Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 295/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. júna 2018

predbežne prerokoval sťažnosť , , zastúpeného

Advokátskou kanceláriou , ,

konajúcou prostredníctvom advokáta , , vo veci namietaného

porušenia základných práv podľa , a

Slovenskej republiky postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní

vedenom pod č. k. IV/3 GPt 415/13/1000-71 v spojení s postupom Krajskej prokuratúry

v Nitre v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 50/13/4400 a takto

rozhodol:

Sťažnosť , , o d m i e t a .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 18. apríla

2016 doručená sťažnosť , (ďalej aj „sťažovateľ“), podľa

(ďalej len „“), v ktorej namieta porušenie

základných práv zaručených v , a postupom

Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní

vedenom pod č. k. IV/3 GPt 415/13/1000-71 v spojení s postupom Krajskej prokuratúry

v Nitre (ďalej aj „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. Kv 50/13/4400,

pretože označené orgány prokuratúry pri výkone dozorovej činnosti nezabezpečili, aby

vyšetrovanie obvineného sťažovateľa, teda prípravné trestné konanie, prebiehalo bez

zbytočných prieťahov, pričom podľa sťažovateľa samotné obvinenie bolo nezákonné

a porušujúce zásadu ne bis in idem.

2. Sťažovateľ (advokát) je od októbra 2013 obvinený za zločin neodvedenia dane

a poistného. Trestné konanie sa vedie na úrovni Policajného zboru pod ČVS: PPZ-

500/NKA-FP-ZA-2013 (ďalej aj „predmetné trestné konanie“), na úrovni krajskej

prokuratúry pod sp. zn. Kv 50/13/4400 a na úrovni generálnej prokuratúry pod sp. zn.

IV/3 Gpt 415/13/1000. Trestné konanie je v štádiu prípravného konania, pričom sťažovateľ

bol stíhaný aj väzobne ().

3. Zo sťažností a z ich príloh vyplýva, že sťažovateľ je na základe uznesenia

z 10. októbra 2013 obvineným v trestnom konaní vedenom Prezídiom Policajného zboru,

národnou kriminálnou agentúrou, národnou jednotkou finančnej polície, expozitúrou Západ

pod ČVS: PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013 za zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277

ods. 1 a 4 , pretože ako splnomocnený za poskytovanie právnych služieb

mal zabezpečiť vyhotovenie kúpno-predajnej zmluvy a faktúr s nereálnym zdaniteľným

plnením, na základe čoho došlo neskôr k vyplateniu nadmerného odpočtu dane z pridanej

hodnoty (ďalej len „DPH“) vo výške 600 000 €, ktoré zo strany Daňového úradu Bratislava

na základe výsledkov vykonanej kontroly neboli vyplatené. Uznesením z 29. septembra

2014 bolo obvinenie rozšírené o ďalší skutok pokračovacieho zločinu neodvedenia dane

a poistného podľa a spolupáchateľstvom, v rámci ktorého

mal sťažovateľ vystaviť fiktívnu zmluvu o predaji tovarov, ako aj fiktívnu faktúru, aby

spolupáchatelia neoprávnene požiadali o vyplatenie nadmerného odpočtu DPH, ktorý bol

zo strany Daňového úradu Bratislava vyplatený.

4. Sťažovateľ v sťažnosti pokračuje, že už v roku 2004 (30. júna 2004) mu bolo za

ten istý skutok vznesené obvinenie uznesením vyšetrovateľa Prezídia Policajného zboru,

úradu boja proti korupcii, odboru boja proti korupcii Stred sp. zn. SJP-46/OVOZTČ-BB-

2003. Úrad špeciálnej prokuratúry 6. augusta 2009 uznesením č. k. VII/1 Gv 25/06-41

konanie zastavil, pretože tento skutok nebol trestným činom a nebol dôvod na postúpenie

veci. Okresný súd Bratislava II v konaní č. k. -599, ktoré sa týkalo zločinu

vydierania, sťažovateľa rozsudkom z 27. októbra 2015 spod obžaloby oslobodil z dôvodu,

že nebolo preukázané, že skutok, za ktorý bol sťažovateľ stíhaný, sa stal.

