Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 390/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. apríla 2009 v senáte

zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Jána Auxta

v konaní o sťažnosti I. M., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. V., Advokátska kancelária,

B., vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa a práva

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Poprad v konaní vedenom

pod sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo I. M. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Poprad v konaní vedenom pod sp. zn. p o r u š e n é

b o l i .

2. I. M. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € (slovom

tritisíc eur), ktoré jej je Okresný súd Poprad p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov

od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Okresný súd Poprad je p o v i n n ý uhradiť I. M. trovy právneho zastúpenia

v sume 223,46 € (slovom dvestodvadsaťtri eur a štyridsaťšesť centov) na účet jej právneho

zástupcu JUDr. J. V., Advokátska kancelária, B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti

tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením č. k. III. ÚS

390/08-9 z 25. novembra 2008 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť I. M., K. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou

namietala porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane

ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu

Poprad (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval prípisom z 15. januára 2009

predsedu okresného súdu, aby sa k sťažnosti vyjadril, oznámil ústavnému súdu, či súhlasí

s tým, aby ústavný súd podľa upustil od ústneho

pojednávania o prijatej sťažnosti a aby ústavnému súdu zaslal súdny spis.

Predseda okresného súdu na základe výzvy ústavného súdu prípisom sp. zn.

zo 6. februára 2009 doručeným ústavnému súdu 13. februára 2009 podal

podrobný rozbor právnej veci o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov

vedenej okresným súdom pod sp. zn. a uviedol:

«Vec napadla na tunajší súd dňa 30. 06. 1995.

Dňa 21. 07. 1995 bol konaný informatívny výsluch žalobcu za účelom poučenia

navrhovateľa o neúplnosti návrhu.

Dňa 24. 07. 1995 žalobca súdu predložil opravený návrh.

Dňa 28. 07. 1995 bol žalobca vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za návrh.

Dňa 13. 01. 1997 bol žalobca vyzvaný na predloženie listinných dôkazov a žalobkyňa

(predseda okresného súdu má zrejme na mysli „žalovanú“, pozn.) bola vyzvaná

na vyjadrenie k návrhu.

Dňa 20. 02. 1997 žalobkyňa predložila súdu vyjadrenie k návrhu.

Dňa 24. 02. 1997 zákonný sudca vytýčil termín pojednávania na deň 14. 03. 1997.

Dňa 14. 03. 1997 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na deň 07.

04. 1997 s tým, že súd predvolá navrhnutých svedkov a účastníci sa vyjadria k zostatkovým

cenám hnuteľných vecí, resp. do nasledujúceho pojednávania bola daná účastníkom lehota

na mimosúdne usporiadanie veci.

Dňa 07. 04. 1997 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené na neurčito

za účelom nariadenia znaleckého dokazovania na zistenie ceny rodinného domu s prísl.

a pozemkom.

Uznesením Okresného súdu Poprad č. k. -30 zo dňa 10. 07. 1997 bolo

vo veci nariadené znalecké dokazovanie. Voči výroku o uložení povinnosti zložiť preddavok

na trovy znaleckého dokazovania podala žalovaná odvolanie, ktoré bolo dňa 02. 09. 1997

predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Prešove.

Krajský súd Prešov uznesením zo dňa 08. 01. 1998 potvrdil uznesenie súdu prvého

stupňa a spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 13. 02. 1998.

Dňa 25. 03. 1998 bol spis zaslaný ustanovenému znalcovi.

Dňa 21. 05. 1998 ustanovený znalec vrátil súdu spis spolu s vyhotoveným znaleckým

posudkom a vyúčtovaním znalečného.

Dňa 22. 05. 1998 súd uznesením priznal znalcovi znalečné.

Dňa 23. 09. 1998 zákonný sudca vytýčil termín pojednávania na deň 21. 10. 1998.

Dňa 21. 10. 1998 sa vo veci konalo pojednávanie, ktoré bolo odročené za účelom

doplnenia znaleckého dokazovania na zistenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti.

Doplnenie znaleckého dokazovania bolo nariadené uznesením zo dňa 25. 03. 1999 a spis

bol vrátený znalcom súdu dňa 25. 05. 1999 spolu s odborným znaleckým posudkom

a vyúčtovaným znalečným.

Dňa 10. 06. 1999 boli účastníci uznesením súdu vyzvaní na zloženie preddavku na

trovy znaleckého dokazovania.

