Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/124/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: H Point, s.r.o., Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286, zastúpený: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova č. 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 770,86 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 25. júna 2020, č.k. -131, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 25. júna 2020, č.k. -131.

II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 770,86 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 3.8.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov 40,- eur, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Zároveň priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) dňa 10.2018 navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie pohľadávky 770,86 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 3.8.2018 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov 40,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 27.4.2018 došlo k škodovej udalosti na motorovom vozidle J. XXXD, R.: T. XXXLM, ktoré patrilo poškodenému BENALMADENA, s.r.o., IČO: 47 478 063. Škodová udalosť bola riadne ohlásená žalovanému, ktorý mal s poškodeným uzatvorené havarijné poistenie a zaregistrovaná pod č. 9565749685. Poškodený dal motorové vozidlo opraviť v servise žalobcu. Náklady na opravu vo výške 11.185,03 eur boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. P180121. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 19.7.2018 žalovaný uviedol, že dňa 18.7.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti č. 9565749685. Žalovaný uznal a uhradil za opravu iba 9.997,60 eur, po odpočítaní spoluúčasti vo výške 416,57 eur a krátení nákladov za normohodinu (priznaná 23,- eur/NH). Neuznanú pohľadávku 770,86 eur poškodený postúpil na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 23.7.2018 na žalobcu. Žalobca si okrem istiny uplatnil v tomto konaní aj zákonné úroky z omeškania z dlžnej sumy, nakoľko mal za to, že neuhradením žalovanej istiny sa žalovaný dostal do omeškania.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej

udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poistený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poistený teda bol dlžníkom žalobcu a nemohli tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poisteného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poisteného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poisteným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa . V Zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť) a aj samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá ich neplatnosť podľa . V Oznámení o poistnom plnení žalovaný riadne a dostatočne uviedol zdôvodnenie vykonaného krátenia poistného plnenia. Žalobca nepreukázal, že by poškodený zaplatil faktúru v časti žalobou uplatňovaného nároku v kauzálnom dôsledku čoho mu nemohli vzniknúť ani účelne vynaložené náklady na opravu jeho motorového vozidla.

4. Žalobca v konaní poukázal, že uvádzal v žalobe iba relevantné skutočnosti o spore, ktorými nie je priebeh škodovej udalosti, tak ako to uvádza žalovaný. Žalovaný uznal nárok na náhradu škody, sporný je len rozsah náhrady škody. Žalobca zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Samotná škoda vznikla poistenému momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Faktúra je hodnoverný doklad o oprave vozidla, keďže predstavuje konkrétne vyčíslené majetkové hodnoty (vyjadrené v peniazoch), ktoré bolo potrebné vynaložiť, aby poškodené vozidlo malo rovnaké kvalitatívne, funkčné a estetické parametre ako pred škodovou, resp. poistnou udalosťou. Konanie a tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poistený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom havarijného poistenia, ktoré má chrániť poisteného. Žalovaný uznal existenciu pohľadávky poisteného spočívajúcu v nákladoch za opravu poškodeného motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla čiastočne plnil žalobcovi. Zmluva o postúpení pohľadávky obsahuje jasné označenie ich účastníkov a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavili svoju vôľu pohľadávky postúpiť. V tejto súvislosti žalobca poukázal, že úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdneho sporu a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom civilného sporového konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“ Taktiež poukázal na skutočnosť, že žalovanému ako dlžníkovi ani neprináleží namietať neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Žalobca navrhol pokračovať v konaní na Okresnom súde Košice I, ktorého miestna príslušnosť je založená podľa

5. Žalovaný po postúpení spisu upomínacím súdom vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného súdu Košice I z dôvodu, že všeobecným súdom žalovaného je Okresný súd Bratislava I.

6. Súd prvej inštancie vyhodnotil námietku miestnej nepríslušnosti vznesenú žalovaným ako nedôvodnú, keďže o poistnom plnení rozhodovala pobočka žalovaného, ktorá je umiestnená na území Košíc. Vzhľadom na všetky okolnosti, je potrebné túto pobočku považovať za organizačnú zložku žalovaného podľa , ktorá je umiestnená v obvode Okresného súdu Košice I.

