Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-15-2021.pdf
PDF · 116.82 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/15/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Ing. Andreou Škapincovou, PhD. v spore žalobcu: H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43828286, právne zastúpený AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., advokátskou kanceláriou so sídlom Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47237406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 005854441, zastúpenej JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, o zaplatenie 917,56 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 917,56 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 917,56 EUR od 1.1.2021 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi voči žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici dňa 22. 1. 2021 domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 917,56 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 917,56 EUR od 1.1.2021 do zaplatenia, titulom nevyplatenia poistného plnenia v plnej výške za opravu motorového vozidla.
2. Podanie žaloby odôvodnil tým, že dňa 14.10.2020 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle JEEP Grand Cheroke, EČV: T. XXX L., ktoré v čase dopravnej nehody patrilo poškodenému: C. Š., L.. X.XX.XXXX, J. E. X, XXX XX T.. Predmetnú škodovú udalosť (nehodu) spôsobil vodič iného motorového vozidla EČV: G., ktoré viedol v čase nehody Ing. D. C., ktorý mal v čase škodovej udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná škodová udalosť bola žalovanému riadne ohlásená, a ten ju zaregistroval pod číslom poistnej udalosti: 9569145686. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla zn. JEEP Grand Cheroke, R.: T. XXX L., si poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise H Point, s.r.o.. Náklady na opravu tohto poškodeného motorového vozidla boli vo výške 5.878,76 EUR s DPH. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2020482. Poškodenému bolo Oznámením o poistnom plnení zo dňa 7.12.2020 oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a na účet žalobcu bola vyplatená pohľadávka vo výške 5.878.76 EUR. Následne oznámením o poistnom plnení zo dňa 17.12.2020 žalovaný na základe podnetu poškodeného došetril poistnú udalosť a doplatil sumu 218,63 EUR. Keďže uplatnená pohľadávky za opravu motorového vozidla poškodeného v dôsledku poistnej udalosti č. 9568785294 predstavovala
sumu 5.878,86 EUR, pričom pohľadávka priznaní a uhradená žalovaným bola vo výške 4.961,20 EUR (4.742,57 + 218,63), celkovo neuhradená pohľadávky je vo výške 917,56 EUR. Táto neuhradená pohľadávka bola vlastníkom motorového vozidla, ktorým je poškodený C. Š., postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 8.1.2021. Žalobca uviedol, že právo na náhradu škody vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie peňažného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada zaplatenie sumy za skutočne vykonanú opravu motorového vozidla. Náklady na prácu a lakovanie, sa vypočítajú len s priznaním hodinovej sadzby účtovanej autoservisom (vrátane DPH), ktorá neprevyšuje sumu obvyklú v danom regióne opravcu pre konkrétnu značku a typ vozidla. V prípade, že bude hodinová sadzba účtovaná opravcom vyššia, potom poisťovňa hradí maximálnu hodinovú sadzbu obvyklú v danom regióne pre konkrétnu značku a typ vozidla. Pre porovnanie žalobca predložil cenník mechanických a lakovacích prác v iných autoservisoch, a to cenník Auto Gabriel, s.r.o. a Moris Slovakia, s.,r.o., kde je normohodina vo výške 80 a 70 EUR bez DPH. Žalobca si účtoval normohodinu 48 EUR bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými servismi v regióne cena porovnateľná, resp. výhodnejšia, nižšia. Pokiaľ žalovaný mal za to, že cena za normohodinu prác je neprimeraná, mal predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žalovaný však uviedol, že nepriznáva položky, ktorými sú cena práce a cena práce lakovania, bez akéhokoľvek odborného vyjadrenia, bez predloženia akýchkoľvek cenníkov. Nie je zrejmé, na základe akých skutočností, dospel žalovaný ku kráteniu sumy 917,56 EUR. Kalkulačný program Audatex nie je jediným a objektívnym kalkulačným programom na určenie primeraných nákladov za opravu motorového vozidla. Kalkuláciou žalovaného je určená potenciálna škoda, nie skutočná škoda, pretože program nemôže premietnuť všetky okolnosti konkrétnej opravy. Žalovaný rozlišuje medzi autorizovanými a neautorizovanými servismi, čo je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, nezohľadňuje, čo sa má vykonať, či mechanické, lakovacie alebo iné práce, o aký typ auta ide a pod.. Žalovaný priznal poškodenému, resp. žalobcovi náklady na lakovací materiál vo výške lakovacej konštanty PK51 = 100%. Poškodené auto malo pred škodovou udalosťou nanesený lak v dvoch vrstvách, preto pokiaľ autoservis mal uviesť vozidlo do pôvodného stavu, teda stavu pred dopravnou nehodou, musel naniesť lak v dvoch vrstvách a tým pádom vynaložiť náklady na lakovací materiál vo väčšom rozsahu ako priznáva žalovaný. Žalovaný listom z 17.12.2020 oznámil žalobcovi, že dňa 16.12.2020 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti. Keďže žalovaný nezaplatil dlžnú sumu včas v zmysle ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, žalobca si uplatnil úroky z omeškania 5% ročne zo sumy 917,56 EUR od 1.1.2021 do zaplatenia. 