Dňa 10. 09. 1999 sa konal vo veci informatívny výsluch, na ktorom bol žalobca

poučený o jeho povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého dokazovania podľa

uznesenia súdu z 10. 06. 1999.

Dňa 23. 09. 1999 súd uznesením priznal znalcovi znalečné.

Dňa 19. 10. 1999 zákonný sudca vytýčil termín pojednávania na deň 17. 11. 1999.

Dňa 19. 10. 1999 sa vo veci konalo pojednávanie (predseda okresného súdu mal

zrejme na mysli dátum 17. november 1999, pozn.), ktoré bolo odročené na deň 19. 11.

1999 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Na pojednávaní dňa 19. 11. 1999 súd prvého stupňa rozhodol vo veci rozsudkom,

ktorého písomné znenie bolo vyhotovené dňa 19. 12. 1999 a účastníci ho prevzali dňa

18. 01. 2000.

Dňa 01. 02. 2000 bolo súdu doručené odvolanie žalobcu ako i žalobkyne (predseda

okresného súdu má zrejme na mysli žalovanú, pozn.) proti rozsudku. Dňa 09. 02. 2000 bol

žalobca vyzvaný na doplnenie odvolania voči rozsudku a žalobkyňa bola vyzvaná

na vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.

Dňa 23. 02. 2000 žalobca doručil súdu doplnené odvolanie. Dňa 25. 02. 2000 bol

žalobca vyzvaný na vyjadrenie k odvolaniu žalovanej a žalovaná bola opätovne vyzvaná

na vyjadrenie k odvolaniu žalobcu.

Dňa 23. 03. 2000 bol spis predložený Krajskému súdu Prešov na rozhodnutie

o odvolaní žalobcu a žalobkyne.

Dňa 19. 06. 2000 Krajský súd Prešov vytýčil termín pojednávania na deň 13. 07.

2000. Pojednávanie bolo odročené na deň 26. 09. 2000 z dôvodu, že sa nedostavil žalobca,

u ktorého doručenie predvolania nebolo vykázané.

Dňa 26. 07. 2000 sa vo veci konalo pojednávanie na Krajskom súde Prešov, ktorý

uznesením zrušil rozsudok v jeho napadnutej časti, t. j. okrem výroku o povinnosti žalobcu

zaplatiť žalovanej sumu 25.580,- Sk v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku a vo výroku

o povinnosti žalovanej zaplatiť žalobcovi sumu 2.800,- Sk v lehote 30 dní od právoplatnosti

rozsudku a vo výroku o povinnosti žalovanej vydať žalobcovi stolík pod televízor v lehote

15 dní od právoplatnosti rozsudku a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého

stupňa na ďalšie konanie.

Dňa 14. 11. 2000 bol spis s písomným vyhotovením uznesenia odvolacieho súdu

vrátený na súd prvého stupňa, ktoré bolo dňa 17. 11. 2000 expedované účastníkom a tí boli

zároveň vyzvaní, aby sa k nemu písomne vyjadrili a navrhli konkrétne dôkazy vrátane

navrhovaných svedkov a doplnenia znaleckého dokazovania, ktoré má súd vykonať

v ďalšom konaní.

Dňa 05. 02. 2001 bolo doručené vyjadrenie žalobkyne k uzneseniu Krajského súdu

Prešov.

Dňa 09. 06. 2002 boli účastníci vyzvaní o predloženie správy, akým spôsobom

užívajú hnuteľné veci uvedené v návrhu, či existujú ešte svadobné dary a kto ich užíva,

na predloženie uvedenej správy boli účastníci urgovaní dňa 10. 12. 2003.

Dňa 12. 09. 2004 boli účastníci vyzvaní, aby navrhli svedkov, ktorých žiadajú vo veci

vypočuť.

Dňa 17. 05. 2005 boli účastníci vyzvaní o podanie správy, či nedošlo k mimosúdnej

dohode.

Dňa 02. 07. 2006 súd zisťoval pobyt žalovanej cestou Mestského úradu Poprad

a Registra obyvateľov SR.

Dňa 08. 01. 2007 zákonný sudca vytýčil termín pojednávania na deň 26. 01. 2007,

na ktoré nemala žalovaná doručenie predvolania riadne vykázané a na ktorom žalobca

uviedol, že so žalobkyňou sa snažia dospieť k dohode. Pojednávanie bolo odročené

na neurčito.

