalovaného vo vzťahu k výške plnenia, nemožno vykladať tak, že žalovaný si svoju povinnosť nesplnil. S uvedenými tvrdeniami žalovaného sa žalobca nestotožňuje. Vo vzťahu k uplatnenému úroku z omeškania žalovaný poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.11.2018. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.11.2018: "Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b/ , účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Skutočnosť, že poisťovňa neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv poškodeného, nemožno vykladať spôsobom, že by si túto povinnosť nesplnila vôbec a následne prijať záver, že nesplnením tejto povinnosti sa dostala v zmysle do omeškania." Žalovaný rozporuje žalobcom uplatnený úrok z omeškania pri poistnej udalosti z dôvodu, že úrok z omeškania je viazaný na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyplývajúcej zo , t.j. povinnosti do troch mesiacov ukončiť šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný argumentuje, že túto povinnosť si splnil v uvedenej lehote, a preto žalobca nemá nárok na uplatnený úrok z omeškania. 5J.Návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5,00 % úrok z omeškania ročne zo sumy 109,19 EUR od 18.10.2020 do zaplatenia, čo právne odôvodnil ust. ako sankciu za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy, t.j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ustanovení , a tieto nevylučujú aplikáciu ustanovenia , nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia . Podstatným kritériom pre rozlíšenie považuje to, že v ustanovení zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení,

pričom ustanovením je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia , a teda ho nemožno sankcionovať podľa , nevylučuje to aplikáciu ustanovenia , a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. 5K.Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný plniť tento preukázaný nárok odmietol bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Mal za to, že žalobca v predmetnom súdnom konaní preukázal, že ním uplatnený nárok na doplatenie náhrady škody v sume 109,19 EUR je dôvodný. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 109,19 EUR - náklady za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v , neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - . Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa , t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa . Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Ak by sa pripustili závery Najvyššieho súdu SR v rozsudku sp. zn. z 22.11.2018 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa , t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň v prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Uvedený výklad jednoznačne nie je zámerom zákonodarcu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca predložil žalovanému faktúru za opravu vozidla , ktorú bol žalovaný povinný prešetriť v rámci šetrenia poistnej udalosti, a do 15 dní od skončenia prešetrovania poistnej udalosti žalobcovi poskytnúť poistné plnenie. Ak žalovaný, čo i len časť zo žalobcom uhradenej faktúry neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukáže nárok žalobcu na zaplatenie celej fakturovanej sumy, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže je zrejmé, že žalovaný neplnil peňažné plnenie riadne a včas. Tento skutkový stav sa nijakým spôsobom neodlišuje od klasického záväzkového vzťahu, kedy ak veriteľ vyzve dlžníka na zaplatenie peňažného dlhu, ktorý však neakceptuje veriteľom požadovanú výšku plnenia, pričom v súdnom konaní sa neskôr preukáže, že veriteľ má nárok na ním požadovanú výšku plnenia, súd zaviaže dlžníka aj na úhradu úroku z omeškania za nesplnenie peňažného dlhu riadne a včas. Úroky z omeškania majú povahu sankcie (sankčné úroky) za omeškanie dlžníka so splnením záväzku ( a ). Ak by sa pripustili závery v rozsudku Najvyššieho súdu SR, neexistovala by žiadna sankcia pre poisťovňu v prípade, ak by neposkytla peňažné plnenie riadne a včas, čo by malo za následok aj nárast počtu súdnych konaní a zaťaženia súdov súdnymi konaniami voči poisťovniam. Na podporu týchto tvrdení poukazuje aj na nasledovnú judikatúru: „ v znení neskorších predpisov je osobitným zákonom vo vzťahu k , ktorý je všeobecným právnym predpisom upravujúcim súkromnoprávne vzťahy ( ). Vzťah týchto dvoch predpisov vyplýva zo zásady „lex specialis derogat legi generali“, čo znamená, že ustanovenia osobitného predpisu sa použijú prednostne v prípade, ak tento osobitný zákon upravuje niektorú otázku odlišne od všeobecného právneho predpisu. Ust. výslovne ustanovuje, kedy vzniká poistiteľovi povinnosť poskytnúť poistné plnenie poškodenému. Ide zároveň o úpravu termínu, kedy nastáva splatnosť poistného plnenia. Omeškanie dlžníka je sankciou za porušenie povinností splniť dlh riadne a včas. Omeškanie začína uplynutím doby splatnosti, ktorá vyplýva z hmotného práva. Vo všeobecnosti platí, že ak sa dlžník dostane do omeškania s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od neho popri plnení úroky z omeškania ( ). Ustanovenie upravuje osobitnú sankciu vo forme peňažných úrokov z omeškania pre prípad, ak

