Details
ECLI
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
III. ÚS 297/2018
PDF · 379.12 KB
No categories available
III. ÚS 297/2018
SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. augusta 2018
predbežne prerokoval sťažnosť ,
, zastúpenej Advokátskou kanceláriou Prachová & Partners, s. r. o., Miletičova 21,
Bratislava, v mene ktorej koná konateľka a advokátka JUDr. RNDr. Silvia Prachová, pre
namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti
v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd postupom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C 53/2016 a takto
rozhodol:
Sťažnosť o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. júla 2018
doručená sťažnosť , (ďalej
len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie jej v záhlaví označených práv podľa Ústavy
Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a Dohovoru o ochrane ľudských práv
a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), ku ktorému malo dôjsť postupom Okresného
súdu Nové Mesto nad Váhom (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn.
12 C 53/2016 (ďalej aj „namietané konanie“).
2. Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka sa žalobou podanou na okresnom
súde 29. marca 2016 domáhala náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
úradným postupom. V ústavnej sťažnosti namieta, že napriek jej opakovaným žiadostiam
a telefonickým urgenciám okresný súd dosiaľ nerozhodol. Prvé pojednávanie bolo
nariadené na 12. september 2018, teda po viac ako 2 a pol roku od podania žaloby.
Popritom upriamila pozornosť ústavného súdu na to, že v namietanom konaní došlo už
trikrát k zmene zákonného sudcu. Podaním z 31. mája 2018 sťažovateľka doručila
predsedníčke okresného súdu sťažnosť na postup súdu podľa § 62 a nasl. zákona
č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“). Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení
sp. zn. Spr 2026/18 zo 4. júla 2018 uviedla, že sťažnosť považuje za čiastočne dôvodnú.
Prieťahy v konaní zistila v období od doručenia stanoviska právneho zástupcu sťažovateľky
k vyjadreniu žalovaných k žalobe do nariadenia pojednávania, keď okresný súd viac ako
9 mesiacov nekonal.
3. S ohľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti
na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že postupom okresného súdu v namietanom konaní
bolo porušené jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa
čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6
ods. 1 dohovoru. Zároveň sťažovateľka požaduje, aby jej ústavný súd priznal primerané
finančné zadosťučinenie v sume 5 000 € a náhradu trov právneho zastúpenia.
II.
4. Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
5. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania
pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
6. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len ,,zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa. Cieľom predbežného prerokovania každého návrhu je rozhodnúť o jeho
prijatí na ďalšie konanie alebo o jeho odmietnutí, a teda vylúčení z ďalšieho konania
pred ústavným súdom zo zákonom ustanovených dôvodov. Pri predbežnom prerokovaní
návrhu takto ústavný súd skúmal, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto zákonného ustanovenia návrhy
vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú
náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
7. Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala
bez zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým
vykonávaným dôkazom. Verejnosť možno vylúčiť len v prípadoch ustanovených zákonom.
8. Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola
spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom,
ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti
akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.
9. Pri výklade základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov
podľa čl. 48 ods. 2 ústavy si ústavný súd osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské
práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o právo na prejednanie záležitosti v primeranej
lehote, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (napr. II. ÚS 55/98,
I. ÚS 280/08) a ich prípadné porušenie možno preskúmavať spoločne.
10. Podstatou sťažnosti a predmetom konania pred ústavným súdom je uplatnenie
nároku sťažovateľky na ochranu pred postupom okresného súdu, ktorým malo byť porušené
jej základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2
ústavy a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
11. Ústavný súd na základe svojej konštantnej judikatúry vo vzťahu k namietanému
čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. čl. 6 ods. 1 dohovoru berie do úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako
zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred
súdom... ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných
prieťahov, a tým ani porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“
(II. ÚS 109/03), „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali v čase podania sťažnosti
takú intenzitu porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť
prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03), resp. že „na základe skutočností uvedených v
sťažnosti nemožno postup súdu považovať za taký, ktorý by signalizoval pri predbežnom
prerokovaní možné porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“
12. Pre potreby posúdenia opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľky sa ústavný súd
podrobne oboznámil s odpoveďou predsedníčky okresného súdu k sťažnosti sťažovateľky
na postup súdu sp. zn. Spr 2026/18 zo 4. júla 2018, v rámci ktorej podrobne popísala
priebeh konania: „Súdne konanie začalo dňa 29.03.2016, kedy bola doručená žaloba... Vec
bola náhodným výberom pridelená sudkyni , ktorá sa vo veci
cítila zaujatá z dôvodu, že žalobkyňou je namietaný nesprávny úradný postup aj v spore,
ktorý rozhodovala ako zákonný sudca. Opatrením predsedníčky súdu bola vec sudkyni v
súlade s § 15 ods. 1 O.s.p. v tom čase účinnom a § 51 ods. 4 zákona o súdoch odňatá a
náhodným výberom pridelená sudkyni . Pretože žalobkyňa
nezaplatila súdny poplatok splatný podaním žaloby a ani nepožiadala o priznanie
oslobodenia od súdnych poplatkov, súd ju vyzval na splnenie tejto povinnosti výzvou zo dňa
11.05.2016. Po jej doručení právny zástupca žalobkyne podaním doručeným dňa
15.06.2016 požiadal súd o oslobodenie od súdnych poplatkov. Žiadosť doplnil dňa
20.05.2016 predložením tlačiva pre dokladovanie pomerov. O žiadosti súd rozhodol
uznesením zo dňa 22.06.2016 tak, že žalobkyni nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov.
