Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 23/08

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 6. marca 2008 v senáte

zloženom z predsedu Sergeja Kohuta a zo sudcov Juraja Horvátha a Lajosa Mészárosa

o sťažnosti JUDr. P. P., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. T. P., Ž., vo veci namietaného

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod

sp. zn. takto

rozhodol:

1. Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie jeho záležitosti

v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p o r u š e n é b o l o .

2. Krajskému súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.

p r i k a z u j e konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. P. P. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk

(slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Krajský súd v Bratislave p o v i n n ý

vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. JUDr. P. P. p r i z n á v a úhradu trov právneho zastúpenia v sume 6 296 Sk

(slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún), ktorú je Krajský súd

v Bratislave p o v i n n ý vyplatiť na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. T. P., Ž., do dvoch

mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 16. januára 2008

uznesením č. k. -14 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej

republiky č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní

pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon

o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. P. P., Ž. (ďalej len „sťažovateľ“),

ktorou namietal porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručeného v (ďalej len „“) a práva na

prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského

súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. koná krajský súd

od 20. júla 2005 ako súd odvolací o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu

Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. z 15. decembra 2004. Podľa

tvrdenia sťažovateľa krajský súd v predmetnej odvolacej veci nevykonal viac ako dva roky

žiadny procesný úkon, čím sa predlžuje stav jeho právnej neistoty a odďaľuje sa právoplatné

skočenie sporu.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:

«(...) odvolací súd je nečinný viac ako dva roky. Sťažovateľ poukazuje na konštantnú

judikatúru ÚS SR, z ktorej vyplýva, že povinnosťou súdov je pristupovať so zvýšenou

starostlivosťou vo veciach, v ktorých je predmetom konania ochrana osobnosti, pretože

výsledok konania v takomto prípade má osobitný význam pre sťažovateľa, pretože sa

priamo dotýka jeho osobného statusu (...).

Konajúci súd v podstate od 20. 07. 2005 je vo veci nečinný a nevykonal žiaden úkon.

(...) Neskoré rozhodnutie môže pre účastníka konania vôbec stratiť zmysel, teda

doslova platí „neskorá spravodlivosť nie je žiadna spravodlivosť“ (...). Podľa názoru

sťažovateľa príliš pomalá spravodlivosť stráca kredibilitu v očiach verejnosti.»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol týmto

nálezom:

„1/ Základné právo JUDr. P. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a právo na prerokovanie veci v primeranej

lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. porušené bolo.

2/ Krajskému súdu v Bratislave prikazuje vo veci vedenej pod sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3/ JUDr. P. P. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 200.000,- Sk (...), ktoré je

Krajský súd v Bratislave povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto

rozhodnutia.

4/ Krajský súd v Bratislave je povinný v lehote 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia

nahradiť trovy konania JUDr. P. P., na účet právnej zástupkyne JUDr. T. P. vedený

v Slovenskej sporiteľni, a. s. číslo účtu: (...) tak ako budú vyčíslené na výzvu Ústavného

súdu SR.“

Sťažovateľ si uplatnil nárok na úhradu trov konania pred ústavným súdom, ktoré mu

vznikli v dôsledku zastúpenia právnou zástupkyňou v sume 6 296 Sk.

2. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci

konania: za krajský súd jeho predsedníčka listom sp. zn. Spr. 3725/2007 zo 7. februára 2008

a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k uvedenému vyjadreniu krajského súdu

listom z 19. februára 2008.

2.1 Predsedníčka krajského súdu vo svojom vyjadrení okrem iného uviedla:

„Vašu výzvu vrátane dvoch príloh predložila podpredsedníčka krajského súdu dňa

29. 01. 2008 na vyjadrenie predsedníčke senátu 3 Co, ktorá sa k veci písomné vyjadrila

podaním dňa 04. 02. 2008.

Uviedla, že v právnej veci navrhovateľa JUDr. P. P. proti odporcovi JUDr. J. Č.

a spol. o ochranu osobnosti, vec napadla na krajský súd dňa 20. 07. 2005 a je vedená pod

sp. zn. (správne má byť sp. zn. , pozn.).

Poukázala na to, že z obsahu súdneho spisu je zrejmé, že v predmetnej veci bolo už

súdu dané vyjadrenie k Spr. 2179/2007 zo dňa 02. 07. 2007 (z prílohovej obálky vyplýva, že

predmetné vyjadrenie je zo 17. júla 2007, pozn.). Uvedeného vyjadrenia sa predsedníčka

senátu v celom rozsahu pridržiava a odkazuje naň (č. l. 166).

Rovnako predsedníčka senátu poukázala na to, že po presune JUDr. O. C. do iného

súdneho oddelenia, predmetnú vec prevzala JUDr. Z. P., ktorá sa trvalým členom senátu

3 Co stala dňom 01. 11. 2007 (v čase od 01. 08. 2007 do 31. 10. 2007).

Čo sa týka vybavovania agendy v oddelení 3 Co, predsedníčka senátu poznamenala,

že i napriek jej snahe plniť si svoje povinnosti svedomito a v pridelených veciach konať

plynulo a bez prieťahov, množstvo pridelených vecí v oddelení 3 Co, jej nedovoľuje

vybavovať veci tak, aby nedochádzalo k prieťahom v konaní, na ktorú skutočnosť

(neúmernú zaťaženosť) upovedomila tunajší súd v rokoch 2005, 2006 a 2007.

Na základe týchto skutočností, Vám súčasne oznamujem, že Krajský súd v Bratislave

(...) netrvá na ústnom pojednávaní pred ÚS SR.“

2.2 Právna zástupkyňa sťažovateľa vo svojom stanovisku k vyjadreniu krajského

súdu uviedla:

„Sťažovateľ sa k vyjadreniu odporcu bližšie nevyjadruje, pretože dĺžka konania na

odvolacom súde, ktorá presahuje 2 a pol roka je ústavne neospravedlniteľná.

(...) sťažovateľ súhlasí s tým, aby Ústavný súd SR upustil od ústneho pojednávania vo

veci vedenej pod sp. zn. .“

3. Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona

o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa

s ich vyjadreniami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania

nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci namietaného porušenia základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na

prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Jej

prerokovanie na ústnom pojednávaní – vzhľadom na povahu predmetu posúdenia, ktorá je

určená povahou tohto základného práva – ústavný súd nepovažuje ani za vhodný, ani za

nevyhnutný procesný prostriedok na zistenie skutočností potrebných pre meritórne

rozhodnutie vo veci, t. j. rozhodnutie o tom, či označeným postupom krajského súdu bolo

alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (,

, ).

II.

Zo sťažnosti a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil

nasledovný priebeh a stav konania vedeného na krajskom súde pod sp. zn. :

- 20. júl 2005 – krajskému súdu bolo predložené rozhodnutie okresného súdu sp. zn.

z 15. decembra 2004 spolu s odvolaním sťažovateľa,

- 23. august 2007 – krajský súd nariadil vo veci pojednávanie na 14. február 2008,

- 14. február 2008 – z dôvodu, že sťažovateľ pred pojednávaním namietal zaujatosť

zákonnej sudkyne, bolo pojednávanie bez prerokovania merita veci odročené na neurčito

s tým, že spis bude predložený Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší

súd“) na rozhodnutie o námietke zaujatosti,

- 19. február 2008 – spis bol krajským súdom zaslaný najvyššiemu súdu.

III.

Ústavný súd podľa rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak

o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa , ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím

vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva

alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak

porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže

prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez

zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

garantovaného v osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva

(ďalej len „ESĽP“) k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie veci

v primeranej lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť

(, , , ).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je

odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia

štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo inom štátnom orgáne sa

právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstráni. K odstráneniu stavu právnej

neistoty dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu. Preto na

naplnenie základného práva podľa a práva podľa dohovoru

nestačí, aby štátne orgány vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na

ich počet a právoplatne nerozhodli (m. m. , ). Priznanie práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zakladá povinnosť súdu aj sudcu na

organizovanie práce tak, aby sa toto právo objektívne realizovalo ().

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom krajského

súdu v konaní o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku okresného súdu sp. zn.

z 15. decembra 2004 došlo k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov zaručeného v a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo

alebo nebolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

zaručené v a právo na prejednanie záležitosti v primeranej lehote

zaručené v čl. 6 ods. 1 dohovoru, sa skúma vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti každého

jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie

účastníka konania a postup súdu (). V súlade s judikatúrou ESĽP ústavný súd

prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre

sťažovateľa (, , , ). Podľa rovnakých kritérií

ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, berúc do úvahy skutočnosti, ktoré môžu

spôsobiť právnu a faktickú zložitosť veci prejednávanej v odvolacom konaní v zmysle § 212

[ďalej len „OSP“ (napr. )], ústavný súd

konštatuje, že pred krajským súdom ide o odvolacie konanie v občianskoprávnej veci, ktoré

ako také nemožno hodnotiť ako právne či fakticky zložité, takže pri sústredenom postupe

zákonného sudcu bolo možné o odvolaní sťažovateľa rozhodnúť bez zbytočných prieťahov.

Na právnu ani faktickú zložitosť veci prerokúvanej v odvolacom konaní napokon vo svojom

vyjadrení nepoukázala ani predsedníčka krajského súdu.

Nad rámec ústavný súd zdôrazňuje, že predmetom konania, ktoré je preskúmavané

krajským súdom v odvolacom konaní, je ochrana osobnosti, t. j. vec, ktorej povaha si

vyžaduje osobitnú starostlivosť všeobecného súdu o naplnenie účelu súdneho konania, čo

okrem iného znamená, že všeobecný súd (a to aj odvolací) má povinnosť organizovať svoj

procesný postup tak, aby vec bola čo najrýchlejšie právoplatne prejednaná a skončená

( ) a aby sa čo najskôr odstránil stav právnej neistoty účastníkov konania

(podobne pozri napr. , , ).

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či

v konaní pred krajským súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu

základného práva podľa a práva podľa dohovoru. Ústavný

súd pri preskúmaní spisu krajského súdu nezistil žiadnu okolnosť, ktorou by sťažovateľ

prispel k zbytočným prieťahom v konaní.

V súvislosti s námietkou zaujatosti uplatnenou sťažovateľom pred posledným

pojednávaním ústavný súd poznamenáva, že ide o využitie procesného práva účastníka

konania, ktorého využitie nemožno sťažovateľovi pripočítať na jeho ťarchu, avšak

v súvislosti s jej vybavením bude v budúcnosti sťažovateľ musieť strpieť predĺženie

konania.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom krajského súdu a v tejto súvislosti

zistil, že postup krajského súdu je v kontexte celej dĺžky odvolacieho konania (viac ako dva

a pol roka) v prevažnej miere poznačený jeho absolútnou nečinnosťou. Krajský súd

od nápadu veci 20. júla 2005 vykonal prvý procesný úkon až po viac ako dvoch rokoch,

a to 23. augusta 2007, keď síce nariadil pojednávanie, avšak v neprimeranom časovom

odstupe viac ako 5 mesiacov, pretože ho nariadil až na 14. február 2008, pričom v období

medzi nariadením pojednávania a samotným pojednávaním krajský súd nevykonal žiadny

procesný úkon.

Argumentáciu krajského súdu spočívajúcu v poukázaní na zmenu zákonnej sudkyne,

ako aj na veľké množstvo nevybavených vecí v senáte súčasnej zákonnej sudkyne, čo malo

prispieť k celkovej dĺžke konania, ústavný súd neakceptoval. Uvedené skutočnosti

jednotlivo ani vo vzájomnej spojitosti nemôžu odôvodňovať celkovú dĺžku posudzovaného

súdneho konania, ktorá doteraz predstavuje dobu viac ako dva a pol roka, čo vzhľadom na

charakter tohto konania (odvolacie konanie) nemožno pokladať za primeranú dĺžku tohto

konania.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. , ,

) nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť konanie, ako aj

skutočnosť, že Slovenská republika nevie alebo nemôže v čase konania zabezpečiť

primeraný počet sudcov alebo ďalších pracovníkov na súde, ktorý oprávnený subjekt

požiadal o odstránenie svojej právnej neistoty, nemôžu byť dôvodom na zmarenie

uplatnenia práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v konečnom dôsledku

nezbavujú štát zodpovednosti za pomalé konanie spôsobujúce zbytočné prieťahy v súdnom

konaní (napr. ).

