Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 58/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-31

Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Ľubomíra

Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya vo veci sťažnosti E. F., bytom B.,

zastúpenej advokátom JUDr. M. J., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

a práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote podľa

čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného

súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. na neverejnom zasadnutí

16. októbra 2002 takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo E. F. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48

ods. 2 , ako aj jej právo na prerokovanie veci súdom

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. E. F. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 Sk

(slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažnosti E. F. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 2. mája

2002 č. k. -11 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na konanie sťažnosť E. F., bytom B. (ďalej len „sťažovateľka“),

zastúpenej advokátom JUDr. M. J., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie jej

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prerokovanie veci súdom

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Na základe výzvy ústavného súdu sa k predmetu konania písomne vyjadrili obaja

účastníci konania, okresný súd vyjadrením č. Spr. 3304/02 z 27. mája 2002 a sťažovateľka

prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyjadrením z 3. júla 2002.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich

vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. dospel

k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci. V dôsledku

toho senát ústavného súdu sťažnosť prerokoval na svojom zasadnutí bez prítomnosti

účastníkov, ich zástupcov a verejnosti len na základe písomne predložených vyjadrení

účastníkov a obsahu dotknutého spisu.

Predmetom konania bolo namietané porušenie práv sťažovateľky zaručených v čl. 48

ods. 2 a dohovoru vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn.

, v ktorej podľa nej dochádza k prieťahom v konaní. Od podania žaloby do

podania sťažnosti ústavnému súdu uplynulo 59 mesiacov a 6 dní, čo je takmer 5 rokov,

pričom okresný súd vo veci stále meritórne nerozhodol. Sťažovateľka navrhla 23. mája

1997 pristúpenie ďalšieho účastníka do konania (na strane žalobcu). Okresný súd o tomto

návrhu rozhodol až 21. marca 2000, teda po 34 mesiacoch (t. j. takmer troch rokoch).

O návrhu na pristúpenie ďalšieho účastníka konania (na strane žalovaných) z 11. apríla

2001 okresný súd do podania ústavnej sťažnosti vôbec nerozhodol aj napriek tomu, že

medzitým uplynulo 11 mesiacov a 22 dní, teda takmer rok.

Podľa sťažovateľky z vyššie uvedených skutočností jednoznačne vyplýva, že okresný

súd svojou nečinnosťou spôsobil prieťahy v konaní vedenom pod sp. zn. , čím

porušil jej základné právo na prerokovanie jej veci bez zbytočných prieťahov.

Na základe uvedených skutočností navrhla, aby ústavný súd rozhodol, že „Slovenská

republika, zastúpená Okresným súdom Bratislava 3, v konaní vedenom pod č. ,

moje právo, priznané Čl. 48 ods. 2 SR a Čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských

práv a základných slobôd, na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, porušila“.

Navrhla taktiež, aby ústavný súd podľa

„...uložil Okresnému súdu Bratislava 3, aby vo veci č. konal“, a aby Slovenskej

republike, zastúpenej okresným súdom, uložil povinnosť zaplatiť sťažovateľke finančné

zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk do 30 dní od vyhlásenia rozhodnutia ústavného súdu.

Okresný súd v písomnom vyjadrení k sťažnosti č. Spr. 3304/02 z 27. mája 2002

uviedol, že návrh na začatie konania vo veci sp. zn. bol podaný 3. apríla 1997.

Prvým úkonom príslušnej sudkyne okresného súdu konajúcej vo veci bolo doručenie návrhu

odporcom s výzvou na vyjadrenie úpravou z 10. mája 1999. Predseda okresného súdu

v tomto kontexte poukázal na dlhodobú neprítomnosť pojednávajúcej sudkyne na

pracovisku v období od januára 1999 až do 10. mája 1999. Poukázal taktiež na vysoký počet

nevybavených vecí v príslušnom súdnom oddelení v dôsledku personálnych problémov –

nízkeho počtu sudcov na občianskoprávnom úseku súdu. K ďalšiemu priebehu konania

uviedol, že posledné vyjadrenie k návrhu bolo doručené súdu 7. júna 1999, pričom

21. marca 2000 rozhodla sudkyňa o pripustení pristúpenia ďalšieho účastníka do konania na

strane navrhovateľa, pripustila zmenu petitu návrhu a vyzvala právneho zástupcu

navrhovateľa, aby v lehote 20 dní predložil súdu doklad preukazujúci hodnotu spornej

nehnuteľnosti (znalecký posudok) pre účely vyrubenia súdneho poplatku, no právny

zástupca navrhovateľa požiadal 10. augusta 2000 o predĺženie lehoty do 30. septembra

