Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2Obdo-47-2022.pdf
PDF · 212.48 KB
Case nature
Area
Subarea
2Obdo/47/2022
Uznesenie
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek JUDr. Beaty Miničovej a JUDr. Ivany Izakovičovej v spore žalobcu: EUROHAUSE, s.r.o., so sídlom Orviská cesta 7137, 921 01 Piešťany, IČO: 36 286 087, zastúpeného JUDr. Igorom Horanským, advokátom, so sídlom E. F. Scherera 4803/2, 921 01 Piešťany, proti žalovanému: Obec Lúka, so sídlom 916 33 Lúka č. 205, IČO: 00 311 758, zastúpenému JUDr. Adrianou Ručkayovou, advokátkou, so sídlom Inovecká 8, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, o zaplatenie 51.153,34 Eur s príslušenstvom, vedenom na Okresnom súde Nové Mesto nad Váhom, pod sp. zn. 9Cb/198/2014, o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 25. augusta 2021, č. k. 8Cob/61/2021-894, takto
r o z h o d o l :
I. Dovolanie žalobcu o d m i e t a.
II. Žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Nové Mesto nad Váhom (ďalej aj ako „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo dňa 31. júla 2020, č. k. 9Cb/198/2014-786, žalobu zamietol s tým, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 100%. 2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal, aby súd žalovaného zaviazal k zaplateniu sumy 51.153,34 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 30. marca 2012 do zaplatenia a k náhrade trov konania. Žalobou uplatnený nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o dielo č. 02/95/2010 uzatvorenej dňa 21. januára 2010 medzi objednávateľom FURMET GROUP, s.r.o., a zhotoviteľom (žalobcom) došlo k záväzku zhotoviteľa vykonať pre objednávateľa dielo - stavbu „D. A. - X D. Q.“ (ďalej len „zmluva č. 02/95/2010“). Celková cena diela s DPH bola 422.000,- Eur, ukončenie diela bolo plánované do 18 mesiacov od začatia stavby. Dňa 22. marca 2012 bola fakturovaná podľa súpisu prác naviac č. 82012 suma 51.153,34 Eur, a to faktúrou č. 2012006. Žalobca v žalobe tvrdil, že tieto práce neboli objednané spoločnosťou FURMET GROUP, s.r.o., ale osobou, ktorá bola poverená dozorom na stavbe. Tieto práce síce neboli v rozpočte, ale investor (žalovaný) sa ústne zaviazal, že dá na uvedené práce objednávku a riadne ich zaplatí. Vyfakturované práce boli riadne evidované v stavebnom denníku, ktorý podpísal poverený dozor investora (žalovaného). Napriek uvedeným skutočnostiam k zaplateniu predmetnej faktúry nedošlo. 3. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že v zmluve č. 02/95/2010 zhotoviteľ (žalobca) prehlásil, že sa oboznámil s projektom stavby, že cena za dielo bola vypracovaná na základe výkazu výmer, že nie je potrebné vykonať práce naviac počas realizácie stavby, ktoré neboli zohľadnené projektantom stavby, a že vykoná pre objednávateľa vyžiadané práce naviac, ktoré v priebehu realizácie diela objednávateľ vyžiada ako zmenu oproti rozpočtu, a to po ich špecifikácii a ocenení formou výkazu výmer po odsúhlasení objednávateľom pred nástupom na ich realizáciu. Akékoľvek zmeny pri vykonávaní diela podliehali vzájomnému odsúhlaseniu účastníkov zmluvy. Cena s DPH bola dojednaná vo výške 422.000,- Eur a bola stanovená na základe oceneného výkazu výmer.
4. Dňa 20. júla 2010 udelila spoločnosť FURMET GROUP, s.r.o., žalobcovi generálnu plnú moc, ktorou ho splnomocnila k tomu, aby ju zastupoval vo veciach súvisiacich s odovzdaním a prevzatím diela na základe Zmluvy o dielo č. 01/95/2010 (uzavretej dňa 11. januára 2010 medzi žalovaným a spoločnosťou FURMET GROUP, s.r.o. - ďalej len „zmluva č. 01/95/2010“) a prác naviac vyžiadaných pri kontrolných činnostiach a v konaniach vo veci vysporiadania stavebných dodávok prác naviac na predmetnej stavbe a vysporiadania finančných záväzkov odberateľa. V zápisoch v stavebnom denníku uvedeného diela boli zapísané jednotlivé požiadavky prác naviac. 5. Okrem iných dôkazov súd prvej inštancie vychádzal aj zo znaleckého posudku č. 6/2019 vyhotoveného znalcom, Ing. Pavlom Bogárom (ďalej len „znalecký posudok“). Zo znaleckého posudku podľa okresného súdu vyplynulo, že stavebný denník neobsahuje žiadne práce, ktoré by netvorili práce naviac podľa zmluvy 01/95/2010 a nesúviseli by s vykonaním tohto diela. Žalobca nedodal žalovanému žiadny materiál v súvislosti s vykonaním takýchto prác, keďže stavebný denník takéto práce neobsahuje. Znalec tak odpovedal na otázku, aké konkrétne práce v stavebnom denníku predloženom žalobcom vykonal na stavbe žalovaného žalobca, ktoré nemal vykonať FURMET GROUP, s.r.o., teda ktoré netvorili ani práce naviac podľa uzatvorenej zmluvy, ale predstavovali práce iné, nesúvisiace priamo s vykonaním diela podľa zmluvy č. 01/95/2010. Zo znaleckého posudku ďalej vyplývalo, že žalovaný riešil na základe Dodatku k zmluve časť stavby vo svojej réžii. Na naviac práce medzi žalobcom a žalovaným nebola uzatvorená zmluva a ani písomná objednávka. Dodávky takýchto „naviac prác“ boli vykonané na základe zápisov v stavebnom denníku, čo žalobca popieral. Práce naviac sa mali dotýkať najmä objektu SO 01.1. Práce naviac v stavebnom denníku znalec zhodnotil, ako nevyhnutné pre užívanie stavby s výnimkou požiadavky na zakrytie rozvodov plynu sadrokartónom. Identifikácia prác bola vykonaná na základe obhliadok a vysvetlenia žalobcu, pričom všetky naviac práce uvedené v stavebnom denníku súvisia s niektorým zo stavebných objektov diela a zrejmá je aj ich nevyhnutnosť pre užívanie diela za účelom, pre ktorý bolo postavené, s výnimkou zakrytia rozvodov plynu. Dielo by inak nezodpovedalo požiadavkám stavebného zákona. Naviac, práce uvedené v stavebnom denníku boli podľa znalca prácami, ktoré nemenia projektovú dokumentáciu stavby overenú v stavebnom konaní a ani účel stavby. 6. Po posúdení jednotlivých dôkazov súd prvej inštancie uviedol, že dielo ako celok mala zhotoviť spoločnosť FURMET GROUP, s.r.o., nie žalobca. Žalobca vo vzťahu k žalovanému zhotoviteľom diela nikdy nebol. Ak teda v priebehu prác vznikla potreba tzv. prác naviac, s ktorými pôvodný projekt nepočítal, bolo povinnosťou spoločnosti FURMET GROUP, s.r.o., v zmysle čl. 2.5.1. zmluvy č. 01/95/2010 vykonať takéto práce, avšak až po ich špecifikácii a ocenení formou výkazu výmer, po odsúhlasení žalovaným pred nástupom na ich realizáciu. Akékoľvek zmeny pri vykonávaní diela podliehali vzájomnému odsúhlaseniu zmluvných strán formou dodatku. K uzatvoreniu dodatku, ktorý by hovoril o potrebe prác naviac, o ich nacenení, nikdy nedošlo. 7. V tejto súvislosti považoval súd prvej inštancie za potrebné poukázať na skutočnosť, že finančné prostriedky na stavbu boli o.i. zabezpečované z Ministerstva výstavby a regionálneho rozvoja SR a tiež z úveru zo Štátneho fondu rozvoja bývania SR, teda ich použitie je kontrolované a štátom riadené. Pokiaľ žalobca poukazoval na objednanie tzv. prác naviac zo strany žalovaného, ani zo stavebného denníka táto skutočnosť jednoznačne nevyplýva. Starosta žalovaného, ako štatutárny zástupca obce, podľa stavebného denníka žiadne tzv. práce naviac u žalobcu neobjednával. Pokiaľ sa v stavebnom denníku uvádzajú zápisy o požiadavkách „TDI“, technický dozor nebol oprávnený čokoľvek za žalovaného u žalobcu objednať. Nebol totiž osobou na to splnomocnenou, navyše zápisy v stavebnom denníku spochybňuje. Ak by i vzniesol akúkoľvek požiadavku na práce naviac, ktoré by si vyžadovali finančné náklady navyše, muselo by dôjsť k uzatvoreniu Dodatku k zmluve č. 01/95/2010. 8. Spoločnosť FURMET GROUP, s.r.o. bola zhotoviteľom diela, žalobca zhotoviteľom nebol, i keď na stavbe práce reálne vykonával na základe zmluvy č. 02/95/2010. Z uvedeného dôvodu spoločnosť FURMET GROUP, s.r.o., ako zmluvný partner žalovaného, mala so žalovaným jednať a v prípade vzniku potreby akejkoľvek zmeny zmluvy toto aj vyriešiť. Súd prvej inštancie zdôraznil, že ak by aj vznikli práce naviac, ktoré by si vyžadovali navýšenie ceny, žalovaný bol v zmluvnom vzťahu so spoločnosťou FURMET GROUP, s.r.o. a vo vzťahu k nemu by bola i jeho zodpovednosť za zaplatenie navyše urobených prác. 9. V tejto súvislosti okresný súd poukázal na to, že sám žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24. apríla 2012 uviedol, že práce boli prácami naviac vo vzťahu k projektovej dokumentácii a rozpočtu k projektovej dokumentácii. Dôraz súd prvej inštancie kládol na to, že podľa zmluvy č. 02/95/2010 (ktorej obsah až na cenu za dielo je v zásade totožný so zmluvou č. 01/95/2010) bola možnosť vykonať práce naviac až po tom, čo si ich spoločnosť FURMET GROUP, s.r.o., vyžiada, nie teda, keď si ich vyžiada žalovaný (čl. 2.3.). Teda aj zo zmluvy č. 02/95/2010 vyplývalo, že zmluvným partnerom žalobcu bola spoločnosť
