Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/372/2019

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek senátu JUDr. Dany Popovičovej a JUDr. Gizely Majerčák v spore žalobcu SPECIALY s.r.o., Košice, Vo Výmoli 5/A, IČO: 46 789 031, zast. AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law Firm s.r.o., Košice, Kmeťova 26, IČO: 47 237 406, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, Bratislava, Štefanovičova 4, IČO: 00 585 441, zast. JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Advokátska kancelária, Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8/A, IČO: 37 798 422, o zaplatenie 484,51 eur istiny s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku č.k. -81 z 11.7.2019 Okresného súdu Košice I

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutej časti vo výroku I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi 484,51 eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 12.12. 2018 do zaplatenia a vo výroku III. o trovách konania.

Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I. Žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu 484,51 eur a úrok z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 484,51 eur od 12.12.2018 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, II. v prevyšujúcej časti žalobu zamietol a III. priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Súd, vychádzajúc z , , , , a Obč. zák., , o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, z obsahu spisu - z dôkazov predložených žalobcom mu nepochybne vyplynulo, že dňa 26.9.2018 o 8.35 hodine v Nitre došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle G. O. Q.: W. - vlastníka - držiteľa - žalobcu a predmetnú škodovú udalosť (nehodu) spôsobila vodička motorového vozidla P. L. Q.: O. T. X., tak, že spod kolies motorového vozidla, ktoré v čase nehody viedla, bol vymrštený kamienok, ktorý poškodil čelné sklo motorového vozidla G. O. Q.: W.. Bezprostredne po tejto škodovej udalosti (nehode) bola vodičmi tak poškodeného motorového vozidla, ako aj motorového vozidla, ktoré škodovú udalosť spôsobilo, spísaná správa o nehode, a ktorá správa je obidvoma vodičmi motorových vozidiel aj podpísaná. Súd považuje za nesporné, že motorové vozidlo, ktorým bola spôsobená škoda - P. L. Q.: O. malo v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Taktiež za nesporné považoval aj skutočnosť, že táto škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, o čom svedčí zaregistrovanie škodovej udalosti u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX. Súd považoval tiež za nesporné vykonanie opravy poškodeného čelného skla v dôsledku škodovej udalosti zo dňa 26.9.2018, o čom svedčí vystavená faktúra č. XXXX/XXX dodávateľom H. - C., P. P. Č.. X, W., N.: XX XXX XXX na sumu 484,51 eur s DPH. Za

