Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 245/2013

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2013

predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. P., R., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., K.,

vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť Ing. J. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola

30. novembra 2012 doručená sťažnosť Ing. J. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta

porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

(ďalej len „“) a práva na prejednanie

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 13. apríla 2012 podal námietky

proti trovám exekúcie a 25. apríla 2012 námietky proti exekúcii vedenej súdnym

exekútorom JUDr. M. Z. (ďalej len „súdny exekútor“) a žiadal ho, aby od exekúcie v celom

rozsahu upustil, resp. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V ďalšom období

bol sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu okresným súdom 29. mája 2012

a 2. augusta 2012 vyzvaný, aby preukázal plnenie výživného za obdobie od januára do júla

2012, špecifikoval jednotlivé platby a predložil doklad o platbách. Podľa tvrdení

sťažovateľa napriek tomu, že okresnému súdu bolo už z podaných námietok proti exekúcii

známe, že výživné na maloleté deti S. V. a S. uhrádza pravidelne, včas a v plnej výške tak,

ako mu to bolo uložené rozhodnutím súdu, okresný súd zostal vo veci nečinný a nerozhodol

o námietkach sťažovateľa proti exekúcii. Sťažovateľ preto 21. septembra 2012 podal

predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa

o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

Podpredsedníčka okresného súdu v liste sp. zn. Spr 41/2012 zo 4. októbra 2012 sťažnosť

vyhodnotila ako nedôvodnú. Sťažovateľ poukázal na nesprávne vyhodnotenie skutočností

okresným súdom, ku ktorým došlo v období po podaní sťažnosti. Vzhľadom na ďalšiu

nečinnosť, ku ktorej došlo po odpovedi okresného súdu, je toho názoru, že v exekučnej veci

došlo k porušeniu jeho základného práva podľa a práva podľa

ods. 1 dohovoru.

3. Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne ukončené, sťažovateľ

navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného , práva

na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal

okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. konať bez zbytočných

prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov

právneho zastúpenia.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa

ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza

osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde

sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty

dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným

spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím

súdu (). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký

procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

6. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd vyslovil, že právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon

rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. , ),

keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa

Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1

(, , ). Aj podľa názoru Európskeho súdu

pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny

poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej

zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť

procesu v zmysle čl. 6 dohovoru ().

7. Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť

vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho

základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok

vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným

právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietali, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne

neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní

ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo

slobody, ktorej reálnosť aby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (,

, ).

8. Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu

pred postupom okresného súdu, ktorým mu boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy

a porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo

na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote v exekučnom konaní.

9. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý ma právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom

zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

10. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

, ).

11. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva

na konanie bez zbytočných prieťahov podľa môže vyplývať aj z toho,

že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,

ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných

prieťahoch ().

12. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom

konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu

sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle , nevyslovil porušenie základného

práva zaručeného v tomto článku (napr. , ), prípadne návrhu

buď nevyhovel (napr. ) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený

(napr. , , , ).

13. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. zistil,

že všetky skutočnosti tak, ako ich vo svojej sťažnosti uviedol sťažovateľ a sú uvedené

v bode 2 tohto uznesenia, sú totožné a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne

neopodstatnená.

Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti

vychádza z analýzy doterajšieho priebehu konania vedeného okresným súdom

pod sp. zn. . Sťažovateľovi bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie

vydané súdnym exekútorom pod sp. zn. Ex 011/12 z 22. marca 2012 o vymoženie

výživného na maloleté deti S. V. a S., trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní a trov

exekúcie. Sťažovateľ podal 13. apríla 2012 súdnemu exekútorovi námietky proti trovám

exekúcie a následne 25. apríla 2012 námietky proti exekúcii a žiadal, aby súdny exekútor

od exekúcie v celom rozsahu upustil, resp. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.

Okresný súd vo veci opakovane zisťoval, ako boli platby výživného sťažovateľom

realizované. Ústavný súd zistil, že okresný súd bol v exekučnom konaní nečinný v rozsahu

8 mesiacov (od 10. augusta 2012 do 20. marca 2013) s tým, že s exekúciou v sťažnosťou

napádanej veci súviselo konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn.

o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a o zvýšenie výživného.

V uvedenej veci Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom č. k. -441

z 9. novembra 2012.

V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa bolo predmetné

exekučné konanie na okresnom súde ukončené, a to uznesením č. k. -81

z 20. marca 2013, ktorým okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil

ju a námietky sťažovateľa proti exekúcii zamietol.

V namietanom exekučnom konaní teda došlo k obdobiu nečinnosti okresného súdu

v trvaní 8 mesiacov. Ústavný súd dospel k záveru, že v namietanom konaní nedošlo

zo strany okresného súdu k prieťahom takej intenzity, ktoré by bolo možné kvalifikovať

ako prieťahy porušujúce základné právo sťažovateľa podľa a jeho právo

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, a preto

sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa

z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi

sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. apríla 2013