FURMET GROUP, s.r.o., s ktorou spoločnosťou mal žalobca jednať o prípadných prácach naviac, resp., či sa tieto môžu alebo nemôžu uskutočniť. 10. Podľa súdu prvej inštancie, zo záverov znaleckého posudku, s prihliadnutím k zmluve č. 01/95/2010 vyplývalo, že všetky tzv. naviac práce uplatňované žalobcom predstavovali nevyhnutné práce k užívaniu stavby. Súviseli priamo s dielom ako celkom. Ak teda dospel žalobca k tomu, že práce majú byť vykonané inak, ako boli pôvodne plánované, prípadne, že cena, ktorá bola za ne stanovená, nie je dostačujúca vzhľadom na ich väčší rozsah, mal vstúpiť do jednaní so svojím zmluvným partnerom FURMET GROUP, s.r.o. 11. Iba v prípade zakrytia rozvodov plynu išlo o práce, ktoré neboli nevyhnutné, avšak súviseli s tým, že nedošlo k zrealizovaniu omietok pred položením trubiek. Znalec teda skonštatoval, že všetky žalobcom uplatnené práce naviac tvoria práce, ktoré priamo súvisia s predmetom zmluvy č. 01/95/2010 a ich vykonanie bolo potrebné k užívaniu stavby. Práce iného charakteru, ktoré neboli obsahom zmluvy č. 01/95/2010 realizoval žalovaný iným spôsobom (prípojka NN, prípojka plynu, terénne úpravy a práce na prístupovej komunikácii). Znalec tiež konštatoval, že všetky objekty a diely, ktoré sú obsahom oceneného výkazu výmer, sú súčasťami stavby a zmluvy č. 02/95/2010. Z pohľadu uzatvorenej zmluvy č. 01/95/2010 teda uplatňovaný nárok žalobcu nikdy vzniknúť nemohol. 12. K tvrdeniu žalobcu, že práce u neho objednané mu majú byť aj zaplatené, súd prvej inštancie uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by medzi žalobcom a žalovaným vznikol akýkoľvek zmluvný vzťah (napr. zmluva o dielo). Žalobca vystupoval v pozícii osoby splnomocnenej spoločnosťou FURMET GROUP, s.r.o. (toto vyplýva aj z generálneho plnomocenstva, zo stavebného denníka a napokon aj zo zmluvy č. 01/95/2010 a zmluvy č. 02/95/2010) teda, ak by i došlo k objednaniu prác, tak by práce žalovaným boli objednané u FURMET GROUP, s.r.o. nie u žalobcu, nakoľko žalovaný konal s touto spoločnosťou. V stavebnom denníku vedenom touto spoločnosťou sa tieto tzv. práce naviac mali objednávať a táto spoločnosť mala možnosť uzatvoriť so žalovaným dodatky k uzatvorenej zmluve, a to v súlade s uzatvorenou zmluvou. Navyše, súd prvej inštancie zdôraznil, že osoba vykonávajúca technický dozor nebola osobou oprávnenou na uzatváranie zmlúv formou akýchsi objednávok v stavebnom denníku. 13. V konaní nebolo podľa okresného súdu preukázané ani to, že by osoba oprávnená konať za žalovaného (napr. starosta alebo osoba ním poverená) niekedy ústne objednala akékoľvek práce. Medzi technickým dozorom a žalovaným bola uzatvorená mandátna zmluva, na základe ktorej sa technický dozor zaviazal vykonať pre žalovaného na jeho účet a jeho menom investorské činnosti - výkon TDI, pričom v bode 3 sú tieto presne špecifikované. Ani z jednej z činností uvedených v tejto mandátnej zmluve však podľa okresného súdu nevyplývalo, že by bol oprávnený na objednávanie prác za žalovaného. Jeho úlohou bol technický dozor pri realizácii stavby a pri kolaudácii. 14. V rámci procesného útoku žalobca poukázal na svoje vyjadrenie zo dňa 3. mája 2012 (list adresovaný žalovanému s názvom Pokus o zmier v súvislosti so zaslaním faktúry č. 2012006 a Výzvu k bezodkladnej úhrade) s tým, že štatutár obce bol o potrebe vykonať naviac práce jednoznačne informovaný zo stavebného denníka. K tomuto súd prvej inštancie uviedol, že zo stavebného denníka nevyplýva, že ide o práce, ktoré by znamenali zmenu zmluvy, navýšenie ceny, prípadne, že ide o objednanie prác, ktoré priamo s dielom nesúviseli. Tvrdenie žalobcu, že osoba vykonávajúca stavebný dozor objednávala práce, podľa názoru súdu prvej inštancie nepreukazovala, že by na to bola oprávnená. 15. K uvedenému súd prvej inštancie považoval za potrebné uviesť, že žalobca vedel, že osoba poverená technickým dozorom na stavbe nie je štatutárnym zástupcom žalovaného. Nikdy žalobcovi nebolo oznámené, že táto osoba môže práce objednávať na účet žalovaného. Na podporu svojej argumentácie súd prvej inštancie poukázal aj na to, že sám žalobca v konaní tvrdil, že spoločnosť FURMET GROUP, s.r.o. ho splnomocnila, teda žalobca bol v zmluvnom vzťahu s touto spoločnosťou, a nie so žalovaným. Konateľ žalobcu bol starostovi žalovaného predstavený ako ten, čo sa bude starať o stavebný denník. Starosta žalovaného nikdy nepotvrdil, že by akékoľvek práce boli u žalobcu objednané a následne obcou schválené. 16. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvej inštancie dospel k záveru, že nárok, ktorý si žalobca uplatňuje z titulu podľa neho ústne uzatvorených zmlúv o dielo na určité práce, žalobcovi z tohto titulu nepatrí. Dôvodom bolo, že žalobca v priebehu konania nepreukázal, že by si u neho žalovaný akékoľvek práce objednal, ako ani to, že by išlo o práce, ktoré priamo nesúviseli s vykonávaním diela. V prípade, že žalobca na diele vykonával práce naviac, ktoré pôvodne neboli v súvislosti s vykonaním diela medzi ním a spoločnosťou FURMET GROUP, s.r.o. dojednané, mal vstúpiť do jednania s touto spoločnosťou, uzatvoriť dodatok k zmluve č. 02/95/2010 a na základe neho si následne nárok uplatňovať. Rovnako nárok žalobcovi nepatrí ani z iného právneho titulu (i keď on sám poukazuje iba na objednávku
prác a ich vykonanie). Uvedené malo za následok, že súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. 17. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne rozsudkom zo dňa 25. augusta 2021, č. k. 8Cob/61/2021-894, rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil s tým, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100%. 18. Po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní, odvolací súd skonštatoval, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vo výroku vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdiť. V konaní pred súdom prvej inštancie odvolací súd procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa ust. § 389 ods. 1 písm. a/ a b/ C.s.p. nezistil. Podľa názoru odvolacieho súdu dokazovanie vykonal súd prvej inštancie dostatočným spôsobom, dôkladne sa zaoberal tvrdeniami a dôkazmi strán sporu, dôkazy vyhodnotil správne v súlade so zásadami v ust. § 191 C.s.p. a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď s poukazom na ním citované ustanovenia žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania. Odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd vyhodnotil ako riadne a v súlade s požiadavkami ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Odvolací súd posúdením vyjadrení strán sporu v odvolacom konaní, ako aj v konaní pred súdom prvej inštancie zistil, že sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými podstatnými tvrdeniami strán prednesenými v konaní. 19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uviedol, že považoval postup súdu prvej inštancie, ktorým dokazovanie prioritne sústredil na preukázanie uzatvorenia zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, za správny. Odvolací súd mal za to, že vyriešenie tejto otázky bolo rozhodujúce pre ďalšie vedenie sporu a rozsah vykonaných dôkazov pri rozhodovaní o uplatnenom nároku. Po preskúmaní obsahu spisového materiálu a vykonaného dokazovania odvolací súd dospel k zhodným záverom ako súd prvej inštancie, teda, že v konaní nebolo preukázané uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Žalobca vystupoval vo vzťahoch so žalovaným v pozícii osoby splnomocnenej spoločnosťou FURMET GROUP, s.r.o., čo vyplýva tak z jemu udeleného generálneho plnomocenstva spoločnosťou FURMET GROUP, s.r.o., ako aj zo zmluvy č. 01/95/2010 a zmluvy č. 02/95/2010. Žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že by si žalovaný priamo u neho objednal vykonanie prác. Rovnako žalobca nepreukázal, že by išlo o práce, ktoré priamo nesúviseli s vykonaním predmetného diela. Uvedené závery súdu prvej inštancie považoval odvolací súd za správne, rozsah vykonaného dokazovania, ako aj odôvodnenie napadnutého rozsudku smerujúce k tomuto záveru za dostačujúce, venujúce sa výlučne podstatným skutkovým okolnostiam a tvrdeniam. 20. Za podstatné odvolacie námietky žalobcu považoval odvolací súd, že rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, súd prvej inštancie nehodnotil vykonané dôkazy v súlade s ust. § 191 C.s.p., riadne sa nevysporiadal so závermi znaleckého posudku, nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede, bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, pretože nebol riadne a včas predvolaný na verejné vyhlásenie rozsudku, a že sa nestotožňuje s rozhodnutím nadriadeného súdu o nevylúčení zákonnej sudkyne. 21. K námietke nepreskúmateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uviedol, že tento spĺňa všetky náležitosti ust. § 220 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, zdôvodnil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, a ako vec právne posúdil. Odvolací súd preto skonštatoval, že odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, je dostatočne argumentačne presvedčivé a vychádzajúce z riadne zisteného skutkového stavu. 22. Nakoľko dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva Civilný sporový poriadok, odvolací súd zdôraznil, že súd musí aj znalecký posudok hodnotiť voľne, v súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi a z hľadiska jeho vnútornej logiky, domáhať sa vysvetlenia ďalšími otázkami určenými znalcovi. V týchto intenciách podľa názoru odvolacieho súdu dôsledne postupoval aj súd prvej inštancie, ktorý jednotlivé dôkazy vyhodnotil tak jednotlivo ako aj vo vzájomných súvislostiach. Súd prvej inštancie sa so všetkými dôkazmi a ich obsahom dostatočným spôsobom vysporiadal, svoje rozhodnutie dostatočne jasne a zrozumiteľne odôvodnil a dospel k správnemu právnemu záveru, keď žalobu zamietol z ním uvádzaných dôvodov. 23. K námietke žalobcu, že sa súd prvej inštancie nevysporiadal s výsluchom svedka C. K., ktorý na stavbe vykonával a realizoval práce, a teda aj žalobou uplatňované práce naviac, a mohlo byť jeho výpoveďou preukázané uzatvorenie zmluvy, odvolací súd poukázal na skutočnosť, že svedok na pojednávaní konanom dňa 22. júna 2017 (č.l. 198 spisu) o.i. výslovne vypovedal, že pri jednaniach medzi žalobcom a žalovaným nebol. 24. Výhrady žalobcu k znaleckému dokazovaniu, k zápisom v stavebnom denníku a vyhodnoteniu svedeckých výpovedí, odvolací súd skonštatoval, že sa súd prvej inštancie s týmito dostatočným
spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Znalecký posudok bol doručený súdu prvej inštancie dňa 11. februára 2020, následne bol doručovaný obom stranám, pričom obe strany tento prevzali dňa 8. júna 2020, spolu s predvolaním na termín pojednávania 3. júla 2020. Na pojednávaní, na ktoré bol zároveň predvolaný aj znalec, boli prítomní žalobca, žalovaný, ako aj ich právni zástupcovia. Tak žalobca ako aj jeho právny zástupca na pojednávaní kládli otázky znalcovi. Odvolací súd poukázal na to, že zo zápisnice je zrejmé, že znalec opustil pojednávaciu miestnosť až po tom, ako súd prvej inštancie konštatoval, že ďalšie otázky na znalca položené neboli. Na tomto pojednávaní v ďalšom žalobca nenavrhol už žiadne dokazovanie, teda ani doplnenie znaleckého posudku, či vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, alebo zapracovanie listín, o ktorých v odvolaní tvrdil, že tieto mal znalec zatajiť. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nevyhovel jeho odvolacej argumentácii a žalobcom predložené listiny v prílohe odvolania považoval za novotu v konaní v zmysle § 366 C.s.p., pretože všetky listiny mal žalobca k dispozícii a mohol ich uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Tento záver odvolací súd odôvodnil aj s poukazom na skutočnosť, že žalobca mal predmetný znalecký posudok vo sfére svojej dispozície od 8. júna 2020, a teda do nariadeného pojednávania dňa 3. júla 2020 uplynul podľa odvolacieho súdu dostatočný časový priestor, aby mohol argumentovať a navrhovať dokazovanie. 25. Argumentáciu žalobcu týkajúcu sa údajného pozmeňovania v spise založeného predvolania na termín pojednávania na deň 3. júla 2020 odvolací súd dôrazne odmietol. Za potrebné považoval odvolací súd poukázať na č.l. 721 spisu, na ktorom je predmetné predvolanie na termín pojednávania založené, a z ktorého je zjavné, že na pojednávanie bol volaný aj znalec, čomu zodpovedá aj počet vyznačených doručeniek v počte tri (právny zástupca žalobcu, právny zástupca žalovaného, znalec), zásielky boli expedované zo súdu dňa 3. júna 2020, ktoré predvolanie znalec prevzal dňa 11. júna 2020. Odvolací súd upriamil pozornosť na to, že žalobcom poverená osoba nahliadnuť do spisu odfotila predvolanie na termín pojednávania spôsobom, aby nebolo možno vidieť pod, k predvolaniu pripevnenými doručenkami, celý text predvolania, t.j. jeho dolnú časť, kde bolo nariadené predvolanie znalca, dátum a podpis sudcu. Následne odfotila predvolanie spôsobom, kde už je vidno aj uvedenú časť predvolania spolu s nabok preloženými doručenkami. Po porovnaní fotografií predloženými žalobcom v odvolacom konaní (viď prílohy k odvolaniu č.l. 827, 827pv, 828) s predvolaním založeným na č.l. 721 spisu bolo podľa odvolacieho súdu zjavné, že súd prvej inštancie postupoval správne a v súlade so zákonom. Tvrdenia žalobcu preto odvolací súd vyhodnotil, ako nepravdivé. 26. Ďalšia námietka žalobcu sa týkala predvolania na pojednávanie, ktoré sa podľa žalobcu neuskutočnilo v súlade s ust. § 178 C.s.p., teda že nebol na pojednávanie riadne a včas žalobca predvolaný. Na tomto mieste odvolací súd upriamil pozornosť na upovedomenie o vyhlásení rozsudku (č.l. 780 spisu) zo dňa 24. júla 2021, z ktorého vyplýva, že súd prvej inštancie písomným podaním, expedovaným zo súdu v ten istý deň, upovedomil žalobcu o tom, že dňa 31. júla 2020 o 07.30 hod., č. d. 404/B, 4. poschodie, bude v predmetnej veci vyhlásený rozsudok. V prípade, že sa nepodarí doručiť upovedomenie o vyhlásení rozsudku všetkým účastníkom, prvoinštančný súd stanovil náhradný termín vyhlásenia rozsudku na deň 10. augusta 2020 o 07.30 hod., č. d. 404/ B, 4. poschodie. Uvedený prípis plne korešponduje so zápisnicou z pojednávania zo dňa 24. júla 2020, na ktorom bolo vyhlásené uznesenie o odročení pojednávania za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 31. júla 2020 o 07.30 hod., č. d. 404/B, 4. poschodie a pre prípad, že nedôjde k doručeniu upovedomenia, bol stanovený náhradný termín vyhlásenia rozsudku na 10. augusta 2020 o 07.30 hod. Z obsahu zápisnice vyplýva, že žalovaný vzal termín pojednávania na vedomie, žalobca na pojednávaní prítomný nebol, preto mu bolo predvolanie v rovnaký deň (24. júla 2021) expedované zo súdu elektronickou poštou, poštou, e-mailom a bol volaný aj telefonicky. Z č.l. 782, 783 spisu vyplýva, že upovedomenie o vyhlásení rozsudku na deň 31. júla 2020 bolo žalobcovi zasielané e-mailom na nasledovné e-mailové adresy: poradca@eurohause.eu, odbyt@eurohause.eu, asistent@eurohause.eu, vyroba@eurohause.eu a nakoniec konatel@eurohause.eu. 27. Odvolací súd zobral do úvahy aj úradný záznam zo dňa 24. júla 2020 (č.l. 784 spisu) spísaného asistentkou senátu 8Cb dňa 24. júla 2020, z ktorého vyplýva, že: „dňa 24. júla 2020 o 08.50 hod. bolo telefonicky pánovi S. I. (žalobca) na mobilné číslo oznámené upovedomenie o vyhlásení rozsudku s poukazom na č.l. 780. Pán I. oznámil, že je momentálne mimo firmy, preto si nemohol preberať el. poštu, nakoľko má čítačku na firme. Upovedomenie o termíne zobral na vedomie“. 28. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k názoru, že žalobcovi sa už dňa 24. júla 2021 dostalo do sféry dispozície predvolanie na verejné vyhlásenie rozsudku tak v elektronickej podobe (e-mailom), ako aj telefonicky prostredníctvom oznámenia asistentky senátu, o čom sa v spise nachádzajú úradné záznamy. Týmto odvolací súd vyhodnotil odvolaciu námietku žalobcu, že nebola dodržaná dostatočná lehota v zmysle ust. § 178 C.s.p., čím bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces, ako irelevantnú. Okrem iného odvolací súd poukázal na to, že žalobca v
podanom odvolaní nerozporoval, že dňa 24. júla 2021 prijal telefonický hovor z kancelárie súdu prvej inštancie, v ktorom mu asistentka senátu oznamovala tak riadny, ako aj náhradný termín verejného vyhlásenia rozsudku. Odvolací súd zdôraznil, že nebolo v právach žalobcu vyberať si termín verejného vyhlásenia rozsudku. Z uvedeného dôvodu argumentácia žalobcu, keď asistentke senátu oznámil, že mu vyhovuje druhý termín verejného vyhlásenia rozsudku, ako aj to, že nie je prítomný na firme a so sebou nemá čítačku, nebola relevantná. Odvolací súd z týchto dôvodov nevykonal žalobcom navrhovaný dôkaz, vyžiadanie si záznamu hovoru od operátora, pretože by bol nadbytočným. Žalobca naviac tvrdil, že hovor bol zaznamenaný na záznamníku hovorov vo firme žalobcu, teda mohol tento záznam priložiť spolu s odvolaním. S prihliadnutím na vyššie uvedené odvolací súd uzavrel, že žalobca bol na vyhlásenie rozsudku predvolaný riadne a včas za dodržania ust. § 178 C.s.p.. O predvolaní sa konateľ žalobcu dozvedel dňa 24. júla 2020 osobne, predvolanie sa dostalo do sféry dispozície žalobcu súdom prvej inštancie zaslanými e-mailami v ten istý deň, preto nebola relevantná jeho argumentácia, že si predvolanie na termín verejného vyhlásenia rozsudku doručované do jeho elektronickej schránky prevzal až dňa 8. augusta 2020 (č.l. 795 spisu). 29. K odvolacej námietke žalobcu, že vo veci rozhodovala vylúčená sudkyňa, odvolací súd skonštatoval, že žalobca v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové, ani iné skutočnosti, ktoré by mohli viesť odvolací súd k odlišnému záveru, než k tomu, ktorý vyslovil ako súd nadriadený v uznesení zo dňa 15. júla 2020, sp. zn. 8Ncb/2/2020. Po preskúmaní obsahu spisu, podaného odvolania a námietok žalobcu uvedených v odvolaní odvolací súd dospel k rovnakým záverom a to, že v konaní niet dôvodu, ani argumentácie žalobcu, pre ktorú by odvolací súd mohol dospieť k záveru o zaujatosti zákonnej sudkyne v zmysle odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. c/ C.s.p. Na doplnenie odvolací súd poukázal na ust. § 49 ods. 3 C.s.p., podľa ktorého dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti. 30. V závere odvolací súd uzavrel, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne a dostatočne zisteného skutkového stavu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, ako vo výroku vecne správny v zmysle ust. § 387 ods. 1 C.s.p. a v zmysle ust. § 387 ods. 2 C.s.p. sa v celom rozsahu sa stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s vyhodnotením vykonaných dôkazov a jeho závermi, ktoré ho viedli k zamietnutiu žaloby, ktoré považoval za správne. 31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd na základe ust. § 396 ods. 1, 2 C.s.p. v spojení s ust. § 255 ods.1 C.s.p. tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100% s poukazom na následný postup súdu prvej inštancie zakotvený v ust. § 262 ods. 2 C.s.p. 32. Proti rozsudku odvolacieho súdu podal žalobca (ďalej aj ako „dovolateľ“) prostredníctvom svojho právneho zástupcu dovolanie, ktorého prípustnosť odôvodnil tým, že rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávne obsadený súd (ust. § 420 písm. e/ C.s.p.), že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (ust. § 420 písm. f/ C.s.p.) a jedná sa o rozhodnutie odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo, alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.). 33. V rámci dovolania žalobca vyjadril svoj nesúhlas so zhodnými závermi konajúcich súdov o tom, že v konaní nebolo preukázané uzatvorenie zmluvného vzťahu medzi stranami sporu, ako aj s tým, že žalobca v konaní neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal, že by si žalovaný priamo u žalobcu objednal vykonanie prác. Dovolateľ súčasne odmietol, že konajúce súdy nemali za preukázané ani to, že by išlo o práce, ktoré priamo nesúviseli s vykonaním predmetného diela. 34. V súvislosti so znaleckým dokazovaním dovolateľ namietol, že znalec bol oprávnený iba na stanovenie všeobecnej hodnoty stavebných prác a materiálov v súvislosti s posúdením výšky dohodnutej, prípadne účtovanej ceny diela, teda nie na posúdenie vykonaných prác, posúdenie, či sú práce nevyhnutné, či ide o práce nad rámec zmluvy o dielo, resp. či sú práce zahrnuté v rozpočte, alebo či je rozpočet v súlade s projektovou dokumentáciou. Inými slovami, znalec ustanovený súdom prvej inštancie podľa dovolateľa vôbec nemal a nemá odbornosť a kvalifikáciu na posúdenie otázok, ktoré mu boli položené, resp. ktoré mali byt' ním preukázané, ako skutočnosti tvrdené súdom v pozícii zadávateľa posudku. Neodbornosť znalca potvrdzuje aj skutočnosť, že znalec na otázky mu položené na pojednávaní, konanom dňa 3. júla 2020, reagoval tak, že nemá odbornosť a nevie na ne odpovedať (viď zvukový záznam z pojednávania, zápisnica neobsahuje všetky otázky a okolnosti súvisiace s predmetným pojednávaním). Vzhľadom na neodbornosť znalca a nemožnosť odpovedať na zásadné
