Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Co-413-2019.pdf
PDF · 190.54 KB
Case nature
Area
Subarea
11Co/413/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Čabaiovej a sudkýň JUDr. Aleny Mazúrovej a JUDr. Sandry Veľkej v spore žalobkyne: J. Q., nar. X.X.XXXX, bytom O. XX, Q., zastúpená AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, zastúpený SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, o zaplatenie 1.106,11 EUR s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku č.k. 25C/49/2018-392 z 19.septembra 2019 Okresného súdu Košice II
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalobkyni priznáva náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice II (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 1.106,11 EUR spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.106,11 EUR od 31.3.2018 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.), priznal žalobkyni voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok II.) a priznal štátu voči žalovanému právo na náhradu trov konania v celom rozsahu (výrok III.).
2. V plnom rozsahu tak vyhovel žalobe o náhradu škody, ktorú žalobkyňa skutkovo odôvodnila tým, že dňa 13.10.2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na jej motorovom vozidle Honda EČV: KE 549 KF, v čase vzniku škodovej udalosti riadeného F. Q.. Škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla EČV: PE 980 YC I. R., ktorého vlastníkom je spoločnosť Q. s.r.o., a vinník mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Vodičmi predmetných motorových vozidiel bol spísaný záznam o dopravnej nehode, v ktorom sú špecifikované motorové vozidlá, ako aj to, ktorým motorovým vozidlom bola škoda spôsobená. Obsahom záznamu je tiež skutočnosť, že poškodené motorové vozidlo dodržiavalo bezpečnú vzdialenosť za motorovým vozidlom, ktorým bola škoda spôsobená, a spod kolies ktorého odlietajúce kamienky poškodili kapotu, blatníky a spôsobili viacero dier na čelnom skle. Žalobkyňa oznámila vznik škodovej udalosti žalovanému sledujúc záujem uplatnenia si náhrady škody z povinného zmluvného poistenia za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vinníka dopravnej nehody. Zo strany žalovaného jej bolo zaslané oznámenie zo dňa 2.1.2018 o poistnej udalosti, v ktorom žalovaný uviedol, že nebol preukázaný právny základ nároku, pretože dopravná nehoda nebola šetrená políciou a vinník dopravnej nehody nenahlásil vznik škodovej udalosti v zmysle § 10 zákona. Žalobkyňa listom zo dňa 9.3.2018 požiadala žalovaného o prešetrenie poistnej udalosti a žalovaný vo svojom stanovisku ku škodovej udalosti č. 15202138/010 zo dňa 15.3.2018 uviedol, že vzhľadom na skutočnosť, že poškodenia vozidla sú spôsobené vplyvom dlhodobej prevádzky vozidla a medzi vznikom škody a
prevádzkou motorového vozidla poisteného nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti, nárok považoval za neoprávnený. Žalobkyňa si dala vypracovať kalkuláciu nákladov, ktoré sú nevyhnutné na vrátenie poškodeného motorového vozidla do stavu pred škodovou poistnou udalosťou, z ktorého dôkazu vyplýva rozsah poškodenia, teda výška škody uplatňovaná žalobkyňou žalobou.
3. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie a skutkovo uzavrel, že ku škodovej udalosti došlo tak, ako to uvádzala žalobkyňa v žalobe a čo je preukázané záznamom o dopravnej nehode zo dňa 13.10.2017 a výpoveďami svedkov - vodičmi motorových vozidiel, t.j. v dôsledku prevádzky motorového vozidla EČV: PE 980 YC, ktorého vlastníkom je spoločnosť Kočiš s.r.o., ktoré ku dňu poistnej udalosti, t.j. 13.10.2017, bolo poistené titulom povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného, vznikla škoda na motorovom vozidle žalobkyne spôsobená vymrštením kamienkov, pričom rozsah poškodenia sa týkal obitej kapoty, blatníkov, viacerých dier na čelnom skle. Listom zo dňa 2.1.2018 žalovaný oznámil žalobkyni nemožnosť vysporiadať ňou uplatnené nároky na náhradu škody titulom poistnej udalosti č. 15202138010-0 poisteného Kočiš s.r.o., pretože nebol preukázaný právny základ nároku, dopravná nehoda nebola šetrená políciou a vznik dopravnej nehody nenahlásil vinník dopravnej nehody v zmysle ustanovenia § 10 zákona. Žalobkyňa listom zo dňa 7.3.2018 opätovne požiadala o riadne šetrenie poistnej udalosti, ku ktorej došlo dňa 13.10.2017, poukazujúc aj na okolnosť, že pri dopravných nehodách s menším rozsahom škody, pri ktorých nedôjde k zraneniu osôb a nie je daná povinnosť privolať políciu, slúži ako dôkaz o vzniku a priebehu dopravnej nehody záznam o dopravnej nehode, pričom jeho neakceptovanie sa nemôže odôvodniť len skutočnosťou, že dopravnú nehodu poistenec žalovanému neoznámil. Žalovaný reagujúc na uvedený list žalobkyne tejto oznámil, že poškodenia motorového vozidla sú spôsobené vplyvom dlhodobej prevádzky a medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla poisteného u žalovaného nebola preukázaná existencia príčinnej súvislosti a z tohto dôvodu nárok na náhradu škody nie je oprávnený vysporiadať. Súd prvej inštancie v spore vychádzal aj z kalkulácie vykonanej spoločnosťou Dexter s.r.o. predloženej žalobkyňou, z ktorej vyplývajú náklady na opravu poškodeného motorového vozidla žalobkyne v celkovej výške 1.106,11 EUR - potrebná oprava blatníka, predného skla, tesnenia, kapoty, blatníkov, OZD lišty, strechy, ramena stieračov, mriežky torpéda, vnútorné spätné zrkadlo a všetky potrebné kryty. Vyšiel tiež zo záverov znaleckého posudku č. ZP 27/19, vypracovaného znalcom Ing. J. Q., že príčinná súvislosť medzi poškodením motorového vozidla žalobkyne a škodovou udalosťou zo dňa 13.10.2017 tak, ako to deklarovali účastníci škodovej udalosti v zázname o dopravnej nehode existuje a vznik poškodenia motorového vozidla žalobkyne reálne iniciovali kamienky, ktoré odlietali zo zadnej časti jazdnej súpravy motorového vozidla poistenca žalovaného. Znalec vychádzajúc z fotodokumentácie a jej detailov konštatoval, že hustota a početnosť poškodení na kapote motora, na ľavom prednom blatníku a na prednej maske je vo vzťahu k jazde osobného motorového vozidla žalobkyne za nákladným motorovým vozidlom poistenca žalovaného po dobu necelej 1 minúty neprimerane vysoká a poukazujúc na predloženú fotodokumentáciu z obhliadky vozidla, ktorú vykonal technik žalovaného dňa 18.10.2017, nie je možné identifikovať skutočný rozsah poškodenia motorového vozidla žalobkyne a tento sa ani nedá zistiť z videozáznamu predloženého žalobkyňou. Uviedol, že poškodenie je však reálne a nie je možné presne stanoviť skutočný rozsah poškodenia motorového vozidla žalobkyne a tiež konštatoval, že poškodenie karosérie a čelných skiel kamienkami sa nepripisujú vplyvu dlhodobej prevádzky vozidla. Poukazujúc na zápis o poškodení vozidla zo dňa 18.10.2017, v ktorom sa hodnotí technický stav vozidla, technik zaškrtol „zodpovedá“ a tiež skonštatoval, že technik poisťovne pri obhliadke mohol spracovať kvalitnejšiu fotodokumentáciu a detaily poškodenia osobného motorového vozidla zaregistrovať a zdokumentovať poškodenie prednej masky, rozlíšiť staršie poškodenia od poškodení, ktoré vznikli dňa 13.10.2017 a toto uviesť do zápisu. Poškodené motorové vozidlo už nebolo možné obhliadnuť z dôvodu, že toto už nie je v dispozičnej sfére žalobkyne.
