Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 204/09

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. júla 2009

predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. D. B., B., vo veci namietaného porušenia jeho

základných práv podľa a a práva

podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom

Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. a takto

rozhodol:

Sťažnosť MUDr. D. B. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. februára

2009 doručená sťažnosť MUDr. D. B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie

svojich základných práv podľa a

(ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej

len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. .

Sťažovateľ uviedol, že je účastníkom konania vedeného na okresnom súde,

predmetom ktorého je žaloba, ktorú podal 30. januára 2006.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že okresný súd porušoval pri vedení tohto konania jeho

označené základné práva na súdnu ochranu a na prerokovanie veci bez zbytočných

prieťahov, pretože „okrem pár obštrukčných a šikanóznych úkonov“ vo veci nekonal. Na

základe toho v októbri 2008 podal predsedníčke okresného súdu aj sťažnosť na zbytočné

prieťahy.

Sťažovateľ zároveň žiada ústavný súd, aby mu na jeho zastupovanie ustanovil

v konaní právneho zástupcu.

V závere sťažnosti navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že:

„II.A. Okresný súd Bratislava I porušuje základné práva D. B. garantované čl. 46

ods. 1, a medzinárodného dohovoru.

II.B. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť D. B. primerané zadosťučinenie

vo výške 3.000 Eur v lehote 15 dní odo dňa doručenia Nálezu ÚS SR, pre hrubú nečinnosť.

II.C. Ústavný súd SR prikazuje Okresnému súdu Bratislava I konať bez ďalších

prieťahov a za dodržiavania zákonov a spravodlivosti, bez náznakov pomstychtivosti

a nadutosti.

II.D. Okresný súd Bratislava I je povinný zaplatiť trovy konania advokátovi

aj sťažovateľovi v lehote 15 dní, od dňa doručenia nálezu ÚS SR.“

II.

Podľa ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom

súde“) každú sťažnosť predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody

uvedené v nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd

právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné sťažnosti

alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene

môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho

pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Sťažovateľ v sťažnosti tvrdí, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn.

svojou nečinnosťou porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46

ods. 1 , základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

ods. 2 a právo podľa dohovoru.

V právnej veci sťažovateľa si ústavný súd vyžiadal z okresného súdu súdny spis,

z ktorého zistil tento priebeh konania:

Dňa 30. januára 2006 podal sťažovateľ na okresnom súde návrh „o náhradu škody

a nemajetkovú ujmy“ proti Slovenskej republike (Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej

republiky).

Okresný súd uznesením zo 6. apríla 2006 vyzval sťažovateľa na odstránenie

nedostatkov podania a žiadal ho, aby upresnil petit návrhu. Uznesenie bolo sťažovateľovi

doručené 20. apríla 2006 a 26. apríla 2006 bolo okresnému súdu doručené podanie

sťažovateľa, ktorý na základe výzvy okresného súdu a jeho poučenia doplnil návrh

na začatie konania.

Okresný súd uznesením z 13. júla 2006 odmietol návrh sťažovateľa, pretože z jeho

obsahu sa nedalo zistiť, čoho sa domáha. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu

vyplýva, že „predmetné podanie je absolútne nejasné, chaotické a netýka sa návrhu vo veci

samej“.

Dňa 7. augusta 2006 podal sťažovateľ proti uzneseniu okresného súdu odvolanie.

Dňa 16. augusta 2006 mu okresný súd uznesením uložil poriadkovú pokutu za hrubo

urážlivé podanie, proti ktorému podal 4. septembra 2006 odvolanie.

Dňa 12. septembra 2006 bol spis predložený Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len

„krajský súd“) na rozhodnutie o odvolaní.

Dňa 27. júla 2007 krajský súd zrušil uznesenie okresného súdu, ktorým odmietol

návrh sťažovateľa a potvrdil uznesenie okresného súdu, ktorým sťažovateľovi uložil

poriadkovú pokutu.

Dňa 10. augusta 2007 odvolací súd vrátil spis okresnému súdu, ktorý rozhodnutie

krajského súdu doručil sťažovateľovi 3. apríla 2008.

Dňa 5. mája 2008 bola okresnému súdu doručená žiadosť Okresnej prokuratúry B.

(ďalej len „okresná prokuratúra“) o zapožičanie súdneho spisu z dôvodu, že sťažovateľ

podal podnet na podanie mimoriadneho dovolania v jeho veci. Dňa 6. augusta 2008 bol spis

okresnému súdu vrátený z Krajskej prokuratúry v B.