otázky dovolateľ vyjadril názor, že si mal ustanovený znalec prizvať konzultanta z odvetvia pozemné stavby a znalecký posudok dopracovať. 35. Dovolateľ upozornil na to, že v znaleckom posudku na str. 3 s názvom „podklady získané znalcom” v rozpore so zákonom č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch znalec neuviedol všetky prílohy, ktoré mu žalobca poslal e-mailom k vypracovaniu znaleckého posudku dňa 17. januára 2020. Spolu to bolo 14 príloh, pričom z uvedených príloh uviedol iba jednu. Chýbajúcou zásadnou prílohou bola dodatočná projektová dokumentácia statiky, vypracovaná počas realizácie stavby, z ktorej vyplynuli práce nad rámec uzatvorenej zmluvy č. 01/95/2010 (uzatvorenej na základe pôvodnej projektovej dokumentácie a rozpočtu). Žalobca trvá na tom, že tento dôkaz bol odovzdaný znalcovi, a keďže zadávateľom posudku bol súd, bol tento dôkaz odovzdaný aj súdu. Súd prvej inštancie mal preto zabezpečiť, aby znalecký posudok obsahoval všetky informácie, dokumenty a dôkazy, s ktorými sa súdny znalec pri vypracovaní znaleckého posudku stretol, čo súd neurobil, napriek tomu, že iba zadávateľ (v danom prípade súd prvej inštancie) má právo požadovať doplnenie znaleckého posudku o všetky náležitosti vyplývajúce zo zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch. K postupu súdu prvej inštancie na pojednávaní konanom dňa 3. júla 2020, kedy žalovaný opakovane nepredložil žalobcom požadované dôkazy, dovolateľ namietol konštatovanie súdu prvej inštancie, že je vecou stratégie strany konania, či a aké dôkazy predloží, ktorý prístup nebol zo strany súdu použitý aj v prípade znaleckého dokazovania, čím došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces. 36. Súčasne dovolateľ súdu prvej inštancie vytýkal, že zamietol tri (prvú, druhú a štvrtú) zo štyroch otázok žalobcu, pričom prvú svoju otázku modifikoval v súlade so zámerom, ktorý si súd sám osvojil a to, že pod pojmom „práce naviac“ chápe iba ako práce iné, ktoré nesúvisia priamo s vykonaním diela podľa zmluvy č. 01/95/2010. Znenie prvej položenej otázky súdom znalcovi dovolateľ považuje za nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné. Dovolateľ bol toho názoru, že súd prvej inštancie porušil ust. § 207 C.s.p. 37. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa ust. § 420 písm. f/ C.s.p. dovolateľ videl aj v tom, že konajúca sudkyňa položenými otázkami, uvedenými v uznesení ustanovení znalca , naviedla tohto na to, že pojem „naviac práce“ znamená iba iné práce, ktoré nesúvisia priamo so samotným dielom, v prípade tohto konania nesúvisia s vykonaním diela podľa zmluvy č. 01/95/2010. Nakoľko tento pojem „práce naviac” nie je v zákone definovaný, dovolateľ je toho názoru, že môže ísť aj o práce, ktoré nie sú obsahom rozpočtu vypracovaného pri uzatváraní zmluvy o dielo, teda nie je rozhodujúce, či tieto práce sú nevyhnutné a súvisia s dielom alebo nesúvisia, ale je rozhodujúce, či boli predmetom zmluvy a jej príloh. Pokiaľ práce neboli predmetom rozpočtu tvoriaceho prílohu zmluvy o dielo, dovolateľ vyjadril názor, že ide o práce nad rámec zmluvy o dielo, teda práce nazvané pracovne v stavebnom denníku ako „naviac práce”. 38. Žalobca namietol postup konajúcej sudkyne okresného súdu ohľadom znaleckého dokazovania, ktoré nesmerovalo k preukázaniu skutočností tvrdených žalobcom a preukázaných stavebným denníkom, ale k preukázaniu iba pojmu „naviac práce” ako iné práce, čo podľa dovolateľa potvrdzuje jej zaujatosť pre pomer k veci. Práve zo stavebného denníka a zo znaleckého posudku, v prípade, ak by bol urobený v súlade s ustanoveniami CSP a ustanoveniami zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch, by podľa názoru dovolateľa nepochybne vyplynulo, že žalovaný si skutočne ústne objednal u žalobcu práce nad rámec zmluvy o dielo (v stavebnom denníku uvedené ako práce naviac) a žalobca tieto práce riadne vykonal. 39. Tieto práce naviac vychádzali z dodatočnej projektovej dokumentácie statiky vypracovanej až po začatí diela (uzatvorení zmluvy č. 01/95/2010), ktorú žalobca súdnemu znalcovi doručil dňa 17. januára 2020 a na obhliadke mu ju aj osobne ukázal. Uvedenú skutočnosť v znaleckom posudku znalec neuviedol. Vykonanie týchto prác potvrdzuje skutočnosť, že predmet diela bol skolaudovaný. To, že ide o práce nad rámec zmluvy č. 01/95/2010 potvrdzuje podľa dovolateľa aj list spoločnosti FURMET GROUP, s.r.o. adresovaný žalovanému zo dňa 20. apríla 2012 (č.l. 274 spisu). Ďalej to potvrdzuje aj znalec v znaleckom posudku na str. 6, keď popísal, akým spôsobom bola realizovaná výstavba prípojky NN, plynu, terénne úpravy, teda že ich nerealizovala spoločnosť FURMET GROUP, s.r.o., a napriek tomu boli tieto práce zhotoviteľom zaplatené. 40. Žalobca považoval za potrebné poukázať na skutočnosť, že žalobca práce na prípojke NN skutočne zrealizoval, avšak na základe ústnej objednávky. Objednávku predloženú bývalým starostom žalovaného dovolateľ spochybnil, pričom predloženie takejto objednávky zo strany žalovaného považuje dovolateľ za účelové, s cieľom presvedčiť konajúci súd, že žalovaný si práce objednával iba písomne. 41. K nesprávnemu právnemu posúdeniu dovolateľ uviedol, že toto spočíva (nie však výhradne) v tom, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva na práce, a to na základe ústnej zmluvy, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie za vykonané práce v sume uplatnenej žalobou.
Nesprávnu aplikáciu ust. § 191 ods.1, 2 C.s.p. dovolateľ videl pri posudzovaní nezákonného znaleckého posudku a úkonov súdu prvej inštancie, ktoré predchádzali vypracovaniu znaleckého posudku. 42. Dovolateľ trvá na tom, že napriek záveru odvolacieho súdu, že žalobca nenavrhol žiadne dokazovanie, na pojednávaní konanom dňa 3. júla 2020 navrhol doplnenie dokazovania o rozpočet, ktorý bol oklieštený o stavebný denník, ktorý mal mat' v držbe žalovaný, pričom súd prvej inštancie o týchto návrhoch nerozhodol, iba konštatoval, že iné dokazovanie vykonávať nebude bez zdôvodnenia a vyhlásil uznesenie, ktorým dokazovanie ukončil. Tým, že súd prvej inštancie nerozhodol o navrhnutých dôkazoch a nevykonal ich, došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý proces, čím mal dovolateľ za naplnený dovolací dôvod podľa ust. § 420 písm. f/ C.s.p. 43. Nesúhlas dovolateľ vyjadril s názorom odvolacieho súdu o nedôvodnosti argumentácie žalobcu ohľadom skutočnosti, že nebol riadne a včas predvolaný na pojednávanie. Okrem zopakovania svojich výhrad použitých už v odvolaní, dovolateľ upozornil aj na to, že predvolanie na pojednávanie zo dňa 24. júla 2019 (pravdepodobne mal dovolateľ na mysli „dňa 24. júla 2020“) malo byt' doručované právnemu zástupcovi žalobcu, čo sa však nestalo. Podľa dovolateľa postupom okresného súdu bolo porušené ust. § 178 C.s.p. vo vzťahu k uskutočneniu hlavného pojednávania dňa 31. júla 2020 bez prítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, čím bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. 44. Naplnenie dovolacieho dôvodu podľa ust. § 420 písm. e/ C.s.p. dovolateľ vzhliadol v tom, že v konaní pred súdom prvej inštancie rozhodovala vylúčená sudkyňa, a to už len z dôvodov uvedených v námietkach zaujatosti zo dňa 10. júla 2020. 45. V závere dovolateľ navrhol, aby dovolací súd napadnutý rozsudok odvolacieho súdu v celom rozsahu zrušil spolu s rozsudkom súdu prvej inštancie a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. 46. K dovolaniu žalobcu sa prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadril žalovaný, ktorý rozsudok vydaný odvolacím súdom považuje za vecne správny. Podľa žalovaného napadnutý rozsudok odvolacieho súdu bol vydaný v súlade so zákonom a po splnení všetkých zákonom požadovaných podmienok, pričom svoje právne posúdenie odvolací súd dostatočne a jasne odôvodnil. Argumentáciu obsiahnutú v dovolaní žalovaný kvalifikoval ako totožnú s tou, ktorú použil žalobca v odvolaní. Dovolací dôvod spočívajúci v nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu žalovaný vyhodnotil, ako tendenčné a účelové tvrdenia žalobcu, ktoré sa nezakladajú na skutočnostiach. 47. K tvrdeniam vzťahujúcim sa k znaleckému posudku a spôsobe jeho zadania súdom prvej inštancie žalovaný uviedol, že žalobca mal možnosť oboznámiť sa so znaleckým posudkom, mohol k nemu zaujať stanovisko a nakoniec sa mohol na pojednávaní aj dopytovať znalca otázky, ktoré považoval za vhodné na preukázanie svojich tvrdení. Toto svoje právo však žalobca nevyužil. Na doplnenie žalovaný poukázal na skutočnosť, že súd prvej inštancie rozhodol o ustanovení znalca na pojednávaní dňa 28. septembra 2018, kedy aj určil sporovým stranám lehotu na zaslanie otázok na súdneho znalca. Namietanie znalca a znaleckého posudku v tomto štádiu konania považuje žalovaný za bezpredmetné, nakoľko tak mohol žalobca učiniť v čase jeho pribratia, resp. po vypracovaní znaleckého posudku. Tvrdenia žalobcu v dovolaní považuje žalovaný za účelové a ničím nepodložené, nakoľko od ustanovenia znalca do vynesenia rozsudku súdu prvej inštancie osobu znalca nenamietal, rovnako ako ani závery znaleckého posudku, čo predstavuje dobu dlhšiu ako 2 roky. V závere žalovaný skonštatoval zmätočnosť a neodôvodnenosť podaného dovolania, a preto navrhol dovolanie žalobcu zamietnuť. 48. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (ďalej aj ako „dovolací súd“) [(ust. § 35 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)], po zistení, že dovolanie podal včas žalobca v súlade s ust. § 429 ods. 1 C.s.p., bez nariadenia dovolacieho pojednávania (ust. § 443 C.s.p.) preskúmal vec a dospel k záveru, že dovolanie žalovaného je potrebné odmietnuť. 49. Dovolanie je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým nemožno napadnúť každé rozhodnutie odvolacieho súdu. Výnimočnosti tohto opravného prostriedku zodpovedá právna úprava jeho prípustnosti v Civilnom sporovom poriadku. 50. Právo na súdnu ochranu nie je absolútne a v záujme zaistenia právnej istoty a riadneho výkonu spravodlivosti podlieha určitým obmedzeniam. Toto právo, súčasťou, ktorého je bezpochyby tiež právo domôcť sa na opravnom súde nápravy chýb a nedostatkov v konaní a rozhodovaní súdu nižšej inštancie, sa v civilnom procese zaručuje len vtedy, ak sú splnené všetky procesné podmienky, za splnenia, ktorých občianskoprávny súd môže konať a rozhodnúť o veci samej. Platí to pre všetky štádiá konania pred občianskoprávnym súdom, vrátane dovolacieho konania (I. ÚS 4/2011). Ako už Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval vo viacerých skorších rozhodnutiach (por. napr. sp. zn. 1Cdo/113/2012, 2Cdo/132/2013, 3Cdo/18/2013, 4Cdo/280/2013, 5Cdo/275/2013, 6Cdo/107/2012, 7Cdo/92/2012), dovolanie nie je „ďalším odvolaním“ a dovolací súd nie je treťou inštanciou, v ktorej by bolo možné preskúmať akékoľvek rozhodnutie. Tejto mimoriadnej povahe dovolania zodpovedá aj právna úprava jeho prípustnosti.
