Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
+ 3 ďalších priamych citácií
Zobraziť všetky (10)I. ÚS 143/09
PDF · 204.92 KB
No categories available
I. ÚS 143/09
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
I. ÚS 143/09-12
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. mája 2009 predbežne
prerokoval sťažnosť MUDr. J. K., T., zastúpeného advokátkou JUDr. I. R., K., vo veci
namietaného porušenia základného práva domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na súde podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a jeho práva na
prístup k súdu podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd
postupom Krajského súdu v Prešove v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 10/2009,
5 Co 21/2009 a jeho uznesením z 29. januára 2009 a takto
rozhodol:
Sťažnosť MUDr. J. K. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 20. apríla 2009
faxom a 21. apríla 2009 poštou doručené podanie MUDr. J. K. (ďalej len „sťažovateľ“)
označené ako „Sťažnosť podľa článku 127 Ústavy Slovenskej republiky“, ktorou namieta
porušenie svojho základného práva „domáhať sa svojho práva na súde Slovenskej
republiky“ podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva
„na prístup k súdu“ podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)
v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Co 10/2009, 5 Co 21/2009 a jeho uznesením z 29. januára
2009.
1. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že „Na Okresnom súde v Humennom sa pod sp. zn.
11 C 286/2004 vedie konanie o ochranu osobnosti. V predmetnom konaní vystupuje
sťažovateľ ako žalobca a žalovaným je Okresný súd vo Vranove nad Topľou.
Okresný súd v Humennom rozsudkom sp. zn. 11 C 286/2004-305 zo dňa 28. 8. 2008
žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému trovy konania.
Proti tomuto rozsudku podal sťažovateľ odvolanie.
Dňa 22. 10. 2008 podal sťažovateľ žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.
K predmetnej žiadosti priložil listinné dôkazy preukazujúce jeho pomery.
Dna 22. 10. 2008 podal sťažovateľ žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov.
K predmetnej žiadosti priložil listinné dôkazy preukazujúce jeho pomery.
Dňa 27. 10. 2008 bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa uznesenie
Okresného súdu v Humennom sp. zn. 11 C 286/2004 zo dňa 22. 10. 2008, ktorým súd uložil
sťažovateľovi, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy zaplatil súdny poplatok
za odvolanie vo výške 9 000 Sk.
Podaním zo dňa 27. 10. 2008 sťažovateľ oznámil súdu, že trvá na svojej žiadosti
o oslobodenie od súdnych poplatkov, ktorú súdu podal a žiada, aby súd o nej rozhodol.
Zároveň sťažovateľ proti tomuto uzneseniu podal odvolanie a navrhol, aby sudca
napadnuté uznesenie zrušil.
Dňa 12. 12. 2008 bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa uznesenie
Okresného súdu v Humennom sp. zn. 11 C 286/2004 zo dňa 2. 12. 2008, ktorým súd
sťažovateľovi oslobodenie od súdnych poplatkov v rozsahu 1/3 nepriznal.
Proti tomuto uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie...
Krajský súd v Prešove uznesením sp. zn. 5 Co 10/2009, 5 Co 21/2009 zo dňa 29. 1.
2009 potvrdil uznesenie č. k. 11 C 286/2004-348, ktorým súd žalobcovi oslobodenie od
súdnych poplatkov v rozsahu 1/3 nepriznal a potvrdil uznesenie č. k. 11 C 286/2004-322,
ktorým bola uložená povinnosť žalobcu zaplatiť súdny poplatok z odvolania. Predmetné
uznesenie bolo doručené právnej zástupkyni sťažovateľa dňa 19. 2. 2009.“.
2. Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:
„Právo sťažovateľa
- na prístup k súdu zakotveného v článku 6 ods. 1 Dohovoru,
- a právo domáhať sa svojho práva na súde Slovenskej republiky podľa článku 46
ods. 1 Ústavy SR,
bolo uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 5 Co 10/2009, 5 Co 21/2009 zo dňa 29. 1.
2009, porušené.
Ústavný súd Slovenskej republiky zrušuje uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn.
5 Co 10/2009, 5 Co 21/2009 zo dňa 29. 1. 2009 a vracia vec Krajskému súdu v Prešove
na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Ústavný súd Slovenskej republiky zakazuje Krajskému súdu v Prešove pokračovať
v porušovaní namietaných právach sťažovateľa.
Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi finančné zadosťučinenie
vo výške 500 Eur/15 063 Sk.“
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z.
o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho
sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd
každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom
predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu
pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či nie je zjavne neopodstatnená.
V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu možno o zjavnej neopodstatnenosti
sťažnosti (návrhu) hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlo
dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,
pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi napadnutým postupom tohto orgánu
a základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní
pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,
aby tento orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená
situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú. Za zjavne neopodstatnenú možno
považovať takú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu
možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol
posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, IV. ÚS 16/04, I. ÚS 27/04, II. ÚS 1/05,
II. ÚS 20/05, I. ÚS 25/05, I. ÚS 74/05, IV. ÚS 55/05, I. ÚS 158/05, I. ÚS 213/05,
V súlade s uvedenými zásadami ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť
sťažovateľa podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde a skúmal, či neexistujú dôvody
na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažovateľ namietal porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva
podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru uznesením krajského súdu sp. zn. 5 Co 10/2009, 5 Co 21/2009
z 29. januára 2009, ktorým boli potvrdené uznesenia okresného súdu z 2. decembra 2008
a z 22. októbra 2008, ktorým sťažovateľovi nebolo priznané oslobodenie od súdnych
poplatkov v rozsahu 1/3, resp. ktorým mu bola uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok
z odvolania.
Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že predmetom posudzovaného súdneho
konania (vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 286/2004) je sťažovateľovo
domáhanie sa náhrady nemajetkovej ujmy v sume 500 000 Sk s príslušenstvom z titulu
ochrany osobnosti.
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta najmä to, že krajský súd vo
svojom uznesení z 29. januára 2009 ústavne nekonformným spôsobom aplikoval
ustanovenie § 138 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) pri posudzovaní
existencie dôvodov na priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov
sťažovateľovi. Sťažovateľ vytýkal okresnému súdu a krajskému súdu, že v danom prípade
neboli objektívne posudzované jeho skutočné osobné a majetkové pomery, ako aj jeho
dôvodné potreby vyplývajúce z jeho zdravotného stavu.
Ústavný súd konštatuje, že uloženie poplatkovej povinnosti v občianskoprávnych
veciach nemožno samo osebe považovať za rozporné s čl. 46 ods. 1 ústavy ani s právom
na prístup k súdu chráneným v čl. 6 ods. 1 dohovoru. Legálnym prostriedkom
na zabezpečenie rovnováhy uvedených záujmov je zákonná možnosť priznať účastníkovi
súdneho konania na návrh celkom alebo sčasti oslobodenie od súdnych poplatkov
(§ 138 OSP), ak to jeho pomery odôvodňujú a ak nejde o svojvoľné alebo zrejme
bezúspešné uplatňovanie alebo bránenie práva.
Podstata sťažovateľovej argumentácie o namietanom porušení jeho základných práv
smeruje teda proti rozhodnutiam okresného súdu a krajského súdu, ktorými mu nepriznali
oslobodenie od súdneho poplatku (v plnom rozsahu) v jeho veci vedenej na okresnom súde
pod sp. zn. 11 C 286/2004.
Podľa konštantnej judikatúry ústavný súd nie je zásadne oprávnený preskúmavať
a posudzovať právne názory všeobecného súdu, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov
viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi
bol, alebo nebol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery
zo skutkového stavu všeobecný súd vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na
kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne
s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (I. ÚS 13/00
mutatis mutandis II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96, I. ÚS 4/00, I. ÚS 17/01).
Z tohto postavenia ústavného súdu vyplýva, že môže preskúmavať také rozhodnutia
všeobecných súdov, ak v konaniach, ktoré im predchádzali, alebo samotnými rozhodnutiami
došlo k porušeniu základného práva alebo slobody, pričom skutkové a právne závery
všeobecného súdu môžu byť predmetom preskúmavania vtedy, ak by vyvodené závery boli
zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné
a neudržateľné, zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody
(I. ÚS 13/00 mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00) a zároveň
by mali za následok porušenie niektorého z princípov spravodlivého procesu, ktoré neboli
napravené v inštančnom (opravnom) postupe všeobecných súdov.
Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom uznesenia krajského súdu z 29. januára
2009 (vrátane predchádzajúcich mu uznesení okresného súdu č. k. 11 C 286/2004-348
z 2. decembra 2008 a č. k. 11 C 286/2004-322 z 22. októbra 2008) uvádza, že krajský súd sa
vysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa uvedenými v jeho odvolaní. Predmetné
rozhodnutie krajského súdu nie je podľa názoru ústavného súdu arbitrárne. Krajský súd
svoje závery v tomto uznesení relevantne zdôvodnil, keď uviedol:
„Odvolací súd... preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v § 212 O. s. p., v súlade s ust. § 214 ods. 1,
2 O. s. p. vo veci nenariadil odvolacie pojednávanie. Zistil, že prvostupňový súd pri
rozhodovaní o priznaní oslobodenia od platenia súdnych poplatkov v celom rozsahu
postupoval správne. ...
Prvostupňový súd pri rozhodovaní o žiadosti o oslobodenie od platenia súdneho
poplatku v celom rozsahu postupoval správne, keď porovnal pomery žalobcu, ktoré
existovali v čase rozhodnutia Krajského súdu v Prešove o priznaní oslobodenia od platenia
súdnych poplatkov žalobcovi v rozsahu 2/3-ín, t. j. k 23. 8. 2005 a v súčasnej dobe.
Ako to vyplýva z rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6 Co 43/05 zo dňa
23. 8. 2005, v tom čase boli zohľadnené výdavky na bývanie, zlý zdravotný stav žalobcu
i výška jeho príjmu, skutočnosť, že je vlastníkom nehnuteľnosti, dokonca boli zohľadnené
aj úspory, ktoré má žalobca spoločne so svojou družkou vo výške 14.000,- Sk. Ďalej bola
zohľadnená aj výška súdneho poplatku.
Prvostupňový súd tieto pomery u žalobcu porovnal s jeho aktuálnymi pomermi
a správne zistil, že k zmene pomerov oproti predchádzajúcemu obdobiu nedošlo.
Je pravdou, že má vyšší dôchodok, a to vo výške 10.304,- Sk, avšak zvýšili sa mu aj náklady,
ktoré potrebuje na svoj život. Zdravotný stav žalobcu je nepriaznivý, sám žalobca vyčíslil
aká je cena liekov, ktoré podľa jeho tvrdenia musí denne užívať. Náklady na lieky podľa
nevyhnutnosti užívať celý zoznam týchto liekov denne a nie je jasné, akú čiastku z tejto sumy
uhrádza zdravotná poisťovňa. Ďalej bolo zistené, že žalobca má výdavky v súvislosti
s bývaním vo výške 6.125,- Sk mesačne, avšak nie je zrejmé z čoho táto suma pozostáva,
pretože doklady, ktoré predložil, nemajú presnú špecifikáciu týchto výdavkov. Náklady,
ktoré mal v súvislosti s nedoplatkami na vodnom a za spotrebu plynu, bolí náklady
krátkodobého charakteru a žalobca ich vznik vôbec nezdokladoval, pretože tieto sumy
by mali byť súčasťou inkasných poplatkov vo výške 6.125,- Sk.
Skutočnosť, že žalobca platí za poistenie domácnosti, za poistenie stavby, odvoz
smetí, daň z nehnuteľnosti, sú skutočnosti, ktoré bol povinný uhrádzať žalobca
aj v predchádzajúcom období, keď bol oslobodený od platenia súdnych poplatkov v rozsahu
2/3-ín.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa
ust. § 219 ods. 1 O. s. p. v celom rozsahu potvrdil ako vecne správne, pretože neboli zistené
pomery žalobcu, pre ktoré by bolo potrebné ho oslobodiť od platenia súdneho poplatku
v celom rozsahu.
Pokiaľ sa týka odvolacích námietok, ktoré uviedol vo svojom odvolaní žalobca,
je potrebné uviesť, že prvostupňový súd presne popísal na základe akých skutočností
a akými úvahami sa spravoval pri porovnaní príjmov a pomerov žalobcu
v predchádzajúcom období a v súčasnom období pri posudzovaní nároku na oslobodenie
od platenia súdneho poplatku. To, že žalobca má komplikovaný zdravotný stav je evidentné
z kópii lekárskych správ, ktoré predložil, avšak nepredložil žiadne potvrdenie lekára o výške
nákladov, ktoré má v súvislostí so svojim komplikovaným zdravotným stavom, ktoré nie
sú uhrádzané zo zdravotného poistenia. Taktiež ošetrujúci lekár nepotvrdil, že lieky, ktoré
si spísal a ocenil žalobca sú životne nevyhnutné pre žalobcu a musí ich denne každý mesiac
užívať.