poisťovateľ nesplní svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona, teda v lehote do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti neskončí prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinností, resp. neposkytne poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť poistné plnenie. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ust. vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ nevyplatí bezdôvodne, plnenie v lehote podľa zákona, a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení."(rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 22.11.2018) Povinnosť nepeňažnej povahy, ktorá je stanovená v ust. , pri nesplnení ktorej vzniká poškodenému nárok na úrok z omeškania podľa , si zároveň nemožno vykladať tak, že na jej splnenie postačuje, ak poisťovňa len formálne zašle poškodenému oznámenie o výsledku šetrenia poistnej udalosti, ak výsledok šetrenia je neodôvodnený a nepreskúmateľný. Z uvedeného dôvodu preto v danom prípade nemožno ani prijať záver, že by si žalovaný splnil povinnosť stanovenú v tým, že v lehote stanovenej v zákone oznámil poškodenému výsledky šetrenia poistnej udalosti. Poukázal na aktuálnu rozhodovaciu prax súdov v obdobných prípadoch, kde v zmysle uvedených judikátov vyplýva a je prezentovaný právny názor, v zmysle ktorého má žalobca v obdobných prípadoch nárok na úhradu úrokov z omeškania od 16. dňa po dni, ktorý je v oznámení žalovaného uvedený ako deň skončenia predmetnej škodovej udalosti, aj keď žalovaný ukončil šetrenie v zákonom stanovenej trojmesačnej lehote: „32. Podľa , poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 33. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostane do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení aj úroky z omeškania ( ). Odvolací súd zastáva názor, že ustanovenie má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok tohto šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.“ (rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn.: ) Bod 40. „Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil.“ (Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo dňa 18.06.2020 sp. zn.: ) Poukazujúc na vyššie uvedenú judikatúru, mal za to, že žalobca má nárok na úroky z omeškania tak, ako si uplatnil v návrhu na vydanie platobného rozkazu. Opačný názor by legalizoval protizákonný postup poisťovne, keď síce ukončila šetrenie predmetnej poistnej udalosti v zákonom stanovenej lehote, avšak poistnú udalosť neprešetrila riadne, a tak protizákonne krátila úhradu poistného plnenia bez akéhokoľvek sankčného postihu. 5L.Žalobca v zmysle o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov navrhuje pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého príslušnosť je založená v zmysle v znení neskorších predpisov. K vyššie uvedenej poistnej udalosti, a teda vzniku škody došlo na Herlianskej ulici v Košiciach- mestská časť Košická Nová Ves, čo potvrdzuje Správa o nehode. Uvedené tak zakladá príslušnosť Okresného súdu Košice I. V súlade s vyššie citovaným ustanovením žalobca navrhuje pokračovanie v konaní na Okresnom súde Košice I.

6.Žalovaný a jeho právny zástupca, hoci boli na pojednávanie dňa 10.09.2021 riadne predvolaní, na pojednávanie sa nedostavili, pričom žiadali svoju neúčasť ospravedlniť a súhlasili s prejednaním veci v ich neprítomnosti. S poukazom na uvedené súd vec prejednal v ich neprítomnosti.

