Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36Cb-54-2021.pdf
PDF · 131.76 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-36Cb/54/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Luciou Baňackou, PhD. v spore žalobcu: BK SERVIS s.r.o., so sídlom Prašná 6, Košice - Krásna 040 18, IČO: 36 586 188, pr. zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice 040 01, IČO: 47 237 406 proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, Bratislava 811 05, IČO: 31 595 545, pr. zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava v konaní o zaplatenie 154,30 eur s príslušenstvom
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 154,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 154,30 eur od 23.07.2020 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy súdneho konania v rozsahu 100 %, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou v upomínacom konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 154,30 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 154,30 eur od 23.07.2020 do zaplatenia. Žalovaná istina pozostáva z nároku, ku ktorému v žalobe žalobca uviedol nasledovné skutočnosti. Dňa 25.05.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Roomster, EČV: C., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: P. C., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: C. XXX/XX, C. - V.R. I. XXX XX (ďalej aj ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobila vodička iného motorového vozidla, ktorého vlastníčka, B. K., mala v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená 25.05.2020 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. P. C., dal svoje poškodené motorové vozidlo Škoda Roomster, EČV: C., opraviť v servise BK SERVIS s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 533,40 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXXXX. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení z 08.07.2020 oznámené, že 07.07.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur/normohodina s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %).“ Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavovala sumu vo výške 533,40 eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným, však bola iba do výšky 379,10 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 154,30 eur. Neuznaná suma vo
výške 154,30 eur, bola vlastníkom motorového vozidla Škoda Roomster, EČV: C., ktorým je poškodený P. C., postúpená na žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávky z 15.07.2020. Žalobca v žalobe ďalej uviedol, že žalovaný z dôvodu využitia neautorizovaného autoservisu priznal primerané náklady na cenu práce v sume 20,- eur s DPH/normohodina. Pre porovnanie cien žalobca poukázal na cenníky autoservisov pôsobiacich v danom regióne. Žalobca si účtoval pri motorovom vozidle Škoda Roomster normohodinu vo výške 30,- eur bez DPH, čo je cena obvyklá v danom regióne pre daný typ vozidla. V danom prípade zo strany žalovaného ide o svojvôľu pri stanovení nákladov na opravu. Žalovaný porušil svoju základnú povinnosť, a to vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a povinnosť svoje závery riadne odôvodniť. Servis, t.j. žalobca, pri oprave poškodených motorových vozidiel postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzkyschopné ako pred škodovou udalosťou. Oprava bola prevedená účelne a smerovala len k odstráneniu následkov škodovej udalosti, jej cieľom a zmyslom bolo, aby poškodené motorové vozidlá spĺňali rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické kritériá ako pred škodovou udalosťou. Ďalej žalobca uviedol, že pri lakovaní použil lakovací materiál vo výške lakovacej konštanty 120 % z dôvodu, že poškodené motorové vozidlo malo pred škodovou udalosťou 2-vrstvovú metalízu. Žalobca vykonal len také opravy, ktoré smerovali k prinavráteniu stavu motorového vozidla ako pred poistnou udalosťou. Z dôvodu nanášania metalízy v 2 vrstvách bola lakovacia konštanta 120 %. Na základe uvedeného považoval žalovaným krátené poistné plnenie za neadekvátne. V tejto súvislosti upriamil pozornosť súdu na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/75/2020 z 30.09.2020. Žalobca uviedol, že oznámenie žalovaného o poistnom plnení je nezrozumiteľné a nepreskúmateľné. Žalovaný krátenie vo vzťahu ku cene práce a lakovaciemu materiálu neodôvodnil relevantným a adekvátnym spôsobom, a teda neuviedol, akým spôsobom určil, že ním priznaná suma je primeraná.