4. Po právnom posúdení podľa § 4 ods. 1, 2, § 11 ods. 6, 7, § 12 ods. 1 písm. e), § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, § 427, § 442 ods. 1, § 797 ods. 2, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 účinného ku dňu vzniku omeškania žalovaného, súd žalobe ako dôvodnej v celom rozsahu vyhovel. Prijal záver, že mal preukázané záznamom o dopravnej nehode, že dňa 13.10.2017 došlo v dôsledku prevádzky motorového vozidla poistenca žalovaného ku škodovej udalosti, v dôsledku ktorej vznikla škoda spôsobená vymrštením kamienkov z poisteného motorového vozidla na motorovom vozidle žalobkyne, ktorého vodičom v čase nehody bol F. Q., ktorý priebeh vzniku škody potvrdil svojou výpoveďou v konaní a okolnosť, že ku vzniku škody na
motorovom vozidle žalobkyne mohlo dôjsť spôsobom opísaným týmto vodičom - svedkom nevyvrátil svojou výpoveďou ani vodič motorového vozidla, ktorým bola škoda spôsobená I. R., ktorý tiež spísal záznam o dopravnej nehode. Zároveň vychádzal zo záverov znaleckého posudku č. 27/2019, z ktorého vyplynulo, že medzi škodovou udalosťou zo dňa 13.10.2017 tak, ako ju deklarovali účastníci v zázname o dopravnej nehode a poškodení motorového vozidla žalobkyne, existuje príčinná súvislosť a poškodenie motorového vozidla žalobkyne reálne iniciovali kamienky odlietajúce zo zadnej časti jazdnej súpravy motorového vozidla držiteľa Kočiš s.r.o. - poistenca žalovaného, z ktorého vyplýva aj rozsah poškodenia motorového vozidla žalobkyne - predná časť kapoty - odštiepky laku v celej šírke, poškodenie čelného skla nie je možné vylúčiť, ľavý predný blatník a poškodenie prednej masky. Mal za preukázanú aj výšku škody na motorovom vozidle, ktorá vyplýva z kalkulácie nákladov na opravu poškodeného motorového vozidla, nezohľadnil pri výške škody námietky žalovaného, majúc za to, že znalec sa nevedel vyjadriť k rozsahu škody pre nekvalitnú fotodokumentáciu vyhotovenú žalovaným a táto okolnosť pri šetrení poistnej udalosti vznikla zavinením žalovaného a túto nie je možné zohľadniť v neprospech žalobkyne pri preukázaní výšky škody. Uzavrel, že pokiaľ aj znalec poukazoval, že rozsah poškodení na motorovom vozidle žalobkyne nezodpovedá jazde poškodeného motorového vozidla žalobkyne za nákladným motorovým vozidlom po dobu necelej 1 minúty vyplývajúcej z videozáznamu, stotožnil sa s argumentáciou žalobkyne, že videozáznam bol vyhotovený až potom, čo priebeh poškodenia a odlietavania kamienkov na poškodené motorové vozidlo začal, čo vyplynulo aj z výpovede vodiča poškodeného motorového vozidla, a teda, že samotná škodová udalosť mala dlhšie trvanie ako vyplýva z videozáznamu. Tiež uzavrel, že obrana, resp. tvrdenia žalovaného, pre ktoré nepriznal poistné plnenie žalobkyni, podľa ktorých škoda na motorovom vozidle žalobkyne vznikla v dôsledku dlhodobej prevádzky, bola vyvrátená závermi znaleckého posudku. Mal za preukázané tvrdenie žalobkyne, že táto uplatnila v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. nárok na náhradu škody z poistnej udalosti zo dňa 13.10.2017, ktorú skutočnosť potvrdzuje aj samotný list žalovaného zo dňa 2.1.21018, ktorým bol žalobkyni oznámený dôvod nevysporiadania ňou uplatnených nárokov na náhradu škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisteného - spoločnosti Kočiš s.r.o., vezmúc do úvahy aj výpoveď svedka - vodiča motorového vozidla, ktorého prevádzkou bola spôsobená škoda, ktorý s vodičom poškodeného motorového vozidla spísal záznam o dopravnej nehode zo dňa 13.10.2017 a tento odovzdal prevádzkovateľovi motorového vozidla - poistencovi žalovaného. Skonštatoval, že zákon č. 381/2001 Z.z. ani všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce poistenie neustanovujú možnosť poisťovateľa odmietnuť poistné plnenie z dôvodu nesplnenia povinnosti poisteným nahlásiť vznik škodovej udalosti v zákonom stanovenej lehote, a i v prípade, ak by došlo k nenahláseniu škodovej udalosti a nesplneniu povinnosti poistníka ohlásiť dopravnú nehodu podľa § 51 ods. 3 zákona č. 315/1996 Z.z., nezanikla by povinnosť žalovaného ako poisťovateľa plniť poistné plnenie v prospech poškodeného, ktorý nahlásil škodovú udalosť a preukázal nárok v súlade s ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z., pričom právo na plnenie vzniká, ak nastane poistná udalosť. Zdôraznil, že jediným dôsledkom neplnenia povinnosti poistníka by bol prechod nároku poisťovateľa na náhradu poistného plnenia voči poistníkovi v súlade s ust. § 12 ods. 1 písm. e), písm. g) zákona č. 381/2001 Z.z. Uzavrel, že dôvod neplnenia uvedený žalovaným v liste zo dňa 2.1.2018 nebol v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. ani v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka upravujúcich poistenie daný a tento dôvod nie je možné ani dodatočne meniť, poukazujúc na ust. § 497 ods. 4 Občianskeho zákonníka ( správne ust. § 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka - pozn. odvolacieho súdu ). Žalobkyni ako poškodenej vznikol nárok na náhradu poistného plnenia v súlade s ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. v lehote 15 dní po skončení vyšetrenia poistnej udalosti poisťovateľom, pričom z listu zo dňa 15.3.2018 vyplýva, že žalovaný vykonal šetrenie škodovej udalosti potrebnej k zisteniu rozsahu povinnosti plniť škodovú udalosť. Uzavrel, že žalovaný v spore nepreukázal relevantný dôvod neposkytnutia poistného plnenia, žalobkyňa preukázala vznik škody v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 13.10.2017, preukázala rozsah škody, naopak žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázať ním tvrdenú skutočnosť, že rozsah škody nezodpovedá, resp. nie je v príčinnej súvislosti s prevádzkou poisteného motorového vozidla. Žalobkyni priznal aj úroky z omeškania v zákonnej výške 5 % ročne z istiny po uplynutí 15 dňovej lehoty od ukončenia šetrenia poistnej udalosti, t.j. od 31.3.2018. O trovách konania strán sporu rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a v konaní plne úspešnej žalobkyni priznal náhradu trov konania v celom rozsahu. O trovách konania, ktoré vznikli štátu v dôsledku vyplateného znalečného za vypracovaný znalecký posudok vo výške 139,43 EUR rozhodol za použitia analogickej aplikácie ust. § 255 CSP voči neúspešnému žalovanému.
5. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z odvolacích dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), d), h) CSP, t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a trov odvolacieho konania v plnom rozsahu a štátu prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni. Odvolacími námietkami napadol dôvody v ods. 16 rozsudku, považujúc tam uvedený záver súdu prvej inštancie v zjavnom rozpore s vykonaným dokazovaním, keďže znalec v znaleckom posudku expressis verbis uviedol, že z fotodokumentácie a jej detailov je zrejmé, že hustota a počet poškodení na kapote motora, na ľavom prednom blatníku a na prednej maske je vo vzťahu k jazde osobného automobilu za nákladným po dobu necelej jednej minúty neprimerane vysoká a že podľa priloženej fotodokumentácie a videozáznamu nie je jednoznačne možné stanoviť mechanizmus poškodenia čelného skla, pričom skutočný rozsah poškodenia motorového vozidla nie je známy a nedá sa ani presne určiť. Vyjadril názor, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, pretože znaleckým dokazovaním nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom celkovej škody na motorovom vozidle žalobkyne a škodovou udalosťou zo dňa 13.10.2017, pretože znalec uviedol, že rozsah deklarovanej škody je neprimeraný k priebehu škodovej udalosti. Dôvodil, že ide o zásadné znalecké zistenie, na ktoré súd prvej inštancie nereflektoval, naopak svoje rozhodnutie založil na znaleckých zisteniach, ktoré nepredstavujú dostatočný skutkový základ pre priznanie nároku, napr. skutočnosť, že na motorovom vozidle boli zistené aj poškodenia v dôsledku odlietavajúcich kamienkov alebo na zistení znalca, že reakcia vodiča poškodeného vozidla pri zjazde z cesty bola správna, a preto takýto postup súdu prvej inštancie nemožno akceptovať, pretože závery znaleckého posudku bolo nevyhnutné vykladať v celom jeho kontexte, čo súd prvej inštancie nevykonal. Uviedol, že dôkazné bremeno je na žalobkyni a žalovaný nie je povinný suplovať jej procesné povinnosti. Zdôraznil, že žalobkyňa bola v konaní o náhradu škody povinná preukázať kauzálny nexus medzi škodovou udalosťou a škodou v rozsahu, v akom si ju uplatnila v žalobe a že samotná existencia poškodení na motorovom vozidle bez preukázania ich rozsahu a príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou zo dňa 13.10.2017 je v tomto smere nedostatočná. Zastal názor, že ak žalobkyňa chcela kvalifikovane poprieť závery znaleckého posudku, čo neurobila, mala navrhnúť vykonanie kontrolného znaleckého posudku a jej dôkazná núdza tak mala nevyhnutne viesť k zamietavému rozhodnutiu súdu. Uviedol, že žalovaný je povinný hradiť iba preukázané nároky na náhradu škody poukazujúc na ust. § 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. a dôkazná núdza žalobkyne pri splnení podmienok podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a absencia predpokladov podľa citovaného ustanovenia citovaného zákona vylučuje povinnosť žalovaného plniť žalobkyni náhradu škody z povinného zmluvného poistenia spoločnosti Kočiš s.r.o. Odvolacími námietkami napadol aj ods. 24. rozsudku, poukazujúc na skutočnosť, že súd prvej inštancie nezohľadnil pri priznaní úrokov z omeškania osobitnú právnu úpravu podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. Dôvodil, že žalobkyňa si uplatnila u žalovaného nárok na náhradu škody listom zo dňa 13.10.2017, žalovaný jej oznámil dôvody nevyplatenia poistného plnenia listom zo dňa 2.1.2018, ktoré skutočnosti mal súd prvej inštancie za preukázané. Žalovaný tak listom v trojmesačnej lehote od oznámenia vzniku poistnej udalosti splnil podmienku, ktorá v zmysle ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. vylučuje nárok na uplatnenie úrokov z omeškania, a preto žalobkyni nárok na úroky z omeškania nikdy nevznikol. Eventuálny nárok na úroky z omeškania by mohol žalobkyni vzniknúť až vtedy, ak by žalovaný neplnil poistné plnenie po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody v zmysle ust. § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. V tejto súvislosti poukázal na stanovisko Najvyššieho súdu SR v rozsudku z 22.11.2018 sp. zn. 3Cdo/145/2017.
6. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa majúc zato, že námietka žalovaného o neexistencii kauzálneho nexusu je nedôvodná, poukazujúc na znalecký posudok č. 27/2019, v ktorom súdom ustanovený znalec sa jednoznačne vyjadril k príčinnej súvislosti tak, že táto existuje, vznik poškodenia osobného automobilu reálne iniciovali kamienky, ktoré odlietali zo zadnej časti jazdnej súpravy. Dôvodila, že tvrdenia žalovaného ohľadne neexistencie príčinnej súvislosti medzi škodou a škodovou udalosťou, pričom žalovaný poukazuje na rozsah poškodení, sa javia len ako zavádzajúce, obzvlášť v prípade, ak samotným znaleckým posudkom bola jednoznačne preukázaná existencia príčinnej súvislosti medzi škodou a škodovou udalosťou. Uviedol, že odvolací dôvod uvádzaný žalovaným podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP nie je daný, pretože súd prvej inštancie vyhodnotil dôkazy skutkovo správne, nedošlo k žiadnym nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov, pričom odôvodnenie súdu prvej inštancie má oporu v skutkovom stave zistenom vykonanými dôkazmi. Žalobkyňa nesúhlasila s tým, aby znalec v znaleckom posudku mal zodpovedať otázku určenia rozsahu škody, pretože znalec mal posúdiť či rozsah poškodení zodpovedá jednotlivým položkám fakturovaným podľa kalkulácie opravy
zo dňa 5.4.2018. Znalec túto otázku vyhodnotil na základe fotodokumentácie z ohliadky, ktorú vykonal žalovaný, resp. jeho technik, túto fotodokumentáciu znalec vyhodnotil ako nekvalitnú a mal sa vyjadriť ku skutočnosti, pre ktoré žalovaný odmietol plnenie, poukazujúc na list žalovaného zo dňa 2.1.2018. Dôvodila, že v spore preukázala všetky ňou tvrdené skutočnosti zakladajúce jej právo na náhradu škody vo forme poistného plnenia titulom povinného zmluvného poistenia vinníka nehody, majúc za to, že tvrdenia žalovaného ohľadne dôkaznej núdze žalobkyne sú klamlivé, zavádzajúce a ničím nepodložené. Uviedla, že vznik škody bol preukázaný záznamom o dopravnej nehode, výsluchom účastníkov škodovej udalosti, rozsah poškodení bol preukázaný zápisom o poškodení vozidla k škodovej udalosti, výška škody kalkuláciou č. KE 549 KF zo dňa 5.4.2018 vypracovanou spoločnosťou Dexter s.r.o. a príčinná súvislosť medzi škodou a škodovou udalosťou znaleckým posudkom č. 27/2019. Zastala názor, že pokiaľ sa žalovaný v odvolaní snaží navodiť dojem, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno pri uplatnení nároku a že tento nepreukázala, opomenul, že povinnosťou, resp. úlohou žalovaného, v prípade neposkytnutia náhrady škody vo forme poistného plnenia titulom povinného zmluvného poistenia vinníka nehody, bolo vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti a zdôvodniť svoje rozhodnutie dostatočne relevantne, bez následnej možnosti zmeny dôvodov neposkytnutia náhrady škody tak, ako to učinil žalovaný v tomto prípade a zdôraznila, že žalovaný nielenže nemôže meniť dôvody neposkytnutia náhrady škody, ale tento ani nepreukázal pravdivosť ani jedného z ním uvádzaných dôvodov, čím sa práve on dostal do dôkaznej núdze, následkom čoho je strata sporu. V tejto súvislosti poukázala na správne závery súdu prvej inštancie v ods. 21. a 22. Stotožnila sa s priznaním úrokov z omeškania súdom prvej inštancie podľa právneho posúdenia podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc zo znenia ust. § 11 ods. 6, 7, 8 zákona č. 381/2001 Z.z. tieto, podľa jej názoru, nevylučujú aplikáciu ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Ako podstatné kritérium pre rozlíšenie považovala to, že v ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní zo splnení peňažného dlhu a uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobkyni vyplývajúce mu z ust.§ 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z., a teda ho nemožno sankcionovať podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., nevylučuje to aplikáciu ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobkyni riadne a včas. Dôvodila, že nárok na náhradu škody v prospech žalovaného bol riadne preukázaný a žalovaný plniť odmietol bez toho, aby na to boli právne relevantné dôvody, neposkytol jej náhradu škody pôvodne z dôvodu, že jeho poistený nenahlásil vznik poistnej udalosti, a teda že tu nebol daný právny nárok na náhradu škody. S poukazom na rozhodnutie súdu prvej inštancie založené na vykonanom dokazovaní žalobkyňa uviedla, že je tu daný jej nárok na vyplatenie istiny zo strany žalovaného, pričom tento nárok jej nebol uhradený v lehote stanovenej v ust.§ 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., t.j. žalovaný jej neposkytol plnenie riadne a včas a s plnením sa tak dostal do omeškania, a pretože ide o omeškanie splnením peňažného dlhu, patria jej popri plnení jej nárokov v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Uviedol, že závery plynúce z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 nemožno aplikovať na predmetný prípad, a to aj z dôvodu, že žalobkyňa si neuplatnila úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona č. 381/2001 Z.z. a tiež preto, že zo záverov predmetného rozsudku jednoznačne vyplýva, že Najvyšší súd SR sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venoval len úroku z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. Dodala, že ak by sa pripustili závery citovaného rozsudku, nastala by absurdná situácia, kedy by poškodení mali nárok na zaplatenie úroku z omeškania priamo od škodcov podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z povinného zmluvného poistenia takýto nárok nemali. V prípade aplikácie záverov daného rozsudku by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu, kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu. Zastala názor, že ak žalovaný čo i len časť zo žalobkyňou predloženej kalkulácie vyčíslenia výšky škody neuhradil, pričom v súdnom konaní sa preukáže jej nárok na zaplatenie celej sumy, nie je dôvod na nepriznanie úrokov z omeškania, keďže je zrejmé, že žalovaný neplnil
peňažné plnenie riadne a včas. Dôvodila, že tento skutkový stav sa nijakým spôsobom neodlišuje od klasického záväzkového vzťahu, kedy, ak veriteľ vyzve dlžníka na zaplatenie peňažného dlhu, ktorý však neakceptuje veriteľom požadovanú výšku plnenia, a v súdnom konaní sa neskôr preukáže, že veriteľ má nárok na ním požadovanú výšku plnenia, súd zaviaže dlžníka aj na úhradu úrokov z omeškania za nesplnenie peňažného dlhu riadne a včas. V tejto súvislosti poukázala na judikatúru súdov SR (rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Co/335/2017 zo dňa 22.1.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/31/2018, rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Co/193/2015, rozsudok Krajského súdu v Žiline sp. zn. 7Co/391/2018), z ktorých následne aj citovala dôvody týkajúce sa nároku na priznanie úroku z omeškania.