7.Na pojednávaní dňa 10.09.2021 právny zástupca žalobcu uvádza, že došlo k chybe pri vyhotovovaní platobného rozkazu, nakoľko v petite žaloby (č.l. 6 spisu) žalobca žiadal úrok z omeškania 5% ročne zo sumy 109,19 EUR od 18.10.2020 do zaplatenia, pričom v platobnom rozkaze bol uvedený dátum 08.10.2020.

8.Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutočný stav veci:

9.Žalobca na podporu svojich tvrdení použil ako prostriedky svojho procesného útoku nasledovné dôkazy: Správu o nehode, Oznámenie o poistnom plnení zo dňa 24.09.2020, Faktúru č. 20200181 vystavenú žalobcom spoločnosti CBS, s.r.o., Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2020, cenníky servisných prác (Moris Slovakia s.r.o., Auto Gábriel, s.r.o.). 10.Žalovaný na podporu svojich tvrdení nepredložil súdu žiadne dôkazy.

11.Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 18.08.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Š.H. N., EČV: I., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenej spoločnosti CBS s.r.o., Makovická 930, 093 03 Vranov nad Topľou, IČO: 36 510 980 (ďalej aj len ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla V. S., s EČV: H., ktoré bolo v čase škodovej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť č. 9568951467. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla Š. N., EČV: I., v dôsledku poistnej udalosti č. 9568951467, si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise BK SERVIS s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli v zmysle faktúry č. 20200181 vo výške 1 072,40 EUR. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného. Servisu bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 24.09.2020 oznámené, že dňa 23.09.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti 9568951467 a bolo poukázané poistné plnenie vo výške 784,48 EUR. Fakturovaná suma za opravu vozidla poškodeného v dôsledku predmetnej poistnej udalosti predstavuje 1 072,40 EUR vrátane DPH (893,67 EUR bez DPH). Suma priznaná a uhradená žalovaným však bola iba vo výške 784,48 EUR. Celková nepriznaná suma je 109,19 EUR (bez DPH). Táto neuznaná suma 109,19 EUR bola poškodeným, t.j. spoločnosťou CBS s.r.o., postúpená na žalobcu, a to Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2020. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie v Oznámení o poistnom plnení zo dňa 24.09.2020: „Plnenie poskytnuté podľa kontrolného výpočtu Slovexperty. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 EUR bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce pre neautorizovaný servis v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK %.“

12.Sporné medzi stranami je, či má návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu (žaloba) všetky náležitosti podľa ust. a , či je žalobca v konaní aktívne legitimovaný, či je zmluva o postúpení pohľadávky platná a či má žalobca nárok na zaplatenie sumy 109,19 EUR s prísl. voči žalovanému.

13.Faktúrou č. 20200181 zo dňa 31.08.2020 splatnou 07.09.2020, na sumu 1 072,40 EUR vrátane DPH (893,67 EUR bez DPH) bolo súdu preukázané, že žalobca vyúčtoval spoločnosti CBS s.r.o. cenu za opravu vozidla Š. N., EČV: I..

14.Na preukázanie vzniku škody žalobca predložil súdu správu o nehode zo dňa 18.08.2020.

15.Oznámením o poistnom plnení zo dňa 24.09.2020 bolo súdu preukázané, že žalovaný dňa 23.09.2020 ukončil šetrenie predmetnej poistnej udalosti (č. 9568951467) s tým, že poistné plnenie vo výške 784,48 EUR v zmysle a na základe predložených dokladov poukazuje na účet žalobcu. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Plnenie poskytnuté podľa kontrolného výpočtu Slovexperty. Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 EUR bez DPH/hod., ktoré zodpovedajú priemernej

sadzbe normohodiny práce pre neautorizovaný servis v danom regióne a čase. Do poistného plnenia boli priznané primerané náklady na lakovací materiál vypočítané v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK %.“ Z Prílohy k Oznámeniu o poistnom plnení súd zistil, že faktúra za opravu vozidla bola vystavená na sumu 1 072,40 EUR, z toho sa odpočíta DPH v sume 178,73 EUR a výška škody bez DPH je 893,67 EUR. Zo sumy 893,67 odpočítal: a) 20 EUR ako rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou (mzda za prácu), b) 23 EUR rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou (mzdové náklady za lakovanie), c) 66,19 EUR rozdiel medzi faktúrou a kalkuláciou (lakovací materiál). Poistné plnenie predstavovalo 784,48 EUR.

