Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 121/2010

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 31. marca 2010

predbežne prerokoval sťažnosť E. J. a P. J. st., B., vo veci namietaného porušenia ich

základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn.

(pôvodne vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn. ) a takto

rozhodol:

Sťažnosť E. J. a P. J. st. o d m i e t a pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 1. júla 2009

doručená sťažnosť E. J. a P. J. st. (ďalej len „sťažovateľka, „sťažovateľ“ spolu len

„sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (ďalej len

„ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1

Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom

Okresného súdu Bánovce nad Bebravou (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod

sp. zn. (pôvodne vedenom na Okresnom súde Trenčín pod sp. zn.

BN-3 Cb 18/2004). Súčasťou sťažnosti bola aj žiadosť sťažovateľov o ustanovenie

právneho zástupcu na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom.

2. Konanie na okresnom súde začalo návrhom D., a. s., Ž., na vydanie platobného

rozkazu na zaplatenie sumy 28 269,84 Sk s príslušenstvom, ktoré po odvolaní podanom

sťažovateľkou proti platobnému rozkazu pokračovalo súdnym konaním, ktorého prieťahy

namietajú sťažovatelia v tejto sťažnosti.

3. Sťažovatelia uviedli, že „porušovanie práva spočíva v nečinnosti okresného

súdu“. Vo svojej sťažnosti ďalej uvádzajú úkony vykonané od začatia konania vo veci

okresným súdom a poukazujú na skutočnosť, že „pred podaním sťažnosti vyčerpali všetky

zákonom dostupné právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv

alebo slobôd poskytuje a na ktorých použitie boli oprávnení podľa osobitných predpisov“.

V sťažnosti ďalej uvádzajú, že „od podania žaloby 3. 2. 2004 uplynulo už päť rokov a päť

mesiacov. Pritom právoplatné a hlavne spravodlivé skončenie veci je v nedohľadne. Preto

sťažovatelia nemajú inú možnosť, iba sa obrátiť so sťažnosťou na Ústavný súd Slovenskej

republiky, pretože inému orgánu verejnej moci, neprináleží o tejto sťažnosti rozhodnúť“.

Sťažovatelia zastávajú názor, že doterajším postupom okresného súdu bolo porušené

ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

, ak aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru.

4. Keďže napadnuté konanie nebolo dosiaľ právoplatne ukončené, domáhajú sa,

aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu bolo porušené ich základné právo

na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa a právo na

prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v konaní

vedenom pod sp. zn. , a aby prikázal okresnému súdu konať v ich právnej veci

bez zbytočných prieťahov. Ďalej sa sťažovatelia domáhajú, aby im bolo priznané finančné

zadosťučinenie a úhrada trov konania v sume, ktorú dodatočne upresnia po porade

s advokátom.

II.

5. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.

Podľa môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť,

ktorá je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti možno hovoriť vtedy, keď namietaným

postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo

slobody, ktoré označili sťažovatelia, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti

medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou,

porušenie ktorých namietali, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť

preto možno považovať tú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil

žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej

reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, ,

).

6. Predmetom konania pred ústavným súdom je nárok sťažovateľov na ochranu

pred postupom okresného súdu, ktorým im boli podľa nich spôsobené zbytočné prieťahy

a bolo porušené ich základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právo

na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote v konaní o zaplatenie pohľadávky

s príslušenstvom.

Z judikatúry ústavného súdu vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní

má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci

bez zbytočných prieťahov podľa (, ,

, , , ). V prípade, keď ústavný súd zistil,

že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi,

ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle ,

nevyslovil porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. ,

), prípadne návrhu buď nevyhovel (napr. ), alebo ho odmietol ako

zjavne neopodstatnený (napr. , , , ).

7. Ústavný súd po oboznámení sa so sťažnosťou, s jej prílohami a skutočnosťami

uvedenými vo vyjadrení okresného súdu dospel k záveru, že sťažnosť sťažovateľov je

zjavne neopodstatnená.