51. Podľa ust. § 419 C.s.p., proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. Z citovaného ustanovenia expressis verbis vyplýva, že ak zákon výslovne neuvádza, že dovolanie je proti tomu - ktorému rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, tak takéto rozhodnutie nemožno úspešne napadnúť dovolaním. Prípady, v ktorých je dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu prípustné, sú taxatívne vymenované v ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p. Otázka posúdenia, či sú, alebo nie sú splnené podmienky, za ktorých sa môže dovolacie konanie uskutočniť, patrí do výlučnej právomoci dovolacieho súdu (k tomu viď napr. III. ÚS 474/2017). 52. V zmysle ust. § 420 C.s.p. je dovolanie prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo, ktorým sa konanie končí, ak v konaní došlo k niektorej z procesných vád, ktoré sú vymenované v ust. § 420 písm. a/ až f/ C.s.p.: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. 53. Základným (a spoločným) znakom všetkých rozhodnutí odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné podľa ust. § 420 C.s.p., je to, že ide buď o rozhodnutie vo veci samej, alebo o rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. V prípade, že dovolateľ vyvodzuje prípustnosť svojho dovolania z ustanovenia § 420 C.s.p., dovolací súd skúma primárne, či ide o rozhodnutie v ňom uvedené; k preskúmaniu opodstatnenosti argumentácie dovolateľa o existencii procesnej vady konania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C.s.p. pristupuje dovolací súd len vtedy, ak dovolanie smeruje proti rozhodnutiu uvedenému v tomto ustanovení. Ak je dovolaním napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu, ktoré nie je rozhodnutím vo veci samej, ani rozhodnutím, ktorým sa konanie končí, je z hľadiska prípustnosti dovolania v zmysle § 420 písm. a/ až f/ C.s.p. irelevantné, či k dovolateľom namietanej procesnej vade došlo, alebo nedošlo. 54. Podľa ust. § 431 ods. 1, 2 C.s.p., dovolanie prípustné podľa ust. § 420 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. 55. Zo samej podstaty dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku vyplýva, že právnu úpravu, ktorá stanovuje podmienky, za ktorých možno na podklade dovolania výnimočne prelomiť záväznosť a nezmeniteľnosť rozhodnutia súdu predstavujúceho už res iudicata, nemožno interpretovať rozširujúco. Narušenie princípu právnej istoty strán, ktorých právna vec bola právoplatne skončená (meritórnym rozhodnutím), musí byť vyvážené sprísnenými podmienkami prípustnosti - to platí o všetkých mimoriadnych opravných prostriedkoch. 56. Vo vzťahu k prípustnosti dovolania v rozhodovanom spore dovolací súd v prvom rade poukazuje na skutočnosť, ako má dovolateľ svoje dovolanie odôvodniť. 57. Podľa ust. § 431 ods. 1 C.s.p., dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (ods. 2). 58. Dovolací súd je dovolacími dôvodmi viazaný (ust. § 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť vytýkaná v dovolaní (porovnaj ust. § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa ust. § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (ust. § 420 C.s.p. v spojení s ust. § 431 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom. 59. Dovolateľ bol toho názoru, že v konaní pred súdom prvej inštancie rozhodovala vylúčená sudkyňa, čím mal za naplnený dovolací dôvod podľa ust. § 420 písm. e/ C.s.p. Dovolací súd zo súdneho spisu zistil, že žalobca v priebehu konania pred súdom prvej inštancie vzniesol námietku zaujatosti (č.l. 741-755 spisu), o ktorej Krajský súd v Trenčíne uznesením zo dňa 15. júla 2020, č. k. 8NcC/2/2020-764, rozhodol tak, že sudkyňa Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, JUDr. Lenka Pavlovičová, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci. Nadriadený súd v rámci odôvodnenia svojho rozhodnutia uviedol, že v posudzovanej veci nezistil žiadne okolnosti a spôsobilé dôvody, z ktorých by bolo možné vyvodiť existenciu dôvodnej pochybnosti o nezaujatosti namietanej sudkyne okresného súdu. Na uvedené rozhodnutie nadriadeného súdu poukázal aj odvolací súd v napadnutom rozhodnutí s tým, že dôvodom na vylúčenie sudcu nie sú okolnosti, ktoré spočívajú v procesnom postupe sudcu a v jeho rozhodovacej činnosti (§ 49 ods. 3 C.s.p.). S uvedeným názorom vysloveným tak v rozhodnutí nadriadeného súdu, ako aj v rozhodnutí odvolacieho súdu vo vzťahu k žalobcom vznesenej námietke zaujatosti konajúcej
sudkyne okresného súdu, sa dovolací súd stotožňuje, a preto posúdil túto argumentáciu dovolateľa ako nedôvodnú. Týmto prípustnosť dovolacieho dôvodu v zmysle ust. § 420 písm. e/ C.s.p. podľa dovolacieho súdu nie je daná. 60. Dovolateľ prípustnosť svojho dovolania vyvodzuje aj z ust. § 420 písm. f/ C.s.p., podľa ktorého je dovolanie prípustné (proti rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa konanie končí), ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Hlavnými znakmi, ktoré charakterizujú túto procesnú vadu, sú: a) zásah súdu do práva na spravodlivý proces a b) nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci procesnej strane, aby (procesnou aktivitou) uskutočňovala jej patriace procesné oprávnenia. 61. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. 62. Z práva na spravodlivý súdny proces ale pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03). 63. Pod pojmom „procesný postup“ sa rozumie len faktická, vydaniu konečného rozhodnutia predchádzajúca činnosť, alebo nečinnosť súdu, teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti na konaní (porovnaj R129/1999). Tento pojem nemožno vykladať extenzívne jeho vzťahovaním aj na faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu. „Postupom súdu“ možno teda rozumieť iba samotný priebeh konania, nie však rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného nároku. 64. Pokiaľ „postupom súdu“ nie je rozhodnutie súdu - finálny (meritórny) produkt prejednania veci v civilnom sporovom konaní, potom už „postupom súdu“ nemôže byť ani časť rozhodnutia (jeho odôvodnenie), úlohou ktorej je vysvetliť dôvody, so zreteľom, na ktoré súd rozhodol. 65. Z obsahu dovolania je zrejmé, že dovolateľ v súvislosti s uplatneným dovolacím dôvodom podľa ust. § 420 písm. f/ C.s.p. napadol rozsudok odvolacieho súdu v spojení s rozsudkom súdu prvej inštancie. Pod tento dovolací dôvod dovolateľ subsumoval viaceré porušenia jeho práva na spravodlivý proces, ktorých sa mali konajúce súdy dopustiť. 66. Podstatná časť tejto argumentácie sa týkala znaleckého dokazovania, kde dovolateľ namietal odbornosť a kvalifikáciu ustanoveného znalca na posúdenie otázok, ktoré mu boli položené. V znaleckom posudku podľa dovolateľa absentovali prílohy, ktoré znalcovi dodal žalobca, predovšetkým dodatočná projektová dokumentácia statiky, vypracovaná počas realizácie stavby, z ktorej vyplynuli práce nad rámec uzatvorenej zmluvy č. 01/95/2010 (uzatvorenej na základe pôvodnej projektovej dokumentácie a rozpočtu). Súd prvej inštancie mal preto zabezpečiť, aby znalecký posudok obsahoval všetky informácie, dokumenty a dôkazy, s ktorými sa súdny znalec pri vypracovaní znaleckého posudku stretol, čo súd neurobil. V rámci znaleckého dokazovania súd prvej inštancie zamietol tri (prvú, druhú a štvrtú) zo štyroch otázok žalobcu. Prvú otázku súd prvej inštancie modifikoval v súlade s tým, že pojem „práce naviac“ mali predstavovať práce iné, ktoré nesúvisia priamo s vykonaním diela podľa zmluvy č. 01/95/2010. Znenie prvej položenej otázky súdom znalcovi dovolateľ považoval za nejasné, nezrozumiteľné a zmätočné. Účelom znaleckého dokazovania pod vedením súdu prvej inštancie malo byť preukázaniu iba pojmu „naviac práce”, ako iné práce, a nie preukázanie skutočností tvrdených žalobcom a obsiahnutých v stavebnom denníku. Porušenie práva na spravodlivý proces vzhľadom na vyššie uvedené videl dovolateľ v porušení ust. § 207 C.s.p. 67. Nakoľko tejto pojem „práce naviac” nie je v zákone definovaný, dovolateľ bol toho názoru, že môže ísť aj o práce, ktoré nie sú obsahom rozpočtu vypracovaného pri uzatváraní zmluvy o dielo, teda nie je rozhodujúce, či tieto práce sú nevyhnutné a súvisia s dielom alebo nesúvisia, ale je rozhodujúce, či boli predmetom zmluvy a jej príloh alebo nie. Pokiaľ práce neboli predmetom rozpočtu tvoriaceho prílohu zmluvy o dielo, dovolateľ vysvetlil, že ide o práce nad rámec zmluvy o dielo, teda práce nazvané pracovne v stavebnom denníku ako „naviac práce”. 68. Voči konštatovaniu odvolacieho súdu v napadnutom rozsudku, že žalobca nenavrhol žiadne dokazovanie, dovolateľ upriamil pozornosť na pojednávanie konané dňa 3. júla 2020 pred súdom prvej inštancie, kde žalobca navrhol doplnenie dokazovania o rozpočet, ktorý bol oklieštený o stavebný
denník, ktorý mal mat' v držbe žalovaný, pričom súd prvej inštancie o týchto návrhoch nerozhodol, iba konštatoval, že iné dokazovanie vykonávať nebude bez zdôvodnenia a vyhlásil uznesenie, ktorým dokazovanie ukončil. 69. Dovolateľ rovnako zotrval na tom, že nebol riadne a včas predvolaný na pojednávanie, v dôsledku čoho sa uskutočnilo hlavné pojednávanie (pozn. dovolacieho súdu - vyhlásenie rozsudku) dňa 31. júla 2020 bez prítomnosti žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, čím malo byť porušené právo žalobcu na spravodlivý proces. 70. K argumentácii žalobcu týkajúcej sa znaleckého dokazovania a porušenia ust. § 207 C.s.p. dovolací súd považoval za potrebné dôkladne preskúmať súdny spis, z ktorého vyplývajú nasledovné skutočnosti. Na pojednávaní konanom dňa 28. septembra 2018 (zápisnica na č.l. 624-625 spisu) súd prvej inštancie skonštatoval, že bude nariadené znalecké dokazovanie a stranám sporu uložil povinnosť, aby predložili súdu otázky na znalca, ktoré chcú, aby boli v znaleckom posudku zodpovedané. Po predložení otázok sporovými stranami súd prvej inštancie uznesením zo dňa 8. októbra 2018, č. k. 9Cb/198/2014-635, nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác, X. N. D., s miestom výkonu činnosti C. X. XXX, T. I.. Dôvodom na nariadenie znaleckého dokazovania bolo podľa súdu prvej inštancie, že v konaní zostalo sporné, aké práce boli uskutočnené žalobcom na základe zmluvy č. 01/95/2010, a aké práce neboli vykonané na základe tejto zmluvy č. 01/95/2010 teda, ktoré práce nemal vykonať zhotoviteľ, spoločnosť FURMET GROUP, s.r.o. podľa zmluvy č. 01/95/2010 a ktoré ani netvorili práce naviac podľa tejto zmluvy, ale predstavovali práce iné. Znalecký posudok bol dňa 11. februára 2020 doručený na súd prvej inštancie (č.l. 675 a nasl. spisu). Dňa 8. júna 2020 bol znalecký posudok doručený súdom prvej inštancie sporovým stranám spolu s predvolaním na pojednávanie nariadené na 3. júla 2020 (doručenky na č.l. 721 a 722 spisu). K znaleckému posudku sa písomne vyjadril len právny zástupca žalovaného (č.l. 733 a nasl. spisu). Otázka č. 1 položená súdom prvej inštancie znalcovi bola v znení: „Aké konkrétne práce, ktoré sú uvedené v stavebnom denníku predloženom žalobcom, vykonal na stavbe žalovaného -„D. - X b. j. Q.