3. Okresný súd v Banskej Bystrici dňa 19.2.2021 vydal platobný rozkaz sp. zn. 34Up/108/2021, ktorým vyhovel žalobcovi v plnom rozsahu. 4. V podanom odpore žalovaný uviedol, že neuznáva v celom rozsahu nárok žalobcu a považuje ho za nedôvodný. Namietal, že žaloba nespĺňa náležitosti podľa § 132 CSP, neobsahuje opis skutočností, z ktorých vyplýva uplatňovaný peňažný nárok a presne nešpecifikuje skutočnosti a dôkazy, o ktoré svoj návrh opiera, napríklad o priebehu škodovej udalosti a o realizovaných úkonoch týkajúcich sa škodovej udalosti. Žalovaný ďalej namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/192/2004 a uviedol, že z tohto rozhodnutia vyplýva, kedy ide o nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Žalovaný je toho názoru, že žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný, pretože poškodený mal voči žalobcovi záväzky, ktoré spočívajú v neuhradených faktúrach. Poškodený teda predstavoval subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Uvedené potvrdzuje a preukazuje žalobcom predložená faktúra, v zmysle ktorej subjektom zaviazaným na plnenie bol práve poškodený. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj znenie ust. § 524 OZ, z ktorého vyplýva, že nakoľko poškodený predstavoval dlžníka, žalobcu nemohol so žalobcom platne uzatvoriť zmluvy o postúpení pohľadávok. Uzatvorením zmluvy nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávok poškodeného na žalobcu, nakoľko uvedené pohľadávky nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávky nevznikli, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzkov poškodeného, ktoré v zmysle vystavených faktúr predstavujú pohľadávky žalobcu. Medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom došlo k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s vyššie citovaným ust. § 524 OZ. Takýto právny úkon je podľa ust. § 39 OZ absolútne neplatný. V zmluve absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu, týkajúca sa postúpenia samotnej pohľadávky. Rovnako absentuje naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky (alebo jej časti). Uvedením skutočností ako je špecifikácia a predmet zmluvy nemôže byť nahradený samotný prejav vôle postupcu. Zároveň poukázal na to, že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je rozporuplný, nejasný. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poistného plnenia argumentoval, že v oznámení o poistnom plnení je uvedené, že priznané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis sú vo výške 20 EUR bez DPH, ktoré zodpovedajú priemernej sadzbe normohodiny práce
neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Primerané náklady na lakovací materiál boli vypočítané v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK51=100%. Žalovaný ďalej namietal uplatňovaný úrok z omeškania, nakoľko mal za to, že voči poškodenému splnil všetky povinnosti, poskytol mu plnenie, uviedol z akých dôvodov neplnil v plnom rozsahu. K uplatneným úrokom z omeškania poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, považoval úrok z omeškania za nedôvodný. 5. Z vyjadrenia žalobcu k odporu zo dňa 28.4.2021 vyplýva, že nesúhlasil s tvrdením žalovaného o nedostatkoch povinných náležitostí žaloby. Nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a naviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla, nie je rozhodujúce, kto a ako uhradí škodu, faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody. Žalovaný čiastočne uhradil vzniknutú škodu, ktorá v dôsledku škodovej udalosti vznikla, preto sám uznal nárok žalobcu, sporným ostal rozsah škody. V návrhu ma vydanie platobného rozkazu uviedol, že po škodová udalosť bola riadne u žalovaného nahlásená, v dôsledku škodovej udalosti si dal poškodený opraviť motorové vozidlo u žalobcu. Žalobca ako dôkaz (faktúru) predložil vyčíslenie nákladov na opravu, doručil oznámenie žalovaného o likvidácii poistnej udalosti, a tiež uviedol, že pohľadávka poškodeného, vzniknutá z neuhradenej faktúry za opravu, bola postúpená na žalobcu, čoho dôkazom bola priložená zmluva o postúpení pohľadávky. Taktiež nesúhlasil s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti, pričom faktúra slúži len na preukázanie výšky škody, nie však vzniku samotnej škody, na reparáciu ktorej má poškodený nárok a ktorého vznik nie je v zmysle vyššie uvedenej súvislosti potrebné preukazovať inak. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca požaduje zaplatiť sumu za skutočne vykonané a fakturované opravy. Faktúra predstavuje vyčíslenie nároku. Nakoľko žalovaný čiastočne uhradil náhradu škody poškodenému, má za to, že tým uznal svoj dlh. K náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávok uviedol, že zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným, ktorého potreba opravy vznikla z dôvodu vzniku škodovej udalosti). Zároveň, v článku I zmluvy o postúpení pohľadávky označenom ako „Predmet zmluvy“, v bode 1 postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 917,56 EUR, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku škodovej udalosti a s tým súvisiacej potreby opravy poškodeného motorového vozidla a neuhradenia nákladov za opravu poškodeného motorového vozidla žalovaným v plnej výške. Má za to, že postupca v zmluve o postúpení pohľadávok, vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka, a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou postupovanej pohľadávky. Ďalej sa vyjadril k poistnému plneniu. K úrokom z omeškania uviedol, že zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP nevyplýva, aby tieto vylučovali aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 OZ. Podstatným kritériom pre rozlíšenie je to, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 OZ je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 OZ, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy vo výške 917,56 EUR žalovaný žalobcovi neuhradil v lehote stanovenej v § 797 ods. 3 OZ, neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 OZ aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal. Závery v Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 nemožno aplikovať na predmetný prípad aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - zákona o PZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu SR zároveň vyplýva, že Najvyšší súd SR sa v predmetnom rozsudku vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, t.j. za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP. Najvyšší súd SR teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. V tejto
súvislosti poukázal na rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 4Cob/31/2018, 4Cob/65/2020 a Krajského súdu Košiciach sp. zn. 3Co/335/2017. 6. Na pojednávaní dňa 24.9.2021 sa zúčastnil právny zástupca žalobcu. Právny zástupca žalovaného a žalovaný ospravedlnili svoju neprítomnosť na pojednávaní podaním doručeným súdu dňa 22.9.2021. Žalobca zotrval na podanej žalobe, žalovaný podľa neho neuniesol procesnú obranu v spore. K úrokom z omeškania predložil zoznam spisových značiek, ktoré sa pri priznávaní úrokov z omeškania stotožnili s argumentáciou žalobcu. 7. Súd vykonal dokazovanie nasledujúcimi listinnými dôkazmi: Správou o nehode zo 14.10.2020, kalkuláciou č. ZP001264, Oznámením o poistnom plnení zo 17.12.2020, Zmluvou o postúpení pohľadávky z 8.1.2021, Cenníkom servisných služieb, Cenníkom normohodín v Moris Slovakia, Faktúrou č. 2020482, Zoznamom o registrácii nových osobných automobilov v SR, ako aj ďalšími listinami a zistil tento skutkový stav: 8. Zo Správny o nehode zo dňa 14.10.2020 súd zistil, že došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom osobnom vozidle zn. JEEP Grand Cheroke, EČV: T. XXX L., ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenému C. Š.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla s EČV: G. XXX R. vo vlastníctve W.. D. C., ktorý mal v čase udalosti uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. 9. Poškodený si dal opraviť svoje motorové vozidlo do servisu H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, Košice, IČO: 43 838 286. Náklady na opravu motorového vozidla boli vyčíslené sumou vo výške 5.878,76 EUR podľa faktúry č. 2020482, vystavenej dňa 19.11.2020, splatnej dňa 3.12.2020 na základe kalkulácie servisu. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 7.12.2020 bolo poškodenému oznámené, že bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a uznaná výška poistné plnenia je 4.742,57 EUR. Následne oznámením o poistnom plnení zo dňa 17.12.2020 žalovaný na základe podnetu poškodeného došetril poistnú udalosť a doplatil sumu vo výške 218,63 EUR. Celková suma priznaná a uhradená žalovaným poškodenému bola vo výške 4.961,20 EUR. Pri výpočte žalovaným boli priznané primerané náklady na cenu práce pre neautorizovaný servis vo výške 20 EUR/NH bez DPH, ktoré zodpovedajú podľa žalovaného primeranej sadzbe normohodiny práce neautorizovaných servisov v danom regióne a čase. Primerané náklady na lakovnícky materiál boli vypočítané v kalkulačnom programe Audatex v úrovni PK51=100%. 10. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 8.1.2021 uzatvorenej podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva, že bola uzavretá medzi C. Š., L.. X.XX.XXXX, J. E. X, T. ako postupcom a spoločnosťou H Point, s.r.o., so sídlom Magnezitárska 11, 040 13 Košice, IČO: 43 838 286 ako postupníkom. Predmetom zmluvy bolo prehlásenie postupcu, že má voči dlžníkovi KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group pohľadávku z poistnej udalosti č. 9569145686 vo výške 917,53 EUR. Predmetom zmluvy bolo postúpenie nezaplatenej pohľadávky za podmienok stanovených touto zmluvou. Odplata za postúpenie je predmetom osobitnej dohody. Postupca prehlásil, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna (čl. II zmluvy). Prílohou zmluvy je List poisťovne o ukončení šetrenia, kde je tiež identifikovaný postupovaný nárok. Zmluva nadobudla platnosť a účinnosť dňom jej podpisu (čl. III bod 1 zmluvy). 11. Súd zistený skutkový stav posúdil podľa nasledujúcich ustanovení právnych predpisov: 12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej zákon o PZP), náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať 13. Podľa § 4 ods. 2 písm. b) zákona o PZP, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci. 14. Podľa § 11 ods. 6 zákona o PZP, poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené.