2. Okresný súd Banská Bystrica vydal 11.03.2021 vo veci platobný rozkaz, sp. zn. 40Up/101/2021, proti ktorému podal v stanovenej lehote žalovaný odpor, v ktorom vzniesol námietku aktívnej legitimácie žalobcu. Argumentujúc rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „NS SR“), sp. zn. 3Cdo/192/2004 uviedol, že zo žalobcom predloženej faktúry vyplýva, že poškodený bol dlžníkom žalobcu. S poukazom na túto skutočnosť a na znenie ust. § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) poškodený nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil, a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla). V uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu, čo je v rozpore s ust. § 524 OZ. S poukazom na rozsudok NS SR, sp. zn. 4Obo/20/2007 z 29.01.2008 a na nemožnosť uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávky z dôvodu neexistencie predmetu postúpenia, žalovaný zmluvu o postúpení pohľadávky označil podľa ust. § 39 OZ za absolútne neplatnú. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky je podľa názoru žalovaného postúpenie záväzku (nie pohľadávky) zo strany poškodeného, ktorý žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako uviedol, že v zmluve o postúpení pohľadávky absentuje prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku. Vo vzťahu ku výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia poukázal na oznámenie o poistnom plnení, v zmysle ktorého žalovaný riadne a dostatočne zdôvodnil krátenie poistného plnenia. Žalovaný mal zároveň za to, že žalobcom uplatnený nárok je nedôvodný aj v časti uplatňovaných úrokov z omeškania. V tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v rozhodnutí NS SR, sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania až v prípade nesplnenia si povinnosti zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Rovnako namietal, že žaloba nespĺňa zákonom požadované náležitosti, keď žalovaný v rámci opisu skutočností, z ktorých vyplýva nárok presne neoznačil a nešpecifikoval skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj nárok opiera. Zároveň namietal, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená a uplatňovaný nárok neeviduje vo svojom účtovníctve.
3. Okresný súd Banská Bystrica v súlade s ust. § 19 písm. b) CSP a § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní vec postúpil tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému.
4. Žalobca vo vyjadrení k odporu z 26.04.2021 uviedol, že žaloba obsahuje všetky podstatné zákonom požadované náležitosti a žalobca označil a predložil dôkazy na preukázanie skutočností ním tvrdených.
K otázke nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla žalovaný uviedol, že samotná škoda vzniká poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok. K námietke nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobca uviedol, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby, nakoľko mal pohľadávku z titulu škodovej udalosti voči žalovanému, a to náhradu škody v žalovanej výške. To, že poistený bol v čase postúpenia dlžníkom žalobcu, je irelevantné. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 2Cob/25/2020, podľa ktorého už momentom vzniku škody mala poškodená pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpila na žalobcu. V tejto súvislosti poukázal aj na ustálenú judikatúru (R 5/1988, R 25/1990) a rovnako uviedol, že faktúra predstavuje vyčíslenie nároku a postačuje ako hodnoverný doklad na preukázanie oprávnenosti poistného plnenia. Podporne uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poisteného, keď z fakturovanej sumy časť výšky škody plnil. Mal za to, že žalovaný písomne uznal dlh v zmysle ust. § 558 OZ, sporná zostala len výška. Do pozornosti súdu dal aj rozhodnutie NS SR, sp. zn. 4Cdo/116/2009. Pokiaľ ide o náležitosti zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že postupca v zmluve o postúpení pohľadávky vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to aj vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky v zmluve o postúpení pohľadávky. Uviedol, že dlžníkovi neprináleží namietať neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. V tejto súvislosti poukázal na nález Ústavného súdu SR, sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 01.04.2015, rozhodnutie NS ČR, sp. zn. 31Cdo/1328/2007). Mal za to, že zmluva spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky. V súvislosti s náhradou škody žalobca uviedol, že žalovaný nepreukázal dôvod nevyplatenia náhrady škody, keď bez podpory dôkazmi len uviedol, že priznal primerané náklady. Žalovaný nepreukázal a neuviedol akú cenu považuje za primeranú v regióne, nepredložil žiadne cenníky. Naproti tomu žalobca predložil cenníky, z ktorých vyplýva, že cena určená žalobcom je vzhľadom na ceny obvyklé v regióne pri obdobných typoch motorových vozidiel primeraná. Rovnako bez akéhokoľvek odôvodnenia žalovaný krátil náklady na lakovanie keď opätovne neurčil ako dospel k stanoveniu primeranosti. V súvislosti s krátením ceny lakovacieho materiálu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 3Cob/75/2020 z 30.09.2020. K typu autoservisu použitého na opravu motorového vozidla žalobca uviedol, že žalovaný len poukázal na rozdielnosť servisov čo sa týka kategorizácie na