Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_2Cob-21-2020.pdf
PDF · 101.06 KB
Case nature
Area
Subarea
2Cob/21/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: AMM Servis, s.r.o., Dvorská cesta 6/B, 940 01 Nové Zámky, IČO: 50 379 291, práv. zast.: AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, práv. zast.: JUDr. Felix Neupauer, advokát, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 435,88 eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 12.9.2019, č.k. 31Cb/19/2019-117 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok č.k. 31Cb/19/2019-117 zo dňa 12. septembra 2019.
Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 435,88 eur, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 394,34 eur od 22.12.2018 do zaplatenia, 5% úrok z omeškania ročne zo sumy 41,54 eur od 6.10.2018 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%.
2. Rozhodol tak o nároku uplatnenom žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica odôvodnenou následovne:
- Dňa 30.9.2018 došlo k škodovej udalosti (ďalej len škodová udalosť č. 1), pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle U. I., EČV: B ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému T. T., bytom S.H. P. XX, B. Z.. Škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla MUDr. O. Y. s. EČV: B (ďalej len „vinník nehody“), ktorý mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, ním registrovaná pod č. 9566383806. Poškodené motorové vozidlo bolo opravené v servise AMM Servis, s.r.o., Dvorská cesta 6/B, 940 01 Nové Zámky. Náklady jeho opravy vo výške 978,40 eur boli u žalovaného uplatnené faktúrou č. 20180300. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 10.12.2018 žalovaný oznámil, že dňa 6.12.2018 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti s tým, že suma uznaná žalovaným predstavovala 584,06 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Na základe obhliadky po oprave primerané náklady na opravu podľa výpočtu Slovexperty.“ Neuznaná suma 394,34 eur bola vlastníkom motorového vozidla, t.j. poškodeným, postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 14.1.2019.
- Dňa 30.6.2018 došlo k škodovej udalosti (ďalej len škodová udalosť č. 2), pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle OPEL Corsa, EČV: NZ506EY, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému N. J., J. W. XX, B. Z.. Škodová udalosť bola poškodeným a zároveň poisteným riadne ohlásená u žalovaného, u ktorého má poškodený uzatvorené havarijné poistenie a ním zaregistrovaná pod č. 956600947. Motorové vozidlo bolo opravované v servise žalobcu. Náklady opravy vo výške 741,79 eur boli uplatnené u žalovaného faktúrou č. 20180244, z ktorej suma uznaná žalovaným predstavovala 700,25 eur. Podľa vyjadrenia likvidátora k osobitostiam likvidácie: „Vo faktúre neprimerane účtované náklady na opravu. Poistné plnenie priznané podľa kalkulácie Slovexperty. Po doložení nadobúdacích dokladov je možné výšku poistného plnenia prehodnotiť, cena práce priznaná 16,67 eur bez DPH pre nezmluvný servis.“ Neuznaná suma 41,54 eur bola vlastníkom motorového vozidla postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení časti pohľadávky zo dňa 2.12.2018.
3. Žalovaný sa v odpore proti vydanému platobnému rozkazu Okresného súdu Banská Bystrica bránil tvrdením, že:
- návrh žalobcu nespĺňa zákonné kritéria požadované ust. § 132 CSP;
- namieta existenciu aktívnej vecnej legitimácie žalobcu argumentujúc absolútnou neplatnosťou zmlúv o postúpení;
- žalobca nemá nárok na úroky z omeškania;
- cena zaplatená žalovaným je správna.
4. S poukazom na zhodné tvrdenia strán sporu ako aj skutkové tvrdenia, ktoré neboli druhou stranou sporu výslovne popreté, súd mal za nepochybne ustálený žalobcom uvedený opis škodových udalostí a skutočnosť, že prvým nárokom je náhrada škody z povinného zmluvného poistenia vinníka nehody a druhým bola pohľadávka na poistné plnenie z dôvodu uzatvorenej zmluvy o havarijnom poistní.
5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 34, § 35, § 37, § 39, § 442 (právna úprava náhrada škody), § 524 a nasl. OZ (právna úprava postúpenia pohľadávky), § 517 ods. 2 OZ, § 788 a nasl. OZ (právna úprava poistných zmlúv), § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (právna úprava omeškania dlžníka a výšky úrokov z omeškania) a § 4 a nasl. zák. č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
6. Námietku žalovaného o absolútnej neplatnosti uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávok súd prvej inštancie zhodnotil ako nedôvodnú. Argumentoval, že majú všetky náležitosti stanovené právnymi predpismi, sú určité, zrozumiteľné, strany zmluvy sú riadne označené, postúpené pohľadávky jednoznačne identifikovateľné.
