Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5MCdo/4/2007

R O Z S U D O K

V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava

Górásza a členov senátu JUDr. Vladimíra Maguru a JUDr. Sone Mesiarkinovej, v právnej

veci žalobcu: M. B., bývajúci v S., N.X., občan Slovenskej republiky, zastúpený JUDr. J. K.,

advokátom Advokátskej kancelárie so sídlom v M., N.X., proti žalovanej: Slovenská

republika – Ministerstvo financií Slovenskej republiky, Bratislava, Štefanovičova 5, IČO:

00 151 742, o náhradu škody, ktorá vec sa viedla na Okresnom súde Košice I pod sp.zn. 24

C 74/2003, o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky proti

rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo 6. októbra 2006 sp.zn. , takto

rozhodol:

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach zo 6. októbra 2006 sp.zn.

z r u š u j e a vec mu vracia na ďalšie konanie.

O d ô v o d n e n i e :

Žalobou zmenenou v priebehu konania žalobca sa domáhal náhrady škody podľa zákona

č. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho

nesprávnym úradným postupom. Tvrdil, že škoda mu vznikla nesprávnym úradným postupom

colných orgánov, ktoré nezákonne zaistili a potom zničili 1 282 kartónov cigariet, ktoré

nadobudol a držal legálne.

Okresný súd Košice I (súd prvého stupňa) rozsudkom z 22. septembra 2005 č.k.

-86 uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 447 704,60 Sk s 13 %-ným

úrokom z omeškania ročne od 21. mája 2003 do zaplatenia a náhradu trov konania

27 810,- Sk, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Konanie o časti žaloby na

zaplatenie 359 955,40 Sk zastavil a žalobu vo zvyšku zamietol. Dospel k záveru, že boli

splnené všetky predpoklady vzniku zodpovednosti štátu podľa , vrátane

vzniku škody na majetku žalobcu. Vychádzal pritom „zo zhodných prednesov“ účastníkov,

že zaistené cigarety colný orgán „spálil, resp. zlikvidoval“.

Žalovaná v odvolaní proti rozsudku súdu prvého stupňa, okrem iného, uviedla, že

zaistené cigarety neboli zničené a sú v sklade Colného úradu v K.. Ako dôkaz na preukázanie

svojho tvrdenia označila „doklad o inventarizácii, ktorým sa potvrdzuje, že zaistené cigarety

sú na Colnom úrade v K..“ Uviedla, že predmetný dôkaz nemohla predložiť súdu prvého

stupňa bez svojej viny.

Krajský súd v Košiciach (odvolací súd) rozsudkom zo 6. októbra 2006 sp.zn.

potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa, okrem jeho výrokov o zastavení

konania a zamietnutí časti žaloby, a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 28 782,- Sk

z titulu náhrady trov odvolacieho konania. Rozhodol tak majúc za to, že napadnuté

rozhodnutie súdu nižšieho stupňa je správne, vychádza z úplne zisteného skutkového stavu

veci a spočíva na jej správnom právnom posúdení. Okrem iného uviedol, že žalovaná

neopodstatnene odôvodnila svoje odvolanie aj odvolacím dôvodom podľa § 205 ods. 2

písm. e/ V danej veci totiž nejde o prípad podľa , pretože

nejde o skutočnosti a dôkazy, ktoré žalovaná bez svojej viny nemohla označiť alebo predložiť

do rozhodnutia súdu prvého stupňa. Uviedol, že podľa právnej teórie a ustálenej súdnej praxe

treba ustanovenie „“ vykladať tak, že v odvolacom konaní možno

prihliadnuť na skutočnosti a dôkazy, ktoré existovali pred rozhodnutím súdu prvého stupňa

a ktoré účastník, poučený podľa , neuplatnil alebo neoznačil bez svojej

viny, iba vtedy, ak sa preukáže, že účastník „objektívne“ nemohol o nich vedieť alebo ak

z procesného hľadiska inak nezavinil nesplnenie svojej povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej

povinnosti. O taký prípad ale v danej veci nešlo. Vzhľadom na úlohy, ktoré Ministerstvo

financíí Slovenskej republiky plní v oblasti colníctva a na skutočnosť, že tento ústredný orgán

vystupuje v danej veci v mene štátu, nemožno bez ďalšieho prijať záver, že neuplatnenie

v odvolaní označených dôkazov a skutočností pred rozhodnutím súdu prvého stupňa

Ministerstvo financií Slovenskej republiky nezavinilo, pretože Colný úrad v K. aj Colné

riaditeľstvo Slovenskej prepubliky, ktoré ministerstvu nepredložili kompletné spisy, sú

orgánmi štátnej správy v oblasti colníctva. Naostatok samo ministerstvo vysvetľuje

nepredložene úplných administratívnych spisov iba „nedopatrením a nezodpovedným

prístupom“, čo samo osebe vylučuje záver o objektívnosti prekážky brániacej uplatneniu

dôkazov alebo skutočností v konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa odvolacieho súdu

neobstojí ani námietka žalovanej, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa a odvolacieho súdu, na podnet žalovanej, podal

generálny prokurátor Slovenskej republiky (dovolateľ) mimoriadne dovolanie. Odôvodnil ho

dovolacími dôvodmi podľa a Uviedol, že ak je to potrebné pre

riadne posúdenie hmotnoprávneho vzťahu účastníkov, súd môže „uskutočniť“ aj iné dôkazy,

ako navrhli účastníci. Taký postup si súd zvolí najmä v prípade, keď jeho skutkové zistenia

síce vychádzajú zo zhodných tvrdení účastníkov konania, „ktoré však nie sú záväzné natoľko,

že by skutočnosti, ktorých sa tieto tvrdenia týkajú, nemohol urobiť predmetom dokazovania“.

Žaloba o náhradu škody podľa bola založená na tvrdení, že zaistené

cigarety boli zničené. Žalobca ale svoje tvrdenie o zničení vecí ničím nepreukázal. Podľa

dovolateľa súdy nižších stupňov pochybili, ak pri rozhodovaní o veci vychádzali z toho, že

vznik škody na majetku žalobcu zničením cigariet vyplýva zo zhodného tvrdenia účastníkov

v konaní. Súd prvého stupňa ani odvolací súd riadne nezistili, či žalobcovi škoda skutočne

vznikla. Zaťažili tak svoje konania vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie

vo veci. Dovolateľ v opravnom prostriedku tiež tvrdí, že rozhodnutie súdov nižších stupňov

o náhrade škody a jej rozsahu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci.

Žalobca navrhol mimoriadne dovolanie zamietnuť.

Žalovaná navrhla mimoriadnemu dovolaniu vyhovieť a navrhla odložil vykonateľnosť

napadnutého rozhodnutia, ktorému návrhu Najvyšší súd Slovenskej republiky vyhovel

uznesením z 20. apríla 2007 sp.zn. .

Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako súd dovolací ( ), po zistení, že

mimoriadne dovolanie bolo podané včas osobou oprávnenou na tento opravný prostriedok

( ), preskúmal vec bez nariadenia dovolacieho pojednávania (

v spojení s ) a dospel k záveru, že mimoriadne dovolanie je dôvodné.

V zmysle mimoriadnym dovolaním možno napadnúť právoplatné

rozhodnutie súdu za podmienok uvedených v § 243e, ak a/ v konaní došlo k vadám uvedeným

v , b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci a c/ rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací

súd je pri rozhodovaní o mimoriadnom dovolaní viazaný nielen rozsahom tohto opravného

prostriedku, ale i v ňom uplatnenými dôvodmi. Obligatórne sa zaoberá procesnými vadami

uvedenými v a tiež tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci ( v spojení s ).

Dovolacie dôvody pritom neposudzuje len podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa

obsahu tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom na uvedenú zákonnú povinnosť (skúmať vždy, či napadnuté rozhodnutie

odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou z procesných vád

uvedených v ) zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou, či konanie v tejto

veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v až g/ (t.j. či

v danej veci nejde o prípad nedostatku právomoci súdu, nedostatku spôsobilosti účastníka

byť účastníkom konania, nedostatku riadneho zastúpenia procesne nespôsobilého účastníka,

o prekážku veci právoplatne rozhodnutej alebo už prv začatého konania, prípad nedostatku

návrhu na začatie konania tam, kde konanie sa mohlo začať len na takýto návrh, prípad

odňatia možnosti účastníka pred súdom konať, alebo prípad rozhodovania vylúčeným sudcom

či súdom nesprávne obsadeným). V dovolacom konaní ale nevyšla najavo žiadna z týchto

vád.

Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je v dovolaní

namietaná, je procesná vada, ktorá, na rozdiel od vád taxatívne vymenovaných v § 237

, nezakladá zmätočnosť rozhodnutia, ale jej dôsledkom je vecná nesprávnosť, ktorej

základom je porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom

súdnom konaní.

Podľa odvolacieho súdu žalovaná nesprávne odôvodnila svoje odvolanie aj odvolacím

dôvodom podľa , pretože v danej veci nešlo o prípad, že by

žalovaná do rozhodnutia súdu prvého stupňa nemohla bez svojej viny uplatniť dôkaz, že

zhabané cigarety neboli zničené a že dosiaľ sú v colnom sklade. Vychádzal pritom z toho, že

vzhľadom na úlohy, ktoré Ministerstvo financií Slovenskej republiky plní v oblasti colníctva a

na skutočnosť, že tento ústredný orgán vystupuje v danej veci v mene štátu, nemožno bez

ďalšieho prijať záver, že neuplatnenie v odvolaní označených dôkazov a skutočností pred

rozhodnutím súdu prvého stupňa ministerstvo nezavinilo, pretože Colný úrad v K. aj Colné

riaditeľstvo Slovenskej republiky, ktoré mu nepredložili kompletné spisy, sú orgánmi štátnej

správy v oblasti colníctva. Naostatok samo ministerstvo vysvetľovalo nepredložene úplných

administratívnych spisov iba „nedopatrením a nezodpovedným prístupom“, čo

samo osebe vylučuje objektívnosť prekážky brániacej uplatneniu dôkazov alebo skutočností

v konaní pred súdom prvého stupňa.

S týmto záverom odvolacieho súdu, dôležitým pre ďalšie konanie a rozhodnutie súdu

v danom sporovom konaní, dovolací súd nesúhlasí.

Podľa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené

pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej

odvolacím dôvodom len vtedy, ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť

alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Citované ustanovenie predstavuje výnimku zo systému neúplnej apelácie, zavedenej do

občianskeho sporového konania , ktorým sa mení a dopĺňa zákon

č. v znení neskorších predpisov. Aj keď v citovanom

ustanovení ide zdanlivo o dôvod obnovy konania, ide o také skutočnosti a dôkazy, ktorých

novosť možno zistiť bez prieťahov; je preto možné pripustiť, aby k nim bolo v odvolacom

konaní prihliadnuté (porovnaj dôvodovú správu k ).

Nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka

občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese

dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t.j. situáciu, kedy účastník konania nemohol

bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel

a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo

predloženia. Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie účastníka, ktorým takú

skutočnosť alebo dôkaz označil pre účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia.

Podľa o zodpovednosti za škodu spôsobenú

rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom (ktorý zákon, ako to

správne uviedol odvolací súd, treba na danú vec aplikovať) v právnych vzťahoch upravených

v tomto zákone vystupuje v mene štátu ústredný orgán uvedený v § 9 ods. 1 tohto zákona.

Príslušný ústredný orgán štát v občianskom súdnom konaní nezastupuje, ale priamo zo

zákona za neho koná. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno v občianskom súdnom sporovom

konaní zaťažuje príslušný ústredný orgán konajúci za štát. Iba tento orgán môže niesť

procesnú zodpovednosť za to, že neoznačil alebo nepredložil do rozhodnutia súdu prvého

stupňa skutočnosti alebo dôkazy, ktoré mohli byť významné z hľadiska posúdenia veci.

Konanie iného orgánu, hoci aj patriaceho do pôsobnosti príslušného ústredného orgánu

vystupujúceho v občianskom súdnom konaní v mene štátu, majúce za následok, že pre

rozhodnutie súdu potenciálne významné skutočnosti alebo dôkazy neboli včas označené

alebo súdu predložené, nemožno bez ďalšieho považovať za konanie tohto ústredného orgánu

a jeho procesné previnenie majúce nepriaznivé následky v spore pre štát.

Z obsahu spisu vedeného v danej veci nevyplýva, že by Ministerstvo financií Slovenskej

republiky vedelo o dôkaze o tom, že predmetné cigarety neboli zničené alebo z procesného

hľadiska inak zavinilo predloženie tohto dôkazu.

Naostatok nemožno opomenúť, že nie je v súlade so zásadami spravodlivého procesu,

ak je účastník vylúčený z označenia a predloženia nových skutočností alebo dôkazov

v odvolacom konaní, hoci nebol preukázateľne poučený súdom prvého stupňa podľa

, že všetky dôkazy musí predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia

uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy predložené a označené neskôr

súd neprihliadne.

Zo spisu súdu prvého stupňa nevyplýva spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti,

že žalovaná bola súdom prvého stupňa poučená podľa V zápisniciach

o pojednávaniach pred súdom prvého stupňa nie je zachytené splnenie tejto poučovacej

povinnosti a jej splnenie sa nepodarilo spoľahlivo preukázať ani ďalším vyšetrením

vykonaním dovolacím súdom.

Podľa dovolacieho súdu je čiastočne odôvodnená aj dovolacia námietka dovolateľa, že

súdy nižších stupňov nevykonali v záujme riadneho posúdenia vzťahu účastníkov aj iné

dôkazy, ako navrhli účastníci.

Podľa účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich

tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj

iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa , ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť

skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.

Podľa citovaných ustanovení súd síce nemá povinnosť zisťovať dôkazy, ktoré by

v záujme zistenia skutočností významných pre rozhodnutie mohol ešte vykonať, môže však

vykonať aj iné, ako účastníkmi navrhnuté dôkazy, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre

rozhodnutie veci. V spornom konaní si súd môže osvojiť skutkové zistenia založené na

zhodnom tvrdení účastníkov. Súd ale tak neurobí, ak iné okolnosti zhodnosť tvrdení

účastníkov spochybňujú. V takom prípade, ak ide o skutočnosti, ktoré sú nevyhnutné pre

rozhodnutie veci, súd využije aj možnosť vykonať aj iné dôkazy. Ak súd taký nevyhnutný

dôkaz nevykoná, zaťaží tým svoje konanie vadou, ktorá mohla mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci. V takom prípade sú skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené

pred súdom prvého stupňa odvolacím dôvodom podľa

Jedným zo znakov skutkovej podstaty vzniku zodpovednosti z nesprávneho úradného

postupu je danosť škody alebo nemajetkovej ujmy. Treba súhlasiť s tvrdením dovolateľa, že

v predmetnom konaní nešlo o celkom zhodné tvrdenia účastníkov o tom, či škoda (zničením

tabakových výrobkov) vznikla alebo nie. Na pojednávaní súdu prvého stupňa konanom

22. septembra 2005 na otázku súdu, že na základe akého aktu, právoplatného rozhodnutia

alebo na základe akého úradného postupu došlo k zničeniu predmetného tovaru colným

úradom, poverený pracovník ústredného orgánu odpovedal, že „takúto vedomosť o takomto

akte alebo postupe nemá a nevie ani kedy sa tak stalo.“ Na inom mieste zas poverený

pracovník na otázku súdu, či tvrdenie žalobcu o zničení, resp. likvidácii cigariet colným

úradom zodpovedá skutočnosti, odpovedal, že „áno, má vedomosť o tejto skutočnosti“.

S prihliadnutím na vyššie uvedené dovolací súd dospel k záveru, že súdy nižších stupňov

si riadne neobjasnili, či, a ak áno, kedy a akým spôsobom boli tabakové výrobky zničené.

Z uvedeného podľa dovolacieho súdu vyplýva, že konanie odvolacieho súdu je postihnuté

inou vadou, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Generálny prokurátor

Slovenskej republiky preto dôvodne podal mimoriadne dovolanie podľa

v spojení s § 243f ods. 1 písm. b/, keďže to vyžadovala ochrana práv a zákonnom

chránených záujmov účastníka konania a túto ochranu nebolo možné dosiahnuť inými

právnymi prostriedkami.

Najvyšší súd Slovenskej republiky preto rozhodnutie krajského zrušil a vec mu vrátil

na ďalšie konanie s tým, že právny názor vyslovený v tomto rozhodnutí je preň záväzný.

S prihliadnutím na dôvody, pre ktoré dovolací súd zrušil rozsudok odvolacieho súdu,

nezaoberal sa opodstatnenosťou dovolacej námietky dovolateľa, že ním napadnutý rozsudok

odvolacieho súdu spočíva aj v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 243f ods. 1 písm. c/

).

V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného ako i dovolacieho konania

( ).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.

V Bratislave 20. marca 2008

JUDr. Ladislav G ó r á s z, v.r.

predseda senátu

Za správnosť vyhotovenia: