Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/144/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Igora Ragana a JUDr. Natálie Štrkolcovej v spore žalobcu: STAR-CAR s.r.o., 040 58 Seňa 118, IČO: 45 699 968, zastúpeného AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 113,10 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č.k. -139 zo dňa 11. marca 2020 v spojení v uznesením č.k. -204 zo dňa 17. septembra 2020, takto

rozhodol:

I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. -139 zo dňa 11. marca 2020 v spojení s uznesením č.k. -204 zo dňa 17. septembra 2020.

II. Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 113,10 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 113,10 eur od 13.10.2017 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa jeho právoplatnosti a nahradiť mu trovy konania vo výške 100 %.

2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou podanou na upomínacom súde (Okresný súd Banská Bystrica) navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 113,10 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody spôsobenej pri prevádzke dopravného prostriedku poistencom žalovaného. Svoj nárok odôvodnil tým, že dňa 5.1.2017 došlo k škodovej udalosti, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle V. H., O.: PO XXXED, ktoré v čase škodovej udalosti patrilo poškodenej V. W.. Predmetnú škodovú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktorého bolo povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Škodová udalosť bola žalovanému nahlásená a ten ju zaregistroval pod číslom 9563811393. Vzhľadom na poškodenie motorového vozidla si poškodená dala svoje vozidlo opraviť v servise STAR-CAR s.r.o., t.j. u žalobcu. Náklady na opravu vozidla boli 354,40 eur a táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou č. 2017160055. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 28.9.2017 žalovaný oznámil poškodenej, že dňa 27.9.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti a bol jej predložený výpočet výšky plnenia. Suma priznaná a uhradená žalovaným bola iba vo výške 241,30 eur. Na základe vyjadrenia likvidátora boli priznané primerané náklady za opravu podľa kalkulácie technika Slovexperty. Celková nepriznaná suma predstavovala 113,10 eur, ktorá bola poškodenou postúpená na žalobcu Zmluvou o postúpení pohľadávky zo dňa 15.1.2018.

3. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe, a to v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Poukázal, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu. Tvrdil, že poškodená mala voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodená bola teda dlžníčkou žalobcu a nemohla tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodenej na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradila a teda jej nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodenej, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodenou ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa . V Zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku a aj samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je podľa žalovaného rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný.

4. Žalobca poukázal, že škodová udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti omylu s inou škodovou udalosťou. V žalobe je uvedené, kedy došlo k škodovej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené a aj pod akým číslom danú škodovú udalosť žalovaný zaregistroval. Z uvedených dôvodov mal žalobca za to, že zákonom stanovenú povinnosť o náležitosti žaloby podľa splnil. Zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie. Uviedol, že nárok na náhradu škody vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla a teda nie je ani rozhodujúce v prípade navrátenia veci do predošlého stavu, kto a ako uhradí škodu. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku je vznik škodovej udalosti. K tvrdeniu žalovaného o absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky uviedol, že v aplikačnej praxi je nevyhnutné aplikovať princíp preferencie platnosti právnych úkonov, pretože tieto sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky. Neplatnosť právneho úkonu je reštriktívnou výnimkou, ku ktorej možno interpretačne dospieť iba v prípade, ak konkrétny úkon za žiadnych okolností neobstojí ako platný.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa §; ods. 1; ods. 2,; ods. 1; ods. 2, , ktoré obsahujú úpravu spôsobu a rozsahu náhrady škody, pojmu poistnej zmluvy, práva na poistné plnenie, zmluvy o postúpení pohľadávky, omeškanie dlžníka a nároky z toho plynúce. Ďalej podľa §, ; o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ZoPZP) o práve poisteného voči poisťovateľovi a povinnosti poisťovateľa nahradiť škodu poškodenému a (ďalej len ) o náležitostiach žaloby.