7. Pokiaľ ide o škodovú udalosť č. 1 uzavrel, že poškodením motorového vozidla iným vozidlom, ktorého vlastník MUDr. O. Y., mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, vznikla poškodenému majetková ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu, poprípade; aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné alebo účelné zabezpečiť hneď. Žalovaný je pritom povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla za škodcu. Žalovaný nepreukázal reálnu dôvodnosť krátenia poistného plnenia a nepreukázal ani, že by poškodeného vyzval na preukázanie tej časti škody, ktorú žalovaný následne krátil. Z faktúry č. 20180300 vystavenej žalobcom poškodenému 1 mal za nepochybne preukázanú fakturáciu nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla v celkovej výške 978,40 eur. Je z nej zrejmá výška vykonaných prác v sume 365,13 eur a cena za dodaný materiál použitý pri oprave v sume 450,20 eur. Súd prvej inštancie zdôraznil, že z Oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 10.12.2018 vyplýva iba suché konštatovanie týkajúce sa priznania nákladov podľa výpočtu Slovexperty, vôbec z neho nevyplýva riadne zdôvodnenie a preukázanie výšky krátenia poistného plnenia a navyše, ak mal žalovaný za to, že poškodený dostatočným spôsobom nepreukázal opravu daného vozidla, mal ho vyzvať na toto preukázanie aj s riadnym odôvodnením požadovaných dokladov.
8. Pokiaľ ide o škodovú udalosť č. 2, poškodený mal so žalovaným uzatvorené havarijné poistenie. Škodovou udalosťou mu vznikla majetkové ujma reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré je nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu po prípade, aby boli v peniazoch vyvážené dôsledky toho, že vrátenie do pôvodného stavu nebolo možné, alebo účelné zabezpečiť hneď. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal reálnu dôvodnosť krátenia poistného plnenia. V konaní nebolo preukázané žalovaným akékoľvek porušenie povinnosti poškodeného z uzavretej zmluvy. Z oznámenia o nepriznaní poistného plnenia vo výške 41,54 eur navyše zrejmé, prečo nebola táto suma priznaná.
9. Keďže žalovaný neuhradil poistné plnenie v lehote do 15 dní od ukončenia šetrenia poistných udalostí, dostal sa do omeškania, a to so zaplatením sumy 394,34 eur od 22.12.2018 a sumy 41,54 eur od 6.10.2018.
10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP a priznal ho v konaní úspešnému žalobcovi v rozsahu 100%.
11. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP.
12. Rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nesprávny, nezákonný a arbitrárny, ktorý je výsledkom svojvôle súdu prvej inštancie a v svojej podstate trpí aj nepreskúmateľnosťou. Dôvodí, že súd prvej inštancie vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa s aktívnou vecnou legitimáciou žalobcu, skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Opätovne zdôraznil, že podľa uzavretých zmlúv o postúpení pohľadávky poškodení mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzkov voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že mali postúpiť pohľadávky, ktoré predstavujú ich záväzky a nie pohľadávky, čo je v rozpore s § 524 ods. 1 OZ. Poukázal aj na absenciu konkrétneho prejavu vôle poškodených ako postupcov, týkajúceho sa postúpenia samotných pohľadávok a na rozpornosť a nepresnosť predmetu postúpení, ktorá spočíva v skutočnosti, že z textu samotných postúpení vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, pričom z obsahu ZoPP vyplýva, že tieto pohľadávky predstavujú záväzky poškodených vyplývajúcich z faktúr, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Za nesprávne považuje aj rozhodnutie súdu o úrokoch z omeškania v súvislosti s poistnou udalosťou č. 1. V tejto súvislosti poukázal na závery uvedené v rozhodnutí NS SR zo dňa 22.11.2018, sp.zn. 3Cdo/145/2017, ktorý sa ako dovolací súd stotožnil so záverom odvolacieho súdu, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa dostal do omeškania až v prípade nesplnenia povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím. Dovolací súd zároveň uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zák. č. 381/2001 Z.z. je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadruje v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná a aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti. Na základe uvedeného navrhuje, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
13. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť, opakujúc už v podstate argumenty uvádzané v priebehu prvoinštančného konania.
14. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel k záveru, že nie je dôvodné.
15. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci; Ide o prípustné odvolacie dôvody, preto odvolací súd odvolanie meritórne prejednal.
16. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
17. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. CSP o vykonávaní dokazovania.
18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 30.6.2020 o 9.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. 235 na II. poschodí, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.
19. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli, pričom prihliadol na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP.
20. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkam žalovaného v odvolaní udáva:
21. Poistná udalosť (poškodenie motorového vozidla) založila povinnosť žalovaného na náhradu škody poškodeným, keď ku vzniku poistnej udalosti vznikla škoda. Nárok na náhradu škody, t.j. nárok na náhradu všetkých nákladov spojených s odstránením následkov dopravnej nehody patril poškodeným voči poisťovateľovi, teda žalovanému. Medzi poškodenými a žalovaným (teda poisťovateľom) vznikol záväzkový vzťah na náhradu škody z poistenia motorových vozidiel, v rámci ktorého sa určoval len rozsah škody, ktorá mala byť poistenému plnená (§ 442 OZ, § 797 ods. 2 OZ). Keďže škoda bola riešená vykonaním opravy (t.j. navrátením veci do pôvodného stavu) výška škody teda predstavuje výšku nákladov na to vynaložených, premietnutých do vyššie uvedených faktúr.
22. Podľa § 524 ods. 1, 2 OZ veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
23. Podľa § 525 ods. 1, 2 OZ postúpiť nemožno pohľadávku, ktorá zaniká najneskôr smrťou veriteľa alebo ktorej obsah by sa zmenou veriteľa zmenil. Postúpiť nemožno ani pohľadávku, pokiaľ nemôže byť postihnutá výkonom rozhodnutia. Nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.
24. Predmetom postúpenia teda môže byť akákoľvek určitá pohľadávka ak je nepochybné, z akého vzťahu vyplýva (aj keď nemusí byť správne pomenovaná). Zmluvy o postúpení uzatvorili poškodení ako
pôvodní veritelia so žalobcom ako postupníkom, ktorý tým nastupuje na miesto pôvodného veriteľa. Postúpená pohľadávka bola v postúpeniach jasne a zrozumiteľne špecifikovaná, a to v ich bode 1.2. Postúpené bolo aj príslušenstvo pohľadávky, čo zmluvné strany v zmluve vymienili (predmetom postúpenia môže byť nepochybne aj pohľadávka budúca).
25. Odvolací súd sa nestotožnil s názorom žalovaného, že predmetom postúpenia mali byť v skutočnosti záväzky poškodených voči žalobcovi (nie pohľadávky); v dôsledku čoho sú zmluvy absolútne neplatné. Poškodení, ktorí sú vlastníkmi vozidiel poškodených a následne opravovaných v dôsledku poistných udalostí, postúpili na žalobcu nároky na náhradu škody vzniknuté v dôsledku poistných udalostí a nie svoje záväzky.
26. Z vyššie uvedených dôvodov nie sú zmluvy o postúpení absolútne neplatné, tak ako to tvrdí žalovaný, pretože spĺňajú všetke náležitosti vyžadované zákonom pre ich platnosť a to vrátane ich formálnych náležitostí platných pre písomné právne úkony (§ 40 OZ; všeobecné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov v zmysle § 34 a nasl. OB).
27. Len pre úplnosť odvolací súd udáva, že v aplikačnej praxi je potrebné zohľadniť princíp preferencie platnosti právnych úkonov, keďže tieto sa uskutočňujú so zámerom vyvolať riadne právne účinky.
28. K námietke odvolateľa, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi pri nároku vyplývajúcom z povinného zmluvného poistenia nesprávne úroky z omeškania odvolací súd udáva:
29. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
30. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti
- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní, zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti nesplnil. Nemožno tak súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku žalovanému by prichádzalo do úvahy napríklad v prípade, ak by nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.
31. Na základe uvedeného bol rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdený (§ 387 ods. 1 CSP).
32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 215 ods. 1 CSP tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní plne úspešný žalobca. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom, samostatným uznesením (§ 262 ods. 1,2 CSP).
33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).