15. Podľa § 442 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). 16. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť). 17. Podľa § 524 ods. 1 OZ, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. 18. Podľa § 526 ods. 1 OZ, postúpenie pohľadávky je povinný postupca bez zbytočného odkladu oznámiť dlžníkovi. 19. Predmetom sporu je nárok na náhradu škody vo forme poistného plnenia z titulu povinného zmluvného poistenia vo výške 917,56 EUR s príslušenstvom. Ide teda o nárok na poistné plnenie titulom doplatenia náhrady škody spôsobenej poistnou udalosťou. 20. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 14.10.2020 došlo k dopravnej nehode, sporný nebol ani priebeh nehody a vznik škody na motorovom vozidle žalobkyne. Sporná bola otázka aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, splnenie procesných náležitosti žaloby, výška a rozsah vzniknutej škody na motorovom vozidle poškodeného titulom nákladov na opravu motorového vozidla. 21. V prvom rade sa súd zaoberal námietkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu a dospel k záveru, že žalobca je aktívne legitimovaný v spore. Súd po preskúmaní náležitostí zmluvy o postúpení pohľadávok zistil, že zmluva obsahujú všetky podstatné náležitosti, ktoré vyžaduje zákon. Zmluvné strany presne a nezameniteľne označili postupcu a postupníka, v zmluvách bola presne a jasne špecifikovaná pohľadávka, ktorá sa postupuje, nielen označením jej výšky, ale aj dôvodu jej vzniku (presné označenie poistnej udalosti a ako prílohy Listu poisťovne o ukončení šetrenia). Obe strany mali nespochybniteľnú vedomosť o tom, čo je predmetom zmluvy a svoju vôľu prejavili svojimi podpismi. Poškodený ako postupca prehlásil, že špecifikácia pohľadávok, ktoré sú uvedené v čl. I zmluvy sú jasné a správne, prejavil svoju vôľu postúpiť pohľadávky na postupníka. Skutočnosť, že pohľadávka žalobcu nebola uhradená poškodeným, neznamená, že nemohlo dôjsť k ich postúpeniu na žalobcu. Z ust. § 15 ods. 1 zákona o PZP vyplýva, že poškodenému vznikol priamo zo zákona nárok na náhradu škody voči žalovanému ako poisťovateľovi, teda okamihom vzniku dopravnej nehody vzniklo právo poškodeného domáhať sa náhrady škody od žalovaného, toto právo teda nevzniklo až vynaložením nákladov. Z uvedeného vyplýva, že právo na náhradu vzniknutej škody, v podobe neuhradenej pohľadávky postupca postúpil na žalobcu. 22. Pokiaľ ide o rozsah a výšku spôsobenej škody, podľa názoru súdu, žalobca predloženou kalkuláciou opravy autoservisu ako aj faktúrou, dostatočne preukázal vzniknuté náklady na opravu motorového vozidla. Z predložených cenníkov z iných autoservisov (Auto Gabriel, s.r.o. a Moris Slovakia, s.r.o.) bolo preukázané, že suma za normohodinu práce pri vozidle poškodeného typu (80 a 70 EUR bez DPH) je vyššia ako žalobcom uplatnená cena práce za normohodinu vo výške 48 EUR s DPH. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal tvrdenie, že normohodina je v porovnateľnom regióne a čase vo výške 20 EUR/NH bez DPH. Dôvodom na krátenie poistného plnenia nemôže byť skutočnosť, že oprava bola vykonaná v neautorizovanom servise, keďže oprava vozidla v autorizovanom servise by bola omnoho vyššia. Žiaden právny predpis vylučuje vykonať opravu v neautorizovanom servise. Zároveň priznanie nákladov na lakovací materiál pri lakovacej konštante vo výške 100% nebolo žalovaným odôvodnené, najmä za situácie, že žalobca rozporoval, že bol potrebný väčší rozsah opravy, pretože pôvodne malo auto poškodeného lak nanesený v 2. vrstvách a predložil kalkuláciu opravy. Súd nepovažoval za postačujúce pre účely unesenia dôkazného bremena žalovaného v spore len konštatovanie žalovaného o použití kalkulačného programu. Žalovaný nepoprel tvrdenia žalobcu o dvojitej vrstve laku na motorovom vozidle pred škodovou udalosťou, a teda potrebe nanesenia dvoch vrstiev laku pri oprave. 23. Súd považoval námietku žalovaného vo vzťahu k nesplneniu náležitostí žaloby za nedôvodnú, nakoľko uvedením čísel poistných udalostí žalovaný presne vedel, o aké poistné udalosti ide. Pre súd nebola podstatná ďalšia vedomosť o presnom priebehu dopravnej nehody, kto presne bol jej vinníkom, keďže to ani nebolo v konaní sporné. Zároveň pre účely tohto konania postačovali tvrdenia a listinné dôkazy, predložené žalobcom, preto súd nevyhovel návrhu žalobcu na pripojenie celého likvidačného spisu, keďže záver ako žalovaný vykonal šetrenie poistnej udalosti vyplýva z oznámení o poistnom plnení zo dňa 7.12.2020 a 17.12.2020. 