“ v obci Q., žalobca, ktoré podľa Zmluvy o dielo č. 01/95/2010 uzatvorenej medzi objednávateľom Obec Lúka a zhotoviteľom FURMET GROUP, s.r.o., nemal vykonať FURMET GROUP, s.r.o., teda netvorili ani práce naviac podľa tejto zmluvy, ale predstavovali práce iné a nesúviseli priamo s vykonaním diela podľa Zmluvy o dielo č. 01/95/2010“? V odpovedi na prvú položenú otázku súdu znalec uviedol, že: „Po preskúmaní stavebného denníka bolo zistené, že stavebný denník neobsahuje žiadne práce, ktoré by netvorili práce naviac podľa Zmluvy o dielo č. 01/95/2010 (podrobne tabuľka na str. 7-9 posudku)“. 71. Dňa 3. júla 2020 sa uskutočnilo pojednávanie, kde sa okrem sporových strán a ich právnych zástupcov zúčastnil aj súdom predvolaný znalec. V zápisnici z pojednávania (č.l. 736 a nasl. spisu) súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o dielo (zmluva č. 01/95/2010) bola uzatvorená medzi tretím subjektom a žalovaným, pričom práce, ktoré vykonával žalobca pre žalovaného, vykonával na základe ďalšej zmluvy (zmluva č. 02/95/2010), ktorú mal uzatvorenú s tretím subjektom (spoločnosťou FURMET GROUP, s.r.o.). Ďalej súd uviedol, že nemal jednoznačne preukázané, že by zo strany žalovaného boli objednané práce, ktoré priamo nesúviseli so zhotovením diela. Teda, ak aj vznikla potreba prác, ktoré neboli zahrnuté v zmluve o dielo (zmluva č. 01/95/2010), tak náklady si mala u žalovaného uplatňovať spoločnosť FURMET GROUP, s.r.o., nie žalobca. Súd prvej inštancie považoval žalobcom uplatnený nárok stále za sporný. Na pojednávaní žalobca kládol znalcovi otázky a navrhol doplnenie dokazovania, ktoré malo spočívať v tom, aby žalovaný predložil stavebný denník, ktorým mal disponovať a rozpočet, ktorý použil starosta žalovaného, keď žiadal o peňažné prostriedky (tzn. pôvodný rozpočet, ešte pred vyškrtaním položiek, ktoré si mal žalovaný zabezpečiť vo vlastnej réžii). Iné návrhy na doplnenie dokazovania vznesené neboli, preto súd prvej inštancie vydal uznesenie, ktorým vyhlásil dokazovanie za skočené s tým, že iné dôkazy vykonávať nebude. Následne súd prvej inštancie odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na termín 17. júla 2020, ktorý termín prítomné sporové strany ako aj ich právni zástupcovia zobrali na vedomie s tým, že už ich súd prvej inštancie nebude písomne predvolávať. 72. Za potrebné považoval dovolací súd poukázať aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu týkajúce sa znaleckého dokazovania, zápisov v stavebnom denníku a vyhodnotení svedeckých výpovedí. Odvolací súd bol toho názoru, že súd prvej inštancie sa s týmito dôkazmi dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Poukázal na to, že znalecký posudok bol súdu prvej inštancie doručený dňa 11. februára 2020, následne bol doručovaný obom stranám, pričom obe strany tento prevzali dňa 8. júna 2020, spolu s predvolaním na termín pojednávania 3. júla 2020. Svoje vyjadrenie k znaleckému posudku zaslal súdu prvej inštancie pred pojednávaním prostredníctvom svojho právneho zástupcu len žalovaný (č.l. 733 a nasl. spisu). Na pojednávaní, na ktoré bol zároveň predvolaný aj znalec, boli prítomní žalobca, žalovaný, ako aj ich právni zástupcovia. Tak žalobca ako aj jeho právny zástupca na pojednávaní kládli otázky znalcovi. Ako vyplýva zo zápisnice,
znalec opustil pojednávaciu miestnosť až po tom, ako súd prvej inštancie konštatoval, že ďalšie otázky na znalca položené neboli. 73. Odvolací súd uviedol, že nemohol vyhovieť argumentácii žalobcu v odvolaní, pretože žalobcom predložené listiny v prílohe odvolania predstavovali novotu v konaní v zmysle § 366 C.s.p., nakoľko všetky listiny mal žalobca k dispozícii a mohol ich uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie. Opravné prostriedky s právom novôt povoľujú subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy za taxatívne stanovených podmienok. Právo novôt je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. 74. Na potvrdenie správnosti svojho konštatovania odvolací súd poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 20. marca 2008, sp. zn. 5MCdo/4/2007, podľa ktorého: „Nemožnosťou označenia, alebo predloženia skutočností, alebo dôkazov bez viny strany civilného súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvej inštancie, t.j. situáciu, keď strana nemohla bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť, alebo predložiť, pretože o nich nevedela a ani inak z procesného hľadiska nezavinila nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia“ s tým, že o takúto situáciu v konaní nešlo. Okrem iného žalobca mal predmetný znalecký posudok vo sfére svojej dispozície od 8. júna 2020, čo bol do nariadeného pojednávania dňa 3. júla 2020 dostatočný časový priestor, aby mohol argumentovať a navrhovať dokazovanie. 75. Dovolací súd pripomína, že už podľa predchádzajúcej právnej úpravy nebolo dôvodom znemožňujúcim realizáciu procesných oprávnení strany sporu (a zakladajúcim prípustnosť dovolania), nedostatočné zistenie rozhodujúcich skutkových okolností, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu (R37/1993, R125/1999, R42/1993). Najvyšší súd Slovenskej republiky aj v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke rozhodnutí a stanovísk súdov Slovenskej republiky pod č. 125/1999, dospel k záveru, že ak súd v priebehu konania nevykonal všetky navrhované dôkazy, alebo vykonal iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, dovolanie proti rozhodnutiu odvolacieho súdu podľa § 237 písm. f/ O.s.p. nie je prípustné, lebo to nemožno považovať za odňatie možnosti konať pred súdom. V tejto súvislosti dovolací súd uvádza, že nesprávne hodnotenie vykonaných dôkazov nie je uvedené medzi prípustnými dôvodmi dovolania, ktoré sú vymedzené v § 241 ods. 1 písm. a/ až c/ O <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb. %2523241'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.s.p. Pre tento záver svedčí aj § 243a ods. 2 druhá veta <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.'&ucin-k-dni='30.12.9999'>.s.p., ktorý upravuje, že dovolací súd nevykonáva dokazovanie. (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 7. novembra 2013, sp. zn. 5Cdo/275/2013 <aspi://module='JUD'&link='JUD888863SK'&ucin-k-dni='30.12.9999'/>). Nová právna úprava na podstate uvedeného nič nezmenila. 76. Podľa § 185 ods. 1 C.s.p. súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (§ 191 ods. 1 C.s.p.). 77. Pri uplatnení zásady voľného hodnotenia dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Iba výnimočne zákon súdu ukladá určité obmedzenie pri hodnotení dôkazov (napr. § 1 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523133'&ucin-k-dni='30.12.9999'>92, § <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523134'&ucin-k-dni='30.12.9999'>193, § 205 <aspi:// module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523135'&ucin-k-dni='30.12.9999'>C.s.p.). 78. Ťažisko dokazovania je v konaní na súde prvej inštancie; skutkové závery tohto súdu je oprávnený dopĺňať, prípadne korigovať len odvolací súd, ktorý za tým účelom môže vykonávať dokazovanie (§ 384 <aspi://module='ASPI'&link='99/1963%20Zb.%2523213'&ucin-k-dni='30.12.9999'>C.s.p.). 79. Súd rozhodujúci o dovolaní nepreskúmava správnosť a úplnosť skutkových zistení, a to už len z toho dôvodu, že v konaní o tomto opravnom prostriedku nie je oprávnený prehodnocovať vykonané dôkazy; na rozdiel od súdu prvej inštancie a odvolacieho súdu totiž nemá možnosť dôkazy sám vykonávať (§ 442 C.s.p.). 80. Keď Najvyšší súd Slovenskej republiky nemôže vykonávať dokazovanie, tak nemôže iba na základe súdnych spisov preskúmať správnosť hodnotenia dôkazov súdom, lebo si nemôže pre svoje rozhodnutie zabezpečiť rovnaké podklady a predpoklady doplnením, alebo zopakovaním dokazovania, aké mal súd, ktorý dôkazy hodnotil. Zároveň dovolací súd poukazuje na rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 1Obdo/46/2017 a obdobne aj sp. zn. 4Obdo/41/2017, v ktorom uviedol, že „súd v konaní nie je viazaný návrhmi strán na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdu (§ 185 ods. 1 C.s.p.) a nie sporových strán. Ak súd teda v priebehu
konania nevykoná všetky navrhované dôkazy, resp. vykoná iné dôkazy na zistenie skutočného stavu, nezakladá to vadu konania v zmysle § 420 písm. f/ C.s.p., lebo to nemožno považovať za znemožnenie uplatnenia procesných práv, ktoré strany mohli uplatniť a boli v dôsledku nesprávneho postupu súdu z nich vylúčení“. 81. Z rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že k zamietnutiu žaloby došlo z dôvodu, že žalobca nepreukázal, že by si u neho žalovaný akékoľvek práce objednal, ani to, že by išlo o práce, ktoré priamo nesúviseli s vykonávaním diela. Aj keď sa v stavebnom denníku predloženom žalobcom nachádzali požiadavky na tzv. „práce naviac“, súd prvej inštancie uzavrel, že osoba v postavení stavebného dozoru nebola oprávnená konať v mene žalovaného a uzatvoriť so žalobcom akúkoľvek zmluvu o dielo na vykonanie „prác naviac“. 82. Pre úplnosť dovolací súd uvádza, že žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie nenamietol neodbornosť súdom ustanoveného znalca, súdom položené otázky znalcovi, ani podklady, ktoré mali byť znalcovi zo strany žalobcu predložené, ale podľa tvrdenia žalobcu neboli zapracované v znaleckom posudku (predovšetkým dodatočnú projektovú dokumentáciu statiky vypracovanú až po začatí diela). Vo vzťahu k vyhotovenému znaleckému posudku žalobca uvedené námietky neuviedol v žiadnom svojom vyjadrení, ani na pojednávaní, kde bol znalec vypočúvaný. Obsiahnuté boli až v odvolaní žalobcu proti rozsudku súdu prvej inštancie. Argumentácia žalobcu týkajúca sa „prác naviac“, ktoré mali vychádzať z dodatočnej projektovej dokumentácie statiky vypracovanej až po začatí diela (uzatvorení zmluvy č. 01/95/2010), ktorú žalobca súdnemu znalcovi doručil dňa 17. januára 2020 a na obhliadke mu ju podľa jeho tvrdenia aj osobne ukázal, rovnako v konaní pred súdom prvej inštancie nebola súčasťou procesného útoku žalobcu. S tvrdením žalobcu v dovolaní, že dodatočná projektová dokumentácia statiky, bola ako dôkaz odovzdaná znalcovi, čím mal byť tento dôkaz považovaný za odovzdaný aj súdu prvej inštancie, sa dovolací súd nestotožňuje. Dovolací súd nevidí rozumný dôvod, prečo žalobca tento dôkaz v konaní pred súdom prvej inštancie nepredložil, keď ním, ako tvrdí, disponoval a nemal problém ho predložiť znalcovi za účelom vypracovania znaleckého posudku. 83. Predkladanie dôkazov žalobcom v rámci odvolania, tzn. potom, ako bolo dokazovanie vyhlásené za skončené a vydaný rozsudok súdom prvej inštancie so záverom o neunesení dôkazného bremena žalobcom ohľadom existencie zmluvy o dielo v ústnej forme medzi sporovými stranami, dovolací súd zhodne s odvolacím súdom posúdil, ako novoty v odvolacom konaní, s ktorými sa odvolací súd nemohol zaoberať, pretože ich žalobca mohol predložiť už v konaní pred súdom prvej inštancie, čo však neurobil. 84. Dovolací súd upozorňuje, že sporové konanie sa spravuje zásadou kontradiktórnosti, kde sa súčasne uplatňuje prejednací princíp (zásada formálnej pravdy). To znamená, že dôraz je kladený na procesnú aktivitu sporových strán, ktoré sú zásadne povinné tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a označiť dôkazné prostriedky na preukázanie svojich tvrdení. Každá procesná strana má právo oboznámiť sa a reagovať na tvrdenia a dôkazné návrhy protistrany. Neunesenie dôkazného bremena, resp. bremena tvrdenia, má za následok neúspech v spore, ktorú zodpovednosť však neúspešná sporová strana, v danom prípade žalobca, nemôže prenášať na súd, ktorý mal z uvedeného dôvodu vydať nepreskúmateľné, arbitrárne a zmätočné rozhodnutie. Na doplnenie dovolací súd uvádza, že preukazovanie uzavretia zmluvy v ústnej forme si vo všeobecnosti vyžaduje väčšie množstvo dôkazov, nakoľko absentuje listinný dokument, ktorý by existenciu zmluvného vzťahu v značnej miere podporil. 85. Napriek konštatovaniu odvolacieho súdu, že na pojednávaní konanom dňa 3. júla 2020 žalobca nenavrhol už žiadne dokazovanie, teda ani doplnenie znaleckého posudku, či vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, alebo zapracovanie listín, o ktorých v odvolaní tvrdil, že tieto znalec mal zatajiť, dovolací súd ako je vyššie uvedené zo zápisnice z daného pojednávania zistil, že žalobca síce navrhol doplniť dokazovanie, ale iba v tom, aby žalovaný predložil stavebný denník, ktorým mal disponovať, poprípade rozpočet, ktorý použil starosta žalovaného, keď žiadal o peňažné prostriedky fond národného majetku (tzn. pôvodný rozpočet, ešte pred vyškrtaním položiek, ktoré si mal žalovaný zabezpečiť vo vlastnej réžii). 86. S prihliadnutím k tomu, že v priebehu konania pred súdom prvej inštancie žalobca niekoľkokrát navrhol, aby žalovaný predložil vlastný stavebný denník a rozpočet, ktorý bol oklieštený po prijatí dodatku k zmluve, čo žalovaný neurobil s odôvodnením, že týmto stavebným denníkom nedisponuje, resp. že znalcovi predložil všetky dokumenty, ktorými disponoval, dovolací súd za týchto okolností nevzhliadol postup súdu prvej inštancie, ktorým na pojednávaní dňa 3. júla 2020 uzavrel, že iné dôkazy vykonávať nebude, ani postup odvolacieho súdu, ako postup, ktorým by došlo k porušeniu práva žalobcu na spravodlivý súdny proces. 87. Z obsahu súdneho spisu dovolací súd ďalej zistil, že žalobca dňom 10. júla 2020 odvolal splnomocnenie udelené svojmu právnemu zástupcovi (č.l. 756, 757 spisu), v dôsledku čoho súd prvej inštancie konal priamo so žalobcom, ktorému aj doručoval (pozn. dovolacieho súdu - keďže
zostal žalobca v konaní bez právneho zástupcu). Z dôvodu podania námietky zaujatosti žalobcom voči konajúcej sudkyni súdu prvej inštancie, termín verejného vyhlásenia rozsudku nariadený na deň 17. júla 2020 bol zrušený. Ďalší termín verejného vyhlásenia rozsudku bol súdom prvej inštancie stanovený na deň 24. júla 2020, ktoré pojednávanie bolo odročené z dôvodu, že žalobcovi nebolo doručené upozornenie, ktorým mal byť upovedomený o zmene termínu vyhlásenia rozsudku. Následne bol termín verejného vyhlásenia rozsudku stanovený na deň 31. júla 2020 a pre prípad, že sa nepodarí doručiť upovedomenie o vyhlásení rozsudku všetkým účastníkom, náhradný termín vyhlásenia rozsudku okresný súd určil na deň 10. augusta 2020. Upovedomenie o vyhlásení rozsudku v termíne 31. júla 2020 bolo doručované súdom prvej inštancie žalobcovi (č.l. 780 spisu) a právnemu zástupcovi žalovaného (č.l. 781 spisu). Zo spisu vyplýva, že upovedomenie o vyhlásení rozsudku na deň 31. júla 2020 bolo žalobcovi zasielané e-mailom dňa 24. júla 2020 na nasledovné e-mailové adresy: poradca@eurohause.eu, odbyt@eurohause.eu, asistent@eurohause.eu, vyroba@eurohause.eu a konatel@eurohause.eu (č.l. 782, 783 spisu). Súčasne dňa 24. júla 2020 asistentka konajúceho senátu okresného súdu uskutočnila telefonické oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku v deň 31. júla 2020 vo vzťahu ku konateľovi žalobcu, o čom bol vyhotovený úradný záznam (č.l. 784 spisu). Okrem iného sa na č.l. 797 spisu nachádza listinná zásielka, ktorou sa súd prvej inštancie snažil oznámiť žalobcovi upovedomenie o vyhlásení rozsudku dňa 31. júla 2020 s tým, že dňa 30. júla 2020 bol neúspešný pokus o doručenie s výzvou o opakované doručenie dňa 31. júla 2020. Opakované doručenie sa uskutočnilo dňa 31. júla 2020, ktorý deň bola zásielka uložená na pošte a dňa 19. augusta 2020 sa zásielka vrátila súdu prvej inštancie ako neprevzatá v odbernej lehote. Predvolanie na termín verejného vyhlásenia rozsudku bolo žalobcovi doručované súčasne aj do jeho elektronickej schránky, ktoré predvolanie žalobca prevzal až dňa 8. augusta 2020 (č.l. 795 spisu). 88. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti zistené zo súdneho spisu, dovolací súd konštatuje, že v prípade doručovania predvolania žalobcovi na vyhlásenie rozsudku, ktoré sa malo uskutočniť v deň 31. júla 2020, nemožno hovoriť o tom, že by postupom súdu prvej inštancie bolo porušené právo žalobcu na spravodlivý súdny proces. Predmetné upozornenie bolo žalobcovi doručované v listinnej podobe poštou, v elektronickej podobe na viaceré e-mailové adresy, aj do elektronickej schránky a dokonca bol informovaný aj telefonicky. Dovolací súd zdôrazňuje, že náhradný termín verejného vyhlásenia rozsudku stanovený na deň 10. augusta 2020 nepredstavoval pre žalobcu alternatívu, alebo možnosť voľby, v prípade ak by mu nevyhovoval termín 31. júla 2020. Dovolací súd sa preto úplne stotožňuje s názorom odvolacieho súdu, ktorý uviedol, že nebolo v právach žalobcu vyberať si termín verejného vyhlásenia rozsudku. Zhodne s odvolacím súdom dovolací súd túto argumentáciu žalobcu, že asistentke senátu oznámil jemu vyhovujúci druhý termín verejného vyhlásenia rozsudku, ako aj to, že nie je prítomný na firme a so sebou nemá čítačku, posúdil ako irelevantnú. 89. Za potrebné považuje dovolací súd poukázať aj na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolacieho súdu, ktorým odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil. 90. V tejto súvislosti dovolací súd poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 14. októbra 2020, sp. zn. 9Cdo/209/2020, v zmysle ktorého (ani prípadné) nedostatočné zistenie skutkového stavu, nevykonanie všetkých navrhovaných dôkazov (čo nie je daný prípad) alebo nesprávne vyhodnotenie niektorého dôkazu nie je v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu považované za vadu konania v zmysle ust. § 420 písm. f/ C.s.p. (1Cdo/41/2017, 2Cdo/232/2017, 3Cdo/26/2017, 4Cdo/56/2017, 5Cdo/90/2017, 7Cdo/11/2017, 8Cdo/187/2017). Pri posudzovaní ústavnosti tohto právneho názoru nedospel ústavný súd (II. ÚS/465/2017) k záveru o jeho ústavnej neudržateľnosti. 91. Ďalšie námietky dovolateľa možno zaradiť pod množinu týkajúcu sa nedostatočného odôvodnenia rozhodnutí konajúcich súdov v časti zásadnej právnej argumentácie žalobcu, ktorá bola súdmi opomenutá, resp. zostala bez povšimnutia. Napriek subjektívnemu názoru dovolateľa o nedostatočnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie, dovolací súd konštatuje, že z rozhodnutí konajúcich súdov je zrejmé, čo považovali za sporné, nesporné a podstatné v danom spore. 92. Povinnosť súdu svoje rozhodnutie náležite odôvodniť je jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 93. Dovolací súd uvádza, že za porušenie práva na spravodlivý proces sa považuje v zmysle rozhodovacej činnosti ústavného súdu situácia, ak všeobecný súd svoje rozhodnutie riadne neodôvodní a nevysporiada sa so všetkými relevantnými námietkami uplatnenými sporovými stranami, a to spôsobom zodpovedajúcim miere ich závažnosti. V takom prípade všeobecný súd svojim postupom založí nepreskúmateľnosť ním vydaného rozhodnutia, a spravidla tak aj jeho protiústavnosť. Ak nie sú
totiž zrejmé dôvody toho - ktorého rozhodnutia, svedčí to o ľubovôli v súdnom rozhodovaní, pričom zásada právneho štátu ľubovôľu v rozhodovaní orgánov verejnej moci zakazuje; len vecne správne rozhodnutie a náležite, t.j. zákonom vyžadovaným spôsobom odôvodnené rozhodnutie, napĺňa -ako neoddeliteľná súčasť „stanoveného postupu“ - ústavné kritériá vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy. 94. Nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na spravodlivý proces, ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania a jeho návrhu nevyhovie, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia (po vykonaní dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodnú, za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces (II. ÚS 78/05). 95. Do obsahu základného práva na súdnu ochranu však nepatrí právo účastníka konania (dotknutej osoby) vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 97/97), ani domáhať sa toho, aby všeobecné súdy preberali, alebo sa riadili výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorý predkladá účastník konania (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Právo na súdnu ochranu nemôže byť porušené tým, že všeobecný súd vysloví svoj právny názor, rozhodne na jeho základe a svoje rozhodnutie náležite odôvodní (II. ÚS 77/06). Právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia preto neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument účastníka konania, hoci z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07). 96. K namietanej arbitrárnosti rozhodnutia, dovolací súd poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. R II. ÚS 78/95 zo dňa 16. marca 2005, z ktorého vyplýva, že odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument, ale iba len na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní a zostali sporné, alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré preskúmava v odvolacom konaní. Súčasťou základného práva na súdnu ochranu v občianskom súdnom konaní podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je právo na odôvodnenie, ktorého štruktúra je rámcovo upravená v § 157 ods. 2 O.s.p. (od 1. júla 2016 § 220 ods. 2 C.s.p. - pozn. dovolacieho súdu). 97. V posudzovanom prípade je potrebné zohľadniť, že odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v zmysle ustanovenia § 387 ods. 1, 2 C.s.p. s tým, že sa v celom rozsahu stožnil s jeho odôvodnením a v podrobnostiach naň odkázal. Konanie pred súdom prvej inštancie a pred odvolacím súdom tvorí pritom jeden celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich jednotu. Z odôvodnení rozhodnutí súdov oboch inštancií je v danom prípade dostatočne zrejmé, čoho a z akých dôvodov sa žalobca domáhal, čo navrhoval, z ktorých osvedčených skutočností a dôkazov súdy vychádzali, akými úvahami sa riadil súd prvej inštancie, ako ich posudzoval odvolací súd, aké závery zaujal k jeho právnemu posúdeniu, s ktorým sa stotožnil. 98. Dovolací súd vyslovuje dostatočnosť odôvodnenia rozhodnutí súdov oboch inštancií v ich organickej jednote. V súvislosti s namietanou arbitrárnosťou rozhodnutia odvolacieho súdu najvyšší súd akcentuje, že samotná skutočnosť, že dovolateľ sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia odvolacieho súdu (napr. I. ÚS 188/06). K arbitrárnosti a zjavnej neodôvodnenosti rozhodnutí všeobecných súdov sa vyjadril aj Ústavný súd Slovenskej republiky, keď uviedol, že je najčastejšie daná rozporom súvislostí ich právnych argumentov a skutkových okolností prerokúvaných prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu (IV. ÚS 115/03, III. ÚS 209/04). Uvedené nedostatky pritom musia dosahovať mieru ústavnej relevancie, teda ich intenzita musí byť spôsobilá porušiť niektoré z práv uvedených v čl. 127 ods. 1 Ústavy. (II. ÚS 302/2019-44 z 20. februára 2020, ods. 17). O taký prípad však v danej veci nejde. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu potvrdzujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie s ním tvorí jednotu, pričom vo výsledku z odôvodnenia oboch rozhodnutí nižších súdov sú dostatočne zrejmé dôvody záveru o neexistencii zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, teda na základe čoho bol nárok žalobcu uplatnený v žalobe na zaplatenie „prác naviac“, konajúcimi súdmi posúdený ako nedôvodný. 99. V nadväznosti na vyššie uvedené dovolací súd napokon pripomína konštatovanie ústavného súdu uvedené v rozhodnutí sp. zn. I. ÚS 61/2019, v zmysle ktorého aj v právnych veciach, na ktoré sa vzťahuje nová procesná úprava účinná od 01.07.2016, je opodstatnený názor, podľa ktorého prípadný nedostatok riadneho odôvodnenia dovolaním napadnutého rozhodnutia, nedostatočne zistený skutkový stav alebo
nesprávne právne posúdenie veci nezakladá vadu konania podľa § 420 písm. f/ C.s.p. Nejde totiž o nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci ,,strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces“. 100. Po preskúmaní veci dovolací súd dospel k názoru, že v posudzovanej veci odôvodnenie rozhodnutia odvolacieho súdu nie je arbitrárne, nedostatočné a nepreskúmateľné, pretože ako celok spĺňa parametre zákonného odôvodnenia rozhodnutia. Z rozsudku odvolacieho súdu je zrejmé, akými podstatnými úvahami sa pri svojom rozhodovaní riadil, keď v podrobnostiach odkázal na rozsudok súdu prvej inštancie. 101. Vzhľadom na vyššie uvedené považuje dovolací súd námietku žalobcu ohľadom nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho súdu v spojení s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ako nedôvodnú. 102. Dovolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie spolu s rozhodnutím odvolacieho súdu, dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie ako aj rozsudok odvolacieho súdu vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozhodnutí v zmysle § 220 ods. 2 C.s.p. spĺňajú, a preto ich možno považovať za preskúmateľné a ústavne akceptovateľné. 103. Z dovolania žalobcu je zrejmé, že okrem dovolacieho dôvodu podľa ust. § 420 písm. f/ C.s.p. považoval ním podané dovolanie za prípustné aj podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.. 104. O tom, či je daná prípustnosť dovolania podľa ust. § 421 C.s.p., rozhoduje dovolací súd výlučne na základe dôvodov uvedených dovolateľom (porovnaj ust. § 432 C.s.p.). Pokiaľ dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z ust. § 421 C.s.p., má viazanosť dovolacieho súdu dovolacími dôvodmi (ust. § 440 C.s.p.) kľúčový význam v tom zmysle, že posúdenie prípustnosti dovolania v tomto prípade závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky, a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie. 105. Súčasná judikatúra najvyššieho súdu sa ustálila na tom, že ak dovolateľ v dovolaní, prípustnosť ktorého vyvodzuje z ust. § 421 ods. 1 písm. a/ až c/ C.s.p.; neoznačí ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil; neoznačí rozhodnutia dovolacieho súdu rozhodované rozdielne; nevymedzí právnu otázku, pri ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, alebo ktorá bola rozhodovaná dovolacím súdom rozdielne, prípadne tú-ktorú právnu otázku v rozhodovacej praxi dovolací súd ešte neriešil; dovolací súd nemôže uskutočniť meritórny dovolací prieskum, hranice ktorého nie sú vymedzené. V takom prípade nemôže svoje rozhodnutie založiť na predpokladoch alebo domnienkach (o tom, ktorú otázku a ktorý judikát, stanovisko alebo rozhodnutie mal dovolateľ na mysli). Ak by postupoval inak, rozhodol by bez relevantného podkladu. Na druhej strane bez konkretizovania podstaty odklonu odvolacieho súdu od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu; rozdielneho rozhodovania dovolacieho súdu; ako aj absencie vymedzenia právnej otázky, nemôže najvyšší súd pristúpiť ani k posudzovaniu všetkých procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil súd prvej inštancie alebo odvolací súd a v súvislosti s tým „suplovať“ aktivitu dovolateľa (advokáta, ktorý spísal dovolanie a zastupuje dovolateľa), z vlastnej iniciatívy vyhľadávať všetky rozhodnutia dovolacieho súdu týkajúce sa danej problematiky a následne posudzovať, či sa odvolací súd odklonil od názorov v nich vyjadrených; posudzovať, či dovolací súd rozhodoval rozdielne. V opačnom prípade by dovolací súd uskutočnil procesne neprípustný, bezbrehý dovolací prieskum priečiaci sa nielen (všeobecne) novej koncepcii právnej úpravy dovolania a dovolacieho konania zvolenej v C.s.p., ale aj (konkrétne) účelu ustanovenia § 421 ods. 1 C.s.p. 106. Dovolanie prípustné podľa ust. § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (ust. § 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (ust. § 432 ods. 2 C.s.p.). Žalobca prípustnosť dovolania opieral aj o ustanovenie § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., avšak spôsobom zodpovedajúcim ustanoveniam § 432 až 435 C.s.p. dovolací dôvod nevymedzil tak, ako to predpokladajú tieto ustanovenia. 107. V dovolaní, ktorého prípustnosť sa vyvodzuje z ustanovenia § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. by mal dovolateľ vysvetliť /a označením rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky doložiť/, v čom sa riešenie právnej otázky odvolacím súdom odklonilo od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu a uviesť, ako by mala byť táto otázka správne riešená. Samotná polemika dovolateľa s právnymi názormi odvolacieho súdu, spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k riešeniu právnej otázky, nezodpovedá kritériu uvedenému v ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. 108. Pokiaľ dovolateľ v dovolaní dostatočne nevymedzil právnu otázku a neoznačil ustálenú súdnu prax dovolacieho súdu, od ktorej sa podľa jeho názoru odvolací súd odklonil, dovolací súd nemôže pristúpiť
k posudzovaniu procesnoprávnych a hmotnoprávnych otázok, ktoré pred ním riešil súd prvej inštancie a odvolací súd a v tejto súvislosti ani vyhľadávať všetky do úvahy prichádzajúce rozhodnutia dovolacieho súdu, ktoré sa týkajú danej problematiky, opačný postup by bol v rozpore s koncepciou právnej úpravy dovolania vyplývajúcej z Civilného sporového poriadku. 109. Dovolací súd z obsahu dovolania žalobcu zistil, že tento naplnenie dovolacieho dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. odôvodňoval v bodoch 2.3 až 2.8. dovolania (str. 7-17). Okrem iného nesprávne právne posúdenie malo podľa dovolateľa spočívať aj v tom, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva na práce v ústnej forme, čím žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie za vykonané práce v sume uplatnenej žalobou. Konajúce súdy sa podľa dovolateľa dopustili nesprávnej aplikácie ust. § 191 ods.1, 2 C.s.p. pri posudzovaní nezákonného znaleckého posudku. K porušeniu ust. § 207 C.s.p. a ust. zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch a tlmočníkoch a inštrukciu Ministerstva spravodlivosti SR č. 7/2009, č. 23635/2009-51 o organizácii a riadení znaleckej, tlmočníckej a prekladateľskej činnosti prílohy č. 6 - obsahové vyjadrenie znaleckých odborov a odvetví, malo dôjsť úkonmi súdu prvej inštancie predchádzajúcich vypracovaniu znaleckého posudku. 110. Podľa ust. § 191 ods. 1 C.s.p., dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ust. § 191 ods. 2 C.s.p.). 111. Podľa ust. § 207 ods. 1 C.s.p., ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa § 206, súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok. 112. Podľa ust. § 207 ods. 2 C.s.p., v písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci. 113. Podľa ust. § 207 ods. 3 C.s.p., návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým ústavom je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. 114. Z dovolania je podľa dovolacieho súdu zrejmý nesúhlas žalobcu so záverom konajúcich súdov o tom, že k uzavretiu zmluvy medzi žalobcom a žalovaným na vykonanie prác, ktoré boli „prácami naviac“ vo vzťahu k zmluve č. 01/95/2010, ako aj k zmluve č. 02/95/2010, nedošlo. Uvedené však nepredstavuje odklon od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. 115. Dovolací súd konštatuje, že uvedenie dovolacieho dôvodu § 421 písm. a/ C.s.p. nepredstavuje náležitú argumentáciu dovolateľa vzťahujúcu sa k odklonu rozhodnutí súdov oboch inštancií od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Podľa obsahu dovolania sa skôr jedná o vyjadrenie nesúhlasu a polemikou so závermi vyslovenými všeobecnými súdmi. Z obsahu dovolania rovnako podľa dovolacieho súdu nie je zrejmé, akú konkrétnu právnu otázku žalobca v prípade posúdenia neexistencie zmluvného vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ohľadom vykonania prác naviac namietal, neuviedol právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, ani v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Keďže pristúpiť k dovolaciemu prieskumu je dovolací súd oprávnený len v prípade zákonom predpokladaného riadneho vymedzenia dovolacích dôvodov, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti dovolací súd uzatvára, že dovolanie podané žalobcom nenapĺňa kvalitatívne požiadavky kladené zákonom na dovolanie v časti vymedzenia dovolacích dôvodov podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., ktorých garanciou splnenia má byť povinné právne zastúpenie dovolateľa. 116. Vzhľadom na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že dovolateľ nedôvodne namietal dovolací dôvod podľa ust. § 420 písm. e/ C.s.p., rovnako tak aj existenciu vady zmätočnosti uvedenej v ust. § 420 písm. f/ C.s.p. Súčasne dovolanie žalobcu neobsahuje vyššie uvedené zákonné vymedzenie dovolacieho dôvodu podľa ust. § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. Dovolací súd preto dovolanie žalobcu proti napadnutému rozsudku odvolacieho súdu podľa ust. § 447 písm. c/ a f/ C.s.p. ako procesne neprípustné odmietol bez toho, aby sa mohol zaoberať dôvodnosťou dovolania. 117. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania dovolací súd neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.). O výške náhrady trov konania žalovaného, rozhodne súd prvej inštancie (§ 262 ods. 2 C.s.p.). 118. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.05.2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok