Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 8/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 31. marca 2005 v senáte

zloženom z predsedu Štefana Ogurčáka a zo sudcov Eduarda Báránya a Lajosa Mészárosa

prerokoval prijatú sťažnosť JUDr. P. P., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P.,

Advokátska kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa Slovenskej

republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III

v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š i l

základné právo JUDr. P. P., aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov,

zaručené v a jeho právo na prerokovanie veci

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd.

2. Okresnému súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. P. P. p r i z n á v a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 11 991 Sk

(slovom jedenásťtisícdeväťstodeväťdesiatjeden slovenských korún), ktorú je Okresný súd

Bratislava III povinný vyplatiť jeho právnej zástupkyni advokátke JUDr. T. P. do jedného

mesiaca od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Vo zvyšnej časti sťažnosti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením

z 13. januára 2005 č. k. -9 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady

Slovenskej republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,

o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. P. P., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), vo

veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej

aj „okresný súd“ alebo „súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. (ďalej aj

„napadnuté konanie“).

1. 1. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že: «Sťažovateľ dňa 03. 05. 2002 podal na

Okresnom súde v Žiline žalobu na ochranu osobnosti. Vec bola vedená pod

sp. zn. . (...)

Uznesením NS SR sp. zn. z 30. 09. 2002 bola označená vec prikázaná

podľa ustanovenia Okresnému súdu Bratislava III. (...)

Na Okresnom súde Bratislava III je vec vedená od 21. 11. 2002 pod

sp. zn. . Do dňa spracovania sťažnosti v označenej veci nebol podľa poznatkov

sťažovateľa vykonaný žiaden úkon smerujúci k rozhodnutiu súdu vo veci.

Sťažovateľ dňa 14. 07. 2004 zaslal predsedovi OS Bratislava III sťažnosť na prieťahy

v konaní v zmysle o štátnej správe súdov v znení noviel. (...)

Ku dňu spracovania sťažnosti predseda OS Bratislava III na sťažnosť zo 14. 07.

2004 sťažovateľovi neodpovedal. (...)

Z hľadiska dĺžky celého súdneho konania nemožno neprihliadnuť k tomu, že samotná

žaloba vo veci bola podaná 03. 05. 2002, teda pred viac ako 2 a pol rokom a samotná

nečinnosť konajúceho súdu predstavuje ku dňu spracovania sťažnosti 2 roky a 2 dni. (...)

Sťažovateľ je toho názoru, že postup Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej

pod sp. zn. porušuje jeho základné právo upravené v SR,

podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných

prieťahov a v jeho prítomnosti, aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

Sťažovateľ je toho názoru, že postup Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej pod

sp. zn. porušuje základné právo uvedené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého každý má právo na to, aby jeho

záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým

a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo

záväzkoch alebo oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

K základným kritériám, ktoré ústavný súd v súlade so svojou judikatúrou

(, ) zohľadňuje pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo

k zbytočným prieťahom v konaní, sťažovateľ uvádza:

1) Predmetom konania pred okresným súdom je žaloba o ochranu osobnosti. Vec nie

je právne a fakticky zložitá.

2) Správanie sa sťažovateľa žiadnym spôsobom nevytvorilo situáciu, ktorá by

odôvodňovala zbytočné prieťahy v postupe konajúceho súdu. (...)

3) Sťažovateľ zastáva názor, že zbytočné prieťahy v označenej veci boli spôsobené

v podstate pretrvávajúcou nečinnosťou konajúceho súdu.

V súlade s sa sťažovateľ domáha, aby

Ústavný súd SR vyslovil, že jeho právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa SR a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote podľa

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu

Bratislava III pod sp. zn. porušené bolo.

V súlade s ust. druhá a tretie veta SR sťažovateľ sa domáha

výroku ústavného súdu, aby prikázal prvostupňovému súdu konať bez zbytočných prieťahov.

V súlade s ust. SR sťažovateľ sa domáha primeraného

finančného zadosťučinenia.

V súlade s ust. v znení noviel sťažovateľ

primerané finančné zadosťučinenie odôvodňuje pretrvávajúcim pocitom neistoty, ktorý

vyplýva zo situácie, keď má faktický a právny záujem na ochrane svojej osobnosti, pričom

správanie žalovanej strany nenasvedčuje tomu, že by vec mohla byť vybavená mimosúdnym

spôsobom.

Sťažovateľ primerané finančné zadosťučinenie odôvodňuje aj pocitmi márnosti

a nespravodlivosti, ktoré ho sprevádzajú pri porušovaní jeho základného práva na konanie

súdu bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľ poukazuje na to, že v konaní o ochranu

osobnosti každý právny prostriedok nápravy plynutím času stráca na svojej účinnosti.

V konaní o ochranu osobnosti sa vyžaduje v záujme zachovania oprávnených záujmov

a práv dotknutej osoby rýchly a účinný postup štátneho orgánu, v danom prípade súdu.

Sťažovateľ je toho názoru, že navrhovaná suma primeraného finančného zadosťučinenia

zodpovedá zásadám spravodlivosti a je primeraným finančným zadosťučinením na

zmiernenie nemajetkovej ujmy, ktorá mu vznikla zbytočnými prieťahmi konajúceho súdu.

Sťažovateľ zdôrazňuje, že právo, aby vec bola prejednaná v primeranej lehote je

integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces v zmysle čl. 6 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd. Podmieňuje priamo spravodlivý charakter konania,

pretože neúmerné prieťahy majú za následok stratu dôkazov alebo oslabenie ich hodnoty.

Neskoré rozhodnutie môže pre účastníka konania vôbec stratiť zmysel, teda doslova platí

„neskorá spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť“ (justice deleyed is justice denied).

Podľa názoru sťažovateľa príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti

a účastník konania je príliš dlho vystavený neistote o výsledku procesu, úzkostí a stresu

s tým spojený. Všetky tieto procesy sú blízke sťažovateľovi, ktorý sa domáha svojich práv od

03. 05. 2002.

(...) Sťažovateľ (...) navrhuje, aby Ústavný súd SR po vykonanom dokazovaní

rozhodol o sťažnosti sťažovateľa nálezom a takto rozhodol

1) Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prerokovanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2) Okresnému súdu Bratislava III prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3) JUDr. P. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 100.000,- (stotisíc) Sk,

ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od

právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4) Okresný súd Bratislava III je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia

nahradiť trovy konania JUDr. P. P. tak ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného súdu SR.»

1. 2. Sťažovateľ 10. februára 2005 doplnil svoju sťažnosť a uviedol:

„1) Dňa 09. 02. 2005 bolo právnej zástupkyni sťažovateľa doručené uznesenie

Ústavného súdu SR č. k. -9 z 13. 01. 2005. Sťažovateľ dopĺňa svoju sťažnosť

z 23. 11. 2004 o aktuálne informácie o stave veci vedenej na OS Bratislava III. pod

sp. zn. a oznamuje Ústavnému súdu SR, že Okresný súd Bratislava III. je

v označenej veci naďalej nečinný, pretože sťažovateľ nemá poznatky o žiadnom procesnom

úkone, ktorý by v označenej veci konajúci súd vykonal.

Samotná nečinnosť konajúceho súdu teda predstavuje ku dňu 10. 02. 2005 dva roky,

dva mesiace a dvadsať dní. Zároveň sťažovateľ oznamuje, že k dnešnému dňu mu nebola

doručená odpoveď predsedu OS Bratislava III. na sťažnosť na prieťahy v konaní v zmysle

o štátnej správe súdov v znení noviel zo 14. 07. 2004.

2) V súlade s ustanovením v znení neskorších

predpisov sťažovateľ súhlasí s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania vo

veci vedenej pod sp. zn. . (...)“

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedom JUDr. B. T., listom z 28. februára 2005 sp.

zn. Spr. 3132/2005, ku ktorému bolo pripojené aj stanovisko sudcu JUDr. M. K., a právna

zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu okresného súdu z 18. marca

2005.

2. 1. Predseda okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedol, že:

„(...) Žaloba žalobcu: JUDr. P. P. zastúpeného: JUDr. L. P., advokátom proti

žalovanému: JUDr. P. H. o ochranu osobnosti evidovaná pod sp. zn.: bola

odstúpená tunajšiemu súdu Okresným súdom v Žiline na základe uznesenia Najvyššieho

súdu SR 21. 11. 2002.

Vec vybavuje ako zákonný sudca JUDr. M. K.

- 23. 12. 2003 súd vyzval žalobcu o zaplatenie súdneho poplatku,

- 14. 2. 2005 súd zastavil konanie pre nezaplatenie súdneho poplatku

Podľa môjho názoru v predmetnej veci nedošlo k porušeniu práva sťažovateľa na

prejednanie veci bez zbytočného prieťahu, nakoľko dôvod nečinnosti súdu spočíval

v neuhradení súdneho poplatku, ktorého neuhradenia musel byť sťažovateľ vzhľadom na

svoje vzdelanie vedomý rovnako ako i dôsledkov neuhradenia súdneho poplatku. (...)

Na ústnom prejednaní sťažnosti netrvám.

Z vyjadrenia zákonného sudcu zo 14. februára 2005 vyplýva:

«Rozhodnutiami Najvyššieho súdu SR bolo prikázaných Okresnému súdu

Bratislava III z dôvodu vhodnosti asi 30 vecí ochrany osobnosti žalobcu proti rôznym

subjektom ako žalovaným. Keďže som veci ochrany osobnosti vybavoval špecializovane,

všetky uvedené veci napadli do môjho súdneho oddelenia.

Doposiaľ som rozhodol desať vecí, niektoré boli odvolacím súdom potvrdené,

niektoré zmenené, niektoré zrušené. V ďalších veciach sú nariadené pojednávania,

v ďalších som robil iné procesné úkony. Je pravdou, že v týchto veciach som nekonal, ale od

roku 2000 som konal a konám v ostatných veciach JUDr. P., pričom išlo a ide o náročné

veci, ktorých predmetom sú zásahy do osobnostných práv žalobcu vedené médiami alebo

fyzickými osobami prostredníctvom médií. V týchto veciach žalobca uplatňoval priznanie

náhrad nemajetkovej ujmy v miliónoch Sk. Náročnosti vecí zodpovedali aj rozsudky.

Rozsudok vo veci sp. zn. mal v konečnej počítačovej podobe 183 strán, rozsudok

vo veci sp. zn. mal 54 strán, rozsudok vo veci sp. zn. mal 47 strán

atď.

Venoval som sa veciam žalobcu, ktoré som považoval z jeho pohľadu za

naliehavejšie ako tieto dve, ktorých predmetom je skutočnosť vedená policajtom v úradnom

zázname, ktorý je súčasťou preverovacieho spisu a výrazy JUDr. P. H., predsedu

Okresného súdu Žilina použité na pracovnej porade voči žalobcovi: „Hovoríte drísty“.

„Drístate“. Samozrejme nechcem ich tým zľahčovať, ale sú neporovnateľné s vecami

žalobcu, v ktorých sa konalo a koná.»

2. 2. Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k uvedenému vyjadreniu

okresného súdu uviedla:

«1) (...) Sťažovateľ považuje za potrebné zdôrazniť, že vyjadrenie podpísané

predsedom Okresného súdu Bratislava III z 28. 02. 2005 obsahuje dôležitý údaj, ktorý

nezodpovedá skutočnosti, pretože podľa tohto vyjadrenia „23. 12. 2003 súd vyzval žalobcu

o zaplatenie súdneho poplatku“. Toto tvrdenie je nepravdivé, pretože konajúci súd vyzval

sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku výzvou z 23. 12. 2004, ktorá bola doručená

sťažovateľovi 08. 01. 2005. (...)

Z objektívnych príčin (operácia a následná práceneschopnosť) sťažovateľ nezaplatil

súdny poplatok v lehote určenej vo výzve, na čo reagoval Okresný súd Bratislava III tak, že

uznesením č. k. -21 zo 14. 02. 2005 konanie zastavil. Sťažovateľ proti uzneseniu

o zastavení konania podal dňa 02. 03. 2005 odvolanie a zaplatil zároveň súdny poplatok.

O týchto skutočnostiach informoval sťažovateľ Ústavný súd SR už písomným podaním

z 02. 03. 2005.