6. Súd prvej inštancie uviedol, že medzi stranami neboli sporné okolnosti vzniku škodovej udalosti. Konštatoval, že právo na poistné plnenie vzniká samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Poukázal, že krátenie plnenia žalovaným s odvolaním sa na kalkuláciu Slovexperty neobstojí, pretože táto kalkulácia nemá byť rozhodujúcim podkladom pre výpočet plnenia žalovaným. Žalovaný je povinný nahradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla a to vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktorých realizácia bola v dôsledku vzniknutej škodovej udalosti nevyhnutná. Poškodená, resp. žalobca, na ktorého poškodená postúpila svoju pohľadávku voči žalovanému, má priamy zákonný nárok voči poisťovni na plnenie z titulu povinného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Uzavrel, že nakoľko opravu realizoval autoservis, na preukázanie oprávnenosti výšky plnenia postačuje ako hodnoverný doklad faktúra o oprave vozidla.

7. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca nešpecifikoval základný údaj napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali súd prvej inštancie uviedol, že škodová udalosť je v žalobe špecifikovaná dostatočne jasne, zrozumiteľne a bez možnosti jej prípadnej zámeny s inou škodovou udalosťou. Žalobca uviedol, kedy došlo k škodovej udalosti, aké motorové vozidlo bolo v jej dôsledku poškodené, kým bola spôsobená škodová udalosť a pod akým číslom ju

žalovaný zaregistroval. Zároveň je zrejmé, že poistený si plnil povinnosti voči žalovanému vyplývajúce mu z , .

8. K aktívnej vecnej legitimácii žalobcu súd prvej inštancie poukázal, že právny predchodca žalobcu - poškodená, mala voči žalovanému právo na náhradu škody. Postúpenie pohľadávky poškodenou na žalobcu považoval za platné a vykonané v súlade so zákonom. Konštatoval, že zmluva o postúpení pohľadávky má všetky náležitosti vyžadované zákonom, je určitá, zrozumiteľná a platná. Postúpená pohľadávka je v predmetnej zmluve jednoznačne identifikovateľná podľa čísla poistnej udalosti a čísla faktúry. Výška postúpenej pohľadávky je v zmluve uvedená a dlžník je v nej tiež riadne označený.

9. Súd prvej inštancie z dôvodov uvedených v odsekoch 6. - 9. považoval nárok žalobcu za dôvodný. Vzhľadom na to, že žalovaný sa s plnením dostal do omeškania, v súlade s ho zaviazal zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Poukázal, že žalovaný listom zo dňa 28.9.2017 oznámil právnemu predchodcovi žalobcu, že dňa 27.9.2017 bolo ukončené šetrenie poistnej udalosti. Keďže žalovaný nezaplatil žalobcovi celú škodu v lehote do 15 dní, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 113,10 eur od 13.10.2017 do zaplatenia.

10. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ). Poukázal, že odvolaním napadnutý rozsudok je nesprávny, nezákonný a navyše aj arbitrárny, pritom je výsledkom zjavnej svojvôle súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj nepreskúmateľnosťou. Uviedol, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal s aktívnou legitimáciou žalobcu. Z predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že poškodený postúpil tzv. pohľadávku, ktorú mal voči žalovanému, ktorá však vyplýva z jeho záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku znamená, že postúpil pohľadávku, ktorá predstavuje jeho záväzok a nie pohľadávku, čo je v rozpore s . Ďalej samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný, keďže z textu samotného postúpenia vyplýva, že poškodený postupuje svoju pohľadávku, pričom z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto pohľadávka predstavuje záväzok poškodeného vyplývajúci z faktúry, pričom uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť Zmluvy o postúpení pohľadávky. V uvedenom prípade sa jedná o absolútnu neplatnosť, ktorá nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Žalovaný v odvolaní zároveň namietal, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi aj úroky z omeškania a to v rozpore s ustálenou judikatúrou (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. ), podľa ktorej povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody. Žalovaný by sa tak do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v alebo b) ZoPZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.