autorizované a neautorizované, avšak neprihliadol na kvalitu a vybavenie autoservisu, či použité materiály, pričom tieto skutočnosti by mali byť rozhodujúce. Aj neautorizovaný servis má predsa náklady na strojovú techniku, materiál, náklady na zamestnancov či režijné náklady. V tejto otázke poukázal na konštantnú judikatúru súdov (rozsudky Krajského súdu v Košiciach, sp. zn. 4Cob/124/2020 z 25.11.2020, 3Cob/75/2020 z 30.09.2020, 3Cob/58/2020 z 27.08.2020 a 4Cob/46/2020 z 05.08.2020). Čo sa týka úrokov z omeškania žalobca uviedol, že zaplatenie úroku z omeškania nežiadal podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ust. § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP tieto podľa názoru žalobcu nevylučujú aplikáciu ust. § 517 ods. 2 OZ, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než aké vyplývajú z ust. § 517 ods. 2 OZ. Podstatným kritériom pre rozlíšenie je to, že v ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosťou poisťovateľa spočívajúcou v nepeňažnom plnení, pričom ust. § 517 ods. 2 OZ je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si žalovaný splnil svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP, a teda nemožno ho sankcionovať podľa ust. § 11 ods. 8 PZP, nevylučuje to aplikáciu ust. § 517 ods. 2 OZ, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Predložením faktúry za opravu motorového vozidla žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody. Žalobca poukázal na rozsudok NS SR, sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018, ktorého závery nemožno aplikovať na daný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa zákona o PZP. Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale venoval sa len úroku z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Ustanovenie § 11 ods. 8 zákona o PZP sa viaže
na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti. Pri nesplnení peňažnej povinnosti sa tak má aplikovať ust. § 517 ods. 2 OZ zo začiatkom plynutia lehoty od ukončenia šetrenia škodovej udalosti. Ak by sme pripustili závery Najvyššieho súdu SR konštatované v rozsudku, sp. zn. 3Cdo 145/2017 nastala by absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa ust. § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z PZP takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorý by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu, kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Na podporu svojich tvrdení žalobca poukázal na rozsudky Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/335/2017 z 22.11.2018 a 4Cob/31/2018 a rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Co/193/2015.
5. Vo vyjadrení zo dňa 30.08.2021 žalobca opätovne uviedol, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť nevyplatenia náhrady škody keď tvrdenia o neprimeranosti ceny za normohodinu prác a o navýšení ceny lakovacieho materiálu a prác náležite neodôvodnil ani nepodložil žiadnymi dôkazmi. K problematike rozlišovania autoservisov na autorizované a neautorizované okrem už uvedeného navyše dodal, že ich rozlišovanie je v rozpore s platnou právnou úpravou a európsku legislatívou. Nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje motorové vozidlo v autorizovanom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. V zmysle priamo aplikovateľných a právne záväzných nariadení Komisie EÚ majú všetky autoservisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať či preferovať niektoré z nich. Čo sa týka úrokov z omeškania opätovne zdôraznil, že ich žiada priznať podľa ust. § 517 ods. 2 OZ za nesplnenie nepeňažnej povinnosti, nie podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP. Do pozornosti súdu dal nález Ústavného súdu SR z 12.05.2020, sp. zn. I. ÚS 41/2020 a početné rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 2Cob/25/2020, 3Cob/48/2020, 4Cob/65/2020, 4Cob/112/2020, 4Cob/144/2020, 11Co/413/2019, 2Cob/21/2020, 9Co/372/2019, ...)
6. Vo vyjadrení zo dňa 30.08.2021 žalobca opätovne uviedol, že žalovaný nepreukázal dôvodnosť nevyplatenia náhrady škody, keď tvrdenia o neprimeranosti ceny za normohodinu prác a o navýšení ceny lakovacieho materiálu a prác náležite neodôvodnil ani nepodložil žiadnymi dôkazmi. K problematike rozlišovania autoservisov na autorizované a neautorizované okrem už uvedeného navyše dodal, že ich rozlišovanie je v rozpore s platnou právnou úpravou a európsku legislatívou. Nie je stanovené, že poškodený si musí dať opraviť svoje motorové vozidlo v autorizovanom servise. Práve naopak, poškodený je oprávnený rozhodnúť sa, v akom autoservise si nechá svoje poškodené motorové vozidlo opraviť. V zmysle priamo aplikovateľných a právne záväzných nariadení Komisie EÚ majú všetky autoservisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať alebo nezvýhodňovať či preferovať niektoré z nich. Čo sa týka úrokov z omeškania opätovne zdôraznil, že ich žiada priznať podľa ust. § 517 ods. 2 OZ za nesplnenie nepeňažnej povinnosti, nie podľa ust. § 11 ods. 8 zákona o PZP. Do pozornosti súdu dal nález Ústavného súdu SR z 12.05.2020, sp. zn. I. ÚS 41/2020 a početné rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach (sp. zn. 2Cob/25/2020, 3Cob/48/2020, 4Cob/65/2020, 4Cob/112/2020, 4Cob/144/2020, 11Co/413/2019, 2Cob/21/2020, 9Co/372/2019, ...)