nesporné tiež považoval uplatnenie si tohto nároku žalobcom u žalovaného, a to predložením tejto faktúry, o čom svedčí aj list žalovaného z 26.11.2018 adresovaný žalobcovi, a z ktorého vyplynulo, že žalovaný žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody vybavuje bez poskytnutia náhrady škody, majúc za to, že zo strany žalobcu nebolo jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poisteného žalovaného a dôvodiac, že vodič motorového vozidla, prevádzkou ktorého údajne malo dôjsť k vzniku škody, si s ohľadom na svoje povinnosti pri riadení motorového vozidla nemôže byť vedomý toho, že práve spod kolies ním riadeného motorového vozidla došlo k odskočeniu skalky, ktorá poškodila čelné sklo motorového vozidla žalobcu. Žalovaný v tejto súvislosti uzavrel, že v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností zo strany žalobcu preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla Q.: O.. Súd mal za nepochybné a uvedené nebolo ani medzi stranami sporu sporné, že žalobca ako listinný dôkaz predložil správu o nehode spísanú dňa 26.9.2018 o 8.35 hodine v Nitre obidvoma účastníkmi škodovej udalosti, t. j. žalobcom a vodičkou motorového vozidla, spod kolies ktorého bol vymrštený kamienok, ktorý poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobcu. Z uvedeného vyplynulo, že tak škodca ako aj poškodený zaznamenali popis, priebeh škodovej udalosti, označenie škodcu a poškodeného s jasným stanoviskom a vyhlásením oboch zúčastnených strán o tom, že škodu spôsobil kameň odskočený od kolies motorového vozidla poistenca žalovaného, ktorý svoju vinu za vznik škody uznal. Poukázal na to, že v zmysle je poškodený povinný preukázať poisťovateľovi škodu - že mu nárok na náhradu škody vznikol. Konštatoval, že to, že škodu na čelnom skle žalobcu spôsobil kameň odskočený od kolies motorového vozidla poistenca žalovaného, účastníci nehodového deja zaznamenali na tlačive - správa o nehode zo dňa 26.9.2018. Tým, že škodca a poškodený správu o nehode vyplnili spoločne a škodca - poistenec žalovaného svoju vinu za vznik škody uznal, žalobca splnil dôkaznú povinnosť a preukázal, že škoda na čelnom skle jeho motorového vozidla bola spôsobená kameňom odskočeným od kolies motorového vozidla poistenca žalovaného. Tento svoju vinu za vznik škody uznal a žalobca tak uniesol bremeno tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu. Zdôraznil, že žalovaný v konaní iba všeobecne poukázal na to, že žalobcom uplatnený nárok je nepreukázaný, neoprávnený a nedôvodný, pričom absentuje okrem iného aj preukázanie kauzálneho nexusu a poukázal na oznámenie o riešení škodovej udalosti zo dňa 26.11.2018, v zmysle ktorého bolo žalobcovi oznámené, že uplatňovaný nárok na náhradu škody žalovaný vybavuje bez poskytnutia náhrady škody, keďže v predmetnej veci nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že ku vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného. Súd mal za to, že na rozdiel od žalovaného, žalobca svoj nárok dostatočne preukázal a zdôvodnil, keď predložil záznam z dopravnej nehody (správu o nehode) podpísaný oboma účastníkmi nehody, pričom tento záznam - správa predstavuje bezprostredný dôkaz o škodovej udalosti a predstavuje listinu spôsobilú preukázať základ nároku žalobcu na náhradu škody. Žalovaný svoje skutkové tvrdenia žiadnymi dôkazmi nepreukázal a pokiaľ žalovaný žalobcom tvrdené skutočnosti podopreté aj listinnými dôkazmi popiera, bolo jeho povinnosťou preukázať opak, t.j. uniesť dôkazné bremeno. Keďže žalovaný v prejednávanej veci neuviedol žiaden právne relevantný argument, pre ktorý sa nestotožnil s týmto dôkazom - záznamom o dopravnej nehode, resp. správou o nehode, ktorý mu bol aj doručený, obranu žalovaného považoval súd iba v teoretickej a nepodloženej rovine tvrdenia, v tomto ohľade žalovaný neuniesol dôkazné bremeno. Súd k vzniku škodovej udalosti, tak, ako k nej došlo dňa 26.9.2018 - vymrštenie kameňa, skalky spod kolies motorového vozidla poistenca žalovaného, v dôsledku čoho došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla žalobcu, uviedol nasledovné (s poukazom aj na konštantnú judikatúru súdov Slovenskej republiky) : škoda bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla a okolnosťou, ktorá má pôvod v prevádzke dopravného prostriedku, ktorý právny názor súdu je v súlade so zásadami vyplývajúcimi z ustanovenia v spojení s , a z ustálenej rozhodovacej praxe súdov a v prejednávanej veci nebol dôvod sa od týchto zásad odchýliť. Povaha prevádzky spočíva v tom, že z tejto prevádzky vyplýva pre okolitý svet zdroj zvýšeného nebezpečenstva v súvislosti s činnosťou a pohybom dopravného prostriedku, ktorému nemožno čeliť ani vhodnými opatreniami technického charakteru pri udržiavaní dopravných prostriedkov v stave spôsobilom na riadne užívanie, ani riadnym spôsobom ich užívania v súlade s pravidlami cestnej premávky. V súdnej praxi je už ustálený názor, podľa ktorého pod pojmom stret prevádzok treba rozumieť nielen tzv. priamy stret prevádzok dvoch alebo viacerých prevádzkovateľov dopravných prostriedkov, ale tiež aj vzájomné škodné pôsobenie dvoch prevádzok na seba (tzv. nepriamy stret), pri ktorom síce nedochádza k zrážke dvoch alebo viacerých dopravných prostriedkov, ale prevádzkou jedného dopravného prostriedku sa nepriamo ovplyvní prevádzka druhého dopravného prostriedku, v dôsledku čoho dôjde k jeho poškodeniu (k uvedenému porovnaj stanovisko Najvyššieho súdu SR sp. zn. , publikované v zbierke súdnych rozhodnutí pod č. 3/1983). Žalobca podanou žalobou uplatnil priamy nárok proti žalovanému (poisťovateľovi) podľa o

povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v znení neskorších predpisov, z titulu náhrady škody spôsobenej na jeho motorovom vozidle poškodením čelného skla vozidla, ku ktorej došlo počas jazdy vozidiel odmrštením kameňa spod kolies motorového vozidla značky P. L. Q.: O.. Za túto škodu zodpovedá (objektívne) poistený prevádzateľ motorového vozidla a žalovaný ako poisťovateľ je povinný za (zodpovedného) poisteného plniť, keďže u neho uplatnil právo vyplývajúce mu z poistného vzťahu, preto súd po preukázaní zákonných predpokladov zodpovednosti poisteného za vzniknutú škodu a výšky škody (ktorá nebola v konaní sporná) spôsobenej prevádzkou dopravného prostriedku, rozhodol tak, že žalobe ako dôvodnej čo do zaplatenia istiny) vyhovel. Mal jednoznačne za to, že v prejednávanom prípade žalobca si splnil povinnosť tvrdenia, ako aj dôkaznú povinnosť, žalovaný v prejednávanom prípade neuniesol dôkazné bremeno a preto je považoval nárok žalobcu za dôvodný, čo do jeho základu aj výšky v časti uplatňovanej istiny. Žalobca si okrem zaplatenia istiny, uplatnil aj nárok na zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny od 12.10.2018 do zaplatenia, poukazujúc na to, že dňa 26.9.2018 žalovaný zaslal žalobcovi oznámenie o riešení škodovej udalosti, č. XXXXXXXXXX, a teda týmto dňom je plnenie splatné, a v tejto súvislosti poukázal na § 517 ods. 2, § 797 ods. 3 veta prvá Obč. zák. Poukázal na to, že k poistnej udalosti došlo dňa 26.9.2018 a žalovaný poškodenému - žalobcovi listom zo dňa 26.11.2018 oznámil, že nepristúpi k poistnému plneniu, pretože zo strany žalobcu nebolo jednoznačne, bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že k vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla poistenca žalovaného. Citujúc znenie , , , urobil záver, že v prejednávanom prípade, omeškanie vo vzťahu k žalovanému nie je možné posudzovať podľa s prihliadnutím na splatnosť záväzku poisťovne uhradiť poistné plnenie určené podľa cit. zák., ako i s poukazom na , v zmysle ktorého, ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. V konaní mu bolo nepochybne preukázané, že žalovaný, napriek vzniku poistnej udalosti a jej nahláseniu, odmietol návrh žalobcu na poskytnutie náhrady škody poistenia zodpovednosti uznať, pričom bol žalovaný povinný uhradiť žalobcovi škodu do 15 dní odo dňa ukončenia poistného plnenia. V konaní mu bolo nepochybne preukázané, že žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody a žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou náhrady škody, a to po uplynutí 15 dní po skončení prešetrenia. Z obsahu spisu a vykonaného dokazovania mu vyplynulo, že žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti najneskôr ku dňu 26.11.2018, kedy oznámil žalobcovi, že nepristupuje k poskytnutiu náhrady škody, prešetrenie skončil s nesprávnym záverom, keďže v tomto konaní vykonaným dokazovaním sa preukázalo, že žalovaný je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu škody, ktorá mu vznikla v dôsledku škodovej udalosti dňa 26.9.2018. Zdôraznil, že v spojení s cit. zák. sankcionujú neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavujú žalovaného povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie ( Obč. zák.), a to i v prípade, ak si povinnosti uvedené v cit. zák. žalovaný splnil včas, t. j. skončil prešetrenie poistnej udalosti alebo poskytol vysvetlenie o odmietnutí poistného plnenia. Opačný výklad súd považoval za nespravodlivý a ústavne nekonformný. Citujúc znenie , , veta prvá, Obč. zák., nariadenia vlády č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obč. zák. uviedol, že predmetom sporu je náhrada škody podľa a 428 Obč. zák., ktorý nárok bol žalobcom - poškodeným uplatnený priamo voči žalovanému ako poisťovni škodcu ( ), nárok na zaplatenie úrokov z omeškania je potrebné posúdiť podľa Obč. zák.. Urobil záver, že žalobca má nárok aj na zaplatenie príslušenstva - úrokov z omeškania z istiny , ktorých výška uplatnená žalobcom je v súlade s nariadením vlády SR č. , pričom do omeškania s náhradou škody sa žalovaný dostal márnym uplynutím lehoty 15 dní odo dňa 26.11.2018, t. j. odo dňa, kedy doručil žalobcovi zápornú odpoveď k Oznámeniu k škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 26.11.2018, t. j. dňom 12.12.2018. Súd preto žalobcovi priznal aj príslušenstvo tak ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a v prevyšujúcej časti príslušenstva žalobu žalobcu zamietol. V spore bol žalobca úspešný a žalobcovi podľa , priznal náhradu preukázaných, odôvodnených a účelne vynaložených trov konania v rozsahu 100 %. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ).