7. Súd prvej inštancie zistil skutkový stav o vzniku a šetrení poistnej udalosti tak ako to uviedli strany sporu vo svojich písomných podaniach. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 442

ods. 1 a 3, , , ktoré upravujú nárok na náhradu škody, definíciu poistnej udalosti, sankciu za vedomé porušenie povinností poisteného. Ďalej podľa a o ochrane hospodárskej súťaže a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 347/1990 Zb. o organizácii ministerstiev a ostatných ústredných orgánov štátnej správy Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov a a , , upravujúce omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce a ustanovenia článku IX. bod 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911.

8. Súd prvej inštancie uviedol, že samotná škoda vznikla poškodenému, resp. poistenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má žalobca nárok a ktorej vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Nárok poškodeného na poskytnutie poistného plnenia vzniká už momentom vzniku poistnej udalosti a nie až momentom úhrady faktúry za opravu vozidla, pretože táto skutočnosť je bez príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou. Poškodený si totiž ani nemusí dať vykonať opravu poškodeného motorového vozidla.

9. Súd prvej inštancie ďalej konštatoval, že žalobca je aktívne legitimovaný v konaní, keďže Zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom BENALMADENA, s.r.o. (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti). Postupca vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Predmetná zmluva spĺňa a obsahuje všetky obligatórne náležitosti stanovené zákonom - jasne špecifikovaných účastníkov zmluvy a predmet postúpenia, spolu s vyjadrením prejavu vôle postupcu s postúpením pohľadávky, preto je tvrdenie žalovaného ohľadne rozporuplnosti týkajúcej sa predmetu postúpenia a prejavu vôle postupcu bezpredmetné a právne irelevantné.

10. Súd prvej inštancie zároveň poukázal, že žalovaný v Oznámení o poistnom plnení uviedol ako dôvod krátenia normohodiny to, že motorové vozidlo bolo opravované v neautorizovanom, nezmluvnom servise. Žalovaný však neuviedol na základe akých skutočností dospel k záveru, že primeranou cenou prác je 23,- eur/NH. Rozlišovanie autoservisov na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné nemá v oporu v zákone, v európskej legislatíve a ani v poistných podmienkach žalovaného.

11. Ďalej súd prvej inštancie konštatoval, že tvrdenie žalovaného, podľa ktorého by poškodený, resp. poistený musel v prípade opravy poškodeného motorového vozidla uhradiť náklady sám a až potom by bol oprávnený žiadať náhradu škody od poisťovne, je v rozpore s podstatou a zmyslom inštitútu poistenia, ktoré má chrániť poškodeného, resp. poisteného a ktorého podstatou je prenos negatívneho dopadu v dôsledku poistnej udalosti na poškodeného, resp. tiež poisteného.

12. Súd prvej inštancie citujúc článok IX. bod 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911, ktoré sa vzťahujú na predmetnú poistnú zmluvu uviedol, že žalovaný rozlišuje servisy na autorizované a neautorizované, zmluvné a nezmluvné čo je v hrubom rozpore s pravidlami hospodárskej súťaže. Takýmto konaním žalovaného dochádza k výraznému znevýhodňovaniu tzv. „neautorizovaných, nezmluvných servisov“, keď si klient dá vykonať opravu svojho poškodeného vozidla v „autorizovanom, zmluvnom“ servise a to len preto, že poisťovňa má s týmto servisom uzavretú zmluvu resp. je to servis autorizovaný, no hoci nezmluvný, neautorizovaný servis vykoná rovnako kvalitné opravy ako servis autorizovaný. Žalovaný takýmto konaním vytvára určitú privilegovanú skupinu subjektov, čo je v podmienkach slobodnej hospodárskej súťaže neprípustné.

13. Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že náklady na prácu a lakovanie sa priznávajú podľa hodinovej sadzby účtovanej servisom, ktoré neprevyšuje cenu obvyklú v danom regióne. Žalobca postupoval v súlade s uvedeným postupom, pričom účtoval cenu 42,- eur/NH, ktorá je porovnateľná, resp. výhodnejšia ako je obvyklá cena v regióne, čo žalobca preukázal príslušnými cenníkmi porovnateľných servisov v danom regióne. Vozidlo BMW 1 patrí do kategorizácie vozidiel nižšia stredná trieda, kde patria aj vozidlá Audi A3.

14. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca preukázal nárok na úhradu 770,86 eur, preto žalobe vyhovel. Žalovaný sa zároveň s poistným plnením dostal do omeškania, preto súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj nárok na zaplatenie zákonných úrokov z omeškania, tak, ako si ich žalobca uplatnil a to s poukazom na a sumu 40,- eur, titulom paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky v súlade s .

15. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

16. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam / / a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci / /. Poukázal, že napádaný rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pričom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu. Z predloženej Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť na žalobcu pohľadávku, ktorá vznikla z neuhradenia vystavenej faktúry. Z uvedeného potom vyplýva, že poškodený mal postúpiť tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mal postúpiť pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo je práve v rozpore s ustanovením . V Zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Ďalej samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený plánoval postúpiť svoju pohľadávku, pričom z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. Pritom sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo).

17. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Poukázal, že žalovaný uvádza odvolacie dôvody, avšak v ním podanom odvolaní neuvádza, v čom spočíva naplnenie týchto jednotlivých odvolacích dôvodov in concreto. Žalobca uviedol, že odvolanie žalovaného je založené na tých istých skutočnostiach, dôkazoch, na ktorých zakladal žalovaný svoju procesnú obranu v konaní pred súdom prvej inštancie, ktorá bola vyhodnotená ako neúčinná a protizákonná. Žalovaný tak v súlade s platnou právnou úpravou neuniesol dôkazné bremeno ním tvrdených skutočností, čoho následkom bol jeho neúspech v spore. Žalovaný sa snaží svoju procesnú pasivitu zakryť za nesprávne právne posúdenie veci súdom prvej inštancie a nedostatočné zistenie skutkového stavu v konaní. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v predmetnej veci náležite odôvodnil, poukázal na stranami uvádzané a namietané skutočnosti, uviedol, ktorými dôkazmi sa zaoberal, na základe akých skutočností a akými úvahami sa pri hodnotení vo veci vykonaných dôkazov zaoberal, pričom svoje závery odôvodnil s poukazom na platnú právnu úpravu a aj príslušné zmluvné dokumenty, ktoré sa aplikujú na poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným.

18. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 24.8.2020.

19. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

20. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

21. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa a . Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

23. Po oboznámení sa s odôvodnením napadnutého rozsudku odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a toto odôvodnenie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie vedie aj to, že premisy zvolené v rozhodnutí, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú, ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie, pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s SR, ale aj čl.6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

24. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

25. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:

26. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a judikatúre súdov.

27. Podľa , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.

28. Podľa , s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

29. Odvolací súd zistil z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorú predložil žalobca spolu so žalobou, že bola uzatvorená v písomnej forme:

30. Dňa 23.7.2018 medzi postupcom BENALMADENA, s.r.o., IČO: 47 478 063 a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve doslovne uvedené: „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441 pohľadávku v celkovej výške 770,86 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. P180121, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti č. 9565749685. Predmetom tejto zmluvy je postúpenie nezaplatenej pohľadávky vo výške 770,86 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi servisom fakturovanou sumou a sumou zaplatenou poisťovňou, z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody.“

31. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodeným a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodeného, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala ustanoveniu a nasl. . Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky medzi žalobcom a poškodeným vyplýva, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni, predstavujúci úhradu škody z poistnej udalosti, ktorý poistný nárok poškodeného bol postúpený na žalobcu. Pre úplnosť treba dodať,

že poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpil žalobcovi. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poistených postúpiť svoje pohľadávky, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky (Oznámenia o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný plnil iba z časti) a následného správania strán. Tieto skutočnosti z pohľadu odvolacieho súdu smerujú k jednoznačnému záveru o určitosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda jej platnosti, vychádzajúc z a .

32. Odvolací súd zároveň udáva, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť tam jednoznačne špecifikovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. V aplikačnej praxi je nevyhnutné použiť aj princíp preferencie platnosti právnych úkonov, ktoré sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky, čo možno vyjadriť aj tým spôsobom, že za bežných okolností nikto nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol tento úkon neplatný.

33. Predmetom sporu je nárok žalobcu na úhradu zostatku poistného plnenia voči žalovanému ako poisťovni, a to na základe poistnej zmluvy pre havarijné poistenie motorových vozidiel. Žalobca sa v konaní domáha úhrady zostatku poistného plnenia vo výške 770,86 eur. Žalovaný požadované poistné plnenie krátil s poukazom na , z dôvodu rozdielu medzi účtovanou a priznanou normohodinou, čo je uvedené v Oznámení o poistnom plnení.

