Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
II. ÚS 295/2018
PDF · 207.03 KB
No categories available
II. ÚS 295/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2018
predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného
Advokátskou kanceláriou , ,
konajúcou prostredníctvom advokáta , , vo veci namietaného
porušenia základných práv podľa čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 5 Ústavy
Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní
vedenom pod č. k. IV/3 GPt 415/13/1000-71 v spojení s postupom Krajskej prokuratúry
v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 50/13/4400 a takto
rozhodol:
Sťažnosť , , o d m i e t a .
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla
2016 doručená sťažnosť , (ďalej aj „sťažovateľ“), podľa
čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), v ktorej namieta porušenie
základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1, čl. 48 ods. 2 a čl. 50 ods. 5 ústavy postupom
Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní
vedenom pod č. k. IV/3 GPt 415/13/1000-71 v spojení s postupom Krajskej prokuratúry
v Nitre (ďalej aj „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 50/13/4400,
pretože označené orgány prokuratúry pri výkone dozorovej činnosti nezabezpečili, aby
vyšetrovanie obvineného sťažovateľa, teda prípravné trestné konanie, prebiehalo bez
zbytočných prieťahov, pričom podľa sťažovateľa samotné obvinenie bolo nezákonné
a porušujúce zásadu ne bis in idem.
2. Sťažovateľ (advokát) je od októbra 2013 obvinený za zločin neodvedenia dane
a poistného. Trestné konanie sa vedie na úrovni Policajného zboru pod ČVS: PPZ-
500/NKA-FP-ZA-2013 (ďalej aj „predmetné trestné konanie“), na úrovni krajskej
prokuratúry pod sp. zn. Kv 50/13/4400 a na úrovni generálnej prokuratúry pod sp. zn.
IV/3 Gpt 415/13/1000. Trestné konanie je v štádiu prípravného konania, pričom sťažovateľ
bol stíhaný aj väzobne (II. ÚS 904/2016).
3. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľ je na základe uznesenia
z 10. októbra 2013 obvineným v trestnom konaní vedenom Prezídiom Policajného zboru,
národnou kriminálnou agentúrou, národnou jednotkou finančnej polície, expozitúrou Západ
pod ČVS: PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277
ods. 1 a 4 Trestného zákona, pretože ako splnomocnený za poskytovanie právnych služieb
mal zabezpečiť vyhotovenie kúpno-predajnej zmluvy a faktúr s nereálnym zdaniteľným
plnením, na základe čoho došlo neskôr k vyplateniu nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 600 000 €, ktoré zo strany Daňového úradu Bratislava
na základe výsledkov vykonanej kontroly neboli vyplatené. Uznesením z 29. septembra
2014 bolo obvinenie rozšírené o ďalší skutok pokračovacieho zločinu neodvedenia dane
a poistného podľa § 277 ods. 1 a 4 Trestného zákona spolupáchateľstvom, v rámci ktorého
mal sťažovateľ vystaviť fiktívnu zmluvu o predaji tovarov, ako aj fiktívnu faktúru, aby
spolupáchatelia neoprávnene požiadali o vyplatenie nadmerného odpočtu DPH, ktorý bol
zo strany Daňového úradu Bratislava vyplatený.
4. Sťažovateľ v sťažnosti pokračuje, že už v roku 2004 (30. júna 2004) mu bolo za
ten istý skutok vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru,
úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred sp. zn. SJP-46/OVOZTČ-BB-
2003. Úrad špeciálnej prokuratúry 6. augusta 2009 uznesením č. k. VII/1 Gv 25/06-41
konanie zastavil, pretože tento skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie
veci. Okresný súd Bratislava II v konaní č. k. 5 T 151/2014-599, ktoré sa týkalo zločinu
vydierania, sťažovateľa rozsudkom z 27. októbra 2015 spod obžaloby oslobodil z dôvodu,
že nebolo preukázané, že skutok, za ktorý bol sťažovateľ stíhaný, sa stal.
5. Sťažovateľ uvádza, že jeho pracovná náplň ako právneho zástupcu a člena
Slovenskej advokátskej komory vedeného pod č. je poskytovanie právnych služieb,
spracovanie rôznych zmlúv, dohôd a listín spojených s podnikateľskou a inou činnosťou
mandantov. Jeho hlavnou špecializáciou je daňové a finančné právo, obchodné právo
a právne služby s tým spojené. V súlade s § 23 ods. 1 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii
a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský
zákon) v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej len „zákon o advokácii“) je
advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel
v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na úseku predchádzania
a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje
inak. Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci
jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti
zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta. Podľa § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku
je pri poskytovaní právnych služieb prvoradý záujem klienta. Jeho oprávnené záujmy majú
prednosť pred inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho ohľadom na iných advokátov.
Sťažovateľ akcentuje, že advokát nie je oprávnený bez súhlasu klienta overovať pravdivosť
alebo úplnosť skutkových informácií poskytnutých klientom. Ak má o ich pravdivosti alebo
úplnosti dôvodné pochybnosti, poučí klienta o možných právnych dôsledkoch takto získanej
informácie; možnosť odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb nie je tým
dotknutá. Sťažovateľ tvrdí, že v poskytovaní právnych služieb postupoval v súlade
so zákonom o advokácii, Advokátskym poriadkom a všeobecne záväznými právnymi
predpismi.
6. Sťažovateľ 30. septembra 2015 listom č. 298/15/KM požiadal generálnu
prokuratúru o preskúmanie zákonnosti postupu predmetného trestného konania ČVS: PPZ-
500/NKA-FP-ZA-2013. Sťažovateľ tvrdí, že nedostal relevantnú odpoveď, aj keď v žiadosti
bolo doložené uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 25/06-41 zo 6. augusta
2009, ktorým bolo v obdobnej veci trestné stíhanie sťažovateľa za ten istý trestný čin
(poskytovanie právnej pomoci) zastavené (porov. bod 4). Sťažovateľ požiadal opätovne
o preskúmanie zákonnosti listom č. 350/15/KM z 25. novembra 2015, ale relevantnú
odpoveď nedostal. Naopak, zo strany orgánov činných v trestnom konaní bol podľa
sťažovateľa „vyfabulovaný“ ďalší trestný čin, ktorý mal sťažovateľ spáchať.
7. Sťažovateľ listom č. 05/16/KM opätovne požiadal generálnu prokuratúru
o prešetrenie toho, prečo je stíhaný za obdobný trestný čin, pričom v minulosti bolo takéto
trestné stíhanie proti nemu zastavené. Sťažovateľ tiež opätovne požiadal o poskytnutie
ochrany pre seba a svoju rodinu. Tvrdí, že upovedomenie o relevantnom riešení veci
nedostal. Ani generálna prokuratúra, ani krajská prokuratúra sa vecou podľa sťažovateľa
nezaoberali.
8. Sťažovateľ listom č. 92/16/KM zo 4. marca 2016 požiadal generálnu prokuratúru
o odstránenie prieťahov v konaní. Listom č. k. IV/3 GPt 415/13/1000-74 z 8. marca 2016
dostal odpoveď, že vec bola (medzičasom) postúpená Krajskej prokuratúre v Nitre. Krajská
prokuratúra listom č. k. Kv 50/13/4400-278 z 2. marca 2016, ktorý bol sťažovateľovi
doručený 7. marca 2016, oznamuje, že prekážka v platne rozhodnutej veci nebola zistená.
Ochrana osoby nie je podľa sťažovateľa vôbec riešená. Sťažovateľ podanie uzatvára tým, že
jeho diskriminácia ďalej pokračuje, vec sa nerieši a napokon cituje označené články ústavy
a rozhodnutia ústavného súdu.
9. Sťažovateľ dodáva, že je v právnej neistote nekonaním, resp. nerelevantným
konaním generálnej prokuratúry a stálymi prieťahmi v predmetnom trestnom konaní
vedenom Policajným zborom, čím sa zasiahlo do jeho ústavných práv. Napokon tvrdí, že
porušiteľ práva spôsobuje ďalšie prieťahy, aby znemožnil sťažovateľovi výkon advokácie,
a tým porušuje minimálne právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
10. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ žiada vydať nasledujúci nález:
„1. Základné právo sťažovateľa , upravené v čl. 48
ods. 2 a v čl. 46 ods. 1, čl. 50 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky postupom Generálnej
prokuratúry SR v konaní vedenom č. IV/3 GPt 415/13/1000-71 v spojitosti s konaním
Krajskej prokuratúry Nitra č. Kv 50/13/4400-283 porušené bolo.