3. Proti rozsudku a to výroku I., ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 484,51 eur istiny s prísl. a proti výroku III. o náhrade trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z odvolacích dôvodov uvedených v a , t.j. že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a, že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

4. Považoval rozsudok v napadnutej časti za nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, nepreskúmateľný , ktorý podľa jeho názoru je výsledkom zjavnej svojvôle súdu . Vytýkal súdu, že sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s argumentáciou žalovaného poukazujúcou na nedostatočný opis rozhodujúcich skutočností, z ktorých mal vyplývať žalobcom uplatňovaný peňažný nárok voči žalovanému. Mal za to, že žalobca nesplnil svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, čím neuniesol bremeno tvrdenia. Poukázal na to, že žalobca napriek skutočnostiam a dôvodom uvedeným v Oznámení o vyriešení škodovej udalosti z 26.11.2018 vyhotovenom žalovaným žiadnym spôsobom v žalobe neuviedol opis priebehu škodovej udalosti a ani skutočnosti, z ktorých si vyvodil záver, že ku škodovej udalosti došlo práve zavineným konaním poistníka - žalovaného a zároveň nepredložil dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. Citujúc znenie o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov , zdôraznil, že poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Zdôraznil, že žalobca bol povinný opísať rozhodujúce skutočnosti, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok voči žalovanému a predložiť dôkazy na ich preukázanie , že túto povinnosť nesplnil a že z toho dôvodu neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie ním tvrdených skutočností na uplatňovanie žalovaného nároku. Žalovaný aj vychádzajúc z zákona o povinnom zmluvnom poistení uviedol, že súhlasné vyhlásenie vodiča motorového vozidla, ktoré údajne malo poškodené čelné sklo na vozidle žalobcu spôsobiť a vodiča poškodeného motorového vozidla žalobcu nemá charakter preukázania okolností. Mal za to, že žalobca v tejto otázke neuniesol dôkazné bremeno. Ďalej poukázal aj na nesprávnosť rozhodnutia vo vzťahu k priznaným úrokom z omeškania, pričom odkázal v tejto súvislosti na závery vyslovené v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018, podľa ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a že žalovaný sa mohol dostať do omeškania až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Ďalej namietal, že súd vo výroku III. zjavne nesprávne priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, pričom je nepochybné, že žalobca na základe rozsudku úspešný v plnom rozsahu nebol. Navrhol rozsudok vo výroku I. a III. zrušiť a v rozsahu zrušenia vrátiť vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

5. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že žalovaný v odvolaní neuvádza, v čom spočíva naplnenie žalovaným uplatnených odvolacích dôvodov, na základe akých konkrétnych skutočností a akým spôsobom došlo k ich naplneniu. Žalobca ku argumentácii žalovaného vo vzťahu ku konkrétnym dôvodom v rozhodnutí poukázal na bod 27. odôvodnenia rozsudku, z ktorého jednoznačne vyplynulo, že žalobca svoj nárok dostatočne preukázal a zdôvodnil, keď predložil záznam dopravnej nehody (správa o nehode), podpísaný oboma účastníkmi nehody, pričom tento záznam - správa predstavuje bezprostredný dôkaz škodovej udalosti a listinu spôsobilú preukázať základ nároku žalobcu na náhradu škody, pričom žalovaný svoje skutkové tvrdenia žiadnymi dôvodmi nepreukázal a pokiaľ žalovaný žalobcom tvrdené skutočnosti podopreté listinnými dôkazmi popiera, bolo jeho povinnosťou preukázať opak, t.j. uniesť dôkazné bremeno. Navyše poukázal aj na stanovisko, ktoré vydala Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom dňa 16.7.2013 s úmyslom zjednotiť prax pri likvidácii škodových udalostí o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v prípadoch škôd na čelnom skle spôsobených kameňom vymršteným spod kolies iného motorového vozidla, na ktoré taktiež poukazuje. Ďalej zdôraznil, že navyše to, že k poškodeniu čelného skla došlo prevádzkou motorového vozidla škodcu povinne zmluvne poisteného u žalovaného, uznal aj potvrdil sám škodca, čoho dôkazom je správa o nehode podpísaná aj vodičom motorového vozidla, ktoré škodu spôsobilo. Vo vzťahu k namietaniu úrokov z omeškania a na odkaz žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018 uviedol, že závery tohto rozhodnutia najvyššieho súdu nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy zákona o povinnom zmluvnom poistení a že Najvyšší súd SR sa v predmetom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti alebo vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení, ktorý upravuje tak úroky z omeškania výlučne pri nesplnení nepeňažnej povinnosti tým, že Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Ďalej z tohto rozsudku vyplýva, že § 11 ods. 8 zákona o PZP sa viaže na splnenie výlučne nepeňažnej povinnosti. Ďalej uviedol, že v prípade, ak by pripustil výklad rozhodnutia Najvyššieho súdu SR aj na omeškania s peňažným plnením , nastala by