Dňa 10. 12. 2007 zákonný sudca vytýčil termín pojednávania na deň 18. 12. 2007.

Dňa 18. 12. 2007 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom účastníci navrhli

pojednávanie odročiť s tým, že sa pokúsia uzavrieť mimosúdnu dohodu, resp. zmier.

Pojednávanie bolo odročené na deň 12. 02. 2008.

Dňa 12. 02. 2008 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom žalobca predložil

plnomocenstvo pre JUDr. K. na zastupovanie v tomto konaní a obaja účastníci žiadali

odročiť pojednávanie s tým, že sa pokúsia mimosúdne dohodnúť. Pojednávanie bolo

odročené na deň 28. 03. 2008.

Dňa 28. 03. 2008 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom obaja účastníci

súhlasili s jeho odročením vzhľadom na možnosť uzavretia mimosúdnej dohody, kde

žiadajú o lehotu aspoň 1 mesiaca. Súd pojednávanie odročil na neurčito s tým, že právny

zástupca žalobcu do konca apríla súdu oznámi, či v predmetnej veci došlo k mimosúdnej

dohode.

Dňa 7. 5. 2008 súd vyzval právneho zástupcu žalobcu, aby predložil správu, či

nedošlo medzi účastníkmi k uzatvoreniu mimosúdnej dohody.

Dňa 22. 05. 2008 zákonný sudca vytýčil termín pojednávania na deň 11. 06. 2008.

Dňa 11. 06. 2008 sa vo veci konalo pojednávanie, na ktorom žalobca uviedol, že

pokiaľ sa týka rozdelenia hnuteľných vecí, tieto by sa rozdelili tak, ako boli doposiaľ

užívané medzi účastníkmi, problém ostáva s nehnuteľnosťou. Žalovaná uviedla, že trvá na

svojom podiele, ktorý jej zo zákona patrí, zároveň vyslovila, že vzájomne so žalobcom

rokujú o možnosti uzavretia dohody a snažia sa v tomto smere dohodnúť. Za týmto účelom

žiadala pojednávanie odročiť. Pojednávanie bolo odročené na 09. 09. 2008.

Na pojednávanie dňa 09. 09. 2008 sa žalovaná nedostavila ani neospravedlnila ...

Dňa 25. 11. 2008 sa vo veci konalo pojednávanie. Žalovaná ráno v deň

pojednávania telefonicky ospravedlnila svoju neúčasť zo zdravotných dôvodov,

nepredložila však súdu žiaden záznam od lekára o jej práceneschopnosti, preto súd

pojednával v jej neprítomnosti. Žalobca predložil súdu návrh dohody na vyporiadanie

BSM, s ktorou podľa jeho tvrdenia súhlasí aj žalovaná ...

Na pojednávane dňa 17. 12. 2008 sa žalovaná nedostavila, svojú neúčasť opätovne

ospravedlnila až v priebehu dopoludnia telefonicky, a to z dôvodu neodkladnej služobnej

cesty do Bratislavy a požiadala o odročenie pojednávania ...

Dňa 230. 12. 2008 žalovaná zaslala súdu písomné ospravedlnenie svojej neúčasti na

pojednávaní dňa 17. 12. 2008, potvrdenie zamestnávateľa o účasti na služobnej ceste

v dňoch 17. 12. 2008 do 19. 12. 2008 a lekárske potvrdenie z 25. 11. 2008.

Súd zaslal dňa 12. 1. 2009 žalovanej návrh dohody na vyporiadanie BSM s tým, aby

sa k tomuto vyjadrila v lehote 10 dní.“»

Predseda okresného súdu ďalej okrem iného konštatoval, že „... v danom prípade

ide o vec právne a fakticky zložitú. Súd sa v priebehu konania musel vysporiadať s

procesnými návrhmi, resp. pasivitou účastníkov ohľadom navrhovaných dôkazov, brať do

úvahy žiadosti účastníkov konania o odročenie pojednávaní z dôvodu možnosti mimosúdnej

dohody. ... V danom prípade ide o vec, ktorá predpokladá navzájom podmienené uváženie,

najmä čo sa týka posudzovania skutočností, ktoré ovplyvňujú výšku podielov účastníkov.

Rýchlosť konania nepriaznivo ovplyvňovali samotní účastníci konania svojím

správaním, keď ... Obidvaja účastníci konania zároveň viackrát žiadali odročiť konané

pojednávania vo veci vzhľadom na možnosť mimosúdneho urovnania a žalovaná -

sťažovateľka sa na posledné tri pojednávania ani nedostavila a stále žiadala vytýčené

pojednávanie odročiť. Takéto konanie žalovanej spôsobuje prieťahy, ktoré vedú

k predlženiu uvedeného sporu.

Vychádzajúc z písomnej sťažnosti ... zo dňa 03.06.2008 je nepochybné, že motívom

podania sťažnosti je iba získanie finančných prostriedkov, nakoľko v tomto štádiu konania

súd koná vo veci plynulo a bez zbytočných prieťahov, z jeho strany sú realizované úkony za

účelom rozhodnutia vo veci. V čase podania sťažnosti prebiehali medzi účastníkmi konania

rokovania za účelom uzavretia mimosúdnej dohody. Konanie sťažovateľky je teda

účelovým a zištným. Samotná sťažovateľka vôbec nevyužila svoje právo a nenamietala

postup súdu konať bez zbytočných prieťahov sťažnosťou u predsedu súdu.“.

Právny zástupca sťažovateľky na vyjadrenie okresného súdu reagoval podaním

doručeným ústavnému súdu 12. marca 2009.

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn.

zistil priebeh a stav konania. Prehľad úkonov okresného súdu ním vykonaných

v sťažovateľkou namietanom konaní, ktoré vo svojom vyjadrení uviedol predseda

okresného súdu, sa zhoduje s tým, čo vyplýva zo zistení ústavného súdu.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom

súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto

pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného

práva upraveného v a práva na prejednanie svojej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. .

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby

domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne

až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý

znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu

(, ).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postup

v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník

obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie. Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6

(ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti

so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná,

ďalej z , podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd

zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (, ,

) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická

zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postup

samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej

veci.

1. Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje,

že vzhľadom na predmet namietaného konania o vyporiadanie bezpodielového

spoluvlastníctva manželov možno vec považovať za skutkovo zložitú, keďže vyžaduje

uskutočniť časovo náročné dokazovanie predovšetkým odborným znaleckým posudkom

(na zistenie všeobecnej ceny rodinného domu s príslušenstvom a pozemkom), ako aj

vyjadreniami a výpoveďami účastníkov, svedkov, zaobstaraním a vyhodnotením listinných

dôkazov. Doterajší 14-ročný priebeh napadnutého konania však podľa názoru ústavného

súdu nemožno ospravedlniť faktickou zložitosťou prerokovávanej veci. Táto dĺžka konania

je celkom zjavne neprimeraná. Ústavný súd preto pri posudzovaní prieťahov v konaní

a určení sumy finančného zadosťučinenia v prospech okresného súdu zohľadnil len

čiastočne „faktickú“ zložitosť veci. Navyše metodika postupu všeobecných súdov

vo veciach vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov je dostatočne jasná

a podporená stabilizovanou judikatúrou, preto pri sústredenom postupe súdu

v posudzovanom konaní bolo možné vo veci rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

2. Správanie sťažovateľky ako účastníčky konania je druhým kritériom

pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred okresným súdom došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru. Podľa názoru ústavného súdu správanie sťažovateľky v predmetnej veci

čiastočne prispelo k predĺženiu konania.

Ústavný súd zo súvisiaceho spisu okresného súdu zistil, že sťažovateľka podala proti

uzneseniu okresného súdu č. k. -30 z 10. júla 1997 o nariadení znaleckého

dokazovania vo výroku o uložení povinnosti zložiť preddavok na trovy znaleckého

dokazovania odvolanie. Rovnako podala odvolanie proti rozsudku okresného súdu č. k.

-112 z 19. decembra 1999. Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje

na skutočnosť, že využitie možností daných účastníkom konania procesnými predpismi

() na uplatňovanie a presadzovanie ich práv v občianskom

súdnom konaní spôsobuje síce predĺženie priebehu konania, nemožno to však kvalifikovať

ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. ). Pre úplnosť treba

dodať, že na druhej strane účastník konania musí počítať s tým, že ich využitie môže mať

za následok spomalenie postupu všeobecného súdu pri prerokovaní veci samej a že tento

dôsledok (predĺženie konania) nemožno v sťažnosti podanej podľa

následne úspešne pripísať výlučne postupu konajúceho súdu.