7. Žalobca na podporu svojho stanoviska predložil ako dôkazy:
- faktúra č. XXXXXXXX (č.l. 11),
- kalkulácia nákladov na opravu č. XXXXXXXX (č.l. 12),
- zápis o poškodení motorového vozidla (č.l. 14),
- oznámenie o poistnom plnení z 08.07.2020 (č.l. 15),
- záznam o dopravnej nehode z 25.05.2020 (č.l. 16),
- technický preukaz (č.l. 17)
- zmluva o postúpení pohľadávky z 15.07.2020 (č.l. 23),
- cenníky iných autoservisov v regióne (č.l. 20, 21).
8. Žalovaný na podporu svojho stanoviska predložil ako dôkaz:
- záznam o dopravnej nehode z 25.05.2020 (č.l. 44).
9. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi v súlade s ust. § 204 CSP a zistil tento skutkový stav, ktorý bol medzi sporovými stranami nesporný: Dňa 25.05.2020 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Škoda Roomster, EČV: C., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: P. C., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko: C. XXX/XX, XXX XX C. - V. I. (ďalej aj ako „poškodený“). Predmetnú škodovú udalosť spôsobila vodička iného motorového vozidla, ktorého vlastníčka, B. K., mala v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, t.j. v poisťovni KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému ohlásená 25.05.2020 a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti XXXXXXXXXX. Vzhľadom na vzniknutú situáciu si poškodený, t.j. P. C., dal svoje poškodené motorové vozidlo Škoda Roomster, EČV: C., opraviť v servise BK SERVIS s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 533,40 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. XXXXXXXX. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení z 08.07.2020 oznámené, že dňa 07.07.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a bol mu predložený výpočet výšky plnenia. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Pri výpočte poistného plnenia boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 eur/normohodina s DPH a primerané náklady na lakovací materiál (výška lakovacej konštanty 100 %).“ Fakturovaná suma za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX predstavovala sumu vo výške 533,40 eur. Suma priznaná a uhradená žalovaným, však bola iba do výšky 379,10 eur. Celková nepriznaná suma je vo výške 154,30 eur. Neuznaná suma vo výške 154,30 eur, bola vlastníkom motorového vozidla Škoda Roomster, EČV: C., ktorým je poškodený P. C., postúpená na žalobcu, a to zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.07.2020.
10. Z cenníkov tzv. autorizovaných servisov v regióne predložených žalobcom súd zistil nasledovné ceny normohodín pre motorové vozidlo Škoda Roomster: Moris Slovakia s.r.o. - Alejová 4, Košice
- mechanické práce - 35,- eur bez DPH
- klampiarenske a lakovacie práce - 32,- eur bez DPH Auto Gábriel, s.r.o. Košice - Osloboditeľov 70, Košice
- mechanické, elektrické, klampiarske a lakovacie práce - 37,- eur bez DPH, resp. 44 eur s DPH.
11. Žalobca nie je autorizovaným ani zmluvným servisom žalovaného.
12. Podľa ust. § 427 ods. 1 OZ fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.
13. Podľa ust. § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
14. Podľa ust. § 442 ods. 3 OZ škoda sa uhrádza v peniazoch; ak však o to poškodený požiada a ak je to možné a účelné, uhrádza sa škoda uvedením do predošlého stavu.“
15. Podľa ust. § 788 ods. 1 OZ poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
16. Podľa ust. § 788 ods. 3 OZ súčasťou poistnej zmluvy sú všeobecné poistné podmienky poistiteľa (poistné podmienky), na ktoré sa poistná zmluva odvoláva a ktoré sú k nej pripojené alebo boli pred uzavretím zmluvy tomu, kto s poistiteľom zmluvu uzavrel, oznámené.
17. Podľa ust. § 789 ods. 2 OZ osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
18. Podľa ust. § 790 písm. a) poistiť možno najmä majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú (poistenie majetku);
19. Podľa ust. § 791 ods. 1 OZ pre právne úkony týkajúce sa poistenia je potrebná písomná forma, ak nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak.
20. Podľa ust. § 797 ods. 1 OZ právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
21. Podľa ust. § 797 ods. 2 OZ právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
22. Podľa ust. § 797 ods. 3 OZ plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
23. Podľa ust. § 797 ods. 4 OZ ak poistiteľ odmietol plniť čo i len z časti, je povinný uviesť dôvod neplnenia alebo zníženia plnenia; tento dôvod nie je možné dodatočne meniť.