16.Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 25.09.2020 mal súd preukázané, že postupca (spoločnosť CBS s.r.o.) postúpil svoju pohľadávku voči žalovanému vo výške 109,19 EUR (vrátane príslušenstva) na žalobcu. Postupca prehlásil, že má voči dlžníkovi - poisťovni KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group (žalovanému) pohľadávku z poistnej udalosti č. 9568951467 vo výške 109,19 EUR. Predmetom zmluvy je postúpenie tejto pohľadávky z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. Podľa čl. II. zmluvy postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Prílohou zmluvy je list poisťovne o ukončení šetrenia, kde je tiež identifikovaný postupovaný nárok. V čl. III. zmluvy účastníci prehlásili, že táto vyjadruje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu.

17.Na preukázanie výšky cien autoopravárenských prác v regióne predložil žalobca cenníky autoservisov, podľa ktorých v autoservise Moris Slovakia s.r.o. je ich cena 45 EUR bez DPH (mechanické práce) a 42 EUR bez DPH (karosárske a lakovacie práce) a v autoservise Auto Gábriel, s.r.o. je ich cena 48 EUR bez DPH (mechanické, elektrické, klampiarske a lakovacie práce).

18.Žalovaný doposiaľ neuhradil žalobcovi 109,19 EUR, ani úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 109,19 EUR od 18.08.2020 do zaplatenia.

19.Podľa ust. : (1) Ak ide o podanie vo veci samej alebo návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia, z ktorého nie je zrejmé, čoho sa týka a čo sa ním sleduje, alebo ide o podanie neúplné alebo nezrozumiteľné, súd vyzve toho, kto podanie urobil, aby podanie doplnil alebo opravil v lehote, ktorá nemôže byť kratšia ako desať dní. (2) V uznesení podľa odseku 1 súd uvedie, v čom je podanie neúplné alebo nezrozumiteľné a ako ho treba doplniť alebo opraviť a poučí o možnosti podanie odmietnuť. (3) Ak sa v lehote určenej súdom podanie nedoplní alebo neopraví, súd podanie odmietne; to neplatí, ak pre uvedený nedostatok možno v konaní pokračovať. (4) Ak sa podanie opraví alebo doplní v celom rozsahu v súlade s výzvou podľa odseku 1 najneskôr do uplynutia lehoty na podanie odvolania proti uzneseniu o odmietnutí podania, o odvolaní proti tomuto uzneseniu môže rozhodnúť súd, ktorý ho vydal.

20.Podľa ust. : (1) V žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. (2) Opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. (3) Žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť.

21.Žalovaný namietal, že návrh žalobcu na vydanie platobného rozkazu nemá všetky náležitosti podľa ust. a .

22.K predmetnej námietke žalovaného je potrebné uviesť, že škoda vznikla v dôsledku dopravnej nehody spôsobenej vozidlom, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poistenému žalovaného. Žalovaný škodovú udalosť zaregistroval ako poistnú udalosť. Žalovaný na základe predloženého oznámenia o poistnom plnení priamo žalobcovi sčasti uhradil škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej, resp. škodovej udalosti. Žalovaný teda nárok žalobcu, resp. poisteného na náhradu škody ako taký uznal, sporný bol len rozsah náhrady škody. Preto mal súd za to, že žalobca uviedol všetky rozhodujúce skutočnosti na potrebné preukázanie nároku, označil a predložil dôkazy na preukázanie svojich tvrdených skutočností a taktiež jasne špecifikoval svoj žalobný návrh.

23.Žalovaný namietal, že žalobca nie je v konaní aktívne legitimovaný a že je zmluva o postúpení pohľadávky nie je platná.

