Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

I. ÚS 143/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009 predbežne

prerokoval sťažnosť MUDr. J. K., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci

namietaného porušenia základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom

svojho práva na súde podľa a jeho práva na

prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd

postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. ,

a jeho uznesením z 29. januára 2009 a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. J. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. apríla 2009

faxom a 21. apríla 2009 poštou doručené podanie MUDr. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“)

označené ako „Sťažnosť podľa článku 127 “, ktorou namieta

porušenie svojho základného práva „domáhať sa svojho práva na súde Slovenskej

republiky“ podľa (ďalej len „“) a práva

„na prístup k súdu“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)

v konaní vedenom pod sp. zn. , a jeho uznesením z 29. januára

2009.

1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „Na Okresnom súde v Humennom sa pod sp. zn.

vedie konanie o ochranu osobnosti. V predmetnom konaní vystupuje

sťažovateľ ako žalobca a žalovaným je Okresný súd vo Vranove nad Topľou.

Okresný súd v Humennom rozsudkom sp. zn. -305 zo dňa 28. 8. 2008

žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania.

Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.

Dňa 22. 10. 2008 podal sťažovateľ žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

K predmetnej žiadosti priložil listinné dôkazy preukazujúce jeho pomery.

Dna 22. 10. 2008 podal sťažovateľ žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.

K predmetnej žiadosti priložil listinné dôkazy preukazujúce jeho pomery.

Dňa 27. 10. 2008 bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa uznesenie

Okresného súdu v Humennom sp. zn. zo dňa 22. 10. 2008, ktorým súd uložil

sťažovateľovi, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy zaplatil súdny poplatok

za odvolanie vo výške 9 000 Sk.

Podaním zo dňa 27. 10. 2008 sťažovateľ oznámil súdu, že trvá na svojej žiadosti

o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorú súdu podal a žiada, aby súd o nej rozhodol.

Zároveň sťažovateľ proti tomuto uzneseniu podal odvolanie a navrhol, aby sudca

napadnuté uznesenie zrušil.

Dňa 12. 12. 2008 bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa uznesenie

Okresného súdu v Humennom sp. zn. zo dňa 2. 12. 2008, ktorým súd

sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 1/3 nepriznal.

Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie...

Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. , zo dňa 29. 1.

2009 potvrdil uznesenie č. k. -348, ktorým súd žalobcovi oslobodenie od

súdnych poplatkov v rozsahu 1/3 nepriznal a potvrdil uznesenie č. k. -322,

ktorým bola uložená povinnosť žalobcu zaplatiť súdny poplatok z odvolania. Predmetné

uznesenie bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa dňa 19. 2. 2009.“.

2. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:

„Právo sťažovateľa

- na prístup k súdu zakotveného v článku 6 ods. 1 Dohovoru,

- a právo domáhať sa svojho práva na súde Slovenskej republiky podľa článku 46

ods. 1 SR,

bolo uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. , zo dňa 29. 1.

2009, porušené.

Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.

, zo dňa 29. 1. 2009 a vracia vec Krajskému súdu v Prešove

na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Prešove pokračovať

v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.

Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie

vo výške 500 Eur/15 063 Sk.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa

o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho

sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“) ústavný súd

každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom

predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde.

Z vyplýva, že úlohou ústavného súdu

pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti

sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo

dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,

pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu

a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní

pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,

aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená

situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú. Za zjavne neopodstatnenú možno

považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu

možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol

posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (, , , ,

, , , , , ,

).

V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť

sťažovateľa podľa a skúmal, či neexistujú dôvody

na jej odmietnutie podľa .

Sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa a práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. ,

z 29. januára 2009, ktorým boli potvrdené uznesenia okresného súdu z 2. decembra 2008

a z 22. októbra 2008, ktorým sťažovateľovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych

poplatkov v rozsahu 1/3, resp. ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok

z odvolania.

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že predmetom posudzovaného súdneho

konania (vedeného na okresnom súde pod sp. zn. ) je sťažovateľovo

domáhanie sa náhrady nemajetkovej ujmy v sume 500 000 Sk s príslušenstvom z titulu

ochrany osobnosti.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta najmä to, že krajský súd vo

svojom uznesení z 29. januára 2009 ústavne nekonformným spôsobom aplikoval

ustanovenie (ďalej len „OSP“) pri posudzovaní

existencie dôvodov na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov

sťažovateľovi. Sťažovateľ vytýkal okresnému súdu a krajskému súdu, že v danom prípade

neboli objektívne posudzované jeho skutočné osobné a majetkové pomery, ako aj jeho

dôvodné potreby vyplývajúce z jeho zdravotného stavu.