5. Sťažovateľ uvádza, že jeho pracovná náplň ako právneho zástupcu a člena

Slovenskej advokátskej komory vedeného pod č. je poskytovanie právnych služieb,

spracovanie rôznych zmlúv, dohôd a listín spojených s podnikateľskou a inou činnosťou

mandantov. Jeho hlavnou špecializáciou je daňové a finančné právo, obchodné právo

a právne služby s tým spojené. V súlade s o advokácii

a o zmene a doplnení o živnostenskom podnikaní (živnostenský

zákon) v znení neskorších predpisov v platnom znení (ďalej len „zákon o advokácii“) je

advokát povinný zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel

v súvislosti s výkonom advokácie, ak osobitný predpis na úseku predchádzania

a odhaľovania legalizácie príjmov z trestnej činnosti a financovania terorizmu neustanovuje

inak. Advokát je povinný zachovávať mlčanlivosť aj v prípade, ak ho klient alebo všetci

jeho právni nástupcovia pozbavia tejto povinnosti, ak usúdi, že pozbavenie povinnosti

zachovávať mlčanlivosť je v neprospech klienta. Podľa § 5 ods. 1 Advokátskeho poriadku

je pri poskytovaní právnych služieb prvoradý záujem klienta. Jeho oprávnené záujmy majú

prednosť pred inými záujmami advokáta, ako aj pred jeho ohľadom na iných advokátov.

Sťažovateľ akcentuje, že advokát nie je oprávnený bez súhlasu klienta overovať pravdivosť

alebo úplnosť skutkových informácií poskytnutých klientom. Ak má o ich pravdivosti alebo

úplnosti dôvodné pochybnosti, poučí klienta o možných právnych dôsledkoch takto získanej

informácie; možnosť odstúpiť od zmluvy o poskytovaní právnych služieb nie je tým

dotknutá. Sťažovateľ tvrdí, že v poskytovaní právnych služieb postupoval v súlade

so zákonom o advokácii, Advokátskym poriadkom a všeobecne záväznými právnymi

predpismi.

6. Sťažovateľ 30. septembra 2015 listom č. 298/15/KM požiadal generálnu

prokuratúru o preskúmanie zákonnosti postupu predmetného trestného konania ČVS: PPZ-

500/NKA-FP-ZA-2013. Sťažovateľ tvrdí, že nedostal relevantnú odpoveď, aj keď v žiadosti

bolo doložené uznesenie Úradu špeciálnej prokuratúry č. k. VII/1 Gv 25/06-41 zo 6. augusta

2009, ktorým bolo v obdobnej veci trestné stíhanie sťažovateľa za ten istý trestný čin

(poskytovanie právnej pomoci) zastavené (porov. bod 4). Sťažovateľ požiadal opätovne

o preskúmanie zákonnosti listom č. 350/15/KM z 25. novembra 2015, ale relevantnú

odpoveď nedostal. Naopak, zo strany orgánov činných v trestnom konaní bol podľa

sťažovateľa „vyfabulovaný“ ďalší trestný čin, ktorý mal sťažovateľ spáchať.

7. Sťažovateľ listom č. 05/16/KM opätovne požiadal generálnu prokuratúru

o prešetrenie toho, prečo je stíhaný za obdobný trestný čin, pričom v minulosti bolo takéto

trestné stíhanie proti nemu zastavené. Sťažovateľ tiež opätovne požiadal o poskytnutie

ochrany pre seba a svoju rodinu. Tvrdí, že upovedomenie o relevantnom riešení veci

nedostal. Ani generálna prokuratúra, ani krajská prokuratúra sa vecou podľa sťažovateľa

nezaoberali.

8. Sťažovateľ listom č. 92/16/KM zo 4. marca 2016 požiadal generálnu prokuratúru

o odstránenie prieťahov v konaní. Listom č. k. IV/3 GPt 415/13/1000-74 z 8. marca 2016

dostal odpoveď, že vec bola (medzičasom) postúpená Krajskej prokuratúre v Nitre. Krajská

prokuratúra listom č. k. -278 z 2. marca 2016, ktorý bol sťažovateľovi

doručený 7. marca 2016, oznamuje, že prekážka v platne rozhodnutej veci nebola zistená.

Ochrana osoby nie je podľa sťažovateľa vôbec riešená. Sťažovateľ podanie uzatvára tým, že

jeho diskriminácia ďalej pokračuje, vec sa nerieši a napokon cituje označené články

a rozhodnutia ústavného súdu.

9. Sťažovateľ dodáva, že je v právnej neistote nekonaním, resp. nerelevantným

konaním generálnej prokuratúry a stálymi prieťahmi v predmetnom trestnom konaní

vedenom Policajným zborom, čím sa zasiahlo do jeho ústavných práv. Napokon tvrdí, že

porušiteľ práva spôsobuje ďalšie prieťahy, aby znemožnil sťažovateľovi výkon advokácie,

a tým porušuje minimálne právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

10. Na základe uvedenej argumentácie sťažovateľ žiada vydať nasledujúci nález:

„1. Základné právo sťažovateľa , upravené v čl. 48

ods. 2 a v , postupom Generálnej

prokuratúry SR v konaní vedenom č. IV/3 GPt 415/13/1000-71 v spojitosti s konaním

Krajskej prokuratúry Nitra č. Kv 50/13/4400-283 porušené bolo.

2. Generálnej prokuratúre SR sa prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. , advokátovi a konateľovi spoločnosti

s.r.o. sa priznávajú trovy konania, trovy právneho zastúpenia vo výške

363,34 €, ktoré je Generálna prokuratúra SR povinná zaplatiť na účet... do 10 dní.“

II.

11. Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

12. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého

návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,

na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom

predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

13. Podstatou veci je tvrdenie sťažovateľa, že došlo k porušeniu jeho základného

práva na inú právnu ochranu a zákazu ne bis in idem (i) vznesením obvinenia a stíhaním za

zločin neodvedenia dane a poistného spolupáchateľstvom. Sťažovateľ taktiež namieta, že

(ii) dĺžka prípravného konania porušuje jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov.

14. Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ bol obvinený v troch trestných

veciach. (i) Trestná vec sp. zn. SJP-46/OVOZTŽ-BB-2003, v ktorej bol obvinený pre

trestný čin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej a teroristickej skupiny podľa

a pre trestný čin podvodu v štádiu pokusu tým, že sa mal

podieľať na nadmerných daňových odpočtoch s tým, že pomáhal pri prevode obchodných

podielov na „biele kone“, bola uznesením Úradu špeciálnej prokuratúry zastavená, pretože

tento skutok nebol trestným činom. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 25. augusta 2009

(porov. bod 4). (ii) Okresný súd Bratislava II rozsudkom sp. zn. z 27. októbra

2015 oslobodil sťažovateľa spod obžaloby pre zločin vydierania týkajúceho sa prepisu

nehnuteľností. (iii) Prerokúvaná vec sa týka zločinu neodvedenia dane a poistného. Trestné

konanie vedie Policajný zbor pod ČVS: PPZ-500/NKA-FP-ZA-2013.

15. V úvode argumentácie vo vzťahu k pochybnostiam o ústavnosti samotného

obvinenia ústavný súd musí zmieniť, že ústavná sťažnosť je na rozdiel od tradičných

opravných prostriedkov budovaných „zdola“ skonštruovaná dodatočne „zhora“, aby pokryla

rozhodnutia a zásahy verejnej moci v ich celej šírke a rozmanitosti. Táto univerzálnosť

ústavnej sťažnosti umožňuje prieskum rôznych paralelných konaní, ale v špecifických

situáciách aj čiastkové rozhodnutia v konaniach, pre ktoré sú typické pomerne autonómne

fázy a ktoré ešte nie sú celkovo ukončené (). Ústavný súd už výnimočne

konštatoval porušenie ústavných práv aj v súvislosti so vznesením obvinenia (,

).

16. Ústavný súd zdôrazňuje, že porozumel argumentácii sťažovateľa týkajúcej sa

jeho roly v prerokúvanej trestnej veci z perspektívy ochrany riadneho výkonu právnej

pomoci. Sťažovateľ totižto tvrdí, že ako právnik, resp. advokát takpovediac len pripravoval

zmluvy, ktoré sú podľa obvinenia súčasťou skutkového deja v trestnej veci. Je pravdou, že

právo sa nevedomky môže ocitnúť uprostred nepráva (ako v podstate tvrdí sťažovateľ), ale

je to aj naopak, neprávo často vzniká v pracovniach právnikov a „v kabáte“ práva.

17. Pozícia advokáta či právnika však sama osebe či abstraktne nevylučuje možnosť

jeho trestného stíhania. V každom prípade v predmetnej veci budú musieť súdne orgány

preukázať aj subjektívnu stránku v trestnej veci, čo nebýva jednoduché a býva opomínané.

Z tohto vyplýva, že ak bude podaná obžaloba, tak sa bude musieť s touto otázkou skutkovo

aj právne, s plným procesným komfortom pre obžalovaných vysporiadať trestný súd. Ak by

mal sťažovateľ pochybnosti o ústavnej kvalite trestného konania, resp. jeho výsledku,

ústavný súd je pripravený sa vecou riadne zaoberať. Ústavný súd už takto zasiahol aj

vo vzťahu k právoplatným odsudzujúcim rozsudkom (porov. ).

18. Z tohto dôvodu musí ústavný súd odmietnuť v tejto časti sťažnosť pre

neprípustnosť, pretože sú ešte k dispozícii riadne opravné prostriedky. Sporná je aj včasnosť

tohto sťažnostného bodu vzhľadom na uplynutie 3 rokov od vznesenia obvinenia do

podania sťažnosti.

19. Sťažovateľ taktiež tvrdí, že o totožnej veci už bolo rozhodnuté a na túto námietku

dozorujúca prokuratúra nereagovala. K tomu možno uviesť, že v liste z 2. marca 2016

krajská prokuratúra uviedla, že stíhaný skutok nie je totožný s už uzavretou vecou. Reakcia

prokuratúry je určite lakonická, ale prokuratúra sa vecou zaoberala. Ak bude prípadne

podaná obžaloba, tak sa k totožnosti skutkov vyjadrí trestný súd. Závery o subsidiarite

vyslovené vo vzťahu k obvineniu sa vzťahujú aj na túto námietku. Možno tiež dodať, že

sťažovateľ nežiada explicitne zrušiť konkrétne rozhodnutie, ale len vysloviť porušenie

referenčných noriem a prikázať konať.

20. Možno tu doplniť, že ústavný súd vo svojej ustálenej judikatúre opakovane

zdôrazňuje, že ústavné súdnictvo je vybudované predovšetkým na zásade prieskumu vecí

právoplatne skončených. V prebiehajúcom trestnom konaní, resp. v konaní, ktoré bolo iba

začaté, možno i prípadné protiústavné procesné vady napraviť v rámci celého konania

obvyklým a zákonom predvídateľným spôsobom, a to predovšetkým samotnými

všeobecnými súdmi. Ingerenciu ústavného súdu do rozhodovania orgánov činných

v trestnom konaní je preto v prípravnom trestnom konaní potrebné považovať, azda

s výnimkou mimoriadnej situácie, za neprípustnú. Spravidla teda až po právoplatnom

skončení trestného konania možno na ústavnom súde namietať také pochybenia verejnej

moci, ktoré neboli odstránené v jeho dovtedajšom priebehu a ktoré mohli vo svojich

dôsledkoch spôsobiť porušenie práv a slobôd (m. m. , ,

, , ).

21. Významnou časťou sťažnosti je námietka ústavne neakceptovateľnej neplynulosti

prípravného konania. Do rozsahu (scope) práva na konanie bez zbytočných prieťahov patrí

aj prípravné trestné konanie. V náleze sp. zn. ústavný súd rozhodol, že

„(1) účel práva na konanie bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky, ktorým je predovšetkým odstránenie stavu právnej neistoty obvineného, sa aj

v prípravnom konaní sleduje konaním a rozhodovaním príslušných orgánov v primeranej

lehote. (2) Pri posudzovaní postupu orgánov činných v prípravnom konaní nie je úlohou

Ústavného súdu Slovenskej republiky nahradzovať ich činnosť a určovať, aký optimálnejší

postup v konaní trestná vec obvineného vyžadovala. Úlohou Ústavného súdu Slovenskej

republiky je zistiť, či konkrétny postup týchto orgánov nie je z hľadiska naplnenia práva

obvineného na konanie bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky svojvoľný alebo zjavne neodôvodnený. (3) Za zbytočný prieťah v konaní možno

považovať dobu nečinnosti alebo zjavnej neefektívnej činnosti príslušného orgánu pri

napĺňaní účelu , predovšetkým požiadavky, aby trestné činy boli náležite

zistené.“

22. Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní ústavný súd aj v tomto prípade

skúmal s poukazom na svoju stabilnú judikatúru, to znamená s ohľadom na konkrétne

okolnosti prípadu a berúc do úvahy: a) právnu a faktickú zložitosť veci, b) správanie

sťažovateľa a c) spôsoby, akými v konaní postupovali odporcovia (obdobne pozri napr.

a ), pričom ústavný súd prihliada aj na povahu veci.