2000. Ani predĺženú lehotu však nedodržal, preto ho sudkyňa úpravou z 26. marca 2001

opätovne vyzvala na predloženie znaleckého posudku. Právny zástupca navrhovateľa podal

26. marca 2001 návrh na zmenu petitu žaloby a 12. apríla 2001 navrhol pripustenie

pristúpenia do konania ďalšieho účastníka na strane odporcu. Znalecký posudok predložil

súdu 17. apríla 2001. Sudkyňa vyzvala 20. marca 2002 navrhovateľov na zaplatenie

súdneho poplatku za podaný návrh na začatie konania. Podľa názoru predsedu okresného

súdu spôsobil právny zástupca navrhovateľa zdržanie v konaní do značnej miery sám

dvoma návrhmi na zmenu petitu žaloby a dvoma návrhmi na pripustenie pristúpenia ďalších

účastníkov do konania.

Právny zástupca sťažovateľky písomne reagoval na vyjadrenie okresného súdu listom

z 3. júla 2002, v ktorom uviedol, že list okresného súdu z 29. februára 2000, ktorým súd

žiadal o predloženie znaleckého posudku, mu bol doručený až 24. júla 2000, t. j. viac ako

päť mesiacov po vyhotovení tohto listu (dovtedy ležal na súde), čo je priamym dôkazom

prieťahov v konaní. Poukázal na skutočnosť, že predloženie posudku v súdom pôvodne

stanovenej lehote znemožnili prieťahy v postupe orgánov katastra nehnuteľností pri

poskytovaní podkladov potrebných na vyhotovenie posudku. Súd však bol o tomto

probléme informovaný (listom zo 6. septembra 2000) a podľa názoru právneho zástupcu

sťažovateľky mohol vyhovieť jeho žiadosti o vytýčenie termínu pojednávania z 11. októbra

2000 aj bez znaleckého posudku, keďže jeho predloženiu bránil nezákonný postup štátneho

orgánu (orgánu správy katastra nehnuteľností). Uviedol, že podklady na vyhotovenie

znaleckého posudku (overený výpis z listu vlastníctva a overenú kópiu katastrálnej mapy)

získal od orgánov správy katastra nehnuteľností po piatich mesiacoch, a to na základe

niekoľkých osobných ústnych sťažností a na základe troch písomných žiadostí. Znalecký

posudok zaslal okresnému súdu v prílohe listu z 12. marca 2001a opätovne ho osobne podal

v podateľni súdu 14. apríla 2001.

Na základe žiadosti z 12. augusta 2002 predložil okresný súd ústavnému súdu

spisový materiál týkajúci sa konania vedeného pod sp. zn. , k stanovisku právneho

zástupcu sťažovateľky z 3. júla 2002 sa nevyjadril.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania v predmetnej občianskoprávnej veci sťažovateľky.

Sťažovateľka sa na základe svojho tvrdeného spoluvlastníckeho práva k pozemku

zapísanému v pozemkovej knihe vo vložke č. 11044, parc. č. 18030 v katastrálnom území

B. – V. prostredníctvom svojho právneho zástupcu 3. apríla 1997 na okresnom súde

domáhala žalobou určenia, že žalovaní nie sú vlastníkmi pozemkov vzniknuvších

rozdelením pôvodného vyššie označeného pozemku a tiež ich vydania od žalovaných, ktorí

ich v tom čase mali v držbe.

Konanie v tejto veci je na okresnom súde vedené pod sp. zn. a doposiaľ

nebolo právoplatne skončené.

Právny zástupca sťažovateľky navrhol 23. mája 1997 pristúpenie ďalšieho účastníka

do konania na strane žalobcu a následne podaním z 24. júna 1997 zmenil petit žaloby

a opravil chyby v jej texte.

Vo veci konajúca sudkyňa dala 10. mája 1999 súdnej kancelárii pokyn doručiť

žalobu žalovaným, aby sa k nej písomne vyjadrili v lehote 20 dní. Výzva bola vypravená

12. mája 1999. Žalovaní sa k žalobe vyjadrili do 7. júna 1999 okrem žalovanej M. G., ktorá

sa k žalobe nevyjadrila. Lehota na vyjadrenie jej uplynula 9. júna 1999.

Právny zástupca sťažovateľky listom zo 14. júla 1999 urgoval vytýčenie termínu

pojednávania vo veci. Pretože termín pojednávania nebol vytýčený, podal 6. decembra 1999

na okresnom súde sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu, na

ktorú odpovedal listom č. Spr. 2146/99 zo 4. februára 2000 podpredseda okresného súdu.

Uznesením sp. zn. z 21. marca 2000 pripustil okresný súd vstup ďalšieho

účastníka Ing. Ľ. K. do konania na strane navrhovateľa.

Listom z 29. marca 2000 vyzval okresný súd právneho zástupcu sťažovateľky, aby

v lehote 20 dní založil do spisu doklad preukazujúci hodnotu spornej nehnuteľnosti

(znalecký posudok) pre účely vyrubenia súdneho poplatku, a zároveň zaslal 4 opisy podania

z 24. júna 1997, ktorým zmenil petit žaloby. Výzvu zaslal okresný súd na starú adresu

právneho zástupcu sťažovateľky (B. 2), ktorý podaním z 18. júla 1997 doručeným

okresnému súdu 22. júla 1997 oznámil zmenu adresy svojej kancelárie. Pretože poštová

zásielka sa vrátila okresnému súdu ako nedoručená, dala sudkyňa 14. júna 2000 súdnej

kancelárii pokyn zistiť adresu právneho zástupcu sťažovateľky zo zoznamu komerčných

právnikov, v ktorom bol právny zástupca sťažovateľky v tom čase ako komerčný právnik

zapísaný. Po opakovanom doručovaní (výzva bola vypravená 17. júla 2000) prevzal právny

zástupca sťažovateľky výzvu okresného súdu 25. júla 2000.

Na základe uvedenej výzvy okresného súdu mu právny zástupca sťažovateľky zaslal

v prílohe listu z 9. augusta 2000 doručeného okresnému súdu 10. októbra 2000 štyri kópie

doplnenia žaloby a požiadal o predĺženie lehoty na predloženie znaleckého posudku, ktorý

si súd vyžiadal za účelom vyčíslenia súdneho poplatku, do 30. septembra 2000.

Katastrálny odbor Okresného úradu B. odmietol vydať sťažovateľke podklady

potrebné na vyhotovenie znaleckého posudku, na čo jej právny zástupca podal sťažnosť

Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, odboru katastrálnej inšpekcie,

so žiadosťou o nápravu a túto skutočnosť zároveň oznámil okresnému súdu listom zo

6. septembra 2000.

Listom z 11. októbra 2000 žiadal právny zástupca sťažovateľky o vytýčenie termínu

pojednávania vo veci aj bez predloženia znaleckého posudku s poukazom na to, že žaloba

v predmetnej veci bola podaná pred viac ako tromi rokmi, predloženiu znaleckého posudku

bráni nezákonný postup orgánu štátu a že znalecký posudok bude vypracovaný a predložený

dodatočne.

Znalecký posudok zaslal právny zástupca sťažovateľky okresnému súdu v prílohe

listu z 12. marca 2001, okresnému súdu bol podľa pečiatky podateľne doručený 14. marca

2001.

Podaním z 22. marca 2001 doručeným okresnému súdu 26. marca 2001 zobrala

sťažovateľka (prostredníctvom svojho právneho zástupcu) žalobu v časti týkajúcej sa

určenia jej vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam späť (navrhla, aby túto otázku

riešil súd v rámci návrhu na ich vydanie ako otázku predbežnú) a zmenila petit žaloby tak,

že žiadala, aby súd uložil žalovaným povinnosť vydať žalobkyni časti pôvodnej

pozemnoknižnej parcely, ktoré mali v držbe.

Vo veci konajúca sudkyňa dala 26. marca 2001 súdnej kancelárii pokyn doručiť

právnemu zástupcovi sťažovateľky výzvu, aby zaslal okresnému súdu znalecký posudok

preukazujúci hodnotu predmetu sporu v lehote 30 dní. Výzva bola vypravená 5. apríla 2001.

Podaním z 11. apríla 2001 doručeným okresnému súdu 12. apríla 2001 navrhol

právny zástupca žalovaných pristúpenie ďalšieho účastníka do konania na strane žalovaných

– Slovenskej republiky – Slovenského pozemkového fondu a v dôsledku toho tiež zmenil

petit žaloby.

V prílohe listu zo 17. apríla 2001 predložil právny zástupca sťažovateľky okresnému

súdu opätovne znalecký posudok na určenie výšky súdneho poplatku (na základe výzvy

okresného súdu z 5. apríla 2001).

Listom z 3. decembra 2001 podal právny zástupca sťažovateľky druhú sťažnosť na

prieťahy v konaní adresovanú predsedovi okresného súdu.

Vo veci konajúca sudkyňa dala 22. marca 2002 súdnej kancelárii pokyn doručiť

sťažovateľke a ďalšiemu žalobcovi výzvu na zaplatenie súdneho poplatku za podanie žaloby

v lehote 7 dní. Výzva bola vypravená 5. apríla 2002.

Listom z 27. marca 2002 odpovedal podpredseda okresného súdu právnemu

zástupcovi sťažovateľky na jeho sťažnosť na prieťahy v konaní z 3. decembra 2001

doručenú predsedovi okresného súdu 4. decembra 2001. Vo svojej odpovedi pripustil, že

„v konaní došlo k zdržaniu“, čo odôvodnil tým, že „sudkyňa má v oddelení viac ako 400

vecí“.

III.

1. Podľa ustanovenia prvej vety : „Každý má právo, aby sa jeho

vec prerokovala bez zbytočných prieťahov (...).“

Podľa ustanovenia čl. 6 ods. 1 prvej vety dohovoru : „Každý má právo na to, aby

jeho záležitosť bola (...) v primeranej lehote prejednaná (...) súdom (...), ktorý rozhodne

o jeho občianskych právach alebo záväzkoch (...).“

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,

dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

splnenie základného práva podľa nestačí, aby štátne orgány vec

prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet ().

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného

práva podľa skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti

prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, podľa správania účastníka konania

a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (napr. , ). Tieto tri kritériá

zohľadňuje pri namietanom porušení práva na prerokovanie veci súdom v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru aj Európsky súd pre ľudské práva v Štrasburgu.

2. Ústavný súd konštatuje, že občianskoprávne spory týkajúce sa vlastníckych práv

k pozemkom môžu mať za určitých okolností vzhľadom na históriu spoločenského vývoja

na území Slovenska a zmeny právnej úpravy v tejto oblasti povahu právne alebo skutkovo

zložitej veci.

Z konkrétnych okolností daného prípadu však vyplýva, že okresný súd vykonal

v konaní, aj napriek tomu, že žaloba bola podaná 3. apríla 1997, len prvotné úkony

a k zabezpečovaniu dôkazných prostriedkov, resp. k dokazovaniu samotnému a s tým

spojenému právnemu posúdeniu skutkového stavu pre rozhodnutie v merite veci vôbec

nepristúpil.

Prípadná skutková alebo právna zložitosť veci preto nemohla mať v danom prípade

vplyv na vznik zbytočných prieťahov v konaní a s tým spojené možné porušenie práv

sťažovateľky.

3. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, ústavný súd nezistil

takú závažnú skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na jej ťarchu pri posudzovaní

otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom konaní k zbytočným prieťahom.

Je síce pravdou, že právny zástupca sťažovateľky nepredložil znalecký posudok

v súdom pôvodne stanovenej lehote dvadsiatich dní od doručenia výzvy z 29. marca 2000,

ba ani v predĺženej lehote (do 30. septembra 2000), o ktorú požiadal, čo však bolo

spôsobené oneskoreným poskytnutím podkladov potrebných na vyhotovenie znaleckého

posudku zo strany orgánov správy katastra nehnuteľností.

Obdobie, v ktorom okresný súd nekonal, pretože čakal na zaslanie znaleckého

posudku pre účely vyrubenia súdneho poplatku, však nemožno hodnotiť ani ako zbytočné

prieťahy spôsobené súdom. Bolo vecou sťažovateľky zabezpečiť uvedený znalecký

posudok a skutočnosť, že splnenie tejto procesnej povinnosti sťažili možné nedostatky

v činnosti orgánov správy katastra nehnuteľností, nie je pre hodnotenie postupu okresného

súdu v danom prípade právne významná.

Ústavný súd sa nestotožnil s názorom predsedu okresného súdu, podľa ktorého

spôsobil právny zástupca sťažovateľky zdržanie v konaní do značnej miery sám dvoma

návrhmi na zmenu petitu žaloby a dvoma návrhmi na pripustenie pristúpenia ďalších

účastníkov do konania.

Zo skutkových zistení ústavného súdu v uvedenej veci takáto skutočnosť nevyplýva.

Okresný súd do predloženia spisového materiálu vo veci sp. zn. ústavnému súdu

rozhodol iba o návrhu sťažovateľky z 23. mája 1997 na pristúpenie ďalšieho účastníka do

konania, ktoré uznesením sp. zn. z 21. marca 2000 pripustil, ďalšími

spomenutými návrhmi sa nezaoberal. Podľa judikatúry ústavného súdu navyše predĺženie

konania, ktoré je dôsledkom uplatnenia procesných práv účastníkov konania, nemá povahu

zbytočných prieťahov (napr. , , ).

4. Ďalším kritériom, ktoré ústavný súd hodnotil, bol postup okresného súdu

v predmetnej veci.

Ústavný súd zistil obdobia nečinnosti, ktoré mali výrazný vplyv na doterajšiu dĺžku

konania a ktoré treba považovať za zbytočné prieťahy v zmysle .

Ide predovšetkým o obdobie od podania žaloby 3. apríla 1997 do prvého úkonu

sudkyne vo veci 10. mája 1999 (viac ako dva roky a jeden mesiac), obdobie od 9. júna

1999, keď uplynula lehota na vyjadrenie k žalobe poslednej zo žalovaných, do 21. marca

2000, keď uznesením sp. zn. pripustil pristúpenie ďalšieho účastníka do konania

na strane navrhovateľa (viac ako deväť mesiacov), a obdobie od opakovaného predloženia

znaleckého posudku okresnému súdu 17. apríla 2001 do pokynu sudkyne súdnej kancelárii

na vyzvanie žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku 20. marca 2002 (viac ako

11 mesiacov).

Existenciu uvedených období, v ktorých okresný súd vo veci nekonal, nepriamo

potvrdzuje aj vyjadrenie jeho predsedu k sťažnosti sťažovateľky v konaní pred ústavným

súdom č. Spr. 3304/02 z 27. mája 2002. Jeho obranu spočívajúcu v uvedení dôvodov, ktoré

mali ako objektívne príčiny ovplyvniť dĺžku konania (dlhodobá neprítomnosť

pojednávajúcej sudkyne na pracovisku, vysoký počet nevybavených vecí v príslušnom

súdnom oddelení v dôsledku personálnych problémov – nízkeho počtu sudcov na

občianskoprávnom úseku súdu), ústavný súd neakceptoval.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní.

V období od 29. marca 2000 do 17. júla 2000 okresný súd opakovane doručoval

právnemu zástupcovi sťažovateľky výzvu na predloženie znaleckého posudku, pretože

prvýkrát ju zaslal na starú adresu, ktorej zmenu mu právny zástupca oznámil písomným

podaním doručeným 22. júla 1997. Výzvou z 5. apríla 2001 okresný súd znova vyzval

právneho zástupcu na predloženie znaleckého posudku aj napriek tomu, že tento mu bol

doručený už 14. marca 2001. Právny zástupca výzve vyhovel a 17. apríla 2001 opätovne

predložil znalecký posudok.

Podľa právneho názoru ústavného súdu aj nesprávna organizácia práce, ako aj iné

nedostatky v činnosti súdu, ktoré boli príčinou neprimeranej lehoty prerokovania konkrétnej

veci, sú porušením základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

().

Ústavný súd preto postup okresného súdu aj v obdobiach od 29. marca 2000 do

17. júla 2000 a od 14. marca 2001 do 17. apríla 2001 (spolu viac ako štyri mesiace), keď

dochádzalo k zbytočnému opakovaniu procesných úkonov, v dôsledku čoho činnosť

okresného súdu nesmerovala efektívne k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľky ohľadne

tých práv, kvôli ktorým sa naň obrátila (napr. ), posúdil ako konanie

s prieťahmi, ktoré mali charakter zbytočných prieťahov.

Ústavný súd konštatuje, že občianskoprávne konanie, ktoré je predmetom posúdenia,

trvá už viac ako päť rokov a šesť mesiacov, pričom súd prvého stupňa vo veci ešte

meritórne nerozhodol. Z uvedenej doby prevažnú časť (štyri roky a jeden mesiac) tvoria

obdobia, v ktorých dochádzalo k zbytočným prieťahom v konaní v dôsledku nečinnosti

okresného súdu alebo iného porušenia jeho povinnosti organizovať procesný postup

v súdnom konaní tak, aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty sťažovateľky.

S ohľadom na vyššie uvedené nemožno dobu predmetného konania vedeného na

okresnom súde považovať z hľadiska požiadaviek čl. 6 ods. 1 dohovoru za primeranú a ani

za ústavne akceptovateľnú vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov v zmysle . Ústavný súd preto dospel k záveru, že

uvedené práva sťažovateľky boli porušené.

Podľa druhej vety ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo

nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo

veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva v podstatnej miere aj v dôsledku

nečinnosti odporcu, a preto mu nariadil vo veci konať v súlade s ustanoveniami

, v zmysle ktorých len čo sa konanie začalo, postupuje

v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá

(§ 100 ods. 1), pričom v konaní postupuje súd v súčinnosti so všetkými účastníkmi tak, aby

ochrana práv bola rýchla a účinná (§ 6).

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala aj o priznanie finančného zadosťučinenia vo

výške 200 000 Sk z dôvodu, že pôvodný pozemkovoknižný pozemok, ktorého vydania sa

v konaní pred okresným súdom domáha, bol vlastníkom odňatý nezákonným postupom

orgánov štátu. Orgán štátu, ktorý má byť garantom ochrany práv (aj v prípade vlastníkov

tohto pozemku), však nekoná, prípadne spôsobuje prieťahy v konaní. Spoluvlastníci

v dôsledku nečinnosti okresného súdu nemôžu využívať oprávnenia vyplývajúce z ich

vlastníckeho práva.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia ak sa sťažovateľ domáha

primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých

dôvodov sa ho domáha.

Podľa ustanovenia má primerané finančné

zadosťučinenie povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch..

Významnou súčasťou zadosťučinenia sťažovateľky je už samotné deklarovanie

porušenia jej práv, ako aj príkaz ústavného súdu okresnému súdu, aby vo veci ďalej konal

bez zbytočných prieťahov.

Avšak vzhľadom na to, že porušenie základných práv sťažovateľky, ktoré ústavný

súd zistil, nemožno napraviť obnovením stavu pred ich porušením a výrok ústavného súdu

deklarujúci toto porušenie, ako aj jeho príkaz okresnému súdu, aby v ďalšom priebehu

konania postupoval bez zbytočných prieťahov, nemožno, vzhľadom na okolnosti prípadu,

považovať za dostatočnú a účinnú nápravu, priznal ústavný súd sťažovateľke primerané

finančné zadosťučinenie.

Ústavný súd považoval v tomto prípade za primerané priznať sumu 30 000 Sk. Táto

suma zohľadňuje jednak dĺžku zbytočných prieťahov v konaní (štyri roky a jeden mesiac)

a jednak s nimi spojenú nemajetkovú ujmu, ktorá sťažovateľke vznikla v dôsledku obáv

o ochranu jej vlastníckych práv. Vo zvyšnej časti ústavný súd návrh na finančné

zadosťučinenie zamietol.

Ústavný súd pripomína, že cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je

prípadná náhrada majetkovej škody.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti

tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. októbra 2002