Sťažovateľka, ktorá v konaní pred okresným súdom vystupuje ako žalovaná,

čiastočne ovplyvnila dĺžku konania žiadosťami o odročenie nariadených pojednávaní

vo veci (a to 18. decembra 2007, 12. februára 2008 a 28. marca 2008) vzhľadom

na možnosť mimosúdneho urovnania. Ústavný súd ďalej zistil, že sťažovateľka sa

nezúčastnila nariadených pojednávaní, pričom svoju neúčasť ospravedlnila telefonicky

v deň nariadeného pojednávania so žiadosťou o odročenie (25. novembra 2008,

17. decembra 2008). Uvedené skutočnosti preto ústavný súd zohľadnil pri rozhodovaní

o finančnom zadosťučinení sťažovateľky.

3. Napokon ústavný súd z hľadiska existencie zbytočných prieťahov hodnotil

samotný postup okresného súdu v napadnutom konaní. Pri skúmaní skutočnosti,

či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k namietanému porušeniu označených práv,

ústavný súd zistil, že okresný súd bol v podstatnej časti konania nečinný, resp. konal

nesústredene a neefektívne.

Ústavný súd z obsahu sťažnosti sťažovateľky, vyjadrenia predsedu okresného súdu

a zo spisu okresného súdu sp. zn. zistil, že okresný súd bol v posudzovanej

veci už na začiatku konania nečinný, a to konkrétne od 3. augusta 1995, keď žalobca

na základe výzvy okresného súdu uhradil súdny poplatok za podaný návrh, do 15. januára

1997 (v trvaní 17 mesiacov), keď okresný súd doručoval žalobný návrh sťažovateľke

a vyzval ju na vyjadrenie k nemu, čo svojou povahou patrí k úkonom vykonávaným

spravidla na začiatku občianskeho súdneho konania (mutatis mutandis ,

).

Podľa názoru ústavného súdu je poznačená zbytočnými prieťahmi najmä tá časť

posudzovaného súdneho konania, keď po zrušení prvostupňového rozsudku (uznesením

Krajského súdu v Prešove sp. zn. z 26. septembra 2000) a jeho doručení

okresnému súdu (14. novembra 2000) mal okresný súd na základe usmernení odvolacieho

súdu vykonať ďalšie dokazovanie vo veci a riadne ho vyhodnotiť. Ústavný súd zistil, že

okresný súd v období od 17. novembra 2000, keď expedoval účastníkom rozhodnutie

odvolacieho súdu a zároveň ich vyzval, aby sa k nemu písomne vyjadrili a navrhli

konkrétne dôkazy vrátane navrhovaných svedkov a doplnenia znaleckého dokazovania,

do 8. januára 2007, keď nariadil termín pojednávania vo veci na 26. január 2007, nevykonal

žiadny procesný úkon, ktorým by efektívne smeroval k právoplatnému rozhodnutiu vo veci.

Obdobie šiestich rokov, počas ktorých okresný súd len vyzýval účastníkov konania

na podanie správy (raz ročne), akým spôsobom užívajú hnuteľné veci uvedené v návrhu,

či existujú ešte svadobné dary, kto ich užíva, a či nedošlo medzi nimi k dohode (prípismi

z 9. júna 2002, 10. decembra 2003, 12. septembra 2004, 17. mája 2005), ako aj zisťoval

trvalý pobyt žalovanej na Mestskom úrade v K. a v Centrálnej evidencii pobytu obyvateľov

Slovenskej republiky v Banskej Bystrici (prípisom zo 4. júla 2006), považuje ústavný súd v

okolnostiach prípadu za obdobie neefektívnej činnosti okresného súdu, ktoré spôsobilo

zbytočné prieťahy v napadnutom konaní.

Navyše v čase zrušenia prvostupňového rozsudku odvolacím súdom trvalo namietané

konanie už viac ako päť rokov, preto bolo nutné v konaní postupovať obzvlášť efektívne,

aby bola právna neistota sťažovateľa čo najrýchlejšie odstránená. V tejto súvislosti už

ústavný súd judikoval, že ak už konanie trvá neprimerane dlho, má všeobecný súd venovať

zvláštnu pozornosť jeho urýchleniu ().

Okresný súd podľa názoru ústavného súdu porušil zákonnú povinnosť ustanovenú

mu v , ktorá spočíva v tom, že mal postupovať vo veci aj bez ďalších návrhov

tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, pričom intenzita porušenia tejto

povinnosti v okolnostiach posudzovaného prípadu nadobudla ústavný rozmer. Okresný súd

sa v danom prípade totiž uspokojil s formalizovaným postupom, toleroval nečinnosť

účastníkov konania týkajúcu sa mimosúdnej dohody a nevyužíval efektívne zákonné

možnosti na zjednanie nápravy. Podľa názoru ústavného súdu ani snaha o zmier účastníkov

konania nesmie viesť k porušeniu zásady postupovať v súdnom konaní tak, aby vec bola

čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Námietku okresného súdu, že sťažovateľka nepodala sťažnosť na prieťahy v konaní

predsedovi okresného súdu podľa a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov, ústavný súd nemohol neakceptovať, pretože vzhľadom

na doterajšiu dĺžku namietaného konania už nebolo v možnostiach tohto súdu vo veci

dosiahnuť nápravu, pričom táto otázka bola predmetom predbežného prerokovania sťažnosti

a ústavný súd sa s ňou vysporiadal v rámci odôvodnenia uznesenia č. k. -9

z 25. novembra 2008 o prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Na základe uvedených zistení ústavný súd dospel k záveru, že okresný súd v konaní

vedenom pod sp. zn. spôsobil zbytočné prieťahy v trvaní viac ako sedem

rokov, a poukazujúc aj na skutočnosť, že viac než 14-ročnú dĺžku konania nemožno

v rozumnej miere ospravedlniť v zásade žiadnymi relevantnými okolnosťami prípadu,

rozhodol, že okresný súd v tomto konaní porušil základné právo sťažovateľky podľa čl. 48

ods. 2 , ako aj jej právo podľa dohovoru.

Aj napriek zisteniu ústavného súdu, že došlo k porušeniu základného práva

sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru

okresným súdom, neprikázal mu, aby vo veci vedenej pod sp. zn. konal bez

zbytočných prieťahov, vzhľadom na to, že táto povinnosť mu už bola uložená nálezom

ústavného súdu č. k. -27 z 31. júla 2008.

III.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,

je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia

ústavného súdu.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného

základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý

vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz

na ďalšie konanie bez porušovania základného práva ().

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume

200 000 Sk.

Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad

spravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé

finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne

okolnosti prípadu.

V danom prípade podľa názoru ústavného súdu prichádza do úvahy priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo k zbytočným prieťahom,

zložitosť veci, správanie sťažovateľky ako účastníčky konania, povahu prerokovanej veci,

ktorá je predmetom posudzovaného konania, ústavný súd dospel k záveru, že v danom

prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 3 000 € (slovom tritisíc eur)

primerané konkrétnym okolnostiam prípadu (bod 2 výroku nálezu).

Ústavný súd rozhodol napokon podľa aj

o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jej vznikli v súvislosti s jej právnym zastúpením

advokátom JUDr. J. V. v konaní pred ústavným súdom, ktorý ich vyčíslil v sume 346, 31 €

(za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2008 a jeden v roku 2009).

Ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní trov konania vychádzal z priemernej

mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2007, ktorá

bola 19 056 Sk. Ústavný súd úhradu priznal za dva úkony právnej služby (prevzatie

a príprava zastúpenia a spísanie sťažnosti a jej podanie) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 2

a § 14 ods. 1 písm. a) a c) v spojení s § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti

Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie

právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), a to v sume 105,42 €

(3 176 Sk) za jeden úkon právnej služby a 2 x 6,31 € (190 Sk) (§ 16 ods. 3 vyhlášky).

Úhrada bola priznaná v celkovej sume 223,46 € (6 732 Sk).

Podanie právneho zástupcu doručené 12. marca 2009 nevyhodnotil ústavný súd

vzhľadom na jeho obsah (absencia ústavnoprávneho aspektu) ako podanie relevantné

na rozhodnutie vo veci samej, a preto odmenu zaň nepriznal.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet

právneho zástupcu sťažovateľky v lehote do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu

( v spojení s ).

Vzhľadom na , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho

doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. apríla 2009