24.Podľa ust. : (1) Právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. (2) Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný. (3) Právny úkon nie je neplatný pre chyby v písaní a počítaní, ak je jeho význam nepochybný.

25.Podľa ust. neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

26.Podľa ust. : (1) Prejav vôle sa môže urobiť konaním alebo opomenutím; môže sa stať výslovne alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť. (2) Právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. (3) Právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil, a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

27.Podľa ust. : (1) Veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. (2) S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

28.Z obsahu predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky súd zistil, že má všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, je určitá, zrozumiteľná a platná. Účastníci zmluvy sú riadne označení. Postúpená pohľadávka je jednoznačne identifikovateľná uvedením čísla poistnej udalosti. Výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je tiež riadne označený. Predmet zmluvy je riadne uvedený a určený - jedná sa o postúpenie pohľadávky. V článku II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok je úplná a správna. Zo obsahu zmluvy jednoznačne vyplýva prejav vôle zmluvných strán. Vo vzťahu k posudzovaniu platnosti alebo neplatnosti právnych úkonov je potrebné poukázať a prihliadnuť aj na žalobcom uvedený Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. z 1. apríla 2015, podľa ktorého sa má preferovať výklad v prospech platnosti právnych úkonov. Predmetná zmluva o postúpení pohľadávky, vzhľadom na vyššie uvedené spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky.

29.Žalovaný tvrdil, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. K tvrdeniam žalovaného je potrebné uviesť, že samotná škoda vznikla poistenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Podľa ust. právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Poškodenému (spoločnosti CBS s.r.o.) už vznikla škoda momentom vzniku škodovej udalosti. V zmysle ust. v platnom znení poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi. Nie je sporné, že predmetnú faktúru za opravu vozidla vystavil žalobca poškodenému, teda na základe tejto faktúry mal plniť poškodený žalobcovi. Žalobca nemohol faktúru vystaviť priamo žalovanému, nakoľko nebol s ním v žiadnom právnom vzťahu. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva, že postupca postúpil na žalobcu ako postupníka nezaplatenú časť pohľadávky voči žalovanému - rozdiel medzi reálnou škodou a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou). Jednalo sa o časť škody, ktorá vznikla poškodenému momentom vzniku škodovej udalosti. Nešlo teda o postúpenie pohľadávky z faktúry č. 20200181, ako sa to nesprávne snaží interpretovať žalovaný.

30.Vzhľadom na skutočnosti uvedené v bodoch 28. a 29. odôvodnenia tohto rozsudku mal súd za to, že žalobca je v konaní aktívne legitimovaný.

31.Súd neuveril tvrdeniam žalovaného, podľa ktorých neeviduje predmetnú faktúru, nakoľko v oznámení o poistnom plnení zo dňa 24.09.2020 ju sám uvádza a odvoláva sa na ňu.

32.Podľa ust. uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Pri škode spôsobenej niektorým trestným činom korupcie sa uhrádza aj nemajetková ujma v peniazoch. Škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu. Ak bola škoda spôsobená úmyselným trestným činom, z ktorého mal páchateľ majetkový prospech, môže súd rozhodnúť, že právo na náhradu škody možno uspokojiť z vecí, ktoré z majetkového prospechu nadobudol, a to i vtedy, ak inak podľa ustanovení nepodliehajú výkonu rozhodnutia. Dokiaľ právo na náhradu škody nie je uspokojené, nesmie dlžník s takýmito v rozhodnutí uvedenými vecami nakladať.

33.Podľa ust. : (1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve. (2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku. (3) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. (4) Poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak. (5) Ak ide o škodu spôsobenú prevádzkou tuzemského motorového vozidla na území iného členského štátu, poškodenému sa poskytne poistné plnenie v rozsahu poistenia zodpovednosti podľa právnych predpisov členského štátu, na ktorého území bola škoda spôsobená, ak sa podľa tohto zákona alebo na základe poistnej zmluvy neposkytuje poistné plnenie v širšom rozsahu. (6) Na škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla občanovi členského štátu na území cudzieho štátu, v ktorom nepôsobí príslušná kancelária poisťovateľov, počas jeho cesty z územia jedného členského štátu na územie iného členského štátu sa vzťahujú právne predpisy členského štátu, na ktorého území sa motorové vozidlo spravidla nachádza.

34.Podľa ust. : (1) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu potvrdenie o poistení zodpovednosti a zelenú kartu; na tento účel je poisťovateľ povinný zabezpečiť, aby potvrdenie o poistení zodpovednosti obsahovalo ochranný prvok. Všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá Národná banka Slovenska, ustanoví náležitosti potvrdenia o poistení zodpovednosti. Poisťovateľ je povinný zabezpečiť evidenciu o vydaných potvrdeniach o poistení zodpovednosti. (2) Poisťovateľ je povinný po uzavretí poistnej zmluvy vydať poistníkovi bez zbytočného odkladu na účel zabezpečenia náhrady vzniknutej škody tlačivo na vypísanie údajov o dopravnej nehode alebo škodovej udalosti, ich účastníkoch, zúčastnených vozidlách a ich poškodení, poistení zodpovednosti a zavinení; poisťovateľ je povinný vydať poistníkovi tlačivo aj na požiadanie. (3) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu písomne oznamovať kancelárii údaje o vzniku, zmene a zániku poistenia zodpovednosti a o poistných zmluvách, ktoré uzavrel vrátane údajov podľa a . Poistník je povinný poskytovať poisťovateľovi údaje podľa a a ich zmeny. Poisťovateľ je povinný overiť si údaje o motorovom vozidle evidované kanceláriou. (4) Poisťovateľ je povinný do 15 dní po zániku poistenia zodpovednosti vydať poistníkovi doklad o škodovom priebehu poistenia zodpovednosti. Ak poistník nesplnil povinnosť podľa , nie je poisťovateľ povinný do splnenia tejto povinnosti vrátiť poistné podľa odseku 11. (5) Poisťovateľ bez zbytočného odkladu ustanoví poistenému na základe jeho písomnej žiadosti právneho zástupcu 15) v konaní o náhradu škody pred súdom, na ktorú sa vzťahuje poistenie zodpovednosti. (6) Poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť

poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. (7) Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. (8) Ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. 15a) (9) Odseky 6 až 8 sa použijú rovnako aj vtedy, ak nárok na náhradu škody uplatnil poškodený proti likvidačnému zástupcovi (§ 15a). (10) Ak nie je ohrozené trestné konanie podľa osobitného predpisu 15b) alebo prejednávanie priestupku, oznamuje orgán činný v trestnom konaní alebo orgán prejednávajúci priestupok poisťovateľovi alebo kancelárii na požiadanie údaje o dopravnej nehode v rozsahu podľa osobitného predpisu, 15c) alebo mu umožní nahliadať do spisu a vyhotovovať z neho výpisy vo veci týkajúcej sa škodovej udalosti. (11) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, má poisťovateľ nárok na pomernú časť poistného ku dňu, keď poistenie zodpovednosti zaniklo. Zostávajúcu časť poistného je poisťovateľ povinný poistníkovi vrátiť, ak suma presiahne 50 Sk. (12) Ak zanikne poistenie zodpovednosti pred koncom poistného obdobia, za ktoré bolo alebo malo byť zaplatené poistné, a v tomto poistnom období dôjde ku škodovej udalosti, z ktorej vznikla povinnosť poisťovateľa nahradiť škodu, má poisťovateľ právo na poistné až do konca tohto poistného obdobia. (13) Poisťovateľ je povinný poistníkovi písomne oznámiť najneskôr desať týždňov pred uplynutím poistného obdobia a) výšku poistného podľa § 8 na nasledujúce poistné obdobie, b) dátum skončenia poistného obdobia, c) termín, do ktorého je možné podať výpoveď príslušnej poistnej zmluvy podľa osobitného predpisu. 15ca)

35.Podľa ust. : (1) Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi 20) a je povinný tento nárok preukázať. 21) (2) Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila. 22)

36.Podľa ust. : (1) Dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. (2) Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. (3) Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak.