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k názoru, že doterajším postupom

krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. došlo k zbytočným prieťahom,

a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa zaručeného v

a práva zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto

rozhodnutia.

4. V nadväznosti na tento výrok a v záujme efektívnosti poskytnutej ochrany

sťažovateľovi ústavný súd v bode 2 výroku tohto rozhodnutia prikázal krajskému súdu

podľa a konať vo veci

bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa môže ústavný súd priznať tomu, koho

základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ sa domáhal priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume

200 000 Sk, čo „odôvodňuje pretrvávajúcim pocitom neistoty, ktorý vyplýva zo situácie,

keď má faktický a právny záujem na ochrane svojej osobnosti. Sťažovateľ primerané

finančné zadosťučinenie odôvodňuje aj pocitmi márnosti a nespravodlivosti, ktoré ho

sprevádzajú pri porušovaní jeho základného práva na konanie súdu bez zbytočných

prieťahov. Sťažovateľ poukazuje na to, že v konaní na ochranu osobnosti každý právny

prostriedok nápravy plynutím času stráca na svojej účinnosti. V konaní o ochranu osobnosti

sa vyžaduje v záujme zachovania oprávnených záujmov a práv dotknutej osoby rýchly a

účinný postup štátneho orgánu, v danom prípade súdu“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie

porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného

v a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného

v čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je pre sťažovateľa dostatočným zadosťučinením. Ústavný súd

preto uznal za odôvodnené priznať sťažovateľovi aj finančné zadosťučinenie podľa

citovaného ustanovenia , ktoré podľa zásad spravodlivosti,

s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, najmä vzhľadom na dlhodobú a neodôvodnenú

nečinnosť krajského súdu, považuje za primerané v sume 50 000 Sk, tak ako to je uvedené

v bode 3 výroku tohto rozhodnutia.

Podľa ak ústavný súd rozhodne o priznaní

primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil

(v danom prípade krajský súd), je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od

právoplatnosti nálezu ústavného súdu.

6. Ústavný súd priznal sťažovateľovi ( ) úhradu

trov konania z dôvodu jeho právneho zastúpenia advokátkou, ktorá si uplatnila nárok na ich

náhradu za dva úkony právnej služby v sume 6 296 Sk.

Pri výpočte trov právneho zastúpenia sťažovateľa ústavný súd vychádzal

z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2 a § 14 ods. 1 písm. a) a c) vyhlášky Ministerstva

spravodlivosti Slovenskej republiky č. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov. Základná sadzba odmeny

za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2007 je 2 970 Sk a hodnota režijného paušálu je

178 Sk. Základná sadzba odmeny za úkon právnej služby uskutočnený v roku 2008 je

3 176 Sk a hodnota režijného paušálu je 191 Sk.

S poukazom na výsledok konania vznikol sťažovateľovi nárok na úhradu trov

konania za dva úkony právnej služby uskutočnené v roku 2007 (prevzatie a príprava

zastúpenia a podanie ústavnému súdu) v sume 6 296 Sk vrátane režijného paušálu a za jeden

úkon uskutočnený v roku 2008 (vyjadrenie z 19. februára 2008) v sume 3 367 Sk vrátane

režijného paušálu. Sťažovateľovi tak vznikol nárok na úhradu trov konania v celkovej sume

9 663 Sk.

Vzhľadom na to, že právna zástupkyňa si uplatnila úhradu trov len v sume 6 296 Sk,

ústavný súd priznal sťažovateľovi úhradu trov len v sume uplatneného nároku tak, ako to je

uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. marca 2008