Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 192/05

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 26. októbra 2005

v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda

Báránya prerokoval sťažnosť Mgr. P. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. A. G., B.,

ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd Okresným súdom Bratislava III v konaní sp. zn. , a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Mgr. P. H. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie veci v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní

vedenom na Okresnom súde Bratislava III pod sp. zn. p o r u š e n é b o l o .

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e v konaní sp. zn.

konať bez zbytočných prieťahov.

3. Mgr. P. H. p r i z n á v a primerané finančné zadosťučinenie v sume 15 000 Sk

(slovom pätnásťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý

zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j e p o v i n n ý nahradiť Mgr. P. H. trovy právneho

zastúpenia v sume 5 300 Sk (slovom päťtisíctristo slovenských korún) na bankový účet

právneho zástupcu JUDr. A. G. do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti Mgr. P. H. vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e .

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. marca 2005

doručená sťažnosť Mgr. P. H., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

JUDr. A. G., B., ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru

o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom

Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn. .

Ústavný súd uznesením č. k. -12 z 29. júna 2005 prijal sťažnosť

sťažovateľa na ďalšie konanie.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá mu bola

doručená 1. augusta 2005, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred

ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu

8. augusta 2005 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30

ods. 2 o organizácii Ústavného

súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože

vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno

od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že okresnému súdu podal 19. mája 2003

návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Okresný súd od podania

návrhu na začatie konania vo veci nekonal jeden rok a deväť mesiacov, pričom v danej veci

nebol nariadený ani termín pojednávania.

Sťažovateľ podal 30. júna 2004 sťažnosť na prieťahy v konaní predsedovi okresného

súdu, pričom na uvedenú sťažnosť odpoveď nedostal.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti sťažovateľ vo svojom návrhu výroku rozhodnutia

(petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní okresného súdu sp. zn.

a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez prieťahov. Zároveň

sťažovateľ žiada priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk

(za každý mesiac prieťahov v sume 10 000 Sk) a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvami z 25. júla 2005 požiadal predsedu okresného súdu, aby sa

v zmysle ustanovenia vyjadril k sťažnosti sťažovateľa.

Podpredseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 14. októbra 2005

uviedol prehľad úkonov vykonaných v danej veci a vyjadril sa, že „Ako som uviedol, vo

veci som ...“ (ako zákonný sudca, pozn.) „... nekonal od 19. 5. 2003 do 21. 2. 2005, čo však

pripisujem svojej preťaženosti, okrem agendy podpredsedu okresného súdu mám vo svojom

súdnom oddelení takmer 300 nevybavených vecí, resp. celého súdu, ktorý dňa 1. 1. 1997

prevzal veci bývalého Okresného súdu Bratislava – vidiek a dňa 1. 1. 2005 veci bývalého

Okresného súdu Pezinok.

V tejto súvislosti poukazujem na analýzu zaťaženosti súdov, resp. zoznam

preťažených súdov vyhotovený nedávno Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky.

... Z prvých šiestich najpreťaženejších okresných súdov sú štyri bratislavské, náš súd je na

štvrtom mieste. Poukazujem na to ako na skutočné príčiny prieťahov v konaní, aj keď viem,

že z hľadiska rozhodovania ústavného súdu je to právne bezvýznamné“.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedu okresného súdu,

ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. zistil

nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľ doručil okresnému súdu 19. mája 2003 návrh na vyporiadanie

bezpodielového spoluvlastníctva manželov proti odporkyni – bývalej manželke. Okresnému

súdu bola 7. decembra 2004 doručená žiadosť sťažovateľa o nariadenie termínu

pojednávania.

Okresný súd vydal 21. februára 2005 pokyn na doručenie výzvy sťažovateľovi, aby

v určenej lehote uhradil súdny poplatok za návrh na začatie konania. Úhrada súdneho

poplatku bola okresnému súdu doručená 3. marca 2005.

Okresný súd vydal 2. júna 2005 pokyn na predloženie posudzovaného spisu

vyššiemu súdnemu úradníkovi. Okresný súd uznesením č. k -11 z 5. júna 2005

vyzval sťažovateľa, aby doplnil svoj návrh na začatie konania v zmysle ustanovení § 42

ods. 3 a v určenej lehote a zároveň v uvedený

deň vydal pokyn na doručenie predmetného uznesenia sťažovateľovi. Okresný súd vydal

15. júna 2005 pokyn na zaslanie spisu ústavnému súdu. Spis bol okresnému súdu vrátený

6. júla 2005.

Okresnému súdu bolo 23. júna 2005 doručené vyjadrenie sťažovateľa k predmetu

konania s prílohami. Okresný súd vydal 14. septembra 2005 pokyn na doručenie návrhu

sťažovateľa odporkyni, aby sa k nemu v určenej lehote vyjadrila. Záznamom okresného

súdu na č. l. 26 predmetný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného práva

upraveného v , podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne

prerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na

to, aby jeho záležitosť bola v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným

súdom.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu

právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu,

pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia , ).

Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospech

účastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48

ods. 2 nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkami

právoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to

konštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutím

štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich

práv (napr. rozhodnutia sp. zn. , , a ďalšie).

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide

o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahu

týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (napr. rozhodnutia sp. zn. , ).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,

a tým aj k porušeniu základného práva podľa a práva podľa

dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn.

, , , , , ,

) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,

o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že

predmetom sporu je návrh na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ide

teda o vec, ktorá patrí po právnej stránke do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného

súdnictva s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti.

Skutkovú stránku veci ústavný súd obvykle posudzuje ako zložitú s prihliadnutím na

predmet konania, pretože pri vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je

potrebné zohľadniť časté protikladné stanoviská a úkony účastníkov konania. V danom

prípade ústavný súd však skutkovú stránku veci neposudzoval ako zložitú z dôvodu, že

zatiaľ k samotnému prejednávaniu veci v jej merite nedošlo, pretože okresný súd dosiaľ

vyzval sťažovateľa na úhradu súdneho poplatku, doplnenie návrhu na začatie konania

a vydal pokyn na doručenie návrhu odporkyni na vyjadrenie.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní

pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na

prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a práva na

prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto

súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľa, ktorou by prispel k zbytočným

prieťahom v konaní. Sťažovateľ doručil predsedovi okresného súdu 30. júna 2004 sťažnosť

na prieťahy v konaní, čím dal najavo nespokojnosť s rýchlosťou priebehu predmetného

konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa dohovoru,

bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmaní skutočnosti, či v dôsledku postupu

okresného súdu došlo k porušeniu uvedeného práva, ústavný súd zistil, že tomu tak je, a to

bez existencie zákonnej prekážky (napr. rozhodnutie sp. zn. ).

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho

poriadku vyhodnotil postup okresného súdu v obdobiach od 19. mája 2003 do 21. februára

2005 (21 mesiacov) ako obdobie, v ktorom došlo nečinnosťou okresného súdu k zbytočným

prieťahom v posudzovanom konaní.

Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 14. októbra 2005

uviedol, že ako zákonný sudca vo veci nekonal od 19. mája 2003 do 21. februára 2005, čo

zdôvodnil nadmerným nápadom a počtom vecí, ktoré mu boli ako zákonnému sudcovi

pridelené, ako aj prerozdelením agendy bývalého Okresného súdu Bratislava – vidiek

a Okresného súdu Pezinok.

Podľa právneho názoru ústavného súdu vyjadreného v rozhodnutí sp. zn.

„Otázky množstva vecí, personálne a organizačné problémy súdu nie sú

v zásade ústavne významné pre posúdenie toho, či došlo k zbytočným prieťahom v konaní“

(mutatis mutandis , ).

Na základe uvedených dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené

základné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedenom

období, tak ako mu ho zaručuje a právo na prejednanie veci

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa ak porušenie základných práv a slobôd vzniklo

nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,

vo veci konal.

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiadal, aby ústavný súd po vyslovení porušenia

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru prikázal

okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Z uvedeného dôvodu

ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia prikázal okresnému súdu postupovať

v posudzovanom konaní bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľa, zaoberal sa aj jeho

žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie

sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné

zadosťučinenie.

Podľa „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného

finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho

domáha“.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal do

úvahy obdobie nečinnosti okresného súdu, ako aj okolnosť, že sťažovateľ svojím správaním

neprispel k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní. Ústavný súd v okolnostiach tejto

veci považuje sumu 15 000 Sk pre sťažovateľa za primeranú so zreteľom na konkrétne

okolnosti posudzovanej veci, a preto žiadosti sťažovateľa, ktorý požadoval priznanie

primeraného finančného zadosťučinenia v sume 200 000 Sk (za každý mesiac prieťahov

v sume 10 000 Sk), vo zvyšnej časti nevyhovel.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo

záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre

ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru,

aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, že

cieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením trovy konania pred

ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona

o ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovi

náhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo

sťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia

vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č.

o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška

č. “), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom,

ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina

výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných

práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa vyhlášky č. výpočtovým základom na účely tejto

vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za

prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli zrealizované v roku

2005, ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úradu

Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda

zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 15 008 Sk, preto ústavný súd priznal

náhradu trov za dva úkony právnej pomoci, každý v hodnote 2 501 Sk. Ústavný súd

rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne

prepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky

č. , t. j. dvakrát 150 Sk.

Právny zástupca sťažovateľa požadoval náhradu trov právneho zastúpenia v celkovej

sume 5 300 Sk. Vzhľadom na to, že požadovaná suma neprekračuje sumu trov priznanú

podľa predmetnej vyhlášky, ústavný súd priznal trovy právneho zastúpenia v sume

5 300 Sk, ktorú ústavný súd zaviazal uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa okresný súd

(ustanovenie v spojení s Občianskeho súdneho

poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej

časti tohto nálezu.

V zmysle , podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je

prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo

výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2005