Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 4 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (9)III. ÚS 192/05
PDF · 201.33 KB
No categories available
III. ÚS 192/05
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2005
v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda
Báránya prerokoval sťažnosť Mgr. P. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. A. G., B.,
ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd Okresným súdom Bratislava III v konaní sp. zn. 15 NcCt 3/03, a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo Mgr. P. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní
vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. 15 NcCt 3/03 p o r u š e n é b o l o .
2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 15 NcCt 3/03
konať bez zbytočných prieťahov.
3. Mgr. P. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 Sk
(slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý
zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť Mgr. P. H. trovy právneho
zastúpenia v sume 5 300 Sk (slovom päťtisíctristo slovenských korún) na bankový účet
právneho zástupcu JUDr. A. G. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
5. Sťažnosti Mgr. P. H. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2005
doručená sťažnosť Mgr. P. H., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom
JUDr. A. G., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len
„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom
Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. 15 NcCt 3/03.
Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 192/05-12 z 29. júna 2005 prijal sťažnosť
sťažovateľa na ďalšie konanie.
Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá mu bola
doručená 1. augusta 2005, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred
ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu
8. augusta 2005 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30
ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného
súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože
vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno
od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že okresnému súdu podal 19. mája 2003
návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okresný súd od podania
návrhu na začatie konania vo veci nekonal jeden rok a deväť mesiacov, pričom v danej veci
nebol nariadený ani termín pojednávania.
Sťažovateľ podal 30. júna 2004 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného
súdu, pričom na uvedenú sťažnosť odpoveď nedostal.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ vo svojom návrhu výroku rozhodnutia
(petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie
veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu sp. zn.
15 NcCt 3/03 a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez prieťahov. Zároveň
sťažovateľ žiada priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk
(za každý mesiac prieťahov v sume 10 000 Sk) a náhrady trov právneho zastúpenia.
Ústavný súd výzvami z 25. júla 2005 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa
v zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadril k sťažnosti sťažovateľa.
Podpredseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 14. októbra 2005
uviedol prehľad úkonov vykonaných v danej veci a vyjadril sa, že „Ako som uviedol, vo
veci som ...“ (ako zákonný sudca, pozn.) „... nekonal od 19. 5. 2003 do 21. 2. 2005, čo však
pripisujem svojej preťaženosti, okrem agendy podpredsedu okresného súdu mám vo svojom
súdnom oddelení takmer 300 nevybavených vecí, resp. celého súdu, ktorý dňa 1. 1. 1997
prevzal veci bývalého Okresného súdu Bratislava – vidiek a dňa 1. 1. 2005 veci bývalého
Okresného súdu Pezinok.
V tejto súvislosti poukazujem na analýzu zaťaženosti súdov, resp. zoznam
preťažených súdov vyhotovený nedávno Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.
... Z prvých šiestich najpreťaženejších okresných súdov sú štyri bratislavské, náš súd je na
štvrtom mieste. Poukazujem na to ako na skutočné príčiny prieťahov v konaní, aj keď viem,
že z hľadiska rozhodovania ústavného súdu je to právne bezvýznamné“.
II.
Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedu okresného súdu,
ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 15 NcCt 3/03 zistil
nasledovný priebeh a stav konania:
Sťažovateľ doručil okresnému súdu 19. mája 2003 návrh na vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti odporkyni – bývalej manželke. Okresnému
súdu bola 7. decembra 2004 doručená žiadosť sťažovateľa o nariadenie termínu
pojednávania.
Okresný súd vydal 21. februára 2005 pokyn na doručenie výzvy sťažovateľovi, aby
v určenej lehote uhradil súdny poplatok za návrh na začatie konania. Úhrada súdneho
poplatku bola okresnému súdu doručená 3. marca 2005.
Okresný súd vydal 2. júna 2005 pokyn na predloženie posudzovaného spisu
vyššiemu súdnemu úradníkovi. Okresný súd uznesením č. k 15 NcCt 3/03-11 z 5. júna 2005
vyzval sťažovateľa, aby doplnil svoj návrh na začatie konania v zmysle ustanovení § 42
ods. 3 a § 79 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v určenej lehote a zároveň v uvedený
deň vydal pokyn na doručenie predmetného uznesenia sťažovateľovi. Okresný súd vydal
15. júna 2005 pokyn na zaslanie spisu ústavnému súdu. Spis bol okresnému súdu vrátený
6. júla 2005.