23. Východiskom úvah ústavného súdu je konštatovanie, že päťročná dĺžka

prípravného konania je len hranične ústavne akceptovateľná. (A) Vec je skutkovo a právne

náročná, pretože pri posudzovaní nadmerných odpočtov DPH nie je jednoduché rozlíšiť

autentické a fiktívne obchody. Vo veci je často potrebná angažovanosť ekonomického

experta, je nutná znalosť daňových predpisov či účtovníctva, a to všetko v otvorenom

priestore Európskej únie. V predmetnej veci musel byť prizvaný znalec a orgány činné

v trestnom konaní museli požiadať aj o právnu pomoc zo zahraničia. Priebeh veci mohol

byť ovplyvnený aj výmenou vyšetrovateľa, pretože pôvodný odišiel na starobný dôchodok

9. decembra 2016. (B) Ústavný súd nevníma zásadný vplyv sťažovateľa na dĺžku konania,

až na jeho záverečnú fázu. (C) Zo zadováženej dokumentácie vyplýva, že nominálne

prebiehali úkony trestného konania plynulo s tým, že medzi nimi niet významných

prestojov. Ústavný súd sa taktiež priebežne informoval o stave trestnej veci (január a apríl

2017, január 2018).

24. V každom prípade podľa vyjadrenia krajskej prokuratúry je vyšetrovanie

k 19. októbru 2017 ukončené. Vyšetrovateľ Prezídia Policajného zboru, národnej

kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúry Západ skončil vo veci

vyšetrovanie, pričom umožnil sťažovateľovi a jeho obhajcovi preštudovať spisový materiál

(uvedený úkon sa mal uskutočniť 14. novembra 2017). Sťažovateľ sa na úkon preštudovania

spisového materiálu nedostavil, pričom sa ospravedlnil pre závažné zdravotné problémy.

K ospravedlneniu predložil aj súvisiace lekárske správy. S poukazom na obsah lekárskych

správ, ako aj ďalšie skutočnosti zistené z inej trestnej veci bol pre účely vyšetrenia

zdravotného stavu obvineného pribratý (v nadväznosti na predchádzajúci písomný príkaz

sudcu pre prípravné konanie Okresného súdu Nitra) znalec z odboru zdravotníctva

a farmácie. Dosiaľ nebol vo veci podaný znalecký posudok znalca z odboru zdravotníctva

a farmácie, odvetvia psychiatrie, ktorého úlohou je vyšetriť duševný stav obvineného

, , a okrem iného odpovedať na otázku, či tento obvinený je

v súčasnej dobe schopný chápať zmysel trestného konania. U sťažovateľa sa v súčasnosti

vykonáva pozorovanie duševného stavu (nariadené sudcom pre prípravné konanie v inej

trestnej veci vedenej pod ČVS: PPZ-912/NKA-FP-ZA-2015) v zdravotníckom ústave

(Psychiatrická nemocnica , Pezinok). Pretože trajektória veci je nezvratne

nasmerovaná k ukončeniu prípravného konania alebo podaniu obžaloby, ústavný súd už

nebude do veci vstupovať, a to aj preto, že sťažovateľ vymedzil svoj sťažnostný návrh

(porov. bod 10) prospektívne, smerom k odstráneniu prieťahov, a nie retrospektívne

k náhrade primeraného finančného zadosťučinenia.

25. Z hľadiska splnenia procesných podmienok konania je potrebné tiež upozorniť,

že sťažovateľ nie je riadne zastúpený. Podľa zistení ústavného súdu z matričných údajov

Slovenskej advokátskej komory vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti mal sťažovateľ od

16. apríla 2016 pozastavený výkon advokácie. Sťažovateľ bol po vyčiarknutí spoločnosti

, zo zoznamu spoločností vedeného Slovenskou

advokátskou komorou vedený ako advokát vykonávajúci advokáciu samostatne, opätovne

s pozastavením výkonu od 21. augusta 2017 až do dátumu vyčiarknutia zo zoznamu

advokátov ku 10. novembru 2017. Aj spoločnosť , bola

vyčiarknutá z obchodného registra.

26. Ústavný súd konštatuje, že sťažnosť je nutné odmietnuť ako neprípustnú (body

18 – 20), zjavne neopodstatnenú (bod 24) a pre absenciu povinného právneho zastúpenia

(bod 25). Ústavný súd zároveň zasiela prerokúvané uznesenie krajskej prokuratúre, aby

slúžilo ako impulz k včasnému ukončeniu prípravného trestného konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. júna 2018