Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 13 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (18)I. ÚS 33/01
PDF · 112.25 KB
No categories available
I. ÚS 33/01
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 6. septembra 2001
senátu prerokoval prijatý podnet Exportno – importnej banky Slovenskej republiky,
Grösslingova 1, Bratislava, zastúpenej advokátom JUDr. J. F., Advokátska kancelária, B.,
vo veci porušenia jej práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom súdu
v konaní vedenom na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 8 C 74/00 a takto
r o z h o d o l :
Okresný súd v Trenčíne v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 74/00 p o r u š i l
základné právo Exportno – importnej banky Slovenskej republiky, aby sa jej vec
prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením zo 14. júna
2001 sp. zn. I. ÚS 33/01 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej
republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní
pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon
o ústavnom súde“) podnet Exportno – importnej banky Slovenskej republiky (ďalej len
„navrhovateľ“) z 10. mája 2001 na konanie vo veci porušenia jej práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) postupom Okresného súdu v Trenčíne (ďalej len „okresný súd“) v konaní
vedenom pod sp. zn. 8 C 74/00.
V rámci prípravy pojednávania na základe žiadosti ústavného súdu sa k prijatému
podnetu dňa 6. augusta 2001 vyjadril okresný súd, zastúpený predsedníčkou súdu
JUDr. M. T.
Predmetom návrhu bolo tvrdenie navrhovateľa o porušení jeho práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v právnej veci Exportno – importnej banky
Slovenskej republiky, zastúpenej JUDr. J. F., proti Ing. F. O. o vydanie bezdôvodného
obohatenia v čiastke 2 057 389,– Sk vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 8 C 74/00.
Navrhovateľ porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
videl v nečinnosti súdov a najmä v tom, že od podania žaloby prešlo už viac ako 15
mesiacov a na okresnom súde nedošlo k žiadnemu úkonu smerujúcemu k príprave
a prerokovaniu jeho žaloby.
Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení sp. zn. Spr 678/2001 zo dňa
30. júla 2001 doručenom ústavnému súdu 6. augusta 2001 uviedla, že je pravdou, že tamojší
súd eviduje pod sp. zn. 8 C 74/00 žalobu žalobcu, ktorá bola podaná 8. februára 2000.
Na základe prípisu právneho zástupcu žalobcu JUDr. J. F. zo dňa 3. mája 2001, ktorým
žiadal o „prešetrenie“, či sa bude vo veci konať, bola zákonná sudkyňa predsedníčkou
okresného súdu upozornená na nutnosť plynulého a rýchleho vybavovania predmetnej veci.
Po tomto upozornení sa vo veci začalo konať. Predsedníčka okresného súdu prieťahy
odôvodnila objektívnymi skutočnosťami – nedostatočným personálnym obsadením
okresného súdu. Súčasne oznámila ústavnému súdu, že netrvá na ústnom pojednávaní.
Právny zástupca navrhovateľa vo svojom podaní z 21. júna 2001 oznámil ústavnému
súdu, že netrvá na ústnom pojednávaní v predmetnej veci.
II.
Ústavný súd návrh prerokoval na neverejnom zasadnutí senátu a na základe spisu
okresného súdu sp. zn. 8 C 74/00, ako aj vyjadrenia jeho predsedníčky zistil nasledovný
priebeh a stav tohto konania:
Navrhovateľ, zastúpený advokátom JUDr. J. F., sa žalobným návrhom podaným na
okresný súd dňa 8. februára 2000 proti Ing. F. O. domáhal vydania bezdôvodného
obohatenia v čiastke 2 057 389,– Sk.
Prvý úkon vo veci urobila konajúca sudkyňa dňa 15. júna 2001. Týmto úkonom
sudkyňa dala pokyn kancelárii, aby vyzvala žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku a aby
doručila žalobu na vyjadrenie žalovanému.
III.
Článok 48 ods. 2 ústavy o. i. ustanovuje, aby súd prerokoval vec bez zbytočných
prieťahov.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.
Samotným prerokovaním veci na štátnom orgáne sa právna neistota osoby neodstráni. Až
právoplatným rozhodnutím sa vytvára právna istota. Preto pre splnenie ústavného práva
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátny orgán vec prerokoval (II. ÚS 26/95).
Ústava teda vo svojom siedmom oddiele druhej hlavy v rámci úpravy práva na súdnu
ochranu pripisuje osobitný význam tomu, aby sa spravodlivosť nevykonávala
s oneskorením, ktoré by mohlo ohroziť právo na súdnu ochranu vo svojej podstate, a tým
ohroziť účinnosť a dôveryhodnosť justície. Ústava takto zaviazala predovšetkým súdy ako
garantov spravodlivosti na prijatie príslušných opatrení umožňujúcich prerokovanie
napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej
lehote (mutatis mutandis, I. ÚS 21/00).
Uplatnenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov nemôže byť
zmarené len preto, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť
primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov súdu na súde, ktorý oprávnený subjekt
požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty (II. ÚS 52/99).
Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo
alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, sa skúma
vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého jednotlivého prípadu, a to najmä podľa
týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie sa účastníka a postup súdu
Pokiaľ ide o kritérium „zložitosť veci“, ústavný súd bral do úvahy aj v predmetnom
prípade skutkový stav veci a platnú právnu úpravu (II. ÚS 26/95, I. ÚS 92/97 a iné)
relevantnú pre rozhodnutie, ako aj právnu povahu (charakter) veci, pričom na základe týchto
hľadísk predmetné konanie ústavný súd nehodnotil ako zložitú vec.
Pokiaľ ide o „správanie sa“ navrhovateľa v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil
skutočnosť, ktorá by mala byť zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či
a z akých dôvodov došlo v tomto konaní k zbytočným prieťahom.
V danej veci však „postup súdu“, a to vykonanie prvého jednoduchého procesného
úkonu až po jednom roku a štyroch mesiacoch nečinnosti, podľa názoru ústavného súdu
treba považovať za zbytočný prieťah, ktorým došlo k porušeniu čl. 48 ods. 2 ústavy.
Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd konštatoval porušenie práva
navrhovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov pred okresným súdom
v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 74/00, tak ako ho garantuje čl. 48 ods. 2 ústavy.