Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

17Co/49/2026

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov Mgr. Ivana Kubínyiho a JUDr. Moniky Sitárikovej v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom E. F. XXX, občan SR, právne zastúpená: Mgr. Peter Švarc, advokát so sídlom J. Kráľa 16, Bojnice proti žalovanej: G. H., C. D., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXX/XX, B. K. E., občan SR, právne zastúpená: JUDr. Branislav Zemanovič, LL.M., advokát so sídlom Piaristická 44, Trenčín, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti na odvolanie žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prievidza č. k. – 227 zo dňa 6. novembra 2025 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovaná m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni vo výške 100 %, o ktorej náhrade rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. zrušil podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. F., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX, vedenom Okresným úradom Prievidza, katastrálny odbor, okres I., obec E. F. stavby - rodinného domu so súpisným číslom XXX, stojacej na pozemku CKN parc. č. 6742/2. Výrokom II. súd vyporiadal podielové spoluvlastníctvo tak, že túto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne v podiele 1/1 celku. Výrokom III. zaviazal žalobkyňu zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu sumu 15.500,- EUR do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom IV. vyslovil, že žiadna strana nemá nárok na náhradu trov konania. Výrokmi V. a VI. priznal Slovenskej republike proti žalobkyni a žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 50 % s tým, že o ich výške bude rozhodnuté samostatným uznesením. A výrokom VII. rozhodol tak, že o poplatkovej povinnosti súd rozhodne samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

2. Uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou domáha zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. F., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX. Žalobu žalobkyňa odôvodnila tým, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti - rodinného domu, súp. č. XXX, každá v podiele 1. Žalobkyňa podáva predmetnú žalobu z dôvodu, že sa chce stať výlučným vlastníkom celej nehnuteľnosti a navrhla dohodu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k spoločnej nehnuteľnosti, tak, že nehnuteľnosť nadobudne do výlučného vlastníctva žalobkyňa a zaplatí žalovanej primeranú náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške 2.500,- EUR. Na spoločnej nehnuteľnosti je vyznačená ťarcha, a to vecné bremeno, právo bezplatného doživotného bývania a užívania domu s príslušenstvom v prospech oprávnenej z vecného

bremena L. D., ktorá súhlasí so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva podľa návrhu žalobkyne.

3. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil podľa , a . V spore bolo preukázané, že žalobkyňa a žalovaná sú podielovými spoluvlastníčkami nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území E. F., zapísanej na liste vlastníctva č. XXXX rodinného domu so súpisným číslom XXX, stojacej na pozemku CKN parc. č. 6742/2, každá v podiele 1/2 k celku. Dôvodom zrušenia podielového spoluvlastníctva podielových spoluvlastníkov je najmä nezáujem žalobkyne zotrvať v podielovom spoluvlastníctve. Žalovaná súhlasila so zrušením ich podielového spoluvlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam, avšak nesúhlasila s výškou náhrady za jej spoluvlastnícky podiel, pretože túto považovala za neprimerane nízku. 4. Súd mal za to, že zákonné predpoklady zrušenia podielového spoluvlastníctva sú v tomto prípade splnené, preto súd zrušil podielové spoluvlastníctvo. Keďže pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je povinný dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva, pretože sú preň záväzné, dospel k záveru, že predmetná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná. Preto musel súd skúmať v poradí druhý spôsob vyporiadania, a to prikázanie nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva jedného z dvoch podielových spoluvlastníkov, a to buď žalobkyni alebo žalovanej. Prikázania spoločnej nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva sa domáhala žalobkyňa. Súd na základe vykonaného dokazovania rozhodol o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva podielových spoluvlastníkov tak, že tieto nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, ktorá s ich prikázaním do svojho výlučného vlastníctva súhlasila, resp. mala o predmetnú nehnuteľnosť s príslušenstvom záujem. Zároveň uložil žalobkyni povinnosť vyplatiť žalovanej primeranú náhradu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Súd zisťoval solventnosť žalobkyne a zistil, že vie sumu primeranej náhrady ,,vyskladať“ podľa jej vyjadrenia na pojednávaní v lehote 30 dní.

5. Ďalej sa zaoberal výškou primeranej náhrady, pod ktorou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Súd prvej inštancie pri jej stanovení vychádzal zo všeobecnej ceny nehnuteľností, v spore ustálenej znaleckým dokazovaním, a to súkromným znaleckým posudkom č. 153/2024 M. N. J. a určil sumu na vyrovnanie podielov zo sumy určenej znaleckým posudkom po zaokrúhlení 31.000,- EUR, pričom z nej na žalovanú pripadajúci podiel 1 má hodnotu vyčíslenú sumou 15.500,- EUR. Súd mal za to, že znalec stanovil cenu s odbornou starostlivosťou s využitím všetkých potrebných a zákonom stanovených postupov a metód. Súd znalkyňu konfrontoval s odborným názorom druhého znalca v identickom odbore a odvetví, a to s odborným názorom M. I. N., Pokiaľ žalovaná navrhovala vykonať kontrolné znalecké dokazovanie znaleckým , ktorý bol dohľadaný, a to Ústav súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline, na základe odpovede znaleckého ústavu zo dňa 09.07.2025 (v ktorej ústav súdu oznámil, že predpokladaná výška znaleckej odmeny za vypracovanie znaleckého úkonu je 7.000,- EUR a lehota na vypracovanie 12 mesiacov s poskytnutím preddavku vo výške 5.000,- EUR), súd toto dokazovanie napokon zamietol ako nehospodárne a spôsobujúce zbytočné prieťahy v rozhodnutí, a tiež neúmerne vysoké ďalšie náklady. Žalovaná sa tiež domáhala dopytovať príslušný ústav k metodike stanovenia predpokladanej výšky znaleckej odmeny, k čomu súd udáva, že vyžadovať od ústavu podrobné vyúčtovanie by bolo v priamom rozpore s hospodárnosťou konania, pričom znalecké dokazovanie znaleckým je opodstatnené v obzvlášť závažných prípadoch, vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, čo podľa názoru súdu, nie je tento prípad. Znalkyňa závery svojho posudku súdu zdôvodnila presvedčivo. Súd neprihliadol na odborné vyjadrenie M. I. N. ako na dôkaz, ktorý by presvedčivo zasiahol do hodnovernosti súkromného znaleckého posudku a oslabil tak jeho výpovednú hodnotu ako jedného z dôkazov do takej miery, aby súd nemohol z jeho záverov vychádzať pri určení primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel. Odborné vyjadrenie vykazovalo viaceré ,,momenty“, ktoré oslabovali jeho relevantnú výpovednú hodnotu. V danej veci z dokazovania vyplynulo, že M. N. podal odborné vyjadrenie dňa 08.12.2024 bez toho, aby predmetnú nehnuteľnosť obhliadol, čo odôvodňoval svojím nepriaznivým zdravotným (predoperačným) stavom, túto vadu však nemôže zhojiť ani skutočnosť, že dodatočne (po podaní odborného vyjadrenia) nehnuteľnosť aj obhliadol. Je zrejmé, že znalec v Odbornom vyjadrení nezobral do úvahy existenciu vecného bremena - práva bezplatného doživotného bývania a užívania domu s príslušenstvom v prospech L. D. (str. 16 Znaleckého posudku č. 153/2024), keď vo svojom Odbornom vyjadrení č. 150/2024 str. 10 v bode X.X.X.X písm. c) uvádza, že na hodnotené nehnuteľnosti sa neviažu žiadne ťarchy ani vecné bremená znižujúce hodnotu nehnuteľnosti. K tejto nezrovnalosti podal vysvetlenie na pojednávaní, že znalecký posudok M. J. pozrel narýchlo a naviac existujúce vecné bremeno nemá podľa neho zásadný vplyv na hodnotu nehnuteľnosti. Súčasťou ocenenia nehnuteľnosti podľa odborného vyjadrenia nebolo ani celé príslušenstvo, oceňované

v súkromnom znaleckom posudku č. 153/2024. Znalkyňa predmetné príslušenstvo, a to drobnú stavbu – pajtu, ocenila na 1.674,94 EUR, sklad na sumu 5.099,24 EUR, oplotenie na sumu 2.060,64 EUR, elektrickú prípojku na sumu 43,35 EUR, prístrešok na sumu 490,21 EUR, vonkajšie schody na sumu 94,69 EUR a spevnenú plochu na sumu 138,15 EUR. Znalec M. N. skutočnosť, prečo do ocenenia nepoňal celé toto v posudku uvádzané príslušenstvo uviedol, že príslušenstvo je podľa neho po lehote životnosti, je vhodné na zrútenie a naviac je na inom pozemku, ktorý je v spoluvlastníctve iných fyzických osôb ako strán sporu ako domová nehnuteľnosť, ktorá taktiež stojí na nevysporiadanom pozemku. Zároveň označil príslušenstvo k domu ako marginálne. Súd má z vykonaného dokazovania za nesporné, že k rodinnému domu patrí príslušenstvo tak ako bolo ocenené v znaleckom posudku č. 153/2024.

6. K tomu, aby súd mohol zodpovedne hodnotiť znalecký posudok, musí mať možnosť z posudku poznať, z ktorých zistení znalec vychádzal a na základe akých úvah dospel k svojmu záveru. dáva aj procesnej strane právo predložiť súkromný znalecký posudok, ak má však byť považovaný za relevantný dôkazný prostriedok, musí pri procese jeho získania strana postupovať podľa príslušných ustanovení a o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch. taktiež nevylučuje vypočutie znalca, ktorý vypracoval súkromný znalecký posudok ( ). Je potrebné tiež dodať, že súd sa stotožnil s argumentáciou žalovanej, že na predložené odborné vyjadrenie nie je možné prihliadať tiež z dôvodu, že nebol dodržaný zákonný postup, kedy v dôsledku zavedenia prísne kontradiktórneho civilného procesu, je to súd, ktorý si vyžiada odborné vyjadrenie, a to len na návrh jednej z procesných strán ( ). Procesný postup, že odborné vyjadrenie žalobkyňa počas sporu predložila ako reakciu po tom, čo žalovaná do konania predložila súkromný znalecký posudok si zvolila žalobkyňa sama, pričom súdu nie sú známe prekážky, ktoré by jej už v tomto štádiu sporu bránili predložiť do sporu vlastný súkromný znalecký posudok. Preto ak na poslednom súdnom pojednávaní žalobkyňa žiadala ustanoviť súdneho znalca a súdnoznalecké dokazovanie, súd tento dôkaz s poukazom na sudcovskú koncentráciu konania zamietol. Ak žalobkyňa tvrdila, že hodnota nehnuteľnosti je sporná aj preto, že v darovacej zmluve z roku 2015 boli nehnuteľnosti ocenené na 10.000,- EUR, je treba uviesť, že z vykonaného dokazovania je zrejmé, že táto suma ako hodnota daru bola zmluvnými stranami dohodnutá bez odborného posúdenia inej osoby a bola výsledkom ich vlastných úvah a vzájomnej dohody, preto z tejto sumy nemožno vychádzať. Pri voľnom hodnotení dôkazov v zmysle súd neprihliada len na záver znaleckého posudku, ale tento posudzuje a vyhodnocuje v súhrne s ostatnými dôkazmi. Súd vykonal konfrontačný výsluch oboch znalcov ako odborníkov v oblasti oceňovania nehnuteľností a v kontexte s ostatným dokazovaním ako výsluchom strán sporu, svedkov, listinných dôkazov následne, zhodnotiac dokazovanie, dospel k záveru o výške primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel žalovanej.

7. Podľa lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu preto súd určil žalobkyni v zmysle jej návrhu lehotu na plnenie 30 dní. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa . Žalobkyňa v žalobe žiadala zrušiť podielové spoluvlastníctvo so žalovanou a prikázať nehnuteľnosť do jej výlučného vlastníctva s tým, že žalovanej vyplatí peňažnú náhradu vo výške max. 6.000,- EUR. Súd v súvislosti so žalobkyňou rozhodol tak, že žalobe vyhovel v časti zrušenia podielového spoluvlastníctva a prikázania veci do jej výlučného vlastníctva, v časti týkajúcej sa zaplatenia primeranej peňažnej náhrady však bolo rozhodnuté v zmysle návrhu žalovanej. Z uvedeného vyplýva, že žalobkyňa a žalovaná mali každá v konaní úspech len čiastočný. Na základe všetkých uvedených skutočností preto súd rozhodol tak, že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania aj s poukazom na rozhodnutie Ústavného súdu SR z 27.01.2015. Vo výroku č. V. a VI. súd rozhodol o náhrade trov štátu, ktoré v konaní vznikli ako trovy dôkazu - vyplatením svedočného ako odmeny za účasť znalca M. N. na súdnom pojednávaní, ktorý sa vyjadroval k súkromnému odbornému vyjadreniu a po svojej výpovedi si uplatnil náhradu svedočného. O poplatkovej povinnosti podľa výroku VII. bude rozhodnuté samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník (výrok VII., podľa o súdnych poplatkoch).

8. Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie žalobkyňa, ktorá žiadala, aby krajský súd, ako súd odvolací, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti týkajúcej sa jej povinnosti vyplatiť žalovanej čiastku 15 500,- EUR, teda vo výroku III., ako aj v súvisiacich výrokoch IV. až VII. zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie, prípadne zmenil tak, že žalobkyňa bude povinná zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 6 150,- EUR, a zároveň jej bude priznaná plná náhrada trov konania voči žalovanej, Slovenskej republike bude priznaná náhrada trov konania proti žalovanej

v rozsahu 100 %. Uviedla, že zásadne nesúhlasí s výškou výplaty vo výške 15 500,- EUR, ktorú jej súd určil ako povinnosť výplaty na vyrovnanie jej spoluvlastníckeho podielu. Poukázala na tú skutočnosť, že primeranou náhradou je príslušný podiel z tzv. všeobecnej hodnoty, pričom všeobecnou hodnotou sa rozumie výsledná objektivizovaná hodnota majetku, ktorá je znaleckým odhadom najpravdepodobnejšej ceny hodnoteného majetku ku dňu ohodnotenia v danom mieste a čase. V prípade určenia všeobecnej hodnoty majetku sa jedná o odbornú otázku, ktorej zodpovedanie prináleží znalcovi z odboru stavebníctvo. Žalovaná v konaní predložila súdu ako dôkaz znalecký posudok č. 153/2024, vypracovaný M. N. J.. Táto stanovila hodnotu nehnuteľnosti na sumu 31 021,75 EUR. Žalobkyňa predložila odborné vyjadrenie č. 150/2024 M. I. N., znalca z odboru stavebníctvo, ktorý stanovil všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti vo výške 8 400,- EUR. V prípade, že sa všeobecná hodnota majetku, ktorého zrušenie a vyporiadanie je predmetom konania, prezentovaná účastníkmi, výrazne líši, súdy automaticky nariaďujú kontrolné znalecké dokazovanie. Znalecký posudok predložený žalovanou a odborné vyjadrenie predložené žalobkyňou o výške všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti sa výrazne rozchádzajú, a preto mal súd vykonať dokazovanie nariadením ďalšieho znaleckého dokazovania. Takýto postup navrhovala aj samotná žalovaná. Súd oslovil viacero znaleckých ústavov, pričom odpoveď dostal len od Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity, ktorý uviedol predpokladanú sumu znalečného 7 000,- EUR s tým, že súd mal skúmať, či toto požadované znalečné nie je v rozpore so Súd v ďalšom znaleckom dokazovaní nepokračoval a v odôvodnení rozsudku to zdôvodnil hospodárnosťou konania. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom znalcov M. I. N. a M. N. J.. Konkrétne námietky znalca M. I. N. voči posudku M. N. J. možno zhrnúť tak, že nie je pravdou, že celková životnosť stavby je doba začiatku od začiatku stavby doteraz, nakoľko správne je to doba od začiatku stavby do predpokladaného skončenia životnosti bez zásahu, opráv a rekonštrukcií. Nesprávny je názor, že skutočnosť, že pozemky pod stavbou a priľahlé pozemky sú v podielovom spoluvlastníctve iných osôb, nemá vplyv na hodnotu domu. To, že znalkyňa nehnuteľnostiam dáva šancu na dlhšiu životnosť, nemá opodstatnenie a neexistuje právna norma ktorá by upravovala, že iný znalec sa nemôže vyjadrovať ku znaleckému posudku. Rodinný dom má životnosť podľa metodiky 80 až 100 rokov a nie znalkyňou uvedených 180 rokov. I. má byť údajne z roku 1975, sklad je údajne z roku 1990, prístrešok je údajne z roku 1975, spevnené betónové plochy sú údajne z roku 1922, avšak vlastníctvo i vek nie sú preukázané. V zmysle metodiky je priemerný koeficient polohovej diferenciácie 0,2 až 0,3 a znalkyňa svojvoľne pracovala s hodnotou 0,55. Samotné hodnotenie polohovej diferenciácie v položke 12, 13, 14, 16, 19, neobstojí preto, lebo v blízkosti sa nenachádza žiadna doprava, a tiež sa v okolí nenachádza občianska vybavenosť, pretože je tu len základná vybavenosť, v blízkosti sa nenachádzajú žiadne vyznačené prírodné lokality, pretože v skutočnosti je tam les. Pokiaľ uvádza, že sa jedná o dobrú nehnuteľnosť, správne má byť uvedené, že je priemerné až podpriemerná. Zdôraznila, že predajnosť nehnuteľnosti je limitovaná tým, že stavba je na cudzom pozemku. Keďže predložené posudky sa do takej miery rozchádzajú, malo byť vykonané kontrolné znalecké dokazovanie. Nevykonanie dokazovania možno založiť len tromi dôvodmi. Prvým je skutočnosť, ku ktorej overeniu alebo vyvráteniu je dôkaz bez relevantnej súvislosti, ďalším je argument, podľa ktorého by dôkaz neoveril, prípadne nevyvrátil tvrdenú skutočnosť a tretím je nadbytočnosť dôkazu. Takéto dôvody však v tejto veci zistené neboli. Preto považujú rozsudok súdu prvej inštancie rozporný s , princípom predvídateľnosti, princípom právnej istoty. V rámci dokazovania je možné predložiť súkromný znalecký posudok, tento môžu strany predložiť aj bez toho, aby znalecké dokazovanie nariadil súd. Znalecký posudok vypracovaný na základe objednávky žalobkyne, M. L. O., na vypracovanie ceny nehnuteľnosti, stanovil cenu spornej nehnuteľnosti na sumu 12 300,- EUR. S týmto posudkom sa žalobkyňa stotožňuje a navrhuje, aby bola zaviazaná zaplatiť žalovanej na vyrovnanie jej podielu sumu 6 150,- EUR do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. Čo sa týka trov konania, v danej veci sa jedná o prípad, keď výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku, a preto žiadala, aby o trovách konania bolo rozhodnuté v zmysle .

9. K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala, aby krajský súd, ako súd odvolací, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil a uplatnila si náhradu trov konania. Pokiaľ žalobkyňa predkladá v poradí tretí znalecký posudok, tento dôkaz mohla uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, s tým, že tento posudok odporuje logike a doterajším tvrdeniam, a zároveň ním de facto neguje a rozporuje doterajšie prostriedky procesného útoku, prípadne, obrany. Žalovaná súhlasí s procesným postupom súdu, kedy súd neprihliadol na odborné vyjadrenie M. I. N., ako dôkaz, ktorý by presvedčivo zasiahol do hodnovernosti súkromného znaleckého posudku a oslabil tak jeho výpovednú hodnotu do takej miery, aby súd nemohol z jeho záverov vychádzať. Pokiaľ žalobkyňa namieta nevykonanie dôkazu, takzvaným znaleckým ,

nestanovuje povinnosť súdu viesť dokazovanie pri vzájomnom rozpore tvrdení znalcov práve týmto spôsobom. Nie je tu daná žiadna zákonná povinnosť súdu bez ďalšieho nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým . Súd prvej inštancie tento dôkaz žalobkyne zamietol s prihliadnutím na sudcovskú koncentráciu konania. Žalobkyňa tak v odvolacom konaní nepreukázala jediný reálny odvolací dôvod, na základe ktorého by bolo možné jej odvolaniu vyhovieť. Mala preto za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je dostatočne odôvodnené a poukázala na judikatúru týkajúcu sa odôvodňovania súdnych rozhodnutí. Ďalej uviedla, že pre rozhodnutie o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súdom prikázaním veci niektorému z podielových spoluvlastníkov za primeranú náhradu, sú zakotvené tri kritériá, veľkosť spoluvlastníckeho podielu, účelné využitie veci a prípadné násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom, pričom súd všetky požadované aspekty posudzovania v napadnutom rozhodnutí zohľadnil. Poukázala na súvisiacu judikatúru vo veciach zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, ako aj na judikatúru týkajúcu sa primeranej náhrady pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Všeobecná hodnota predmetnej nehnuteľnosti bola znaleckým posudkom, vypracovaným znalkyňou M. N. J., stanovená na sumu 31 021,75 EUR, a preto nie je žiaden dôvod na zrušenie napadnutého rozsudku, dôvody žalobkyňa opiera o neexistujúcu povinnosť súdu vykonať dokazovanie znaleckým , či o nepovolenú novotu v odvolacom konaní. Preto žiadala v konečnom dôsledku rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť a uplatnila si trovy odvolacieho konania.

10. Žalobkyňa sa k podanému vyjadreniu ďalej písomne nevyjadrila.

11. Krajský súd, ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo odvolaním napadnuté rozhodnutie vydané podľa (ďalej len „“), že bolo podané proti rozhodnutiu, proti ktorému je opravný prostriedok prípustný, že spĺňa popri všeobecných náležitosti v rozsahu aj náležitosti podľa , vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúcemu konaniu a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa , , pričom odvolací súd rozhodol postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario.

12. Vychádzajúc z obsahu spisu, žalobkyňa sa podanou žalobou voči žalovanej domáhala zrušenia podielového spoluvlastníctva a jeho vyporiadania tak, že celá nehnuteľnosť bude prikázaná do jej výlučného vlastníctva, s tým, že bude zaviazaná povinnosťou zaplatiť primeranú náhradu žalovanej. Medzi stranami nebolo sporné, že ani jedna zo strán sporu nemá záujem zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, a zároveň nebolo sporné, že vec má byť prikázaná do výlučného vlastníctva žalobkyne, pričom spornou v prejednávanej veci zostala jedine veľkosť výplaty žalobkyne v prospech ustupujúcej žalovanej.

13. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na tú skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť nie je reálne deliteľná následne skúmal, vzhľadom na to, že žalobkyňa prejavila záujem o výlučné vlastníctvo spornej nehnuteľnosti, aká je primeraná náhrada ustupujúcej podielovej spoluvlastníčky za daný spoluvlastnícky podiel. Žalovaná súdu predložila, znalecký posudok M. N. J. č. 153/2024 a žalobkyňa súdu predložila odborné vyjadrenie, M. N., zo dňa 8. decembra 2024, ktoré sa diametrálne rozlišovali v hodnote spornej nehnuteľnosti.

14. Odvolací súd v prvom rade konštatuje, že čo sa týka znaleckého posudku, ako aj odborného vyjadrenia, oba dôkazné prostriedky sa hodnotia horizontálne, bez vzájomnej vertikálnej nadriadenosti alebo podriadenosti. Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonu silu ( ), ako uviedol Najvyšší súd vo svojom rozhodnutí pod sp. zn. zo dňa 13.12.2022. Zároveň zdôraznil, že ani procesná jednoduchosť odborného vyjadrenia a prísnejšie formálne náležitosti znaleckého posudku samy osebe neznamenajú prednosť jedného dôkazu pred druhým. Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 19.12.2024 uviedol, že nesplnenie procesných požiadaviek kladených na odborné vyjadrenie neznamená úplnú nepoužiteľnosť dotknutých dôkazných prostriedkov na účely dokazovania a neznamená ani ich nespôsobilosť spochybniť či vyvrátiť dôkazy získané skôr realizovaným znaleckým posúdením. Plne to zodpovedá , podľa ktorého, žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu. Tým sa vyjadruje, že odborné vyjadrenie je použiteľným dôkazom a môže slúžiť na spochybnenie alebo vyvrátenie záverov znaleckého posúdenia, ako iného dôkazu.

15. Preto odvolací súd konštatuje, že rozdiel medzi znaleckým posudkom a odborným vyjadrením sa v judikatúre prejavuje najmä v rovine formálnych požiadaviek, a v ich typickej vhodnosti podľa zložitosti riešenej otázky a po druhé pri hodnotení, ako dôkazu. Kým odborné vyjadrenie je prípustné a použiteľné, vrátane toho, že môže spochybniť alebo vyvrátiť záver skoršieho znaleckého posúdenia, pričom žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonu silu, a zároveň je nutné zdôrazniť, že oba dôkazné prostriedky sa hodnotia horizontálne bez vzájomnej vertikálnej nadriadenosti, alebo podriadenosti.

16. Podľa ak rozhodnutie závisí od posúdenia skutočností, na ktoré treba vedecké poznatky, a pre zložitosť posudzovaných otázok nepostačuje postup podľa , súd na návrh nariadi znalecké dokazovanie a ustanoví znalca. Ak súd ustanovil viacerých znalcov, môžu vypracovať spoločný posudok.

17. Podľa v písomnom znaleckom posudku znalec odpovie na položené otázky; nevyjadruje sa k právnemu posúdeniu veci.

18. Podľa návrh na nariadenie znaleckého dokazovania znaleckým je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore.

19. Podľa súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.

20. Súd môže nariadiť znalecké dokazovanie znaleckým . Tento postup je prípustný len v obzvlášť závažných prípadoch vyžadujúcich si osobitné vedecké posúdenie, alebo ak závery znalcov sú v zrejmom rozpore. Znalecký ústav ako právnická osoba je špecializované vedecké a odbornépracovisko, ktoré plní funkciu rezortného a metodického centra v oblasti znaleckej činnosti zapísanej v zozname. Znalecký ústav vykonáva znaleckú činnosť najmä vo zvlášť obťažných prípadoch vyžadujúcich osobitné vedecké posúdenie (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 829 - 834).

21. Podľa ustanovenia súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná, a to sa týka aj nariadenia znaleckého dokazovania znaleckým podľa ustanovenia .

22. Podľa záverov uvedených v uznesení najvyššieho súdu z 24. marca 2022 sp. zn. , zverejneného v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 6/2023 pod č. 84, za najhospodárnejší postup pri predložení dvoch rozdielnych znaleckých posudkov možno považovať taký, keď sa súd snaží odstrániť nejasnosti, nedostatky, prípadné námietky strán výsluchom znalca položením doplňujúcich otázok. Ak súd pri rozdielnych záveroch znaleckých posudkov nezdôvodní svoje úvahy, z ktorých vychádzal a pre ktoré sa priklonil ku konkrétnemu znaleckému posudku, zaťaží svoje rozhodnutie vadou zmätočnosti, takéto rozhodnutie nemožno považovať za zákonné, spĺňajúce atribúty kladené na rozhodnutie súdu v zmysle , resp. .

23. Pravidlá hodnotenia dôkazov sú upravené v článku 15 ako aj v ustanovení jeho a spravujú sa teóriou voľného hodnotenia dôkazov. Dôkazy a tvrdenia strán hodnotí súd spolu podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva zákon. Pri hodnotení znaleckého posudku je vo všeobecnosti prijímaný záver, že hodnoteniu nepodliehajú znalecké závery v zmysle ich odbornej správnosti; súd však hodnotí presvedčivosť posudku, čo do jeho úplnosti vo vzťahu k zadaniu, logické odôvodnenie znaleckého nálezu a jeho súlad s ostatnými vykonanými dôkazmi (uznesenie najvyššieho súdu z 24. mája 2011 sp. zn. ).

24. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyplývajúca z ustanovenia znamená, že záver, ktorý sudca urobí o vykonaných dôkazoch z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie, je vecou jeho vnútorného presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Hodnotiaca úvaha súdov v danom prípade podľa dovolacieho súdu zodpovedá zásadám formálnej logiky, vychádza zo zisteného skutkového stavu veci a z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov a právnym posúdením veci ( v spojení s ).

25. Do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi a navrhovaním dôkazov a ich hodnotením. Do práva na spravodlivý proces nepatrí ani právo na to, aby bol účastník konania úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkami a právnymi názormi. Nie je porušením práva na spravodlivý proces iné hodnotenie vykonaných dôkazov, skutkových tvrdení účastníkov, ako ani iný právny názor súdu na dôvodnosť podaného nároku, resp. uplatnených námietok. Právo na súdnu ochranu nemožno stotožňovať s procesným úspechom účastníka, z čoho vyplýva, že všeobecný súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom účastníkov konania, vrátane ich dôvodov a námietok ().

26. K procesným právam strany sporu nepatrí, aby bol súdom vykonaný každý ňou navrhnutý dôkaz alebo dôkaz, o ktorom sa procesná strana subjektívne domnieva, že by mal byť súdom vykonaný. Rozhodovanie o tom, ktoré z dôkazov budú vykonané, patrí vždy výlučne súdu, a nie účastníkovi konania. Ak sa súd rozhodne, že určité dôkazy nevykoná (napríklad preto, že sú podľa jeho názoru pre vec nevýznamné alebo nadbytočné), nemôže to byť považované za postup znemožňujúci procesnej strane uskutočňovať jej procesné oprávnenia v zmysle ().

27. Dokazovanie je časť civilného konania, v rámci ktorej si súd vytvára poznatky, potrebné na rozhodnutie vo veci. Právomoc konať o veci, ktorej sa návrh týka, v sebe obsahuje i právomoc posúdiť to, či a aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebne a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho vykonanie ().

28. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhnutých dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vecou súdu, a nie strán sporu (účastníkov konania). Pokiaľ súd v priebehu civilného konania (prípadne) nevykonal všetky navrhované dôkazy alebo vykonal iné dôkazy na zistenie rozhodujúcich skutočností, nemožno to považovať za procesnú vadu konania znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení strán sporu (R 125/1999).

29. Nevykonanie dôkazu nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom podľa účinného do 30. júna 2016 (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. ). Najvyšší súd to vyjadril už v rozhodnutí uverejnenom v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 37/1993, v ktorom vysvetlil, že prípadné nevykonanie určitého dôkazu môže mať za následok len neúplnosť skutkových zistení (vedúcu prípadne k vydaniu nesprávneho rozhodnutia), nie však procesnú vadu zmätočnosti znemožňujúcu realizáciu procesných oprávnení účastníka konania (porov. i R 125/1999). Podľa právneho názoru dovolacieho súdu ani po novej právnej úprave civilného sporového konania (dopadajúcej na dané konanie), ktorá nadobudla účinnosť 1. júla 2016, nie je dôvodom zakladajúcim prípustnosť dovolania v zmysle .

30. Odvolací súd uvádza, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. V civilnom sporovom konaní je súd limitovaný skutkovými tvrdeniami strán sporu, ktoré sú podkladom pre určenie predmetu dokazovania. (, ).

31. Z obsahu spisu vyplynulo, že strany sporu boli v priebehu prvoinštančného konania opakovane poučené podľa , obdobne o tom, že skutočnosti a dôkazy musia predložiť alebo označiť (resp. uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany) najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. V sporovom konaní sa uplatňuje zásada koncentrácie konania, ktorá znamená, že sú koncentrované vo fáze konania pred súdom prvej inštancie, ktoré s odvolacím konaním predstavuje jeden celok. V materiálnom zmysle zákonná koncentrácia konania znamená, že vyhlásenie dokazovania za skončené pred súdom prvej inštancie predstavuje moment v dokazovaní, po ktorom už na účely ďalšieho čiže odvolacieho konania nebudú v zásade nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany prípustné. Zákonná koncentrácia konania je totožná s princípom neúplnej apelácie, ktorý platí pre odvolacie sporové konanie. Odvolací súd dáva v tomto smere do pozornosti zásadu, ktorá platila už v rímskom práve, podľa ktorej „vigilantibus iura scripta sunt„ t.j. „práva patria len bdelým„ (pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým), teda tým, ktorí

sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať svoje práva majetkové, osobné, satisfakčné a pod. To platí obdobne aj o využívaní zákonných procesných ustanovení ().

32. Koncepcia odvolacieho konania v civilnom spore vychádza z tzv. neúplného apelačného systému. Neúplnosť apelácie znamená, že právo odvolateľa (ale aj protistrany - pozri § 373 ods. 4) použiť v odvolacom konaní prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, je obmedzené. Strany sporu mali v doterajšom priebehu konania niekoľko príležitostí tieto prostriedky použiť (za určitých predpokladov dokonca aj dodatočne potom, čo svoje predchádzajúce povinnosti nesplnili - pozri § 181 ods. 4) a boli opakovane súdom poučené o sudcovskej koncentrácii konania. Odvolacia argumentácia v podobe nových skutočností a dôkazov (novoty, nóva) je takto prípustná len za splnenia zákonom stanovených podmienok. Tieto podmienky sú stanovené dvojakým spôsobom: 1. taxatívne vymedzenie účelu použitia týchto novôt [resp. taxatívne vymedzenie odvolacích dôvodov, ktorých sa nóva týkajú - § 366 písm. a) až c)], . neporušenie procesnej diligencie sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie. (MOLNÁR, Peter. [Novoty v odvolacom konaní]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek. . 1. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1243, marg. č. 1.).

33. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú v zmysle najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Ustanovenie má základ v koncentrácii konania podľa a . Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v . Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len vtedy, ak 1/ sa týkajú procesných podmienok, 2/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, 3/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, alebo 4/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní. Právo tzv. novôt v odvolacom konaní je v systéme neúplnej apelácie nastavené ako reštriktívne vnímaná výnimka z pravidla, že v odvolacom konaní spravidla nie sú prípustné tie prostriedky procesného útoku alebo obrany, ktoré neboli procesnou stranou uplatnené pred súdom prvej inštancie. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvej inštancie, možno uplatniť za splnenia podmienok podľa najneskôr v lehote na vyjadrenie k odvolaniu. (ANDRÁŠIOVÁ, A., HORVÁTH, E. - komentár. [Systém ASPI]. Wolters Kluwer [cit. 2022-6-7]. ASPI_ID KO160_2015SK. Dostupné z: www.aspi.sk. ISSN 2336-517X).

34. Podľa rozsudku najvyššieho súdu z 20. marca 2008, sp. zn. nemožnosťou označenia alebo predloženia skutočností alebo dôkazov bez viny účastníka občianskeho súdneho konania treba rozumieť nemožnosť ich procesného uplatnenia v procese dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa, t. j. situáciu, keď účastník konania nemohol bez svojej viny skutočnosti alebo dôkazy označiť alebo predložiť, pretože o nich nevedel a ani inak z procesného hľadiska nezavinil nesplnenie svojej povinnosti ich tvrdenia alebo predloženia. Procesným uplatnením treba pritom rozumieť podanie účastníka, ktorým takú skutočnosť alebo dôkaz označil na účely jeho zaobstarania, vykonania a vyhodnotenia.

35. S prihliadnutím na vyššie uvedenú prax vyšších súdnych autorít, odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie postupoval v prejednávanej veci vecne správne, nakoľko si na pojednávanie zavolal

obidvoch znalcov, ako znalca, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie pre žalobkyňu, tak aj znalkyňu, ktorá vypracovala znalecký posudok pre žalovanú, a s prihliadnutím na tú skutočnosť, že v rámci týchto posudkov a vyjadrení obaja znalci dospeli k diametrálne odlišnej cene, ktorá má predstavovať výplatu ustupujúcej žalovanej, zameral výsluch na pojednávaní dňa 6. novembra 2025 na odstránenie nezrovnalostí a vysvetlenie postupu oboch znalcov. Správne sa potom po výsluchu a konfrontácii oboch znalcov priklonil k tomu znaleckému posudku, ktorý bol presvedčivejší, a ktorý striktnejšie zdôvodnil svoje východiská a závery. Odvolací súd sa plne stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie, že znalkyňa žalovanej na rozdiel od znalca žalobcu v nehnuteľnosti bola, pretože samotný znalec žalobkyne pripustil, že nebol v stave absolvovať obhliadku a až dodatočne po vypracovaní svojho odborného vyjadrenia si bol danú nehnuteľnosť pozrieť. Znalkyňa žalovanej následne pri výsluchu riadne ozrejmila, prečo vychádzala v posudku zo životnosti 180 rokov s tým, že uviedla, že predpokladaná životnosť závisí od toho, kedy bol dom postavený. Dom bol postavený v roku 1924 a jeho zostatková hodnota je od dátumu, kedy znalkyňa nehnuteľnosť ohodnotila, teda v roku 2024 s tým, že jej dáva životnosť ešte ďalších 80 rokov. Zároveň znalkyňa ozrejmila, že predmetom ocenenia bolo aj príslušenstvo k nehnuteľnosti, na rozdiel od odborného vyjadrenia znalca žalobkyne, preto lebo stavby síce nie sú zapísané a zakreslené v katastrálnej mape, avšak tvoria príslušenstvo tohto rodinného domu, napriek tomu, že pozemok pod domom nie je vysporiadaný. Zo situácie na mieste samom je však zrejmé, že ďalšie stavby, ktoré znalci ohodnocovali, patria k tomuto rodinnému domu s tým, že znalkyňa zároveň vysvetlila, že pokiaľ nie je vlastník domu aj vlastníkom pozemku, toto sa neodzrkadľuje na samotnej hodnote domu, pretože takýto nedostatok nepredstavuje zníženie hodnoty samotného domu. Znalkyňa zároveň, čo sa týka ostatného hodnoteného príslušenstva domu, uviedla, že drobné stavby sú príslušenstvom hlavnej veci a v katastri nehnuteľností sa neevidujú, pričom príslušenstvom veci sú veci, ktoré patria vlastníkovi hlavnej veci a sú ním určené na to, aby sa s hlavnou vecou trvale užívali. Znalkyňa zároveň objasnila, že pri ohodnocovaní príslušenstva domu vychádzala z vyjadrenia žalovanej, ktorá uviedla, že toto príslušenstvo stavali pôvodní vlastníci domu a patria k tomuto domu. Zároveň znalkyňa objasnila, že čo sa týka prístupu k danej nehnuteľnosti, jedná sa a poľnú cestu, ktorá je vyjazdená, pretože je to prístup do lokality v chatovej oblasti, pričom povrch tejto komunikácie tvorí sčasti štrk a sčasti hlina. Znalkyňa tiež vysvetlila spôsob oceňovania príslušenstva k domu a postup aký zvolila pri oceňovaní jednotlivých drobných stavieb nachádzajúcich sa v okolí domu. Zároveň je nepochybné, že predmetom oceňovania bola samotná nehnuteľnosť bez pozemku, pretože na žiadnom z pozemkov nie je spoluvlastnícky podiel strán sporu. Znalkyňa zároveň vysvetlila, prečo použila daný koeficient pri polohovej diferenciácii. V náväznosti na všetky zistené skutkové tvrdenia a výsluchy oboch znalcov sa potom súd prvej inštancie správne priklonil k znaleckému posudku vypracovaného znalkyňou, ktorý v konaní predložila žalovaná. Znalec, ktorý vypracovával odborné vyjadrenie pre žalobkyňu, dostatočne presvedčivo nevyvrátil jej závery a zistenia týkajúce sa primeranej ceny za dané nehnuteľnosti. Zároveň sa súd prvej inštancie správne zaoberal aj návrhom žalobkyne na vykonanie dôkazu formou prieskumu tohto znaleckého posudku znaleckým a dospel k záveru, že s prihliadnutím na cenu danej nehnuteľnosti, dĺžku a hospodárnosť konania je neekonomické, aby v tejto veci bol ustanovený znalecký ústav za účelom preverenia ceny danej nehnuteľnosti, pretože hodnota znaleckého posudku vypracovaného týmto by dosahovala takmer polovicu výplaty, ktorú má poskytnúť žalobkyňa žalovanej za účelom vyplatenia jej podielu.

36. Pokiaľ žalobkyňa v konaní predložila v poradí tretí znalecký posudok na ohodnotenie ceny danej nehnuteľnosti, týmto sa už odvolací súd nezaoberal s prihliadnutím na princíp koncentrácie konania neúplnej apelácie, pretože v prejednávanej veci neboli zistené dôvody, pre ktoré by takýto znalecký posudok nemohol byť predložený už pred súdom prvej inštancie, tak ako bolo uvedené vyššie v tomto odôvodnení.

37. Vo zvyšku odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Odvolací súd nezistil ani pochybenie na strane súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval o otázke náhrady trov konania a odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie, že ako žalobkyňa, tak aj žalovaná boli v spore čiastočne úspešné a čiastočne neúspešné. Je zrejmé, že žalovaná súhlasila so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva, a zároveň aj s prikázaním podielu v prospech žalobkyne, avšak nesúhlasila s výškou náhrady, ktorú žalobkyňa v konaní navrhla voči nej, ako ustupujúcej spoluvlastníčke. Všeobecná cena vyporiadavanej nehnuteľnosti bola stanovená na základe znaleckého posudku s tým, že táto cena nekorešponduje so všeobecnou cenou určenou žalobkyňou a navrhnutou v konaní. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva predstavuje

z hľadiska vzťahu výrokov meritórneho súdneho rozhodnutia špecifický prípad, keďže predmet takéhoto konania nie je deliteľný. Výrok o povinnosti zaplatiť finančnú náhradu za spoluvlastnícky podiel tak priamo obsahovo nadväzuje na výroky o prikázaní veci do vlastníctva niektorého z predchádzajúcich spoluvlastníkov, ktorý zas musí vychádzať z výroku o zrušení doterajšieho podielového spoluvlastníctva. Preto všeobecný súd nemôže pri posudzovaní úspechu niektorého z účastníkov na účely náhrady trov konania hodnotiť jednotlivé výroky rozsudku izolovane. Zároveň je však nutné zdôrazniť, že právo vyplývajúce z pôvodného ustanovenia nie je súčasťou normatívneho textu vyplývajúceho z (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 26. mája 2020). Z toho potom následne vyplýva, že v režime sa pri trovách vychádza zo zásady úspechu, avšak judikatúra pripúšťa osobitné posúdenie úspechu tam, kde výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo znaleckého posudku. Aj keby sa mohlo na prvý pohľad v prejednávanej veci javiť, že výška plnenia závisela od znaleckého posudku, tento záver by v prejednávanej veci nebol správny, pretože v prejednávanej veci boli predložené dva znalecké posudky, resp. znalecký posudok a odborné vyjadrenie, kedy súd po porovnaní ich presvedčivosti a vierohodnosti sa priklonil v konečnom dôsledku k záverom znaleckého posudku predloženého žalovanou, a preto za tohto stavu nemožno konštatovať, že by výška plnenia súvisela od znaleckého posudku, čo by odôvodňovalo plnú náhradu trov konania práve v prospech žalobkyne. V konečnom dôsledku si odvolací súd v celom rozsahu osvojuje dôvody uvedené v bodoch 40 a 41 napadnutého rozsudku, týkajúcej sa náhrady trov konania, ako strán sporu, tak aj štátu, ktoré mu vznikli trovy v súvislosti s vyplatením svedočného, ako odmeny za účasť znalca na súdnom pojednávaní.

38. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s a . V odvolacom konaní úspešnej žalovanej bola priznaná náhrada trov odvolacieho konania voči žalobkyni v rozsahu 100 % s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Strana má právo zvoliť si advokáta a má možnosť sa obrátiť na Centrum právnej pomoci ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).