Sťažovateľ sa nestotožňuje so záverom predsedu OS Bratislava III, ktorý prezentuje

vo vyjadrení z 28. 02. 2005, a podľa ktorého dôvod nečinnosti súdu spočíval v neuhradení

súdneho poplatku. Sťažovateľ môže uznať vlastnú nečinnosť len v období od 08. 01. 2005,

kedy mu bola doručená výzva na zaplatenie súdneho poplatku do 02. 03. 2005 kedy súdny

poplatok zaplatil, pričom táto nečinnosť sťažovateľa bola spôsobená jeho zdravotnými

problémami. Táto skutočnosť však nič nemení na tom, že sťažovateľ je pripravený toto

obdobie vlastnej nečinnosti akceptovať.

Sťažovateľ však poukazuje na to, že konajúci súd k dnešnému dňu nedoručil

sťažovateľovi rozhodnutie o odvolaní z 02. 03. 2005 napriek tomu, že v tomto prípade ide

o jednoduché procesné rozhodnutie, ktorým pri splnení zákonných podmienok konajúci súd

zruší vlastné uznesenie o zastavení konania.

Sťažovateľ v závere vyjadrenia pripomína, že k dnešnému dňu mu nebolo doručené

žiadne vyjadrenie k jeho sťažnosti na prieťahy v konaní zo 14. 07. 2004. (...)

2) Sťažovateľ navrhuje, aby Ústavný súd SR o trovách konania rozhodol takto:

Okresný súd Bratislava III je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti nálezu

Ústavného súdu SR zaplatiť sťažovateľovi JUDr. P. P. trovy konania vo výške 15.622,- Sk

na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P.»

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v , resp. práva na

prerokovanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania

a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil nasledovný priebeh

a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. :

Dňa 3. mája 2002 podal sťažovateľ na Okresnom súde Žilina žalobu o ochranu

osobnosti proti JUDr. P. H., predsedovi Okresného súdu Žilina (ďalej len „odporca“). Vec

bola zaevidovaná pod sp. zn. .

Dňa 31. mája 2002 doručil sťažovateľ Okresnému súdu Žilina návrh na prikázanie

veci z dôvodu vhodnosti Okresnému súdu Bratislava III.

Dňa 3. júna 2002 zákonný sudca Mgr. M. Š. oznámil predsedovi Okresného súdu

Žilina námietku svojej zaujatosti.

Dňa 12. júla 2002 bol spis predložený Krajskému súdu v Žiline na rozhodnutie

o vylúčení sudcov Okresného súdu Žilina.

Dňa 19. júla 2002 konajúci sudca Krajského súdu v Žiline dal úpravou kancelárii

pokyn, aby predložila spis Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky z dôvodu, že v spise sa

nachádza návrh na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti.

Dňa 25. júla 2002 Krajský súd v Žiline predložil spis Najvyššiemu súdu Slovenskej

republiky, aby rozhodol o návrhu na prikázanie veci z dôvodu vhodnosti.

Dňa 30. októbra 2002 bolo Okresnému súdu Žilina doručené uznesenie Najvyššieho

súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ktorým vec bola prikázaná okresnému súdu.

Dňa 30. októbra 2002 Okresný súd Žilina oznámil účastníkom konania postúpenie

veci okresnému súdu.

Dňa 21. novembra 2002 bol spis doručený okresnému súdu a ďalej bola vec vedená

pod sp. zn. .

Dňa 23. decembra 2004 dal sudca úpravou kancelárii pokyn, aby vyzvala sťažovateľa

na zaplatenie súdneho poplatku v lehote 15 dní.

Dňa 14. februára 2005 okresný súd vydal uznesenie č. k. -21, ktorým

zastavil konanie z dôvodu nezaplatenia súdneho poplatku.

III.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal. (...)

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov (...).

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná (...).

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci

v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(napr. , ).

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované

v , sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (napr. ). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný

súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (napr. , , ). Podľa rovnakých kritérií ústavný

súd postupoval aj v danom prípade.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného

súdu v konaní o ochranu osobnosti vedenom pod sp. zn. , v ktorom sťažovateľ

vystupuje ako žalobca, došlo k porušeniu jeho základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný súd predovšetkým konštatuje, že predmetom napadnutého

občianskoprávneho konania je ochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si vyžaduje

osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo okrem

iného znamená, že všeobecný súd má povinnosť organizovať svoj procesný postup tak, aby

vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a skončená (§ 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa naň osoba

obrátila so žiadosťou o rozhodnutie (pozri napr. , , ).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie

o ochrane osobnosti môže predstavovať určitý stupeň zložitosti súvisiaci s náročným

zisťovaním skutkového stavu. Doterajší zdĺhavý priebeh napadnutého konania však ústavný

nemôže pripísať na vrub faktickej náročnosti prerokovávanej veci. Napokon ani predseda

okresného súdu alebo konajúci sudca vo svojom vyjadrení nepoukázali na skutkovú alebo

právnu zložitosť danej veci.

2. Pri hodnotení podľa ďalšieho kritéria, teda správania sťažovateľa v preskúmavanej

veci, treba poukázať na to, že základom obrany okresného súdu proti námietkam

sťažovateľa o porušení označeného základného práva bolo tvrdenie, že „dôvod nečinnosti

súdu spočíval v neuhradení súdneho poplatku, ktorého neuhradenia musel byť sťažovateľ

vzhľadom na svoje vzdelanie vedomý rovnako ako i dôsledkov neuhradenia súdneho

poplatku“.

Je skutočnosťou, tak ako to ústavný súd zistil zo spisu okresného súdu, že sťažovateľ

súdny poplatok zaplatil až v marci 2005. Z uvedeného je zrejmé, že sťažovateľ si nesplnil

riadne a včas svoju poplatkovú povinnosť, čo je okolnosť, na ktorú ústavný súd musí

prihliadať pri posudzovaní tvrdenia o porušení základného práva podľa

a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takáto okolnosť v zásade bráni súdu konať

a rozhodnúť vo veci samej, a tým aj splniť účel tohto základného práva, ktorým je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu (, ). A fortiori musel ústavný súd túto okolnosť

zohľadniť v danej veci vzhľadom na to, že sťažovateľ je právne vzdelaný, a preto si

skutočne musel byť vedomí i dôsledkov nezaplatenia súdneho poplatku. Na uvedené

správanie sťažovateľa nemohol ústavný súd neprihliadnuť pri úvahe o výške primeraného

finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konštatuje, že

okresný súd bol v predmetnej veci nečinný v období od 21. novembra 2002 do

23. decembra 2004. Okresný súd teda počas viac ako dvoch rokov vo veci nevykonal

prakticky žiadny úkon smerujúci k odstráneniu právnej neistoty, v ktorej sa sťažovateľ ako

žalobca vo veci ochrany osobnosti počas súdneho konania nachádza, čo je základným

účelom práva zaručeného v citovaných článkoch a dohovoru (pozri napr.

). K prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci a iba čiastočne

z dôvodu správania účastníkov, ale v dôsledku postupu súdu. Obranu okresného súdu, podľa

ktorého súd nekonal pre neuhradenie súdneho poplatku, nemožno akceptovať, pretože podľa

o súdnych poplatkoch v znení

neskorších predpisov ak nebol zaplatený poplatok splatný podaním návrhu na začatie

konania, odvolania alebo dovolania, súd vyzve poplatníka, aby poplatok zaplatil v lehote,

ktorú mu určí; ak poplatok nebol zaplatený ani v lehote určenej súdom, súd konanie zastaví.

O následkoch nezaplatenia poplatku musí byť poplatník poučený. Ústavný súd už vo svojej

judikatúre týkajúcej sa otázky vzťahu nedostatkov žaloby (návrhu na začatie konania)

a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2

zdôraznil, že s týmto základným právom je málo zlučiteľný taký postup štátneho

orgánu (súdu), ktorého výsledkom je, že až po niekoľkých rokoch od začatia konania

(v danom prípade po viac ako dvoch rokoch) súd pristupuje k výzve žalobcu

(navrhovateľa), aby odstránil nedostatky svojho návrhu v občianskom súdnom konaní, teda

k výzve, ktorá svojou povahou patrí k úkonom vykonávaným spravidla na začiatku

občianskeho súdneho konania (mutatis mutandis , ). Táto okolnosť

(nedostatky návrhu) teda sama osebe nemôže ospravedlniť nečinnosť okresného súdu ani

urobiť sťažovateľa zodpovedným za vzniknutý prieťah (pozri napr. ).

Pri posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nebolo možné prihliadnuť ani na

skutočnosti uvedené zákonným sudcom, totiž že vybavuje 30 vecí sťažovateľa, z ktorých sú

ostatné naliehavejšie. V tejto súvislosti ústavný súd už uviedol (pozri napr. ,

, , , ), že nadmerné množstvo vecí, v ktorých

sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy,

a to len v tom prípade, ak sa za tým účelom prijali včas adekvátne opatrenia. Za takéto

opatrenia nemožno považovať postup konajúceho sudcu, ktorý uviedol, že „venoval som sa

veciam žalobcu, ktoré som považoval z jeho pohľadu za naliehavejšie“. v

ods. 2 zaväzuje predovšetkým súdy ako garantov spravodlivosti, aby prijali príslušné

opatrenia umožňujúce prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie

spravodlivosti v primeranej lehote. Skutočnosť, že okresný súd mal personálne problémy,

ktoré nedokázal riešiť, nemôže byť pripočítaná na ťarchu účastníka konania a nemá povahu

okolností, ktoré by vylučovali zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na

rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil (pozri napr. ).

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd vyslovil porušenie práva

sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48

ods. 2 a jeho práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručeného v

ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 2 prikázal okresnému

súdu podľa a konať vo

veci bez zbytočných prieťahov.

5. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) náhradu

trov konania vo výške 11 991 Sk z dôvodu trov jeho právneho zastúpenia.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátom za tri

úkony právnej služby (prípravu a prevzatie zastúpenia, podanie sťažnosti 26. novembra

2004 a podanie písomného stanoviska k vyjadreniu okresného súdu 22. marca 2005). Za dva

úkony vykonané v roku 2004 patrí odmena dvakrát po 4 534 Sk a režijný paušál dvakrát po

136 Sk (§ 13 ods. 8, § 19 ods. 3, § 24 ods. 3 a § 25 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb), teda spolu za úkony vykonané v roku 2004 prislúcha sťažovateľovi suma

9 340 Sk, a za jeden úkon vykonaný v roku 2005 patrí odmena 2 501 Sk a režijný paušál

150 Sk (§ 1 ods. 3, § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky

č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb),

preto trovy právneho zastúpenia sťažovateľa predstavujú celkove sumu 11 991 Sk.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o uplatnených trovách konania sťažovateľa

rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 3 výroku tohto rozhodnutia.

6. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať primerané finančné zadosťučinenie vo výške

100 000 Sk, ktoré odôvodnil „aj pocitmi márnosti a nespravodlivosti, ktoré ho sprevádzajú

pri porušovaní jeho základného práva na konanie súdu bez zbytočných prieťahov.

Sťažovateľ poukazuje na to, že v konaní o ochranu osobnosti každý právny prostriedok

nápravy plynutím času stráca na svojej účinnosti. (...)“

Z citovaného a z citovaného ustanovenia zákona o ústavnom

súde vyplýva, že ústavný súd môže, avšak nemusí priznať primerané finančné

zadosťučinenie. Podľa názoru ústavného súdu v danom prípade neprichádza do úvahy

priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. K tomuto záveru dospel ústavný súd

preto, lebo sťažovateľ sa výraznou mierou podieľal na vzniku zbytočných prieťahov

v konaní, pretože si včas nesplnil svoju významnú zákonnú povinnosť, ktorá v zásade bráni

súdu konať a rozhodnúť vo veci samej, a tým aj splniť účel základného práva podľa čl. 48

ods. 2 a dohovoru (pozri bod 2 časti III tohto nálezu).

Ústavný súd konštatuje, že vyslovenie porušenia základného práva sťažovateľa

zaručeného v a práva zaručeného v dohovoru, prikázanie

okresnému súdu, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov, a priznanie náhrady trov

právneho zastúpenia sú v okolnostiach prípadu dostatočnými opatreniami na nápravu stavu

spôsobeného porušením označených základných práv.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd o návrhu sťažovateľa na priznanie primeraného

finančného zadosťučinenia rozhodol tak, ako to je uvedené pod bodom 4 výroku tohto

rozhodnutia.

7. Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu

nemožno podať opravný prostriedok, treba pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou

vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2005