7. V odvolacej replike žalovaný zotrval na svojej argumentácii, ktorú prezentoval v odvolaní zo dňa 30.10.2019, zopakujúc skutočnosti ním uvádzané a navyše dodal, že má za to, že zo záverov znaleckého posudku je zrejmé, že uplatňovaná výška náhrady škody nezodpovedá priebehu škodovej udalosti tak, ako ho vymedzila žalobkyňa a uviedol, že v sporoch o náhradu škody je procesný úspech poškodeného viazaný na preukázanie príčinnej súvislosti medzi škodovou udalosťou a uplatňovaním (nie akýmkoľvek) rozsahom škody. Uviedol, že žalobkyňa kvantifikovala vzniknutú škodu na sumu 1.106,11 EUR, ktorú preukazovala predložením kalkulácie nákladov na opravu poškodení motorového vozidla, ktorý rozsah je však v zmysle záverov znaleckého posudku neprimerane vysoký. K odvolacej námietke ohľadom priznania, resp. nepriznania nároku na náhradu škody žalovaný svoju argumentáciu doplnil o závery prezentované v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa 26.2.2019, majúc za to, že uplatnený nárok na úroky z omeškania podľa ust. § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v tomto prípade nie je dôvodný, poukazujúc aj na zmysel zachovania princípu právnej istoty, ktorý by sa nemal odkláňať od rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu SR ako najvyššej súdnej autority.
8. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolacej replike žalovaného tiež zopakovala svoju právnu argumentáciu z vyjadrenia k odvolaniu. Opätovne poukázala na závery znaleckého posudku č. 27/2019, v ktorom znalec jednoznačne uviedol, že existuje príčinná súvislosť medzi poškodeniami na motorovom vozidle a škodovou udalosťou zo dňa 13.10.2017. Dala do pozornosti, že je zákonnou povinnosťou žalovaného vykonať riadne šetrenie poistnej udalosti, aby práve toto bolo podkladom pre rozhodnutie o poskytnutí poistného plnenia, resp. odmietnutí jeho poskytnutia, pričom sa javí, že žalovaný porušil aj povinnosť riadneho šetrenia poistnej udalosti, kedy na základe nekvalitnej fotodokumentácie odmietol poskytnutie poistného plnenia. Uviedla, že v prípade, ak žalovaný nesúhlasil s výsledkami znaleckého dokazovania, t.j. s odpoveďami na jednotlivé otázky, bolo jeho povinnosťou predložiť k svojím tvrdeniam také procesné relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili. Zotrvala na právnej argumentácii ohľadom priznania nároku na úroky z omeškania.
9. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 CSP), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario CSP), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP, z hľadiska odvolaním uplatnených odvolacích dôvodov a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 CSP a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a odvolanie žalovaného je neopodstatnené, pretože uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené.
10. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 31.3.2021 o 10.00 hod. po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 CSP.
11. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, to znamená musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 191 CSP.
12. Rozsudku súdu prvej inštancie nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193, § 194,§ 205 CSP, alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenie nesprávne vyložil. Súdu prvej inštancie v tomto smere nie je možné vytknúť žiadne pochybenie, a preto nie je ani dôvod na polemizovane s jeho skutkovými závermi.
13. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, to znamená vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikáciu právnym predpisov ide vtedy, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).
14. Súd prvej inštancie na zistený a daný skutkový stav použil správny predpis, správne ho aj vyložil a aplikoval, to znamená, z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného. Odvolací súd na skutkové zistenia a právne normy, ktoré použil súd prvej inštancie odkazuje, rovnako ako i na správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce dôvody napadnutého rozsudku vo veci samej, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje (§ 387 ods. 2 CSP), a preto len na zdôraznenie jeho správnosti a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd dodáva nasledovné:
15. Práva úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov (§§ 427 až 431 Občianskeho zákonníka) je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia, jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). Zákon tým poskytuje zvýšenú ochranu poškodenému a reflektuje skutočnosť, že dopravné prostriedky predstavujú viac či menej zložité technické zariadenia, s čím sú spojené zvýšené nároky na ich ovládanie, pohybujú sa spravidla väčšou rýchlosťou a vykazujú preto zvýšené riziko vzniku škôd pre prepravované osoby či pre okolie. Objektívna zodpovednosť sa spája práve s týmito prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci.
16. Odvolací súd zdôrazňuje, že zodpovednosti za škodu podľa ust. § 428 Občianskeho zákonníka sa nemožno zbaviť, ak škoda na čelnom skle motorového vozidla kameňom alebo iným predmetom vymršteným kolesom iného motorového vozidla bola spôsobená okolnosťou majúcou pôvod v prevádzke, k čomu dospel i Najvyšší súd SR v Stanovisku občianskoprávneho kolégia NS SR č. Cpj 5/2014 zo dňa 3.6.2014. Uvedené stanovisko NS SR odstránilo nejednotnosť v súdnej praxi pri posudzovaní škody, ktorá vznikla pri vymrštení kameňa, jeho nárazom do čelného skla. Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácia nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, t.j. tzv. „vnútorné“ okolnosti tej - ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, vždy závisí od povahy a okolností
konkrétneho prípadu. Súdna prax v záujme ochrany poškodených osôb vykladá pojem prevádzky veľmi široko. Za takú okolnosť sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté), ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča či iných osôb použitých pri prevádzkovaní dopravy. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na údržbu vozidla. Už samo uvedenie motoru do chodu patrí k prevádzke motorového vozidla bez ohľadu nato, či sa vozidlo uvedie do pohybu a či nie, či sa to stalo na ceste, prípadne na inom priestranstve verejnosti prístupnom alebo ešte v garáži, a či motor uviedol do chodu sám prevádzateľ alebo jeho zamestnanec. Medzi okolnosti majúce pôvod v prevádzke patria aj nedostatky, či vady materiálu, a to aj nespoznateľné.
17. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že nie sú pochybnosti o tom, že samotný pohyb (valivý pohyb kolies) a rýchlosť dopravného prostriedku sú osobitnou, špecifickou vlastnosťou jeho prevádzky. Ak v súvislosti s valivým pohybom kolies dôjde k vymršteniu kameňa, ktorý spôsobí škodu na čelnom skle iného auta ( ale aj na iných miestach - napr. kapote, streche a pod. ), k takejto škode prichádza v súvislosti s prevádzkou motorového vozidla, t.j. s jeho činnosťou a pohybom. Prejavom prevádzky motorového vozidla je v tomto prípade otáčavý pohyb jeho kolies. Aj keď kameň nie je súčasťou motorového vozidla, bez pôsobenia otáčavého pohybu kolies idúceho motorového vozidla by kameň zostal na svojom mieste na ceste a k jeho vymršteniu a vzniku škody by nedošlo.
18. Je nepochybné a uvedené nebolo ani medzi stranami sporné, že žalobkyňa ako listinný dôkaz predložila záznam o nehode spísaný dňa 13.10.2017 o 14.20 hodine v Košiciach obidvoma účastníkmi škodovej udalosti, t. j. vodičom poškodeného motorového vozidla žalobkyne a vodičom motorového vozidla, spod kolies ktorého boli vymrštené kamene, ktoré poškodili čelné sklo, kapotu, ľavý predný blatník a prednú masku motorového vozidla žalobkyne. Z uvedeného teda vyplýva, že tak škodca ako aj vodič poškodeného motorového vozidla zaznamenali popis, priebeh škodovej udalosti, označenie škodcu a poškodeného, s jasným stanoviskom a vyhlásením oboch zúčastnených strán o tom, že škodu spôsobili kamene odskočené od kolies motorového vozidla poistenca žalovaného, ktorý svoju vinu za vznik škody uznal.
19. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú potvrdenia a označenia dôkazov na preukázaní tvrdení, je daný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. V zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. je poškodený povinný preukázať poisťovateľovi škodu - že mu nárok na náhradu škody vznikol. To, že škodu na motorovom vozidle žalobkyne spôsobili kamienky odskočené (vymrštené) od kolies motorového vozidla poistenca žalovaného, účastníci nehodového deja zaznamenali na tlačive - záznam o nehode zo dňa 13.10.2017. Tým, že účastníci škodovej udalosti správu o nehode vyplnili spoločne a škodca - poistenec žalovaného svoju vinu za vznik škody uznal, žalobkyňa splnila dôkaznú povinnosť a preukázala, že škoda na jej motorovom vozidle bola spôsobená kameňmi odskočenými (vymrštenými) od kolies motorového vozidla poistenca žalovaného. Tento svoju vinu za vznik škody uznal a žalobkyňa tak uniesla bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.
20. Z dôkazov, ktoré vykonal súd prvej inštancie, bolo nepochybne preukázané, že existuje príčinná súvislosť medzi prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného a vznikom škody na vozidle žalobkyne.
21. V právnej teórii sa vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny nexus) označuje priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nehodovým dejom a škodou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva. Ako už bolo uvedené vyššie, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou, ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach; vyriešenie tejto otázky preto nemožno uložiť znalcovi (ten môže poskytnúť len odborné podklady, z ktorých súd pri zisťovaní skutkového stavu veci vychádza). Právnym posúdením je vymedzenie, medzi ako ujmou (ako následkom) a ako skutočnosťou (ako príčinou) tejto ujmy má byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie vzniku zodpovednosti za škodu má preto zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda (majetková ujma), za ktorú je náhrada požadovaná. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného (pokiaľ vznikla) a konkrétnym konaním škodcu
(ak je protiprávne) sa zisťuje príčinná súvislosť. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť" pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.
22. Podľa ust. § 150 ods. 1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu. 23. Podľa ust. § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana nepoprela, sa považujú za nesporné.
24. Teória procesného práva podmieňuje úspech účastníka konania v spore unesením dvoch bremien. Ide jednak o bremeno tvrdiť skutočnosti, ktoré môžu privodiť úspech v spore a jednak bremeno tieto skutočnosti preukázať. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania sú vyššie citované ustanovenia CSP, podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Neunesenie bremena tvrdenia vyúsťuje do procesného neúspechu tohto účastníka sporu, ktorý nedokázal formulovať tvrdenia v konkrétnych skutočnostiach, ak tieto skutočnosti boli predpokladom na použitie pravidla správania obsiahnutého v právnej norme, o ktorú sa účastník pri uplatnení alebo pri bránení práva opieral.
25. Sporové konanie je ovládané tzv. prejednacou zásadou. Uvedená zásada určuje, že tvrdenie skutočností, navrhovanie dôkazov a najmä ich preukazovanie, je zásadne vecou strán sporu. Úprava vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na stranách sporu, nie na súde. Prejednacia zásada znamená, že sú to strany sporu, ktoré majú povinnosť tvrdenia a povinnosť dôkaznú a ktorých z tohto dôvodu postihuje bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno. Dokazovať je povinný každý, kto v spore niečo tvrdí. Nedodržanie dôkaznej povinnosti a následne neunesenie dôkazného bremena znamená procesnú pasivitu, ktorá v končenom dôsledku je sankcionovaná stratou sporu. Dôkaznú povinnosť a s ňou súvisiace dôkazné bremeno má v spore každý, kto dostojí svojej procesnej povinnosti tvrdiť.
26. Ak sa žalovaný chcel v konaní úspešne brániť, musel tvrdiť, že k poškodeniu motorového vozidla žalobkyne nedošlo spôsobom popísaným v zázname o škodovej udalosti (nehode). Teória v tejto súvislosti hovorí o tzv. presúvaní dôkazného bremena, ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi strán sporu v závislosti na aktuálnom stave, na tom, ako právna norma vymedzuje práva a povinnosti účastníkov hmotnoprávneho vzťahu.
27. Žalobkyňa svoj nárok dostatočne preukázala a zdôvodnila, keď predložila záznam o dopravnej nehode podpísaný oboma účastníkmi nehody, pričom tento záznam predstavuje jednak bezprostredný dôkaz o škodovej udalosti a jednak listinu spôsobilú preukázať základ nároku žalobkyne na náhradu škody. Žalobkyňou nielen tvrdený ale aj preukázaný nárok bol navyše podporený aj závermi vyplývajúcimi zo znaleckého dokazovania. Žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno aj na preukázanie rozsahu poškodenia (výšky škody) doložením listinného dôkazu - posudok / kalkulácia č. KE 549KF vypracovaného spoločnosťou Dexter, s.r.o., z ktorého vyplývajú náklady na opravu poškodeného motorového vozidla vo výške, ktorú žalobkyňa požadovala žalobou v spore. Neobstoja odvolacie námietky žalovaného o nepreukázaní výšky, resp. rozsahu škody poškodenia, prenášajúc neunesenie dôkazného bremena na žalobkyňu. Znalec v znaleckom posudku neidentifikoval skutočný rozsah poškodenia motorového vozidla žalobkyne a nemohol takto učiniť iba z dôvodu nekvalitnej fotodokumentácie vyhotovenej žalovaným, pričom táto okolnosť vznikla výlučne zavinením žalovaného pri šetrení poistnej udalosti a uvedené nemožno v žiadnom prípade pripisovať ku škode ( k ujme ) žalobkyne, resp. v jej neprospech pri preukazovaní výšky škody. Aj zo zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti vyhoveného technikom žalovaného zo dňa 18.10.2017 vyplýva, že technický stav poškodeného motorového vozidla zodpovedá popisu v zápise o poškodení vozidla. Pokiaľ žalovaný
spochybnil závery znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť k svojim tvrdeniam také procesné relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca spochybnili. Výška škody tiež vyplýva aj z faktúry 2170026 vystavenej žalobkyni ako poškodenej spoločnosťou Dexter, s.r.o. splatnou 3.2.2017. Je potrebné poznamenať, že úlohou znalca bolo na základe predloženej fotodokumentácie, ktorú vyhotovoval žalovaný, vyjadriť sa, či rozsah poškodení na motorovom vozidle žalobkyne zodpovedá jednotlivým položkám fakturovaným podľa kalkulácie opravy č. KE 549KF zo dňa 5.4.2018, a teda z uvedeného možno usúdiť, že znalec si svoju úlohu pre zodpovedanie tejto otázky splnil, keď skonštatoval, že poškodenie je reálne.