2. Generálnej prokuratúre SR sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. , advokátovi a konateľovi spoločnosti
s.r.o. sa priznávajú trovy konania, trovy právneho zastúpenia vo výške
363,34 €, ktoré je Generálna prokuratúra SR povinná zaplatiť na účet... do 10 dní.“
II.
11. Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak
o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
13. Podstatou veci je tvrdenie sťažovateľa, že došlo k porušeniu jeho základného
práva na inú právnu ochranu a zákazu ne bis in idem (i) vznesením obvinenia a stíhaním za
zločin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom. Sťažovateľ taktiež namieta, že
(ii) dĺžka prípravného konania porušuje jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov.
14. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol obvinený v troch trestných
veciach. (i) Trestná vec sp. zn. SJP-46/OVOZTŽ-BB-2003, v ktorej bol obvinený pre
trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa
§ 185a ods. 1 Trestného zákona a pre trestný čin podvodu v štádiu pokusu tým, že sa mal
podieľať na nadmerných daňových odpočtoch s tým, že pomáhal pri prevode obchodných
podielov na „biele kone“, bola uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry zastavená, pretože
tento skutok nebol trestným činom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. augusta 2009
(porov. bod 4). (ii) Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn. 5 T 151/2014 z 27. októbra
2015 oslobodil sťažovateľa spod obžaloby pre zločin vydierania týkajúceho sa prepisu
nehnuteľností. (iii) Prerokúvaná vec sa týka zločinu neodvedenia dane a poistného. Trestné
konanie vedie Policajný zbor pod ČVS: PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013.
15. V úvode argumentácie vo vzťahu k pochybnostiam o ústavnosti samotného
obvinenia ústavný súd musí zmieniť, že ústavná sťažnosť je na rozdiel od tradičných
opravných prostriedkov budovaných „zdola“ skonštruovaná dodatočne „zhora“, aby pokryla
rozhodnutia a zásahy verejnej moci v ich celej šírke a rozmanitosti. Táto univerzálnosť
ústavnej sťažnosti umožňuje prieskum rôznych paralelných konaní, ale v špecifických
situáciách aj čiastkové rozhodnutia v konaniach, pre ktoré sú typické pomerne autonómne
fázy a ktoré ešte nie sú celkovo ukončené (II. ÚS 50/2015). Ústavný súd už výnimočne
konštatoval porušenie ústavných práv aj v súvislosti so vznesením obvinenia (III. ÚS 2/09,
16. Ústavný súd zdôrazňuje, že porozumel argumentácii sťažovateľa týkajúcej sa
jeho roly v prerokúvanej trestnej veci z perspektívy ochrany riadneho výkonu právnej
pomoci. Sťažovateľ totižto tvrdí, že ako právnik, resp. advokát takpovediac len pripravoval
zmluvy, ktoré sú podľa obvinenia súčasťou skutkového deja v trestnej veci. Je pravdou, že
právo sa nevedomky môže ocitnúť uprostred nepráva (ako v podstate tvrdí sťažovateľ), ale
je to aj naopak, neprávo často vzniká v pracovniach právnikov a „v kabáte“ práva.
17. Pozícia advokáta či právnika však sama osebe či abstraktne nevylučuje možnosť
jeho trestného stíhania. V každom prípade v predmetnej veci budú musieť súdne orgány
preukázať aj subjektívnu stránku v trestnej veci, čo nebýva jednoduché a býva opomínané.
Z tohto vyplýva, že ak bude podaná obžaloba, tak sa bude musieť s touto otázkou skutkovo
aj právne, s plným procesným komfortom pre obžalovaných vysporiadať trestný súd. Ak by
mal sťažovateľ pochybnosti o ústavnej kvalite trestného konania, resp. jeho výsledku,
ústavný súd je pripravený sa vecou riadne zaoberať. Ústavný súd už takto zasiahol aj
vo vzťahu k právoplatným odsudzujúcim rozsudkom (porov. III. ÚS 2/2012).
18. Z tohto dôvodu musí ústavný súd odmietnuť v tejto časti sťažnosť pre
neprípustnosť, pretože sú ešte k dispozícii riadne opravné prostriedky. Sporná je aj včasnosť
tohto sťažnostného bodu vzhľadom na uplynutie 3 rokov od vznesenia obvinenia do
podania sťažnosti.
19. Sťažovateľ taktiež tvrdí, že o totožnej veci už bolo rozhodnuté a na túto námietku
dozorujúca prokuratúra nereagovala. K tomu možno uviesť, že v liste z 2. marca 2016
krajská prokuratúra uviedla, že stíhaný skutok nie je totožný s už uzavretou vecou. Reakcia
prokuratúry je určite lakonická, ale prokuratúra sa vecou zaoberala. Ak bude prípadne
podaná obžaloba, tak sa k totožnosti skutkov vyjadrí trestný súd. Závery o subsidiarite
vyslovené vo vzťahu k obvineniu sa vzťahujú aj na túto námietku. Možno tiež dodať, že
sťažovateľ nežiada explicitne zrušiť konkrétne rozhodnutie, ale len vysloviť porušenie
referenčných noriem a prikázať konať.
20. Možno tu doplniť, že ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane
zdôrazňuje, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí
právoplatne skončených. V prebiehajúcom trestnom konaní, resp. v konaní, ktoré bolo iba
začaté, možno i prípadné protiústavné procesné vady napraviť v rámci celého konania
obvyklým a zákonom predvídateľným spôsobom, a to predovšetkým samotnými
všeobecnými súdmi. Ingerenciu ústavného súdu do rozhodovania orgánov činných
v trestnom konaní je preto v prípravnom trestnom konaní potrebné považovať, azda
s výnimkou mimoriadnej situácie, za neprípustnú. Spravidla teda až po právoplatnom
skončení trestného konania možno na ústavnom súde namietať také pochybenia verejnej
moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich
dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd (m. m. III. ÚS 3/02, III. ÚS 18/04,
III. ÚS 75/05, IV. ÚS 76/05, IV. ÚS 220/07).
21. Významnou časťou sťažnosti je námietka ústavne neakceptovateľnej neplynulosti
prípravného konania. Do rozsahu (scope) práva na konanie bez zbytočných prieťahov patrí
aj prípravné trestné konanie. V náleze sp. zn. II. ÚS 99/02 ústavný súd rozhodol, že
„(1) účel práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty obvineného, sa aj
v prípravnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej
lehote. (2) Pri posudzovaní postupu orgánov činných v prípravnom konaní nie je úlohou
Ústavného súdu Slovenskej republiky nahradzovať ich činnosť a určovať, aký optimálnejší
postup v konaní trestná vec obvineného vyžadovala. Úlohou Ústavného súdu Slovenskej
republiky je zistiť, či konkrétny postup týchto orgánov nie je z hľadiska naplnenia práva
obvineného na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky svojvoľný alebo zjavne neodôvodnený. (3) Za zbytočný prieťah v konaní možno
považovať dobu nečinnosti alebo zjavnej neefektívnej činnosti príslušného orgánu pri
napĺňaní účelu Trestného poriadku, predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli náležite
zistené.“
22. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd aj v tomto prípade
skúmal s poukazom na svoju stabilnú judikatúru, to znamená s ohľadom na konkrétne
okolnosti prípadu a berúc do úvahy: a) právnu a faktickú zložitosť veci, b) správanie
sťažovateľa a c) spôsoby, akými v konaní postupovali odporcovia (obdobne pozri napr.
II. ÚS 74/97 a I. ÚS 70/98), pričom ústavný súd prihliada aj na povahu veci.
23. Východiskom úvah ústavného súdu je konštatovanie, že päťročná dĺžka
prípravného konania je len hranične ústavne akceptovateľná. (A) Vec je skutkovo a právne
náročná, pretože pri posudzovaní nadmerných odpočtov DPH nie je jednoduché rozlíšiť
autentické a fiktívne obchody. Vo veci je často potrebná angažovanosť ekonomického
experta, je nutná znalosť daňových predpisov či účtovníctva, a to všetko v otvorenom
priestore Európskej únie. V predmetnej veci musel byť prizvaný znalec a orgány činné
v trestnom konaní museli požiadať aj o právnu pomoc zo zahraničia. Priebeh veci mohol
byť ovplyvnený aj výmenou vyšetrovateľa, pretože pôvodný odišiel na starobný dôchodok
9. decembra 2016. (B) Ústavný súd nevníma zásadný vplyv sťažovateľa na dĺžku konania,
až na jeho záverečnú fázu. (C) Zo zadováženej dokumentácie vyplýva, že nominálne
prebiehali úkony trestného konania plynulo s tým, že medzi nimi niet významných
prestojov. Ústavný súd sa taktiež priebežne informoval o stave trestnej veci (január a apríl
2017, január 2018).
24. V každom prípade podľa vyjadrenia krajskej prokuratúry je vyšetrovanie
k 19. októbru 2017 ukončené. Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, národnej
kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúry Západ skončil vo veci
vyšetrovanie, pričom umožnil sťažovateľovi a jeho obhajcovi preštudovať spisový materiál
(uvedený úkon sa mal uskutočniť 14. novembra 2017). Sťažovateľ sa na úkon preštudovania
spisového materiálu nedostavil, pričom sa ospravedlnil pre závažné zdravotné problémy.
K ospravedlneniu predložil aj súvisiace lekárske správy. S poukazom na obsah lekárskych
správ, ako aj ďalšie skutočnosti zistené z inej trestnej veci bol pre účely vyšetrenia
zdravotného stavu obvineného pribratý (v nadväznosti na predchádzajúci písomný príkaz
sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra) znalec z odboru zdravotníctva
a farmácie. Dosiaľ nebol vo veci podaný znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva
a farmácie, odvetvia psychiatrie, ktorého úlohou je vyšetriť duševný stav obvineného
, , a okrem iného odpovedať na otázku, či tento obvinený je
v súčasnej dobe schopný chápať zmysel trestného konania. U sťažovateľa sa v súčasnosti
vykonáva pozorovanie duševného stavu (nariadené sudcom pre prípravné konanie v inej
trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-912/NKA-FP-ZA-2015) v zdravotníckom ústave
(Psychiatrická nemocnica , Pezinok). Pretože trajektória veci je nezvratne
nasmerovaná k ukončeniu prípravného konania alebo podaniu obžaloby, ústavný súd už
nebude do veci vstupovať, a to aj preto, že sťažovateľ vymedzil svoj sťažnostný návrh
(porov. bod 10) prospektívne, smerom k odstráneniu prieťahov, a nie retrospektívne
k náhrade primeraného finančného zadosťučinenia.
25. Z hľadiska splnenia procesných podmienok konania je potrebné tiež upozorniť,
že sťažovateľ nie je riadne zastúpený. Podľa zistení ústavného súdu z matričných údajov
Slovenskej advokátskej komory vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti mal sťažovateľ od
16. apríla 2016 pozastavený výkon advokácie. Sťažovateľ bol po vyčiarknutí spoločnosti
, zo zoznamu spoločností vedeného Slovenskou
advokátskou komorou vedený ako advokát vykonávajúci advokáciu samostatne, opätovne
s pozastavením výkonu od 21. augusta 2017 až do dátumu vyčiarknutia zo zoznamu
advokátov ku 10. novembru 2017. Aj spoločnosť , bola
vyčiarknutá z obchodného registra.
26. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je nutné odmietnuť ako neprípustnú (body
18 – 20), zjavne neopodstatnenú (bod 24) a pre absenciu povinného právneho zastúpenia
(bod 25). Ústavný súd zároveň zasiela prerokúvané uznesenie krajskej prokuratúre, aby
slúžilo ako impulz k včasnému ukončeniu prípravného trestného konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. júna 2018