24. Na základe vyššie uvádzaných skutočností súd považoval nárok žalobcu za dôvodný a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 917,56 EUR s príslušenstvom. 25. Čo sa týka úrokov z omeškania, súd uvádza, že s poukazom i na žalobcom predloženú ustaľujúcu sa súdnu prax Krajského súdu v Košiciach, súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia úrokov z omeškania v zmysle ust. § 517 ods. 2 OZ za nesplnenie
peňažnej povinnosti. Žalovaný krátil poistné plnenie a nevyplatil žalobcovi ako právnemu nástupcovi poškodeného celú fakturovanú sumu, čím sa dostal do omeškania a z tohto dôvodu má žalobca nárok na zaplatenie úrokov z omeškania ako sankcie za neplnenie. Žalovaný sa v konaní poukazoval na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo/145/2017 zo dňa 22.11.2018, ktoré však v prejednávanej veci nie je možné aplikovať, keďže sa v ňom dovolací súd zaoberal iba úrokom z omeškania podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z., výlučne pri nesplnení nepeňažnej povinnosti, pričom nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa § 517 ods. 2 OZ, v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. Keďže ust. § 11 ods. 8 v spojení s § 11 ods. 6 cit. zák. sankcionujú neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, nezbavujú žalovaného povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené peňažné plnenie (§ 517 ods. 2 OZ), a to i v prípade, ak si povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 cit. zák. žalovaný splnil včas. Uvedené bolo konštatované v rozhodnutiach Krajského súdu v Košiciach, napr. sp. zn. 9Co/372/2019 zo dňa 25.11.2020, sp. zn. 1Co/209/2019 zo dňa 30.9.2020, sp. zn. 3Cob/5/2021 zo dňa 17.5.2021 a ďalšie. Súd nepovažoval za správny výklad, že poisťovňa sa dostane do omeškania, až po doručení právoplatného rozsudku na plnenie a uplynutí lehoty na plnenie. 26. Podľa ust. § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis (§ 517 ods. 2 Obč. zák.). 27. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka platnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ďalej len „ECB“) platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. 28. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu k 1.1.2021 bola 0,00 % a úrok z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyšší. 29. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 30. Na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení súd dospel k záveru o dôvodnosti uplatňovaných úrokov z omeškania žalobcom. Žalobcovi vzniklo právo na náhradu škody a žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou náhrady škody po uplynutí 15 dní po skončení prešetrenia, ktoré bolo ukončené dňa 7.12.2020, preto súd, ktorý je viazaný petitom žalobcu, zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi i úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 917,56 EUR od 1.1.2021 do zaplatenia tak, ako je uvedené vo výroku I rozsudku. 31. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 32. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žalobcovi na základe zásady úspechu v spore priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu proti žalovanému. Žalobca bol v konaní plne úspešný. Súd zároveň nevidel priestor pre aplikáciu ust. § 257 CSP. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice I v dvoch písomných vyhotoveniach (§ 362 ods. l CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a čoho sa odvolateľ domáha (§363 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutí lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozsudku vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie , ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§365 ods. 2 CSP).
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) týkajú sa vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§366 CSP).
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).