24. Podľa ust. § 798 poistiteľ je oprávnený plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť, ak na základe vedome nepravdivej alebo neúplnej odpovede (§ 793) bolo určené nižšie poistné.
25. Podľa ust. § 799 ods. 1 OZ poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
26. Podľa ust. § 799 ods. 2 OZ kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
27. Podľa ust. § 799 ods. 3 OZ ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
28. Podľa ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len „zákon o PZP“) poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
29. Podľa ust. § 4 ods. 4 zákona o PZP poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.
30. Podľa ust. § 11 ods. 6 o PZP poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti : a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
31. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
32. Podľa ust. § 524 ods. 1 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
33. Podľa ust. § 524 ods. 2 OZ s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
34. Podľa ust. § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
35. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
36. Podľa čl. 2 ods. 2 CSP právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít; ak takej ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
37. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.
38. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
39. Podľa ust. § 151 ods. 2 CSP ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
40. Predmetom konania je nárok na náhradu škody na poškodenom motorovom vozidle. Nárok vznikol z dôvodu vzniku škodovej udalosti pri dopravnej nehode, pri ktorej poistenec žalovaného (na základe zmluvy o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla) spôsobil škodu na vozidle poškodeného. Žalovaný krátil poistné plnenie na základe poistnej zmluvy v sume vo výške 154,30 eur. Poškodený pohľadávky na nevyplatenú časť poistného plnenia postúpil zmluvou o postúpení pohľadávku na žalobcu.
41. Medzi sporovými stranami bola sporná aktívna legitimácia žalobcu, platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky, skutočnosť, či žalovaný uskutočnil krátenie poistného plnenia v súlade so zákonom a nárok na úroky z omeškania.
42. K otázke žalovaným namietaných vád žaloby súd uvádza, že rozsah, v akom sú opísané rozhodujúce skutočnosti v žalobe je pre zistenie skutkového stavu dostatočný. Neuvedenie žalovaným pomenovaných skutočností nemožno klasifikovať ako neunesenie bremena tvrdenia v spore. Súd považuje žalobu za formálne spôsobilú a žalovaným namietané vady žaloby za neopodstatnené.
43. V otázke aktívnej legitimácie žalobcu a platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súd v súlade s čl. 2 ods. 2 CSP a princípom právnej istoty plne rešpektuje právne názory najvyšších súdnych autorít vyjadrené v rozhodnutí NS ČR v konaní vedenom pod sp. zn. 25 Cdo 347/2000, v náleze ÚS ČR zo dňa 20.11.2000 sp. zn. IV. ÚS 548/99 a ďalších na ne odkazujúcich rozhodnutiach, v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. I. ÚS 640/2014, v uznesení NS SR vo veci vedenej pod sp.zn. 4Cdo/132/2007, v náleze Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. I. ÚS 242/07.
44. Pri posudzovaní aktívnej legitimácie žalobcu a spôsobilosti predmetu jednotlivých zmlúv o cesii súd považuje za rozhodujúce znenie ust. § 797 ods. 2 OZ, ktorý upravuje okamih vzniku práva na plnenie a ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP, ktoré zakladajú priamy nárok poškodeného voči poisťovateľovi. V zmysle cit. zák. ustanovení, ako aj súdnych rozhodnutí najvyšších súdnych autorít ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodených dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu
daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodilé. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou.
45. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má priamy zákonný nárok založený ust. § 15 zákona o PZP voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom.
46. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodení žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu. Úhrada faktúry mala byť v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. b) a ods. 4 zákona o PZP zabezpečená práve poistným plnením žalovaného.
47. Vzhľadom na vyššie uvedené argumenty sa súd nestotožňuje so záverom žalovaného, že predmetom zmluvy o postúpení bolo postúpenie záväzku postupcu, a preto je zmluva o postúpení pohľadávok neplatná. Naopak predmetom uvedených zmlúv je konkrétna pohľadávka poškodeného voči žalovanému, ktoré im vznikli v súlade s ust. § 797 ods. 2 OZ a § 15 ods. 1 zákona o PZP. Nie je pochybnosť o tom, aká pohľadávka, v akej výške bola postupovaná a z čoho táto pohľadávka vznikla. Súd nepovažuje za dôvodné tvrdenie žalovaného, že postupcom a postupníkom špecifikovaný predmet zmluvy o postúpení časti pohľadávky je nejasný, neurčitý a z toho dôvodu neplatný. Predmet zmluvy je v každom z jednotlivých posudzovaných prípadov jednoznačne individualizovaný a zmluva je z hľadiska ust. § 37 a 39 platná.