Právny názor ústavného súdu o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti vychádza

z analýzy doterajšieho priebehu konania vedeného okresným súdom, ktoré začalo

3. februára 2004 podaním návrhu okresnému súdu na vydanie platobného rozkazu, a ku dňu

podania sťažnosti trvalo viac ako päť rokov. Uvedená dĺžka konania sa javí pre konanie na

jedinom stupni ako neprimeraná. Ústavný súd pri hodnotení doterajšieho priebehu konania

vychádzal nielen zo skutočností uvedených sťažovateľmi v sťažnosti, ale predovšetkým

z vyjadrenia predsedníčky okresného súdu sp. zn. Spr 737/2009 z 26. novembra 2009

a podrobného prehľadu úkonov vykonaných súdom.

8. Ústavný súd zistil, že okresnému súdu nemožno vo veci vyčítať prieťahy

a nečinnosť. Okresný súd vo veci pôvodne rozhodol 11. marca 2004 platobným rozkazom

sp. zn. , proti ktorému podala sťažovateľka odvolanie. Na základe podaného

odvolania bola vec prevedená do registra Cb.

Ďalší postup okresného súdu a doterajšia dĺžka konania sú ovplyvnené samotným

konaním sťažovateľky a po vstupe sťažovateľa ako vedľajšieho účastníka do konania

oboma sťažovateľmi, a to v dôsledku toho, že sťažovatelia uplatňovali svoje procesné

práva. Okresný súd sa preto musel zaoberať ich žiadosťou o oslobodenie od súdnych

poplatkov, opakovanými žiadosťami o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie,

námietkou zaujatosti konajúcej sudkyne, opakovanými žiadosťami o odročenie nariadených

pojednávaní či žiadosťou o ustanovenie opatrovníka. Ústavný súd poznamenáva, že proti

všetkým rozhodnutiam okresného súdu (či už išlo o ustanovenie právneho zástupcu,

resp. jeho odvolanie na žiadosť samotných sťažovateľov) podali sťažovatelia odvolanie,

v dôsledku čoho musel byť spis okresného súdu opakovane predložený na rozhodnutie

Krajskému súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“).

Okresný súd nariadil vo veci viacero pojednávaní (18. máj 2006, 10. júl 2006,

1. marec 2007, 25. jún 2007), avšak ani jedno z nich sa neuskutočnilo pre žiadosť

sťažovateľov o ich odročenie, resp. vznesenú námietku zaujatosti konajúcej sudkyne.

Obdobie, o ktoré sa predĺži konanie v dôsledku uplatnenia procesných práv účastníka

konania, nemožno v zásade považovať za zbytočné prieťahy v danom konaní

(napr. , , ). Efektívny a rýchly postup v súdnom konaní

je však v takých prípadoch podmienený (okrem iného) aj tým, aby účastníkom konania

využité procesné prostriedky, ako aj spôsob ich uplatnenia zodpovedali účelu, ktorý

účastník konania ich využitím sleduje.

Opakované žiadosti o zmenu právnych zástupcov v konaní z dôvodu nespokojnosti

sťažovateľov s hájením ich záujmov v konaní ustanovenými právnymi zástupcami

nepovažoval ústavný súd za adekvátny prostriedok ochrany sťažovateľmi proklamovaného

záujmu na urýchlenom dokončení konania o náhradu škody s príslušenstvom.

Ústavný súd vychádzajúc zo svojej ustálenej judikatúry (,

, ) berie do úvahy, že účastníci konania nesporne majú právo

na procesné úkony, ktoré urobili. V dôsledku uplatnenia procesných práv účastníkmi

konania neznáša zodpovednosť oprávnená osoba, ale zodpovednosť nemožno v takom

prípade pripísať ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci.

Ústavný súd je toho názoru, že okresný súd vo veci vedenej pod sp. zn.

(napriek doterajšej dĺžke konania) nebol nečinný, nezistil v ňom žiadne

zbytočné prieťahy a na procesné úkony sťažovateľov reagoval v primeranom čase.

Z týchto dôvodov ústavný súd nepovažoval postup okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. za taký, ktorý by signalizoval možnosť kvalifikovať ho

po prijatí sťažnosti sťažovateľov na ďalšie konanie ako porušenie základného práva na

konanie bez zbytočných prieťahov podľa a práva na prejednanie ich

záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľov

podľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

9. Keďže sťažnosť bola odmietnutá z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti, ktorý nie

je možné odstrániť, ústavný súd sa ďalšími návrhmi uvedenými v sťažnosti nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 31. marca 2010