Ďalším napadnutým uznesením č. k. 11 C 286/2004-322 prvostupňový súd uložil
žalobcovi, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy zaplatil v kolkoch na tomto tlačive
ako súdny poplatok, ktorý neprevyšuje sumu 10.000,- Sk a súdny poplatok za odvolanie,
ktorý je 9.000,- Sk. Zároveň žalobca bol poučený, že ak poplatok v lehote zaplatený nebude,
bude ho súd vymáhať.
Proti tomuto uzneseniu podal odvolanie žalobca. Navrhol, aby. napadnuté uznesenie
bolo zrušené. Dňa 22. 10. 2008 podal žiadosť o oslobodenie od súdnych poplatkov v tejto
veci. Sú u neho dôvody na oslobodenie od súdnych poplatkov, a preto je potrebné
napadnuté uznesenie zrušiť.
Odvolací súd v rámci kompetencií, ktoré mu prislúchajú v súlade s ust. § 10 ods. 1
O. s. p. preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. § 212 O. s. p. V súlade s ust. § 214 ods. 1, 2
O. s. p. vo vecí nenariadil odvolacie pojednávanie. Odvolací súd zistil, že odvolanie žalobcu
nie je dôvodné.
Podľa § 2 ods. 4 zákona č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov v odvolacom
konaní je poplatníkom ten, kto podal odvolanie, pri dovolaní ten, kto podal dovolanie.
Poplatníkom je tiež ten, kto podal opravný prostriedok proti rozhodnutiu správnemu organu
a v konaní nebol úspešný.
Podľa § 5 ods. 1 písm. a) zákona č. 71/1992 Zb. poplatková povinnosť vzniká
podaním návrhu, odvolania a dovolania alebo žiadosti na vykonanie poplatkového úkonu,
ak je poplatníkom navrhovateľ, odvolateľ a dovolateľ. V ust. § 4 ods. 1 a 2 zákona
č. 71/1992 Zb. je výslovne uvedené, ktoré konania vo veciach sú oslobodené od platenia
súdnych poplatkov a ktoré osoby sú v konaniach oslobodené od platenia súdnych poplatkov.
Na žalobcu sa nevzťahujú žiadne z týchto osôb ani konaní taxatívne vymenovaných
v zákone. Žalobcovi nebolo priznané v celom rozsahu ani oslobodenie podľa § 138 ods. 1
O. s. p. Preto, keďže neboli splnené podmienky, pre ktoré by žalobca neplatil súdny
poplatok, jeho oslobodenie podľa § 138 ods. 1 O. s. p. je len v rozsahu 2/3-ín základu
súdneho poplatku, podľa zákona je poplatníkom a vznikla mu poplatková povinnosť.
Je preto povinný zaplatiť súdny poplatok v rozsahu tak, ako bol vyrubený prvostupňovým
súdom, ktorá výška súdneho poplatku sa rovná 1/3-ine pôvodného základu súdneho
poplatku.
Preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. napadnuté uznesenie súdu prvého
stupňa potvrdil.“
Podľa právneho názoru ústavného súdu nevyhovenie odvolacím dôvodom a ani
vyslovenie iného právneho názoru, s ktorým sa sťažovateľ nestotožňuje, nemožno
považovať za odmietnutie spravodlivosti a nemôže viesť k záveru o porušení práva na
súdnu ochranu podľa označeného článku ústavy (m. m. IV. ÚS 189/07).
Ústavný súd poznamenáva, že povinnosť zaplatiť súdne poplatky nemožno v princípe
podriadiť pod „spory o občianskych právach a záväzkoch“ podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,
tak ako sú tieto spory interpretované Európskym súdom pre ľudské práva, preto priame
uplatnenie záruk práva na spravodlivý proces, ktoré tento článok ustanovuje, tu neprichádza
do úvahy.
Vzhľadom na zjavne bezúspešné uplatňovanie ochrany základného práva
prostredníctvom tejto sťažnosti sa ústavný súd nezaoberal ďalšími návrhmi sťažovateľa.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 20. mája 2009