12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že odvolaním napadnutý rozsudok je arbitrárny. Uviedol, že z rozsudku je zrejmé, že súd prvej inštancie sa v ňom vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného a iba skutočnosť, že žalovaný sa s právnym názorom súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia. K námietke nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu uviedol, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru, že poškodenej vznikol voči žalovanému priamy zákonný nárok na náhradu škody zo škodovej udalosti a pre konanie nie je podstatné, či bola žalobcovi uhradená faktúra za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou vozidla a ani okamihom úhrady faktúry, ale v momente vzniku škody. Rovnako niet pochybností o tom,

aká pohľadávka a v akej výške bola postupovaná, z čoho vznikla a teda že predmet zmluvy o postúpení pohľadávky je jasný a určitý. Ohľadne úrokov z omeškania žalobca uviedol, že závery rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. nemožno aplikovať na predmetný spor aj z toho dôvodu, že žalobca si neuplatnil úrok z omeškania podľa špeciálnej právnej normy - ZoPZP. Z citovanej právnej vety v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zároveň vyplýva, že tento sa vôbec nezaoberal skutočnosťou, či žalobca má alebo nemá nárok na zaplatenie úrokov z omeškania podľa , teda za nesplnenie peňažnej povinnosti, ale vo svojich úvahách sa venuje len úroku z omeškania podľa ZoPZP. Najvyšší súd Slovenskej republiky teda nevylúčil aplikáciu úrokov z omeškania podľa v prípade omeškania s poskytnutím peňažného plnenia. V prípade aplikácie predmetného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky by došlo k diskriminácii dlžníkov odlišných od poisťovní, keď by došlo k zvýhodneniu poisťovateľov (poisťovní) na úkor ostatných dlžníkov, ktorí by boli na rozdiel od poisťovateľov zaviazaní zaplatiť úroky z omeškania od momentu kedy sa dostali do omeškania splnením peňažného dlhu.

13. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 13.7.2020.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa . Odvolanie prejednal podľa - a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

16. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa , . Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní.

18. Odvolací súd zhodnotil, že súd prvej inštancie presvedčivo a logicky odpovedal na každý argument vznesený v spore a odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery súdu prvej inštancie sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami.

19. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje ( ).

20. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolaniu žalovaného odvolací súd uvádza :

21. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná. S týmto právnym názorom žalovaného nemožno súhlasiť, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu.

22. Podľa , , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

23. Odvolací súd poukazuje, že z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že bola uzatvorená v písomnej forme dňa 15.1.2018 medzi postupcom V. W. a postupníkom - žalobcom. Ako predmet tejto zmluvy o postúpení pohľadávky bolo v zmluve uvedené : „Postupca prehlasuje, že má voči dlžníkovi: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group pohľadávku vo výške 113,10 eur. Táto suma predstavuje krátenú a nezaplatenú časť faktúry servisu č. 217160055, ktorá bola vystavená za opravu motorového vozidla, ktoré bolo poškodené v dôsledku poistnej udalosti. Predmetom tejto zmluvy je bezodplatné postúpenie nezaplatenej časti pohľadávky vo výške 113,10 eur s prísl., čo predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou (faktúra servisu) a škodou reálne zaplatenou dlžníkom (poisťovňou), z postupcu na postupníka za podmienok stanovených touto zmluvou.“

24. Pokiaľ žalovaný namietal, že medzi poškodenou a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodenej, ktorý v zmysle faktúry predstavuje pohľadávku žalobcu, s týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by Zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná, resp. že by odporovala a nasl. . Z obsahu Zmluvy o postúpení pohľadávky uzatvorenej medzi žalobcom ako postupníkom a poškodenou ako postupcom vyplýva, že predmetom postúpenia bol priamy nárok poškodenej na náhradu škody voči žalobcovi podľa ZoPZP. Bolo na rozhodnutí poškodenej, či si právo na náhradu škody uplatní buď u osoby, ktorá zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (prevádzateľ a vodič), alebo priamo u poisťovateľa škodcu ( ZoPZP), alebo u škodcu a jeho poisťovateľa súčasne. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané a medzi stranami nebolo sporné, že poškodená si nárok na náhradu škody uplatnila priamo u žalovaného - poisťovateľa škodcu. Poškodená bola veriteľom majúcim pohľadávku voči poisťovni z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú následne Zmluvou o postúpení pohľadávky postúpila na žalobcu.