37.Podľa ust. nariadenia vlády SR č. výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky 2) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

38.Podľa ust. právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený). Právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). Plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.

39.Žalovaný podľa žalobcom predloženého oznámenia o poistnom plnení zo dňa 24.09.2020 krátil poistné plnenie v časti priznanej normohodiny za vykonané práce, pričom priznal ju len vo výške 20 EUR bez DPH a v časti nákladov na lakovací materiál, ktoré nepriznal v časti 66,19 EUR.

40.Žalovaný nepredložil súdu žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

41.Pri posudzovaní nároku žalobcu súd vychádzal z ustanovení . Krátenie poistného nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Z faktúry č. 20200181 zo dňa 31.08.2020 vyplýva vyúčtovanie nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla vo výške 1 072,40 EUR s DPH (893,67 EUR bez DPH). Žalobca, resp. poškodený predložil relevantné dôkazy súvisiace s opravou daného motorového vozidla.

42.Cena za práce účtovaná žalobcom vo výške 30 EUR bez DPH za normohodinu nie je neobvyklá v danom regióne o čom svedčia aj predložené cenníky servisov (bod 17. odôvodnenia tohto rozsudku). Pri výpočte nákladov na prácu žalovaný nezohľadnil hodinovú sadzbu v danom regióne pre príslušný typ a značku. V značkových opravovniach v regióne je cena za jednu normohodinu týchto prác porovnateľná, resp. vyššia od cien žalobcu. Žalobca, resp. jeho právny predchodca, splnil všetky povinnosti, preto žalovaný nebol oprávnený na krátenie poistného plnenia. Žalovaný nemôže svojvoľne určovať cenu za normohodinu práce pri oprave vozidla. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Je potrebné uviesť, že podľa ustálenej judikatúry skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého stavu. Poistenému vzniká právo na plnenie ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poisťovateľa plniť, teda už samotným vznikom škody.

43.Z oznámenia o poistnom plnení žalovaného vyplýva, že žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, avšak takéto rozlišovanie je v rozpore so zákonom a legislatívou EÚ. Podľa praxe a usmernení EÚ, ak servis dodrží technologický postup daný výrobcom, či presnú špecifikáciu povolených náhradných dielov a náplní, nemôže byť návšteva servisu mimo servisnej siete výrobcu dôvodom k strate garancií, resp. spochybňovania kvality opráv a následne možným dôvodom krátenia poistného plnenia. Vyššie uvedená bloková výnimka zakazuje rozdeľovanie servisov na autorizované a neautorizované. V zmysle blokovej výnimky ak má servis oprávnenie vykonávať opravárenskú činnosť vozidiel, pričom pri oprave dodrží technológiu predpísanú výrobcom daného vozidla, nesmie byť návšteva mimo servisnej siete dôvodom krátenia poistného plnenia. Zároveň takéto konanie žalovaného kedy rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované je v rozpore aj so o ochrane hospodárskej súťaže, pretože „neautorizovanému“ servisu vykonávajúcemu opravu vozidla sú za rovnakú opravu preplatené nižšie náklady ako servisu „autorizovanému“ a to len preto, že je „neautorizovaným servisom“ hoci vykonal rovnako kvalitnú prácu.

44.S poukazom na vyššie uvedené súd mal za to, že krátenie plnenia zo strany žalovaného za vykonané práce (mzda za prácu 20 EUR a mzdové náklady za lakovanie 23 EUR) vo výške 43 EUR je nedôvodné.

45.Žalovaný krátil poistné plnenie aj v časti nákladov na lakovací materiál o 66,19 EUR, keď mal za to, že primeranými nákladmi sú náklady vypočítané v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK %.