Okresnému súdu bolo 23. júna 2005 doručené vyjadrenie sťažovateľa k predmetu
konania s prílohami. Okresný súd vydal 14. septembra 2005 pokyn na doručenie návrhu
sťažovateľa odporkyni, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadrila. Záznamom okresného
súdu na č. l. 26 predmetný spis končí.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva
upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne
prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na
to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným
súdom.
Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu
právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu,
pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03).
Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech
účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48
ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami
právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.
Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to
konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím
štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich
práv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide
o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu
týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01).
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,
a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1
dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn.
II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, II. ÚS 32/02, III. ÚS 111/02,
IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,
o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.
Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že
predmetom sporu je návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ide
teda o vec, ktorá patrí po právnej stránke do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného
súdnictva s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti.
Skutkovú stránku veci ústavný súd obvykle posudzuje ako zložitú s prihliadnutím na
predmet konania, pretože pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je
potrebné zohľadniť časté protikladné stanoviská a úkony účastníkov konania. V danom
prípade ústavný súd však skutkovú stránku veci neposudzoval ako zložitú z dôvodu, že
zatiaľ k samotnému prejednávaniu veci v jej merite nedošlo, pretože okresný súd dosiaľ
vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku, doplnenie návrhu na začatie konania
a vydal pokyn na doručenie návrhu odporkyni na vyjadrenie.
Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní
pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na
prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na
prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto
súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľa, ktorou by prispel k zbytočným
prieťahom v konaní. Sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu 30. júna 2004 sťažnosť
na prieťahy v konaní, čím dal najavo nespokojnosť s rýchlosťou priebehu predmetného
konania.
Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu
základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu
okresného súdu došlo k porušeniu uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to
bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 3/00).
Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v obdobiach od 19. mája 2003 do 21. februára
2005 (21 mesiacov) ako obdobie, v ktorom došlo nečinnosťou okresného súdu k zbytočným
prieťahom v posudzovanom konaní.
Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 14. októbra 2005
uviedol, že ako zákonný sudca vo veci nekonal od 19. mája 2003 do 21. februára 2005, čo
zdôvodnil nadmerným nápadom a počtom vecí, ktoré mu boli ako zákonnému sudcovi
pridelené, ako aj prerozdelením agendy bývalého Okresného súdu Bratislava – vidiek
a Okresného súdu Pezinok.
Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn.
III. ÚS 14/00 „Otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú
v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“
(mutatis mutandis I. ÚS 55/02, IV. ÚS 84/02).
Na základe uvedených dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené
základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedenom
období, tak ako mu ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie veci
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo
nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,
vo veci konal.
Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiadal, aby ústavný súd po vyslovení porušenia
základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prikázal
okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného dôvodu
ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu postupovať
v posudzovanom konaní bez zbytočných prieťahov.
IV.
Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľa, zaoberal sa aj jeho
žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie
sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné
zadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného
finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho
domáha“.
Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do
úvahy obdobie nečinnosti okresného súdu, ako aj okolnosť, že sťažovateľ svojím správaním
neprispel k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní. Ústavný súd v okolnostiach tejto
veci považuje sumu 15 000 Sk pre sťažovateľa za primeranú so zreteľom na konkrétne
okolnosti posudzovanej veci, a preto žiadosti sťažovateľa, ktorý požadoval priznanie
primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk (za každý mesiac prieťahov
v sume 10 000 Sk), vo zvyšnej časti nevyhovel.
Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo
záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre
ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru,
aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že
cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.
V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred
ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona
o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi
náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo
sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.
Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia
§ 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.
o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška
č. 655/2004 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom,
ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina
výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných
práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.
Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto
vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za
prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.
Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli zrealizované v roku
2005, ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu
Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda
zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk, preto ústavný súd priznal
náhradu trov za dva úkony právnej pomoci, každý v hodnote 2 501 Sk. Ústavný súd
rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne
prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky
č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 150 Sk.
Právny zástupca sťažovateľa požadoval náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej
sume 5 300 Sk. Vzhľadom na to, že požadovaná suma neprekračuje sumu trov priznanú
podľa predmetnej vyhlášky, ústavný súd priznal trovy právneho zastúpenia v sume
5 300 Sk, ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa okresný súd
(ustanovenie § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho
poriadku).
Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej
časti tohto nálezu.
V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je
prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo
výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 26. októbra 2005