Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

III. ÚS 297/2018

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018

predbežne prerokoval sťažnosť ,

, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21,

Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. RNDr. Silvia Prachová, pre

namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa a práva na prejednanie záležitosti

v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných

slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.

a takto

rozhodol:

Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2018

doručená sťažnosť , (ďalej

len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej v záhlaví označených práv podľa

Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ku ktorému malo dôjsť postupom Okresného

súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.

(ďalej aj „namietané konanie“).

2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou na okresnom

súde 29. marca 2016 domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym

úradným postupom. V ústavnej sťažnosti namieta, že napriek jej opakovaným žiadostiam

a telefonickým urgenciám okresný súd dosiaľ nerozhodol. Prvé pojednávanie bolo

nariadené na 12. september 2018, teda po viac ako 2 a pol roku od podania žaloby.

Popritom upriamila pozornosť ústavného súdu na to, že v namietanom konaní došlo už

trikrát k zmene zákonného sudcu. Podaním z 31. mája 2018 sťažovateľka doručila

predsedníčke okresného súdu sťažnosť na postup súdu podľa § 62 a nasl. zákona

č. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení

sp. zn. Spr 2026/18 zo 4. júla 2018 uviedla, že sťažnosť považuje za čiastočne dôvodnú.

Prieťahy v konaní zistila v období od doručenia stanoviska právneho zástupcu sťažovateľky

k vyjadreniu žalovaných k žalobe do nariadenia pojednávania, keď okresný súd viac ako

9 mesiacov nekonal.

3. S ohľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti

na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní

bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa

ods. 1 dohovoru. Zároveň sťažovateľka požaduje, aby jej ústavný súd priznal primerané

finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.

II.

4. Ústavný súd rozhoduje podľa o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú

Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

5. Podľa podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania

pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky

č. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom

súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti

navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho

prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania

pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní

návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v

nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy

vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú

náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne

neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

7. Podľa každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala

bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým

vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.

8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola

spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,

ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti

akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov

podľa si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské

práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej

lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. ,

) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.

10. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je uplatnenie

nároku sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené

jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2

a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa dohovoru.

11. Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry vo vzťahu k namietanému

, resp. dohovoru berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako

zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred

súdom... ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných

prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa “

(), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti

takú intenzitu porušenia základného práva podľa , aby bola sťažnosť

prijatá na ďalšie konanie“ (), resp. že „na základe skutočností uvedených v

sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom

prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa “

().

12. Pre potreby posúdenia opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky sa ústavný súd

podrobne oboznámil s odpoveďou predsedníčky okresného súdu k sťažnosti sťažovateľky

na postup súdu sp. zn. Spr 2026/18 zo 4. júla 2018, v rámci ktorej podrobne popísala

priebeh konania: „Súdne konanie začalo dňa 29.03.2016, kedy bola doručená žaloba... Vec

bola náhodným výberom pridelená sudkyni , ktorá sa vo veci

cítila zaujatá z dôvodu, že žalobkyňou je namietaný nesprávny úradný postup aj v spore,

ktorý rozhodovala ako zákonný sudca. Opatrením predsedníčky súdu bola vec sudkyni v

súlade s v tom čase účinnom a zákona o súdoch odňatá a

náhodným výberom pridelená sudkyni . Pretože žalobkyňa

nezaplatila súdny poplatok splatný podaním žaloby a ani nepožiadala o priznanie

oslobodenia od súdnych poplatkov, súd ju vyzval na splnenie tejto povinnosti výzvou zo dňa

11.05.2016. Po jej doručení právny zástupca žalobkyne podaním doručeným dňa

15.06.2016 požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Žiadosť doplnil dňa

20.05.2016 predložením tlačiva pre dokladovanie pomerov. O žiadosti súd rozhodol

uznesením zo dňa 22.06.2016 tak, že žalobkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.

Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie (doručené dňa 27.07.2016). Keďže

doručenka o doručení uznesenia o nepriznaní oslobodenia nebola opatrená podpisom

právneho zástupcu žalobkyne, ktorý uznesenie prevzal, ani dátumom prevzatia, súd dňa

11.08.2016 reklamoval vadu doručenky na príslušnej pošte. Odpoveď pošty na reklamáciu

došla súdu dňa 23.08.2016, reklamácia bola uznaná ako opodstatnená. Až následne mohol

byť spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne. Súd

druhej inštancie o odvolaní rozhodol uznesením zo dňa 21.09.2016 tak, že uznesenie súdu

prvej inštancie potvrdil. Spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 05.10.2016 a následne dňa

07.10.2016 bolo rozhodnutie zaslané právnemu zástupcovi žalobkyne, právoplatnosť

nadobudlo dňa 14.10.2016. Dňa 14.12.2016 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za podanú

žalobu. Dňa 13.04.2017 bola zaslaná žaloba na vyjadrenie žalovaným. Ministerstvo vnútra

Slovenskej republiky dňa 15.05.2017 požiadalo o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia a

dňa 17.05.2017 prišla aj žiadosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o

predĺženie lehoty. Vyjadrenie žalovaného 2/ bolo doručené dňa 23.05.2017 a žalovaného 1/

dňa 08.06.2017. Dňa 12.07.2017 boli zaslané vyjadrenia žalovaných právnemu zástupcovi

žalobkyne, prevzal ich dňa 03.08.2017. Jeho stanovisko k vyjadreniam bolo súdu doručené

dňa 15.08.2017. Dňa 20.12.2017 došlo k zmene zákonného sudcu, a to z dôvodu ukončenia

výkonu funkcie sudcu, vec bola náhodným výberom pridelená sudkyni .

Táto sudkyňa vo veci začala konať dňa 21.06.2018, kedy nariadila pojednávanie na

12.09.2018...“

13. Z prehľadu úkonov, ktoré okresný súd uviedol vo svojom stanovisku, vyplýva,

že priebeh namietaného konania bol v zásade plynulý. Ústavný súd súhlasí s okresným

súdom v tom, že „mohol... začať vykonávať úkony predchádzajúce nariadeniu pojednávania

až po tom, čo si žalobkyňa splnila poplatkovú povinnosť, teda po 14.12.2016. Až následne

mohla byť žaloba zaslaná žalovaným na vyjadrenie a po zmene procesného predpisu pred

nariadením pojednávania museli byť vykonané úkony vyplývajúce z ustanovenia § 167

.“. Ústavný súd rovnako súhlasí aj s tým, že obdobie 9 mesiacov medzi doručením

stanoviska sťažovateľky k vyjadreniu žalovaných a nariadením termínu pojednávania malo

povahu zbytočných prieťahov. K tomu však v zhode so svojou doterajšou judikatúrou

poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 [i práva podľa dohovoru (, ,

, , , , )]. Ani ojedinelá

nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať

porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48

ods. 2 (, ).

14. Na základe uvedeného možno konštatovať, že obdobie nečinnosti okresného súdu

vymedzené sťažovateľkou svojou relevanciou zatiaľ neodôvodňuje samo osebe vyslovenie

porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,

resp. práva na prerokovanie jej záležitosti v primeranej lehote. Tento záver ústavný súd

prijal nielen s ohľadom na citovanú judikatúru, ale aj s prihliadnutím na skutočnosť, že

po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu boli

vo veci sťažovateľky prijaté opatrenia na ich odstránenie, a to tým, že 21. júna 2018 okresný

súd nariadil vo veci termín pojednávania na 12. september 2018.

15. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa je

požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej

moci do základných práv sťažovateľa. Sťažnosť na prieťahy adresovaná orgánu štátnej

správy súdov preto zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na

to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa

v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m. , ).

16. Využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo

podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako

účinný prostriedok nápravy, ktorý mala sťažovateľka k dispozícii a aj ho využila ešte pred

podaním sťažnosti ústavnému súdu. Po upozornení predsedníčky okresného súdu

na prieťahy v konaní a po prijatí príslušných opatrení už okresný súd nebol vo veci nečinný

a nariadením pojednávania umožnil ústavnému súdu v danom štádiu konania vysloviť

záver, že okolnosti napadnutého konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti sú

také, že došlo k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou

okresného súdu.

17. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2

odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi

sťažovateľky v nej uplatnenými nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. augusta 2018