Dňa 28. októbra 2008 okresný súd dal návrh sťažovateľa na vyjadrenie odporcovi,

ktorý mu svoje stanovisko doručil 2. decembra 2008.

Dňa 20. januára 2009 okresný súd vyzval sťažovateľa na predloženie dokladov

o jeho osobných a majetkových pomeroch (k jeho žiadosti o oslobodenie od platenia

súdneho poplatku). Vyjadrenie doručil sťažovateľ všeobecnému súdu 9. februára 2009

a 17. februára 2009 okresný súd dal pokyn na doručenie vyjadrenia odporcu sťažovateľovi,

na prípravu „uznesenia o ustanovení právneho zástupcu navrhovateľovi z radov advokátov“

a na predloženie veci 16. marca 2009 sudcovi na určenie termínu pojednávania.

Dňa 26. februára 2009 bol spis doručený ústavnému súdu.

Z obsahu sťažnosti a zistení ústavného súdu vyplýva, že sťažovateľ namieta

porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa , základného

práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa i práva

podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nečinnosťou okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn.

.

O zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti (návrhu) možno hovoriť vtedy, ak namietaným

postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody,

ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi

označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých

sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno

považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť

porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí

na ďalšie konanie (, , ).

Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry (, ,

) berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno

„vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného

sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým ani porušenie

základného práva podľa “ (), „argumenty v sťažnosti

sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti takú intenzitu porušenia základného

práva podľa , aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“

(), resp. že „na základe skutočností uvedených v sťažnosti nemožno postup

súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom prerokovaní možné

porušenie základného práva sťažovateľa podľa “ ().

To primerane platí aj pre ďalšie namietané porušenie práv sťažovateľa.

Vychádzajúc z uvedeného, z predloženej sťažnosti, vyjadrení účastníkov a zo spisu

okresného súdu sp. zn. ústavný súd zistil, že napadnuté konanie začalo

30. januára 2006, keď bol okresnému súdu doručený návrh vo veci sťažovateľa

„o náhradu škody a nemajetkovú ujmu podľa “.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno na základe zistených skutočností považovať

postup okresného súdu za taký, ktorý by bolo možné vzhľadom najmä na doterajšiu dĺžku

konania kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle citovaných článkov

a dohovoru. V postupe okresného súdu možno síce zistiť aj prieťah (obdobie od vrátenia

spisu z krajského súdu – od augusta 2007 do októbra 2008), keď dal návrh na vyjadrenie

odporcovi, ktorý ústavný súd kvalifikuje ako ojedinelý prieťah, ktorý bol následnými

úkonmi zo strany okresného súdu napravený. Navyše, spis bol v tomto období zapožičaný

na tri mesiace okresnej prokuratúre, ktorá vybavovala podnet sťažovateľa.

Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje aj na svoje predchádzajúce rozhodnutia,

v ktorých opakovane vyslovil, že „Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých

mesiacov sama osebe nemusí ešte zakladať porušenie základného práva na prerokovanie

veci bez zbytočných prieťahov podľa , resp. práva podľa

dohovoru“ (, ). Nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má

nevyhnutne za následok porušenie práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa [ dohovoru (napr. , ,

, )].

Ústavný súd súčasne zobral do úvahy aj správanie sťažovateľa ako účastníka

konania, ktorý svojím správaním môže tiež prispieť k zbytočným prieťahom, pretože

ak na jednej strane je sťažovateľ ako účastník konania oprávnený využiť na svoju obranu

všetky procesné prostriedky dané mu príslušným procesným kódexom, na druhej strane

musí počítať s tým, že ich včasné nevyužitie môže mať za nevyhnutný dôsledok spomalenie

postupu všeobecného súdu pri prerokovaní veci samej, a tým aj predĺženie súdneho konania,

a že tento dôsledok (predĺženie konania) nemôže v sťažnosti podanej podľa čl. 127 ods. 1

následne úspešne pričítať výlučne postupu konajúceho súdu a len z tohto dôvodu

vyvodzovať porušenie svojich označených práv (obdobne napr. ).

A fortiori to platí v prípade akéhokoľvek podania sťažovateľa adresovaného súdu

spôsobom, ktorý musí byť zrozumiteľný a v súlade s príslušným procesným kódexom.