28. Súd prvej inštancie sa dostatočne a presvedčivo vysporiadal s obranou žalovaného týkajúcou sa odmietnutia plnenia z dôvodu nenahlásenia škodovej udalosti jeho poistníkom, tiež sa dôsledne vysporiadal s námietkmi žalovaného voči rozsahu poškodení na motorovom vozidle žalobkyne a tiež zrozumiteľným, presvedčivým a dostatočne odôvodneným spôsobom formuloval záver o neunesení dôkazného bremena - nepreukázaní relevantného dôvodu neposkytnutia poistného plnenia, resp. výšky škody žalobkyni. Odvolací súd na tieto závery, ktoré majú logickú postupnosť, v celom rozsahu poukazuje a s ktorými sa v celom rozsahu aj stotožňuje.
29. Žalovaný svoje skutkové tvrdenia žiadnymi dôkazmi nepreukázal a pokiaľ žalobkyňou tvrdené skutočnosti podopreté aj listinnými dôkazmi, svedeckými výpoveďami a znaleckým dokazovaním popieral, bolo jeho povinnosťou preukázať opak, t. j. uniesť dôkazné bremeno.
30. Súd prvej inštancie na toto posúdenie vykonal všetko potrebné dokazovanie, zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania dospel podľa názoru odvolacieho súdu k správnym skutkovým záverom, na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery a dôvody vedúce k priznaniu uplatňovanej náhrady škody. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery účastník splnil svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Také hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie do záveru, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre účastníka, ktorého pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.
31. Súd prvej inštancie sa v procese dokazovania týmito zásadami riadil, keď na základe zhodných svedeckých výpovedí účastníkov škodovej udalosti dospel k záveru, že ku škode na motorovom vozidle poškodenej došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla EČV: PE980YC, povinne zmluvne poisteného u žalovaného, spod kolies ktorého došlo k odmršteniu kameňov do čelného skla, na kapotu, prednú masku a ľavý predný blatník motorového vozidla žalobkyne EČV: KE549KF, pričom tieto svoje závery vyvodil s poukazom na všetky podstatné skutkové okolnosti danej veci, ktoré vyplynuli jednak z výsluchu priamych účastníkov nehody, ako aj zo znaleckého dokazovania.
32. Žalobkyňa uplatnila priamy nárok proti žalovanému (poisťovateľovi) podľa ust. § 15 ods. 1 zák. č. 381/2001 Z.z. z titulu náhrady škody spôsobenej na jej motorovom vozidle poškodením čelného skla, blatníka a kapoty vozidla, ku ktorej došlo počas jazdy vozidiel odmrštením kameňov spod kolies motorového vozidla poistenca žalovaného a za túto škodu objektívne zodpovedá poistený prevádzateľ motorového vozidla. preto žalovaný ako poisťovateľ je povinný za zodpovedného poisteného plniť, keďže u neho bolo uplatnené právo vyplývajúce z poistného vzťahu.
33. Námietku žalovaného v odvolaní, že súd mal posudzovať omeškanie vo vzťahu k žalovanému osobitne podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. (ďalej len „citovaný zákon“) s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie, určenú podľa ust. § 11 ods. 7 citovaného zákona, ako i poukazovanie na ust. § 11 ods. 8 citovaného zákona, v zmysle ktorého, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa ods. 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu, odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú.
34. Podľa ust. § 15 ods. 1 citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
35. Podľa ust. § 11 ods. 6 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
36. Podľa ust. § 11 ods. 7 citovaného zákona, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
37. Podľa ust. § 11 ods. 8 citovaného zákona, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.
38. Odvolací súd zastáva názor, že žalovaný ako poisťovňa má nielen nepeňažnú povinnosť posúdiť nárok poškodeného (vykonať riadne šetrenie) v trojmesačnej lehote od oznámenia škodovej udalosti a v tejto lehote aj skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jej povinnosti, ktorej nesplnenie je sankcionované úrokmi z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ale má aj (peňažnú) povinnosť na plnenie poškodenému. Pri výklade ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení novely vykonanej zákonom č. 430/2003 Z.z. účinným od 1.11.2003 nie je možné opomenúť tú skutočnosť, že novelizácia zákona č. 381/2001 Z.z. vychádza primárne z právnych predpisov Európskej únie a zákon priamo odkazuje ( bod 5 prílohy zákona ) na Smernicu 2000/26/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o zmene a doplnení Smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS ( tzv. štvrtá smernica o poistení motorových vozidiel). Podľa úpravy v bode 19 Preambuly citovanej smernice „okrem týchto sankcií je vhodné zaviesť povinnosť platenia úrokov z výšky náhrady stanovenej poisťovňou alebo súdom poškodenej osobe, ak sa plnenie nerealizovalo v zmienenej predpísanej lehote; ak má členský štát platné vnútroštátne predpisy, ktoré obsahujú požiadavku platenia úroku z omeškania, toto ustanovenie sa môže vykonať odkazom na tieto predpisy“. Vnútroštátne právne predpisy je potrebné vykladať s prihliadnutím na účel noriem úniového práva prenesený do vnútroštátneho práva, preto súd aj pri interpretácii dotknutých zákonných ustanovení vo vzťahu k úrokom z omeškania v režime zákona č. 381/2001 Z.z., sa má usilovať v najvyššej možnej miere o taký výklad, ktorý je v súlade so zmyslom a cieľom predpokladaným citovanou smernicou. Podľa názoru odvolacieho súdu pri reštriktívnom výklade zákona č. 381/2001 Z.z., ak zákon by mal sankcionovať úrokmi z omeškania výlučne nesplnenie peňažnej povinnosti poisťovateľa, účel smernice a požiadavka eurokonformného výkladu vnútroštátneho práva, nie sú naplnené. Je teda potrebné zvoliť taký výklad, ktorý umožní sankcionovať poisťovateľa úrokmi z omeškania nielen pre nesplnenie povinností uložených mu v súvislosti so šetrením poistnej udalosti v zmysle ust. § 11 ods. 6 písm. a), b) zákona č. 381/2001 Z.z., ale i pre nesplnenie nadväzujúcej (peňažnej) povinnosti poisťovateľa po skončení vyšetrovania poistnej udalosti plniť poistné plnenie v zákonnej lehote (ustanovenej v ust. § 11 ods. 7 zákona) v prípade opodstatnených a riadne preukázaných nárokov na náhradu škody. Toto vnútroštátne právo umožňuje. Ust. § 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. totiž odkazuje okrem iného aj na použitie Občianskeho zákonníka, pokiaľ to samotný zákon č. 381/2001 Z.z. nevylučuje. Nie je teda žiadna prekážka (zákon č. 381/2001 Z.z. to nevylučuje) aplikovať v prípade omeškania poisťovateľa s peňažným plnením ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pričom ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2011Z. z. sa ako lex specialis uplatní len v prípade osobitného typu omeškania, a to omeškania so splnením povinností upravených v ust. § 11 ods. 6 tohto zákona. Takýto výklad je plne v súlade s účelom citovanej smernice. Nesprávnym výkladom by totiž bolo možné dospieť k absurdným
záverom, že poisťovateľ by uvedením akéhokoľvek dôvodu (nejasného, neurčitého aj absurdného či protiprávneho) a jeho oznámením poškodenému podľa ust. § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2001 Z. z. mohol týmto spôsobom odmietnuť a zdržiavať plnenie v prípade riadne preukázaných nárokov na náhradu škody poškodeným, ako je tomu aj v posudzovanom prípade, a vyhýbať sa tak plneniu svojej základnej povinnosti (koncipovanej v § ust. 1 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z.) poskytnúť poškodenému plnenie náhrady škody, a to bez akýchkoľvek právnych následkov a sankcionovateľnosti tohto konania. Odvolací súd považuje za dôležité v tejto súvislosti pripomenúť, že základným účelom a zmyslom zákona č. 381/2001 Z.z. je okrem iného včasné poskytnutie spravodlivej náhrady škody spôsobenej osobám poškodeným prevádzkou motorových vozidiel a posilnenie zodpovednosti poisťovateľa za poskytnutie plnenia v prípade riadne preukázaného nároku na náhradu škody.