34. Podľa , poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.

35. Podľa , kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.

36. Podľa , ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.

37. Je nepochybné, že ustanovenie nadväzuje na ods. 1, 2, z ktorých vyplýva, že poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené, ako aj, že ten, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu, jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada, pričom poistné podmienky môžu uložiť aj ďalšie povinnosti. Len za situácie, ak došlo k vedomému porušeniu povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 , ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poistený si zabezpečil opravu motorových vozidiel v servise žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikácie ust. . Zníženie poistného plnenia môže nastať, len ak by poistený vedome porušil povinnosti uvedené v odseku 1 a 2 ustanovenia , k čomu však z ich strany nedošlo.

38. Podľa a , skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

39. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že skutkové tvrdenie sa považuje za nesporné, ak protistrana vyhlási, že je pravdivé, alebo ak sa aplikuje právna domnienka uvedená v citovanom ustanovení, podľa ktorej platí, že skutkové tvrdenie je nesporné, ak ho protistrana nepoprela vôbec alebo ak ho síce poprela, ale neúčinne. Pre popretie skutkových tvrdení platia rovnaké požiadavky

ako pre predkladanie skutkových tvrdení, to znamená, že protistrana, v tomto prípade žalovaný, musí nielen popierať tvrdenia žalobcu, ale musí uviesť vlastné tvrdenia a tieto musí preukázať, resp. predložiť alebo navrhnúť dôkazy na preukázanie týchto svojich tvrdení. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný síce namietal dôvodnosť žalobcom požadovanej sumy vo výške 770,86 eur, keď za dôvodnú považoval len sumu 23,- eur/NH, na preukázanie svojich tvrdení však nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Žalovaný neuviedol žiadne relevantné dôvody, pre ktoré je podľa žalovaného správna výška odmeny pre neautorizovaný servis 23,- eur/NH a nie fakturovaná odmena vo výške 42,- eur/NH. Neuniesol tak dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení.

40. Podľa článku IX bod 2 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie vozidiel Auto komplet č. 911, po vzniku poistnej udalosti je poisťovňa povinná hradiť primerané náklady na opravu alebo znovuzriadenie vozidla.

41. V prípade, ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel, čo v danom prípade u žalobcu je nesporné, neprináleží žalovanému členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Ak sa poistení rozhodli realizovať opravu vozidla v servise žalobcu, ktorý za tie isté služby účtuje vyššie ceny normohodín práce, ako účtujú zmluvné servisy žalovaného, neznamená to, že náklady ktoré boli vynaložené, predstavujú náklady, ktoré nebolo potrebné vynaložiť na uvedenie veci (vozidla) do pôvodného stavu. Odvolací súd uvádza, že skutočnosti uvádzané žalovaným nepreukazujú dôvodnosť a účelnosť krátenia ceny hodinovej sadzby za prácu u nezmluvných servisov v porovnaní so zmluvnými servismi, respektíve autorizovanými servismi, u ktorých žalovaný postupuje inak. Podľa odvolacieho súdu neexistuje reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. Samotná skutočnosť, že ide o autorizovaný, resp. zmluvný alebo nezmluvný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti.

42. V prejednávanom spore súd prvej inštancie posúdil uplatnenú pohľadávku vo výške 770,86 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným ako primeranú, s poukazom na značku a model vozidla, keď vychádzal z cenníkov predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v košickom regióne pre osobné motorové vozidlá v rozmedzí od 42,- eur/NH po 58,80 eur/NH a ktoré preukazujú, že cena účtovaná žalobcom výške 42- eur/NH bola primeraná.

43. V prípade uplatnených nákladov na opravu motorového vozidla mal odvolací súd za preukázané, že tieto boli primerané a obvyklé v danom regióne. Samotná skutočnosť, že ide o neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce, tak ako to odvolací súd už uviedol.

44. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak zaviazal žalovaného na úhradu peňažnej pohľadávky 770,86 eur s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 3.8.2018 do zaplatenia, ktorú výšku a dobu omeškania žalovaný ani nerozporoval a sumu 40,- eur, titulom paušálnej náhrady spojenej s uplatnením pohľadávky v súlade s , ako rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného motorového vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným, titulom poistného plnenia, ktoré sa poskytuje práve za účelom úhrady vzniknutej škody v dôsledku poistnej udalosti.

45. Podľa , plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť.

46. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený (poistený) právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania ( , resp. ).

47. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.

48. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

49. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom podľa

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).