Ústavný súd konštatuje, že uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych

veciach nemožno samo osebe považovať za rozporné s ani s právom

na prístup k súdu chráneným v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Legálnym prostriedkom

na zabezpečenie rovnováhy uvedených záujmov je zákonná možnosť priznať účastníkovi

súdneho konania na návrh celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov

( ), ak to jeho pomery odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme

bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.

Podstata sťažovateľovej argumentácie o namietanom porušení jeho základných práv

smeruje teda proti rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu, ktorými mu nepriznali

oslobodenie od súdneho poplatku (v plnom rozsahu) v jeho veci vedenej na okresnom súde

pod sp. zn. .

Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať

a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov

viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi

bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery

zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na

kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s , prípadne

s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (

mutatis mutandis , , , ).

Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia

všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotnými rozhodnutiami

došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery

všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli

zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné

a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody

( mutatis mutandis , , , ) a zároveň

by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli

napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.

Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu z 29. januára

2009 (vrátane predchádzajúcich mu uznesení okresného súdu č. k. -348

z 2. decembra 2008 a č. k. -322 z 22. októbra 2008) uvádza, že krajský súd sa

vysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v jeho odvolaní. Predmetné

rozhodnutie krajského súdu nie je podľa názoru ústavného súdu arbitrárne. Krajský súd

svoje závery v tomto uznesení relevantne zdôvodnil, keď uviedol:

„Odvolací súd... preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo v zmysle zásad uvedených v , v súlade s ust. ,

2 vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie. Zistil, že prvostupňový súd pri

rozhodovaní o priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu

postupoval správne. ...

Prvostupňový súd pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od platenia súdneho

poplatku v celom rozsahu postupoval správne, keď porovnal pomery žalobcu, ktoré

existovali v čase rozhodnutia Krajského súdu v Prešove o priznaní oslobodenia od platenia

súdnych poplatkov žalobcovi v rozsahu 2/3-ín, t. j. k 23. 8. 2005 a v súčasnej dobe.

Ako to vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa

23. 8. 2005, v tom čase boli zohľadnené výdavky na bývanie, zlý zdravotný stav žalobcu

i výška jeho príjmu, skutočnosť, že je vlastníkom nehnuteľnosti, dokonca boli zohľadnené

aj úspory, ktoré má žalobca spoločne so svojou družkou vo výške 14.000,- Sk. Ďalej bola

zohľadnená aj výška súdneho poplatku.

Prvostupňový súd tieto pomery u žalobcu porovnal s jeho aktuálnymi pomermi

a správne zistil, že k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu obdobiu nedošlo.

Je pravdou, že má vyšší dôchodok, a to vo výške 10.304,- Sk, avšak zvýšili sa mu aj náklady,

ktoré potrebuje na svoj život. Zdravotný stav žalobcu je nepriaznivý, sám žalobca vyčíslil

aká je cena liekov, ktoré podľa jeho tvrdenia musí denne užívať. Náklady na lieky podľa

nevyhnutnosti užívať celý zoznam týchto liekov denne a nie je jasné, akú čiastku z tejto sumy

uhrádza zdravotná poisťovňa. Ďalej bolo zistené, že žalobca má výdavky v súvislosti

s bývaním vo výške 6.125,- Sk mesačne, avšak nie je zrejmé z čoho táto suma pozostáva,

pretože doklady, ktoré predložil, nemajú presnú špecifikáciu týchto výdavkov. Náklady,

ktoré mal v súvislosti s nedoplatkami na vodnom a za spotrebu plynu, bolí náklady

krátkodobého charakteru a žalobca ich vznik vôbec nezdokladoval, pretože tieto sumy

by mali byť súčasťou inkasných poplatkov vo výške 6.125,- Sk.

Skutočnosť, že žalobca platí za poistenie domácnosti, za poistenie stavby, odvoz

smetí, daň z nehnuteľnosti, sú skutočnosti, ktoré bol povinný uhrádzať žalobca

aj v predchádzajúcom období, keď bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov v rozsahu

2/3-ín.

Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa

ust. v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne, pretože neboli zistené

pomery žalobcu, pre ktoré by bolo potrebné ho oslobodiť od platenia súdneho poplatku

v celom rozsahu.

Pokiaľ sa týka odvolacích námietok, ktoré uviedol vo svojom odvolaní žalobca,

je potrebné uviesť, že prvostupňový súd presne popísal na základe akých skutočností

a akými úvahami sa spravoval pri porovnaní príjmov a pomerov žalobcu

v predchádzajúcom období a v súčasnom období pri posudzovaní nároku na oslobodenie

od platenia súdneho poplatku. To, že žalobca má komplikovaný zdravotný stav je evidentné

z kópii lekárskych správ, ktoré predložil, avšak nepredložil žiadne potvrdenie lekára o výške

nákladov, ktoré má v súvislostí so svojim komplikovaným zdravotným stavom, ktoré nie

sú uhrádzané zo zdravotného poistenia. Taktiež ošetrujúci lekár nepotvrdil, že lieky, ktoré

si spísal a ocenil žalobca sú životne nevyhnutné pre žalobcu a musí ich denne každý mesiac

užívať.

Ďalším napadnutým uznesením č. k. -322 prvostupňový súd uložil

žalobcovi, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy zaplatil v kolkoch na tomto tlačive

ako súdny poplatok, ktorý neprevyšuje sumu 10.000,- Sk a súdny poplatok za odvolanie,

ktorý je 9.000,- Sk. Zároveň žalobca bol poučený, že ak poplatok v lehote zaplatený nebude,

bude ho súd vymáhať.

Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby. napadnuté uznesenie

bolo zrušené. Dňa 22. 10. 2008 podal žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov v tejto

veci. Sú u neho dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto je potrebné

napadnuté uznesenie zrušiť.

Odvolací súd v rámci kompetencií, ktoré mu prislúchajú v súlade s ust. § 10 ods. 1

preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu

predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. V súlade s ust. ,

vo vecí nenariadil odvolacie pojednávanie. Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu

nie je dôvodné.

Podľa v znení neskorších predpisov v odvolacom

konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.

Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnemu organu

a v konaní nebol úspešný.

Podľa poplatková povinnosť vzniká

podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,

ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. V ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona

č. je výslovne uvedené, ktoré konania vo veciach sú oslobodené od platenia

súdnych poplatkov a ktoré osoby sú v konaniach oslobodené od platenia súdnych poplatkov.

Na žalobcu sa nevzťahujú žiadne z týchto osôb ani konaní taxatívne vymenovaných

v zákone. Žalobcovi nebolo priznané v celom rozsahu ani oslobodenie podľa § 138 ods. 1

Preto, keďže neboli splnené podmienky, pre ktoré by žalobca neplatil súdny

poplatok, jeho oslobodenie podľa je len v rozsahu 2/3-ín základu

súdneho poplatku, podľa zákona je poplatníkom a vznikla mu poplatková povinnosť.

Je preto povinný zaplatiť súdny poplatok v rozsahu tak, ako bol vyrubený prvostupňovým

súdom, ktorá výška súdneho poplatku sa rovná 1/3-ine pôvodného základu súdneho

poplatku.

Preto odvolací súd podľa , napadnuté uznesenie súdu prvého

stupňa potvrdil.“

Podľa právneho názoru ústavného súdu nevyhovenie odvolacím dôvodom a ani

vyslovenie iného právneho názoru, s ktorým sa sťažovateľ nestotožňuje, nemožno

považovať za odmietnutie spravodlivosti a nemôže viesť k záveru o porušení práva na

súdnu ochranu podľa označeného článku (m. m. ).

Ústavný súd poznamenáva, že povinnosť zaplatiť súdne poplatky nemožno v princípe

podriadiť pod „spory o občianskych právach a záväzkoch“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,

tak ako sú tieto spory interpretované Európskym súdom pre ľudské práva, preto priame

uplatnenie záruk práva na spravodlivý proces, ktoré tento článok ustanovuje, tu neprichádza

do úvahy.

Vzhľadom na zjavne bezúspešné uplatňovanie ochrany základného práva

prostredníctvom tejto sťažnosti sa ústavný súd nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. mája 2009