Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

II. ÚS 107/06

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. apríla 2006

predbežne prerokoval sťažnosť A. H., bytom B., zastúpenej advokátom JUDr. A. G., B.,

vo veci namietaného porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie

jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn.

, za účasti Okresného súdu Bratislava III a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. H. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 24. februára

2006 doručená sťažnosť A. H. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie

jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

(ďalej len „“) a práva na prejednanie jej záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný

súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „... podala dňa 17. 5. 2004 (...) Žalobu

na mimoriadne zvýšenie náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 7

ods. 3 vyhlášky č. v znení zmien a noviel a náhradu škody spolu vo výške

357.593,- Sk“.

Podľa sťažovateľky „Od podania (...) žaloby (...) až do dnešného dňa, t. j. jeden rok

aj deväť mesiacov, Okresný súd Bratislava III v danej veci nijak účelne nekonal a ani

nevytýčil termín pojednávania“.

Zo sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovateľka sa z dôvodu nečinnosti okresného

súdu podaním z 29. novembra 2005 sťažovala na prieťahy v uvedenom konaní u predsedu

okresného súdu. Predseda okresného súdu v odpovedi z 19. januára 2006 prieťahy v konaní

nekonštatoval a uviedol, že zákonný sudca bol od 1. januára 2006 dočasne pridelený

na Krajský súd v Bratislave, „a preto v zmysle

o súdoch a o zmene niektorých zákonov budú po šiestich týždňoch jeho neprítomnosti

nevybavené veci jeho súdneho oddelenia prerozdelené náhodným výberom ostatným

sudcom“.

Sťažovateľka sa domáha, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu

v uvedenom konaní bolo porušené jej základné právo podľa a právo

na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a súčasne

navrhla, aby ústavný súd prikázal porušovateľovi jej práv konať v tejto veci bez zbytočných

prieťahov, priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 63 000 Sk a úhradu trov

konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označili sťažovatelia, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietali, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť

by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ).

Predmetom konania pred ústavným súdom je okrem iného nárok sťažovateľky

na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým boli podľa nej spôsobené zbytočné

prieťahy a porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote v konaní o mimoriadne zvýšenie

náhrady za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia a o náhradu škody a ušlej mzdy.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez

zbytočných prieťahov podľa (, , ,

, , ). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter

postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo

možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil

porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. , ),

prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne

neopodstatnený (napr. , , ).

Ústavný súd dospel po oboznámení sa so sťažnosťou, jej prílohami a súvisiacim

spisom okresného súdu k záveru, že sťažnosť sťažovateľky je zjavne neopodstatnená.

Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza

z analýzy doterajšieho priebehu konania pred okresným súdom, ktoré začalo 17. mája 2004,

teda doručením návrhu okresnému súdu.

Ďalší priebeh konania bol nasledovný:

- 23. júla 2004 okresný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na predloženie

originálu písomného plnomocenstva na jej zastupovanie pred okresným súdom (výzva bola

vypravená z okresného súdu 6. septembra 2004 a právny zástupca sťažovateľky na ňu

odpovedal 16. septembra 2004),

- 29. septembra 2004 okresný súd vyzval sťažovateľku na odstránenie „vád“ návrhu

v lehote 10 dní (sťažovateľka tak urobila 18. októbra 2004),

- 12. novembra 2004 okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k priloženému

návrhu a jeho doplneniu (výzva bola expedovaná okresným súdom 10. januára 2005

a odporca na ňu odpovedal 25. januára 2005),

- 3. marca 2005 okresný súd vyzval vedľajšieho účastníka na vyjadrenie

k priloženému návrhu a k vyjadreniu odporcu (výzva bola odoslaná 17. mája 2005

a vedľajší účastník na ňu odpovedal 31. mája 2005),

- 7. marca 2006 bola predmetná vec pridelená novej zákonnej sudkyni.

Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn.

nebol nečinný, vykonal viacero úkonov okrem obdobia od 31. mája 2005,

keď mu bolo doručené vyjadrenie vedľajšieho účastníka, do 7. marca 2006, keď predmetná

vec bolo pridelená novej zákonnej sudkyni. Toto obdobie predstavuje prieťahy v trvaní

9 mesiacov.

Aj napriek tomuto obdobiu pasivity okresného súdu v napadnutom konaní ústavný súd

po komplexnom zhodnotení jeho celého doterajšieho priebehu nepovažuje označenú

nečinnosť okresného súdu za natoľko závažnú, aby napadnuté konanie ako celok na jej

základe bolo možné kvalifikovať ako konanie so zbytočnými prieťahmi.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd poukazuje aj na svoje predchádzajúce

rozhodnutia, v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní

niekoľkých mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa “ (,

). Na kratšie obdobia nečinnosti všeobecného súdu ústavný súd spravidla

prihliada len vtedy, keď sa vyskytli opakovane a zároveň významným spôsobom ovplyvnili

celkovú dĺžku súdneho konania (napr. , , ).

Navyše z obsahu sťažnosti a jej príloh, ako aj zo súvisiaceho spisu okresného súdu

vyplýva, že sťažovateľka podala proti postupu okresného súdu v predmetnom konaní

sťažnosť podľa a a nasl. o súdoch a o zmene

a doplnení niektorých zákonov v platnom znení až 30. novembra 2005. Ako už bolo

uvedené, okresný súd podľa odpovede doručenej sťažovateľke „koncom januára 2006“

prieťahy v predmetnom konaní nezistil a oznámil jej, že vec bude po šiestich týždňoch

neprítomnosti zákonného sudcu prerozdelená, čo sa aj stalo, keď 7. marca 2006 bola vec

pridelená novej zákonnej sudkyni.

Ústavný súd už vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach vyslovil, že zjavná

neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho, že porušenie

tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, ktoré

z hľadiska svojho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch (napr. , ). Osobitne to platí o sporových konaniach,

v ktorých stoja proti sebe žalobca a žalovaný, a kde sa v celom rozsahu uplatňuje

kontradiktórnosť konania [porovnaj a

(napr. )].

Z tohto právneho názoru vychádzal ústavný súd aj pri predbežnom prerokovaní

sťažnosti, pričom s ohľadom na všetky dosiaľ uvedené skutočnosti dospel k záveru,

že medzi namietaným postupom okresného súdu a označeným porušením práv sťažovateľky

nie je príčinná súvislosť, čo znamená aj zjavnú neopodstatnenosť jej sťažnosti.

Z týchto dôvodov ústavný súd odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Keďže odmietnutie sťažnosti pre zjavnú neopodstatnenosť je dôvodom, ktorý nie je

možné odstrániť, zaoberanie sa ďalšími návrhmi sťažovateľky na ochranu ústavnosti

obsiahnutými v jej návrhu stratilo opodstatnenie.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. apríla 2006