25. S poukazom na závery uvedené v odseku 24. tohto rozsudku odvolací súd uzatvára, že poškodená bola veriteľom majúcim pohľadávku voči žalovanému z titulu škodovej udalosti spočívajúcu v náhrade vzniknutej škody, ktorú postúpila na žalobcu. Preto námietka žalobcu, že medzi poškodenou a žalobcom na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky došlo k postúpeniu „záväzku“ poškodenej, nie je dôvodná. Už momentom vzniku škody mala totiž poškodená pohľadávku voči žalovanému, ktorú platne postúpila na žalobcu, pričom pre platné postúpenie pohľadávky na žalobcu sa nevyžadovalo, aby poškodená uhradila náklady za opravu vozidla.

26. Odvolací súd zároveň uvádza, že zo Zmluvy o postúpení pohľadávky jednoznačne vyplýva vôľa postupcu postúpiť v zmluve špecifikovanú pohľadávku na žalobcu ako postupníka. Je potrebné pritom vychádzať aj z princípu preferencie platnosti právnych úkonov, podľa ktorého právne úkony sa uskutočňujú s jednoznačným zámerom vyvolať riadne právne účinky a nik nerobí právny úkon s úmyslom, aby bol neplatný. V danom prípade bola postupovaná pohľadávka v zmluvách riadne špecifikovaná. Pohľadávka poškodenej postúpená na žalobcu sa týkala tej časti sumy fakturovanej servisom (žalobcom) za opravu vozidla, ktorá ostala žalovaným neuhradená a bola vyjadrená číselne a aj slovne. Z vyššie uvedených dôvodov nemožno súhlasiť so žalovaným, že predmetná zmluva je neplatným právnym úkonom podľa .

27. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z toho rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia. 28. Z ustanovenia § 11 ods. 7 ZoPZP, vyplýva, že splatnosť poistného plnenia je stanovená lehotou do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo v prípade, ak o nároku poškodeného rozhodoval súd, po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia, to - ako z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva - bez ohľadu na to, či poškodený žaloval poisťovateľa alebo poisteného (škodcu). Ak žalovaný v odvolaní tvrdil, že pre splatnosť nároku žalobcu je v danom prípade relevantné až doručenie právoplatného rozhodnutia o výške náhrady škody jemu ako poisťovateľovi, takýto výklad citovaného ustanovenia nie je správny. Pokiaľ žalovaný ako poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote si neplnil. Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 31. marca 2020 sp. zn. k omeškaniu dlžníka podľa

ZoPZP uviedol, že „Zmyslom ustanovenia nie je, aby poškodený, ktorý ujmu vytrpel a ktorej odstránenia alebo zmiernenia sa domáha v rámci výkonu práva na súdnu ochranu, po tom, ako mu v súdnom konaní vedenom proti škodcovi a poisťovni bola táto ochrana poskytnutá a náhrada nemajetkovej ujmy priznaná, ešte osobitne zisťoval, v akom poradí bol vydaný rozsudok o výške tejto náhrady súdom doručovaný ostatným subjektom konania a či poisťovni (ktorá v tom istom konaní tiež vystupovala ako subjekt konania - či už ako procesná strana alebo ako intervenient) bol doručený ako poslednému subjektu konania (čím zároveň nadobudol právoplatnosť), alebo v prípade, že sa tak nestalo (t. j. že si ho prevzala skôr ako niektorý iný subjekt konania), aby potom sám iniciatívne tento rozsudok znovu doručoval poisťovni, pretože inak by nenastala splatnosť jemu prisúdeného nároku a poisťovni by napriek rozhodnutiu súdu nevznikla povinnosť mu vyplatiť poistné plnenie.“ Aj z uvedeného vyplýva, že uplynutím lehoty 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti plniť, sa žalovaný dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas. A pretože ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má žalobca, ako správne uviedol aj súd prvej inštancie, právo od neho požadovať popri plnení aj úroky z omeškania ( ). 29. Odvolací súd preto podľa potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu, vrátane priznaných zákonných úrokov z omeškania, ako vecne správny. Rovnako potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania ako vecne správny. 30. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ust. a tak, že v odvolacom konaní úspešný žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. 31. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ust. .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).