Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
I. ÚS 245/2013
PDF · 142.19 KB
No categories available
I. ÚS 245/2013
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. apríla 2013
predbežne prerokoval sťažnosť Ing. J. P., R., zastúpeného advokátom JUDr. M. S., K.,
vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných
prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Rožňava v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 246/2012
a takto
rozhodol:
Sťažnosť Ing. J. P. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola
30. novembra 2012 doručená sťažnosť Ing. J. P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta
porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie
záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Rožňava (ďalej
len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 246/2012.
2. Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že 13. apríla 2012 podal námietky
proti trovám exekúcie a 25. apríla 2012 námietky proti exekúcii vedenej súdnym
exekútorom JUDr. M. Z. (ďalej len „súdny exekútor“) a žiadal ho, aby od exekúcie v celom
rozsahu upustil, resp. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. V ďalšom období
bol sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu okresným súdom 29. mája 2012
a 2. augusta 2012 vyzvaný, aby preukázal plnenie výživného za obdobie od januára do júla
2012, špecifikoval jednotlivé platby a predložil doklad o platbách. Podľa tvrdení
sťažovateľa napriek tomu, že okresnému súdu bolo už z podaných námietok proti exekúcii
známe, že výživné na maloleté deti S. V. a S. uhrádza pravidelne, včas a v plnej výške tak,
ako mu to bolo uložené rozhodnutím súdu, okresný súd zostal vo veci nečinný a nerozhodol
o námietkach sťažovateľa proti exekúcii. Sťažovateľ preto 21. septembra 2012 podal
predsedovi okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní podľa zákona č. 757/2004 Z. z.
o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
Podpredsedníčka okresného súdu v liste sp. zn. Spr 41/2012 zo 4. októbra 2012 sťažnosť
vyhodnotila ako nedôvodnú. Sťažovateľ poukázal na nesprávne vyhodnotenie skutočností
okresným súdom, ku ktorým došlo v období po podaní sťažnosti. Vzhľadom na ďalšiu
nečinnosť, ku ktorej došlo po odpovedi okresného súdu, je toho názoru, že v exekučnej veci
došlo k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru.
3. Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne ukončené, sťažovateľ
navrhol, aby ústavný súd vo veci rozhodol nálezom, ktorým vysloví porušenie základného
práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, práva
na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal
okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 9 Er 246/2012 konať bez zbytočných
prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 3 000 € a náhradu trov
právneho zastúpenia.
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa
ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza
osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde
sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty
dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným
spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím
súdu (IV. ÚS 253/04). Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký
procesný postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.
6. V súvislosti so svojou rozhodovacou činnosťou už ústavný súd vyslovil, že právo
na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov súdom sa vzťahuje aj na konanie o výkon
rozhodnutia a rozhodovanie súdu v exekučnom konaní (napr. III. ÚS 15/03, III. ÚS 229/04),
keďže nútený výkon súdnych a iných rozhodnutí vrátane súdnej exekúcie podľa
Exekučného poriadku je súčasťou základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1
ústavy (II. ÚS 143/02, IV. ÚS 292/04, III. ÚS 229/04). Aj podľa názoru Európskeho súdu
pre ľudské práva by právo na súdnu ochranu zostalo iluzórnym, keby vnútroštátny právny
poriadok umožňoval, aby konečné súdne rozhodnutie ostalo „neúčinné“ na škodu jednej
zo strán. Výkon rozsudku alebo rozhodnutia súdu treba považovať za integrálnu súčasť
procesu v zmysle čl. 6 dohovoru (III. ÚS 15/03).
7. Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,
ktorá je zjavne neopodstatnená. O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť
vtedy, keď namietaným postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho
základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok
vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným
právom alebo slobodou, porušenie ktorých namietali, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne
neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní
ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo
slobody, ktorej reálnosť aby mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (IV. ÚS 92/04,
III. ÚS 168/05, II. ÚS 107/06).
8. Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľa na ochranu
pred postupom okresného súdu, ktorým mu boli podľa neho spôsobené zbytočné prieťahy
a porušené jeho základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo
na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote v exekučnom konaní.
9. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý ma právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom
zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...
10. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
I. ÚS 280/08, I. ÚS 326/2010).
11. Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva
na konanie bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho,
že porušenie tohto základného práva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,
ktoré z hľadiska jeho druhu a povahy netrvá tak dlho, aby sa dalo uvažovať o zbytočných
prieťahoch (II. ÚS 92/05).
12. Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom
konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci
bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (IV. ÚS 147/04, II. ÚS 107/06,
IV. ÚS 71/07). V prípade, keď ústavný súd zistil, že charakter postupu všeobecného súdu
sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, nevyslovil porušenie základného
práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne návrhu
buď nevyhovel (napr. I. ÚS 11/00) alebo ho odmietol ako zjavne neopodstatnený
(napr. I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, II. ÚS 107/06).
13. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 9 Er 246/2012 zistil,
že všetky skutočnosti tak, ako ich vo svojej sťažnosti uviedol sťažovateľ a sú uvedené
v bode 2 tohto uznesenia, sú totožné a dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne
neopodstatnená.
Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti
vychádza z analýzy doterajšieho priebehu konania vedeného okresným súdom
pod sp. zn. 9 Er 246/2012. Sťažovateľovi bolo doručené upovedomenie o začatí exekúcie
vydané súdnym exekútorom pod sp. zn. Ex 011/12 z 22. marca 2012 o vymoženie
výživného na maloleté deti S. V. a S., trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní a trov
exekúcie. Sťažovateľ podal 13. apríla 2012 súdnemu exekútorovi námietky proti trovám
exekúcie a následne 25. apríla 2012 námietky proti exekúcii a žiadal, aby súdny exekútor
od exekúcie v celom rozsahu upustil, resp. vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju.
Okresný súd vo veci opakovane zisťoval, ako boli platby výživného sťažovateľom
realizované. Ústavný súd zistil, že okresný súd bol v exekučnom konaní nečinný v rozsahu
8 mesiacov (od 10. augusta 2012 do 20. marca 2013) s tým, že s exekúciou v sťažnosťou
napádanej veci súviselo konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 7 P 89/2011
o zverení detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov a o zvýšenie výživného.
V uvedenej veci Krajský súd v Košiciach rozhodol rozsudkom č. k. 8 CoP 214/2012-441
z 9. novembra 2012.
V čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľa bolo predmetné
exekučné konanie na okresnom súde ukončené, a to uznesením č. k. 9 Er 246/2012-81
z 20. marca 2013, ktorým okresný súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú, zastavil
ju a námietky sťažovateľa proti exekúcii zamietol.
V namietanom exekučnom konaní teda došlo k obdobiu nečinnosti okresného súdu
v trvaní 8 mesiacov. Ústavný súd dospel k záveru, že v namietanom konaní nedošlo
zo strany okresného súdu k prieťahom takej intenzity, ktoré by bolo možné kvalifikovať
ako prieťahy porušujúce základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v namietanom konaní, a preto
sťažnosť pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
14. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd už ďalšími návrhmi
sťažovateľa nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 24. apríla 2013