48. Navyše s poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp.zn. I.ÚS 242/07, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a uznesenie NS SR, sp.zn. 4Cdo/132/2007, súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmlúv o cesii konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu pacta sunt servanta a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.
49. Pokiaľ ide o dôvodnosť krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného, k tomu súd uvádza, že dôvody uvedené v oznámení o poistnom plnení nie sú relevantnými dôvodmi pre nepriznanie plnej výšky náhrady škody. Ku kráteniu poistného plnenia žalovaným z dôvodu zníženia nákladov vynaložených na lakovací materiál súd uvádza, že žalovaný dostatočne nešpecifikoval dôvody, pre ktoré je podľa neho nárok žalobcu v tejto časti neoprávnený a nedôvodný, pričom tieto svoje tvrdenia neoprel o žiadne relevantné dôkazy. Ku výške krátenia poistného plnenia zo strany žalovaného za opravu motorového vozidla súd uvádza, že zo žalobcom predloženého cenníka servisu v regióne mal súd za preukázané, že hodnota vyúčtovaných prác bola vyúčtovaná v bežných cenách v danom regióne. S poukazom na čl. 8 CSP má súd za to, že žalovaný v otázke výšky a dôvodnosti krátenia poistného plnenia neuniesol bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Pokiaľ ide o výber autoservisu, v ktorom bola vykonaná oprava motorového vozidla, nakoľko poškodený nie je so žalovaným v žiadnom zmluvnom vzťahu, predloženie zoznamu zmluvných autoservisov môže mať pre neho výlučne odporúčací charakter. Právo slobodnej voľby autoservisu, ktorému zverí opravu svojho motorového vozidla, mu nemožno nijak obmedziť. Krátenie odmeny za vykonané práce v rozsahu uvedeným žalovaným z dôvodu, že ich nevykonal autorizovaný alebo zmluvný servis, nemá žiadnu oporu v zákone ani inom pramene práva.
50. Za podstatnú súd považuje skutočnosť, že v danom prípade nebolo zistené a ani namietané nekvalitné vykonanie opravy. V konaní žalobca predložil autorizované cenníky servisov v regióne, ktoré boli žalovaným spochybnené. Z vykonaného dokazovania nemá súd za preukázané, že hodnota vyúčtovaných prác nebola vyúčtovaná v bežných cenách v danom regióne. Ak žalovaný nesúhlasil s výškou odplaty za opravu, mal možnosť navrhnúť vykonanie príslušného znaleckého dokazovania, resp. zabezpečiť si vlastný súkromný znalecký posudok, čo však neurobil.
51. Pokiaľ ide o žalovaným namietanú skutočnosť, že faktúra ohľadom uplatňovaného nároku mu nebola doručená, uvedené tvrdenie nezodpovedá ostatným v konaní vykonaným listinným dôkazom. Navyše v danom prípade ide o zmenu v dôvodoch krátenia poistného plnenia, čo je v rozpore s ust. § 797 ods. 4 OZ. Žalovaný nemôže v priebehu súdneho konania meniť dôvody krátenia poistného plnenia a označovať iné dôvody ako tie, ktoré uviedol v oznámení o šetrení poistnej udalosti.
52. Poukazujúc na ust. § 799 ods. 3 OZ má súd za to, že zo strany poisteného nedošlo k vedomému porušeniu žiadnej povinnosti, ktorá by mala vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov, a preto žalovaný nemal zákonný dôvod na zníženie vyplateného poistného plnenia.
53. Z vyššie uvedených dôvodov súd žalobe v celom rozsahu vo výroku č. I tohto rozsudku vyhovel.
54. Podľa ust. § 517 ods. 1 OZ dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
55. Podľa ust. § 517 ods. 2 OZ ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
56. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
57. Nakoľko žalovaný nekrátil poistné plnenie zákonne, s jeho vyplatením oprávnenej osobe sa dostal do omeškania, súd žalobcovi priznal úrok z omeškania v zákonnej výške podľa ust. § 517 OZ a ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., počnúc prvým dňom omeškania, t.j. od 23.07.2020, čo je 16. deň po skončení prešetrovania škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX (07.07.2020).
58. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
59. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a to tak, že súd mu voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
60. O samotnej náhrade trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdy úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia proti ktorému smeruje na Okresnom súde Košice II (§ 362 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov.