Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 99/02

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 23. októbra 2002

v senáte zloženom z predsedníčky Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcov Alexandra Bröstla

a Jána Klučku v konaní o sťažnosti Ing. M. A., bytom K., zastúpenej komerčnou právničkou

JUDr. M. S., K., vo veci porušenia jej základného práva podľa

Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. M. A. podľa a

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e , aby v konaní vedenom pod

sp. zn. konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. M. A. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie vo výške 15 000,--

Sk (slovom: pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Košice I p o v i n n ý

jej vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý nahradiť Ing. M. A. trovy konania vo

výške 8 000,-- Sk (slovom: osemtisíc slovenských korún) na bankový účet komerčnej

právničky JUDr. M. S. vedený v K., do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 22. apríla 2002

doručené podanie Ing. M. A. (ďalej len „sťažovateľka“), bytom K., zastúpenej komerčnou

právničkou JUDr. M. S., K., označené ako „Sťažnosť na nečinnosť Okresného súdu Košice

I“. Sťažovateľka v nej uviedla: „Na Okresnom súde Košice I som podala osobne dňa 7. 7.

2000 návrh na určenie neplatnosti vydedenia a závetu prostredníctvom nášho zvoleného

advokáta. ... Od 7. 7. 2000 som trpezlivo čakala na jeho súdne prejednanie až do februára

r. 2002, t. j. viac ako 18 mesiacov. Pretože súd bol dlhodobo nečinný podala som s mojou

matkou, ktorá bola taktiež netrpezlivá a z nečinnosti súdu nervózna žiadosť adresovanú

predsedovi Okresného súdu Košice I a súčasne sme doručili odpis žiadosti do spisu súdu sp.

zn. . Preto tvrdím, že nečinnosťou OS Košice I od 7. 7. 2000 do 7. 2. 2002 sa

porušili moje základné práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48/2

SR) a na prejednanie veci v rozumnej lehote ( Dohovoru o ĽP a ZS). ...

Na žiadosť adresovanú predsedovi súdu som dodnes odpoveď nedostala. ...

Na základe uvedeného sa domnievam, že boli porušované moje základné práva

zaručené mi SR a Dohovorom o ľudských právach a z dôvodu aby sa v ďalšom

konaní, keďže medzičasom som obdržala predvolanie na pojednávanie, zbytočné prieťahy

neopakovali tak mimoriadne závažným spôsobom porušujúcim moje základné práva sa

obraciam na ÚS a navrhujem, aby boli vydané tieto rozhodnutia

Prijíma sťažnosť Ing. M. A. na ďalšie konanie pred Ústavným súdom Slovenskej

republiky.

Základné právo Ing. M. A. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené

jej SR a na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené jej

ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, ktorým je Slovenská

republika viazaná, postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod č. k. 13 C

552/00 porušené bolo.

Priznáva Ing. M. A. primerané zadosťučinenie a to v sume 200.000,- Sk (po 10.000,-

Sk za každý mesiac nečinnosti), ktorú sumu je povinný Okresný súd Košice I zaplatiť do 2

mesiacov od doručenia rozhodnutia so 17,6 % ným úrokom od prvého dňa nasledujúceho

po nadobudnutí vykonateľnosti tohoto rozhodnutia.

Zakazuje OS Košice I pokračovať v porušovaní základných práv Ing. M. A.

v budúcnosti.

Prikazuje OS Košice I konať vo veci č. k. podľa a /1 “

Keďže sťažnosť sťažovateľky spĺňala všetky zákonom predpísané náležitostí podľa

a o organizácii

Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „“) a neexistovali žiadne dôvody na

jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona, ústavný súd ju uznesením z 5. júna

2002 prijal na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu sťažovateľka podaním doručeným

ústavnému súdu 24. mája 2002 doplnila dôvody, pre ktoré požaduje primerané finančné

zadosťučinenie vo výške Sk 200 000,-- so 17,6 % úrokom (§ 50 ods. 3 zákona o ústavnom

súde), pričom uviedla „spresňujem dôvody uplatnenia finančného zadosťučinenia v rozsahu

200.000,- Sk popri dôvodoch už uvedených v sťažnosti zo dňa 22. 4. 2002 nasledovne:

... Od rozhodnutia Okresného súdu Košice I v súdnom konaní sp. zn. ,

ktorého predmetom je neplatnosť vydedenia a závetu je závislé rozhodnutie a teda

ukončenie dedičského konania začatého po smrti môjho otca 18. 8. 1999, uvedené pod

č. D 691/99; D 119/99 pred Okresným súdom Košice I.

Poldruharočným nekonaním a teda nečinnosťou Okresného súdu Košice I sa

automaticky predlžuje dedičské konanie po mojom nebohom otcovi, kde sú umŕtvené značné

majetkové hodnoty (10 ha pôdy) s ktorými nikto z do úvahy pripadajúcich dedičov nemôže

zatiaľ disponovať a to až do doby právoplatného skončenia dedičského konania po mojom

nebohom otcovi. ...

Uvedená poldruharočná doba čakania na prvé pojednávanie OS

Košice I nepriaznivo preto vplývala na moju psychiku (tiež na psychický stav mojej matky –

starobnej dôchodkyne a vdovy, ktorá ma pri každom našom stretnutí žiadala aby som niečo

v smere konania súdu urobila, čo pôsobilo taktiež nepriaznivo na moje psychické

rozpoloženie a čo som ja pociťovala rovnako ako keby bol zlý psychický stav mojej matky

vtelený do môjho psychického stavu). Ujmu mojej matky som ja pociťovala ako svoju

vlastnú. ...

Nečinnosť Okresného súdu Košice I, keď súd za tak dlhú dobu v mojej veci nekonal,

spôsobila mi nemajetkovú ujmu, ktorú je pomerne ťažko presne vyjadriť v peniazoch

a vzhľadom na postup OS Košice I, ktorý na prvom narýchlo a nie riadne pripravenom

pojednávaní (súd nemal ani spis D 691/99, D 119/99) vypočul iba môjho syna a mňa, sa

nedá očakávať, žeby súd v mojej veci rozhodol v blízkej budúcnosti ak ďalšie pojednávanie

bude až 20. 6. 2002 a potom budú dovolenky. ...

Poldruharočný prieťah súdneho konania zavinený OS Košice I oslabuje aj pamäťové

schopnosti svedkov, ktorých som navrhla vypočuť pred súdom, čo pre spravodlivé súdne

rozhodnutie je ujmou, ktorá môže byť na škodu najmä moju ako žalobkyne, na ktorej

spočíva dôkazné bremeno v súdnom konaní.

Ak ani po 2 rokoch od začatia súdneho sporu, čo už teraz možno konštatovať

s určitosťou na úrovni istoty, nie je právoplatné skončené súdne konanie

sp. zn. , tak sa domnievam, že sú porušované moje namietané základné práva

a hodné sú primeraného spravodlivého finančného zadosťučinenia za mne spôsobené

útrapy, zavinené Okresným súdom Košice I, ktoré aj moju právnu istotu značne oslabili.“

Podľa sa ústavný súd listom zo 6. júna 2002

obrátil na predsedu Okresného súdu Košice I so žiadosťou o vyjadrenie k prijatej sťažnosti

sťažovateľky. Predseda Okresného súdu Košice I vo svojom vyjadrení z 21. júna 2002

(Spr 927/02) uviedol: „Konanie v predmetnej veci bolo začaté dňa 7. 7. 2000. Vo veci do

februára 2002 sa vykonávala príprava pojednávania. Vzhľadom k značnej zaťaženosti súdu

a vybavujúcej sudkyne (nad 400 nevybavených vecí v senáte) a tiež v dôsledku jej dlhodobej

práceneschopnosti vo veci bol vytýčený termín pojednávania až na deň 25. 4. 2002. V tomto

období od nápadu veci do vytýčenia termínu pojednávania došlo k prieťahom v konaní,

ktoré sú zavinené horeuvedenými skutočnosťami.

Sťažnosť p. A. zo dňa 7. 2. 2002 nie je v našom registri vôbec evidovaná, preto sa

k nej nemôžem vyjadriť.“

Vzhľadom na to, že obaja účastníci konania súhlasili s upustením od ústneho

pojednávania, ústavný súd vo veci prieťahov v konaní Okresného súdu Košice I vedenom

pod sp. zn. rozhodol bez ústneho pojednávania (§ 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde). Pred rozhodnutím vo veci sťažovateľky ústavný súd dostal 24. júna 2002 od jej

právnej zástupkyne JUDr. M. S. žiadosť o uplatnenie náhrady trov konania pred ústavným

súdom, v ktorej uviedla: „Na základe uznesenia Ústavného súdu SR v Košiciach zo dňa 5.

júna 2002 č. , ktorým bola prijatá ústavná sťažnosť mojej klientky Ing. M. A. na

ďalšie konanie pred Ústavným súdom SR, očakávajúc konečné rozhodnutie ÚS SR,

vzhľadom na jednoduchosť predmetu konania pred ÚS SR a ťažký údel, ktorý nesie moja

klientka a na jej ťažké srdce na Okresný súd Košice I, ktorý bol veľmi dlhú dobu nečinný,

dopĺňam pre úplnosť petit sťažnosti o uplatnenie náhrady za právne zastupovanie pred

Ústavným súdom SR a preto navrhujem o trovách konania rozhodnúť takto: Okresný súd

Košice I je povinný zaplatiť na trovách právneho zastupovania navrhovateľke 13.500,- Sk,

do rúk komerčnej právničky JUDr. M. S., do 3 dní od doručenia tohto nálezu.“

Vo svojej odpovedi na žiadosť ústavného súdu o oznámenie jednotlivých úkonov

právnych služieb, ako aj spôsobu ich honorovania právna zástupkyňa sťažovateľky

ústavnému súdu listom doručeným 16. októbra 2002 oznámila, že vykonala dva takéto

úkony, a to:

„1. Prevzatie a príprava zastupovania vrátane prvej porady s klientkou á 6 650,- Sk

+ 100,- Sk režijný paušál

2. Písomné podanie na ústavný súd 6 650,- Sk + 100,- Sk režijný paušál

podľa jeho ust. a ust. .“

II.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho

základného práva upraveného v (ďalej len

„ústava“), podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov...“, ako aj v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní Okresného súdu Košice I vedenom pod

sp. zn. o určenie neplatnosti vydedenia a závetu.

Ústavný súd v prípadoch podaní namietajúcich porušenie základného práva podľa

a dohovoru zohľadňuje svoju stabilnú judikatúru, v súlade

s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (), pričom „tento účel možno

zásadne dosiahnuť právoplatným súdnym rozhodnutím. Nepostačuje, že štátny orgán vo

veci koná“ (). K vytvoreniu stavu právnej istoty preto dochádza až

„právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (). Podľa názoru

ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu

účastníka konania považovať také konanie, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu vo

veci.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a dohovoru,

ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného

súdu (3). Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prejednávanej veci.

S použitím uvedených kritérií ústavný súd preskúmal doterajšie konanie pred

Okresným súdom Košice I vedené pod sp. zn. a dospel k nasledovným

záverom:

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, konanie vedené pred Okresným

súdom Košice I pod sp. zn. (konanie o dedičstve vrátane konania o neplatnosť

závetu a vydedenia) tvorí bežnú súčasť rozhodovacej činnosti súdov a pri plynulom

a aktívnom postupe sudcu nepredstavuje významnejší faktor ovplyvňujúci celkovú dĺžku

súdneho konania. Vzhľadom na celkovú nečinnosť Okresného súdu Košice I ústavný súd

nemohol posúdiť právnu a faktickú zložitosť veci v danom prípade z hľadiska jej vplyvu na

dobu (trvanie) konania sp. zn. .

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania pred

Okresným súdom Košice I, toto bolo po doterajšiu dobu jeho konania aktívne a súčinnostné

a neprispelo žiadnym spôsobom k predĺženiu doterajšej doby konania. Z vyžiadaného

súdneho spisu Okresného súdu Košice I ústavný súd zistil, že sťažovateľka bez zbytočného

odkladu zaplatila požadovaný súdny poplatok (2. augusta 2000), jej právny zástupca

2. októbra 2001 žiadal uvedený súd o nariadenie pojednávania vo veci, vo februári 2002

sťažovateľka požiadala Okresný súd Košice I o odstránenie prieťahov v konaní, 19. apríla

2002 mu doručila návrh na vykonanie dokazovania a aktívne sa zúčastnila na oboch jeho

pojednávaniach (25. apríla a 20. júna 2002).

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval, či nedošlo k zbytočným

prieťahom v súdnom konaní sp. zn. , bol postup Okresného súdu Košice I.

Ústavný súd zistil, že Okresný súd Košice I v období od začatia konania 7. júla 2000 do

polovice októbra 2000 vykonával plynule úkony súvisiace s pojednávaním (výzva na

zaplatenie súdneho poplatku navrhovateľmi – 21. júla 2000, pokyn na zaslanie návrhu na

vyjadrenie odporkyni – 7. septembra 2000, pokyn pripojiť k súdnemu spisu dedičský spis

sp. zn. – 12. októbra 2000). V období od 12. októbra 2000 až do 25. apríla

2002 však Okresný súd Košice I vo veci nekonal vôbec bez toho, aby jeho ďalšiemu

postupu bránila zákonná prekážka alebo procesné úkony účastníkov súdneho konania.

To, že v uvedenom období ide o prieťah v konaní, uznal aj predseda Okresného súdu

Košice I vo svojej odpovedi na výzvu ústavného súdu z 21. júna 2002. V súlade so svojou

stabilizovanou judikatúrou (, , ) ústavný súd

konštatuje, že skutočnosti ním uvedené ako príčiny prieťahov v označenom súdnom konaní

(dlhodobá práceneschopnosť konajúceho sudcu, veľký počet nevybavených vecí) nemôžu

ísť na ťarchu účastníka súdneho konania. Toto obdobie preto ústavný súd vyhodnotil ako

zbytočné prieťahy v konaní. Ako ďalšie zbytočné prieťahy v konaní ústavný súd vyhodnotil

aj obdobie od 20. júna 2002, keď po druhom pojednávaní vo veci bolo ďalšie pojednávanie

odročené na neurčito z dôvodu „postúpenia spisu ústavnému súdu“, pretože predloženie

spisu ústavnému súdu nie je zákonnou prekážkou zdôvodňujúcou odročenie pojednávania

na neurčito. Ústavný súd v tejto súvislosti uvádza, že vyžiadané súdne spisy v „živej“ veci

po preštudovaní vracia súdu bez zbytočného odkladu, pričom ich vrátenie je možné

sprevádzať určením lehoty tak, aby konanie o sťažnosti pred ústavným súdom

nepredstavovalo prekážku v plynulom postupe všeobecného súdu.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd rozhodol, že doterajším postupom

(nečinnosťou) Okresného súdu Košice I v konaní došlo k zbytočným prieťahom v súdnom

konaní sp. zn. , a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa

a dohovoru.

III.

1. V nadväznosti na svoje rozhodnutie o porušení základného práva sťažovateľky

podľa a dohovoru a v súlade s zákona

o ústavnom súde ústavný súd Okresnému súdu Košice I prikázal, aby vo veci sp. zn. 13 C

552/00 konal bez zbytočných prieťahov.

2. Keďže ústavný súd rozhodol, že postupom Okresného súdu Košice I v konaní

sp. zn. došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2

a dohovoru, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia podľa . Uvedené ustanovenie uvádza:

„Ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho

práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.“

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“. Z ustanovenia vyplýva, že primerané

finančné zadosťučinenie má povahu náhrady nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch.

Sťažovateľka požadovala primerané finančné zadosťučinenie vo výške 200 000 Sk

(po 10 000 Sk za každý mesiac nečinnosti) so 17,6 % úrokom, ktorého výšku zdôvodnila

nepriaznivým vplyvom nerozhodnutej veci „na moju psychiku“ za „spôsobené útrapy,

zavinené Okresným súdom Košice I“ a za oslabenie právnej istoty.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo

zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného

zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Hoci ústavný súd prikázal Okresnému súdu Košice I, aby v napadnutom súdnom

konaní konal bez zbytočných prieťahov, je toho názoru, že porušenie základného práva

sťažovateľky podľa a dohovoru nemožno účinne odstrániť

len uplatnením tejto jeho právomoci. V dôsledku toho (a aj vzhľadom na dobu nečinnosti)

považoval preto za potrebné rozhodnúť aj o náhrade nemajetkovej ujmy, ktorá sťažovateľke

v dôsledku toho vznikla, a to priznaním primeraného finančného zadosťučinenia. Vzhľadom

na celkovú dobu konania Okresného súdu Košice I poznačenú zbytočnými prieťahmi

(nečinnosťou) vo veci vedenej pod sp. zn. a berúc tiež do úvahy skutočnosť, že

sťažovateľka sa o predĺženie tejto doby nijako nepričinila, a zohľadňujúc tiež konkrétne

okolnosti prípadu, rozhodol, že sumu 15 000 Sk možno považovať za primerané finančné

zadosťučinenie podľa .

4. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej

vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom komerčnou právničkou

JUDr. M. S., ktoré táto vyčíslila sumou 13 500 Sk za dva úkony právnej pomoci.

Ústavný súd priznal sťažovateľke ( ) náhradu trov

konania vo výške 8 000,-- Sk (slovom: osemtisíc slovenských korún) z dôvodu trov jej

právneho zastúpenia. Náhrada trov sa priznala za dva úkony právnej pomoci, každý

v hodnote 3 900,-- Sk (základom bola nominálna mesačná mzda zamestnanca hospodárstva

Slovenskej republiky v prvom polroku 2001 vo výške 11 693,-- Sk) a 100,-- Sk režijný

paušál (§ 1 ods. 3, § 13 ods. 8, § 16 ods. 1 písm. a) a c), § 18, § 25 ods. 1 vyhlášky

Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách komerčných

právnikov za poskytovanie právnej pomoci).

Náhradu trov konania je Okresný súd Košice I povinný zaplatiť na účet právnej

zástupkyne ( v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. októbra 2002