absurdná situácia, kedy by žalobcovia (poškodení) mali nárok na zaplatenie úrokov z omeškania priamo od škodcov podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti riadne a včas, ale voči poisťovateľovi by titulom uplatnenia nároku z povinného zmluvného poistenia takýto nárok nemali. V prípade aplikácie daného rozsudku , by tak došlo k popretiu povinného zmluvného poistenia, podstatou ktorého je právo poisteného, aby poisťovňa za neho uhradila poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na motorovom vozidle, ktorú spôsobil poistený. Zároveň by v prípade aplikácie rozsudku Najvyššieho súdu SR by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, kedy by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu, kedy sa dostali do omeškania s plnením peňažného dlhu a uvedený výklad jednoznačne nie je zámerom zákonodarcu. Zastával názor, že súd rozhodnutie v predmetnej veci náležite odôvodnil, poukázal na stranami uvádzané a namietané skutočnosti. Uviedol, s ktorými dôkazmi sa zaoberal a na základe akých skutočností, akými úvahami sa pri hodnotení vo veci vykonaných dôkazov zaoberal, pričom svoje závery odôvodnil s poukazom na platnú právnu úpravu a príslušné zmluvné dokumenty, ktoré sa aplikujú na poistný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Navrhol rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne a priznať mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

6. Rozsudok vo výroku II., ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

7. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania ( - na prejednanie odvolania nariadi odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje dôležitý verejný záujem) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z , a rozsudok v napadnutej časti vo výroku I. o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi 484,51 eur s 5% úrokom z omeškania ročne od 12.12.2018 do zaplatenia a vo výroku III. o trovách konania potvrdil ako vecne správny podľa , , lebo súd úplne zistil skutkový stav veci, správne ho právne posúdil, jeho odôvodnenie má podklad v zistení skutkového stavu a odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom rozsahu stotožňuje, na dôvody ktoré v celom rozsahu odkazuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie žalovaným.

8. Žalovaný v odvolacom konaní uplatnil odvolacie dôvody uvedené v , a , t.j. že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (nepreskúmateľné, arbitrárne rozhodnutie), že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a že rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

9. Ani jeden z vyššie uvedených odvolacích dôvodov nie je daný.

10. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je preskúmateľné, nie je arbitrárne , je dostatočne a riadne odôvodnené. Spĺňa všetky atribúty odôvodnenia rozsudku, upraveného v Súd v rozsudku uviedol, čoho sa žalobca domáha, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlil , ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie a ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal, ako ich vyhodnotil, ako vec právne posúdil, pričom odkázal aj na ustálenú rozhodovaciu súdnu prax, pričom rozhodnutie súdu je presvedčivé.

11. Žalovaný vytýka súdu, že žalobca neuviedol opis priebehu škodovej udalosti a skutočnosti, z ktorých si vyvodil záver, že ku škodovej udalosti došlo práve zavinením poistníka žalovaného a zároveň nepredložil dôkaz na preukázanie svojich tvrdení. K uvedeným výhradám je potrebné uviesť, že súd vychádzal z predložených a vykonaných dôkazov, ktoré dostatočne vyhodnotil, pričom vychádzal z predloženej správy o nehode spísanej dňa 26.9.2018 o 8,35 hod. v Nitre, obidvomi účastníkmi škodovej udalosti, t.j. žalobcom a vodičkou motorového vozidla , spod kolies ktorého bol vymrštený kamienok, ktorý poškodil čelné sklo motorového vozidla žalobcu. Uvedená správa o nehode z 26.9.2018 dáva jasné a zrozumiteľné dôvody, a potvrdzuje tvrdenia žalobcu, ako došlo ku škodovej udalosti, t.j. že vodička motorového vozidla, ktorá viedla motorové vozidlo , spod kolies ktorého bol vymrštený kamienok a to na čelné sklo motorového vozidla žalobcu. Táto udalosť a jej priebeh, ako aj opísanie je dostatočne zrozumiteľné a konkrétne tak, aby bola splnená aj povinnosť tvrdenia , ako došlo ku škodovej udalosti