39. Pod pojmom prešetrenia poistnej udalosti, resp. jej likvidácie rozumieme proces, ktorý zabezpečuje poskytnutie poistného plnenia, resp. náhrady za vzniknutú poistnú udalosť. Likvidácia poistnej udalosti zahŕňa registráciu poistnej udalosti, obhliadku poškodenej veci, vyznačenie a overenie poistného krytia, korešpondenciu, šetrenie, výpočet poistného plnenia a jeho prerokovanie s poisteným alebo poškodeným, poukaz poistného plnenia, účtovné a štatistické spracovanie poistnej udalosti. Políciu je potrebné privolať v prípade: - usmrtenia alebo zranenia osoby, - škody spôsobenej tretej osobe napríklad poškodením budovy, - poškodenia dopravného značenie, verejného osvetlenia, ak vznikne hmotná škoda vyššia ako 3 990 EUR, - dopravnej nehode v zahraničí, - ak si vinník nehody nechce uznať svoju vinu, - ak je vodič zúčastneného vozidla pod vplyvom návykových látok. Aby nedošlo k nedorozumeniam a sporom medzi účastníkmi dopravnej nehody, je potrebné zdokumentovať dopravnú nehodu (je povinnosťou každého držiteľa motorového vozidla mať v aute Správu o dopravnej nehode), zdokumentovať aj fotograficky, zapísať si totožnosť účastníka dopravnej nehody ako meno, adresu, typ a evidenčné číslo vodidla, poisťovňu, v ktorej je vinník poistený a číslo poistnej zmluvy (biela a zelená karta). Ak účastníci dopravnej nehody podpisujú akúkoľvek dohodu, je potrebné si ju pozorne prečítať. Ak ide o poškodeného, tak podľa zákona tento je povinný nárok na náhradu škody preukázať nielen preukázaním poškodeného vozidla, ale vinník nehody musí byť jednoznačne určený. Vzniknutú škodu je potrebné písomne nahlásiť poisťovni do 15 dní pri dopravnej nehode na území Slovenskej republiky a pri dopravnej nehode v zahraničí do 30 dní. Obhliadajúci technik zdokumentuje poškodenie a urobí zápis o poškodení, určí spôsob likvidácie škodovej udalosti. V prípade, že sa pri oprave v servise ukáže, že rozsah poškodenia je väčší ako sa predpokladalo, je potrebné danú skutočnosť zdokumentovať fotograficky a oznámiť ju ďalej osobe, ktorá vykonávala obhliadku motorového vozidla, alebo osobe, ktorá zodpovedá za likvidáciu poistnej udalosti. Na základe doručených dokladov bude vypočítané poistné plnenie, ktoré bude klientovi zaslané po skončení šetrenia poistnej udalosti.
40. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa - poškodená hodnoverne preukázala vznik a rozsah škody, poistnú udalosť žalovanému oznámila riadne a včas s pripojením listín preukazujúcich jej vznik ( záznam o dopravnej nehode zo dňa 13.10.2017 ), žalovaný prostredníctvom spoločnosti TECHCAR v zápise o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 18.10.2017 uviedol popis poškodenia motorového vozidla žalobkyne ( predná kapota, čelné sklo, predný blatník) a navyše uviedol, že na čelnom skle, na blatníku a kapote je viacej poškodení od kamienkov a zaškrtol, resp. vyznačil kolónku, že stav vozidla zodpovedá, t.j. bol zhodnotený technický stav poškodeného motorového vozidla. Poistná udalosť bola žalovaným zaevidovaná pod č. 1520.2138/010 - 0 a žalovaný listom zo dňa 2.1.2018 poškodenej oznámil nasledovné: „Vážený klient, za účelom došetrenia hore uvedenej škodovej udalosti, posúdenia oprávnenosti a výšky nárokov vyplývajúcich z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 11 ods. 5 zákona č. 381/2001 Z.z. v znení neskorších predpisov ( ďalej len zákon ) si Vám dovoľujeme oznámiť, že v súčasnosti nie je možné vysporiadať Vami uplatnené nároky na náhradu škody z dôvodu, že nebol preukázaný základ nároku, nakoľko dopravná nehoda nebola šetrená políciou a vinník dopravnej nehody, ktorého vy uvádzate vo svojom oznámení nenahlásil vznik škodovej udalosti v zmysle ust. § 10 zákona. „
41. Pokiaľ mal žalovaný zato, že právny základ nároku žalobkyňou preukázaný nebol z vyššie uvedených dôvodov, prešetrenie poistnej udalosti nevykonal riadne.
42. Pojem dopravná nehoda je vymedzený v ust. § 64 zákona č. 8/2009 Z.z. a v ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia je upravené, čo sa za dopravnú nehodu nepovažuje a sú nimi ostatné udalosti v cestnej premávke, pri ktorých vznikla škoda v priamej súvislosti s premávkou vozidla a takéto udalosti sú škodovou udalosťou. Účastníkom škodovej udalosti je osoba, ktorá sa priamo aktívne alebo
pasívne zúčastnila na škodovej udalosti (§ 66 ods. 5 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke ). Povinnosti účastníka škodovej udalosti upravuje ust. § 66 ods. 6 zákona č. 8/2009 Z.z., podľa ktorého, účastník škodovej udalosti je povinný bezodkladne zastaviť vozidlo, preukázať svoju totožnosť inému účastníkovi škodovej udalosti, poskytnúť údaje o poistení vozidla, vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na zabezpečenie náhrady vzniknutej škody podľa osobitného predpisu ( § 11 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. ), zdržať sa požitia alkoholu alebo inej návykovej látky a urobiť vhodné opatrenia, aby nebola ohrozená bezpečnosť alebo plynulosť cestnej premávky.
43. V dôvodovej správe k zákonu č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov k ust. § 66 ods. 6 sa uvádza, že v súvislosti s náhradou škody za vzniknutú škodovú udalosť sa ustanovuje povinnosť ich účastníkom vyplniť a podpísať tlačivo zavedené na účel náhrady škody, ktoré už v súčasnosti jednotlivé poisťovne vydávajú svojim klientom, pričom v novele zákona č. 381/2001 Z. z. (čl. IV) sa vydávanie tohto tlačiva ustanovuje pre poisťovne ako ich zákonná povinnosť. Ak účastníci škodovej udalosti dané tlačivo nevyplnia a nepodpíšu (lebo ho napr. nebudú mať pri sebe), škodová udalosť sa bude podľa § 64 ods. 2 písm. a) považovať za dopravnú nehodu, pričom jej účastníci budú musieť dodržiavať všetky povinnosti s tým súvisiace (§ 66 ods. 2).