46.Žalovaný uznal výšku lakovacej konštanty len 100%. Žalobca uviedol, že vykonal náter v dvoch vrstvách, pričom takýto postup predpisuje výrobca danej značky motorových vozidiel aj výrobca lakov, preto sa nejedná o neprimerané náklady na použitý lakovací materiál. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu. V zmysle sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, preto žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi celú škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti a teda aj preukázané náklady na lakovanie a lakovací materiál tak, ako sú uvedené vo faktúre č. 20200181. Náklady žalobcu zohľadňujú primeranú technológiu, pracovný postup a kvalitu laku, ktorý použil žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla. Lakovacia konštanta tiež zahŕňa aj režijný materiál potrebný na lakovanie ako sú brúsne kotúče, lakovacie pištole atď. Súd nemal dôvod neveriť tvrdeniam žalobcu o tom, že v predmetnou faktúrou boli vyúčtované účelné, primerané a skutočné náklady na opravu vozidla. Pokiaľ mal žalovaný pochybnosti o účelnosti a primeranosti vyúčtovaných nákladov, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, čo však neurobil.

47.Podľa ust. žalovaný musí vo svojom rozhodnutí, ktorým kráti poistné plnenie uviesť jednoznačné dôvody krátenia poistného plnenia a tieto dôvody

krátenia preukázať relevantnými dôkazmi, aby o šetrení škodovej udalosti nevznikali žiadne pochybnosti. Žalovaný v oznámení o poistnom plnení tvrdí, že žalobca údajne navýšil náklady na lakovací materiál a na práce, avšak toto svoje tvrdenie nijakým spôsobom nepreukázal. Žalovaný nepredložil žiadny dôkaz, ktorým by preukázal, že žalobca skutočne navýšil náklady na lakovací materiál a práce a teda že v tejto časti je krátenie poistného plnenia dôvodné. Žalovaný si teda nesplnil svoju primárnu povinnosť spočívajúcu v riadnom šetrení škodovej udalosti. V zmysle sa uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, preto žalovaný je povinný uhradiť žalobcovi celú škodu, ktorá vznikla v dôsledku poistnej udalosti a teda aj preukázané náklady na lakovanie a lakovací materiál.

48.S poukazom na vyššie uvedené súd mal za to, že krátenie plnenia zo strany žalovaného vo výške 66,19 EUR je nedôvodné.

49.Pri posudzovaní nároku žalobcu na úroky z omeškania súd vychádzal z ust. , a v platnom znení. Tunajší súd sa stotožnil s názorom Krajského súdu v Košiciach vyjadreným v rozsudku sp. zn. zo dňa 25.10.2017, podľa ktorého z ustanovenia (v platnom znení) vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení šetrenia škodovej udalosti. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( ). Ustanovenie má povahu sankcie za nesplnenie povinnosti uvedenej v citovaného zákona poisťovateľom a má pôsobiť aj preventívne na to, aby poisťovateľ prešetril škodovú udalosť a oznámil poškodenému výsledok šetrenia a rozsah poistného plnenia v určenej lehote. Pokiaľ však poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne nezbavuje ho to povinnosti - v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti, nesplnil.

50.Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti č. 9568951467 dňa 23.09.2020, preto sa do omeškania so zaplatením sumy 109,19 EUR dostal dňa 09.10.2020. Žalobca si uplatnil nárok na úroky z omeškania až odo dňa 18.10.2020. Výška úroku z omeškania je v súlade s ust. a nariadenia vlády SR č. .

51.Na záver je potrebné opätovne zdôrazniť, že žalovaný neoznačil ani nepredložil dôkazy na vyvrátenie tvrdení žalobcu a na preukázanie svojich tvrdení.

52.Vzhľadom na uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd dospel k záveru, že žaloba je skutkovo a právne dôvodná, preto jej vyhovel.

53.Podľa ust. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

54.Podľa ust. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym roz- sudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.

55.Nakoľko žalobca mal v konaní plný úspech, súd mu priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( )

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).