a rovnako nielen tvrdenia, ale aj jej preukázania, že k tejto škodovej udalosti tak , ako to bolo žalobcom tvrdené a opísané. Z uvedených dôvodov sú výhrady žalovaného vo vzťahu k nedostatku tvrdenia a opísania škodovej udalosti, ako aj nepredloženia dôkazu svojho tvrdenia , neopodstatnené. Toto tvrdenie preukazuje aj vykonané dokazovanie a zhodný opis nehodového deja, ktorý účastníci škodovej udalosti zaznamenali v tlačive - správa o nehode z 26.9.2018 tak, že škodu na čelnom skle žalobcu spôsobil kameň odskočený od kolies motorového vozidla poistenca žalovaného. Preto sa možno stotožniť s právnym záverom súdu, že škodca a poškodený správu o nehode vyplnili spoločne a škodca - poistenec žalovaného svoju vinu za vznik škody uznal , že žalobca splnil dôkaznú povinnosť a preukázal, že škoda na čelnom skle jeho motorového vozidla bola spôsobená kameňom odskočeným od kolies motorového vozidla poistenca žalovaného , že tento svoju vinu za vznik škody uznal a žalobca tak uniesol bremeno tvrdenia, ako aj bremena dôkazu. Možno sa stotožniť aj so záverom súdu, že žalovaný svoje skutkové tvrdenia žiadnymi dôkazmi nepreukázal a pokiaľ žalovaný žalobcom tvrdené skutočnosti podopreté listinnými dôkazmi poprel, bolo jeho povinnosťou preukázať opak, t.j. uniesť dôkazné bremeno, ktoré neuniesol. Súd prvej inštancie preto rozhodol správne, keď žalobe v napadnutom výroku I. rozsudku vyhovel.

12. Odvolací dôvod podľa sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu prvej inštancie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po právnej stránke a ktoré je nesprávne lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti, príp. zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z

13. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva, že súd vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo, jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, event. vierohodnosti a výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo bolo zistené spôsobom vyplývajúcim z

14. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany i podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu).

15. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne aplikoval, tzn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a povinnostiach strán sporu, na čom nič nemenia ani skutočnosti uvedené v odvolaní žalovaného.

16. Vo vzťahu k vyššie uvedeným odvolacím dôvodom , odvolací súd v celom rozsahu odkazuje na správne skutkové a právne závery súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení rozsudku, s ktorými sa v celom rozsahu stotožňuje a na dôvody, ktoré odkazuje, ku ktorým niet čo dodať.

17. Odvolací súd aj vo vzťahu k priznanému prísl. pohľadávky, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 484,51 eur od 12.12.2018 do zaplatenia, odkazuje na správne závery súdu prvej inštancie, t. j.,

že žalovaný sa do omeškania s náhradou škody dostal márnym uplynutím 15 dní odo dňa 26.11.2018, t.j. odo dňa, kedy doručil žalobcovi zápornú odpoveď k oznámeniu škodovej udalosti z 26.11.2018, t.j. dňom 12.12.2018 . Odvolací súd , rovnako ako žalobca vo vyjadrení k odvolaniu , poukazuje na to, že rozhodnutie Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018 v prejednávanej veci nie je aplikovateľné, lebo tento sa vo svojich úvahách venoval len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zák. o povinnom zmluvnom poistení, výlučne pri nesplnení nepeňažnej povinnosti, pričom najvyšší súd nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 Obč. zák. v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia.

18. Pri výklade žalovaného o jeho povinnosti plniť , až na základe právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady, by to znamenalo posúvanie povinnosti poisťovateľa uhrádzať poistné plnenie a obchádzať tak predpis, ktorý upravuje práva a povinnosti poisťovateľa v Z uvedených dôvodov bolo potrebné rozhodnutie súdu aj čo do príslušenstva pohľadávky a priznanie prisúdenej istiny s 5% úrokom z omeškania ročne od 12.12.2018 do zaplatenia potvrdiť ako vecne správne.

19. Odvolací súd potvrdil rozsudok aj vo výroku III. o trovách konania ako vecne správny. Žalobca bol v spore úspešný , lebo žaloba bola zamietnutá len v nepatrnej časti , iba čo do úrokov z omeškania za obdobie od 12.10.2018 do 11.12.2018. Z uvedených dôvodov má žalobca nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s

21. Žalobca mal v odvolacom konaní úspech, preto má právo na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu a žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný.

22. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).