44. V danom prípade účastníci škodovej udalosti toto tlačivo vyplnili a podpísali, je z neho zrejmé za akých okolností došlo ku škodovej udalosti a takýto postup, ktorý bol správny a v súlade so zákonom, vylúčil povinnosť účastníkov podľa ust. § 66 ods. 2 zákona č. 8/2009 Z.z., t.j. okrem iného aj povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu policajtovi ( § 66 ods. 2 písm. a) zákona č. 8/2009 Z.z. ). Inak povedané, v prípade škodovej udalosti (nie pri dopravnej nehode, t.j. aj pri škode nad 3 990 eur), pri ktorej si jej účastníci splnili všetky povinností účastníka škodovej udalosti, žiaden z vodičov zúčastnených vozidiel nie je zrejme pod vplyvom alkoholu alebo inej návykovej látky a účastníci škodovej udalosti sa dohodli na jej zavinení, nie je potrebné vec ohlasovať policajtovi, nakoľko Policajný zbor nie je zákonom zmocnený na objasňovanie takejto udalosti. Účastníci škodovej udalosti si vzájomne preukážu svoju totožnosť a v prípade náhrady škody cestou poisťovne sa upovedomia o poisťovni, s ktorou majú uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. V prípade náhrady škody, najmä prostredníctvom poisťovne (povinného zmluvného poistenia), je vypísanie a podpísanie uvedeného tlačiva účastníkmi škodovej udalosti dôležité aj preto, aby sa vyhli neskorším možným nedorozumeniam pri oznámení škodovej udalosti príslušnej poisťovni v súvislosti s poistným plnením vzniknutej škodovej udalosti. V opačnom prípade môže dôjsť k nárokovaniu si náhrady poisťovňou od škodcu.
45. Ani druhý dôvod, pre ktorý žalovaný neposkytol náhradu škody žalobkyni ako poškodenej, nie je daný. Ust. § 12 ods. 1 písm. g) zákona č. 381/2001 Z. z. upravuje nárok poisťovateľa proti poistníkovi na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa § 10 ods. 1 až 4, teda okrem iného aj povinnosť vznik škodovej udalosti do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, oznámiť poisťovateľovi. Poškodený si môže právo na náhradu škody uplatniť buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (prevádzateľ a vodič) alebo priamo u poisťovateľa škodcu alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Ide o priamy nárok poškodeného. Náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať (§ 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.). Poškodený si môže uplatniť právo na náhradu škody priamo u poisťovateľa škodcu, pričom má dôkaznú povinnosť o tom, že za škodu zodpovedá škodca, ktorý je poistený u žalovaného poisťovateľa (právny základ pre plnenie poisťovateľa) a musí poisťovateľovi preukázať výšku škody. Právo poškodeného na uspokojenie nároku na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi (action directe),s ktorou škodca uzavrel poistnú zmluvu, je najvyššou formou ochrany poškodeného. Z hľadiska poškodeného je to najvýhodnejšie právne postavenie, pretože mu dáva možnosť uplatniť nárok na náhradu škody proti solventnému veriteľovi, akým je poisťovateľ. Pritom je však zrejmé, že poisťovateľ nahradí poškodenému škodu len v takom rozsahu, v akom by ju bol povinný uhradiť poistenému. Právo priameho nároku poškodeného nemá totiž právny základ v poistnej zmluve, ale v skutočnosti, že mu škodu spôsobil práve poistený. Podľa ust. 4 ods. 2 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z., poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému škody vzniknutej poškodením,
zničením, odcudzením alebo stratou veci. Z uvedeného vyplýva, že je to poisťovateľ, kto túto škodu nahrádza. Robí tak namiesto poisteného.
46. V prípade, ak vinník škodovej udalosti túto svojej poisťovni nenahlási, poškodený má právo uplatniť svoj nárok priamo voči poisťovni, v ktorej má škodca uzavreté povinné zmluvné poistenie a svoj nárok musí preukázať. Nenahlásenie škodovej udalosti škodcom svojmu poisťovateľovi teda nemá žiaden vplyv na to, aby práve z tohto dôvodu nemohla (nemala) poisťovňa plniť, a to potom, čo zrealizuje riadne prešetrenie škodovej udalosti. Ak by si žalovaná poisťovňa splnila riadne svoje povinnosti týkajúce sa prešetrenia škodovej udalosti oznámenej žalobkyňou a postupovala by v súlade s relevantnými predpismi, objektívne nemohla dospieť k inému záveru, len k takému, ktorý bol žalobkyňou od počiatku skutkovo tvrdený a aj preukázaný. Navyše tento skutkový stav sa počas celého konania nezmenil; nebol vyvrátený inými skutkovými okolnosťami. Žalobkyňa si tak splnila všetky povinnosti voči žalovanému a nárok na náhradu škody mu aj preukázala. Vymedzenie dôvodov neposkytnutia náhrady škody žalovaným v liste zo dňa 2.1.2018, ktoré nebolo možné meniť (§ 797 ods. 4 Občianskeho zákonníka), adresovaným a doručeným žalobkyni, nemožno hodnotiť inak ako formálne, nemajúce zákonný podklad.
47. Po premietnutí vyššie uvedeného na posudzovanú vec odvolací súd dospel k záveru, že vysvetlenie dôvodov, pre ktoré žalovaný plniť žalobkyni odmietol, možno nepochybne považovať za nelegitímne, ba až šikanózne a nerešpektujúce tak právo poškodeného domáhať sa náhrady škody. Žalovaný ako poisťovateľ sa voči nárokom žalobkyne ako poškodenej, ktoré považoval za sporné z ním uvedených (vysvetlených) dôvodov bránil bez právne relevantných dôvodom, priečiacim sa zákonu. Je nemysliteľné, aby žalovaný odmietol plniť poškodenou preukázané nároky hodnoverným spôsobom uvedením iba formálnych dôvodov, ktoré dokonca nemajú žiaden zákonný podklad, len preto, aby si formálne splnil povinnosť (podmienku) podľa ust. § 11 ods. 6 písm. b) citovaného zákona a nevznikla mu z dôvodu omeškania s poskytnutím peňažného plnenia povinnosť platiť úroky z omeškania. Takýto výklad by nezodpovedal zmyslu a účelu vyššie citovaných zákonných ustanovení, pretože zmyslom povinného zmluvného poistenia je zabezpečiť poškodenému nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky za svoje konanie a porušenie právnej povinnosti a uvedené nemôže byť na ujmu žalobkyne, ktorá si uplatnila nárok na plnenie súdnou cestou po bezdôvodnom odmietnutí plnenia preukázaných nárokov žalovaným s uvedením nelegitímnych dôvodov. Pokiaľ žalovaný nesplnil svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytol poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, t.j. do 15 dní odo dňa ukončenia poistného šetrenia ( § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.), dostal sa do omeškania, čo znamená právo žalobkyne popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Opačný výklad odvolací súd považuje za nespravodlivý a ústavne nekonformný.
48. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie pri posúdení otázky vzniku omeškania poisťovne sa neodklonil od záverov vyslovených v rozhodnutiach Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018 a sp. zn. 1Cdo/21/2017 zo dňa 26.2.2019, na ktoré poukazoval žalovaný v odvolacej duplike, pretože v tomto prípade išlo o iné skutkové okolnosti ako boli posudzované citovanými rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR.
49. Odvolací súd námietku žalovaného ohľadom priznania úrokov z omeškania napadnutým rozsudkom z vyššie uvedených dôvodov nepovažuje za opodstatnenú, súd prvej inštancie vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nárok na zaplatenie úrokov z omeškania správne posúdil podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, správne vyvodil aj prvý deň vzniku omeškania s peňažným dlhom a tiež výška priznaných úrokov z omeškania je súladná s ust. § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Odvolanie žalovaného je v celom rozsahu neopodstatnené, a preto odvolací súd napadnutý rozsudok v jeho vyhovujúcom výroku vo veci samej, ako aj v súvisiacich výrokoch o trovách konania a trovách štátu, ktoré majú základ v plnom procesnom úspechu žalobkyne v spore, podľa ust. § 378 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
50. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, žalobkyňa mala v odvolacom konaní úspech v celom rozsahu, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % proti žalovanému, ktorý v odvolacom konaní úspešný nebol.
51. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP), môže ho podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Táto povinnosť neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).