Proti rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie (doručené dňa 27.07.2016). Keďže
doručenka o doručení uznesenia o nepriznaní oslobodenia nebola opatrená podpisom
právneho zástupcu žalobkyne, ktorý uznesenie prevzal, ani dátumom prevzatia, súd dňa
11.08.2016 reklamoval vadu doručenky na príslušnej pošte. Odpoveď pošty na reklamáciu
došla súdu dňa 23.08.2016, reklamácia bola uznaná ako opodstatnená. Až následne mohol
byť spis predložený Krajskému súdu v Trenčíne na rozhodnutie o odvolaní žalobkyne. Súd
druhej inštancie o odvolaní rozhodol uznesením zo dňa 21.09.2016 tak, že uznesenie súdu
prvej inštancie potvrdil. Spis bol vrátený tunajšiemu súdu dňa 05.10.2016 a následne dňa
07.10.2016 bolo rozhodnutie zaslané právnemu zástupcovi žalobkyne, právoplatnosť
nadobudlo dňa 14.10.2016. Dňa 14.12.2016 žalobkyňa zaplatila súdny poplatok za podanú
žalobu. Dňa 13.04.2017 bola zaslaná žaloba na vyjadrenie žalovaným. Ministerstvo vnútra
Slovenskej republiky dňa 15.05.2017 požiadalo o predĺženie lehoty na podanie vyjadrenia a
dňa 17.05.2017 prišla aj žiadosť Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o
predĺženie lehoty. Vyjadrenie žalovaného 2/ bolo doručené dňa 23.05.2017 a žalovaného 1/
dňa 08.06.2017. Dňa 12.07.2017 boli zaslané vyjadrenia žalovaných právnemu zástupcovi
žalobkyne, prevzal ich dňa 03.08.2017. Jeho stanovisko k vyjadreniam bolo súdu doručené
dňa 15.08.2017. Dňa 20.12.2017 došlo k zmene zákonného sudcu, a to z dôvodu ukončenia
výkonu funkcie sudcu, vec bola náhodným výberom pridelená sudkyni .
Táto sudkyňa vo veci začala konať dňa 21.06.2018, kedy nariadila pojednávanie na
12.09.2018...“
13. Z prehľadu úkonov, ktoré okresný súd uviedol vo svojom stanovisku, vyplýva,
že priebeh namietaného konania bol v zásade plynulý. Ústavný súd súhlasí s okresným
súdom v tom, že „mohol... začať vykonávať úkony predchádzajúce nariadeniu pojednávania
až po tom, čo si žalobkyňa splnila poplatkovú povinnosť, teda po 14.12.2016. Až následne
mohla byť žaloba zaslaná žalovaným na vyjadrenie a po zmene procesného predpisu pred
nariadením pojednávania museli byť vykonané úkony vyplývajúce z ustanovenia § 167
C.s.p..“. Ústavný súd rovnako súhlasí aj s tým, že obdobie 9 mesiacov medzi doručením
stanoviska sťažovateľky k vyjadreniu žalovaných a nariadením termínu pojednávania malo
povahu zbytočných prieťahov. K tomu však v zhode so svojou doterajšou judikatúrou
poznamenáva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy [i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (II. ÚS 57/01, I. ÚS 27/02,
III. ÚS 199/02, I. ÚS 154/03, I. ÚS 197/03, I. ÚS 35/04, I. ÚS 38/04)]. Ani ojedinelá
nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe ešte nemusí zakladať
porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48
ods. 2 ústavy (I. ÚS 35/01, III. ÚS 103/05).
14. Na základe uvedeného možno konštatovať, že obdobie nečinnosti okresného súdu
vymedzené sťažovateľkou svojou relevanciou zatiaľ neodôvodňuje samo osebe vyslovenie
porušenia základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov,
resp. práva na prerokovanie jej záležitosti v primeranej lehote. Tento záver ústavný súd
prijal nielen s ohľadom na citovanú judikatúru, ale aj s prihliadnutím na skutočnosť, že
po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní adresovanej predsedníčke okresného súdu boli
vo veci sťažovateľky prijaté opatrenia na ich odstránenie, a to tým, že 21. júna 2018 okresný
súd nariadil vo veci termín pojednávania na 12. september 2018.
15. Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je
požiadavka smerovania sťažnosti proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej
moci do základných práv sťažovateľa. Sťažnosť na prieťahy adresovaná orgánu štátnej
správy súdov preto zohráva významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na
to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa
v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. m. m. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
16. Využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mala sťažovateľka právo
podľa § 62 ods. 1 zákona o súdoch, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ako
účinný prostriedok nápravy, ktorý mala sťažovateľka k dispozícii a aj ho využila ešte pred
podaním sťažnosti ústavnému súdu. Po upozornení predsedníčky okresného súdu
na prieťahy v konaní a po prijatí príslušných opatrení už okresný súd nebol vo veci nečinný
a nariadením pojednávania umožnil ústavnému súdu v danom štádiu konania vysloviť
záver, že okolnosti napadnutého konania v čase predbežného prerokovania sťažnosti sú
také, že došlo k odstráneniu nežiaduceho stavu zapríčineného dovtedajšou nečinnosťou
okresného súdu.
17. Na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2
zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
18. Keďže sťažnosť bola odmietnutá, ústavný súd sa už ďalšími návrhmi
sťažovateľky v nej uplatnenými nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 7. augusta 2018