Za takéto „správanie“ pričítateľné podľa okolnosti veci na ťarchu účastníka konania možno

považovať aj neúplný návrh na začatie konania, v dôsledku čoho okresný súd musel

odstraňovať jeho nedostatky, uloženie poriadkovej pokuty za nevhodné výrazy na adresu

okresného súdu a podobne.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh ďalej zistil, že sťažovateľ 20. októbra 2008

doručil predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, na ktorú mu

odpovedala vyjadrením sp. zn. Spr. 2283/08 zo 4. novembra 2008. V tomto podaní okrem

iného uviedla:

«V zmysle ustanovenia .., prešetrila som Vašu sťažnosť

v súlade s ustanovením § 62 ods. 1 zákona... konštatujem, že Vaša sťažnosť je dôvodná...

S poukazom na jednotlivé úkony vykonané v predmetnom konaní musím konštatovať,

že odo dňa 11. 09. 2006 sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave

z dôvodu rozhodovania o odvolaní navrhovateľa, o ktorom bolo rozhodnuté uznesením

zo dňa 27. 07. 2007. Nepatrí do kompetencie predsedu Okresného súdu Bratislava I

hodnotiť, či v období, keď sa predmetný spis nachádzal na Krajskom súde v Bratislave bolo

predmetné konanie poznačené prieťahmi. Od vrátenia predmetného spisu tunajšiemu súdu

a vyhotovenia žiadosti o zapožičanie spisov tunajšieho súdu ku konaniu vedenom

na Okresnom súde Bratislava I, pod sp. zn. a vyhotovenia pokynu na doručenie

rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave o odvolaní navrhovateľa, dňa 16. 08. 2007

do 15. 05. 2008 súd vo veci nevykonal žiadny procesný úkon, a preto je predmetné konanie

poznačené prieťahmi, ktoré boli spôsobené predovšetkým vysokým nápadom vecí v oddelení

vyššieho súdneho úradníka, zákonného sudcu ako aj nedostatočným personálnym

obsadením sudcov na civilnom úseku tunajšieho súdu. Vzhľadom na vysoký nápad

v oddelení „7 C“ a pretrvávajúci veľký počet nevybavených vecí v oddelení 7 C

sa jednotlivé časové úseky medzi úkonmi sudkyne a vyšších súdnych úradníkov predĺžili.

Vzhľadom na vyššie uvedené môžem konštatovať, že vznikol objektívny prieťah

v predmetnom konaní, a preto som vyhodnotila Vašu sťažnosť za dôvodnú a zároveň

mi dovoľte, aby som sa Vám za spôsobený prieťah v mene súdu ospravedlnila. Subjektívne

zavinenie zákonného sudcu, vyššieho súdneho úradníka, ako zamestnancov súdu, zistené

nebolo. Zároveň Vám oznamujem, že som vyzvala zákonného sudcu a vyššieho súdneho

úradníka, aby neodkladne prijali opatrenia na odstránenie vzniknutého stavu. Vybavenie

veci budem priebežne sledovať, tak aby k zbytočným prieťahom v konaní so strany súdu

nedochádzalo...»

Vychádzajúc z týchto okolností ústavný súd konštatuje že sťažnosť bola podaná

v čase, keď ešte nebolo možné dospieť k záveru, že by vyčerpanie právneho prostriedku,

ktorý zákon sťažovateľovi na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytoval,

bolo bezúspešné a neprinieslo ním sledovaný cieľ, pretože predsedníčka okresného súdu

primerane reagovala a sama urobila nápravu, teda odstránila protiprávny stav zapríčinený

nečinnosťou okresného súdu.

Svedčí o tom to, že po 4. novembri 2008 okresný súd začal v jeho veci opätovne

konať (20. januára 2009 vyzval sťažovateľa na predloženie dokladov o jeho osobných

a majetkových pomeroch, 17. februára 2009 dal pokyn na doručenie vyjadrenia odporcu

sťažovateľovi a na prípravu „uznesenia o ustanovení právneho zástupcu navrhovateľovi

z radov advokátov“ a v súčasnosti má určiť termín pojednávania).

Preto ústavný súd sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu okresného súdu v konaní

vedenom pod sp. zn. odmietol podľa

ako zjavne neopodstatnenú.

Až pokračujúca nečinnosť okresného súdu by eventuálne mohla spôsobiť porušenie

základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa

dohovoru, čo však ústavný súd v súčasnom období nemôže posúdiť. To ale neznamená,

že ústavný súd sa už v budúcnosti nebude môcť zaoberať prípadným porušením označených

práv sťažovateľa v uvedenej veci, ak okresný súd nebude ďalej konať o podanom návrhu

a sťažovateľ zároveň splní všetky zákonné predpoklady a náležitosti návrhu na začatie

konania pred ústavným súdom.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti bolo už bez právneho významu zaoberať

sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 28. júla 2009